Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/483/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212220371 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212220371.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, D. X, C., zastúpený: MULARČÍK A PARTNERI s.r.o., Nám. M. Benku, P.O. BOX 285 Bratislava, Karloveská 32, Bratislava, proti odporkyni: Z. E., S. XX C., o vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. augusta 2012, č.k. 30Ccud 116/2012-12 , takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. augusta 2012, č.k. 30Ccudz 116/2012-12 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok Krajinského súdu Mannheim, 8 občianskoprávna komora z 12.11.2010, sp.zn. 8O 136/10 za vykonateľný v Slovenskej republike. Svoje rozhodnutie odôvodnil čl. 32, čl. 38 ods. 1, čl. 39 ods. 2, čl. 40 ods. 1, 3, čl. 41, čl. 42 ods. 1,2, čl. 43 ods. 1,5, čl. 53 ods. 1,2, čl. 54 Nariadenia Rady (ES č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a tým, že navrhovateľ splnil všetky formálne náležitosti v zmysle čl. 53 Nariadenia, nakoľko predložil súdu rozhodnutia, ktoré spĺňajú požiadavky na preukázanie ich pravosti ako aj osvedčenia v zmysle § 554 Nariadenia. Proti tomuto uzneseniu podala odporkyňa riadne a včas odvolanie v celom rozsahu, nakoľko je podľa je názoru nezákonné, nesprávne a nedôvodné. Uviedla, že Okresný súd Bratislava II jej pred vydaním uznesenia riadne nezasielal uvedený rozsudok Krajinského súdu Mannheim, samotné uznesenie súdu je nezrozumiteľné a neúplné a súd teda nesprávne použil v danom prípade Nariadenie Rady ES č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Poukázala na to, že uznesenie je nezrozumiteľné z toho dôvodu, že na niektorých miestach je spomínané iba jedno rozhodnutie, ktoré bolo posudzované, inde sú uvedené viaceré rozhodnutia alebo osvedčenia, avšak tieto nie sú presne označené. Uviedla, že v uznesení nie je konkrétne uvedené, aké náležitosti mali byť zo strany navrhovateľa a jeho návrhu splnené, keď ich súd považoval za dostatočné pre rozhodnutie v jeho prospech, nakoľko sa v uznesení sa iba vždy odkazuje iba na články Nariadenia. Mala za to, že sa v uznesení neuvádza, ako súd použil články Nariadenia na konkrétne okolnosti prípadu, a to napriek tomu, že nebola informovaná o začatí súdneho konania. Ďalej vo svojom odvolaní namietala, že jej nikdy nebol doručený rozsudok Krajinského súdu Mannheim, ani zo strany Krajinského súdu Mannheim, ani zo strany Okresného súdu Bratislava II. Uviedla, že tento rozsudok nemá v súčasnosti k dispozícii. Mala za to, že boli jednoznačne porušené jej práva a záujmy ako odporkyne v konaní, keďže ju súdy neinformovali riadne o priebehu súdnych konaní a ich výsledných rozhodnutiach. Ďalej uviedla, že prvostupňový súd nijakým spôsobom neodstránil chyby v postupe nemeckého súdu, ktorý jej riadne nedoručil ten rozsudok, ktorý je teraz základom súdneho konania, napriek tomu, že sa nesnažila mariť priebeh súdneho konania na tomto súde. Naopak, Okresný súd v Bratislave jej nedoručoval žiadnu z listín, ktoré sú zmienené v uznesení ako podklady súdneho konania, a ktoré teda musel mať súd k dispozícii a navyše nezohľadňuje nesprávny postup samotného Krajinského súdu Mannheim, ktorý jej nedoručoval riadne svoj rozsudok zo dňa 12.11.2010, a je v dôsledku toho nejasné a nezrozumiteľné. Navrhla, aby Krajský súd v Bratislave zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.08.2012 sp.zn. 30Ccudz 116/2012-12 a aby zamietol návrh navrhovateľa na vyhlásenie vykonateľnosti tohto rozsudku. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa čl. 41 Nariadenia Rady (ES č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“), rozsudok sa vyhlási za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa článku 53 bez skúmania podľa článku 34 a 35. Účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, nemá v tomto štádiu konania právo robiť žiadne podania k návrhu. Podľa čl. 42 ods. 1, 2 Nariadenia, rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa bez odkladu oznámi navrhovateľovi spôsobom upraveným právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa žiada o výkon. Vyhlásenie vykonateľnosti sa doručí účastníkovi, proti ktorému sa výkon žiada, spolu s rozsudkom, ak mu už nebol doručený. Podľa čl. 53 ods. 1 Nariadenia účastník, ktorý žiada o uznanie alebo vydanie vyhlásenia vykonateľnosti, predloží vyhotovenie rozsudku, ktorý spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti. Podľa čl. 53 ods. 2 Nariadenia, účastník, ktorý žiada o vyhlásenie vykonateľnosti tiež predloží osvedčenie podľa článku 54 bez vplyvu na článok 55. Podľa čl. 54 Nariadenia, súd alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom bol vydaný rozsudok, vydá na žiadosť zainteresovaného účastníka osvedčenie podľa vzoru v prílohe V tohto nariadenia. Podľa čl. 55 ods. 1 Nariadenia, ak sa nepredloží osvedčenie podľa článku 54, súd alebo príslušný orgán môže určiť lehotu na jeho predloženie alebo prijať rovnocennú listinu, alebo upustiť od jej predloženia, ak považuje predložené údaje za postačujúce. V danom prípade sa navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 06.08.2012 žiadal, aby súd vyhlásil rozsudok Krajinského súdu Mannheim zo dňa 12.11.2010, sp.zn. 8O 136/10 za vykonateľný v Slovenskej republike. k návrhu predložil predmetný rozsudok Krajinského súdu Mannheim, spolu s jeho úradným prekladom. Súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ splnil všetky formálne podmienky v zmysle čl. 53 Nariadenia, a preto vyhlásil rozsudok za vykonateľný. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľky, že predmetné rozhodnutie je nezrozumiteľné, nakoľko z neho nie je zrejmé, aké rozhodnutia predložil navrhovateľ súdu prvého stupňa. Zo spisu mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ preložil iba rozhodnutie Krajinského súdu v Mannheime, 8 občianskoprávna komora z 12.11.2010, sp.zn. 8O 136/10 a jeho úradný preklad. Nepredložil však osvedčenie v zmysle čl. 53 ods. 2, čl. 54 podľa vzoru V v prílohe Nariadenia. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa nedostatočne preskúmal návrh spolu s priloženými listinami, riadne neoznačil rozhodnutia, ktoré boli podkladom na vydanie predmetného uznesenia a nevyzval navrhovateľa na predloženie osvedčenia v zmysle čl. 53 ods. 2, čl. 54 podľa vzoru V v prílohe Nariadenia. Čo sa týka námietok odporkyne v odvolaní o tom, že je predmetný rozsudok Krajinského súdu Mannheim zo dňa 12.11.2010, sp.zn. 8O 136/2010 nebol doručený, odvolací súd poznamenáva, že z úradne osvedčené prekladu predmetného rozhodnutia vyplýva, že tento rozsudok bol doručený dňa 24.11.2010 žalovanej strane, do rúk advokáta K. a kolegov vo Y.. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní vyzve navrhovateľa na zaslanie osvedčenia v zmysle čl. 53 ods. 2, čl. 54 podľa vzoru V v prílohe Nariadenia v primeranej lehote a opätovne preskúma, či navrhovateľ splnil formálne podmienky na vyhlásenie rozsudku Krajinského sudu Mannheim za vykonateľný v Slovenskej republike s riadnym označením rozhodnutí a osvedčenia, ktoré súdu prvého stupňa predložil. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto uznesenie Krajský súd v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.