Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/312/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812205268 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7812205268.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Plzeňské městské dopravní podniky, a. s., so sídlom Denisovo nábřeží č. 920/12, Plzeň, Česká republika, IČO: 25 220 683, zastúpeného Mgr. Martinom Zikmundom, advokátom, so sídlom Šafaříkovy Sady č. 5, Plzeň, Česká republika, proti povinnému: U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. Č.. XXX, pre vymoženie 1.012,00 Kč s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov č. k. 8Er/622/2012-14 zo dňa 06. 07. 2012 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, 29. augusta č. 2, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 2581/2012. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 1.012,00 Kč s príslušenstvom od povinného na základe rozsudku Okresného súdu Plzeň - město č. k. 19C/409/2009-21 zo dňa 28. 07. 2010. Súd prvého stupňa citoval ust. § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a uviedol, že podľa platnej úpravy možno na území SR vykonať aj cudzí exekučný titul, avšak základnými predpokladmi je jeho uznanie. V danom prípade sa jedná o rozsudok Okresného súdu Plzeň - město, Česká republika a výkon tohto rozhodnutia sa riadi Nariadením Rady č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej iba nariadenie), ktoré má prednosť pred Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci (č. 193/1993 Z. z. ), čo vyplýva z čl. 69 nariadenia ako aj čl. 288 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Súd prvého stupňa ďalej citoval čl. 38 ods. 1 a čl. 53 ods. 1 nariadenia a uviedol, že z týchto ustanovení vyplýva, že v podmienkach Slovenskej republiky je predpokladom pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného v cudzom členskom štáte Európskej únie predloženie právoplatného rozhodnutia súdu Slovenskej republiky o vyhlásení cudzieho rozhodnutia za vykonateľné. Tento proces prebieha v samostatnom civilnom konaní, ktoré začína na návrh účastníka. Toto vyhlásenie o vykonateľnosti spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom oprávnený postúpi súdnemu exekútorovi a ten požiada príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci súdny exekútor spolu so žiadosťou o udelenie poverenia nepredložil vyhlásenie o vykonateľnosti, súd prvého stupňa podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku) odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. ). Podľa názoru oprávneného bolo povinnosťou súdu prvého stupňa pred vydaním napadnutého uznesenia vyzvať oprávneného na doloženie osvedčenia podľa čl. 54 a čl. 58, prípadne mal jeho predloženie odpustiť podľa čl. 55 ods. 1 nariadenia Rady č. 44/2001. Oprávnený bol takto ukrátený na svojich procesných právach a nemal možnosť doplniť svoje procesné podanie vo veci. Mal za to, že súd prvého stupňa mal oprávneného poučiť o jeho právnom názore na danú vec a vyzvať ho na doplnenie skutkových tvrdení a dôkazov, čo neurobil, preto je jeho rozhodnutie zjavne predčasné. Oprávnený sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že konanie o vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozsudku musí predchádzať podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, pretože v čl. 38 nariadenia sa takáto podmienka nenachádza. Naopak podľa čl. 47 nariadenia oprávnený nie je nijako obmedzovaný v podaní návrhu na vykonanie exekúcie, aj keby malo byť rozhodnutie uznané v súlade s týmto nariadením. Toto tvrdenie podporuje čl. 42 ods. 2 nariadenia. Oprávnený mal za to, že súčasne alebo aj po podaní návrhu na vykonanie exekúcie môže podať návrh na vyhlásenie exekučného titulu za vykonateľný v Slovenskej republike a exekučný súd by mal do doby tohto rozhodnutia vyčkať. Zároveň navrhol, aby bol rozsudok Okresného súdu Plzeň - město zo dňa 28. 07. 2010 č. k. 19C/409/2009 vyhlásený za vykonateľný v Slovenskej republike a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. O odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O. s. p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O. s. p. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. , pretože nejde o vec podľa ust. § 214 ods. 1 O. s. p. , na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Oprávnený v podanom odvolaní napadol právne posúdenie súdu prvého stupňa pokiaľ ide o podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok vydaný súdom v Českej republike, pričom nespochybnil, že do rozhodnutia súdu prvého stupňa nepredložil vyhlásenie vykonateľnosti exekučného titulu a ani o toto nepožiadal. O vyhlásenie vykonateľnosti exekučného titulu oprávnený požiadal až v podanom odvolaní. Problematika uznania a výkonu rozhodnutia je upravená v dvojstrannej Zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, uverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 193/1993 Z. z. (ďalej len "zmluva") ako aj v práve Európskej únie, a to v Nariadení Rady č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len "nariadenie"), ktoré od 01. 05. 2004, kedy došlo k vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, je záväzné aj pre Slovenskú republiku a odvolací súd sa stotožňuje s posúdením súdu prvého stupňa, že podmienky na výkon rozhodnutia je potrebné posúdiť ako podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") tak aj podľa práva EÚ, a to vyššie uvedeného nariadenia, v ktorom problematika uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí je upravená v kapitole III. Podľa článku 38 bod 1. nariadenia, rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka. Z uvedeného znenia vyplýva, že predpokladom výkonu cudzieho rozhodnutia je, že na návrh zainteresovaného účastníka bolo cudzie rozhodnutie vyhlásené za vykonateľné, pričom podľa čl. 53 bod 2. účastník, ktorý žiada o uznanie alebo vydanie vyhlásenia o vykonateľnosti predloží k nemu osvedčenie podľa vzoru v prílohe V, ktoré podľa čl. 54 nariadenia vydáva súd alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom bol rozsudok vydaný. Oprávnený v podanom odvolaní uvedené ani nespochybňuje, avšak uvádza, že neboli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale že súd prvého stupňa ho mal podľa čl. 54 a čl. 58 nariadenia vyzvať na doloženie osvedčenia alebo toto podľa čl. 55 ods. 1 odpustiť. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku "Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie." I keď uznanie rozhodnutia, príp. jeho vyhlásenie za vykonateľné je v právomoci súdu Slovenskej republiky, tak osvedčenie, ktoré je podľa nariadenia k návrhu potrebné pripojiť, vydáva súd alebo iný príslušný orgán štátu, v ktorom bol rozsudok vydaný, t. j. v danom prípade súd Českej republiky. Vychádzajúc zo znenia uvedených ustanovení odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa, ak zistil rozpor žiadosti so zákonom, ktorým v danom prípade bola neexistencia vyhlásenia rozhodnutia za vykonateľné, nebol povinný vyzývať oprávneného na predloženie osvedčenia, ale boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Predloženie uvedeného osvedčenia je potrebné ku konaniu o uznanie cudzieho rozhodnutia alebo vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, ktoré konanie sa riadi normami medzinárodného práva, ktorými je vyššie uvedené nariadenie a ktoré konanie musí predchádzať konaniu o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré sa spravuje vnútroštátnym právom, ktorým je v danej veci Exekučný poriadok. Z uvedeného vyplýva, že k uplatneniu Exekučného poriadku môže dôjsť až potom, čo sa uskutočnilo požadované nostrifikačné konanie, v danej veci konanie o vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, v rámci ktorého je oprávnený povinný predložiť osvedčenie podľa nariadenia. Možnosť odpustiť predloženie osvedčenia je právom súdu v nostrifikačnom konaní, o začatie ktorého povinný pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie nepožiadal a ktoré, ako je uvedené vyššie, má predchádzať konaniu podľa Exekučného poriadku. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní poukazuje na to, že súd mal možnosť na predloženie osvedčenia stanoviť lehotu alebo jeho predloženie odpustiť, odvolací súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neboli splnené podmienky na taký postup, a preto súd prvého stupňa dôvodne uvedenú možnosť nevyužil. Odvolací súd je podľa ust. § 213 ods. 1 O. s. p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, a z tohto vyplýva, že oprávnený k žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia nepredložil vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, neboli splnené podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa ust. § 219 O. s. p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.