Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/516/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812205267 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7812205267.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: C. městské dopravní podniky, a.s., S. nábřeží XXX/XX, C., Česká republika, IČO: XX XXX XXX, zastúpený I.. I. F., advokátom, D. sady XXXX/X, C., Česká republika, proti povinnej: V. B., nar. X.X.XXXX, bytom v T. G., G. B. č. 7, vedenej u súdneho exekútora N.. Y. W., ul. XX. augusta 2, H., o vymoženie 9.108,00 Kč s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 16.7.2012, č. k. 4Er/622/2012-20, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 16.7.2012, č. k. XEr/XXX/ XXXX-XX zamietol žiadosť súdneho exekútora N.. Y. W. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX XXXX/XXXX. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal vykonania exekúcie na základe rozsudku Okresného súdu Plzeň - město zo dňa 3.12.2009, sp. zn. XXC/ XXX/XXXX a na základe toho požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa citoval § 44 ods. 2 tretia veta a § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že podľa platnej úpravy možno na území Slovenskej republiky vykonať aj cudzí exekučný titul, čomu však predchádza jeho uznanie. V danom prípade, kedy oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe rozsudku vydaného v Českej republike, sa výkon tohto rozhodnutia spravuje nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), ktoré má prednosť pred Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci (č. 193/1993 Z.z.), čo vyplýva z čl. 69 nariadenia ako aj z čl. 288 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Súd prvého stupňa ďalej citoval čl. 38 ods. 1 a čl. 53 Nariadenia a uviedol, že z týchto ustanovení vyplýva, že v podmienkach Slovenskej republiky je predpokladom pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného v cudzom členskom štáte Európskej únie predloženie právoplatného rozhodnutia súdu Slovenskej republiky o vyhlásení cudzieho rozhodnutia za vykonateľné. Toto vyhlásenie o vykonateľnosti spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom oprávnený postúpi súdnemu exekútorovi a ten požiada príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Keďže v danej veci súdny exekútor spolu so žiadosťou o udelenie poverenia nepredložil aj vyhlásenie o vykonateľnosti exekučného titulu, súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne nesprávne z dôvodu nesprávneho zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa oprávneného bolo povinnosťou súdu prvého stupňa pred vydaním napadnutého uznesenia vyzvať oprávneného na doloženie osvedčenia podľa čl. 54 a čl. 58, poprípade mal jeho predloženie odpustiť podľa čl. 55 ods. 1 Nariadenia Rady č. 44/2001, čím bol oprávnený ukrátený na svojich procesných právach a nemal možnosť doplniť svoje procesné podanie vo veci. Mal za to, že súd prvého stupňa mal oprávneného poučiť o jeho právnom názore na danú vec a vyzvať ho na doplnenie skutkových tvrdení a dôkazov, čo neurobil, preto je jeho rozhodnutie zjavne predčasné. Oprávnený sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že konanie o vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozsudku musí predchádzať podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko v čl. 38 nariadenia sa takáto podmienka nenachádza. Naopak podľa čl. 47 nariadenia oprávnený nie je nijako obmedzovaný v podaní návrhu na vykonanie exekúcie, aj keby malo byť rozhodnutie uznané v súlade s týmto nariadením. Toto tvrdenie podporuje čl. 42 ods. 2 nariadenia. Oprávnený mal za to, že súčasne alebo aj po podaní návrhu na vykonanie exekúcie môže podať návrh na vyhlásenie exekučného titulu za vykonateľný v Slovenskej republike a exekučný súd by mal do doby tohto rozhodnutia vyčkať. Zároveň navrhol, aby bol rozsudok Okresného súdu Plzeň - město zo dňa 3.12.2009, č. k. XXC/XXX/ XXXX vyhlásený za vykonateľný v Slovenskej republike a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné: Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že konanie o vyhlásenie cudzieho exekučného titulu za vykonateľný v Slovenskej republike podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 je integrálnou súčasťou exekučného konania a nejde o samostatné konanie, ktoré by malo predchádzať podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. V posudzovanom prípade, kedy oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku vydaného Okresným súdom Plzeň - město (Česká republika) zo dňa 3.12.2009, sp. zn. XXC/XXX/XXXX, sa výkon tohto rozhodnutia spravuje Nariadením Rady (ES) č. 44/2001, ktoré má prednosť pred Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci (č. 193/1993 Z. z.). Ako už uviedol súd prvého stupňa, podľa platnej právnej úpravy možno na území Slovenskej republiky vykonať aj cudzí exekučný titul, pričom základným predpokladom na vykonanie takéhoto titulu je jeho uznanie. Uznaním cudzieho rozhodnutia sa rozumie priznanie právnych účinkov tomuto rozhodnutiu na území Slovenskej republiky, a to v dvoch štádiách - v nostrifikačnom štádiu (uznaním cudzieho rozhodnutia alebo vyhlásením cudzieho rozhodnutia za vykonateľné) a v štádiu samotného výkonu tohto rozhodnutia. Výnimočne sa tieto dve štádiá spájajú do jedného, a to v prípadoch, kde normy medzinárodného práva súkromného nevyžadujú uskutočnenie samostatného prvého štádia, t.j. nevyžadujú osobitné rozhodnutie o uznaní, neumožňujú proti uznaniu namietať alebo nevyžadujú vyhlásenie cudzieho rozhodnutie za vykonateľné. Ak však normy medzinárodného práva súkromného medzistupeň formou nostrifikácie vyžadujú, musí toto štádium vždy predchádzať vlastnému vykonávaciemu konaniu. V takých prípadoch nemožno obe štádiá spájať či zmiešavať a nemožno začať postupovať podľa Exekučného poriadku skôr, kým sa nevykonalo nostrifikačné konanie. V tejto situácii nemožno uskutočniť konanie o vyhlásenie vykonateľnosti v rámci exekučného konania alebo dokonca vyhlásiť cudzie rozhodnutie za vykonateľné bez osobitného rozhodnutia napr. vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (§ 42 ods. 4), ako to požadoval oprávnený. Podľa čl. 38 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka. Podľa čl. 54 Rady (ES) č. 44/2001, súd alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom bol vydaný rozsudok, vydá na žiadosť zainteresovaného účastníka osvedčenie podľa vzoru v prílohe V tohto nariadenia. Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vyžaduje ako podmienku uskutočnenia vykonávacieho konania vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné. Toto konanie musí z časového aj logického hľadiska predchádzať podaniu návrhu na exekúciu, teda začatiu vlastného vykonávacieho konania. Z uvedeného vyplýva, že ak je súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie vo veci rozhodnutia z iného členského štátu a ak ide o rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 44/2001, nemôže vo veci konať, kým mu navrhovateľ nepredloží právoplatné rozhodnutie slovenského súdu o tom, že sa cudzie rozhodnutie vyhlasuje za vykonateľné. V prípade, že exekútor takto nepostupuje, ale návrh príjme a predloží súdu podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, súd v rámci preskúmania podľa § 44 ods. 2 musí v takomto prípade návrh zamietnuť, keďže predložený titul je v rozpore so zákonom, konkrétne s citovaným nariadením, pretože nejde o exekučný titul z dôvodu, že cudzie rozhodnutie nebolo vyhlásené za vykonateľné. Postup výlučne podľa Exekučného poriadku, vrátane všetkých ustanovení, ktoré odkazujú na cudzie rozhodnutie (§ 42 ods. 4 či § 44 ods. 5), prichádza do úvahy v prípadoch, v ktorých sa samostatné nostrifikačné konanie nevyžaduje. Ide napr. o rozhodnutia, ktoré boli v štáte pôvodu osvedčené ako európsky exekučný titul. Takéto rozhodnutie je na území ostatných členských štátov vykonateľné bez potreby predchádzajúceho konania o vyhlásení rozhodnutia za vykonateľné, keďže Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky, predstavuje cestu priamej vykonateľnosti exekučných titulov. Nakoľko však v danom prípade cudzie rozhodnutie predložené oprávneným nebolo v krajine svojho pôvodu osvedčené ako európsky exekučný titul, je potrebné v samostatnom konaní osobitným uznesením vyhlásiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Možnosť odpustiť predloženie osvedčenia je právom súdu v nostrifikačnom konaní, o začatie ktorého povinný nepožiadal a ktoré, ako je uvedené vyššie, má predchádzať konaniu podľa Exekučného poriadku. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní poukazuje na to, že súd mal možnosť na predloženie osvedčenia stanoviť lehotu alebo jeho predloženie odpustiť, odvolací súd má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené, v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neboli splnené podmienky na taký postup, a preto súd prvého stupňa dôvodne uvedenú možnosť nevyužil. V nostrifikačnom konaní bude potrebné posúdiť, či je možné odpustiť predloženie osvedčenia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že oprávnený v posudzovanom prípade nesplnil podmienky pre začatie exekúcie, keď súdnemu exekútorovi, resp. exekučnému súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil len samotný cudzí exekučný titul opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorý nebol osvedčený ako európsky exekučný titul, resp. ku ktorému nebolo priložené uznesenie súdu Slovenskej republiky o vyhlásení predmetného cudzieho rozhodnutia za vykonateľné. Keďže týmto neboli splnené podmienky na výkon cudzieho exekučného titulu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, súd prvého stupňa správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ostatným účastníkom preukázateľne takéto trovy nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.