Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/104/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012898411 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012898411.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcov: X/ V. M., G. K. X, K. I., Č. V., X/ M. Z., G. A. X, G., L. M. Z.. Z. K.Q., S. X, G., X/ O. G., G. F. N. Č.. XX, X/ O. I., G. X. XXX, Č. V., X/ O. N., G. X. XX/X, Č. G., Č. V., X/ D. H., G. K. J.. XXX/X, K. X, Ž., Č. V., zastúpená advokátom JUDr. Jiřím Cehákem, Advokátska kancelária, Gen. Svobodu 788, Nový Bor, Česká republika, X/ F. M., G. N. E. XXX, Č. V., proti žalovanému: Centrálna servisná organizácia Ministerstva kultúry SR, Jakubovo nám. 12, Bratislava zastúpenému advokátkou JUDr. Soňou Pohovejovou, Záhradnícka 37, Bratislava, o vydanie nehnuteľnosti, na odvolania žalobcu 2/ a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 23. apríla 2009, č. k. 10C 188/91-411, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok sa v časti, ktorou súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti žalovaného vydať nehnuteľnosť m e n í tak, že žalovaný je povinný vydať objekt garáží nachádzajúci sa v G. na V.Č. W.. XXX, zapísaný Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislava na LV č. XXXX pre okres Bratislava III, obec Bratislava - mestská časť Rača, katastrálne územie Rača ako stavba na parcele č. XXXXX/X, zastavaná plocha 463,50 m2, a to žalobcovi 1/ podiel o veľkosti 6/18, žalobkyniam 3/, 4/, 5/ každej podiel o veľkosti 2/18 a žalobkyniam 6/, 7/ každej podiel o veľkosti 3/18 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V časti, ktorou bola žaloba žalobcu 2/ zamietnutá a v časti náhrady trov konania sa napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Žalobcom 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť vydať objekt garáží nachádzajúci sa v G. na V. W. XXX zapísaný Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislava na LV č. XXXX pre okres Bratislava III, obec Bratislava - mestská časť Rača, katastrálne územie Rača ako stavba na parcele č. XXXXX/X, zastavaná plocha 463,50 m2 (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“), a to žalobcovi 1/ v podiele 28/84, zomrelému žalobcovi 3/ I. I. a terajším žalobkyniam 3/, 4/, 5/ každému v podiele 7/84, terajším žalobkyniam 6/, 7/ každej v podiele 14/84 do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu žalobcu 2/ (v napadnutom rozsudku označeného ako žalobca 4/) súd prvého stupňa zamietol. Zároveň úspešným žalobcom nepriznal náhradu trov konania a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu 714,50 eur a súdny poplatok 1.425 eur na účet súdu prvého stupňa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 25.2.1991 sa žalobca 2/, vtedy ako jediný žalobca, domáhal voči pôvodným žalovaným 1/ Správa kultúrnych zariadení Ministerstva kultúry SR, 2/ Slovenská filmová tvorba, Bratislava, Koliba a 3/ Ľ. M., vydania podielu z nehnuteľnosti - dielne nachádzajúcej sa v G. na V. W.. XX. Uznesením zo dňa 19.2.1992 súd prvého stupňa konanie o žalobe pôvodného žalobcu zastavil (tento ďalej vystupoval v konaní ako vedľajší účastník na strane žalobcov) a pokračoval v konaní s dedičmi po nebohom Ľ. M. ako so žalobcami domáhajúcimi sa vydania celej predmetnej nehnuteľnosti. Rozsudkom sp. zn. 10C 188/91 zo dňa 28.9.1992 Obvodný súd Bratislava I žalobe voči žalovanému 1/ v celom rozsahu vyhovel a voči žalovanému 2/ žalobu zamietol. Následne Mestský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného 1/ uznesením sp. zn. 10Co 314/93 zo dňa 11.4.1994 tento rozsudok Obvodného súdu Bratislava I zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň mu uložil zistiť stav autodielne a garáže v čase ich prevzatia do nájmu žalovaným 2/ ako aj to či prešli zásadnou prestavbou a či stratili svoj pôvodný stavebno- technický charakter. Okresný súd Bratislava I po doplnení dokazovania rozsudkom č. k. 10C 188/91-234 zo dňa 27.3.2002 opätovne uložil žalovanému 1/ povinnosť vydať žalobcom objekt garáží a žalobu voči žalovanému 2/ zamietol. Na základe odvolaní vtedajšieho vedľajšieho účastníka a žalovaného 1/ Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14Co 564/02-265 zo dňa 31.7.2003 zrušil aj tento rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval procesné nedostatky a uložil súdu prvého stupňa zaoberať sa právnou subjektivitou pôvodného žalovaného 1/ a otázkou straty pôvodného stavebno- technického charakteru vydávaného objektu vzhľadom na protichodné závery. Rozsudok súdu prvého stupňa, v časti ktorou bola žaloba voči pôvodnému žalovanému 2/ zamietnutá, nadobudol právoplatnosť. K právnej subjektivite pôvodného žalovaného 1/ súd prvého stupňa uviedol, že na základe rozhodnutia Ministerstva kultúry SR bola dňom 1.1.2009 zriadená príspevková organizácia Centrálna servisná organizácia Ministerstva kultúry SR, ktorá vstúpila do práv a povinností Správy kultúrnych zariadení Ministerstva kultúry SR (t. j. pôvodného žalovaného 1/). Na základe uvedeného konal ďalej s Centrálnou servisnou organizáciou Ministerstva kultúry SR ako so žalovaným. Zároveň súd prvého stupňa doplnil dokazovanie nariadením kontrolného znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností F.. K. E., K.. Zo znaleckého posudku č. 1/2007 mal za preukázané, že neboli vykonané stavebno-technické zásahy takého rozsahu, že by predmetná nehnuteľnosť zásadnou prestavbou stratila svoj pôvodný stavebno-technický charakter. K predmetnej nehnuteľnosti bola pristavená prístavba o výmere 73,69 m2 zastavanej plochy, pričom tento rozdiel v metroch štvorcových neznamená aj cenový rozdiel. Žalovaný stavbu nezhodnotil, nakoľko cena objektu garáží bola ku dňu jeho prevzatia pôvodným žalovaným 2/ dokonca vyššia ako v čase užívania objektu pôvodným žalovaným 1/. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky a s poukazom na ust. § 7 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách uložil žalovanému povinnosť vydať predmetnú nehnuteľnosť žalobcovi 1/, zomrelému žalobcovi 3/ I. I. a terajším žalobkyniam 3/ - 7/ každému v príslušnom podiele. Vzhľadom na právny názor Mestského súdu v Bratislave obsiahnutý v uznesení sp. zn. 10Co 314/93 zo dňa 11.4.1994, podľa ktorého pôvodní žalobcovia (potomkovia Ľ. M.) boli oprávnenými osobami v zmysle § 6 ods. 1 písm. h/ zákona č. 87/1991 Zb., mal za preukázané, že žalobcovia, okrem žalobcu 2/, sú v predmetnej právnej veci aktívne legitimovaní. Žalobu žalobcu 2/ pre nedostatok aktívnej legitimácie zamietol. Uviedol, že zo žiadneho dokumentu nevyplynulo, že by žalobca 2/ bol vlastníkom resp. spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, a teda oprávnenou osobu v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. Tejto skutočnosti si bol vedomý aj sám žalobca 2/, ktorý pri späťvzatí žaloby dňa 19.2.1992 uviedol, že svoje nároky zo spoločenskej zmluvy prerokoval s dedičmi po neb. Ľ. M. a títo sa zaviazali po vydaní nehnuteľnosti uhradiť mu jeho pohľadávku. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca 1/, zomrelý žalobca 3/ I. I. a žalobkyňa 6/ (v napadnutom rozsudku označená ako žalobkyňa 8/) si trovy konania nevyčíslili a žalobkyniam 3/, 4/, 5/ a 7/ (v napadnutom rozsudku označeným ako 5/, 6/, 7/ a 9/) v konaní žiadne trovy nevznikli, preto im súd prvého stupňa ich náhradu nepriznal. O povinnosti žalovaného zaplatiť náhradu trov konania štátu rozhodol súd prvého stupňa podľa § 148 ods.1 O.s.p. a o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca 2/. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a priznal mu nárok na vrátenie podielu na predmetnej nehnuteľnosti o veľkosti 1. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil okruh aktívne legitimovaných osôb, pretože nesprávne posúdil otázku charakteru spoločenskej zmluvy, ktorú žalobca 2/ podpísal s Ľ. M.. Podľa žalobcu 2/ je potrebné vychádzať z textu zmluvy a nie z jeho označenia ako tichého spoločníka. Uzavretá zmluva bola zmluvou o vzniku kapitálovej spoločnosti, obidvaja spoločníci vložili do spoločnosti rovnaký majetok a stali sa spoluvlastníkmi podniku ako aj objektu, ktorý požadujú vrátiť. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal skutočnosťou, či si ostatní žalobcovia uplatnili svoj nárok v súlade s § 5 zákona č. 87/1991 Zb. Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie aj žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že v čase, keď predmetná nehnuteľnosť prešla na štát, bola zastavaná plocha vo výmere 348,90 m2, kým v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o vydaní predmetnej nehnuteľnosti, bola výmera zastavanej plochy 463,50 m2. Rozdiel oproti pôvodnej zastavanej ploche tak predstavuje 114,60 m2. Na základe uvedeného žalovaný žiadal o vyhotovenie nového geometrického plánu za účelom jasného označenia časti predmetnej nehnuteľnosti, ktorá sa má vydať. Súd prvého stupňa však navrhovaný dôkaz nevykonal. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Odvolací súd pre upresnenie poznamenáva, že žalobu podal dňa 25.2.1991 žalobca 2/, M. Z., v tom čase ako jediný žalobca. Pôvodnými žalovanými boli 1/ Správa kultúrnych zariadení Ministerstva kultúry SR, 2/ Slovenská filmová tvorba a 3/ Ľ. M.. Dedičia po pôvodnom žalovanom 3/, ktorý zomrel ešte pred začatím konania, V. M.Í., Ľ. M. M. S. I., na pojednávaní konanom dňa 19.2.1992 na súde prvého stupňa pristúpili do konania ako žalobcovia 1/, 2/ a 3/. Zároveň pôvodný jediný žalobca M. Z. vzal žalobu späť a sa stal vedľajším účastníkom na strane žalobcov. Na pojednávaní konanom dňa 15.3.2004 súd prvého stupňa pripustil vstup vedľajšieho účastníka M. Z. do konania ako žalobcu 4/. Pôvodnými žalobcami teda boli 1/ V. M., X/ Ľ. M., X/ S. I. M. X/ M. Z.. V priebehu konania zomreli pôvodní žalobcovia 2/ a 3/ a do konania na ich miesto vstúpili dedičia. Po žalobcovi 2/, Ľ. M., vstúpili do konania terajšie žalobkyne 6/ a 7/ (D. H. M. F. M.). Po žalobkyni 3/, S. I., do konania vstúpili terajšie žalobkyne 3/, 4/ a 5/ (O. G., O. I. M. O. N.) a I. I.Á., s ktorým súd v tom čase konal ako so žalobcom 3/. Po vyhlásení napadnutého rozsudku však zomrel aj I. I. a jeho právnymi nástupkyňami sa stali terajšie žalobkyne 3/, 4/ a 5/. Pôvodný žalobca 4/, M. Z., sa v dôsledku smrti pôvodných žalobcov 2/ a 3/ stal žalobcom 2/. Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa po odstránení nedostatkov, ktoré mu boli vytýkané odvolacím súdom v druhom zrušujúcom uznesení č. k. 14Co/564/2002-265 zo dňa 31.7.2003 a po doplnení dokazovania nariadením kontrolného znaleckého dokazovania riadne zistil skutkový stav veci a tento aj správne právne posúdil. V predmetnej právnej veci bolo v priebehu konania preukázané, že v dôsledku odmietnutia dedičstva po Ľ. M. S. M., matkou pôvodných žalobcov 1/, 2/ a 3/, ktoré urobila aj v ich mene, prešla predmetná nehnuteľnosť do vlastníctva štátu. Rovnako bolo preukázané, že odmietnutie dedičstva bolo urobené v tiesni. V zmysle § 6 ods. 1 písm. h/ zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách teda vznikla povinnosť vydať predmetnú nehnuteľnosť. Spornou však zostala skutočnosť, ktorá časť nehnuteľnosti sa má vydať, nakoľko v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bola veľkosť zastavanej plochy väčšia ako v čase, keď predmetná nehnuteľnosť prešla do vlastníctva štátu. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 87/1991 Zb. vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v ktorom sa nachádzala ku dňu doručenia písomnej výzvy na vydanie veci povinnej osobe. Podľa § 7 ods. 4 prvá veta cit. zákona, ak ide o nehnuteľnosť zhodnotenú tak, že jej cena určená ku dňu podania písomnej výzvy oprávnenou osobou podstatne prevyšuje cenu pôvodnej veci, je na vôli oprávnenej osoby, či bude požadovať finančnú náhradu podľa § 13 alebo či bude požadovať vydanie nehnuteľnosti. Podľa § 8 ods. 1 a 5 cit. zákona stavby, ktoré zásadnou prestavbou stratili svoj pôvodný stavebno- technický charakter, sa nevydávajú. Oprávnenej osobe patrí finančná náhrada podľa § 13 zákona, pokiaľ jej vec nebola vydaná. Z obsahu spisu vyplýva, že za účelom posúdenia, či predmetná nehnuteľnosť stratila zásadnou prestavbou svoj pôvodný stavebno-technický charakter, určenia pôvodnej a súčasnej zastavanej plochy predmetnej nehnuteľnosti ako aj zistenia, ktoré časti predmetnej nehnuteľnosti sú časťami pôvodnej stavby a ktoré sú novopostavené, súd prvého stupňa nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie. Podľa znaleckého posudku č. 1/2007 vypracovaného znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, F.. K. E., K.., dňa 5.1.2007, pôvodná zastavaná plocha predmetnej nehnuteľnosti bola 348,90 m2, kým v ku dňu 8.5.1991 a aj v súčasnosti je zastavaná plocha 463,50 m2. Z upresnenia znalca zo dňa 2.7.2008 (č. l. 393a) je zrejmé, že zmena zastavanej plochy predmetnej nehnuteľnosti nastala v prednej časti objektu, kde bola vykonaná prístavba o 73,69 m2 a zároveň tu boli pôvodné priestory šatne, umyvárky, WC, kuchyne, izby a dvoch kancelárií dispozične zmenené na dielňu a rozšírené o 39,50 m2. Odvolací súd má za to, že tak znalec, ako aj súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadali so zmenou zastavanej plochy predmetnej nehnuteľnosti. Znalec taktiež uviedol, že na predmetnej nehnuteľnosti neboli vykonané stavebno-technické zásahy takého rozsahu, že by stavba zásadnou prestavbou stratila svoj pôvodný stavebno-technický charakter. Na základe uvedeného sú odvolacie námietky žalovaného neopodstatnené. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nehnuteľnosť, ktorá nestratila svoj pôvodný stavebno-technický charakter sa má vydať v stave ku dňu doručenia výzvy na jej vydanie a v prípade, že bola zhodnotená, môže oprávnená osoba namiesto vydania nehnuteľnosti požadovať finančnú náhradu. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť nebola žalovaným zhodnotená. Naopak, došlo k poklesu jej hodnoty zo sumy 493.359,66,- Sk na 358.076,39,- Sk v čase doručenia výzvy žalovanému na jej vydanie. Zároveň je nepochybné, že v čase doručenia výzvy žalovanému na vydanie predmetnej nehnuteľnosti, bola podľa kontrolného znaleckého posudku zastavaná plocha predmetnej nehnuteľnosti už zväčšená o 113,19 m2 oproti pôvodnej zastavanej ploche. Žalovaný je preto v súlade s ust. § 7 ods. 1 zák. č. 87/1991 Zb. povinný vydať žalobcom celú predmetnú nehnuteľnosť, teda vrátane zväčšenej časti. Súd prvého stupňa v zmysle uvedeného postupoval správne, keď žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcom 1/, zomrelému žalobcovi 3/ I. I. a terajším žalobkyniam 3/ - 7/ celú predmetnú nehnuteľnosť každému v príslušnom podiele. Nakoľko sa má vydať predmetná nehnuteľnosť ako celok, súd prvého stupňa nepochybil ani tým, že nenariadil vypracovanie nového geometrického plánu, ako to navrhoval žalovaný. Vypracovanie nového geometrického plánu by bolo v predmetnej právnej veci nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. K odvolacej námietke žalobcu 2/ týkajúcej sa nesprávneho posúdenia okruhu aktívne legitimovaných osôb, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že žalobca 2/ nie je v predmetnej právnej veci aktívne vecne legitimovaným a odvolací súd sa s jeho záverom stotožňuje. V zmysle ustanovenia § 5 ods. 4 v spojení s § 3 ods. 1 zák. č. 87/1991 Zb. je aktívne vecne legitimovanou tá osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu, t. j. osoba, ktorá mala vec, ktorá sa má vydať, pôvodne vo svojom vlastníctve. V konaní nebolo preukázané, že by predmetná nehnuteľnosť resp. jej časť bola niekedy vo vlastníctve žalobcu 2/, ako to správne uviedol aj súd prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že pozemok, na ktorom bola postavená provizórna autodielňa, bol vo vlastníctve Z. M. P. A., každého v 1. Títo uzavreli nájomnú zmluvu s Ľ. M., na základe ktorej bol oprávnený postaviť na pozemku aj provizórnu autodielňu (t. j. predmetnú nehnuteľnosť). Rovnako stavebné povolenie na postavenie tejto nehnuteľnosti žiadal vydať výlučne Ľ. M.. Výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bol teda Ľ. M. - právny predchodca žalobcov 1/, 3/ - 7/. Vyplýva to aj z nájomnej zmluvy uzavretej medzi Ľ. M. ako výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a Československým štátnym filmom dňa 24.11.1949. Nakoľko predmetná nehnuteľnosť prešla do vlastníctva štátu na základe odmietnutia dedičstva dedičmi po Ľ.Y. M. urobeného v tiesni, oprávnenými osobami v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 87/1991 Zb., a teda aj aktívne vecne legitimovanými osobami v predmetnej právnej veci, boli jedine dedičia po Ľ. M., ktorí dedičstvo odmietli (t. j. pôvodní žalobcovia 1/, 2/, 3/, pričom na mieste pôvodných žalobcov 2/ a 3/ v súčasnosti vystupujú ich dedičia - žalobcovia 3/ - 7/). Zo spoločenskej zmluvy uzavretej dňa 15.9.1948 medzi žalobcom 2/ a Ľ. M., na ktorú žalobca 2/ poukazuje vo svojom odvolaní, jednoznačne vyplýva, že žalobca 2/ bol v spoločnosti „Ľ. M. a spol.“ strojné zámočníctvo - autodielne v Bratislave tichým spoločníkom a zároveň bol aj zamestnaný ako vedúci administratívy podniku. Ako vyplýva z obsahu spisu, uvedené potvrdil aj samotný žalobca 2/, a to v zápise zo dňa 11.7.1991, ktorý spísal s dedičmi po neb. Ľ. M. dňa 11.7.1991. Strany tohto zápisu sa dohodli, že pohľadávky žalobcu 2/ vzniknuté z titulu, že bol tichým spoločníkom v spoločnosti Ľ.Y. M., mu dedičia neb. Ľ. M. uhradia po vydaní predmetnej nehnuteľnosti. Rovnako neopodstatnená je aj ďalšia odvolacia námietka žalobcu 2/, že súd prvého stupňa sa nezaoberal skutočnosťou, či si ostatní žalobcovia uplatnili svoj nárok v súlade s § 5 zák. č. 87/1991 Zb. Súd prvého stupňa sa touto skutočnosťou zaoberal už vo svojom prvom rozsudku v predmetnej právnej veci sp. zn. 10C/188/91 zo dňa 28.9.1992, keď mal za preukázané, že žiadosť o vydanie veci bola podaná v zákonnej lehote a žalobcovia sú oprávnenými osobami. Vychádzal pritom zo žiadosti pôvodných žalobcov 1/ - 3/ (t. j. žalobcu 1/ a právnych predchodcov terajších žalobcov 3/ - 7/) zo dňa 11.7.1991, ktorou žiadali o vydanie nehnuteľnosti podľa zákona č. 403/1990 Zb. ako aj zákona č. 87/1991 Zb. (§ 6 ods. 1 písm. h/). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 74/93 zo dňa 29.9.1993, podľa ktorého do práv oprávnenej osoby, ktorá si včas uplatnila svoj nárok na vydanie veci a po uplynutí lehoty na jeho uplatnenie podľa § 5 ods. 2 zák. č. 87/1991 Zb. zomrela, nastupujú jej dedičia. V zmysle uvedeného judikátu právni nástupcovia zomrelej oprávnenej osoby už nevystupujú ako oprávnené osoby podľa reštitučného zákona, ale ako dedičia zomrelej oprávnenej osoby. Žalobcovia 3/ - 7/ teda neboli povinní opätovne si uplatniť nárok na vydanie predmetnej nehnuteľnosti podľa § 5 zákona č. 87/1991 Zb., ale smrťou pôvodných žalobcov 2/ a 3/ automaticky vstúpili do ich práv, nakoľko pôvodní žalobcovia 1/ - 3/ si nárok na vydanie predmetnej nehnuteľnosti uplatnili včas a v súlade s týmto ustanovením. Napriek tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol vecne správny, odvolací súd ho nemohol potvrdiť, nakoľko po vyhlásení napadnutého rozsudku, dňa 18.1.2011, zomrel žalobca 3/ I. I.. Preto bolo potrebné rozdeliť podiel na predmetnej nehnuteľnosti, ktorý sa mu mal vydať, medzi jeho dedičov. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 46D/89/2011, Dnot 9/2011, vydaného notárkou S.. Z. G. dňa 27.5.2011 (č. l. 436) vyplýva, že dedičmi po L.. I. I. sa rovným dielom stali jeho dcéry: O.V. G., O. I. M. O. N., ktoré sú zároveň žalobkyňami 3/, 4/ a 5/ v tomto konaní. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť vydať I. I. podiel vo veľkosti 7/84. Žalobkyne 3/, 4/ a 5/ ako jeho dedičky majú teda každá nárok na vydanie 1/3 z podielu zomr. I. I. na predmetnej nehnuteľnosti, t. j. každá podiel vo veľkosti 1/36, ktorý bolo potrebné pripočítať k podielu o veľkosti 7/84 priznaného žalobkyniam 3/, 4/ a 5/ napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa. Podiel každej zo žalobkýň 3/, 4/ a 5/ na predmetnej nehnuteľnosti teda predstavuje 2/18. Na základe uvedeného bolo potrebné matematicky prispôsobiť aj podiel žalobcu 1/, ktorý tak predstavuje 6/18 a žalobkýň 6/ a 7/, z ktorých každá má nárok na vydanie podielu z predmetnej nehnuteľnosti o veľkosti 3/18. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v časti, ktorou súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti žalovaného vydať predmetnú nehnuteľnosť, zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti, ktorou bola žaloba žalobcu 2/ (v napadnutom rozsudku označeného ako žalobca 4/) zamietnutá a v časti náhrady trov konania odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania žalobcov 1/, 3/ - 7/, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov odvolacieho konania im nepriznal, nakoľko im žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.