Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/37/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6497899603 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6497899603.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcov: 1./ V.. N. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. Y. XXX, X./ I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. Y. XXX, X./ F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. Y. XXX a X./ V. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. Y. XXX, žalobcovia 1./ až 4./ zastúpení advokátom JUDr. Jánom Reptišom, advokátska kancelária v Žiar nad Hronom, Námestie Matice slovenskej č. 4, proti žalovanej F. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v H., C. XXX, zastúpenej: Z. kancelária Patajová Pataj, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, J. Chalupku 8, IČO: 36 867 519, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 7C/218/1997-380 zo dňa 18. 01. 2021, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu, ktorým priznal žalobcom peňažné plnenie (výrok I.), mení tak, že žalobu zamieta. II. Mení výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie tak, že žalobcovia v rade 1./ a 2./ sú povinní zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne a ďalej žalobcovia v rade 3./ a 4./ sú povinní zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100 %. III. Žalobcovia v rade 1./ a 2./ sú povinní zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne a ďalej žalobcovia v rade 3./ a 4./ sú povinní zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. IV. Žalobcovia v rade 1./ až 4./ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu a znalkyni Ing. Ľubici Marcibálovej zaplatiť trovy znalca v rozsahu 100 %. V. Vo výroku, ktorým okresný súd žalobu ohľadnom príslušenstva istiny vo forme úroku z omeškania zamietol (výrok II.), zostáva rozsudok nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej F. R. povinnosť uhradiť žalobcom v rade 1./ a 2./, N. F. a I. F. spoločne a nerozdielne sumu 7.504,71 EUR a žalobcom v rade 3./ a 4./ F. H. a V. H. spoločne a nerozdielne sumu 7.504,71 EUR v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.), žalobu na úhradu príslušenstva vo forme úroku z omeškania od 03. 03. 1997 do zaplatenia zamietol (výrok II.) a žalobcom priznal náhradu trov konania. 2.1. Žalobcovia sa žalobou doručenou 03. 03.1997 domáhali vydania neoprávneného majetkového prospechu, vyčísleného sumou 15.009,42 EUR (v čase podania žaloby 452.174 Sk) z titulu vykonania rekonštrukčných prác na nehnuteľnosti v meste Y., dom číslo súpisné XX/XXX na ulici G., evidovaný na LV č. XX na parcele KN-C č. XXXX v kat. úz. Y., zastavaná plocha o výmere XXX m2 (ďalej „sporná nehnuteľnosť“), ktorý nadobudli žalobcovia na základe kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.7.1990 do podielového spoluvlastníctva, pričom žalobcovia v 1. a v 2. rade, ako aj žalobcovia v 3. a v 4. rade podiel nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 2.2. Žalovaná a ďalší, pôvodne žalovaní v 2. až v 4. rade, uplatnili k spornej nehnuteľnosti reštitučný nárok a žiadali o jej vydanie. V súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Žiar nad Hronom boli žalobcovia v 1./ až 4./ rade zaviazaní uzatvoriť so žalovanými dohodu o vydaní spornej nehnuteľnosti a na základe právoplatného súdneho rozhodnutia došlo k uzatvoreniu dohody o vydaní predmetnej nehnuteľnosti. Žalobcovia si následne žalobou na súde uplatnili nárok v súvislosti s investíciami vloženými do spornej nehnuteľnosti v čase, kedy boli sami jej vlastníkmi. 3.1. Okresný súd mal preukázané, že predmetná nehnuteľnosť je aktuálne evidovaná v kat. úz. Y., ako parcela KN-C č. XXX, o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, domom číslo súpisné XX, na parcele KN-C č. XXX (rodinný dom), pričom pod B1 je ako vlastníčka nehnuteľnosti v podiely 1/1 evidovaná žalovaná F. R.. 3.2. Okresný súd mal preukázané, že žalobcovia v rade 1./ až 4./ na základe kúpno-predajnej zmluvy, uzatvorenej dňa 30.7.1990 s Podnikom bytového hospodárstva, š. p., F. nad R. ako predávajúcim vlastníkom, nadobudli spornú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Všetci pôvodne označený žalovaní uplatnili na Okresnom súde Žiar nad Hronom reštitučný nárok podľa zákona č. 87/1991 Z. z. o mimosúdnych rehabilitáciách. Z dôvodu sporu o reštitučný nárok bolo pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom vedené pod sp. zn. 6C/296/92 konanie a na základe rozsudku zo dňa 29.11.1994, v spojení s Opravným uznesením zo dňa 11.8.1995 a Dopĺňajúcim rozsudkom zo dňa 11.8.1995, bola žalobcom uložená povinnosť uzatvoriť so žalovanou a ďalšími, pôvodne žalovanými fyzickými osobami, dohodu o vydaní sporných nehnuteľností, evidovaných Katastrálnym úradom F. nad R., na LV č. XX. 4.1. Okresný súd považoval žalobný nárok za dôvodný. Konštatoval, že spornú nehnuteľnosť žalobcovia nadobudli do svojho vlastníctva v dezolátnom stave aj s prihliadnutím na kúpno-predajnú cenu. Tieto okolnosti vyplývali aj z výsluchu žalobcov, ktorí realizovali rekonštrukčné práce na nehnuteľnosti a uvádzali, že v čase kúpy bola nehnuteľnosť v stave spôsobilom vážne ohroziť životy a zdravie ľudí. 4.2. Žalobcovia predložili znalecký posudok Ing. F. Y., súdneho znalca pre odbor stavebníctvo, odvetvie oceňovanie stavebných prác zo dňa 22. 03. 1995, v ktorom znalec uviedol konečný záver o celkovej cene investícií do nehnuteľnosti zo strany žalobcov, pričom znalec vychádzal predovšetkým zo stavebných denníkov a znalecký posudok obsahoval vyčerpávajúce označenie rekonštrukčných prác. Podľa okresného súdu z dokazovania nemožno konštatovať, že by predmetom ocenenia znaleckého posudku Ing. Y. boli práce, ktoré by bezprostredne nesúviseli so zabezpečením predmetnej nehnuteľnosti pre prípad generálneho predchádzania vzniku škody, či už na zdraví alebo na majetku. 4.3. Súd v priebehu konania nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou Ing. U. I., ktorá vypracovala Znalecký posudok č. XXX/XXXX. Znalecké dokazovanie odôvodnil okresný súd absenciou ďalších dôkazných prostriedkov a nutnosťou porovnania aktualizovanej ceny nehnuteľnosti s výškou uplatnených nárokov do rekonštrukcie nehnuteľnosti, porovnania uplatneného nároku s aktuálnou trhovou cenou nehnuteľnosti. Vzhľadom na rozsah prác vykonaných na rekonštrukcii predmetných nehnuteľností, okresný súd konštatoval zhodu uplatneného nároku s celkovou trhovou cenou nehnuteľnosti. Čo do žalovanej istiny považoval žalobu za dôvodnú. 4.4. V časti uplatneného úroku z omeškania ako príslušenstva žalovaného peňažného plnenia okresný súd žalobu zamietol. V čase rozhodnom pre vznik nároku žalobcov na plnenie predstavoval ročný úrok z omeškania 17,6 %. Zamietnutie tejto časti žaloby okresný súd odôvodnil okolnosťami uplatnenia nároku a dĺžkou trvania konania vzhľadom na procesný postup žalobcov, ktorí šesť krát iniciovali zmenu okruhu účastníkov konania a žaloby. Priznanie príslušenstva k uplatnenému nároku by prevyšovalo uplatnený nárok na istinu, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi. 5. S obranou žalovanej sa okresný súd vysporiadal s odôvodnením, že nepreukázala, že rekonštrukčné práce boli vykonávané nad rámec výkonu starostlivosti riadneho hospodára a nepreukázala, že k vykonaniu rekonštrukčných prác došlo až potom, čo bola žalobcom doručená výzva na vydanie spornej nehnuteľnosti oprávneným osobám v zmysle Zákona o mimosúdnych rehabilitáciách. Bolo by nelogické, aby žalobcovia potom, čo boli upravené nároky reštituentov zákonom č. 87/1991, resp. potom čo zo strany oprávnených osôb v zmysle tejto zákonnej úpravy bola doručená žalobcom výzva na vydanie nehnuteľnosti, títo investovali finančné prostriedky na jej rekonštrukciu. Do vydania nehnuteľnosti ubehol podstatný časový úsek, ktorý v súvislosti s havarijným stavom nehnuteľnosti značne znevýhodňoval žalobcov, ako vtedajších vlastníkov a to eventuálnym poškodením v súvislosti so škodou na zdraví. 6. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 7 ods. 1 až 4, § 9 ods. 1 zák. č. 87/1991 Z. z. o mimosúdnych rehabilitáciách, pričom z odôvodnenia žaloby aj obsahu rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že predmetom konanie bolo posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcom, ktorí mali v konaní úspech, priznal v zmysle § 255 CSP náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 7.1. Žalovaná vo včas podanom odvolaní zo dňa 01. 04. 2021 namietala neodôvodnenosť žaloby, navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedla, že žalobcovia nesplnili dobrovoľne svoju zákonnú povinnosť vydať nehnuteľnosti oprávneným osobám bez zbytočného odkladu po doručení písomnej výzvy a preto im bola súdnym rozhodnutím ako povinným osobám uložená povinnosť uzavrieť dohodu o vydaní nehnuteľností. Výzva na vydanie nehnuteľností musela byť žalobcom doručená najneskôr 31. 10. 1991, čo bolo skúmané v konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6C/296/92. 7.2. Právna úprava § 7 ods. 1 zák. č. 87/1991 Z. z. určuje, že vec sa vydá v stave, v akom sa nachádzala ku dňu doručenia výzvy na vydanie veci. Právna úprava je v záujme predchádzania sporov o hodnotu prípadného zhodnotenia veci povinnými osobami v čase po doručení výzvy. Povinnosťou povinných osôb bolo v lehote 30 dní vydať nehnuteľnosť oprávneným osobám a po doručení výzvy nevykonávať žiadne investície, resp. iba také, ktoré by boli obhájiteľné pri plnení povinnosti nakladania s vecou so starostlivosťou riadneho hospodára. V havarijnom stave mohlo byť len náhle zhoršenie technického stavu nehnuteľností po doručení výzvy. To žalobcovia nerešpektovali, preto v zmysle § 10 ods. 1 zák. č. 87/1991 Z. z. nemajú nárok žiadať, čo v rozpore s povinnosťou do nehnuteľnosti investovali. 7.3. Sporné nehnuteľnosti sú národnou kultúrnou pamiatkou a aj v rozhodnom čase ich vydania oprávneným osobám podľa reštitučného predpisu podliehali osobitnému režimu povoľovania a vykonávania stavebných prác. Žalovaná žiadala, aby žalobcovia predložili výzvy príslušných orgánov na odstránenie havarijného technického stavu nehnuteľností, resp. stavebné povolenie. Potrebné písomnosti žalobcovia nepredložil. Podľa znaleckého posudku ktorý predložili, žalobcovia vykonali investície v roku 1993, minimálne rok a dva mesiace po doručení výzvy. Tieto investície žalovaná spochybnila, ale okresný súd ich označil za udržiavacie práce spojené s povinnosťou riadneho hospodára. Namietala aj rozsah prác uvedených v znaleckom posudku a to, že v posudku boli určené ceny prác vykonaných v roku 1993 s prepočtom na ceny v roku 1994. Žalobcovia nemôžu uplatňovať nárok na vrátenie hodnoty vykonaných prác, nakoľko práce vykonávali s vedomím porušovania svojej povinnosti vydať nehnuteľnosti. Žalovaná vlastníčka kultúrnej pamiatky bude musieť vynaložiť náklady na odstránenie negatívnych následkov stavebnej činnosti žalobcov, ktorí neodborne zasiahli do strešnej konštrukcie. 7.4. Pokiaľ žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu tvrdili, že havarijný stav nehnuteľnosti konštatovali príslušné štátne orgány a poukázali na písomné vyjadrenie obvodného úradu životného prostredia ŽP 276/91, ktorý žalobcom nariadil opravu strechy, strešných žľabov, opravu komína, opravu a demontáž komína s ukončením prác do 01. 04. 1992 a ďalej na šetrenie orgánu pamiatkovej starostlivosti, žalovaná uviedla, že tieto písomnosti neboli predložené v konaní na súde prvej inštancie. Rozhodujúca je chronológia vzniku právnych skutočností, keď výzva na vydanie nehnuteľností bola žalobcom doručená do 30. 10. 1991. Povinnosť žalobcov voči oprávneným osobám predchádzala ostatným povinnostiam, ktoré na seba žalobcovia prevzali, pričom bolo preukázané, že žalobcovia vykonali práce v rozpore s povinnosťou nehnuteľnosti vydať v stave, v ktorom sa nachádzali v čase doručenia výzvy na vydanie veci oprávneným osobám, keď oprávnené osoby na vykonanie prác žalobcom súhlas nedali. Zopakovala, že je vylúčený nárok na náhradu vykonaných investícii bez súhlasu oprávnených osôb v čase, keď existovala povinnosť žalobcov spornú nehnuteľnosť vydať. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 87/1991 Z. z. žalobcovia ako povinné osoby nemôžu voči žalovanej uplatňovať žiadne nároky súvisiace s vydaním nehnuteľnosti. 8.1. Žalobcovia v spoločnom vyjadrení zo dňa 07. 05. 2021 k odvolaniu uviedli, že v znaleckom posudku je už v roku 1990 konštatovaný havarijný stav stavebných konštrukcii. Vzhľadom na to nariadil Obvodný úrad životného prostredia sp. zn. ŽP 276/91 opravu strechy, strešných žľabov, opravu komína, opravu a demontáž komína s ukončením prác do 01. 04. 1992. Aj ďalšie písomnosti z toho obdobia, týkajúce sa šetrenia úradu pamiatkovej starostlivosti nasvedčujú tomu, že pokiaľ by neboli stavebné práce vykonané, nehnuteľnosť by bola zničená úplne, bez možnosti ďalšieho užívania. Potrebný rozsah prác, vzhľadom na stav narušenia, sa ukázal až po odkrytí celej nehnuteľnosti. Zo strany bývalých vlastníkov nehnuteľnosti boli žalobcovia ubezpečení, že im bude uhradené, čo investovali. To zaniklo, keď nehnuteľnosť prešla do ich vlastníctva. Žalobcovia navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť. 8.2. V replike žalobcovia zotrvali na tvrdení, že sa nedopustili protiprávneho konania, sporné nehnuteľnosti boli v havarijnom stave a žalovaná bola o týchto skutočnostiach informovaná. V spore, ktorý predchádzal dohode o vydaní nehnuteľností sa žalobcovia vyjadrovali k stavu nehnuteľností, išlo len o to, akým spôsobom sa uzavrie dohoda o vydaní a ako sa uspokoja finančné nároky žalobcov. 9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalovanej na pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), na ktorom vypočul strany sporu, zopakoval dokazovanie a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 10.1. Žalovaná na pojednávaní zopakovala, že po doručení výzvy žalobcovia nemali vykonávať stavebné práce, tie boli vykonávali ešte dva roky po doručení výzvy a nesmerovali k odstráneniu, alebo zamedzeniu havarijného stavu. Žalobcovia stavebné práce vykonávali v rozpore so stavebným konaním a predpismi na ochranu pamiatkového fondu. 10.2. Žalobca v rade 1./ N. F. uviedol, že spornú nehnuteľnosť žalobcovia kupovali spoločne po získaní informácie, že nehnuteľnosť je na predaj. Podľa neho bolo preukázané, že sporná nehnuteľnosť bola v dezolátnom stave, z komínových telies padali na ulicu tehly. Museli vykonať zabezpečenie múrov, keď chceli pristúpiť k oprave podkrovia resp. strechy, ktorá bola miestami prekrytá len provizórne. Stavebné práce vykonávali žalobcovia svojpomocne. Všetky podklady dali k dispozícii znalcovi, ktorý vypracoval znalecký posudok, ktorý pripojili k žalobe. Ostatní žalobcovia v rade 2./, 3./ a 4./ prítomní na pojednávaní na odvolacom súde, sa pripojili k vyjadreniu žalobcu v 1./ rade. 10.3. Právny zástupca žalobcov predložil v priebehu pojednávania krátkou cestou fotokópie písomností, ktoré uviedol vo vyjadrení k odvolaniu, a to Rozhodnutie obvodného úradu životného prostredia Y. z 24. 01. 1992, ktorým nariadil opravu strechy a strešných žľabov, komína, jeho demontáž a vybodovanie nového v termíne do 01. 04. 1992, vyjadrenie pamiatkového úradu k stavebným úpravám a znalecký posudok č. 58/90/15 z 04. 06. 1990, ktorý bol vyhotovený na žiadosť žalobkyne v 2./ rade za účelom informatívnej ceny nehnuteľnosti. 11.1. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, ktorý nadobudol účinnosť od 01. 04. 1991, na vydanie veci vyzve oprávnená osoba povinnú osobu do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona, inak jej nárok zanikne. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 87/1991 Zb., vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v ktorom sa nachádzala ku dňu doručenia písomnej výzvy na vydanie veci povinnej osobe. Podľa § 7 ods. 3 zák. č. 87/1991 Zb., ak je vydávaná nehnuteľnosť oproti svojmu stavu v čase odňatia znehodnotená do tej miery, že ju nemožno užívať pre potreby bývania, výroby, obchodu alebo iných služieb bez okamžitej stavebnej úpravy, môže oprávnená osoba namiesto vydania nehnuteľnosti požadovať finančnú náhradu podľa § 13. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 87/1991 Zb., povinná osoba je povinná s vecami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára; odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného ani prenechať inému do užívania s výnimkou dohôd o odovzdaní a prevzatí bytu, uzavretých na podklade dohôd o výmene bytu. Také právne úkony sú neplatné. 11.2. Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Podľa § 417 ods. 2, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. Podľa § 419 Občianskeho zákonníka, kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená. 11.3. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 12. Odvolanie žalovanej bolo dôvodné, lebo okresný súd vec nesprávne skutkovo aj právne posúdil. Odvolací súd zopakoval dokazovanie a vyhodnotil obsah predložených písomností, výpovede strán sporu, vrátane tých, ktoré sú uvedené v zápisniciach o pojednávaní na súde prvej inštancie, vychádzal tiež z obsahu znaleckého posudku, ktorý vyhotovil dňa 22. 03. 1995 znalec V.. F. Y. na ocenenie stavebných prác v roku 1993 na rekonštrukcii meštianskeho domu, S. ul. XX v Y. a zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX z 29. 12. 2019, ktorý vyhotovila Ing. U. I.. na stanove nie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. 13. Žalobcovia sa domáhali ako osoby, ktoré boli povinné odstúpiť vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti žalovanej z dôvodu uplatnenia reštitučného predpisu, zaplatenia v peňažnom vyjadrení hodnoty investícii, ktoré vložili do spornej nehnuteľnosti potom, ako ju sami nadobudli do vlastníctva a to do času, kedy nehnuteľnosť vydali oprávneným osobám na základe súdneho rozhodnutia, ktorým bol rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 6C/296/92-99 z 29. 11. 1994 (č. l. 422-425). 14.1. Žalobcovia nadobudli sporú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva kúpnou zmluvou, ktorú uzavreli dňa 30. 07. 1990 s predávajúcim Podnikom bytového hospodárstva, š. p. F. nad R., za kúpnu cenu spolu 29.780,- Kčs, ktorej úhrada pripadla na žalobcov v rade 1./ a 2./ aj na žalobcov v rade 3./ a 4./ v rovnakej sume 14.890,- Kčs. Ako dôvod prevodu sa v bode IV. zmluvy uvádza, že „...predávajúci daný dom pre svoje účely nepotrebuje, dom je značne schátralý a už roky neobývaný. Kupujúci kupujú nehnuteľnosť za účelom opravy a trvalého bývania.“ (č. l. 8) Kúpna cena zodpovedá cene nehnuteľností, ktorá je uvedená v znaleckom posudku č. XXX/XX/XX, ktorý vypracoval znalec G. G. zo dňa 04. 06. 1990 na vyžiadanie žalovanej v 2./ rade. Znalec v nálezovej časti posudku uvádzal „prevlhnavenie suterénnych a prízemných miestností,... u niektorých drevených konštrukcii stropov i krovu hnilobné znaky spôsobené zatekaním,... v západnej časti pravého traktu vzhľadom k silnému zatekaniu zvislej konštrukcie vznikla trhlina šírky 3 cm. Taktiež sú tu silne poškodené žľaby a zvody. ... súčasný stav stavebných konštrukcii je vzhľadom k stavu deštrukcie havarijný.“ (č. l. 432-441). 14.2.Žalobcovia predložili na odôvodnenie žaloby znalecký posudok, ktorý im vypracoval Ing. F. Y. zo dňa 22. 03. 1995 o ocenení stavebných prác realizovaných žalobcami na sporenej nehnuteľnosti v roku 1993 a ich prepočet na realizačnú trhovú cenu v roku 1994. Podstatou časťou znaleckého posudku je vypracovaný rozpočet, ktorý je v prílohe. Rozpočtové položky boli uvedené podľa množstiev, ktoré znalec zistil pri obhliadke meraním. Výsledok spracovaného rozpočtu predstavuje v roku 1993 stavebný náklad realizovaných prác v sume 398.958,- Sk a jednoúčelový materiál 21.559,- Sk, spolu 420.517 Sk. Pre rok 1994 je stavebný náklad 430.615,- Sk a jednoúčelový materiál 21.559,- Sk, spolu celková suma 452.174,-Sk (č. l. 132, č. l. 252). Uvedená suma 452.174,-Sk zodpovedá v žalobe uplatnenej celkovej sume 15.009 EUR. 15. Po tom, čo žalobcovia nadobudli spornú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva, nadobudol od 01. 04. 1991 účinnosť zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, ktorý v § 5 ods. 2 ukladal oprávneným osobám v prepadnej lehote šiestich mesiacov povinnosť vyzvať povinnú osobu na vydanie nehnuteľností. Skutočnosť, že žalovaná ako oprávnená osoba povinnosť vyzvať na vydanie nehnuteľností splnila, musela byť preukázaná v konaní Okresného súdu v Žiari nad Hronom, ktorý rozsudkom č. k. 6C/296/92-99 z 29. 11. 1994 uložil žalobcom v rade 1./ až 4./ (v uvedenom konaní v postavení žalovaných) vydať žalovanej (v uvedenom konaní žalovanej v rade 3.) povinnosť vydať spornú nehnuteľnosť. Strany sporu následne uzavreli aj dohodu o vydaní nehnuteľností zo dňa 24. 05. 1996, ktorá odkazuje na súdne konanie sp. zn. 6C/296/92, na základe ktorej bol realizovaný vklad vlastníckeho práva do podielového spoluvlastníctva pre žalovanú a ďalšie oprávnené osoby. Uvedené skutočnosti vyplývajú o zbierky listín katastra nehnuteľností pre kat. úz. Y. a LV č. XXXX, na ktorom sú sporné nehnuteľnosti evidované, ktoré písomnosti predložila žalovaná. 16. Žalobcovia spornú nehnuteľnosť nadobudli do vlastníctva a disponovali s ňou ako vlastníci, boli preto povinní rešpektovať aj to, že vlastnia nehnuteľnú kultúrnu pamiatku. Táto skutočnosť vyplývala z ocenenia nehnuteľností pri uzavretí kúpnej zmluvy v znaleckom posudku č. XXX/XX/XX, ktorý vypracoval znalec G. G. zo dňa 04. 06. 1990 a na základe v tom čase platného § 9 ods. 4 zák. č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, mala byť táto skutočnosť výslovne uvedená aj v samotnej kúpnej zmluve, kde sa uvádza len ako „domová nehnuteľnosť“. 17.1. Žalobcovia tvrdili, že sporná nehnuteľnosť bola poškodená už v čase, kedy ju nadobudli do vlastníctva, chátrala a ohrozovala okolie. Predložili Rozhodnutie obvodného úradu životného prostredia v Y. z 24. 01. 1992, ktorý im nariaďoval opravu strechy a strešných žľabov, opravu komína (demontáž a vybudovanie nového) ako neodkladné zabezpečovacie práce uskutočnené na náklady vlastníka domu do 01. 04. 1992 (č. l. 431). Písomnosť obvodného úradu životného prostredia sp. zn. ŽP 276/91, ktorý žalobcom nariadil opravu strechy, strešných žľabov, opravu komína, opravu a demontáž komína s ukončením prác do 01. 04. 1992 preukazuje iba to, aké stavebnotechnické vady boli žalobcovia povinní odstrániť na spornej nehnuteľnosti ako vtedajší vlastníci , ale nepreukazuje žalobou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu, ktorý má zodpovedať zhodnoteniu nehnuteľnosti. 17.2. Uvedené rozhodnutie príslušného stavebného úradu podľa obsahu predpokladalo iba najnutnejšie zabezpečovacie práce. Žalobcovia však začali vykonávať investičné práve na rekonštrukcii objektu a to v čase prebiehajúceho sporu o vydanie nehnuteľností oprávneným osobám. Pokiaľ za uvedeného stavu išli žalobcovia do sporu s osobami oprávnenými podľa reštitučných predpisov, bolo na strane žalobcov riziko výsledku sporu, ktorý napokon skončil povinnosťou uzavrieť dohodu o vydaní nehnuteľností. 18.1. Žalobcovia tvrdili, že stavebné práce vykonali svojpomocne v roku 1993. Nepredložili však žiadnu projektovú a spisovú dokumentáciu na podporu k ich žalobe pripojenému znaleckému posudku Ing. Y.. F. boli povinní preukázať, že došlo k zhodnoteniu stavby, a nie len k preinvestovaniu finančných prostriedkov na stavbe čo aj za účelom rekonštrukcie. Tomu, že žaloba nebola podložená potrebnými dôkazmi, nasvedčuje žalobcami predložený znalecký posudok, ktorý vyjadruje hodnotu/ cenu stavebných prác a materiálu nie cenu zhodnotenia spornej nehnuteľnosti. Znalecký posudok Ing. Y. nepreukazuje zhodnotenie stavebnej pamiatky iba vykonanie investície stavebných prác. 18.2. Bolo na každom zo žalobcov, aby preukázali zhodnotenie stavby, ktorú nadobudli do podielového spoluvlastníctva pri rešpektovaní zásad a stavebných postupov na objekte, ktorý je kultúrnou pamiatkou. Nepreukázanie predpísaného postupu je na ťarchu žalobcov, ktorí si ako investori nezabezpečili potrebné podklady, čomu nasvedčuje aj výpoveď žalobcu v 1./ rade na pojednávaní pred odvolacím súdom, že stavebné práce vykonávali žalobcovia svojpomocne. Nepreukázanie tvrdení je na ťarchu nedbalého investora. 19. Správne poukázala žalovaná na to, že pre posúdenie veci bola podstatná aj časová postupnosť vzniku právnych skutočností v rozhodnom období, ktorým nie je len čas, kedy boli žalobcovia vlastníkmi spornej nehnuteľnosti ale aj správanie a konanie žalobcov potom, čo im bola doručená výzva na vydanie nehnuteľností. 20.1. Reštitučný predpis, ktorým je zák. č. 87/1991 Zb. má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou v Občianskom zákonníku a jeho nerešpektovanie je na ťarchu žalobcov. Žalobcovia investovali do nehnuteľnosti, o ktorej vzhľadom na výzvu oprávnených osôb vedeli, že podlieha reštitúcii a povinnosti takúto nehnuteľnosť vydať, k čomu napokon aj došlo. Hoci žalobcovia vykonali práce v čase, keď boli ešte vlastníkmi, ich vlastníctvo už bolo v roku 1993 zaťažené sporom o právny nárok žalovanej. Žalobcovia tak v konečnom dôsledku investovali do cudzej veci, lebo svoje vlastnícke právo neúspešne uplatnil na súde v konaní, v ktorom sa riešila povinnosť vydať nehnuteľnosť žalovanej. Vzhľadom na preukázaný čas investície, rozsah prác oproti úradne evidovanému havarijnému stavu a žalovanou tvrdený negatívny zásah do kultúrnej pamiatky, žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia o starostlivosti riadneho hospodára a predchádzaniu havarijného stavu. 20.2. Pretože medzi stranami sporu nedošlo k dohode o náhrade vykonanej rekonštrukcie, súd nemohol priznať požadovanú peňažnú náhradu, ktorým žalobcovia v konečnom dôsledku vykonali stavebný zásah na pamiatkovo chránenom objekte. 21.1. Obrana žalovanej spočívala v tom, že žalobcovia po uplatnení reštitučných nárokov nemali právny nárok na žiadne plnenie v zmysle § 10 ods. 1, veta prvá zák. č. 87/1991 Zb., podľa ktorého povinná osoba nemôže proti oprávnenej osobe uplatňovať žiadne finančné alebo iné nároky súvisiace s vydávanými vecami. 21.2. Odvolací súd nepovažuje za vylúčený nárok na náhradu vykonaných investícii bez súhlasu oprávnených osôb v čase, keď existovala povinnosť žalobcov spornú nehnuteľnosť vydať. Popri osobitej úprave reštitučného predpisu, ktorý má prednosť, sa aj podľa odvolacieho súdu, môže v konkrétnom prípade vyskytnúť potreba vysporiadania bezdôvodného obohatenia podľa všeobecnej úpravy § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. O taký prípad však v posudzovanej veci nešlo z nasledovných dôvodov. 22. Okresný súd vyvodil z vykonaných dôkazov nesprávne skutkové a právne závery. Záver o dôvodnosti žaloby urobil na základe ocenenia stavebných prác podľa znaleckého posudku Ing. Y., ktoré údajne bezprostredne súviseli so zabezpečením predmetnej nehnuteľnosti pre prípad generálneho predchádzania vzniku škody, pričom považoval za nelogické, aby žalobcovia potom, čo boli upravené nároky reštituentov zákonom č. 87/1991, resp. potom čo zo strany oprávnených osôb v zmysle tejto zákonnej úpravy bola doručená žalobcom výzva na vydanie nehnuteľnosti, títo investovali finančné prostriedky na jej rekonštrukciu. Svoj záver okresný súd vyvodil len zdôraznením havarijného stavu nehnuteľnosti a skutočnosti, že do vydania nehnuteľnosti ubehol podstatný časový úsek, čo údajne značne znevýhodňovalo žalobcov, ako vtedajších vlastníkov a to eventuálnym poškodením v súvislosti so škodou na zdraví. Uvedený záver okresný súd prevzal len z tvrdení žalobcov, a nebol preukázaný vzhľadom na ostatné okolnosti posudzovanej veci, vyplývajúce v rozhodnom čase z kolízie reštitučného nároku žalovanej a potreby rekonštrukcie stavby, ktorá ako kultúrna pamiatka vyžadovala odborné posúdenie a odbornú zásah, ktorí žalobcovia vykonali svojpomocne. Okresný súd nepresvedčivým zdôvodnením priznal ochranu svojpomoci žalobcom, ktorej účel bol spochybnený už len uplatnenými reštitučnými nárokmi. 23.1. Pokiaľ žalobcovia odôvodnili stavebné práce hroziacou škodou podľa § 415, § 417 Občianskeho zákonníka, potrebné právne nároky nežalovali. Netvrdili a nepreukazovali, aká škoda im hrozila a že mala byť voči nim vyvodená zodpovednosť za škodu resp. hroziacu škodu, preto okresný ani odvolací súd nemohol takýto nárok posudzovať. 23.2. Navyše by bolo potrebné rozlišovať škodu, ktorá vznikala samotnému vlastníkovi a škodu na zdraví a majetku tretích osôb. 23.3. Žalobcovia mohli vzhľadom na uplatnený reštitučný nárok konať iba medziach bežnej opatrnosti a rozsiahlejšie opravy, resp. zodpovednosť za stav spornej nehnuteľnosti prenechať reštituentom, ktorým ani neumožnili - vzhľadom na spochybňovanie ich práva v súdnom spore - vyjadriť sa k potrebe nevyhnutých a vykonávaných opráv. Z uvedeného vyplýva, že z hľadiska predchádzania škodám si žalobcovia nepočínali v medziach bežnej opatrnosti. 23.4. Ani náklady spomenuté v rozhodnutí obvodného úradu životného prostredia sami osebe nemožno stotožňovať s bezdôvodným obohatením, ktoré by malo vzniknúť žalovanej až zmenou vlastníctva k spornej nehnuteľnosti v roku 1996. Pokiaľ stavebný úrad vyzval žalobcov na opravu strachy, komína a žľabov, náklady s tým spojené boli žalobcovia povinní znášať ako vlastníci nehnuteľnosti v roku 1992. 23.5. Rozhodnutie stavebného úradu, ani konštatovanie znalca o havarijnom stave nehnuteľnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy v roku 1990 samo osebe hroziacu škodu nepreukazovalo, ani potrebu zásahu do krovu a nosných konštrukcii stavby spornej nehnuteľnosti, vykonané až po uplatnení reštitučného nároku v roku 1993. 23.6. Žalobcovia sa povinnosti predchádzať škodám mohli jednoducho zbaviť tým, že by neodkladne vydali nehnuteľnosti oprávneným osobám, s ktorými namiesto toho viedli súdny spor, ktorého výsledok bol v konečnom dôsledku na ťarchu žalobcov, lebo dôvody svojej žaloby nepreukázali. Žalobcovia náhradu škody nepožadovali a na bezdôvodné obohatenie nepostačuje len tvrdenie o generálnej prevencii, alebo bezprostredne hroziacej škode a vážnom ohrození a obavou, že vznikne škoda v budúcnosti. Navyše, v posudzovanej veci povinnosti žalobcov ako vlastníkov predchádzať budúcej bezprostredne hroziacej škode predchádzala ich povinnosť vydať nehnuteľnosť oprávneným osobám. 24.1. Odvolací súd uzatvára, že predmetom konania bolo posúdenie existencie bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, ktoré žalobcovia iba posudkom, preukazujúcim rozpočet stavebných prác nepreukázali. Potrebné skutočnosti sa nepreukázali ani znaleckým posudkom Ing. Ľubici I., ktorým bola stanovená všeobecná hodnota sporných nehnuteľností. 24.2. Žalobcovia tvrdené bezdôvodné obohatenie žalovanej nesprávne stotožnili so svojimi investíciami do nehnuteľnosti, vykonanými stavebnými prácami, ktoré boli ocenené znaleckým posudkom V.. Y.. Uvedeným dôkazom však nepreukázali zhodnotenie nehnuteľnosti, ktoré by bolo možné považovať na bezdôvodné obohatenie žalovanej vlastníčky spornej nehnuteľnosti. 24.3. Nárok na bezdôvodné obohatenie totiž vzniká v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti oproti predchádzajúcemu stavu, nie v rozsahu vynaložených investícii. Inými slovami žalobcovia nemôžu požadovať to, čo do nehnuteľnosti vložili, ako hodnotu investície ale to, o čo sa týmito investíciami pri rekonštrukcii zvýšila hodnota nehnuteľnosti. 25. Vzhľadom na uvedené zistenia, kedy žalobcovia žalované bezdôvodné obohatenie nepreukázali neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok okresného súdu zmeniť a v odvolaním napadnutej časti žalobu zamietnuť. 26. Vo výroku, ktorým okresný súd žalobu ohľadnom príslušenstva istiny vo forme úroku z omeškania zamietol (výrok II.), zostáva rozsudok nedotknutý. 27.1. O trovách konania súd rozhoduje podľa § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa výsledku bola v konaní úspešná žalovaná. Odvolací súd musel zohľadniť, že žalobcovia 1./ až 4./ netvoria z hľadiska uplatneného nároku nerozlučné spoločenstvo, ale žalovali ako podieloví spoluvlastníci v režime BSM tak žalobcovia 1./ a 2./, ako aj žalobcovia 3./ a 4./. 27.2. Z uvedeného dôvodu a podľa výsledku sporu, odvolací súd zmenil výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie tak, že žalobcovia v rade 1./ a 2./ sú povinní zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne a ďalej žalobcovia v rade 3./ a 4./ sú povinní zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100 %. 27.3. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná a preto sú povinní žalobcovia v rade 1./ a 2./ zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne a ďalej žalobcovia v rade 3./ a 4./ povinní zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 27. 4. S prihliadnutím na výsledok sporu odvolací súd rozhodol aj o ostatných trovách konania, ktorými boli trovy štátu a trovy znalca. Znalecké dokazovanie bolo nariadené na návrh žalobcov na pojednávaná 29. 06. 2018. Uznesením č. k. 7C/218/1997-285 z 14. 11. 2018 bol znalkyni Ing. I. uhradený preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 780 EUR. Uvedená znalkyňa predložila vyúčtovanie odmeny, spolu vo výške 1.708,58 EUR, na ktorú jej bol uhradený len preddavok 16. 01. 2019 a k úhrade zostáva suma 928,- EUR (č. l. 289). Keďže žalobcovia v rade 1./ až 4./ tvoria ako strany sporu, ktorá nebola v konaní úspešná procesné spoločenstvo, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu a znalkyni Ing. Ľubici I. zaplatiť trovy znalca v rozsahu 100 %. 27.5. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).