Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/354/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1292899952 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1292899952.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ V. W. C., O.. F.. Š. XX, R., 2/ A. B., N. X, N., obaja zastúpení advokátom JUDr. Pavlom Helmom, Nám. SNP 75/26, Zvolen, proti odporcom: 4/ Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičová 5, Bratislava, 5/ Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, o zaplatenie 184.790,55 eura, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 13C/67/1992/293, zo dňa 2.10.2012, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporcovi 4/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a odporcom 4/ a 5/ nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa svojim návrhom domáhali pôvodne proti odporcom: 1/ Bytový podnik II, š.p., 2/ Obvodný úrad Bratislava II, 3/ Zberné suroviny, š.p., 4/ Ministerstvo financií Slovenskej republiky, 5/ Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky uloženia povinnosti vydať im parcely č. XXXXX, Č.. XXXXX, Č.. XXXXX, Č.. XXXXX, Č.. XXXXX, Č.. XXXXX V. Č.. XXXXX v k.ú. Bratislava, alebo poskytnúť náhradu v iných pozemkoch rovnakého druhu a charakteru, alebo finančnú náhradu. Po čiastočných späťvzatiach a zastaveniach konania v uvedených častiach sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali proti odporcom 4/ a 5/ zaplatenia finančnej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti parc. č. XXXXX, Č.. XXXXX, Č.. XXXXX, Č.. XXXXX a Č.. XXXXX vo výške 184,790,55 eura (nakoľko súd prvého stupňa ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku konal už len s odporcami 4/ a 5/ a pod týmto označením ich uviedol v napadnutom rozsudku, rovnaké označenie ponechal pre prehľadnosť i odvolací súd) podľa § 6 ods. 1 písm. i), j) zákona č. 87/1991 Zb., keď nebolo preukázané, že vlastníkovi alebo jeho potomkom bola vyplatená náhrada za vyvlastnené pozemky a časť pozemkov nikdy neslúžila na účel, pre ktorý bola vyvlastnená.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že podľa výmeru č. XI/1-198-1951, zo dňa 27.3.1952, právoplatného dňa 15.10.1953, vydaného Ústredným národným výborom v Bratislave, boli nehnuteľnosti vo vlastníctve právneho predchodcu navrhovateľov T. Y. (navrhovateľka 1/ je jeho dcérou a navrhovateľ 2/ ako syn jeho zomrelej dcéry W. Č. jeho vnukom, čím by bola daná ich aktívna legitimácia podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 87/1991) vo výmere 1.923 m2 (celé parcely č. XXXXX o výmere 529 m2, č. 10099 o výmere 550 m2, č. XXXXX o výmere 435 m2 a z parcely č. XXXXX o výmere 227 m2 časť o výmere 51 m2, z parcely č. XXXXX o výmere 378 m2 časť o výmere 358 m2) vyvlastnené
za náhradu spolu s ďalšími nehnuteľnosťami iných vlastníkov na hromadnú výstavbu bytových jednotiek. Vyvlastňovacia náhrada bola určená v sume 135.204,- Kčs so splatnosťou v siedmych ročných splátkach od právoplatnosti výmeru. Podľa výmeru musel vyvlastniteľ zložiť vyvlastňovaciu náhradu za všetky vyvlastnené nehnuteľnosti vo výške 577.859,- Kčs na Okresnom súde v Bratislave do troch mesiacov od vydania výmeru v prospech vyvlastnených. Podľa výmeru Ústredného národného výboru v Bratislave zn. XI/2-198-1954, zo dňa 20.2.1954, boli vyvlastnené nehnuteľnosti odovzdané s konečnou platnosťou do držby vyvlastniteľovi Ústrednému národnému výboru v Bratislave s odôvodnením, že vyvlastňovací výmer č. XI/1-198-1951, zo dňa 27.3.1952, nadobudol právoplatnosť a vyvlastniteľ zložil predmetným výmerom určenú náhradu 577.839,- Kčs do depozitu Ľudového súdu v Bratislave. Podľa rozvrhového uznesenia Ľudového súdu v Bratislave zn. 20No 86/52, zo dňa 20.2.1953, právoplatného dňa 1.8.1953, bolo z celkovej rozdeľovanej sumy 621.419,- Kčs, ktorá tvorí výťažok vyvlastnených nehnuteľností, prikázané odškodné za vyvlastnené nehnuteľnosti na meno T. Y. (masa VIII) v sume 135.204,- Kčs spolu s depozitnými úrokmi, ktoré má byť ponechané do právoplatnosti výmeru ÚNV Bratislava v súdnom depozite a spravované ako zvláštny súdny depozit až do ďalšieho nariadenia súdu. Podľa oznámenia Okresnej sporiteľne a pokladnice v Bratislave č. 53/242753/súd/Bru, zo dňa 11.6.1954, adresovaného Ľudovému súdu k č. 20No 86/52, oznamovateľ zrušil súdny bežný podúčet č. XXXX/ XXXXXX, znejúci na „zábezpeka za nehnuteľnosti vyvlastnené od T. Y. a spol.“ a z čistého výnosu účtu urobil poukazy vychádzajúc z progresívneho prepočtu v pomere 5:1, a masu VIII previedol nezmenene, teda prepočítane v pomere 5:1 s úrokmi na nový súdny bežný podúčet XXXX/XXXXXX pod menom T. Y. v sume 29.523,40,- Kčs s dispozičným právom súdu.
Navrhovatelia 1/ a 2/ listami zo dňa 16.9.1991, adresovanými pôvodným odporcom 1/ až 5/, žiadali odškodnenie za odňatý majetok a to vydaním nehnuteľností, prípadne poskytnutím náhrady v iných pozemkoch alebo náhrady finančnej. Nakoľko o ich uplatnených nárokoch nebolo v čase začatia konania rozhodnuté, návrh na jeho začatie bol podaný predčasne. Tento nedostatok však bol počas konania napravený, keď odporca 4/ v priebehu konania oznámil navrhovateľom 1/ a 2/ listom zo dňa 18.5.1999, č. 11774/1998-72, že im nepriznáva nárok na finančnú náhradu, uplatnenú podľa § 13 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. z dôvodu, že nie sú splnené podmienky pre jej priznanie.
Súd prvého stupňa v súvislosti s náhradou uplatnenou za pozemok parc. č. 10112 uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ nepreukázali, že ich právny predchodca T. Y. bol v čase vyvlastnenia (a vôbec niekedy) jeho vlastníkom. Navrhovatelia 1/ a 2/ uvedené preukazovali PK vložkou č. 12157. Z tejto však nevyplýva, že by bol T. Y. vlastníkom parcely č. XXXXX. V predmetnej vložke je vo vzťahu k T. Y. uvedený len zápis zo dňa 6.5.1944 o tom, že parcely č. XXXXX a č. XXXXX boli zapísané na túto vložku ako prenesené z vložky č. XXXXX a vložilo sa na ne vlastnícke právo T. Y.; ohľadom jeho vlastníctva parc. č. XXXXX nie je žiaden záznam. Navrhovatelia 1/ a 2/ rovnako nepreukázali, že by táto parcela mala byť vyvlastnená T. Y.. Práve naopak, z uvedenej parcely č. XXXXX o výmere 135 m2 bola podľa výmeru č. XI/1-198-1951, zo dňa 27.3.1952, vydaného Ústredným národným výborom v Bratislave, vyvlastnená časť 77 m2 úplne inému vlastníkovi, a to N. V., rod. D..
V súvislosti s uplatnením nároku s poukazom na § 6 ods. 1 písm. j) zákona č. 87/1991 Zb. (kedy by išlo o prípad, ak by nehnuteľnosti boli vyvlastnené bez poskytnutia náhrady) súd prvého stupňa uviedol, že vyvlastňovacia náhrada bola určená v sume 135.204,- Kčs so splatnosťou v siedmych ročných splátkach od právoplatnosti výmeru. V konaní nebola sporná skutočnosť, že vyvlastniteľ náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti do súdneho depozitu zložil; prijatie sumy 621.499,- Kčs do súdneho depozitu je zrejmé i z listu Okresnej sporiteľne a pokladnice zo dňa 2.12.1952. V konaní boli predložené dôkazy o zložení náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti do súdneho depozitu, pričom táto bola v zmysle rozvrhového uznesenia uložená na účet v Štátnej sporiteľni, ktorá ju na účte viedla i po menovej reforme v roku 1954, čo súd prvého stupňa jednoznačne vyhodnotil ako splnenie si povinnosti vyvlastniteľom na zaplatenie náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti v súlade s právoplatným výmerom. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že navrhovatelia 1/ a 2/ nie sú oprávnenými osobami na zaplatenie finančnej náhrady z dôvodu podľa § 6 ods. 1 písm. j) zákona č. 87/1991 Zb., nakoľko nehnuteľnosti ich právneho predchodcu boli vyvlastnené za náhradu, ktorá bola zložená do súdneho depozitu. Uviedol, že podľa navrhovateľov 1/ a 2/ mala z listu predsedu Ľudového súdu zo dňa 14.10.1953 vyplývať nemožnosť realizácie rozvrhového uznesenia vzhľadom na menovú reformu; takýto list však nepredložili a v spise sa nenachádza. Mal však za nepochybné, že peniaze boli zložené v depozite súdu na účte v Štátnej sporiteľni aj po menovej reforme v roku 1954. Navrhovatelia 1/ a 2/ teda neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie vyvlastnenia nehnuteľností bez náhrady, pričom v konaní bolo preukázané, že náhrada
za nehnuteľnosti bola štátom zložená do súdneho depozitu, čím si štát povinnosť splnil. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľov 1/ a 2/, že neboli splnené podmienky na splnenie povinnosti štátu zložením plnenia do úschovy a preto dlh trvá, nakoľko je nepochybné, že vyvlastniteľ postupoval v súlade s právoplatným výmerom, ktorý je pre neho záväzný, a ktorý nebol zrušený. Postup zloženia náhrady do súdneho depozitu bol v súlade s § 11 ods. 4 vl. nar. č. 296/48 Zb., podľa ktorého následne postupoval i súd.
V súvislosti s uplatnením nároku s poukazom na § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 87/1991 Zb. (kedy by išlo o prípad, ak by nehnuteľnosti boli vyvlastnené za náhradu a nikdy neslúžili účelu, na ktorý boli vyvlastnené) súd prvého stupňa uviedol, že ide o rozpor s tvrdením a argumentáciou navrhovateľov 1/ a 2/ počas celého konania o vyvlastnení nehnuteľností bez náhrady. Napriek záveru o vyvlastnení nehnuteľností za náhradu (keď vyvlastniteľ si svoju povinnosť splnil zložením náhrady do depozitu súdu), súd prvého stupňa k takémuto tvrdenému dôvodu oprávnenia navrhovateľov na finančnú náhradu uviedol, že nehnuteľnosti boli vyvlastnené v päťdesiatych rokoch a preto na preukázanie skutočnosti, že nikdy neslúžili účelu, na ktorý boli vyvlastnené, nepostačí len poukaz na list magistrátu zo dňa 16.2.1994 o tom, že v roku 1994 sú na časti pozemku XXXXX garáže v užívaní fyzických osôb. Navrhovatelia 1/ a 2/ tak podľa súdu prvého stupňa neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že by vyvlastnené nehnuteľnosti nikdy neslúžili účelu, na ktorý boli vyvlastnené; nie sú preto oprávnenými osobami na zaplatenie finančnej náhrady ani z dôvodu podľa § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 87/1991 Zb.
Záverom súd prvého stupňa uviedol, že označení odporcovia 4/ a 5/ nie sú pasívne legitimovaní, keďže s poukazom na § 4 zákona č. 87/1991 Zb. povinným a teda nositeľom zodpovednosti je Slovenská republika. Štát je zodpovedným subjektom, pričom označený odporca 4/ len poskytuje za štát za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok finančnú náhradu (§ 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 319/1991 Zb.); vyplácanie finančnej náhrady podľa § 6 zákona č. 87/1991 Zb. nie je v pôsobnosti odporcu 5/.
Na základe uvedených skutočností a s poukazom na § 7 ods. 1, § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, 5, § 11 ods. 1, 2, 4 vl. nar. č. 296/1948 Zb., § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 4, § 6 ods. 1, § 13 ods. 1, 3, 4 a 5 zákona č. 87/1991 Zb., § 4 ods. 1 písm. c), § 5 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 319/1991 Zb. súd prvého stupňa návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovia 4/ a 5/ mali vo veci plný úspech, avšak nakoľko im v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvého stupňa im náhradu trov nepriznal.
Proti rozsudku v časti zamietnutia návrhu proti odporcovi 4/ podali odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/ a žiadali rozsudok v napadnutej časti zmeniť a odporcovi 4/ uložiť povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne 184.790,55 eura.
Uviedli, že vykonaným dokazovaním bolo písomnými záznamami v PK vložkách preukázané výlučné vlastníctvo T. Y., a to celých pozemkov parc. č. XXXXX o výmere 529 m2, parc. č. XXXX o výmere 550 m2, parc. č. XXXXX o výmere 435 m2. Pôvodnému vlastníkovi boli vyvlastnené časti ďalších pozemkov, a to z pozemku parc. č. XXXXX o výmere 227 m2 časť o výmere 51 m2 a z parc. č. XXXXX o výmere 378 m2 časť o výmere 358 m2. Predmetom sporu je finančná náhrada za 1.892 m2 pozemkov vyvlastnených T. Y. ako právnemu predchodcovi navrhovateľov 1/ a 2/. V príslušných PK vložkách je zápis, že vlastníkovi T. Y.É. boli výmerom Ústredného národného výboru v Bratislave č. XI/1-198-1951, zo dňa 27.3.1952 vyvlastnené nehnuteľnosti o výmere 1.923 m2 na hromadnú výstavbu bytových jednotiek. V uvedenom vyvlastňovacom výmere sa uvádza, že vlastníkovi sa náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti určuje sumou 135.204,- Kčs, ktorá je splatná v siedmych ročných splátkach od právoplatnosti výmeru. Z uvedeného je zrejmé, že náhrada priznaná za vyvlastnené pozemky nebola vyplatená v prospech pôvodného vlastníka nehnuteľností jednorázovo, pretože z uvedeného vyvlastňovacieho výmeru je zrejmé, že výplata náhrady za vyvlastnené pozemky mala byť pôvodnému vlastníkovi vyplatená v siedmych ročných splátkach. Neobstojí preto záver súdu prvého stupňa, že štát pôvodnému vlastníkovi poskytol finančnú náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti tým, že plnil zložením do súdnej úschovy. Uvedené zloženie totiž bolo viazané na sedem ročných splátok, takže pôvodnému vlastníkovi nemohla byť peňažná náhrada vyplatená v čase, keď mal o jej vyplatenie záujem, pretože sa jednalo o viazaný vklad. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 41/1953 Sb. o peňažnej reforme sa dňom 1.6.1953 zrušili pohľadávky a záväzky z viazaných vkladov. Z uvedeného je zrejmé, že aj finančný vklad v sume 135.204,- Kčs bol zrušený. Prijatím uvedeného zákona štát umožnil zrušenie
predmetného viazaného vkladu a tým znemožnil, aby boli uvedené finančné prostriedky vyplatené v prospech pôvodného vlastníka vyvlastnených nehnuteľností. Uvedená skutočnosť je zrejmá aj z listu predsedu Ľudového súdu v Bratislave č. 344/53 zo dňa 14.10.1953, podľa ktorého Štátna sporiteľňa v Bratislave prípisom zo dňa 13.10.1953/súd-Hn vrátila uznesenie súdu č. 20No 86/52 v zmysle obežníka Povereníctva financií - oblastnej správy štátnych sporiteľní, ktoré nebolo realizované a nemohlo byť vybavené v dôsledku novej peňažnej reformy podľa zákona č. 41/1953 Sb. - k prepracovaniu v novej mene. Navrhovatelia 1/ a 2/ preto nesúhlasili s odôvodnením napadnutého rozsudku, že dôkaz o nemožnosti vyplatenia priznaných finančných náhrad sa v spise nenachádza; predmetný list predsedu Ľudového súdu v Bratislave založili do spisu listom zo dňa 16.3.1999.
Navrhovatelia 1/ a 2/ namietli aj záver súdu prvého stupňa, že za odporcov označili Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky s tým, že takto označení odporcovia nie sú pasívne legitimovaní. Podaním zo dňa 6.8.2011 označili ako odporcu 4/ Slovenskú republiku - Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ako odporcu 5/ Slovenskú republiku - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.
Odporca 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že podľa tlačiva Okresnej sporiteľne a pokladnice zn. 53/242753/súd/Bru zo dňa 11.6.1954 (časovo po peňažnej reforme z roku 1953) bolo oznámené, že bol zrušený súdny bežný podúčet č. XXXXX/XXXXXX znejúci na zn. Zábezpeka za nehnuteľnosti vyvlastnené od T. Y. a spol. a z čistého výnosu boli urobené poukazy. Jednotlivé masy boli prepočítané v pomere 5:1. Ďalej sa v liste uvádza, že masu VIII (vyvlastňovacia náhrada pre T. Y.) previedli nezmenene i s úrokmi na nový súdny podúčet č. XXXXX/XXXXXX pod menom T. Y. a spol. v sume 29.523,40,- Kčs. Z uvedeného je zrejmé, že vklad s predmetnými finančnými prostriedkami nebol zrušený, ako to tvrdia navrhovatelia 1/ a 2/. Dopytom na Krajský súd v Bratislave - archív sa nepodarilo zistiť, ako bolo ďalej naložené s predmetnými finančnými prostriedkami. Navrhovatelia 1/ a 2/ sa na súd obrátili s nárokom, o ktorom nie je zrejmé, či existuje (navrhovatelia 1/ a 2/ nemajú vedomosť o tom, či predmetné finančné prostriedky boli alebo neboli vyplatené). Faktom však ostáva, že štát svoju povinnosť splnil, keď plnil zložením do súdnej úschovy.
K otázke pasívnej legitimácie uviedol, že po vznesení námietky jej nedostatku zo strany odporcu 4/ právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ zmenil označenie a ako pasívne legitimovaný subjekt označil Slovenskú republiku - Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Nakoľko v spore bol ako pasívne legitimovaný označený nový subjekt, bola vznesená námietka premlčania. Právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ vedomý si tejto skutočnosti ponechal pôvodné označenie odporcu 4/ - Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Tvrdenie navrhovateľov 1/ a 2/ ohľadom zmeny v subjekte odporcu 4/ sa teda nezakladá na pravde.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.2.2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutej časti rozsudku vzhľadom k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa svojim návrhom zo dňa 30.3.1992 domáhali vydania špecifikovaných pozemkov, prípadne poskytnutia náhrady v iných pozemkoch alebo finančnej náhrady, o.i. proti označeným odporcom 4/ Ministerstvo financií Slovenskej republiky a 5/ Ministerstvo pre správu a privatizáciu Slovenskej republiky. V podaní zo dňa 6.8.2011, doručenom súdu prvého stupňa dňa 22.8.2011, o.i. uviedli, že ako odporcov 4/ a 5/ označujú 4/ Slovenská republika - Ministerstvo financií Slovenskej republiky a 5/ Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (keď Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je právnym nástupcom Ministerstva pre správu a privatizáciu Slovenskej republiky). Na pojednávaní dňa 4.11.2011 právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ vzhľadom k výzve súdu prvého stupňa na odstránenie rozporu medzi označením odporcov 4/ a 5/ v návrhu na začatie konania a v uvedenom podaní a vyjadrenie, či ide o rozšírenie návrhu voči ďalším odporcom alebo ide o späťvzatie návrhu proti pôvodným odporcom alebo ide o zámenu účastníkov uviedol (a podpisom v zápisnici potvrdil), že nežiada prihliadať na označenie odporcov 4/ a 5/ v podaní zo dňa 22.8.2011, ale žaluje tak, ako boli pôvodne označení, t.j. odporca 4/ Ministerstvo financií Slovenskej
republiky a 5/ Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že má za to, že odporca 4/ Ministerstvo financií Slovenskej republiky je pasívne legitimovaný, nakoľko v zmysle § 13 zákona č. 87/1991 Zb. poskytuje štát náhradu za nezákonne odňaté pozemky a práve Ministerstvo financií Slovenskej republiky je orgánom, ktorý ju má vyplácať. Zároveň mal za to, že aj odporca 5/ Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je pasívne legitimovaný. Právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ následne potvrdil označenie odporcov 4/ a 5/ aj v ospravedlnení svojej neúčasti na pojednávaní zo dňa 17.1.2012, keď ako odporcu 4/ uviedol Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ako odporcu 5/ Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na pojednávaní dňa 2.10.2012 právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ v súvislosti s pasívnou legitimáciou odporcov 4/ a 5/ uviedol, že podľa § 13 zákona č. 87/1991 Zb. je nepochybné, že nárok sa uplatňuje u odporcu 4/ a preto je žaloba voči nemu podaná správne. Rozhodnutie o pasívnej legitimácii odporcu 5/ ponechal vzhľadom na jeho právne nástupníctvo na úvahe súdu.
Označením Slovenskej republiky - Ministerstvo financií Slovenskej republiky za odporcu 4/ navrhovateľmi 1/ a 2/ v priebehu konania v podaní zo dňa 6.8.2011 nedošlo k spresneniu, doplneniu alebo opraveniu označenia v návrhu už skôr označeného odporcu 4/ ako účastníka konania, ale o označenie úplne iného (odlišného a nového) subjektu, ktorý v konaní doposiaľ nevystupoval. Nakoľko z uvedeného podania nebol jednoznačne zrejmý procesný návrh súvisiaci s označením Slovenskej republiky - Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako odporcu 4/, súd prvého stupňa vyzval právneho zástupcu navrhovateľov 1/ a 2/ na odstránenie rozporu medzi označením odporcu 4/ v návrhu na začatie konania a v uvedenom podaní s tým, či navrhuje pristúpenie ďalšieho účastníka do konania, zámenu účastníka, prípadne či ide o späťvzatie návrhu proti pôvodného odporcovi 4/. Nakoľko právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ výslovne uviedol a svojim podpisom v zápisnici to aj potvrdil, že za odporcu 4/ naďalej označuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky, pričom zdôvodňoval danosť pasívnej legitimácie takto označeného účastníka a na tomto výslovne zotrval (v ďalšom podaní a na ďalšom pojednávaní) až do vyhlásenia napadnutého rozsudku, nedôvodná je odvolacia námietka týkajúca sa označenia Slovenskej republiky - Ministerstvo financií Slovenskej republiky za odporcu 4/. Odporcom 4/ od začiatku konania až do vyhlásenia napadnutého rozsudku bolo Ministerstvo financií Slovenskej republiky a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď konal s takto označeným odporcom. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že aj v podanom odvolaní je ako odporca 4/ označené Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. je povinnou osobou štát a nie ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy. Na uvedený záver nemá žiaden vplyv skutočnosť, že písomnú žiadosť o finančnú náhradu bolo treba v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. podať na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy. Odporca 4/ preto nie je pasívne legitimovaný v predmetnej veci, ako správne uviedol súd prvého stupňa.
Súd prvého stupňa sa napriek uvedenému (z hľadiska hospodárnosti konania už nadbytočne, keď zrejmý nedostatok pasívnej legitimácie odporcu 4/ bol bez ďalšieho dôvodom na zamietnutie návrhu) zaoberal aj otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľov 1/ a 2/ a dospel k záveru o jej nedostatku, keď navrhovatelia 1/ a 2/ nie sú oprávnenými osobami v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) v spojení s § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 87/1991 Zb. (nejedná sa o prípad, keď v rozhodnom období vec prešla na štát vyvlastnením za náhradu, pokiaľ vec existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená) a ani v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) v spojení s § 6 ods. 1 písm. j) zákona č. 87/1991 Zb. (nejedná sa o prípad, keď v rozhodnom období vec prešla na štát vyvlastnením bez vyplatenia náhrady).
Navrhovatelia 1/ a 2/ v odvolaní nespochybnili záver súdu prvého stupňa v tej časti, podľa ktorej nie sú oprávnenými osobami v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) v spojení s § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 87/1991 Zb. Namietli však záver, že nie sú oprávnenými osobami v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) v spojení s § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 87/1991 Zb. Napriek nadbytočnosti posudzovania uvedenej časti odvolania vzhľadom k nedostatku pasívnej legitimácie odporcu 4/ odvolací súd k uvedenej námietke uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané vyplatenie náhrady za vyvlastnené pozemky jej zložením do súdnej úschovy. Splatnosť náhrady potom nemá vplyv na záver, že v predmetnej veci sa nejedná o prípad, kedy vec prešla na štát vyvlastnením bez vyplatenia náhrady.
Poukaz v odvolaní na znemožnenie vyplatenia finančných prostriedkov z viazaného vkladu v dôsledku jeho zrušenia v rámci peňažnej reformy či na list predsedu Ľudového súdu v Bratislave zo dňa
14.10.1953 nie je dôvodný pri posudzovaní otázky prechodu nehnuteľností na štát vyvlastnením bez vyplatenia náhrady alebo s jej vyplatením, keď síce súdny bežný podúčet č. XXXX/XXXXXX zrušený bol, avšak podľa listu Okresnej sporiteľne a pokladnice v Bratislave zo dňa 11.6.1954 boli z čistého výnosu účtu urobené poukazy po prepočte (vzhľadom k peňažnej reforme), o.i. po prepočítaní bola na nový súdny bežný podúčet č. XXXX/XXXXXX pod menom T. Y. a spol. prevedená suma 29.523,40,- Kčs. Odvolací súd sa na uvedenom základe stotožňuje aj o záverom súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci nejde o prípad prechodu nehnuteľností na štát vyvlastnením bez vyplatenia náhrady, nakoľko náhrada vyplatená bola jej zložením do depozitu. Navrhovatelia 1/ a 2/ v odvolaní namietli konštatovanie súdu prvého stupňa, že označený list predsedu Ľudového súdu zo dňa 14.10.1953 nepredložili a v spise sa nenachádza; uviedli, že bol zaslaný s listom zo dňa 16.3.1999. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že síce právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ na pojednávaniach súdu prvého stupňa spomenul list predsedu Ľudového súdu v Bratislave, avšak tento list v spise založený do podaného odvolania nebol a nenachádza sa v ňom ani tvrdený sprievodný list zo dňa 16.3.1999. Označený list predsedu Ľudového súdu v Bratislave zo dňa 14.10.1953 navrhovatelia 1/ a 2/ priložili až k odvolaniu. Na správnosti záverov súdu prvého stupňa však nemôže nič zmeniť, keď podľa jeho obsahu bolo vrátené uznesenie č. 20No 86/52 Štátnou sporiteľňou v Bratislave bez realizácie a vybavenia v dôsledku peňažnej reformy k prepracovaniu v novej mene. Skutočnosť, že k takémuto prepracovaniu došlo, je totiž zrejmá z oznámenia Okresnej sporiteľne a pokladnice v Bratislave č. 53/242753/súd/Bru, zo dňa 11.6.1954, adresovaného Ľudovému súdu k č. 20No 86/52, podľa ktorého oznamovateľ zrušil súdny bežný podúčet č. XXXX/XXXXXX, znejúci na „zábezpeka za nehnuteľnosti vyvlastnené od T. Y. a spol.“ a z čistého výnosu účtu urobil poukazy vychádzajúc z progresívneho prepočtu v pomere 5:1, a masu VIII previedol nezmenene, teda prepočítane v pomere 5:1 s úrokmi na nový súdny bežný podúčet XXXX/ XXXXXX pod menom T. Y. v sume 29.523,40,- Kčs s dispozičným právom súdu.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný odporca 4/ by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (a tieto mu ani nevznikli), odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.