§ 4 zákona č. 9/2010 Z. z.: Základné ustanovenia

Ustanovenie odseku 1 a 2 obsahuje negatívne vymedzenie sťažnosti. Ide o vylúčenie takých podaní, ktoré síce zodpovedajú kritériám uvedeným v § 3, avšak existuje niektorá tu uvedená prekážka, ktorá neumožňuje vybaviť ich ako sťažnosť podľa tohto zákona.
Jednotlivé dôvody negatívneho vymedzenia podaní sú štruktúrované podľa obsahu a podľa toho, kto ich podáva.
Prvý ods.
písm. a): Dôvodom pre vylúčenie z vybavenia podľa tohto zákona je napríklad podanie, v ktorom osoba neuvádza, ochrany akých svojich práv alebo právom chránených záujmov sa domáha, ale kladie otázky, vyjadruje svoje názory, predkladá žiadosť alebo návrh.
písm. b): Ďalej je to podanie, v ktorom pisateľ poukazuje na konkrétny nedostatok, ktorým ako sa domnieva, orgán verejnej správy porušuje jeho právo alebo právom chránený záujem, ale domôcť sa odstránenia tohto protiprávneho zásahu možno napríklad súdnou žalobou, alebo podnetom na začatie trestného stíhania, prípadne iným úradným postupom (napr. vykonaním inšpekcie, dohľadu, dozoru a pod.), ktorý nemožno nahradiť podaním sťažnosti.
písm. c): Sťažnosťou podľa tohto zákona nie je ďalej sťažnosť, ktorej vybavovanie je upravené osobitným predpisom, napríklad sťažnosť daňovníka na postup platiteľa dane, sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby a pod.
písm. d): Sťažnosťou nie sú podania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy, vydaným v konaní podľa iných právnych predpisov (ide o rozhodnutia, ktoré sú výsledkom zákonom upraveného konania).
Druhý ods.
Sťažnosťou podľa tohto zákona nie sú ani podania orgánov uvedených v § 2 a iných orgánov (exekútor, notár), hoci upozorňujú na nedostatky v činnosti iných orgánov verejnej správy.
Tretí ods.
Navrhovaný zákon upravuje, ako majú orgány verejnej správy postupovať, ak sú im doručené podania označené ako sťažnosť, ktoré však z niektorého z vyššie uvedených dôvodov nie sú sťažnosťou podľa tohto zákona. Principiálne sa uplatňujú dva rôzne postupy.
Pri podaniach, ktoré majú prekážku uvedenú v odseku 1 písmeno a), b) a d) a v odseku 2, je orgán verejnej správy povinný podanie vrátiť (K písm. d) pozri aj dôvodovú správu k odseku 5 tohto ustanovenia). Oproti doterajšej úprave sa mení lehota na vrátenie podania z piatich dní, na bezodkladne po zistení, že podanie nie je sťažnosťou, najneskôr v lehote do 30 pracovných dní od doručenia. Takto stanovená lehota zohľadňuje fakt, že orgán verejnej správy môže prekážku, pre ktorú podanie nie je sťažnosťou, zistiť až po jej posúdení. Dodržať platným zákonom stanovenú lehotu na preštudovanie a vrátenie podania, so začiatkom jej plynutia od doručenia podania, je pre orgány verejnej správy, najmä v prípadoch zložitých podaní, problematické. Navrhované určenie lehoty na vrátenie podania bezodkladne po zistení, že nie je sťažnosťou, s hraničným termínom 30 pracovných dní, je korektné tak pre toho, kto podanie predložil, ako aj pre toho, kto má posúdiť, ako sa má s podaním naložiť.
Na rozdiel oproti doterajšej úprave sa navrhuje, aby orgán verejnej správy podanie označené ako sťažnosť, ktoré nie je sťažnosťou z niektorého z dôvodov uvedených v tomto ustanovení, nemohol vrátiť v prípade, ak je na jeho vybavenie príslušný podľa iného právneho predpisu.
Štvrtý ods.
Sťažnosť podľa osobitného predpisu (ods. 1 písm. c), orgán verejnej správy nevracia sťažovateľovi, ale v lehote do desiatich pracovných dní ju postúpi tomu orgánu, ktorý je na jej vybavenie príslušný a súčasne to oznámi sťažovateľovi.
Piaty ods.
Pri podaní, ktoré nie je sťažnosťou z dôvodu uvedeného v odseku 1 písmeno d), teda smeruje proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa iného právneho predpisu, zákon čiastočne preberá platnú právnu úpravu v prípade, ak rozhodnutie nie je v čase jeho napadnutia podaním právoplatné. Ukladá povinnosť postúpiť takéto podania orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal a oznámiť to pisateľovi. Vzhľadom na to, že podanie postupuje orgánu príslušnému na konanie o opravných prostriedkoch, orgán verejnej správy ho pisateľovi nevracia. Oproti doterajšej úprave sa lehota na postúpenie podania z bezodkladnej mení na päť pracovných dní od jeho doručenia.

Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a) zákona o sťažnostiach z vybavovania ako sťažnosti vylučuje podanie, ktoré má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu a nie je v ňom jednoznačne vyjadrené, ochrany akého svojho práva alebo právom chráneného záujmu sa osoba domáha. Podľa Legislatívnych pravidiel vlády SR, Príloha č. 1 „Legislatívno-technické pokyny“ právny jazyk bod 5.1. – Ak majú právne následky alebo podmienky nastať spoločne, kladie sa medzi posledné dve možnosti zlučovacia spojka „a“. Práve doplnenie slov „nie je v ňom jednoznačne vyjadrené, ochrany akého svojho práva alebo právom chráneného záujmu sa osoba domáha“ za prvú časť vety § 4 ods. 1 písm. a) zákona o sťažnostiach cez spojku „a“ spôsobilo problémy z hľadiska výkladu a aplikácie uvedeného ustanovenia zákona, nakoľko obsah takýchto podaní býva takmer vždy naviazaný na nejaké právo. Aby podanie bolo sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach, musí spĺňať podmienky podľa § 3. Vo vzťahu k podaniam, ktoré majú charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu, je požiadavka uvedená v druhej časti vety § 4 ods. 1 písm. a) zákona o sťažnostiach bezpredmetná.
V § 4 ods. 1 písm. b) zákona o sťažnostiach sa odkaz 2) dopĺňa o zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov. Ak podanie poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti niektorého orgánu verejnej správy, bez toho, aby boli dotknuté individuálne práva a právom chránené záujmy sťažovateľa, ale z jeho obsahu je zrejmé, že je podané vo veci verejného alebo iného spoločného záujmu, orgán verejnej správy síce podanie odloží podľa § 4 ods. 3, ale v oznámení o jeho odložení podávajúceho poučí, že za splnenia podmienok upravených zákonom č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov, môže byť vybavované ako petícia.
Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o sťažnostiach sa dopĺňa o nové písmeno e) podľa ktorého, sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach nie je podanie, ktoré smeruje proti záverom výkonu kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. Kontrolnú pôsobnosť, oprávnenia a povinnosti orgánov kontroly upravujú osobitné predpisy. V mnohých prípadoch môžu túto činnosť zabezpečovať len osoby, ktoré podľa osobitných predpisov absolvovali špecializovanú teoretickú a praktickú odbornú prípravu a získali osobitné kvalifikačné predpoklady úspešným vykonaním odbornej skúšky. Taktiež z dôvodu odborného zamerania sú orgány kontroly oprávnené vykonávať kontrolu len v určitej oblasti. Pokiaľ bolo pôvodné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby vybavované orgánom verejnej správy ako napríklad podnet na vykonanie kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu nie sú výsledkom takýchto činností dotknuté individuálne práva a právom chránené záujmy podávateľa podnetu, ale dohliadaného, resp. kontrolovaného subjektu. Preto nie je možné, aby podania, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby neraz namietajú závery kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie boli vybavované v režime sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach. Právo podávať námietky proti zisteniam orgánov kontroly, auditu a inšpekcie garantujú kontrolovaným a auditovaným osobám osobitné právne predpisy prostredníctvom inštitútov upravených týmito predpismi (napr. inštitút námietok podľa zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 357/2015 Z. z. a inštitút vyjadrenia podľa zákona č. 125/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov).“
Taktiež sa dopĺňa o nové písmeno f) podľa ktorého, sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach nie je podanie, ktoré obsahuje utajované skutočnosti alebo z obsahu ktorého je zrejmé, že jeho vybavením ako sťažnosti podľa tohto zákona by došlo k ohrozeniu utajovaných skutočností podľa osobitného predpisu. Cieľom navrhnutej úpravy je nevyhnutnosť v dostatočnej miere zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo súčasne znenie zákona o sťažnostiach neumožňuje.