KAUZIS.SK
JudikatúraHľadať rozhodnutiaNové rozhodnutiaSúdySudcovia ZákonyZbierka zákonovZákony po paragrafoch Usmernenia orgánovNástrojeVzory podaníOdmena advokáta a trovyÚrok z omeškaniaAnonymizátor dokumentovMoje
Pre AI a vývojárovPorovnanie s konkurenciouAdresár advokátov SR
Prihlásiť saRegistrácia

§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z.: Nesprávny úradný postup

Znenie ustanovenia podľa aktuálnej časovej verzie predpisu (účinnej od 30. 6. 2025) a 6 852 rozhodnutí súdov SR, ktoré ho citujú, zoradených podľa súdu (ústavný, najvyšší, krajské…), citovanosti a dátumu.

514/2003 Z. z.Nezákonné rozhodnutie

DRUHÁ ČASŤ ZODPOVEDNOSŤ ŠTÁTU ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ PRI VÝKONE VEREJNEJ MOCI

§ 9 Nesprávny úradný postup

(1)

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

(2)

Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

(3)

Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje ani úradný postup, ktorý spočíva v úkonoch orgánu verejnej moci v rámci súdneho konania alebo iného konania, ktorými sa zhromažďovali alebo pripravovali podklady pre vydanie rozhodnutia a ktorého vady a nedostatky sa prejavili vo vydanom rozhodnutí tohto orgánu verejnej moci, a tieto vady a nedostatky je možné odstrániť uplatnením riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Náhradu škody spôsobenú takýmto úradným postupom je možné uplatniť len podľa § 5 a 6 a za podmienok tam uvedených.

(4)

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

(5)

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

(6)

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Citácia§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z. zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom od 30. 6. 2025 · https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9
Spýtať sa AIChatGPTClaudePerplexity
Znenie účinné od 30. 6. 2025, zdroj Slov-LexUstanovenie na Slov-LexZáväzné znenie (PDF)JSONPoslať e-mailom
Znenie k dátumu:30. 6. 2025 – dnes1. 7. 2023 – 29. 6. 20251. 1. 2013 – 30. 6. 2023
Všetky časové verzie a novely (7)

Porovnať dve znenia celého predpisu

Dôvodová správazámer zákonodarcu k § 9

Dôvodová správa k zákonu č. 514/2003 Z. z. (2003) – zdroj

Ako bolo už vyššie uvedené, zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. V rámci uvedeného ustanovenia sa riešia tie prípady vzniku škôd, ktoré vznikli inou ako rozhodovacou činnosťou. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé i na posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.
Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní. Zavedenie ustanovení o prieťahoch v konaní ako dôsledkov nesprávneho úradného postupu umožní riešenie mnohých sporov už na vnútroštátnej úrovni a nie pred ESĽP. Závery vyjadrené zástupcom Slovenskej republiky pred ESĽP v „Stanovisku k prieťahom v konaní“ obsahujú konštatovanie, že naozaj vznikli prieťahy v konaní, ktoré nezavinil sťažovateľ ani právna zložitosť veci. Vyčkávať na to, že to isté potvrdí Ústavný súd Slovenskej republiky alebo dokonca ESĽP, je rovnako zbytočné ako i nevýhodné pre Slovenskú republiku. Vec by mohol efektívne vyriešiť dotknutý súd tým, že urýchli vybavenie veci a poskytne navrhovateľovi primerané zadosťučinenie podľa okolností veci a zásad existujúceho precedenčného práva (tzv. case law) ESĽP.
Vnútroštátny prostriedok nápravy musí byť podľa judikatúry ESĽP teoreticky a prakticky efektívnym prostriedkom, musí byť dostupný, musí byť v stave zabezpečiť nápravu vo veci sťažovateľa a poskytnúť mu dostatočnú nádej na úspech (Akdivaris and others v. Turecko, rozsudok zo 16. septembra 1996).
Opravný prostriedok musí spĺňať kritérium dostupnosti, t.j. daná osoba musí byť schopná iniciovať príslušné konanie sama (rozsudok Deweer z 27. februára 1980, Séria A, č. 35, str. 16-17, ods. 29). Judikatúra ESĽP spája otázku vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov s osobou sťažovateľa, teda či sťažovateľ vyčerpal všetky právne prostriedky vnútroštátnej nápravy. Prerozdelenie dôkazného bremena medzi dotknutú vládu a sťažovateľa ESĽP potvrdil aj v nedávnom rozhodnutí o prijateľnosti sťažnosti Ľ. Feldeka proti Slovenskej republike z 15. 6. 2001, keď konštatoval, že vláda musí presvedčiť ESĽP, že určitý prostriedok bol teoreticky a prakticky efektívny a dostupný v danom čase, čiže bol spôsobilý urobiť nápravu a poskytol sťažovateľovi primeranú šancu na dosiahnutie úspechu. Sťažovateľ musí presvedčiť ESĽP, že skutočne vyčerpal tento prostriedok alebo že prostriedok nebol z určitých dôvodov v konkrétnych podmienkach prípadu primeraný a efektívny, alebo že existovali okolnosti, ktoré ho oslobodili od splnenia uvedenej požiadavky.
Z dôvodu nárastu podaných sťažností na prieťahy v konaní na ESĽP, resp. začatých konaní, v ktorých Slovenskú republiku zastupuje zástupca Slovenskej republiky pred ESĽP je najdôležitejšie vytvoriť dostatočné právne podmienky na zníženie počtu sťažností podaných na ESĽP do Štrasburgu, v ktorých sťažovatelia namietajú neprimeranú dĺžku konania pred vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. V navrhovanom zákone sa tieto podmienky vytvárajú.
Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom ako aj právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov súdneho konania a napokon aj činnosťou resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní. Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je však organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Z pohľadu komunitárneho práva zmluva o založení Európskeho spoločenstva neobsahuje ustanovenia o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva, ale Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach stanovil, že členský štát má nielen povinnosť ukončiť porušovania práva ES, ale aj povinnosť nahradiť tým spôsobenú škodu. Štát je zodpovedný za nevykonanie riadnej transpozície smernice v určenej lehote. Ak členský štát nesplní povinnosť, ktorú má v zmysle článku 249 odsek 3 zmluvy o EHS, prijať všetky potrebné opatrenia potrebné na dosiahnutie výsledku predpísaného smernicou, plná účinnosť tejto normy práva spoločenstva vyžaduje, pre vznik práva na náhradu, splnenie troch podmienok:
- výsledok predpísaný smernicou obsahuje priznanie práv jednotlivcom, bez ohľadu na bezprostredný účinok smernice
- obsah týchto práv je možné identifikovať na základe ustanovení smernice
- existencia príčinného vzťahu medzi nesplnením povinnosti štátu a škodou, ktorú utrpeli poškodené osoby.
Netranspozícia smernice v riadnej transpozičnej lehote sa teda tiež dá považovať za nesprávny úradný postup, pretože ide o nečinnosť orgánu verejnej moci.

Výklad v judikatúrezhrnutie AI z 12 rozhodnutí, 2026-10-27

Čo k § 9 hovoria súdy

Ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a vymedzuje, čo sa za nesprávny úradný postup považuje: porušenie predpísaného postupu alebo jeho účelu, nedodržanie zákonnej lehoty, nečinnosť, zbytočné prieťahy a iný nezákonný zásah. Zároveň určuje výnimky (postup parlamentu a vlády, vady podkladov, ktoré sa prejavili v rozhodnutí) a obmedzuje, z akých podkladov možno pri prieťahoch súdu a vyšetrovateľa vychádzať. V praxi je to najčastejší titul žalôb proti štátu, najmä pri prieťahoch v súdnom a exekučnom konaní.

Najvyšší súd SR vychádza z toho, že § 9 ods. 1 je jedným zo štyroch titulov zodpovednosti štátu uvedených v § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (nezákonné rozhodnutie, nezákonné pozbavenie slobody, rozhodnutie o treste alebo väzbe a nesprávny úradný postup) a že tejto zodpovednosti sa podľa § 3 ods. 2 nemožno zbaviť (sp. zn. 4Cdo/129/2024, Najvyšší súd SR, 2025). Z citovaných ustanovení súd vyvodzuje tri kumulatívne predpoklady: vznik škody, existenciu nesprávneho úradného postupu (resp. nezákonného rozhodnutia) a príčinnú súvislosť medzi nimi (sp. zn. 4Cdo/129/2024, Najvyšší súd SR, 2025). Nesprávny úradný postup je teda len prvým z predpokladov; jeho preukázanie samo osebe nárok nezakladá. V exekučnej veci súdy uzavreli, že nesprávny postup exekučného súdu je nesprávnym úradným postupom podľa § 9 ods. 1 a žalobkyňa tak prvý predpoklad preukázala, žalobu však zamietli pre nepreukázanie škody a príčinnej súvislosti (sp. zn. 6Cdo/165/2023, Najvyšší súd SR, 2025).

Pri vymedzení pojmu súdy opakovane preberajú legálnu definíciu a dopĺňajú ju ústavným východiskom: za nesprávny úradný postup treba považovať postup, ktorý nezodpovedá čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, teda postup orgánu verejnej moci mimo medzí a spôsobu ustanoveného zákonom (sp. zn. 1VCdo/3/2025, Najvyšší súd SR, 2025; sp. zn. 6Cdo/44/2023, Najvyšší súd SR, 2025). Výkonom verejnej moci v zmysle § 9 ods. 1 je aj činnosť notára, za ktorého koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 2; vo veci notárskej úschovy, pri ktorej nebolo možné zistiť, komu notár prostriedky vyplatil, sa vecou zaoberal aj veľký senát občianskoprávneho kolégia (sp. zn. 1VCdo/3/2025, Najvyšší súd SR, 2025; sp. zn. 6Cdo/44/2023, Najvyšší súd SR, 2025). Ak škodu spôsobil štátny orgán v občianskom súdnom, trestnom alebo správnom konaní, koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR (sp. zn. 2Cdo/8/2023, Najvyšší súd SR, 2024). Nesprávnym úradným postupom môže byť aj postup správneho orgánu mimo súdnictva, napríklad obvodného lesného úradu pri zápise podnikateľa (sp. zn. 2Cdo/185/2022, Najvyšší súd SR, 2024).

Osobitný režim platí pre prieťahy a nečinnosť súdu. Súdy zdôrazňujú, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v nečinnosti alebo prieťahoch možno vychádzať len z výsledkov taxatívne uvedených v zákone (dnes § 9 ods. 4, v rozhodnutiach podľa skoršieho znenia označovaný ako § 9 ods. 2). Tento výpočet súdy uplatnili aj na postup súdneho exekútora: keďže ani žalobca, ani súd nezistili, že by príslušný orgán konštatoval porušenie práva zo strany exekútora, nebol preukázaný prvý predpoklad zodpovednosti a žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy 10 000 eur a majetkovej škody bola nedôvodná (sp. zn. 4Cdo/68/2024, Najvyšší súd SR, 2025). Z úryvkov nevyplýva, či Najvyšší súd SR rozšírenie taxatívneho výpočtu na exekútora výslovne potvrdil alebo len reprodukoval závery nižších súdov; k tejto otázke preto nemožno urobiť jednoznačný záver.

Prieťahy v exekučnom konaní sú opakujúcim sa typom sporu. Žalobca sa domáhal nemajetkovej ujmy 3 000 eur podľa § 9 ods. 1 v spojení s § 17 ods. 2 a 3 s tvrdením, že exekučný súd nerozhodol v lehote o jeho námietkach proti exekúcii; súd prvej inštancie po zrušení prvého rozsudku odvolacím súdom žalobu opätovne zamietol (sp. zn. 6Cdo/111/2024, Najvyšší súd SR, 2026). V inej exekučnej veci súdy pri posúdení postupu exekútora aplikovali § 33 Exekučného poriadku v znení do 31. marca 2017 a § 31 v znení od 1. apríla 2017 spolu s § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012 (sp. zn. 9Cdo/77/2023, Najvyšší súd SR, 2024). Nárok na nemajetkovú ujmu je pritom samostatným nárokom viazaným na § 17.

Časová pôsobnosť má zásadný význam. Ak sa postup orgánu uskutočnil sčasti pred 1. júlom 2003, súdy vec posudzujú podľa § 9 ods. 1 a § 10 zákona č. 58/1969 Zb. a súčasne podľa § 3, § 5, § 6, § 9 a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. (sp. zn. 8Cdo/6/2023, Najvyšší súd SR, 2025; sp. zn. 4Cdo/93/2023, Najvyšší súd SR, 2024). Súdy vždy označujú konkrétne znenie, ktoré aplikujú, napríklad znenie ku dňu 20. septembra 2004 (sp. zn. 4Cdo/92/2024, Najvyšší súd SR, 2024) alebo znenie do 31. decembra 2008 (sp. zn. 1VCdo/3/2025, Najvyšší súd SR, 2025). Číslovanie odsekov § 9 sa v priebehu času menilo: právo na náhradu škody toho, komu bola škoda spôsobená, citujú staršie rozhodnutia ako § 9 ods. 4 (sp. zn. 4Cdo/129/2024, Najvyšší súd SR, 2025), v platnom znení ide o ods. 6.

Vzťah k ďalším ustanoveniam zákona sa prejavuje v tom, že súdy nárok z nesprávneho úradného postupu posudzujú spolu s § 15 a § 16 (predbežné prerokovanie nároku), § 17 (rozsah náhrady a nemajetková ujma) a § 18 (sp. zn. 2Cdo/185/2022, Najvyšší súd SR, 2024; sp. zn. 4Cdo/92/2024, Najvyšší súd SR, 2024; sp. zn. 9Cdo/77/2023, Najvyšší súd SR, 2024). Predbežné prerokovanie na základe písomnej žiadosti poškodeného je súčasťou skutkového stavu, ktorý súdy skúmajú (sp. zn. 2Cdo/185/2022, Najvyšší súd SR, 2024). Nárok podlieha premlčaniu, ktoré súdy posudzovali podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (sp. zn. 2Cdo/185/2022, Najvyšší súd SR, 2024). Ak je medzi orgánmi sporné, kto za štát koná, žalobcovia označujú viacerých žalovaných a súd rozhoduje o trovách voči každému z nich osobitne (sp. zn. 4Cdo/92/2024, Najvyšší súd SR, 2024).

K výnimkám podľa § 9 ods. 2 (postup parlamentu a vlády), § 9 ods. 3 (vady podkladov prejavené v rozhodnutí) a k § 9 ods. 5 o postupe vyšetrovateľa dostupné úryvky argumentáciu súdov neobsahujú; tieto otázky z predložených rozhodnutí nemožno zodpovedať.

Na čo si dať pozor

  • Pred podaním žaloby pre prieťahy alebo nečinnosť súdu zabezpečte podklad podľa § 9 ods. 4 (vybavená sťažnosť na prieťahy, disciplinárne rozhodnutie, rozhodnutie ESĽP alebo nález ústavného súdu); bez neho súdy prvý predpoklad zodpovednosti nepovažujú za preukázaný.
  • Pri nesprávnom postupe súdneho exekútora počítajte s tým, že súdy vyžadujú konštatovanie porušenia práva príslušným orgánom rovnako ako pri súde.
  • Preukázanie nesprávneho úradného postupu nestačí; v žalobe konkrétne tvrdte a preukážte škodu a príčinnú súvislosť, inak súd žalobu zamietne aj pri preukázanom pochybení orgánu.
  • Overte, ktoré znenie zákona č. 514/2003 Z. z. bolo účinné v čase postupu, a pri postupe pred 1. júlom 2003 uplatnite aj zákon č. 58/1969 Zb.; pri citácii dávajte pozor na zmenené číslovanie odsekov § 9.
  • Správne označte orgán konajúci v mene štátu (ministerstvo spravodlivosti pri notárovi, generálna prokuratúra pri štátnom orgáne v trestnom, civilnom alebo správnom konaní), inak hrozí zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie.
  • Nárok najprv predbežne prerokujte písomnou žiadosťou podľa § 15 a § 16 a sledujte premlčaciu dobu podľa § 106 Občianskeho zákonníka.
  • Nemajetkovú ujmu uplatňujte ako samostatný nárok podľa § 17 ods. 2 a 3 s vyčíslením a odôvodnením výšky, nie ako súčasť majetkovej škody.

Citované rozhodnutia

Súvisiace ustanovenia: § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 5 a § 6 zákona č. 514/2003 Z. z., § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z., § 17 zákona č. 514/2003 Z. z., čl. 2 ods. 2 Ústavy, § 106 Občianskeho zákonníka, zákon č. 58/1969 Zb.

Zhrnutie vygenerovala AI len z citovaných rozhodnutí; nie je súčasťou zákona ani rozhodnutí a nie je právnou radou. Rozhodujúce je znenie zákona a text rozhodnutí.

Raz týždenne, s potvrdením e-mailom a odhlásením jedným klikom. E-mail použijeme len na tieto upozornenia.

Hľadať v týchto rozhodnutiach

Ďalšie ustanovenia s judikatúrou – zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

§ 1 142§ 1a 2§ 2 68§ 3 2 670§ 3a 1§ 3d 1§ 4 599§ 4a 1§ 5 350§ 6 450§ 7 111§ 8 180§ 10 25§ 11 16§ 12 1§ 13 8§ 14 25§ 15 960§ 16 688§ 17 2 087§ 18 166§ 18ca 1§ 19 471§ 20 2
Všetky (60)
§ 21 1§ 22 5§ 23 2§ 24 1§ 25 43§ 27 112§ 27b 2§ 28 1§ 29b 1§ 31 5§ 33 1§ 39 1§ 41 2§ 44 11§ 47 1§ 48 1§ 62 1§ 63 1§ 89 1§ 91 6§ 97 1§ 100 1§ 101 1§ 109 2§ 115 1§ 119 1§ 123 1§ 126 2§ 127 1§ 135 4§ 142 4§ 161 1§ 219 5§ 224 4§ 363 1§ 387 1

Judikatúra k § 9

6 852 rozhodnutí

Bez okresných súdov, ktoré majú väčšinou len metadáta · Zobraziť aj okresné súdy