Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 9Saz/1/2026 0926100174 03. 06. 2026 Mgr. LL.M. Jana Fandáková ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100174.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M, v právnej veci žalobcov: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Iránska islamská republika, bez dokladu totožnosti, v čase podania správnej žaloby nachádzajúcej sa v Pobytovom tábore Opatovská Nová Ves, Slovenská republika, toho času na neznámom mieste a jej dvoch maloletých detí: A. C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Iránska islamská republika, bez dokladu totožnosti a E. C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Iránska islamská republika, bez dokladu totožnosti, v čase podania správnej žaloby oboch nachádzajúcich sa v Pobytovom tábore Opatovská Nová Ves, Slovenská republika, v konaní zastúpených matkou, toho času na neznámom mieste, všetci v konaní zastúpení procesným opatrovníkom: E. F. D., vyššia súdna úradníčka Správneho súdu v Košiciach, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, na základe správnej žaloby vo veci azylu v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-170-21/2025-Ž zo dňa 10. februára 2026, takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcom nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 16.10.2025 žalobkyňa A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Iránska islamská republika (ďalej len „žalobkyňa“), počas umiestnenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, požiadala za seba aj za svojich maloletých synov A. C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Iránska islamská republika a E. C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Iránska islamská republika (ďalej spolu aj „žalobcovia“) opakovane o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z politického dôvodu a obavy o svoj život v krajine pôvodu. 2. Po podaní vyhlásenia boli žalobcovia dňa 17.10.2025 zaslaní do Záchytného tábora Humenné, odkiaľ boli 27.10.2025 presunutí do Pobytového tábora Opatovská Nová Ves. 3. Prvýkrát požiadala žalobkyňa o medzinárodnú ochranu na území SR dňa 04.07.2024, a to z dôvodu, že bola v združení za práva žien, ktoré bojovali za to, aby sa nemuseli obliekať do hidžábu a tak vzniklo vážne ohrozenie jej života. Uviedla, že o azyl na území SR žiada z dôvodu obavy o svoj život, kvôli jej boju za práva žien. Podľa jej výpovedí založila v roku 2019 na sociálnej sieti WhatsApp skupinu s názvom „Free women of Iran“. Táto skupina mala súkromný charakter, nebola verejne prístupná a písala na nej príspevky o sebe, o povinnosti nosenia hidžábu a všeobecne o právach žien v Iráne. Inšpirovala sa
príspevkami aktivistky za ľudské práva Masih Alinezhad. Dňa 14.05.2023 v meste Teherán, v mestskej časti G. H., ju spolu s kamarátkou chceli zatknúť príslušníci mravnostnej polície. Na mobil si začala natáčať video z tejto udalosti a volala o pomoc, že ju chce mravnostná polícia zatknúť. Jedna zo žien ju mala napadnúť, pričom jej spadol na zem mobil, ktorý jej následne príslušník mravnostnej polície zobral a vtiahol ju do auta. Ďalej uviedla, že v súvislosti s uvedeným incidentom bola dva týždne väznená. Najprv bola päť dní vo vyšetrovacej väzbe mravnostnej polície v meste Teherán a neskôr vo väznici s prísnejším režimom rovnako v Teheráne. Príslušníci mravnostnej polície prehľadali jej mobil a našli odkazy na jej účte na sociálnej sieti WhatsApp, kde mali nájsť aj príspevky, týkajúce sa kresťanstva, za čo ju obvinili z konvertovania na kresťanstvo. Chceli ju donútiť k priznaniu, čo však odmietla, preto ju zbili a mučili. Dňa 29.05.2023 bola z väzby prepustená, ale musela zaplatiť kauciu vo výške 10 miliárd iránskych rialov, o čom predložila potvrdenie. Niekoľko mesiacov po prepustení z väzby dostala predvolanie na súd (08.10.2023) z dôvodu šírenia informácií proti vládnemu režimu. Keďže na uvedené predvolanie nereagovala dňa 15.04.2024 dostala ďalšiu výzvu zo súdu, kde bolo uvedené, že ak sa do 7 dní nedostaví, tak bude násilím predvedená. Jej manžel kontaktoval právnikov a od nich sa mal dozvedieť, že jej hrozí 10-15 rokov väzenia. Preto právnici cez manžela jej mali poradiť, že najlepším riešením pre ňu by bolo Irán opustiť. Ďalej uviedla, že o azyl pre svojich dvoch synov požiadala z dôvodu, že chce, aby ako rodina ostali spolu, mohla ich vychovávať, mali dobré vzdelanie a mali sa lepšie. Iné dôvody prvej žiadosti neuviedla. 4. Žalovaný po vyhodnotení jej žiadosti dospel k záveru, že dôvody, ktoré v konaní uviedla, nie sú relevantné pre udelenie azylu podľa § 8 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [ďalej len „zákon o azyle“] a preto im rozhodnutím ČAS: MUPO-119-37/2024-Z zo dňa 16.12.2024 neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Keďže zároveň nebolo preukázané, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu čelili hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, nebola im podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle ani poskytnutá doplnková ochrana na území SR. Zároveň žalovaný konštatoval, že v ich prípade neboli splnené podmienky pre udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle, ani pre poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podali žalobcovia správnu žalobu na Správny súd v Košiciach, ktorý rozsudkom sp. zn. 4Saz/1/2025 z 12.05.2025, žalobu zamietol. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sak/4/2025 zo dňa 27.08.2025 potvrdil rozsudok správneho súdu. 6. Dňa 29.10.2025 bol so žalobkyňou vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedla, že o azyl za seba aj za svojich synov opakovane žiada z tých istých dôvodov, ktoré uviedla už počas prvého azylového konania, teda z obavy o svoj život kvôli jej boju za práva žien a v plnej miere sa ich pridržiava. Uviedla, že žiadne nové, ani iné dôvody okrem tých, ktoré uviedla už počas prvého konania nemá. Je si plne vedomá toho, že už raz bolo rozhodnuté o jej žiadosti o azyl a že jej, ani deťom azyl na Slovensku udelený nebol. Keďže sa do Iránu nechce vrátiť, tak nemala inú možnosť ako druhýkrát tu požiadať o azyl. Vzhľadom na ich celkovú neistú situáciu pociťovala beznádej, keďže si nebola istá svojou budúcnosťou. Z uvedeného dôvodu mala problémy so spánkom a trpela aj žalúdočnými ťažkosťami. Preto vyhľadala psychiatra, ktorý jej predpísal lieky na úzkosť a depresiu. Od tej doby pociťuje výrazné zlepšenie zdravotného stavu, najmä v oblasti kvality spánku, psychického prežívania a celkového psychického rozpoloženia. Iné dôvody svojej opakovanej žiadosti neuviedla. 7. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-170-21/2025-Ž zo dňa 10.02.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že žiadosť žalobcov o udelenie azylu zamietol ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. 8. Dôvody zamietnutia ich žiadosti sú v podstatnej časti v napadnutom rozhodnutí vymedzené takto: - v Iráne v súčasnosti neprebieha žiaden vnútroštátny ani medzinárodný ozbrojený konflikt v zmysle medzinárodného práva a situácia v krajine takto nie je ani zo strany medzinárodného spoločenstva chápaná, - v konaní boli zohľadnené aj žalobkyňou uvádzané zdravotné problémy. Súčasťou spisového materiálu je aj lekárska správa - informácia, ohľadom jej zdravotného stavu,
- žalobkyňa v priebehu aktuálneho konania neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by mali podstatný vplyv na zmenu pôvodného rozhodnutia, - jej zdravotné dôvody nezakladajú nárok na udelenie medzinárodnej ochrany a navyše jej zdravotné problémy, nie sú tak závažného charakteru, aby bola považovaná za ťažko chorú osobu, u ktorej by prichádzala do úvahy možnosť zvážiť udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle, na ktorý však neexistuje právny nárok, - na základe výpovede žalobkyne a dostupných informácií o krajine pôvodu možno jednoznačne a objektívne skonštatovať, že v súčasnom konaní žalobkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by došlo k podstatnej zmene skutkového stavu. II. Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania 9. Správnou žalobou zo dňa 12. marca 2026, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 16. marca 2026, sa žalobcovia domáhajú zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-170-21/2025-Ž zo dňa 10. februára 2026, ktorým bola zamietnutá ich žiadosť o udelenie azylu ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle a vrátenia veci žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Súčasne navrhli priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 SSP, ktorý bol následne uznesením tunajšieho súdu, vedeným pod č.k. 9Saz/1/2026 – 20 zo dňa 25.03.2026 priznaný. 10. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcov: - s napadnutým rozhodnutím nesúhlasia a považujú ho za nesprávne a nezákonné, - žalovaný nesprávne posúdil existenciu nových skutočností a individuálnych okolností prípadu, taktiež nesprávne zohľadnil zdravotný a psychický stav žalobkyne, - žalovaný nesprávne vyhodnotil ohrozenie života a bezpečnosti žalobkyne a jej maloletých detí v prípade návratu do Iránu, kde sú represívne opatrenia proti ženám a osobám, ktoré menia vieru alebo životný štýl, pričom zmenu náboženského presvedčenia a praktizovania katolíckej viery preukázala potvrdením od farára Rímskokatolíckej cirkvi Farnosti Opatovská Nová Ves zo dňa 13. marca 2026, ktoré priložila k správnej žalobe, - žalovaný nesprávne zohľadnil súčasnú situáciu v Iráne, vrátane vojnových podmienok a represívnych opatrení, ktoré ohrozujú život a bezpečnosť rodiny, pričom zdôraznila, že zo stanoviska Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva Ministerstva obrany Slovenskej republiky vyplýva, že títo nemali žiadne námietky k poskytnutiu azylu. 11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23.03.2026 poukázal na skutočnosť, že v prípade žalobkyne ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a pri posudzovaní jej prípadu vychádzal zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že prognóza ochorenia žalobkyne je priaznivá, jej zdravotný stav je bez väčších ťažkostí a nevyžaduje si ústavnú liečbu. V Iráne je dostupná a v jej prípade aj prístupná liečba jej ochorenia. Vzhľadom na uvedené žalovaný nevzhliadol, že by išlo o prípad, ktorý by spadal pod definíciu humanitných dôvodov na udelenie azylu. Ani bezpečnostnú situáciu v Iráne nevyhodnotil žalovaný ako podstatnú zmenu skutkového stavu, keďže situácia v Iráne sa od predchádzajúcej žiadosti do času vydania napadnutého rozhodnutia podľa správ o krajine pôvodu založených v administratívnom spise podstatne nezmenila a žalobkyňa neuviedla ani žiadne osobné okolnosti, ktoré by mohli podstatne ovplyvniť skutkový stav. Vo vzťahu k predloženému písomnému vyjadreniu farára vo farnosti Opatovská Nová Ves, žalovaný poukázal na to, že mu nie je zjavné prečo žalobkyňa toto potvrdenie predložila až k správnej žalobe, keďže tak mohla urobiť kedykoľvek predtým. Počas pohovoru dňa 29.10.2025 žalobkyňa uviedla, že bola v dedine v kostole, ale nerozumela, keďže omša bola po slovensky, ale veľa vie o kresťanstve, niekedy v budúcnosti by mala záujem sa dať pokrstiť. Z tohto dôvodu ani toto vyjadrenie podľa žalovaného nemožno považovať za podstatnú zmenu skutkového stavu, ale skôr za účelové tvrdenie. V závere poukázal na to, že v prípade posudzovania neprípustnosti žiadosti o udelenie azylu táto žiadosť sa neposudzuje v merite veci, ale sa skúma, či nastali také okolnosti, ktoré by mali za dôsledok podstatnú zmenu skutkového stavu, čo sa podľa názoru žalovaného v prípade žalobkyne nestalo. Vzhľadom na uvedené navrhol správnu žalobu zamietnuť. III. Relevantná právna úprava a posúdenie veci správnym súdom
12. Podľa § 206 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov. 13. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 14. Podľa § 207 ods. 1 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 15. Podľa § 219 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 16. Podľa § 2 písm. a) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. 17. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. 18. Podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa žiadateľ bez priepustky viac ako sedem dní zdržiaval mimo azylového zariadenia alebo sa bez súhlasu zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately viac ako sedem dní zdržiaval mimo tohto zariadenia. 19. Podľa čl. 28 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (ďalej len „procedurálna smernica“) členské štáty môžu predpokladať, že žiadateľ konkludentne vzal späť svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo od nej odstúpil, najmä, ak sa preukázalo, že utiekol z miesta, kde býval, alebo z miesta, kde bol držaný, alebo toto miesto bez povolenia opustil bez toho, aby sa v primeranom čase obrátil na príslušný orgán, alebo v primeranom čase nesplnil svoju povinnosť hlásiť sa alebo inú oznamovaciu povinnosť, pokiaľ žiadateľ nepreukáže, že sa tak stalo v dôsledku okolností, ktoré nemohol ovplyvniť. 20. Keďže sa vo veci jednalo o správnu žalobu vo veci azylu správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. e) SSP“), a preto napadnuté rozhodnutie preskúmal taktiež nad rámec žalobných bodov uvedených v správnej žalobe. Tento rozsudok bol vyhlásený 3. júna 2026 postupom podľa § 137 ods. 4 SSP za prítomnosti správnym súdom ustanovenej procesnej opatrovníčky žalobcov. 21. Správny súd v úvode posúdenia veci poukazuje na to, že počas doručovania uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe žalobcom sa súdna zásielka opakovane na súd vrátila s poznámkou: „adresát neznámy – odsťahovaná.“ Následne sa dňa 13.04.2026 žalovaný vyjadril k podanej správnej žalobe s tým, že žalobkyňa sa odo dňa 06.04.2026 nezdržiava v pobytovom tábore Humenné a jej pobyt, ako aj pobyt jej detí, nie je žalovanému známy. 22. Správny súd preto vykonal vlastné šetrenie za účelom zistenia aktuálneho miesta pobytu žalobkyne a jej maloletých synov. Z vyjadrenia Ministerstva Vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu, organizačného a právneho odboru zo dňa 19.05.2026 na základe dožiadania súdu vyplýva, že žalovaný po preverení v systéme zistil, že žalobkyňa a jej maloleté deti sa od 06.04.2026 nezdržiavajú v pobytovom tábore a ich pobyt nie je žalovanému známy. Tiež uviedol, že na základe uvedeného boli žalobkyňa a jej maloleté deti vyradení z evidencie pobytového tábora. E. I. B., farár Rímskokatolíckej farnosti Opatovská Nová vec, dňa 21.05.2026 na základe dožiadania konajúcou sudkyňou, uviedol, že od Veľkej noci 2026 nemá o žalobkyni žiadne informácie a ani už miestnu farnosť od uvedenej doby nenavštevuje. Z lustrácie prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vyplýva, že
žalobkyňa nie je v evidencii cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky. Z odpovede Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 21.05.2026 vyplýva, že žalobkyňa sa aktuálne nenachádza v ich evidencii. 23. Dňa 28. mája 2026 bolo správnemu súdu doručené vyjadrenie Pobytového tábora Opatovská Nová Ves, z ktorého má súd za preukázané, že žalobkyňa so svojimi maloletými synmi opustila zariadenie migračného úradu Pobytový tábor v Opatovskej Novej Vsi dňa 30.03.2026, na základe krátkodobej priepustky, ktorá mala platnosť do dňa 05.04.2026. Vzhľadom na to, že sa žalobkyňa po uplynutí lehoty nevrátila do Pobytového tábora v Opatovskej Novej Vsi evidujú jej svojvoľný odchod spolu s maloletými synmi, pričom nemajú vedomosť, kde sa aktuálne zdržiava. 24. V tomto kontexte správny súd uvádza, že aj keď správnej žalobe žalobcov priznal odkladný účinok práve v dôsledku skutočnosti, že od vydania napadnutého rozhodnutia do dňa rozhodovania správneho súdu o tomto návrhu, sa v krajine pôvodu žalobcov – Iráne, zásadným spôsobom zmenila bezpečnostná situácia, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že na území Iránu prebiehajú bojové operácie, o rozsahu ktorých zatiaľ nie sú dostupné komplexné a vierohodné informácie, správny súd v poukazom na § 206 ods. 4 SSP prihliadol na vývoj situácie v prípade žalobcov. 25. Správny súd mal na základe vlastného zisťovania aktuálneho pobytu žalobcov, ako aj z obsahu dožiadaní za preukázané, že aktuálny pobyt žalobcov je neznámy, po tom, čo sa žalobkyňa a jej maloleté deti od 06.04.2026 svojvoľne, bez priepustky, nezdržiavajú v pobytovom tábore a zároveň boli z evidencie pobytového tábora vyradení. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že tieto skutočnosti napĺňajú dôvod na zastavenie konania o azyle v zmysle § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle a zároveň možno konštatovať, že nastali skutočnosti predpokladané v čl. 28 ods. 1 písm. b) procedurálnej smernice, v zmysle ktorej členské štáty môžu predpokladať, že žiadateľ konkludentne vzal späť svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo od nej odstúpil, najmä, ak sa preukázalo, že utiekol z miesta, kde býval, alebo z miesta, kde bol držaný, alebo toto miesto bez povolenia opustil bez toho, aby sa v primeranom čase obrátil na príslušný orgán, alebo v primeranom čase nesplnil svoju povinnosť hlásiť sa alebo inú oznamovaciu povinnosť, pokiaľ žiadateľ nepreukáže, že sa tak stalo v dôsledku okolností, ktoré nemohol ovplyvniť. 26. Vzhľadom na uvedené mal správny súd za preukázané, že žalobcovia konkludentne vzali späť svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu resp. od nej odstúpili, na základe čoho ani prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia, z dôvodu zmeny bezpečnostnej situácie v ich krajine pôvodu by nič nezmenilo na skutočnosti, že konanie o azyle v ich veci by bolo zastavené a teda by im neprivodilo ku dňu rozhodovania správneho súdu priaznivejšie rozhodnutie. Na základe uvedeného správny súd podľa § 219 SSP žalobu zamietol. 27. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobcovia nemali v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcom nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 2 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania
nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.