Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 5S/47/2024 0824100908 13. 08. 2026 Mgr. Denisa Rybárová Slivová ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100908.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX C. XXX, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-KAP2-2024/069945-010 zo dňa 16.10.2024, takto rozhodol: Súd zrušuje rozhodnutie Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. PPZKAP2-2024/069945-010 zo dňa 16.10.2024 a rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne č. KRPZ-TN-OKAP-67-002/2024 – SI zo dňa 13.09.2024 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 11.09.2024 bola Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Trenčíne (ďalej len povinná osoba“ alebo „prvostupňový orgán“) žiadateľom A. B. – (ďalej len „žiadateľ“ alebo „žalobca“) podaná žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „Zákon o slobode informácií“), v ktorej požadoval informácie: „Podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, žiadam poskytnutie informácie: Žiadam sprístupnenie informácií týkajúcich sa sťažnosti číslo: KRPZ-TN-OKS-5/2020-Sťo Poskytnutie elektronickej kópie celého spisového materiálu a s vecou súvisiace písomnosti KRPZ-TNOKS-5/2020-Sťo vrátane obalu a obsahu spisu. Informáciu žiadam sprístupniť elektronicky odpoveďou do mojej schránky občana, poskytnutím celých spisových materiálov s obsahom.“ 2. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne rozhodnutím č. KRPZ-TN-OKAP-67-002/2024 – SI zo dňa 13.09.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 11.09.2024 nevyhovelo a požadované informácie podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií s poukazom na § 7 ods. 2 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach (ďalej len ,,Zákon o sťažnostiach“) v celom rozsahu nesprístupnilo z dôvodu, že sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov. Povinná osoba vykonala šetrenie skutkového stavu veci v nadväznosti na predmet žiadosti spôsobom, ktorým to predpokladá § 32 ods. 1 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“),
podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Povinná osoba dospela k záveru, že uplatnené právo na informácie je obmedzené Zákonom o slobode informácií a Zákonom o sťažnostiach. Informácie požadované žiadateľom sa povinná osoba rozhodla nesprístupniť s odvolaním sa na § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií s poukazom na § 7 ods. 2 Zákona o sťažnostiach v celom rozsahu z dôvodu, že sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov. Ustálená súdna prax uznala právnu koncepciu implicitného obmedzenia prístupu k informáciám. Takéto obmedzenie vyjadruje záver, že prístup k informáciám nie je obmedzený iba explicitnými ustanoveniami Zákona o slobode informácií, ale že sa týka aj zákazov vyplývajúcich i z iných právnych predpisov. V tomto prípade ide o využitie uvedenej právnej koncepcie uplatnením obmedzujúcich ustanovení Zákona o sťažnostiach. Povinná osoba poukázala na § 3 ods. 1 Zákona o slobode informácií, podľa ktorého je povinná sprístupňovať informácie, ktoré má vo svojej dispozícii. Povinnosť sprístupnenia informácií na základe žiadosti plynie povinnej osobe iba v tom prípade, ak neexistujú obmedzenia vymedzené v zákone o slobode informácií, ak osobitné právne predpisy zákonnej právnej sily v sebe neustanovujú zákaz požadované informácie sprístupniť alebo ak nie je identifikované ohrozenie práv alebo záujmov chránených právom, ktoré by kreovalo prekážku sprístupnenia informácií. V § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií je uvedené, že povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. V danom prípade žiadal žiadateľ sprístupniť kópiu celého spisového materiálu aj s obsahom v konaní vedenom pod sp. zn. KRPZ-TN-OKS-5/2020-Sťo. Vo vzťahu k predmetu žiadosti bola sťažnosť vybavovaná ako sťažnosť vo veciach výkonu štátnej správy a sťažnosť s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré je policajt podľa ustanovenia § 48 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len ,,Zákon č. 73/1998 Z.z.“) oprávnený podávať. Keďže Zákon č. 73/1998 Z.z. neupravuje postup v súvislosti so sťažnosťami vo veciach výkonu štátnej služby a sťažností v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, Ministerstvo vnútra SR vydalo interný predpis, a to Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 163/2011 o vybavovaní sťažností vo veciach výkonu štátnej služby a sťažností v súvislosti s porušením zásady jednotného zaobchádzania. Tento interný predpis upravuje postup pri vybavovaní sťažností vo veciach výkonu štátnej služby a stanovuje, že sa pri vybavovaní týchto sťažností postupuje podľa Zákona o sťažnostiach. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám povoľuje sprístupniť len informácie, ktoré boli zistené na základe prešetrenia sťažnosti, teda po jej prešetrení. V prípade vybavenia sťažnosti podľa Zákona o sťažnostiach sa za výstup považuje písomné oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré je po vybavení sťažnosti zaslané sťažovateľovi. Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti bolo žiadateľovi doručené pod č. KRPZ-TN-OKS-5-005/2020-Sťo, a to dňa 09.12.2020. Povinná osoba pri vybavovaní žiadosti prihliadla aj na ustanovenie § 7 ods. 2 Zákona o sťažnostiach, z ktorého vyplýva, že informácie z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sú chránené alebo ku ktorým je prístup podľa § 8 až 12 Zákona o slobode informácií obmedzený, sa nesprístupňujú. Povinná osoba mala za to, že žiadateľom uplatnené právo na informácie je obmedzené Zákonom o slobode informácií, ktorý nedovoľuje povinnej osobe zverejniť žiadateľom iné informácie týkajúce sa výkonu kontroly než tie, ktoré ustanovuje Zákon o slobode informácií. 3. Prezídium Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. PPZ-KAP2-2024/069945-010 zo dňa 16.10.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietlo odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Žalovaný ako vecne príslušný správy orgán podľa § 19 ods. 2 Zákona o slobode informácií v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v celom rozsahu, pričom neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový orgán postupoval v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 Správneho poriadku za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci. Ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia, žiadateľ požadoval sprístupniť kópiu celého spisu vrátane obalu a obsahu v konaní vedenom pod č. KRPZ-TN-OKS-5/2020-Sťo. Prvostupňový správny orgán v danej veci aplikoval ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií, nakoľko posúdením charakteru požadovaných informácií zistil, že v danom prípade ide o výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa Zákona o sťažnostiach. Prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedol, že ustálená súdna prax uznala právnu koncepciu implicitného obmedzenia prístupu k informáciám. Prístup k informáciám nie je obmedzený iba explicitnými ustanoveniami zákona o slobode informácií, ale
týka sa aj zákazov vyplývajúcich z iných právnych predpisov. V tomto prípade zo Zákona o sťažnostiach. Podľa § 7 ods. 2 Zákona o sťažnostiach, informácie z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sú chránené alebo ku ktorým je prístup obmedzený podľa osobitného predpisu, sa nesprístupňujú. Prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedol, že sťažnosť evidovaná pod č. KRPZ-TNOKS-5/2020-Sťo bola vybavovaná ako sťažnosť vo veciach výkonu štátnej správy a sťažnosť s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, ktorú je policajt oprávnený podať podľa § 48 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. Zároveň prvostupňový orgán uviedol, že v prípade vybavenia sťažnosti podľa Zákona o sťažnostiach saza výstup považuje písomné oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré je po vybavení sťažnosti zaslané sťažovateľovi. Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti bolo žiadateľovi doručené písomnosťou pod č. KRPZTN-OKS-5-005/2020-Sťo zo dňa 9. decembra 2020. Po preskúmaní veci mal žalovaný za to, že s vyššie uvedeným záverom prvostupňového orgánu a aplikáciou § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií sa možno stotožniť. Rozhodnutie prvostupňového orgánu je založené na správnej právnej kvalifikácii. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Uplatnením doslovného výkladu vyššie uvedeného ustanovenia možno vyvodiť záver, že v prejednávanej veci je zložka povinnosti viazaná na sprístupnenie informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, vykonávanej podľa osobitného predpisu, ak osobitný predpis jej sprístupnenie nezakazuje. Žiadateľom požadované informácie, a to písomnosti obsiahnuté v spise č. KRPZ-TN-OKS-5/2020-Sťo, sa týkajú kontroly a bezprostredne súvisia s vykonanou kontrolou, a preto sú podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií zo sprístupnenia vylúčené. V prvostupňovom rozhodnutí nebolo zo strany prvostupňového orgánu ako orgánu verejnej moci popreté žiadateľovi právo na informácie. V danom prípade bol žiadateľ oboznámený s výsledkom prešetrenia sťažnosti písomnosťou pod č. KRPZ-TN-OKS-5-005/2020-Sťo zo dňa 09.12.2020. Žiadateľovi boli teda zo strany prvostupňového orgánu poskytnuté informácie o výsledku kontroly v intenciách § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti žalovaný uviedol, že nezistil dôvodnosť námietok žiadateľa uvedených v odvolaní. Žalovaný považoval prvostupňové rozhodnutie za zákonné a vecne správne. V plnej miere sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, ktorý uviedol v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán zistil presne a úplne skutočný stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, a preto sa žalovaný stotožnil s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového orgánu. Konanie pred správnym súdom 4. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 31.10.2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca sa so závermi žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu o obmedzení sprístupnenia informácií týkajúcich sa výkonu kontroly v danej veci nestotožnil a považoval ich za celkom nesprávne. Žalobca podanou žiadosťou o sprístupnenie informácie doručenou prvostupňovému správnemu orgánu dňa 11.09.2024 požiadal v súlade s ustanoveniami § 4 ods. 1 a § 14 Zákona o slobode informácií o sprístupnenie informácie týkajúcej sa sťažnosti číslo: KRPZ-TNOKS-5/2020-Sťo. Informáciu požadoval sprístupniť elektronicky odpoveďou do jeho schránky občana, poskytnutím celých spisových materiálov s obsahom. Prvostupňový orgán ako povinná osoba v zmysle § 2 ods. 1 Zákona o slobode informácií rozhodnutie, ktorým nevyhovel takejto žiadosti žiadateľa odôvodnil v zásade tým, že s poukazom na § 11 ods. 1 písm. h) tohto právneho predpisu, nie je možné sprístupniť informácie týkajúce sa výkonu kontroly a žalovaný ako odvolací orgán rozhodujúci o rozklade žalobcu proti takémuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu uviedol, že sa s odôvodnením povinnej osoby stotožňuje a že nie je možné sprístupniť ďalšie informácie zo sťažnostného spisu. Žiadnym iným spôsobom prvostupňový správny orgán ani odvolací orgán rozhodnutie o nevyhovení predmetnej žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácie neodôvodnili. Okrem § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií žalobca poukázal aj na čl. 13 ods. 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca argumentoval tým, že výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ, pričom rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Preto aj znenie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií je potrebné vykladať len v kontexte s účelom zákona a čl.
13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií vyplýva, že povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy, čo znamená, že obmedzenie alebo nesprístupnenie informácií je viazané na samotný výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru. Účelom obmedzenia alebo nesprístupnenia informácií podľa tohto zákonného ustanovenia je predovšetkým zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. Poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/2/2016 zo dňa 13.12.2017, z ktorých je zrejmé, že ak sa žiadosť o sprístupnenie informácie žalobcu v predmetnej veci týkala už skončenej kontroly, tak neboli splnené podmienky na obmedzenie alebo nesprístupnenie žalobcom požadovanej informácie poskytnutím kópie celého obsahu spisového materiálu a pokiaľ prvostupňový orgán ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach túto skutočnosť nezohľadnili a nesprávne tak vyhodnotili splnenie podmienok na obmedzenie alebo nesprístupnenie žalobcom požadovaných informácií, tak svoje rozhodnutia zaťažili vadou nesprávneho právneho posúdenia veci tým, že nesprávne interpretovali na túto vec sa vzťahujúce právne normy, keď pri posudzovaní žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií neprihliadli na uvedený účel obmedzenia alebo nesprístupnenia informácií podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií a tento nevyložili v kontexte s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Právnou otázkou zásadného významu je povaha požadovanej informácie, teda aký režim sa vzťahuje na kópiu požadovaného spisového materiálu, za skutkového stavu, keď bol výkon kontroly ukončený. Relevantnou skutočnosťou nie je ani oznámenie výsledku kontroly, keďže podstatou žiadosti o informácie je poskytnutie kópie samotného spisového materiálu. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych a materiálnych podmienok. Formálnou podmienkou je explicitná zákonná úprava takého obmedzenia (na ktorú správny orgán poukazuje v rozhodnutí); materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosti a nevyhnutnosť obmedzenia v demokratickej spoločnosti, pričom táto podmienka v rozhodnutí úplne absentuje, čím sa stáva rozhodnutie nezákonným, keďže žalovaný dôvod neposkytnutia požadovanej informácie videl výlučne v aplikácii § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií. Podľa žalobcu žalovaný neuviedol žiaden účel, ku ktorého ochrane ním zvolená aplikácia § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií mala viesť ani to, či neposkytnutie informácie bolo spôsobilé zabezpečiť ním identifikovaný cieľ a bolo v nevyhnutnom rozsahu. Výklad § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií, z ktorého vychádzal žalovaný v napadnutom rozhodnutí tak bol extenzívny, neodôvodnený a v konečnom dôsledku zasahujúci do práva na prijímanie informácií. Podľa názoru žalobcu zo všetkých uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu nesprávne a nezákonné z dôvodu, že tieto vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný dôvod na zrušenie týchto rozhodnutí v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu v zmysle §191 ods. 4 SSP. 5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25.04.2025 uviedol, že z obsahu podanej správnej žaloby je zrejmé, že článok I. je výhradne doslovný prepis znenia odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného v prvom a druhom stupni. K obsahu článku I. preto nie je podstatné zaujať akékoľvek stanovisko. V rozsahu žalobných dôvodov podaných v článku II. správnej žaloby je možné identifikovať základnú a jedinú žalobnú námietku, ktorú predkladá žalobca po citácii konkrétnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov a Ústavy Slovenskej republiky tak, ako ich vníma sám žalobca v intenciách podanej správnej žaloby. Podľa žalovaného žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že správny orgán postupoval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď rozhodol o nesprístupnení požadovaných informácií s odvolaním sa na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií. Podľa záverov žalobcu predložených v správnej žalobe išlo vo veci podanej žiadosti o vybraných sťažnostiach, ktoré už boli ukončené. Žalobca konštatoval, že ak sa žiadosť o informácie týka už skončenej kontroly, tak neboli splnené podmienky na obmedzenie alebo nesprístupnenie požadovanej informácie poskytnutím kópie celého spisového materiálu. Podľa žalobcu správny orgán vec nesprávne vyhodnotil a rozhodnutie tak zaťažil vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný mal za to, že žalobné dôvody vychádzajú zo subjektívneho vnímania právneho stavu veci zo strany žalobcu podložené časťami odborných textov, ktoré sa vyznačujú neprimerane extenzívnym pohľadom na dikciu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode
informácií a tak obchádzajú znenie a inštitúty Zákona o sťažnostiach, ktoré boli súčasťou správnej úvahy v napadnutom rozhodnutí. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Uplatnením doslovného výkladu vyššie uvedeného ustanovenia možno vyvodiť záver, že v prejednávanej veci je zložka povinnosti viazaná na sprístupnenie informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, vykonávanej podľa osobitného predpisu, ak osobitný predpis jej sprístupnenie nezakazuje. V prejednávanej veci sťažnosť evidovaná pod č. KRPZ-TN-OKS-5/2020Sťo bola vybavovaná ako sťažnosť vo veciach výkonu štátnej správy a sťažnosť s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, ktorú je policajt oprávnený podať podľa § 48 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobcom požadované informácie, a to písomnosti obsiahnuté v spise č. KRPZ-TNOKS-5/2020-Sťo sa týkajú kontroly a bezprostredne súvisia s vykonanou kontrolou a preto sú podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií zo sprístupnenia vylúčené. Fakt, že žalobca požadoval informácie v podobe kompletných spisových materiálov len zdôrazňuje flagrantnú povahu podanej žiadosti, z obsahu ktorej možno vyvodiť záver o existencii indícii poukazujúcich na absenciu reálneho záujmu o získanie informácie, ktorý by bol podmienený vážnosťou prejavenej vôle. V kontexte s obsahom podanej správnej žaloby a celkovej intenzity a početnosti žiadostí, ktorými sa sám žalobca opakovane obracia na povinnú osobu, posúdil pôvodnú žiadosť aj ako zámer na zneužitie práva na prístup k informáciám. V danom prípade bol žalobca oboznámený s výsledkom prešetrenia sťažnosti. Žalobcovi boli teda zo strany prvostupňového správneho orgánu poskytnuté informácie o výsledku kontroly v intenciách § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií. Žalobca v podanej žiadosti nepožadoval informácie o výsledkoch konaní vedených vo veciach jeho sťažnosti, ale nad rámec Zákona o sťažnostiach požadoval kompletné spisové materiály bez ohľadu na výsledok konania o sťažnosti. Žalobca tak požadoval všetko s výraznou absenciou vážne prejavenej vôle o získanie konkrétnej a individuálne identifikovateľnej informácie. Zo znenia Zákona o slobode informácií nemožno preto vyvodzovať, že informáciou by mala byť spracovanie údajov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie požiada. Rozširujúci výklad Zákona o slobode informácií, podľa ktorého by povinná osoba musela poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícií, by žiadosť o poskytnutie informácie zmenil na pokyn nadriadeného, a to nie je účelom Zákona o slobode informácií. V danom prípade nebola predmetom žiadosti požiadavka o poskytnutie konkrétnej individuálne identifikovateľnej informácie, ale išlo o žiadosť, ktorej predmetom bolo poskytnutie kompletných spisových materiálov obsahujúcich údaje rôznej povahy. Pri zákaze poskytovania informácií z kontrolnej činnosti, ktorou je aj prešetrovanie sťažnosti, je rozhodujúcou skutočnosťou to, že pri kontrolnej činnosti prevláda verejný záujem na obmedzení informácií z prešetrovania sťažnosti, ktorý je vyjadrený ustanovením § 7 ods. 2 Zákona o sťažnostiach. Vyhotovenie takejto informácie, kde žiadateľ požaduje kópie spisov z kontrolnej činnosti bez špecifikácie konkrétnosti a individuálnosti by si vyžiadalo zásah do samotného postupu orgánu prešetrujúceho sťažnosť na základe pokynov žiadateľa, ktorej obsahom a reálnym predmetom by nebola konkrétna informácia, ale išlo by o neprimeranú kontrolu zo strany žiadateľa. V súvislosti s predmetom a obsahom správnej žaloby je potrebné konštatovať, že subjektívne právne posúdenie zo strany žalobcu nie je relevantné pre prijatie záveru o nezákonnosti rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu. Na podporu svojich tvrdení poukázal žalovaný aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sži/41/2014 zo dňa 05.05.2015 a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžhpu/2/2014 zo dňa 28.04.2016. Žalovaný nesúhlasil s podanou správnou žalobou v celom rozsahu a trval na právnych záveroch a skutočnostiach uvedených v napadnutom rozhodnutí. Tak prvostupňové rozhodnutie, ako aj druhostupňové rozhodnutie je zákonné, vecne správne a vychádza zo správneho právneho posúdenia. Žalovaný mal za to, že postupoval v intenciách zákonnej úpravy a svoje rozhodnutie riadne a náležite odôvodnil. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Právny rámec 6. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
7. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v rozhodnom znení (ďalej len „Zákon o slobode informácií“) každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov. 9. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. 10. Podľa § 12 ods. 1 Zákona o slobode informácií všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 11. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o slobode informácií ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 12. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach (ďalej len ,,Zákon o sťažnostiach“) informácie z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sú chránené alebo ku ktorým je prístup obmedzený podľa osobitného predpisu, sa nesprístupňujú. 13. Podľa § 18 ods. 1 Zákona o sťažnostiach v rozhodnom znení prešetrovanie sťažnosti je jednou z foriem kontrolnej činnosti vykonávanej podľa tohto zákona, ktorou sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Posúdenie veci správnym súdom 14. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj povinnej osoby, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali a ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalovaného a žalobcu ako aj s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné jej priznať úspech. 15. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie povinnej osoby, ktorým sa nevyhovelo žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácií. 16. Spornou skutočnosťou v predmetnej veci bolo posúdenie, či postup správnych orgánov pri vybavovaní žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií bol v súlade so zákonom a či nedošlo k porušeniu zákonom chránených práv žalobcu. Podstatnou právnou otázkou bol výklad a aplikácia § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií, a to jednak z hľadiska možnosti jeho aplikácie na informácie pochádzajúce z už ukončenej kontroly a jednak z hľadiska otázky, či samotná skutočnosť, že požadované dokumenty tvoria súčasť spisového materiálu týkajúceho sa kontroly, postačuje na ich nesprístupnenie v celom rozsahu. 17. Žalobca namietal nesprávny výklad obmedzenia sprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií, keď žalovaný uviedol, že predmetné informácie nemožno sprístupniť, keďže ide o informácie z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sú chránené alebo
ku ktorým je prístup obmedzený podľa osobitných predpisov (§ 8 až 12 Zákona o slobode informácií). Žalobca pritom poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/2/2016 zo dňa 13.12.2017, podľa ktorého účelom obmedzenia, resp. nesprístupnenia informácií podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií je predovšetkým zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru a v prípade ukončenej kontroly tento účel absentuje. Ak sa žiadosť o sprístupnenie informácie žalobcu v predmetnej veci týkala už skončenej kontroly, tak neboli splnené podmienky na obmedzenie alebo nesprístupnenie žalobcom požadovanej informácie poskytnutím kópie celého obsahu spisového materiálu. 18. Správny súd však v tejto súvislosti poukazuje na právne závery Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozsudku sp. zn. 1Svk/15/2025 zo dňa 29.01.2026, podľa ktorých po vydaní rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/2/2016 zo dňa 13.12.2017 došlo v rozhodovacej praxi k judikatórnemu posunu. Nie je preto možné kategoricky uzavrieť, že § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií sa a priori nevzťahuje na už ukončenú kontrolu, dohľad alebo dozor. Skutočnosť, či je kontrola plánovaná, prebiehajúca alebo ukončená, nie je sama osebe rozhodujúca pre posúdenie všeobecnej prípustnosti aplikácie uvedeného zákonného obmedzenia. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií preto môže byť za splnenia zákonných podmienok aplikované aj na informácie získané v rámci už ukončenej kontroly. 19. Uvedený záver však neznamená, že každá informácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiáli týkajúcom sa kontroly, je už len z tohto dôvodu zo sprístupnenia vylúčená. Aj pri aplikácii § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií je potrebné vychádzať z ústavnoprávnych východísk práva na informácie, z materiálneho prístupu k informáciám, zo zásady minimalizácie zásahu do základných práv a zo zásady, podľa ktorej čo nie je tajné, je verejné. Obmedzenia práva na informácie je potrebné vykladať reštriktívne a ich uplatnenie musí byť vo vzťahu ku konkrétnym skutkovým okolnostiam riadne a presvedčivo odôvodnené. 20. Podľa § 12 ods. 1 Zákona o slobode informácií sa všetky obmedzenia práva na informácie vykonávajú tak, že povinná osoba sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon, pričom oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Pri nesprístupnení informácie preto nepostačuje iba splnenie formálnej podmienky spočívajúcej v odkaze na zákonné ustanovenie, ale musí byť splnená aj materiálna podmienka ochrany konkrétnej informácie. Povinná osoba musí objasniť, prečo existuje potreba konkrétnu informáciu chrániť, či tento dôvod v čase podania žiadosti stále trvá a či sa vzťahuje na celú požadovanú informáciu alebo iba na jej časť. 21. Správny súd sa preto nestotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, podľa ktorého z § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií vyplýva, že žalobcovi možno sprístupniť iba oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti a nie ďalšie informácie zo sťažnostného spisu. Takýto výklad v podstate vychádza z predpokladu, že dostatočným dôvodom na nesprístupnenie požadovaných informácií je už samotná skutočnosť, že ide o dokumenty pochádzajúce z kontrolnej činnosti a nachádzajúce sa v príslušnom spisovom materiáli. Takýto paušálny výklad § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií však nezodpovedá požiadavke minimalizácie zásahu do základného práva na informácie ani § 12 ods. 1 Zákona o slobode informácií. Ako vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/15/2025 zo dňa 29.01.2026, pojem informácie, ktoré „sa týkajú kontroly“, je potrebné interpretovať tak, že ide o informácie, ktoré sa týkajú kontroly v užšom zmysle, ktoré by vo svojej podstate mohli sťažiť alebo zmariť účel kontroly. Samotná kontrola preto bez ďalšieho nezakladá nemožnosť sprístupnenia celého spisového materiálu vzťahujúceho sa ku kontrole. 22. Pokiaľ má byť dôvodom nesprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií ochrana výkonu kontroly, musí byť v rozhodnutí správneho orgánu jasne identifikované, akým konkrétnym spôsobom by sprístupnenie tej-ktorej požadovanej informácie mohlo sťažiť alebo zmariť účel kontroly. Hrozba zmarenia účelu kontroly ako chránený verejný záujem musí byť dostatočne odôvodnená s poukazom na konkrétne okolnosti veci a vo vzťahu k jednotlivým informáciám zo spisového materiálu. 23. V preskúmavanej veci však prvostupňové rozhodnutie ani napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahujú konkrétnu úvahu o tom, akým spôsobom by sprístupnením žalobcom požadovaných
informácií mohlo dôjsť k narušeniu alebo zmareniu účelu kontroly. Správne orgány nevykonali ani preskúmateľné pomerovanie medzi verejným záujmom na ochrane výkonu kontroly a ústavne chráneným právom žalobcu na prístup k informáciám. Hrozba zmarenia účelu kontroly ako verejný záujem odôvodňujúci nesprístupnenie informácií tak nebola v rozhodnutiach správnych orgánov konkrétne identifikovaná a presvedčivo odôvodnená. 24. Správny súd pritom zdôrazňuje, že skutočnosť, či bola kontrola v čase podania žiadosti ukončená, nie je sama osebe rozhodujúca pre možnosť aplikácie § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií. Táto okolnosť však môže mať podstatný význam pri materiálnom posudzovaní existencie dôvodu na obmedzenie práva na informácie. Pri prebiehajúcej kontrole je spravidla vyššie riziko narušenia jej výkonu ako pri kontrole už ukončenej. V prípade ukončenej kontroly sú preto na správny orgán kladené o to vyššie nároky na konkrétnu identifikáciu a presvedčivé odôvodnenie existencie verejného záujmu na ochrane výkonu kontroly. 25. Ani § 7 ods. 2 Zákona o sťažnostiach nepredstavuje samostatný právny základ, na základe ktorého by bolo možné celý žalobcom požadovaný sťažnostný spis bez ďalšieho vylúčiť zo sprístupnenia. Uvedené ustanovenie stanovuje, že informácie z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sú chránené alebo ku ktorým je prístup obmedzený podľa osobitného predpisu, sa nesprístupňujú. Toto ustanovenie teda odkazuje na zákonné obmedzenia obsiahnuté v § 8 až § 12 Zákona o slobode informácií, a preto nezbavuje povinnú osobu povinnosti skúmať splnenie zákonných podmienok nesprístupnenia jednotlivých požadovaných informácií. 26. Rovnako nemôže obstáť argumentácia žalovaného, podľa ktorej žalobca nepožadoval konkrétnu individuálne určiteľnú informáciu, ale celé spisové materiály. Samotná absencia presného určenia jednotlivých informácií obsiahnutých v spise nie je dôvodom na ich nesprístupnenie ani sama osebe nepreukazuje zneužitie práva, osobitne za situácie, keď žiadateľ obsah požadovaného spisu nepozná a práve prostredníctvom žiadosti podľa Zákona o slobode informácií sa s jeho obsahom chce oboznámiť. 27. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci je dôvodná. Nesprávnosť právneho posúdenia však nespočíva v samotnej aplikácii § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií na informácie pochádzajúce z už ukončenej kontroly, keďže aplikácia tohto ustanovenia nie je v takom prípade a priori vylúčená. Nesprávnosť spočíva v tom, že prvostupňový správny orgán a žalovaný vychádzali z paušálneho predpokladu, podľa ktorého už samotná povaha požadovaných dokumentov ako informácií pochádzajúcich z kontrolnej činnosti, odôvodňuje nesprístupnenie celých spisových materiálov, bez toho, aby vo vzťahu ku konkrétnym požadovaným informáciám identifikovali zákonom chránený verejný záujem, konkretizovali riziko jeho ohrozenia a vysvetlili, prečo tento záujem v konkrétnych okolnostiach veci prevažuje nad právom žalobcu na informácie. 28. Samotná skutočnosť, že predmetné kontroly boli ukončené, nevylučuje aplikáciu § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií. Pri už ukončenej kontrole však bude potrebné o to dôslednejšie identifikovať a odôvodniť, v čom napriek jej ukončeniu spočíva konkrétny verejný záujem na ochrane výkonu kontroly a akým spôsobom by sprístupnenie tej-ktorej informácie tento záujem ohrozilo. Rovnako samotná skutočnosť, že požadovaná informácia je súčasťou spisového materiálu súvisiaceho s kontrolnou činnosťou, nie je bez ďalšieho dostatočným dôvodom na jej nesprístupnenie. 29. Správny súd nevyhovel návrhu žalobcu obsiahnutému v petite správnej žaloby, aby súd po doručení návrhu uložil povinnej osobe, ktorá disponuje požadovanou informáciou, povinnosť jej uchovania tak, aby táto nemohla byť zničená pred právoplatným a vykonateľným rozsudkom správneho súdu vo veci samej. Správny súd uvádza, že v zmysle ustanovení SSP nie je oprávnený ukladať povinnej osobe povinnosť uchovať požadovanú informáciu. Správny súd je v zmysle § 193 SSP oprávnený pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. Správny súd pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa odmietlo sprístupnenie informácie, si môže dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného. Nezaloží ju do súdneho spisu a ani ju nedoručí ostatným účastníkom konania alebo
osobám zúčastneným na konaní (§ 84 SSP). Žiaden iný osobitný postup pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie SSP neumožňuje, a preto správny súd nemohol popri zrušení napadnutého rozhodnutia uložiť povinnej osobe povinnosť uchovania informácie. 30. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa zneužitia práva na prístup k informáciám (v kontexte s obsahom podanej správnej žaloby a celkovej intenzity a početnosti žiadostí, ktorými sa žalobca opakovane obracia na povinnú osobu) správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžik/5/2020 zo dňa 31.03.2022 publikovaný pod č. 15/2022 ZNSS, v ktorom je vyjadrené, že: „Veľký počet podaných žiadostí na vyvodenie záveru o zneužití práva v zmysle judikatúry nepostačuje (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžik/3/2019 zo dňa 28.04.2020). Podľa názoru kasačného súdu je potrebné prihliadať aj na ďalšie okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu požadovaných informácií, spôsob formulácie a stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie a [ich spôsobilosť privodiť povinnej osobe neprimeranú ujmu v prípade ich sprístupnenia] či zmysel a hodnotu požadovaných informácií pre žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly, ako aj vzťah informácií k výkonu verejnej moci. Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov, pričom samotný počet podaných infožiadostí nesmie viesť a priori ku konštatácii zneužitia práva. Rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí informácií z dôvodu zneužitia práva musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené.“ 31. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil správny súd aj prvostupňové rozhodnutie a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 32. Úlohou prvostupňového správneho orgánu bude posúdiť žiadosť žalobcu a opätovne preskúmať, či sú splnené zákonné podmienky na nesprístupnenie informácie podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií, prípadne podľa iného zákonného ustanovenia, a rozhodnúť, či vo vzťahu ku konkrétnym požadovaným informáciám existuje dôvod na ich nesprístupnenie. Prípadnú existenciu takéhoto dôvodu bude povinný konkrétne pomenovať a riadne a presvedčivo odôvodniť vo vzťahu k príslušnému chránenému verejnému záujmu a s konkretizáciou skutkových a právnych okolností. 33. Pokiaľ prvostupňový správny orgán dospeje k záveru, že existuje dôvod na akékoľvek obmedzenie sprístupnenia informácie podľa § 8 až § 11a Zákona o slobode informácií, je potrebné v súlade s § 12 ods. 1 Zákona o slobode informácií toto obmedzenie aplikovať výlučne na tie informácie, ktorých sa konkrétny zákonný dôvod týka, a nie bez ďalšieho na požadované spisové materiály ako celok. 34. Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, a preto mu súd podľa § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.