Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici BB-74S/53/2022 6022200451 30. 05. 2024 Mgr. Denisa Slivová ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200451.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Lučenec, so sídlom F. Lehára 12, 984 80 Lučenec, proti žalovanému: Okresný úrad Lučenec, odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom Nám. republiky 26, 984 01 Lučenec, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. B., nar XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. D. XXXX/X, XXX XX E., 2/ Mesto Lučenec, so sídlom mestského úradu Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-LC-OVVS-2020/010561-008 zo dňa 21.12.2020, takto rozhodol: Súd žalobu z a m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Lučenec, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OULC-OVVS-2020/010561-008 zo dňa 21.12.2020 (ďalej len „protestované rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) uznal obvineného A. B. vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým, že úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci z takého majetku, a to tak, že dňa 26.05.2020 v čase o 23.19 h pred budovou s popisným číslom 1718/15 pri križovatke ulíc Erenburgova a Novohradská v Lučenci odstránil z chodníka miestnej komunikácie železnú rúru s osadenou dopravnou značkou "daj prednosť v jazde" trojuholníkového tvaru, bielej farby s červeným lemovaním spolu s dodatkovou tabuľou "tvar križovatky" s vyznačením tvaru križovatky čiernou farbou na bielej obdĺžnikovej tabuľke tým spôsobom, že ju chytil oboma rukami, vykýval z chodníka a odniesol na pleci preč a odhodil na ulici Kuzmányho k odpadkovým košom, čím spôsobil Mestu Lučenec, IČO: 00316181, B. F., XXX XX E. (pozn. v tomto konaní v postavení ďalšieho účastníka konania 2/) škodu vo výške 306 Eur. Za spáchanie uvedeného priestupku správny orgán uložil obvinenému (pozn. v tomto konaní v postavení ďalšieho účastníka konania 1/) v zmysle §11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch sankciu - pokutu vo výške 30 Eur. Správny orgán obvinenému zároveň podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uložil povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 Eur. Podľa § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch správny orgán o náhrade škody nerozhodol a poškodeného - Mesto Lučenec, odkázal so svojím nárokom na náhradu škody na súd.
2. Dňa 29.12.2021 bol žalovanému doručený protest prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec, číslo: Pd 149/21/6606-2 zo dňa 27.12.2021, ktorý podal proti protestovanému rozhodnutiu podľa § 22 ods. 1 písm. a) v spojení s § 24 zákona č. 151/2001 Z.z. o prokuratúre. V podanom proteste prokurátor navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a následne o náhrade škody opakovane rozhodnúť. V podanom proteste prokurátor napadal výrok protestovaného rozhodnutia, ktorým podľa § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch správny orgán o náhrade škody nerozhodol a poškodeného - Mesto Lučenec, odkázal so svojím nárokom na náhradu škody na súd, dôvodiac že bol vydaný v rozpore s § 70 ods. 1 zákona o priestupkoch a v rozpore s § 3 ods. 4, § 32 ods. l a § 46 Správneho poriadku. Prokurátor vo svojom proteste dôvodil, že na základe vykonanej prokurátorskej previerky zo dňa 29.10.2021, zameranej na získavanie aktuálnych poznatkov o úrovni zákonnosti rozhodovacej činnosti správneho orgánu o priestupkoch proti majetku v zmysle zákona o priestupkoch, preskúmaním predmetného spisu zistil, že poškodený - Mesto Lučenec si prostredníctvom splnomocneného zamestnanca uplatnilo nárok na náhradu škody počas výsluchu dňa 28.08.2020 a tiež zaslaným písomným vyčíslením zo dňa 12.06.2020 (ohodnotenie potrebných a vykonaných prác). Takto vyčíslená škoda bola podľa právneho názoru prokurátora kvalifikovaná a ohodnotená spoľahlivým a dostačujúcim spôsobom a nerozhodnutie o nej preto nepovažuje za zákonné a spravodlivé. Poškodený v priebehu administratívneho konania produkoval objektívne uveriteľný dôkaz, ktorým pomerne jasne vyčíslil škodu, ktorá mu prejednávaným priestupkom vznikla. Napriek uvedenému toto vyčíslenie škody z 12.06.2020 nepovažoval správny orgán za ,spoľahlivé zistenie výšky škody", čo viedlo k rozhodnutiu v zmysle výroku protestom napadnutého rozhodnutia. Prokurátor ďalej vo svojom odôvodnení protestu pojednáva o otázke spoľahlivého preukázania výšky škody alebo objektívnom kvantifikovaní škody, ktorú považuje za pomerne problematickú a to tak v priestupkovom ako aj v trestnom konaní. Prokurátor tiež uvádza, že s poukazom na blízkosť oboch foriem administratívneho trestania (v danej súvislosti nemožno opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd, a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi) a najmä za situácie, keď v zákone o priestupkoch absentuje príslušná právna úprava, je priliehavým poukázať na trestno-právnu úpravu tzv. škody v zmysle § 124 Trestného zákona, v zmysle ktorej sa škodou rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. A súčasne aj na právnu úpravu procesného postavenia poškodeného v zmysle § 46 Trestného poriadku, v zmysle ktorého sa poškodeným rozumie osoba, ktorej bolo ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody a poškodenému je okrem iného dovolené uplatniť dôkazy, ktoré sú mu známe. Je teda nesporne právom poškodeného aj v priestupkovom konaní predkladať také dôkazy, ktorými reálne možno dosiahnuť splnenie jeho legitímneho cieľa, ktorým je nepochybne právo na uspokojenie jemu spôsobenej škody. Podľa prokurátora poškodený vyčíslil škodu, ktorá mu vznikla, ktorú si sám odstránil a inú možnosť preukázať výšku škody objektívne ani nemal. Ďalším podstatným faktom podľa názoru prokurátora je tá skutočnosť, že nie je a nemôže byť vôľou zákonodarcu zabezpečovať preukázanie výšky škody v priestupkovom konaní len prostredníctvom napr. faktúry, resp. prostredníctvom znaleckého posudku, keďže jednak opravné práce si môže poškodený zrealizovať svojpomocne, a teda príslušné potvrdenia jednoducho nemá, resp. cena za vypracovanie znaleckého posudku reálne presahuje hodnotu celého konania a vôbec spôsobenej škody. Naviac prokurátor poukázal na skutočnosť, že v trestno-právnej praxi sa orgány činné v trestnom konaní, ale i trestné súdy bežne v rámci svojho rozhodovania uspokoja s tzv. odborným vyjadrením mimo znaleckú činnosť, resp., písomným potvrdením podľa § 141 Trestného poriadku, a práve takéto potvrdenia sú relevantnými dôkazmi pri rozhodovaní o výške náhrady škody. Zároveň prokurátor považoval za potrebné uviesť, že protestom prokurátora napadnutý spôsob rozhodovania je vysoko nespravodlivý aj z hľadiska všeobecnej ochrany práv poškodeného, pretože nemožno jednoducho oprávnene očakávať, že práve poškodený bude pri "hodnote sporu" (hodnote poškodenej veci) vo výške 306 Eur reálne iniciovať civilné - súdne konanie s cieľom dosiahnuť náhradu škody. A otázka škody napokon ostane jednoducho nevyriešená a priestupca sa neoprávnene obohatí, pričom práve táto otázka bola pre poškodeného v celom konaní najpodstatnejšou a práve v nej nedostal spravodlivé zadosťučinenie a odpoveď. Pokiaľ správny orgán považoval cenovú ponuku za dostatočnú pre určenie majetkovej hranice, či ide o priestupok do 266 Eur alebo trestný čin nad 266 Eur, ktorá otázka je z hľadiska konania nosnou, je nelogické, aby na vyriešenie tejto otázky preberané potvrdenie postačovalo, no na rozhodnutie o výške náhrady škody už nie.
3. Žalovaný protestu prokurátora nevyhovel, preto ho predložil spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov, ako svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu. 4. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, ako vecne príslušný správny orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, celého spisového materiálu a dôvodov protestu prokurátora rozhodnutím č. OU-BB-OOP12022/009998-003 zo dňa 21.02.2022 rozhodol tak, že podľa § 24 ods. 8 zákona o prokuratúre protestu nevyhovel a protestované rozhodnutie ponechal v platnosti. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia Okresný úrad Banská Bystrica popísal priebeh doterajšieho konania. Na rozdiel od okresného prokurátora nevidel Okresný úrad Banská Bystrica žiadne pochybenie Okresného úradu Lučenec a ani rozpor so zákonom v tej časti protestom prokurátora napadnutého výroku. Podľa Okresného úradu Banská Bystrica je takýto postup osvedčenou zaužívanou praxou pri rozhodovaní prvostupňových správnych orgánov a je zároveň vyžadovaným postupom aj zo strany nadriadených správnych orgánov. Zákon o priestupkoch ukladá správnemu orgánu povinnosť pôsobiť na dobrovoľné nahradenie majetkovej škody zo strany páchateľa priestupku, pokiaľ si poškodený nárok na jej náhradu uplatnil. V zmysle § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola dobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť. Ak však škoda nie je spoľahlivo zistená, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo iný príslušný orgán, nakoľko obdobné veci primárne spadajú do pôsobnosti civilného súdnictva. Ak správny orgán rozhoduje o škode, za spoľahlivo zistenú škodu sa považuje škoda, ktorá skutočne vznikla a je presne vyčíslená. O tom svedčí napr. faktúra za opravu, znalecký posudok, účtovný doklad, pokladničný blok a pod. Ide o skutočne vynaložené náklady a nie ich odhad, o presnosti ktorého môžu vzniknúť pochybnosti. Vyžaduje sa taký relevantný doklad, o ktorý sa správny orgán pri svojej rozhodovacej činnosti môže oprieť. Okresný úrad Banská Bystrica poukázal na to, že konanie o náhrade škody v priestupkovom konaní sa označuje ako adhézne konanie, ktoré však nie je podstatou konania o priestupku a nemalo by ho preto zásadne komplikovať. Adhézne konanie má význam najmä vtedy, pokiaľ je možné týmto spôsobom rozhodnúť o nároku na náhradu škody bez zložitého dokazovania a ďalších súvisiacich úkonov. Nebolo žiaduce, aby sa adhézne konanie stalo dominantným prvkom priestupkového konania. Aj odôvodnenie protestovaného rozhodnutia obsahuje tieto teoretické a právne východiská pre náležité vyhodnotenie toho, či má byť obvinený zaviazaný povinnosťou náležite zistenú škodu uhradiť, alebo nie a tieto sú formulované jednoznačne. Podľa právneho názoru Okresného úradu Banská Bystrica nemožno tvrdiť, že vyčíslená škoda bola kvalifikovaná a ohodnotená spoľahlivým a dostačujúcim spôsobom a poškodenému mal byť priznaný jeho uplatnený nárok na náhradu škody, keďže poškodený (podľa názoru prokurátora) v priebehu administratívneho konania produkoval objektívne uveriteľný dôkaz, ktorým pomerne jasne vyčíslil škodu, ktorá mu prejednávaným priestupkom vznikla. Okresný úrad Banská Bystrica poukázal na to, že súčasťou spisového materiálu je okrem iného výpoveď F. G. H. zo dňa 28.08.2020, podľa ktorej suma 306 Eur je suma, ktorú mesto vyplatilo firme, ktorá značku osádzala (firma Svoma Lučenec). Z konštatovania okresného prokurátora: ,,V danom prípade, podľa mienky a tvrdení prokurátora poškodený vyčíslil škodu, ktorá mu vznikla, ktorú si sám odstránil a inú možnosť preukázať výšku škody objektívne ani nemal.“- je podľa Okresného úradu Banská Bystrica zrejmé, že nešlo o svojpomocné uvedenie do pôvodného stavu, ale bola na to využitá zazmluvnená firma, ktorá má možnosť úkon vyfakturovať a mohol tak byť do konania predložený relevantný dôkaz. Namiesto toho poškodený predložil len neurčité vyčíslenie škody za materiál a prácu, teda za betónovanie pätky, osadenie stĺpika, osadenie dvoch kusov dopravných značiek, dodanie + materiál. Jednotlivé položky však nie sú vyčíslené. F. G. H. navyše vo svojej výpovedi pred správnym orgánom do zápisnice dňa 19.11.2020 uviedol, že vyčíslenie škody pozostáva z mesačných úhrad za údržbu dopravného značenia na miestnych komunikáciách a je v nej zahrnutá aj práca na výmene poškodeného dopravného značenia. Uvedené je možné považovať za pomerne vágne a nedostatočné vyčíslenie škody. Dňa 28.08.2020 F. G. H. uviedol, že keby sa vyčíslovala škoda za osadenie pôvodnej, teda starej značky, bola by škoda 60 eur. Z úradného záznamu práp. E. I. zo dňa 27.05.2020 bolo podľa Okresného úradu Banská Bystrica okrem iného evidentné, že na miesto skutku sa dostavil poverený príslušník OO PZ Lučenec, ktorý miesto zadokumentoval a hliadka následne podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov zaistila predmetnú dopravnú značku. Vzhľadom na uvedené je evidentné, že značka nezmizla a mohla byť teda na mieste osadená. F. G. H. dňa 28.08.2020 vypovedal, že výmena značky sa uskutočnila z dôvodu, že značka zmizla a bolo ihneď potrebné osadiť
novú. Vzhľadom na vyššie popísané je legitímny právny názor správneho orgánu o tom, že vzniknutú škodu sa nepodarilo ustáliť nad všetku pochybnosť a je tak odôvodnený zvolený postup Okresného úradu Lučenec v zmysle § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch. K úvahe okresného prokurátora o tom, že ,,pokiaľ správny orgán považoval cenovú ponuku za dostatočnú pre určenie majetkovej hranice, či ide o priestupok do 266 Eur alebo trestný čin nad 266 Eur, ktorá otázka je z hľadiska konania nosnou, je nelogické, aby na vyriešenie tejto otázky preberané potvrdenie postačovalo, no na rozhodnutie o výške náhrady škody už nie“ je podľa Okresného úradu Banská Bystrica vhodné doplniť, že vo veci obvineného začal Okresný úrad Lučenec konať na základe právoplatného uznesenia povereného vyšetrovateľa PZ LC o postúpení veci podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku ČVS: ORP-293/1- VYS-LC-2020 zo dňa 08.09.2020. Tomuto predchádzalo Uznesenie č.: 2 Pv 190/20/6606-6 zo dňa 23.06.2020 Okresného prokurátora v Lučenci. Z odôvodnenia Uznesenia ČVS: ORP-29311-VYS-LC-2020 možno zacitovať, že ,,vyhodnotením dôkaznej situácie v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku s poukazom na § 10 ods. 2 Trestného zákona bolo bezpečne preukázané, že konaním A. B., neboli naplnené žiadne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. l, písm. a) Trestného zákona, nakoľko značka "Daj prednosť v jazde!" je značkou regulačnou, nie príkazovou a tejto nie je poskytovaná ochrana v zmysle predmetného ustanovenia, do úvahy by mohol prichádzať prečin poškodzovania cudzej veci v zmysle § 245 ods. 1 Trestného zákona, avšak z výpovede svedka poškodeného F. H. nevyplýva, že by pôvodná značka, ktorá bola z miesta odnesená preč bola zničená, neupotrebiteľná, či poškodená. Nová značka bol na miesto osadená ihneď z dôvodu bezpečnosti cestnej premávky, nie z dôvodu poškodenia starej značky, ktorej výmenu mesto Lučenec ani nemalo v pláne. Podľa § 126 ods. l Trestného zákona sa pri určení výšky škody vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej, alebo obdobnej veci, alebo na uvedenie veci do predošlého stavu. Uvedením do predošlého stavu by bola suma 60 Eur, ako sa svedok - poškodený aj sám vyjadril a nie 306,-Eur, čo bola suma vyčíslená za osadenie značky čisto novej a teda poukazujem aj na absenciu materiálneho znaku, kde pri tomto trestnom čine vyžaduje zákonodarca spôsobenie škody vo výške najmenej 266,-Eur.“, teda ide o úvahu bezpredmetnú vo väzbe na posudzovanú vec. Okresný úrad Banská Bystrica skonštatoval, že v rámci priestupkového konania neplatí, že každá predložená vyčíslená škoda, ktorú si poškodený nárokuje, mu aj bude bez ďalšieho priznaná. Záujem uspokojiť nárok poškodeného, ktorému bola priestupkom škoda spôsobená, neprevyšuje záujem spoločnosti na spravodlivom potrestaní páchateľa priestupku spravodlivým zákonným rozhodnutím. Trestom pre páchateľa predmetného priestupku je uložená sankcia, pričom by nebolo správne a zákonné, keby ním bola aj povinnosť uhradiť uplatnenú škodu bez ohľadu na škodu skutočne spôsobenú a riadne vyčíslenú. Okresný úrad Banská Bystrica sa nestotožnil s tvrdením okresného prokurátora o tom, že priestupca by sa mal neoprávnene obohatiť tým, že o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody nebolo rozhodnuté v rámci priestupkového konania a poškodený sa rozhodne napokon nedomáhať sa svojho nároku na súde. Naopak, k bezdôvodnému obohateniu by mohlo dôjsť, ak by správny orgán zaviazal obvineného povinnosťou uhradiť poškodenému uplatnený nárok na náhradu škody, ktorá ale nie je skutočne spôsobená a alebo spoľahlivo vyčíslená, Okresný úrad Banská Bystrica mal za to, že Okresný úrad Lučenec v konaní dodržal procesný postup, o predmetnom skutku si zadovážil všetky dôkazy, zo skutkových zistení vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie taktiež riadne odôvodnil. Správna úvaha v predmetnom rozhodnutí je postačujúca na vyvodenie záveru k akému správny orgán dospel. Záverom Okresný úrad Banská Bystrica uviedol, že nezistil žiadne závažné pochybenia v postupe a rozhodnutí Okresného úradu Lučenec. Vydaním rozhodnutia zo dňa 21.12.2020 nebol podľa Okresného úradu Banská Bystrica porušený zákon a ani iný všeobecne záväzný právny predpis a protestom napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Lučenec zo dňa 21.12.2020 obsahuje všetky obsahové a formálne náležitosti. 5. Dňa 08.03.2022 doručil prokurátor podľa § 24 ods. 11 zákona o prokuratúre Okresnému úradu Banská Bystrica odvolanie č. Pd 149/21/6606- 5 zo dňa 02.03.2022 voči napadnutému rozhodnutiu. V nadväznosti ma tvrdenie Okresného úradu Banská Bystrica, že tak ako bolo rozhodnuté žalovaným, tak takýto postup je osvedčenou zaužívanou praxou pri rozhodovaní prvostupňových správnych orgánov a je zároveň vyžadovaným postupom aj zo strany nadriadených správnych orgánov, v odvolaní okresný prokurátor uvádza, že preto je tento postup predmetom prokurátorského prieskumu, nakoľko nepovažuje ďalej za udržateľné, aby vyčíslovanie a zisťovanie škody v priestupkovom konaní bolo možné len
prostredníctvom napr. faktúry, resp. prostredníctvom znaleckého posudku, ak v trestno-právnej praxi sa orgány činné v trestnom konaní a súdy bežne v rámci svojho rozhodovania uspokoja s tzv. odborným vyjadrením mimo znaleckú činnosť, resp. písomným potvrdením podľa § 141 Trestného poriadku o možnej hodnote poškodeného predmetu útoku. Prokurátor ďalej podotýka, že v takto ponímanej úlohe správneho orgánu by sa zisťovanie škody jednak stalo až prakticky nemožným, keďže v prípade, že prípravné práce si poškodený zrealizuje (sčasti) svojpomocne (tak ako v danej veci) a príslušné potvrdenia (od iného subjektu) jednoducho nemá jednak neprimerane náročným a neefektívnym, keďže cena za prípadné vypracovanie znaleckého posudku reálne presahuje hodnotu celého konania a vôbec spôsobenej škody. Okresný prokurátor zotrváva na svojom názore obsiahnutom v proteste zo dňa 27.12.2021, že pokiaľ poškodený vyčíslil výšku majetkovej škody na konkrétnu sumu, túto aj reálne zdôvodnil a toto vyčíslenie súčasne bolo objektívne uveriteľné, nebol aplikovaný postup správneho orgánu a síce odkázanie poškodeného na súd alebo iný príslušný orgán, priliehavým a správnym. Vzhľadom na uvedené potom považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a nesprávne, pretože zhojuje nezákonný stav - nesprávne nerozhodovanie správneho orgánu v otázke náhrady škody. 6. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu dospelo k záveru, že rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica č. OU-BB-OOPI-2022/009998-003 zo dňa 21.02.2022 o nevyhovení protestu okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec číslo: Pd 149/21/6606-2 zo dňa 27.12.2021 je zákonné a bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto rozhodnutím č. SVS-OVS2-2022/023609-002 zo dňa 17.06.2023 odvolanie prokurátora zamietlo a rozhodnutie Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. OU-BB-OOP12022/009998-003 zo dňa 21.02.2022 potvrdilo. V dôvodoch rozhodnutia uviedlo, že skutočnosti uvedené okresným prokurátorom v proteste číslo: Pd 149/21/6606-2 zo dňa 27.12.2021 neodôvodňovali vyhovenie podanému protestu, a teda zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Lučenec číslo: OU-LC-OVVS-2020/010561_008 zo dňa 21.12.2020 v časti výroku IV. rozhodnutia o náhrade škody v zmysle § 24 ods. 7 zákona o prokuratúre. Okresný úrad Banská Bystrica v napadnutom rozhodnutí správne vyhodnotil postup Okresného úradu Lučenec ako zákonný a zároveň dostatočne ozrejmil, z akých dôvodov nevyhovel protestu okresného prokurátora zo dňa 27.12.2021. Podľa názoru Ministerstva vnútra SR v odvolaní okresný prokurátor v zásade namietal rovnaké skutočnosti ako v proteste zo dňa 27.12.2021. Predmetnými námietkami okresného prokurátora sa už zaoberal Okresný úrad Banská Bystrica a vyporiadal sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom v súlade so zákonom. Ďalej Ministerstvo vnútra SR poukázalo na nesprávnosť vyjadrenia okresného prokurátora, že v prípade, keď si opravné práce poškodený zrealizuje (sčasti) svojpomocne (tak ako v danej veci) a príslušné potvrdenie (od iného subjektu) jednoducho nemá, by sa zisťovanie škody stalo až prakticky nemožným a neprimerane náročným a neefektívnym, keďže cena za prípadné vypracovanie znaleckého posudku reálne presahuje hodnotu celého konania a spôsobenej škody. Predmetné vyjadrenie okresného prokurátora nie je podľa názoru ministerstva vnútra možné aplikovať na daný prípad. Tak, ako to vyplýva zo spisového materiálu, poškodený si škodu na dopravnom označení totiž neopravoval, ani len z časti, sám svojpomocne. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného F. G. H. zo dňa 28.08.2020 vyplýva, že na opravu, t.j. osadenie značky, využil poškodený zazmluvnenú firmu Svoma Lučenec, ktorá je spôsobilá vyfakturovať svoju činnosť. Ministerstvo vnútra zdôraznilo, že v zmysle platnej právnej úpravy vzťahujúcej sa pre prípady rozhodovania správneho orgánu o náhrade škody sa za spoľahlivo zistenú škodu považuje škoda, ktorá skutočne vznikla a je presne vyčíslená relevantným dokladom. Za spoľahlivo zistenú výšku škody nemožno v žiadnom prípade považovať vyjadrenie ~ splnomocneného zástupcu poškodeného zo dňa 17.06.2020, 28.08.2020 a 19.11.2020, ako ani vyčíslenie škody / poškodeným v liste zo dňa 12.06.2020. V týchto prípadoch ide len o subjektívne a ničím nepodložené vyjadrenia, a preto nie je možné hovoriť o spoľahlivo zistenej škode, teda o škode, ktorá reálne vznikla a bola riadne vyčíslená. Podľa Ministerstva vnútra SR nebol v predmetnej priestupkovej veci zo strany poškodeného predložený žiaden relevantný doklad preukazujúci výšku škody. Za nemenej dôležitú považuje ministerstvo vnútra skutočnosť, že výška škody bola zo strany poškodeného stanovená na sumu 306 Eur, avšak zo spisového materiálu vyplýva, že pôvodné dopravné označenie bolo zachované (pozn. nebolo zničené), pričom jeho osadenie by bolo lacnejšie než zrealizované osadenie nového dopravného značenia. Škodu vyčíslenú poškodeným nie je z uvedeného dôvodu možné považovať za škodu skutočne spôsobenú
obvineným. Správny orgán rozhodujúci o priestupku je pritom viazaný výškou poškodeným uplatneného nárok na náhradu škody a nemôže sa od takéhoto prejavu vôle poškodeného svojvoľne odchýliť. V súvislosti s odborným vyjadrením mimo znaleckú činnosť a písomným potvrdením upravenými v § 141 Trestného poriadku, na ktoré poukazuje okresný prokurátor v odôvodnení odvolania, Ministerstvo vnútra SR uviedlo, že ide o inštitúty uplatňujúce sa v trestnom konaní. Trestný poriadok (§ 141 ods. 1) hovorí o povinnosti orgánu činného v trestnom konaní a v konaní pred súdom predsedu senátu za splnenia zákonom stanovených podmienok vyžiadať si odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona a v prípade písomného potvrdenia o možnosti vyžiadať si takéto dokumenty. Zákon o priestupkoch a Správny poriadok, ktorými sa konanie o priestupkoch riadi, nepoznajú takéto inštitúty. S poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, nie sú správne orgány prejednávajúce priestupky oprávnené a ani povinné vyžadovať odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť či písomné potvrdenie; v opačnom prípade by konali nad rámec zákona. Správny orgán je v zmysle zákona povinný v prípade, ak škoda alebo jej výška nebola spoľahlivo zistená, odkázať poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán. Okresný úrad Banská Bystrica takýto postup prvostupňových správnych orgánov síce označil za osvedčenú zaužívanú prax a postup vyžadovaný nadriadenými správnymi orgánmi, je ale potrebné zdôrazniť, že v prvom rade je na mieste takýto postup prvostupňových správnych orgánov nutné vyhodnotiť ako správny a majúci oporu v zákone. Konanie pred správnym súdom 7. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 13.07.2022, podanou v zákonnej v lehote, ktorú správny súd vyhodnotil ako správnu žalobu vo veci správneho trestania, sa žalobca- prokurátor podľa § 178 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Lučenec, Odbor všeobecnej vnútornej správy – rozhodnutie sp. zn. OU-LC-OVVS-2020/010561-008 zo dňa 21.12.2020 (právoplatnosť nadobudlo dňa 02.02.2021), v časti výroku o náhrade škody, v ktorom konajúci orgán verejnej správy o náhrade škody nerozhodoval, nakoľko sa nepodarilo spoľahlivo zistiť výšku škody. Skutkovo a právne vymedzil žalobca žalobcu nasledovne: Dňa 29.10.2021 na Okresnom úrade Lučenec, odbor všeobecnej vnútornej správy postupom podľa § 30 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre žalobca vykonal prokurátorskú previerku, zameranú na získavanie aktuálnych poznatkov o úrovni zákonnosti rozhodovacej činnosti správneho orgánu o priestupkoch proti majetku podľa zákona č. 372/1990 Zb., v období od 1. januára 2020 do 30. júna 2021, v ktorých bolo konanie o priestupku bolo ukončené rozhodnutím o uznaní viny. Počas previerky preskúmal okrem iného i administratívny spis OU-LCOVVS 2021/000224 a prislúchajúce meritórne rozhodnutie, ktorým bol A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., C. D. XXXX/X (pozn. v tomto konaní v postavení ďalšieho účastníka konania 1) uznaný za vinného z priestupku proti majetku podľa ust. § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“) a bola mu uložená sankcia – pokuta vo výške 30 €. Správny orgán ďalej priestupcovi uložil náhradu trov konania, pričom vo výroku IV. rozhodnutia o náhrade škody, správny orgán podľa § 70 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o tejto nerozhodoval, nakoľko sa nepodarilo spoľahlivo zistiť výšku škody a odkázal poškodené mesto Lučenec, so sídlom Mestský úrad, Novohradská 1, 984 01 Lučenec, IČO: 00316181 so svojim nárokom na náhradu škody na súd alebo iný príslušný orgán. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2021. Obvinený z priestupku bol priestupkovo stíhaný pre skutok – drobné poškodenie cudzej veci, spočívajúce v odlomení dopravnej značky a jej odhodení, čím mestu Lučenec ako správcovi cestnej komunikácie spôsobil majetkovú škodu. Preskúmaním administratívneho spisu zistil, že poškodený - mesto Lučenec si prostredníctvom splnomocneného zamestnanca nárok na náhradu škody, uplatnilo dňa 28.8.2020 počas výsluchu poškodeného (zápisnične zachyteným vyjadrením), a súčasne zaslaným písomným vyčíslením z 12.06.2020 (ohodnotenie potrebných a vykonaných prác). Keďže žalobca k právnemu názoru, že Okresný úrad Lučenec, Odbor všeobecnej vnútornej správy nepostupoval zákonne podľa § 22 ods. 1 písm. a/, v spojení s § 24 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) proti označenému rozhodnutiu v časti výroku o náhrade škody, dňa 27.12.2021 podal protest prokurátora sp. zn. Pd 149/21/6606-2. Žalobca uviedol nosné body obsiahnuté v proteste prokurátora: · Nakoľko v priebehu administratívneho konania bola podľa jeho právneho názoru kvantifikovaná a ohodnotená škoda spoľahlivým a dostačujúcim spôsobom a nerozhodnutie o nej nepovažuje za
zákonné a spravodlivé. Dôvodom je tá skutočnosť, že poškodený v priebehu administratívneho konania produkoval objektívne uveriteľný dôkaz, ktorým pomerne jasným spôsobom vyčíslil škodu, ktorá mu prejednávaným priestupkom vznikla, ktorú si sám odstránil a inú možnosť preukázať výšku škody objektívne ani nemal. Napriek uvedenému, toto vyčíslenie škody z 12.06.2020 – konkrétne zhodnotenie prác (betónovanie pätky, osadenie stĺpika, osadenie 2 ks. dopravných značiek, dodanie + materiál), nepovažoval správny orgán za „spoľahlivé zistenie výšky škody“. · Poukázal na to, že otázka spoľahlivého preukázania výšky škody alebo objektívnom kvantifikovaní škody je pomerne problematickou, ako v priestupkovom ako aj v trestnom konaní. S poukazom na blízkosť oboch foriem administratívneho trestania (v danej súvislosti nemožno opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd, a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi) a najmä za situácie, keď v zákone o priestupkoch absentuje príslušná právna úprava, je priliehavým poukázať na trestno-právnu úpravu tzv. škody v zmysle § 124 Trestného zákona, v zmysle ktorej sa škodou rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. A súčasne aj na právnu úpravu procesného postavenia poškodeného v zmysle § 46 Trestného poriadku, v zmysle ktorého sa poškodeným rozumie osoba, ktorej bolo ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody a poškodenému je okrem iného dovolené uplatniť dôkazy, ktoré sú mu známe. Poukázal na skutočnosť, že v trestno-právnej praxi sa orgány činné v trestnom konaní, ale i trestné súdy bežne v rámci svojho rozhodovania uspokoja s tzv. odborným vyjadrením mimo znaleckú činnosť, resp., písomným potvrdením podľa § 141 Trestného poriadku a práve takéto potvrdenia (vyčíslenia) sú relevantnými dôkazmi pri rozhodovaní o výške náhrady škody. · Zdôraznil legitímny cieľ, ktorým je nepochybne právo na uspokojenie priestupkom spôsobenej škody. nie je a nemôže byť vôľou zákonodarcu zabezpečovať preukázanie výšky škody v priestupkovom konaní len prostredníctvom napr. faktúry, resp. prostredníctvom znaleckého posudku, keďže jednak opravné práce si môže poškodený zrealizovať aj svojpomocne a teda príslušné potvrdenia (od iného subjektu) jednoducho nemá, a jednak cena za vypracovanie znaleckého posudku reálne presahuje hodnotu celého konania a vôbec spôsobenej škody. · Spôsob rozhodovania správnych orgánov je vysoko nespravodlivým aj z hľadiska všeobecnej ochrany práv poškodeného, pretože nemožno jednoducho oprávnene očakávať, že práve poškodený bude pri „hodnote sporu“ (hodnote poškodenej veci) vo výške 306 Eur reálne iniciovať civilné - súdne konanie s cieľom dosiahnuť náhradu škody. A otázka škody napokon ostane jednoducho nevyriešená a priestupca sa neoprávnene obohatí, pričom práve táto otázka bola pre poškodeného v celom konaní najpodstatnejšou a práve v nej nedostal spravodlivé zadosťučinenie a odpoveď. Pokiaľ správny orgán považoval vyššie opísané potvrdenie (vyčíslenie) za dostačujúce pre určenie majetkovej hranice, či ide o priestupok (do 266 €) alebo trestný čin (nad 266 €), ktorá otázka je z hľadiska konania nosnou, je nelogické aby na vyriešenie tejto otázky preberané potvrdenie postačovalo, no na rozhodnutie o výške náhrady škody už nie. Žalobne dôvody žalobca odôvodnil tým, že žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia porušil právnu úpravu. Správne orgány v konaní o proteste prokurátora neposkytli odpovede na polemiku a námietky nastolené prokurátorom. 8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.09.2022 zotrval na pôvodnom posúdení veci, mal za to, že v rámci konania bol dostatočne zistený skutkový stav, z ktorého bolo zrejmé, že obvinený A. B. sa dopustil protiprávneho konania, za ktoré mu bola uložená sankcia. So všetkými skutočnosťami uvádzanými okresným prokurátorom sa správny orgán vysporiadal už v rámci prvostupňového rozhodnutia, kedy jednotlivé dôkazy hodnotil na základe vlastnej úvahy, a to každý dôkaz samostatne i vo vzájomnej súvislosti, v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, pričom prihliadol na to, čo vyšlo za konania najavo. Úvaha, na základe ktorej správny orgán dospel k záveru, ako aj hodnotenie jednotlivých zabezpečených dôkazov, boli uvedené v odôvodnení. Žalovaný mal za to, že vyčíslením škody mestom Lučenec nebola škoda spoľahlivo zistená a vyčíslená. Žalovaný odkázal poškodeného, aby sa obrátil so svojím nárokom na náhradu škody na súd, alebo iný príslušný orgán. Správny orgán rozhodujúci o škode za spoľahlivo zistenú škodu považuje škodu, ktorá skutočne vznikla a je presne vyčíslená. Predmetnú vyčíslenú škodu žalovaný nepovažoval škodu za spoľahlivo zistenú, keďže zo strany poškodeného nebola predložená faktúra za opravu alebo účtovný doklad. Má ísť o skutočne vynaložené náklady a nie o odhad, o presnosti, ktorého môžu vzniknúť
pochybnosti. Vyžaduje sa relevantný doklad, o ktorý sa správny orgán pri svojej rozhodovacej činnosti môže oprieť. Je potrebné akceptovať, že konanie o náhrade škody v priestupkovom konaní sa označuje ako adhézne konanie, ktoré však nie je podstatou konania o priestupku a nemalo by ho preto zásadne komplikovať. 9. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) v konaní podľa ust. § 194 a nasl. včas podanú správnu žalobu (§ 181 ods. 3 SSP) žalobu prokurátora prejednal bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s úpravou podľa § 107 ods. 1 písm. a) a contrario, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu. Správny súd preskúmal zákonnosť protestovaného rozhodnutia a rovnako zákonnosť procesných postupov, ktoré viedli k jeho vydaniu rozhodnutia. Pri tomto postupe správny súd vychádzal zo žalobných bodov predloženej správnej žaloby, ktorými bol viazaný podľa § 183 SSP. Správny súd skonštatoval nedôvodnosť žaloby, v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí. Právny rámec 10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v rozhodnom znení - ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia - 02.02.2021 (ďalej len „zákon o priestupkoch“) 11. Podľa § 50 zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. 12. Podľa § 70 ods. 1 zákona o priestupkoch ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu v konaní o priestupku (ďalej len "poškodený"), pôsobí správny orgán, ktorý priestupok prejednáva, na to, aby škoda bola dobrovoľne nahradená. 13. Podľa § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola dobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť; inak odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán. 14. Podľa § 51 zákona o priestupkoch sa na konanie o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 15. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 16. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 17. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 18. Podľa § 141 Trestného poriadku (1) Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona. V jednoduchých prípadoch sa možno uspokojiť s písomným potvrdením, o ktorého správnosti nie sú pochybnosti. (2) O vyžiadaní odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia podľa odseku 1 sa rozhodne opatrením. (3) Orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyžiada odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie predovšetkým od organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je obsahom odborného vyjadrenia alebo
písomného potvrdenia. Táto organizácia v odbornom vyjadrení alebo písomnom potvrdení uvedie meno osoby, ktorú možno vypočuť ako svedka k obsahu odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia. (4) Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, tomu, kto spracováva odborné vyjadrenie, sa umožní, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi. Na jeho návrh možno tiež vykonať dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania odborného vyjadrenia. (5) Odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie možno vyžiadať aj od štátneho orgánu, ktorý odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie predloží vždy bez náhrady. Posúdenie veci správnym súdom 19. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva priebeh administratívneho konania, tak ako ho popísal správny súd v konštatačnej časti žaloby. Protestované rozhodnutie, ktorého výrok podľa § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch žalobca napádal, v tejto časti žalovaný odôvodnil tak, že nie je žiadúce, aby sa adhézne konanie stalo vlastne dominantou celého konania o priestupku. Ustanovenie § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch ukladá správnemu orgánu povinnosť zaviazal páchateľa priestupku k náhrade škody za splnenia dvoch podmienok. Škoda musí byť spoľahlivo zistená a súčasne nedošlo k jej dobrovoľnej úhrade. Pokiaľ sú obe tieto podmienky naplnené, má správny orgán zásadne povinnosť rozhodnúť o uplatnenom nároku na náhradu škody. Napriek tomu, že správny orgán uznal obvineného A. B. vinným zo spáchania priestupku, neboli splnené podmienky na to, aby mohol poškodenému Mestu Lučenec, priznať nárok na náhradu škody vo výške 306 Eur, ktorú si splnomocnený zástupca poškodeného v konaní uplatnil. Predmetná suma bola vyčíslená na základe vyčíslenia škody Mestom Lučenec. Z rozhodnutia správneho orgánu je zrejmé, že považoval za preukázané, že zo strany obvineného došlo k protiprávnemu úkonu, keďže bol uznaný vinným zo spáchania priestupku. Taktiež žalovaný nepopieral, že ku škode došlo, avšak predmetným vyčíslením škody Mestom Lučenec, správny orgán nepovažoval škodu za spoľahlivo zistenú, keďže zo strany poškodeného nebola predložená faktúra za opravu alebo účtovný doklad. Má ísť o skutočne vynaložené náklady a nie o odhad, o presnosti, ktorého môžu vzniknúť pochybnosti. Vyžaduje sa relevantný doklad, o ktorý sa správny orgán pri svojej rozhodovacej činnosti môže oprieť. Na základe týchto skutočnosti žalovaný nemohol o uplatnenom nároku rozhodnúť, a preto v zmysle ustanovenia § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch odkázal poškodeného Mesto Lučenec s jeho nárokom na súd, alebo iný príslušný orgán. 20. Podanie žaloby žalobca v podstate odôvodnil tým, že označenému protestu prokurátora nebolo vyhovené, pričom rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, Odbor všeobecnej vnútornej správy sp. zn. OU-BB-OOP1 -2020/009763-002 z 21.02.2020 o nevyhovení protestu prokurátora, resp. rozhodnutie Ministerstva vnútra SR Sekcia verejnej správy MV SR, Odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím SVSOVS2-2022/023609-002 z 17.6.2022 o zamietnutí odvolania proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora, neposkytujú odpovede na právnu polemiku a námietky nastolené podaním protestu prokurátora. Prokurátor nepovažuje ďalej za udržateľné, aby vyčíslovanie a zisťovanie škody v priestupkovom konaní bolo možné len prostredníctvom napr. faktúry, resp. prostredníctvom znaleckého posudku, ak v trestno-právnej praxi sa orgány činné v trestnom konaní a súdy bežne v rámci svojho rozhodovania uspokoja s tzv. odborným vyjadrením mimo znaleckú činnosť, resp. písomným potvrdením podľa § 141 Trestného poriadku o možnej hodnote poškodeného predmetu útoku. 21. Zákon o priestupkoch v § 70 ods. 1 zákona o priestupkoch vyslovene ukladá správnemu orgánu povinnosť pôsobiť na dobrovoľné nahradenie majetkovej škody zo strany páchateľa priestupku, pokiaľ osoba, ktorej bola škoda spôsobená, nárok na jej náhradu uplatnila. Ustanovenie však neurčuje, kedy a na ktorom orgáne môže poškodený uplatniť svoj nárok na náhradu škody. V praxi sa najčastejšie domáha poškodený náhrady škody už vtedy, keď oznamuje spáchanie priestupku nejakému orgánu. Z § 59 ods. 2 zákona o priestupkoch vyplýva, že správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky (uvedené v § 58 ods. 3 zákona o priestupkoch) sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr ich vybavovať. To znamená, že poškodený si náhradu škody môže uplatniť buď priamo na správnom orgáne, ktorý priestupok prejednáva alebo ešte predtým na orgáne oprávnenom vykonávať objasňovanie (pozri komentár k § 58 a k § 59 ods. 2 zákona o priestupkoch). 22. K uplatneniu nároku na náhradu škody dochádza aj v prípadoch, pokiaľ je skutok orgánmi činnými v trestnom konaní najprv posúdený ako trestný čin a následne vyjdú najavo dôvody na jeho prekvalifikovanie na priestupok a s tým súvisiace postúpenie veci ako podnetu na začatie priestupkového konania (§ 67 ods. 2 zákona o priestupkoch), tak ako tomu bolo aj v predmetnej veci.
23. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1.protiprávny úkon, 2.spôsobenie škody a 3.príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. 24. Majetkovou škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná a nahraditeľná v peniazoch. Za takú škodu je potrebné považovať napr. náklady na opravu vozidla poškodeného dopravným priestupkom, alebo náklady na lieky, ktoré si osoba zranená konaním, ktoré je priestupkom, musela zakúpiť a pod. Majetkovou škodou je aj strata na zárobku osoby počas doby trvania jej pracovnej neschopnosti, ktorá činí rozdiel medzi jej priemerným zárobkom pred poškodením zdravia, spôsobeným v súvislosti s priestupkom a nemocenskými dávkami a dávkami dôchodkového zabezpečenia. Majetkovou škodou však nie je napr. bolestné a pod. 25. Pokiaľ ani napriek pôsobeniu správneho orgánu na dobrovoľné nahradenie škody spôsobenej priestupkom (ktorá musí byť v konaní vrátane jej výšky spoľahlivo zistená), k tomuto nedôjde, správny orgán uloží vo výroku rozhodnutia o priestupku obvinenému povinnosť škodu nahradiť. Popri tejto povinnosti musí výrok obsahovať aj lehotu prípadne aj iné údaje potrebné k jej riadnemu splneniu (napr. číslo účtu poškodeného a pod.). Rozhodnutie o povinnosti nahradiť škodu spôsobenú priestupkom nemôže vydať správny orgán samostatne, ale vždy musí byť súčasťou rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným (§ 77 zákona o priestupkoch); o náhrade škody možno rozhodnúť aj v prípade, ak správny orgán upustí od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3 zákona o priestupkoch). 26. Ak správny orgán nemôže výšku spôsobenej škody spoľahlivo zistiť, je povinný vo výroku rozhodnutia o priestupku odkázať poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný súd alebo na iný príslušný orgán. Predmetom rozhodnutia o náhrade škody nemôže byť len časť spôsobenej škody. Posúdenie, či bola škoda a jej výška spoľahlivo zistená, patrí do správneho uváženia správneho orgánu. Správny orgán musí v tejto súvislosti zohľadniť tiež zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania, ktorého prioritou je ochrana záujmov chránených zákonom a záujem spoločnosti na spravodlivom potrestaní páchateľa priestupku. Pokiaľ by spoľahlivé zistenie výšky vzniknutej škody predstavovalo pre správny orgán v konkrétnom prípade neúmerné zaťaženie, prípadne by hrozilo, že v dôsledku snahy o rozhodnutie v adhéznom konaní (ktoré má v správnom trestaní len sprievodný význam), zanikne zodpovednosť obvineného za spáchaný skutok, správny orgán takisto odkáže poškodeného na súd. Odkázanie na súd použije správny orgán aj vtedy, ak je páchateľov (ktorí spáchali priestupok spoločne) viac a určenie podielu zodpovednosti na spôsobenej škode by nebolo možné jednoznačne stanoviť. 27. Vzhľadom na to, že prokurátor poukázal na blízkosť právnej úpravy ohľadom práva na náhradu škody v priestupkovom konaní a trestnom konaní, správny súd konštatuje, že v trestnom konaní sa o nároku poškodeného rozhoduje v adhéznom konaní, ktoré upravujú § 287 a § 288 Trestného poriadku. Adhézne konanie je tak súčasťou trestného konania a súd môže v rozsudku priznať poškodenému nielen majetkovú škodu, ale aj náhradu za škodu na zdraví, za morálnu škodu alebo za porušenie zákonom chránených práv alebo slobôd alebo inú škodu. Ak však podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody, alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Z uvedeného vyplýva, že aj Trestný poriadok obsahuje podobnú úpravu, ako je uvedená v § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch, t.j. odkázanie poškodeného na súd. 28. Správny súd sa stotožnil s právnym východiskami prokurátora, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby. Je síce pravdou, že štátne orgány sú povinné konať v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, avšak v prípade, že o nejakej otázke právna úprava vyslovene nepojednáva, je potrebné vyplniť medzeru v práve interpretáciou ustanovení vychádzajú z premisy hodnotovej bezrozpornosti právneho poriadku. V oblasti verejného práva je dôsledne zvažovať, aby nebola v neprospech dotknutej osoby. Zároveň nie je žiaden dôvod, aby priestupca bol v priestupkovom konaní pre nedokonalosť právnej úpravy zbavovaný povinnosti nahradiť škodu paušálne poukazovaním na zložitosť dokazovania. Pokiaľ zákon o priestupkoch neobsahuje detaily ohľadom rozsahu dokazovania existencie a výšky škody správny súd nevidel prekážku, aby sa mohli podporne použiť ustanovenia Trestného poriadku.
29. Avšak nemožno priznať úspech žalobnej námietke, že napadnuté rozhodnutie je porušením právnej úpravy. Nezhoda medzi správnymi orgánmi a prokurátorom spočívala v tom, či možno zápisnične zachytené vyjadrenia splnomocneného zamestnanca ďalšieho účastníka konania v rade 2/ a následne zaslané písomné vyčíslenie z 12.06.2020, ktorým si ďalší účastník konania v rade 2/ vyčíslil škodu vo výške 306 Eur, považovať za spoľahlivý a dostačujúci spôsob kvantifikovania a ohodnotenia škody. 30. Podľa správneho súdu v okolnostiach predmetnej veci nemožno tvrdiť, že vyčíslená škoda bola kvalifikovaná a ohodnotená spoľahlivým a dostačujúcim spôsobom a poškodenému mal byť priznaný jeho uplatnený nárok na náhradu škody, keďže poškodený v priebehu administratívneho konania produkoval objektívne uveriteľný dôkaz, ktorým pomerne jasne vyčíslil škodu, ktorá mu prejednávaným priestupkom vznikla. 31. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný dospel k záveru, že zo strany poškodeného nebola predložená faktúra za opravu alebo účtovný doklad. Prokurátor namietal neakceptovanie vyčíslenia poškodeným žalovaným, mal za to, že sa jedná o postačujúci podklad. Orgány verejnej správy v konaní o proteste prokurátora poukázali na to, že nebolo možno škodu považovať za spoľahlivo zistenú, keďže došlo k diskrepancii medzi sumou uvádzanou splnomocneným zamestnancom ďalšieho účastníka konania v rade 2/, a to sumou 60 Eur ako náklady na uvedenie do pôvodného stavu a sumou 306 Eur - vyčíslenie škody za materiál a prácu, teda za betónovanie pätky, osadenie stĺpika, osadenie dvoch kusov dopravných značiek, dodanie + materiál. 32. Jednoznačne ďalej z dokazovania vyplynulo, že poškodený písomným vyčíslením zo dňa 12.06.2020 vyčíslil škodu, ktorú sám neodstránil- nešlo o svojpomoc, teda nemožno priznať úspech námietke žalobcu, že inú možnosť preukázať výšku škody objektívne nemal. Aj podľa správneho súdu je zrejmé, že nešlo o svojpomocné uvedenie do pôvodného stavu, ale bola na to využitá zazmluvnená firma, ktorá má možnosť úkon vyfakturovať a mohol tak byť do konania predložený relevantný dôkaz. Na druhú stranu je potrebné poukázať na to, že pokiaľ správny orgán odkázal poškodeného ohľadom ním uplatneného nároku na náhradu škody na súd len v dôsledku vyššie popísaných rozporov, rezignoval na vykonanie akéhokoľvek dokazovania pri aplikácii § 32 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 51 zákona o priestupkoch, čo však nebolo žalobnou námietkou. Žalobnou námietkou bolo to, že predložené vyčíslenie - písomné vyčíslenie zo dňa 12.06.2020 bolo postačujúcim podkladom na určenie výšky škody, s čím sa správny súd nestotožnil. 33. V zhode s názorom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Okresného úradu Banská Bystrica správny súd dospel k záveru, že nemožno sa stotožniť s tvrdením okresného prokurátora, že vyčíslená škoda bola kvalifikovaná a ohodnotená spoľahlivým a dostačujúcim spôsobom a poškodenému mal byť priznaný jeho uplatnený nárok na náhradu škody, keďže poškodený podľa názoru okresného prokurátora v priebehu administratívneho konania produkoval objektívne uveriteľný dôkaz, ktorým pomerne jasne vyčíslil škodu, ktorá mu prejednávaným priestupkom vznikla. Žalovaný pritom tento svoj názor náležite vyargumetoval s poukazom na skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním. 34. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd prokurátorom vznesenú žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, žalobu s poukazom na cit. ust. § 190 SSP zamietol. 35. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. 36. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.