Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 10Asan/2/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200667 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7014200667.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) JUDr. I. T., bytom V., právne zastúpený JUDr. Martinou Rodákovou, advokátkou, so sídlom Humenská 21, 040 11 Košice, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru SR, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom ul. 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - pokutových blokov série E, ev. č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX zo dňa 8. apríla 2014, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/157/2014-85 zo dňa 21. septembra 2017, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh a výsledky administratívneho konania 1. Rozhodnutím - šiestimi blokmi na pokutu (každý v nominálnej hodnote 20,- €) série E, ev. č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX zo dňa 08.04.2014 (ďalej na účely tohto rozsudku len „pokutové bloky“) žalovaný v priestupkovom konaní uložil žalobcovi pokutu vo výške 120 € za porušenie § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o cestnej premávke“ alebo „zák. č. 8/2009 Z.z.“). Týmto konaním sa žalobca dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Rozhodnutie obsahovalo údaj, že k priestupku došlo dňa 08.06.2014 o 15:46 hod. na rýchlostnej ceste R1 a žalobca viedol osobné motorové vozidlo Jeep M16, ev. č. T.. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že priestupca súhlasí s blokovým konaním a preberá pokutové bloky vo výške 120 €, pričom rozhodnutie obsahuje dátum, podpis priestupcu a podpis policajta. Diely A pokutových blokov, ktorých originály sa nachádzajú v administratívnom spise sú opatrené okrúhlou pečiatkou Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, Diaľničné oddelenie PZ Žiar nad Hronom (pečiatka 06). Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že žalobca dňa 08.04.2014 v čase o 15:46:42 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej značky Jeep M16, ev. č. T. po rýchlostnej ceste R1 v smere od Novej Bane do Žarnovice, kde bola rýchlosť upravená dopravným značením na 80 km/h, pričom mu bola nameraná rýchlosť 121 km/h, čo bolo zaznamenané cestným laserovým rýchlomerom značky Tru Cam LTI 20/20 v. č. TC001257. Fotokópia záznamu je súčasťou administratívneho spisu. Z úradného záznamu vyhotoveného príslušníkom Diaľničného oddelenia PZ Žiar nad Hronom, Krajské riaditeľstvo PZ Banská Bystrica pprap. Rastislavom Košíkom vyplýva, že žalobca bol následne predpisovým spôsobom zastavený motohliadkou na odpočívadle Voznica, kde mu bol po predložení dokladov ozrejmený dôvod zastavenia, ktorým bolo prekročenie rýchlosti v zmysle § 16 ods. 5 zákona o cestnej premávke, čím sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. h) zákona o priestupkoch. Žalobca si bol priestupku vedomý a na mieste bol ochotný zaplatiť blokovú pokutu vo výške 120 €. Následne mu bol vypísaný pokutový blok vo výške 120 € (každý pokutový blok mal nominálnu hodnotu 20 €). Žalobca svojím podpisom súhlasil s blokovým konaním, na mieste podpísal pokutové bloky série E ev. č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX, z ktorých mu bolo odtrhnuté 6 ústrižkov bloku ako potvrdenie o zaplatení blokovej pokuty, ktoré si následne prevzal. II. Konanie na krajskom súde 2. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu ako nedôvodnú. 3. Správny súd mal za to, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v priestupkovom konaní nespochybnil, že sa predmetného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustil. Z administratívneho spisu súčasne jednoznačne vyplýva, že žalobca dňa 08.04.2014 v čase o 15:46 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej značky Jeep M16, ev. č. T. po rýchlostnej ceste R1 v smere jazdy od Novej Bane do Žarnovice, pričom prekročil ustanovenú rýchlosť upravenú dopravným značením na 80 km/h, keď žalobcovi bola cestným rýchlomerom nameraná rýchlosť 121 km/h, t. j. že skutok bol spoľahlivo zistený. Žalobca nespochybnil ani to, že uloženú pokutu v blokovom konaní spolu vo výške 120 € (6 ks pokutových blokov, každý v nominálnej hodnote 20 €) na mieste dobrovoľne (t. j. bez nátlaku) zaplatil. Z uvedeného vyplýva, že boli splnené podmienky stanovené v § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch na to, aby bolo vydané rozhodnutie v blokovom konaní. Žalobca vyššie uvedené skutočnosti nespochybnil a nenamietal ani v žalobe. 4. Pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v pôsobnosti ktorých je prejednávanie priestupku a osoby nimi poverené a orgány ustanovené v zákone o priestupkoch. Bloky na ukladanie pokút (pokutové bloky) vydáva Ministerstvo financií SR. Ide teda o správne rozhodnutie majúce formálnu podobu individuálneho správneho aktu. Obsahové náležitosti rozhodnutí vydaných v blokovom konaní sú upravené v § 85 ods. 4 veta in fine zákona o priestupkoch, kde sa uvádza, že na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. Citované zákonné ustanovenie teda zahŕňa povinný (esenciálny) obsah rozhodnutí vydaných v blokovom konaní. Tieto ustanovenia sa považujú za osobitné, a to tak vo vzťahu k § 47 Správneho poriadku, ako aj k § 77 zákona o priestupkoch, ktoré majú prednosť pred ustanoveniami všeobecnými pri prejednávaní priestupkov v skrátenom blokovom konaní. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie vydané v blokovom konaní musí mať obsahové a formálne náležitosti vyplývajúce z § 85 ods. 1, ods. 3 (v prípade, ak pokuta nie je zaplatená na mieste) a ods. 4 zákona o priestupkoch, aby sa považovalo za rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy. 5. Tak, ako bolo vyššie uvedené, v preskúmavanom prípade žalobca nenamietal, že neboli splnené podmienky na začatie blokového konania a na uloženie pokuty v blokovom konaní (t. j. nenamietal, že nebol spoľahlivo zistený skutkový stav a ani to, že by nebol ochotný pokutu zaplatiť alebo by bol k jej zaplateniu donucovaný, a túto pokutu vo výške 120 € aj zaplatil). Namietal len, že pokutové bloky (ktorých diel B vo fotokópii predložil k žalobe), boli vydané v rozpore so Správnym poriadkom a zákonom o priestupkoch. 6. Žalobcovu námietku, že pokutové bloky boli vydané v rozpore s § 47 ods. 5 Správneho poriadku, nakoľko v rozhodnutí absentuje uvedenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a tiež odtlačok úradnej pečiatky, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože ustanovenia Správneho poriadku v tomto prípade vo vzťahu k posúdeniu náležitostí vydaného rozhodnutia nie je možné aplikovať, a to s poukazom na § 51 zákona o priestupkoch, keďže § 84 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 zákona o priestupkoch je potrebné považovať za lex specialis voči § 47 Správneho poriadku (ako i § 77 zákona o priestupkoch), a preto je podľa názoru krajského súdu nesprávny záver žalobcu, podľa ktorého formálne požiadavky na napadnuté rozhodnutie (pokutové bloky) odvodzuje priamo z § 47 Správneho poriadku. Vo vzťahu k náležitostiam napadnutého rozhodnutia správny súd poukázal na bod 7 rozsudku. 7. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie (pokutové bloky) boli vydané v rozpore so zákonom, konkrétne § 84 zákona o priestupkoch (pričom tvrdený rozpor s § 84 Zákona o priestupkoch žalobca v žalobe nekonkretizoval) a s § 85 zákona o priestupkoch (konkrétne v rozpore s § 85 ods. 1 a ods. 4 zákona o priestupkoch). Správny súd vyhodnotil aj túto námietku ako nedôvodnú. Žalobca konkrétne namietal, že v konaní a rozhodnutí orgánu verejnej správy je prítomná taká vada (absencia odtlačku pečiatky a označenia orgánu, ktorý ho vydal), ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, resp. ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tvrdil, že náležitosťou napadnutého rozhodnutia má byť odtlačok pečiatky orgánu, ktorý pokutu v blokovom konaní uložil a každý blok na pokutu má byť opatrený pečiatkou vopred pred jeho vydaním v súlade so vzorom a jeho predtlačou, ktorý vydáva Ministerstvom financií SR. Vo vzťahu k obsahovým náležitostiam rozhodnutia vydaného v blokovom konaní (pokutové bloky - v tomto prípade bola pokuta zaplatená na mieste) správny súd poukazuje na bod 7 rozsudku. Z § 85 ods. 4 veta in fine zákona o priestupkoch vyplýva, že na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. Pokutové bloky (diel A), ktoré predložil v konaní žalovaný a sú obsahom administratívneho spisu v origináli (i v overenej fotokópii), obsahujú všetky náležitosti stanovené zákonom o priestupkoch (§ 85 ods. 4 a § 85 ods. 1), keďže obsahujú údaj o tom komu (priestupca - žalobca je identifikovaný menom, priezviskom, dátumom narodenia, adresou trvalého bydliska, s uvedením továrenskej značky a evidenčného čísla osobného motorového vozidla), kedy (08.04.2014) a za aký priestupok (priestupok bol identifikovaný dátumom, časom, miestom a druhom priestupku s uvedením § 16 ods. 5 zákona o cestnej premávke a § 22 ods. 1 písm. h) zákona o priestupkoch) bola predmetná pokuta žalobcovi v blokovom konaní uložená. Zároveň sú vyplnené všetky predtlačené údaje na pokutových blokoch, pričom sa jedná sa o pokutové bloky s predtlačenou nominálnou hodnotou, ktoré môže policajt použiť v prípade, ak pri prejednaní priestupku v konaní nepoužije pokutové bloky podľa ods. 2 Nariadenia č. 7/2002 Z.z. Podľa čl. 8 ods. 10 Nariadenia pri ich vypisovaní a ďalšej manipulácii policajt postupuje podľa čl. 8a Nariadenia. Predmetné pokutové bloky (diel A) boli vyplnené spôsobom stanoveným v čl. 8a Nariadenia, podľa ktorého ods. 1 ak páchateľ priestupku zaplatí uloženú pokutu, policajt vypíše čitateľne podľa pretlače diel A pokutového bloku (v tomto prípade je vypísané meno, priezvisko a dátum narodenia priestupcu - žalobcu, jeho trvalý pobyt, továrenská značka osobného motorového vozidla a jeho evidenčné číslo T., dátum, čas, miesto a druh priestupku špecifikovaný § 16 ods. 5 zákona o cestnej premávke a § 22 ods. 1 písm. h) zákona o priestupkoch.) Predmetné pokutové bloky diel A obsahujú aj okrúhlu pečiatku orgánu, ktorý vydal pokutový blok, podpis osoby vystavujúcej blok, označenie bloku sériovým číslom (sériové číslo E), diel A, poradovým číslom, resp. poradovými číslami (XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX) s uvedením nominálnej hodnoty jednotlivých blokov (á 20 €) a súčtom (120 €) v súlade s čl. 8a ods. 2 Nariadenia (podľa ktorého pri uloženej blokovej pokute vo výške prevyšujúcej nominálnu hodnotu jedného pokutového bloku policajt postupuje podľa ods. 1 pri vypisovaní dielu A prvého pokutového bloku. Ďalej na diel A prvého pokutového bloku policajt k nominálnej hodnote uvedie celkovú výšku uloženej blokovej pokuty a k sériovému číslu prvého pokutového bloku dopíše sériové číslo posledného pokutového bloku vzťahujúceho sa k blokovej pokute uloženej páchateľovi priestupku). Ďalej predmetné pokutové bloky diel A obsahujú vyhlásenie žalobcu, ktorým žalobca potvrdil, že súhlasí s blokovým konaním a že prebral pokutové bloky vo výške 120 €. Pokiaľ žalobca pripojil k žalobe neoverené fotokópie pokutových blokov rovnakého sériového čísla E i poradového čísla, resp. ev. č. XXXXXXX-XX (každý v nominálnej hodnote 20 €), z predložených fotokópií vyplýva, že sa jedná o diel B pokutových blokov predložených žalovaným a nachádzajúcich sa v administratívnom spise v origináli i v overenej fotokópii /označené ako diely A, s vyznačenou nominálnou hodnotou á 20 € (6 ks po 20 €)/, na ktorých je predtlačený text „odtlačok pečiatky“, pričom na fotokópiách týchto pokutových blokov sa odtlačok pečiatky nenachádza. Na rube predložených fotokópií pokutových blokov diel B sa nachádza poučenie, že proti pokute sa nemožno odvolať a rozhodnutie možno preskúmať súdom a text „platí ako potvrdenka“. Z vyjadrenia príslušníka Diaľničného oddelenia PZ OR PZ Žiar nad Hronom, ktorý pokutu uložil a ktoré sa nachádza v administratívnom spise vo forme úradného záznamu zo dňa 04.05.2015 vyplýva, že obvykle pri pridelení blokov označí obidva diely (t. j. aj diel A, aj diel B pokutových blokov) okrúhlou pečiatkou s názvom útvaru, ale pre odstup času (skutok sa stal 08.04.2014) si na podrobnosti tohto prípadu nespomenul. Z čl. 8a ods. 3 Nariadenia vyplýva, že diel B pokutového bloku musí byť opatrený odtlačkom okrúhlej pečiatky útvaru PZ bez štátneho znaku. Keďže žalobca tvrdil, že pokutové bloky (diel B) neobsahujú okrúhlu pečiatku, avšak k tomuto tvrdeniu k žalobe ako dôkaz predložil len fotokópiu predmetných pokutových blokov (diel B), t. j. k žalobe (a ani v priebehu súdneho konania) nepredložil originály, resp. overené fotokópie pokutových blokov (diel B), správny súd vo veci nariadil pojednávanie, aby žalobcovi umožnil tieto predložiť na pojednávaní. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na § 121 ods. 1 S.s.p., podľa ktorého účastník konania je povinný označiť v žalobe dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom (§ 123 ods. 1 S.s.p.). Správny súd vykonáva dôkazy na pojednávaní (§ 124 ods. 1 S.s.p.). Správny súd predvolal žalobcu na pojednávanie, na ktorom mohol osvedčiť svoje tvrdenia o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a to predložením originálu, resp. overenej fotokópie pokutových blokov (diel B), aby bolo bez akýchkoľvek pochybností vierohodne preukázané, že pokutové bloky (resp. ich diely B) neobsahovali žalobcom tvrdené náležitosti (absencia okrúhlej pečiatky orgánu, ktorý pokutový blok, resp. pokutové bloky vydal). Pri vyhotovovaní fotokópií predmetných pokutových blokov (diel B) nie je totiž možné vylúčiť ich vyhotovenie takým spôsobom, že z fotokópií nie sú zrejmé, resp. nie sú čitateľné všetky údaje (v tomto prípade odtlačok okrúhlej pečiatky), či už z technických dôvodov alebo účelovo. Za situácie, keď žalovaný predložil správnemu súdu originály vydaných pokutových blokov (diel A), ktorými bola žalobcovi v skrátenom blokovom konaní uložená pokuta za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil a ktorý bol spoľahlivo zistený, pričom žalobca dobrovoľne na mieste uloženú pokutu zaplatil (žalobca tieto skutočnosti ani v priestupkovom a ani v súdnom konaní nenamietal), pričom tieto obsahovali všetky zákonom stanovené náležitosti (§ 85 ods.1 a ods. 4 zákona o priestupkoch), žalobcom predložené neoverené fotokópie pokutových blokov (diel B) bez toho, aby žalobca predložil správnemu súdu ich originály, nie je možné považovať za taký dôkaz, ktorý by hodnoverne, bez akýchkoľvek pochybností preukazoval jeho tvrdenie, že rozhodnutie žalovaného - pokutové bloky neobsahujú odtlačok pečiatky orgánu, ktorý ich vydal (žalovaného). Správny súd navyše poukazuje na skutočnosť, že z § 85 ods. 1 a ods. 4 zákona o priestupkoch nevyplýva povinnosť na pokutových blokoch osobitne vyznačiť orgán, ktorý pokutový blok vydal a tento údaj nie je ani na pokutových blokoch predtlačený. To, ktorý orgán pokutový blok vydal (označenie orgánu) vyplýva z úradnej (okrúhlej) pečiatky (bez štátneho znaku). 8. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. III. Konanie na kasačnom súde 9. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov, že má za to, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a z dôvodu, že krajský súd nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti. 10. Sťažovateľ namietal, že krajský súd nesprávne aplikoval zásadu „lex specialis derogat lex generalis“, a preto dospel k nesprávnemu záveru, že § 47 ods. 5 Správneho poriadku nie je možné aplikovať pri posudzovaní náležitosti rozhodnutia, a to s poukazom na § 51 zákona o priestupkoch, keďže § 84 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona o priestupkoch je potrebné považovať za lex specialis voči § 47 Správneho poriadku a taktiež k nesprávnemu záveru, že rozhodnutie vydané v blokovom konaní musí mať obsahové a formálne náležitosti vyplývajúce z § 85 ods. 1. ods. 3 a ods. 4 zákona o priestupkoch. Podľa názoru sťažovateľa rozhodnutie vydaného podľa § 85 ods. 1 a ods. 4 zákona o priestupkoch musí spĺňať náležitosti rozhodnutia podľa § 47 ods. 5 Správneho poriadku. 11. Sťažovateľ ďalej uviedol, že každý pokutový blok má byť opatrený pečiatkou orgánu, ktorý pokutu v blokovom konaní uložil vopred pred jeho vydaním v súlade so vzorom a jeho predtlačou, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR. V tejto súvislostí poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 36/01 zo dňa 03.10.2001. 12. Podľa názoru sťažovateľa sa v zmysle § 51 zákona o priestupkoch na konanie o priestupkoch, vrátane blokového konania, vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. Na potvrdenie svojho tvrdenia poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, na ktoré krajský súd podľa jeho názoru neprihliadol, a preto sa podľa názoru sťažovateľa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 13. Sťažovateľ ďalej namietal, že krajský súd odňal sťažovateľovi právo na spravodlivé súdne konanie, keď aj v dôsledku toho, že súdu nebol predložený originál pokutových blokov, žalobu zamietol. Sťažovateľ nebol vyzvaný na predloženie originálov, resp. overenú fotokópiu pokutových blokov. Podľa jeho názoru si splnil povinnosť označiť v žalobe dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, keď predložil fotokópiu originálu pokutových blokov. 14. Vzhľadom na to, že pokutové bloky nie sú opatrené žiadnou pečiatkou sťažovateľovi nie je zrejmé, aký konkrétny orgán policajného zboru vydal sťažovateľovi predmetné pokutové bloky, resp. ktorý orgán policajného zboru mu uložil pokutu, a preto navrhol kasačnému súdu, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby zmenil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a rozhodnutie - pokutové bloky žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 15. Žalovaný vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodal. IV. Právny názor Najvyššieho súdu 16. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) postupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.01.2019 (§ 137 ods. 2 S.s.p.). 17. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia pokutových blokov, ktorými bola sťažovateľovi uložená pokuta vo výške 120 € za porušenie § 16 ods. 5 zákona o cestnej premávke čím sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona o priestupkoch, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia - pokutové bloky žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalobcom a žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Podľa § 16 ods. 5 zákona o cestnej premávke vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením. Podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením 1. v obci najviac o 20 km.h na -1 alebo mimo obce najviac o 30 km.h na -1, 2. v obci o 21 až 50 km.h na -1 alebo mimo obce o 31 až 60 km.h na -1, 3. v obci o viac ako 50 km.h na -1 alebo mimo obce o viac ako 60 km.h na -1, Podľa § 22 ods. 3 písm. b) zákona o priestupkoch v blokovom konaní alebo v rozkaznom konaní za priestupok podľa odseku 1 písm. h) 1. prvého bodu možno uložiť pokutu do 50 eur, 2. druhého bodu sa uloží pokuta od 30 eur do 400 eur, 3. tretieho bodu sa uloží pokuta od 250 eur do 800 eur, Podľa § 22 ods. 4 zákona o priestupkoch ak sú splnené podmienky podľa § 84 ods. 1, priestupky podľa odseku 1 písm. h), i) a l) sa prejednajú vždy v blokovom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu ( § 13 ods. 2) zaplatiť. Podľa § 85 ods. 1 zákona o priestupkoch bloky na ukladanie pokút (ďalej len "pokutové bloky") vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Podľa § 85 ods. 2 zákona o priestupkoch orgány oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní odoberajú pokutové bloky od daňového úradu. Podľa § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí. Podľa § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch poverené osoby sú povinné preukázať, že sú oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní. Na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. 18. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné. 19. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, ktorý žalobu ako nedôvodnú zamietol. Po preskúmaní spisu kasačný súd uvádza, že sťažovateľ v priestupkovom konaní nespochybnil, že sa predmetného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustil. Sťažovateľ tiež nenamietal, že neboli splnené podmienky na začatie blokového konania a na uloženie pokuty v blokovom konaní. Sťažovateľ počas celého konania namietal, že pokutové bloky boli vydané v rozpore so zákonom, konkrétne s § 84 a § 85 zákona o priestupkoch a hlavne v rozpore so Správnym poriadkom kvôli chýbajúcej pečiatke orgánu, ktorý pokutové bloky vydal. S uvedeným záverom sťažovateľa sa kasačný súd nestotožnil. 20. K veci kasačný súd uvádza, že tretia časť zákona o priestupkoch upravuje procesnú stránku prejednávania priestupkov. Všeobecným procesnoprávnym predpisom je správny poriadok, ktorý má voči zákonu o priestupkoch subsidiárnu (podpornú) povahu. Z § 51 zákona o priestupkoch teda vyplýva, že ak zákon o priestupkoch neupravuje niektoré pravidlá konania o priestupkoch, použijú sa ustanovenia Správneho poriadku. Priestupkové konanie je osobitným druhom správneho konania a priestupkové právo procesné predstavuje súhrn právnych noriem, ktoré vymedzujú postavenie subjektov tohto konania ich práva a povinnosti a prostredníctvom ktorých sa riadi proces prejednávania a vybavovania priestupkov. Zmyslom jednotlivých ustanovení tohto procesu je, aby bolo účelne, bez zbytočných prieťahov, ale objektívne zistené, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal, za akých okolností a akú sankciu je potrebné uložiť páchateľovi priestupku. V konaní o priestupkoch sa postupuje jednak podľa III. časti zákona o priestupkoch (§ 51 až § 88aa) a jednak podľa správneho poriadku. Správny poriadok je vo vzťahu k zákonu o priestupkoch, ale aj k iným zákonom, pokiaľ by tieto upravovali postup správnych orgánov pri prejednávaní priestupkov, právnym predpisom subsidiárnym (podporným). Správny poriadok predstavuje všeobecnú úpravu správneho konania a jeho vzťah k osobitným predpisom je obsiahnutý najmä v § 1, podľa ktorého sa tento zákon (t. j. Správny poriadok) vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa všeobecného pravidla o vzťahu všeobecnej a osobitnej (špeciálnej) úpravy teda platí, že je potrebné prednostne použiť ustanovenia zákona o priestupkoch. Správny poriadok sa uplatní a použije až podporne, a to v tých jeho častiach, ktoré zákon o priestupkoch neupravuje vôbec, alebo ich upravuje len čiastočne. Z hľadiska subsidiárnej (podpornej) povahy Správneho poriadku vo vzťahu k zákonu o priestupkoch je potrebné uviesť, že zákon o priestupkoch rozoznáva tri formy prejednania priestupku, a to 1. správne konanie, na ktoré sa v plnom rozsahu vzťahuje Správny poriadok, samozrejme pod podmienkou, že zákon o priestupkoch nestanovuje inak, 2. rozkazné konanie, ako skrátenú formu prejednania priestupku, na ktorú sa tiež vzťahuje Správny poriadok, pokiaľ zákon o priestupkoch nestanovuje inak, 3. blokové konanie ako najskrátenejšia forma prejednania priestupku, na ktorú sa vzťahujú najmä základné pravidlá (zásady) uvedené v § 3 Správneho poriadku. 21. Blokové konanie je upravené v § 84 až 86 zákona o priestupkoch. Podľa § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch sa na pokutových blokoch vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. Uvedené ustanovenie obsahuje povinný obsah rozhodnutí vydaných v blokovom konaní. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že zo zákona o priestupkoch nevyplýva povinnosť na pokutových blokoch osobitne vyznačiť orgán, ktorý pokutový blok vydal. Zákon o priestupkoch v ustanovení § 85 ods. 4 upravuje vlastnú úpravu, a táto ma tak podľa § 51 zákona o priestupkoch prednosť pred úpravou uvedenou v Správnom poriadku. 22. Kasačný súd ďalej k veci uvádza, že bez ohľadu na to, ktorý orgán priestupky prejednáva a vybavuje, musia sa vždy na blokoch vyznačiť potrebné náležitosti, a to komu, kde a za aký priestupok sa pokuta v blokovom konaní ukladá. Blok na pokutu na mieste nezaplatenú musí okrem toho obsahovať aj poučenie o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch jej nezaplatenia. Ide tak o obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia, ktoré vyplývajú z § 85 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 zákona o priestupkoch, a tieto sú vo vzťahu k § 77 zákona o priestupkoch a § 47 Správneho poriadku špeciálnymi a majú teda prednosť. Z uvedených dôvodov kasačný súd námietky sťažovateľa týkajúcich sa nesprávnej aplikácie zásady „lex specialis derogat lex generalis“ a namietanej nutnosti odtlačky pečiatky orgánu, ktorý pokutový blok vydal, vyhodnotil ako nedôvodné. 23. Uvedený záver kasačného súdu je aj v súlade so stanoviskom občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 36/01 zo dňa 03.10.2001, podľa ktorého „...O obsahových náležitostiach rozhodnutí vydaných v blokovom konaní zákon č. 372/1990 Zb. uvádza, že na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená (§ 85 ods. 4 in fine zákona č. 372/1990 Zb.). Ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí (§ 85 ods. 3 citovaného zákona). Citované zákonné ustanovenia teda zahŕňajú povinný (esenciálny) obsah rozhodnutí vydaných v blokovom konaní. Tieto ustanovenia sa považujú za osobitné, a to ako vo vzťahu k ustanoveniu § 47 Správneho poriadku, tak i k ustanoveniu § 77 zákona č. 372/1990 Zb., ktoré majú prednosť pred ustanoveniami všeobecnými, pri prejednávaní priestupkov v skrátenom konaní. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie vydané v blokovom konaní musí mať obsahové a formálne náležitosti vyplývajúce z ustanovení § 85 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb., aby sa považovalo za rozhodnutie príslušného správneho (samosprávneho) orgánu....“ 24. Kasačný súd záverom uvádza, že skutok bol spoľahlivo zistený, sťažovateľ nespochybnil uloženú pokutu v blokovom konaní spolu vo výške 120 € (6 ks pokutových blokov, každý v nominálnej hodnote 20 €) a túto na mieste dobrovoľne (t. j. bez nátlaku) zaplatil. Z uvedeného vyplýva, že boli splnené podmienky stanovené v § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch na to, aby bolo vydané rozhodnutie v blokovom konaní. Na pokutových blokoch dielu A je uvedené komu bola uložená pokuta (sťažovateľ bol riadne identifikovaný), kedy bola pokuta uložená (deň uloženia) a za aký priestupok (priestupok bol identifikovaný dátumom, časom, miestom a druhom priestupku s uvedením § 16 ods. 5 zákona o cestnej premávke a § 22 ods. 1 písm. h) zákona o priestupkoch), teda rozhodnutie - pokutové bloky obsahovali všetky nevyhnutné náležitosti, ktoré zákon o priestupkoch v § 85 ods. 4 vyžaduje. Sťažovateľ svojím podpisom súhlasil s blokovým konaním a na mieste podpísal pokutové bloky, z ktorých mu bolo odtrhnuté 6 ústrižkov bloku ako potvrdenie o zaplatení blokovej pokuty, ktoré si následne prevzal. 25. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol. 26. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p. 27. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.