Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-14Sa/29/2018 z 15. 4. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici TN-18Sa/5/2022 3018200281 15. 04. 2024 JUDr. Katarína Petráň Vinczeová ECLI:SK:SpSBB:2024:3018200281.3

Uznesenie Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou v právnej veci žalobcu: KVN s.r.o., so sídlom Kostolište 613, 900 62 Kostolište, IČO: 51 050 170, právne zastúpený: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M., advokátka, so sídlom Ul. Janka Kráľa 1, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom Križkova 949/9, 811 04 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: Súd u r č u j e , že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy – Úradu pre reguláciu hazardných hier, Križkova 949/9, 811 04 Bratislava – mestská časť Staré Mesto (pôvodne Daňový úrad Trenčín), vykonaný dňa 28.06.2018, spočívajúci v zapečatení zariadení s nainštalovanou hrou DIAMOND LEVEL prevádzkovaných žalobcom a v pozastavení prevádzkovania predmetnej hry DIAMOND LEVEL v prevádzke HOKEJ KLUB JUVIL, so sídlom Opatovská 78, 911 01 Trenčín b o l n e z á k o n n ý . Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a trov kasačného konania odôvodnenie: Administratívne konanie 1) Dňa 28. júna 2018 boli v prevádzke žalobcu HOKEJ KLUB JUVIL, so sídlom Opatovská 78, 911 01 Trenčín vykonané vyhľadávacie činnosti, ktorých obsahom bolo preverenie dodržiavania zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 171/2005 Z. z.“ alebo aj „zákon o hazardných hrách“), so zameraním na posúdenie hry DIAMOND LEVEL poskytovanej verejnosti ako zábavnej alebo vedomostnej hry prostredníctvom technických zariadení, resp., či sa v dozorovanom prípade jedná o súťaže nesúce základné znaky hazardných hier podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o hazardných hrách. V rámci výkonu vyhľadávacej činnosti, t.j. toho istého dňa došlo zo strany Daňového úradu Trenčín (ďalej ako „právny predchodca žalovaného“) postupom podľa § 54 ods. 3 a 4 zákona o hazardných hrách k pozastaveniu prevádzkovania hry, ako aj k zapečateniu technického zariadenia v dôsledku predbežných zistení, že hra DIAMOND LEVEL javí znaky hazardnej hry v zmysle § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách. Uvedené zariadenie bolo po zapečatení prevzaté do Technického skúšobného ústavu Piešťany, š. p. Správna žaloba – žalobné body 2) Dňa 30.08.2018 bola Krajskému súdu v Trenčíne doručená žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Predmetná žaloba bola zaevidovaná pod sp. zn. 14Sa/29/2018. V podanej správnej žalobe uviedol žalobca, že právny predchodca žalovaného vykonal dňa 28.06.2018 v prevádzke „HOKEJ CLUB JUVIL“, na adrese A. XX, XXX XX B. zásah v podobe zapečatenia zariadení, na ktorých bola nainštalovaná vedomostná hra DIAMOND LEVEL, ktorú prevádzkuje žalobca. Je možné, že

k zapečateniu zariadení došlo aj v iných prevádzkach, avšak žalobca nevedel zoznam prevádzok v tomto štádiu s určitosťou uviesť, keďže sa o zásahu žalovaného dozvedá len postupne od svojich obchodných partnerov, u ktorých má zariadenia umiestnené. V prípade hry DIAMOND LEVEL nejde o hazardnú hru, ale o kvíz spočívajúci v odpovediach na otázky, pri ktorom výsledok hry je určovaný výlučne na základe preukázania vedomostí a zručnosti hráča. Žalobca uviedol, že výsledok hry DIAMOND LEVEL nezávisí od žiadnej náhody, ani od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti, súťažiaci sa k výhre môže dostať výlučne tým, že správne zodpovie hracie otázky, teda výsledok hry závisí len od jeho vedomostí, pričom hráč pozná všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na výsledok hry, t.j. otázku a hodnotu otázky s tým, že otázky nasledujú vo fixnom poradí, nie sú náhodné a žiadne grafické zobrazenie symbolov na obrazovke výsledok hry nijako neovplyvní. 3) Ako sa žalobca dozvedel z televízneho spravodajstva, orgány dozoru nad hazardnými hrami, vrátane právny predchodca žalovaného, vykonali dňa 28.06.2018 rozsiahlu akciu po celom území Slovenskej republiky, pri ktorej kontrolovali podmienky prevádzkovania hazardných hier u rôznych prevádzkovateľov. Pri tejto akcii právny predchodca žalovaného zapečatil aj zariadenia prevádzkované žalobcom, napriek tomu, že v ich prípade sa o hazardnú hru nejedná. Hoci od vykonania zásahu uplynuli takmer 2 mesiace, žalobcovi nebola doručená žiadna správa o výsledku výkonu dozoru na mieste, a teda nebolo mu ani nijakým spôsobom umožnené predložiť písomné námietky voči dôvodom vykonania predmetného zásahu a údajom obsiahnutým v správe. Žalobca tak bol ukrátený na svojich právach a bolo mu celkom znemožnené brániť sa voči nezákonnému postupu právny predchodca žalovaného. Aj v prípade, že by zo strany právneho predchodcu žalovaného išlo o výkon tzv. vyhľadávacej činnosti, tak o takomto postupe bol povinný v zmysle § 13 ods. 9 zákona o hazardných hrách vyhotoviť zápisnicu, na ktorú sa vzťahuje § 15 ods. 9 citovaného zákona, teda musí mať rovnaké náležitosti ako správa, musí byť doručovaná dozorovanému subjektu a musí mu byť umožnené v určenej lehote predložiť písomné námietky voči údajom v nej obsiahnutým. Ani takáto zápisnica nebola právnym predchodcom žalovaného vyhotovená a žalobcovi doručená. 4) Žalobca poukázal na 2 znalecké posudky, z ktorých vyplýva, že software DIAMOND LEVEL nie je hazardná hra. Ide o znalecký posudok vypracovaný znaleckým ústavom – Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 266/2017 zo dňa 8.12.2017 a znalecký posudok vypracovaný znaleckým ústavom – Slovenská technická univerzita v Bratislave č. 30/2018 zo dňa 27.03.2018. 5) Na základe uvedeného sa žalobca domáhal ochrany svojich práv súdnou cestou a žiadal súd, aby rozhodol tak, aby podľa § 262 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) zakázal právnemu predchodcovi žalovaného pokračovať v napadnutom inom zásahu spočívajúcom v pozastavení prevádzkovania hry DIAMOND LEVEL a aby uložil právnemu predchodcovi žalovaného povinnosť obnoviť stav pred zásahom, t.j. odpečatiť zapečatené zariadenia s hrou DIAMOND LEVEL prevádzkované žalobcom a umiestnené v prevádzke „HOKEJ CLUB JUVIL“, na adrese A. XX, XXX XX B. a zároveň, aby v zmysle § 167 a nasl. SSP priznal žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Vyjadrenie právneho predchodcu žalovaného k správnej žalobe 6) Právny predchodca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 17.09.2018 uviedol, že je orgánom dozoru štátnej správy v oblasti hazardných hier. V tejto súvislosti poukázal na znenie ustanovenia § 11 ods. 3 a § 13 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z. Právnym predchodcom žalovaného bolo dňa 03.04.2018 začaté vykonávanie vyhľadávacej činnosti v prevádzke „HOKEJ-CLUB JUVIL“, nachádzajúcej sa na A. XX C. B., pri ktorej bolo zistené prevádzkovanie 1 ks výherného prístroja – „kvízomatu“ typu DIAMOND LEVEL výr. č. 130417. Orgán dozoru po tomto zistení analyzoval poznatky z priebehu tejto časti vyhľadávacej činnosti. Zamestnancom orgánu dozoru bola prenajímateľom poskytnutá aj nájomná zmluva zo dňa 23.03.2018. Právnemu predchodcovi žalovaného bolo z úradnej činnosti známe, že „kvízomaty“ a podobné zariadenia sa vyskytovali aj na iných miestach SR. Zariadenia tohto typu sa v SR začali v prevádzkach objavovať po novele zákona o hazardných hrách č. 386/2016 Z. z., keď štát obmedzil prevádzkovanie niektorých druhov hazardných hier v „malých prevádzkach“ a sústredil hazard do väčších herní. 7) Právny predchodca žalovaného ďalej uviedol, že dňa 28.06.2018 prebehla v rámci Slovenskej republiky kontrolná akcia „kvízomatov“, ktorá bola koordinovaná z úrovne Finančného riaditeľstva

Slovenskej republiky. Realizovali ju jednotlivé daňové úrady ako orgány dozoru v spolupráci s Kriminálnym úradom Finančnej správy. V prevádzkach, v ktorých sa nachádzali „kvízomaty“ bolo potrebné posúdiť, či tento prístroj napĺňa/nenapĺňa znaky hazardných hier a v prípade kladného zistenia následne postupovať podľa § 54 ods. 3 a 4 zákona o hazardných hrách. O pozastavení prevádzkovania hazardnej hry v prevádzke dozorovaného subjektu KVN s. r. o. v zmysle § 54 ods. 3 a 4 zákona č. 171/2005 Z. z. bol spísaný Záznam o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry zo dňa 28.06.2018, ktorý bol následne doručovaný žalobcovi do vlastných rúk (tento však nebol prevzatý zo strany žalobcu v odbernej lehote). Orgán dozoru v zázname uviedol, že výkonom dozoru bolo zistené, že zariadenie DIAMOND LEVEL napĺňa znaky hazardnej hry, ktorej výsledok závisí výlučne alebo prevažne od náhody a kedy hráč môže po zaplatení vkladu získať výhru. Spoločnosti KVN s.r.o. nebola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hazardnej hry. Zamestnanci orgánu dozoru zapečatili predmetné internetové zariadenie. 8) Potom, ako orgán dozoru pozastavil prevádzkovanie hazardnej hry, následne bol colníkom Kriminálneho úradu finančnej správy vykonaný úkon zaistenia veci (1 ks herného zariadenia so softvérom vedomostnej súťaže DIAMOND LEVEL, výr. číslo: 130417), a to v súlade s § 22 ods. 9 zákona č. 652/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. O tomto úkone bolo spísané Potvrdenie o zaistení veci č. 369426/2018, v ktorom je uvedené, že dôvodom zaistenia veci je dôvodné podozrenie, že herné zariadenie súvisí s porušením daňových predpisov, ako aj s dozorom nad dodržiavaním ustanovení zákona o hazardných hrách. Ďalej je v potvrdení uvedené, že herné zariadenie bude umiestnené a následne verifikované v Technickom skúšobnom ústave š.p. Jedno vyhotovenie tohto potvrdenia bolo dňa 28.06.2018 odovzdané D. E. F., prevádzkovateľovi v zariadení HOJEK-KLUB JUVIL. Súčasne bol Kriminálnym úradom finančnej správy spísaný Protokol o odovzdaní veci z. 369441/2018, kde je uvedené, že právny predchodca žalovaného dňa 28.06.2018 odovzdal zaistenú vec – herné zariadenie – Kriminálnemu úradu finančnej správy. Následne odovzdávacím protokolom č. 374593/2018 zo dňa 29.06.2028 bolo predmetné herné zariadenie odovzdané zamestnancom právneho predchodcu žalovaného zamestnancovi Technického skúšobného ústavu š. p. 9) Dňa 02.07.2018 vydal právny predchodca žalovaného poverenie š. 380034/2018 podľa § 11 ods. 3 písm. b) zákona č. 171/2005 Z. z. Technickému skúšobnému ústavu š.p. na výkon dozoru zameraného na Technickú kontrolu internetového zariadenia DIAMOND LEVEL, výr. č. 130417. 10) Právny predchodca žalovaného v ďalšej časti vyjadrenia k žalobe uviedol, že zo skutočností zistených pri vyhľadávacej činnosti možno konštatovať, že technické zariadenie napĺňa znaky hazardnej hry podľa § 3 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z.. Podľa zistení orgánu dozoru je v tomto prípade potrebné hovoriť o hazardnej hre, nakoľko je zrejmé, že zákonodarca mal pod pojmom kvíz úplne inú predstavu ako prevádzkovanie „kvízomatov“ (napríklad správnu odpoveď na odbornú otázku v tlačovom periodiku s možnosťou získať symbolickú cenu a pod.). Ako vyplýva z popisu priebehu hry, pre hre na „kvízomate“ určite nie je výsledok hry v prevažnej miere určovaný na základe vedomostí alebo zručností, keďže k dosiahnutiu aj pomerne veľkej konečnej peňažnej výhry, ktorú hráč môže vyhrať aj po časovo dlhšom hraní na „kvízomate“, stačí odpoveď na jedinú otázku, pri ktorej je možnosť pozrieť nápoveď, v ktorej je graficky znázornené, aká je pravdepodobnosť správnej a nesprávnej odpovede. Právny predchodca žalovvaného má za to, že tu ide len o formálnu otázku, na ktorú je v nápovedi jasná odpoveď a v žiadnom prípade teda nemožno hovoriť, že v prevažnej miere sú na získanie výhry potrebné vedomosti alebo zručnosti. Grafická vizualizácia hier, ktoré sú zaradené v priečinku „súťaž s vizualizáciou“, na „kvízomate“ je takmer identická s grafikou, ktorá je používaná u hazardných hier ako sú výherné prístroje a videohry. Čiže v troch valcoch sú umiestené rôzne symboly, ktoré pri určitej kombinácii umožňujú výhru. V § 3 ods. 4 písm. e) zákona č. 171/2005 Z. z., na ktorý sa odvoláva žalobca však u kvízov, ktoré nie sú podľa tohto ustanovenia hazardnými hrami neexistuje žiaden vklad – úhrada peňažných prostriedkov alebo poskytnutie inej majetkovej hodnoty, potrebnej na to, aby sa hráč mohol zúčastniť na hazardnej hre v zmysle § 2 písm. h) zákona č. 171/2005 Z. z. Pri prevádzkovaní „kvízomatov“ je tento vklad potrebný, aj keď ho prevádzkovateľ nazýva „kúpením otázky“. Zariadenia, ktoré sú žalobcom prevádzkované ako „kvízomaty“ podľa vyjadrenia právneho predchodcu žalovaného spĺňajú znaky hazardných hier, naopak nespĺňajú znaky takých hier, ktoré nie sú považované za hazardné. Právny predchodca žalovaného uviedol, že zo strany Technického skúšobného ústavu š.p. čaká na výsledky ohľadom technickej kontroly sporného technického zariadenia. Konanie podľa § 13 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z. nie je teda ukončené.

11) K dôvodnosti správnej žaloby právny predchodca žalovaného poukázal na to, že predmetom prieskumu má byť zákonnosť postupu orgánu dozoru pri výkone dozoru, resp. vyhľadávacej činnosti. Právny predchodca žalovaného pri výkone dozoru, rep. vyhľadávacej činnosti postupoval podľa ustanovení zákona č. 171/2005 Z. z. Iný zásah orgánu verejnej správa má však faktickú povahu a neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie, je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správa na mieste samom. Je to fakticky procesný postup, ktorý nie je zakončený vydaním rozhodnutia alebo opatrenia. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb. Výsledkom konania orgánu dozoru bude zápisnica podľa § 13 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z. a prípadné ďalšie správne konanie. Právny predchodca žalovaného mal za to, že súdnym prostriedkom ochrany žalobcu nemôže byť žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy, pretože táto žaloba sa týka procesného postupu orgánu dozoru podľa zákona č. 171/2005 Z. z. a postup orgánu dozoru nepredstavuje faktický alebo okamžite vykonaný zásah. Ďalej orgán dozoru upozornil, že jeho konanie – vyhľadávacia činnosť v súvislosti s internetovým zariadením DIAMOND LEVEL, výr. č. 130417 nie je ukončené, pričom podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pre ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Navyše, písomnosti právneho predchodcu žalovaného, doteraz vydané v konaní orgánu dozoru sú opatreniami predbežnej, resp. procesnej povahy, nie sú to rozhodnutia alebo opatrenia, ktorými by bolo konanie ukončené. 12) Z vyššie uvedených dôvodov právny predchodca žalovaného navrhol, aby správny súd túto žalobu v súlade s § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol, nakoľko je neprípustná. Replika žalobcu 13) K uvedenému vyjadreniu právneho predchodcu žalovaného žalobca písomne zaujal stanovisko dňa 06.10.2018, v ktorom vyslovil svoj nesúhlas s argumentáciou žalovaného. Uviedol, že v čase podávania žaloby ani netušil, na akom základe alebo z akých dôvodov došlo k pozastaveniu prevádzkovania hry DIAMOND LEVEL zapečatením strojov a dokonca zaistením jedného zariadenia. Poukázal na to, že mu nebola doručená v súvislosti s dozorom žiadna listina, a preto právom namietal, že sa jednalo o faktický postup orgánu verejnej správy. Poukázal na to, že neexistovalo nič, čo by nasvedčovalo tomu, že prebieha nejaké formalizované administratívne konanie a zásah spočíval v okamžitom uplatnení oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Žalobca trval na tom, že zásah vykonaný právnym predchodcom žalovaného mal faktickú povahu a spočíval v okamžitom uplatnení oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Podľa jeho názoru pozastavenie prevádzkovania hry je sankciou podľa § 54 zákona o hazardných hrách, ku ktorému môže právny predchodca žalovaného ako orgán dozoru pristúpiť len vtedy, ak skutočne ide o hazardnú hru, a ak pri výkone dozoru zistí, že dozorovaný subjekt porušil ustanovenia zákona č. 171/2005 Z. z., osobitného zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných hier, podmienky prevádzkovania hazardných hier. K uloženiu sankcie by mal orgán dozoru pristúpiť po riadnom posúdení stavu veci. V danom prípade však orgán dozoru prišiel na miesto samé a zapečatil zariadenia, pozastavil tým prevádzkovanie hry bez akéhokoľvek písomného podkladu a jedno zariadenie odovzdal na testovanie do Technického skúšobného ústavu š.p. v Piešťanoch. Výsledok v čase vyjadrenia právneho predchodcu žalovaného k žalobe stále známy nebol. Takže právny predchodca žalovaného ani nemal preukázané, že sa jedná o hazardnú hru, a ani teda nemohol určiť, či došlo k porušeniu právnych predpisov v oblasti hazardných hier. Teda právny predchodca žalovaného ako orgán dozoru využil na mieste samom svoje oprávnenie zariadenia zapečatiť a tým prevádzkovanie hry pozastaviť, bez riadneho preskúmania veci. V podstate právny predchodca žalovaného najprv uložil sankciu a už niekoľko mesiacov čaká na výsledok technického skúmania, ktorým sa má zistiť, či je hra hazardnou hrou alebo nie, a teda či vôbec k porušeniu predpisov mohlo dôjsť. 14) Pokiaľ ide o zápisnicu o vyhľadávacej činnosti má žalobca za to, že táto mala byť vyhotovená orgánom dozoru pri vykonaní zásahu. Zápisnica je v podstate dokument opisujúci priebeh úkonu, zachytávajúci zistenia z vykonanej vyhľadávacej činnosti a jednou z jej náležitostí podľa § 15 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z. je aj určenie lehoty pre dozorovaný subjekt vyjadriť sa na predloženie písomných námietok voči údajom v nej uvedeným. Žalobca je toho názoru, že zápisnica o vyhľadávacej činnosti mala byť vydaná bezprostredne po vykonaní vyhľadávacej činnosti, zvlášť, keď došlo k uloženiu sankcie v podobe pozastavenia prevádzkovania hry. Od zásahu však ubehlo niekoľko mesiacov

a zápisnica stále vydaná nebola, čo potvrdil vo svojom vyjadrení aj samotný právny predchodca žalovaného. 15) Žalobca v ďalšej časti svojho vyjadrenia poukázal na druhú časť definície iného zásahu orgánu verejnej správy, a to, že za iný zásah orgánu verejnej moci sa považuje aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. Aj výkon dozoru možno považovať za druh kontroly podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 171/2005 Z. z. Podstatou výkonu dozoru je totiž kontrola dodržiavania ustanovení citovaného zákona. Opäť je podmienkou, že musí ísť o taký postup, pri ktorom sú priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby. V prejednávanej veci je podľa žalobcu nespochybniteľné, že tieto priamo dotknuté sú. Konkrétne je postupom právneho predchodcu žalovaného priamo dotknuté právo žalobcu podnikať a vykonávať inú zárobkovú činnosť garantovanú článkom 35 ods. 1 Ústavy SR, keďže zapečatením zariadení právny predchodca žalovaného znemožnil žalobcovi vykonávať jeho podnikateľskú činnosť a tiež právo vlastniť majetok garantované článkom 20 Ústavy SR, keďže pri výkone dozoru došlo k odňatiu jedného zariadenia vo vlastníctve žalobcu, pričom tento nebol zo strany právneho predchodcu žalovaného o jeho zaistení ani len dodatočne informovaný. Zároveň bolo postupom právneho predchodcu žalovaného priamo dotknuté aj povinnosti žalobcu, pretože je povinný strpieť výkon dozoru, ktorý je absolútne neopodstatnený a podľa § 13 ods. 10 zákona č. 171/2005 Z. z. je povinný znášať náklady spojené s výkonom dozoru a náklady, ktoré mu v tejto súvislosti vzniknú. Vzhľadom na uvedené je žalobca toho názoru, že vo veci samej je splnená podmienka, že ide o postup orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, postup právneho predchodcu žalovaného tak podlieha súdnemu prieskumu a žaloba je prípustná. V opačnom prípade by došlo k tzv. denegatio iustitiae, t.j. odopretiu spravodlivosti. 16) Argumenty právneho predchodcu žalovaného, pre ktoré považuje žalobu za neprípustnú sú podľa názoru žalobcu pomerne zmätočné, jeho obrana sa javí ako účelová s cieľom nájsť akýkoľvek dôvod, len aby sa súd žalobou nezaoberal. Vyjadrenie právneho predchodcu žalovaného k replike žalobcu 17) V replike zo dňa 06.10.2018 žalobca trval na tom, že od právneho predchodcu žalovaného mu nebolo doručená žiadna zásielka a nemal od neho ani žiadne oznámenie o uložení zásielky a žiadny dokument mu nebol doručený do elektronickej schránky. Právny predchodca žalovaného v tejto súvislosti odkázal na administratívny spis súvisiaci s prejednávanou vecou, ktorého súčasť tvorí aj Záznam o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry a sprievodný list zo dňa 04.07.2018, pričom z priloženej neprevzatej obálky s doručenkou je zrejmé, že zásielka adresovaná žalobcovi ním nebola prevzatá v odbernej lehote. 18) V ďalšej časti vyjadrenia právny predchodca žalovaného opätovne opísal celý skutkový stav, ktorý bol obsiahnutý už v jeho vyjadrení k správnej žalobe. Dodal, že podľa jeho názoru, na základe záverov trestného konania ČVS:ORP-148/2-VYS-LC/2018, vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, odbor kriminálnej polície v Lučenci pre podozrenie z prečinu nepovolenej prevádzky lotérií a iných podobných hier a prečinu porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru nemožno tvrdiť, že prevádzkovanie herného zariadenia DIAMOND LEVEL, výr. č. 130417 nie je hazardnou hrou. Zamestnanci orgánu dozoru pri vyhľadávacej činnosti konštatovali, že technické zariadenie napĺňa znaky hazardnej hry. Zariadenia, ktoré sú žalobcom prevádzkované ako „kvízomaty“ spĺňajú znaky hazardných hier a naopak nespĺňajú znaky takých hier, ktoré nie sú považované za hazardné. Podľa názoru právneho predchodcu žalovaného sú to v skutočnosti hazardné hry, veľmi podobné výherným prístrojom, prípadne terminálom videohier a všetky odlišnosti sú len účelovo upravené vlastnosti týchto zariadení tak, aby ich bolo možné prezentovať ako „kvíz“, aj keď v podstate na výšku výhry alebo prehry nemajú kvízové otázky žiadny alebo len minimálny vplyv. Z týchto dôvodov došlo k pozastaveniu ich prevádzkovania a ďalším procesným úkonom zo strany orgánu dozoru v spolupráci s Kriminálnym úradom finančnej správy. 19) Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 14Sa/29/2018-144 zo dňa 29.01.2019 rozhodol tak, že žalobu žalobcu odmietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Správny súd v odôvodnení rozhodnutia považoval za podstatné uviesť, že v zmysle Záznamu o pozastavení hry zo dňa 28.06.2018, ktorý bol žalobcovi doručený náhradným doručením, právny predchodca žalovaného postupoval podľa § 54 zákona č. 171/2005 Z. z. Pozastavenie prevádzkovania hry je v zákone o hazardných

hrách upravené v časti nazvanej sankcie. Podľa § 54 ods. 1 písm. d) tohto zákona ide o jednu zo sankcií, ktorú je možné uložiť v prípade, ak orgán dozoru pri jeho výkone zistí, že dozorovaný subjekt porušil ustanovenia zákona o hazardných hrách, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných hier, podmienky prevádzkovania hazardných hier ustanovených v licenciách. Následne ustanovenie § 54 v ods. 3 citovaného zákona stanovuje porušenia, pri ktorých môže byť uložená práve táto sankcia. Správny súd zdôraznil, že skutočnosť, že ide o sankciu vyplýva zo systematického zaradenia tohto inštitútu do časti zákona označenej „Sankcie“. Taktiež z dikcie § 54 ods. 1 citovaného zákona stanovuje, že za porušenie zákona je možné uložiť sankcie uvedené pod písm. a) až f) zákona. V zmysle uvedeného mal správny súd za to, že v predmetnej právnej veci došlo k uloženiu sankcie, a to opatrením orgánu verejnej moci. Správny súd bol toho názoru, že uloženie sankcie nemôže byť za žiadnych okolností iným zásahom orgánu verejnej správy, a to ani v situácii, keď zákon neustanovuje pre orgán verejnej správy povinnosť vydať o uložení sankcie formalizované rozhodnutie, a jej uloženie je realizované „len“ záznamom, ktorý je možné považovať za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Prostriedkom ochrany osoby, ktorá tvrdí, že bola uložením sankcie dotknutá na svojich právach, teda nie je žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ale všeobecná správna žaloba podľa § 177 SSP, resp. žaloba vo veci správneho trestania. 20) Proti vyššie uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne podal žalobca v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť zo dňa 01.03.2019. 21) Dňa 21.01.2021 bolo kasačnémi súdu doručené podanie právny predchodca žalovaného, v ktorom navrhol súdu vykonanie zmeny účastníka konania na strane žalovaného tak, aby do súdneho konania na strane pôvodného žalovaného vstúpil Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom Križkova 946/9, 811 04 Bratislava. 22) Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ktorý 01.08.2021 začal konať vo všetkých veciach, v ktorým do 31.07.2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky, uznesením sp. zn. 2Sžk/20/2019 už konajúc z Úradom pre reguláciu hazardných hier na strane žalovaného uznesenie Krajského súdu v Tenčíne č. k. 14Sa/29/2018-144 zo dňa 29.01.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 23) Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že uloženiu povinnosti pozastaviť prevádzkovanie hazardnej hry podľa § 54 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z. z. nepredchádza žiadne administratívne konanie a už vôbec nie také, ktoré by bolo sprevádzané formalizovaným procesným postupom. Uloženie povinnosti pozastaviť prevádzkovanie hazardnej hry je prijaté ako bezprostredne vykonateľná povinnosť nadväzujúca na výkon dozoru v prevádzke prenajímanej žalobcom, v ktorej mal umiestnené zariadenie, na ktorom bola nainštalovaná, podľa tvrdení právneho predchodcu žalovaného, hazardná hra. Uloženie takej povinnosti je neoddeliteľne spojené s faktickým úkonom, ktorým je zapečatenie príslušného zariadenia. O uložení tejto povinnosti sa spisuje záznam podľa§ 54 ods. 4 zákona č. 171/2005 Z. z., ktorý podľa názoru kasačného súdu možno považovať len za spôsob ex post dokumentácie už prebehnuvšieho faktického úkonu orgánu verejnej správy (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. apríla 2011 sp.zn. 3Sžz/312010), a nie za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP vopred vydané pred výkonom dozoru právnym predchodcom žalovaného, ani za opatrenie vydané po výkone dozoru, na ktoré by nadväzoval úkon jeho realizácie. Účelom predmetného záznamu teda nie je formalizovaným spôsobom upraviť rozhodovanie a právne posudzovanie prípadu vyúsťujúce do individuálneho správneho aktu, ale jeho zmyslom je skôr spísať, v spise zachytiť a zaznamenať faktické (predchádzajúce) vykonanie zásahu do práv dozorovaného subjektu. Tieto úkony majú potenciál zasahovať do práv žalobcu, pretože mu na určitú dobu znemožňujú realizovať vlastnícke právo, prípadne právo na podnikanie, spojené so zapečateným zariadením. Najvyšší správny súd ako podporný argument uviedol, že výkon dozoru na mieste podľa § 15 zákona č. 17112005 Z. z. možno považovať aj za výkon kontroly alebo inšpekcie, a preto pojmovo aj za iný zásah podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Nasvedčujú tomu mnohé indície, ako sú napr. oprávnenia orgánu dozoru podľa § 15 ods. 4 zákona č. 171/2005 Z.z. (rôzne oprávnenia dozorového orgánu) či náležitosti správy o výkone dozoru, ktoré majú obsahovať opis zistených skutočností a prípadne zistených nedostatkov podľa § 15 ods. 9 písm. e) zákona č. 171/2005 Z. z. Označenie uloženej povinnosti pozastaviť prevádzkovanie hazardnej hry ako sankcie, vyplývajúce aj zo systematického zaradenia príslušných ustanovení v zákone č. 17112005 Z. z. ešte nič nevypovedá o skutočnom charaktere formy činnosti právneho predchodcu žalovaného. Pre uvedené dôvody kasačný súd uzavrel, že postup

právneho predchodcu žalovaného je iným zásahom orgánu verejnej správy a preto je namieste žalobu proti nemu vecne, v rozsahu uplatnených žalobných bodov, prejednať. Po vrátení veci bola správnemu súdu uložená povinnosť overiť, či vzhľadom na uplynutie času ešte zásah žalovaného trvá, alebo či už pominul. Uvedené je potrebné ustáliť, za účelom samotného rozhodnutia správneho súdu pochopiteľne v prípade dôvodnosti podanej žaloby, konkrétne či prichádza do úvahy postup podľa § 262 ods. 1 a 2 SSP, respektíve či neprichádza do úvahy aj použitie výroku majúceho deklaratórnu povahu (§ 263 SSP). V tejto súvislosti Najvyšší správny súd upriamil pozornosť práve na tú skutočnosť, že žalobu proti inému zásahu podanú ako negatórnu je možné v priebehu konania prekvalifikovať na žalobu domáhajúcu sa deklaratórnej nápravy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2021, sp.zn. 8Sžk 26/2021, bod 7; uznesenie Najvyššieho správneho súdu zo 14. decembra 2021, sp.zn. 4Sžk 28/2021, body 20 a 22). 24) Na základe zrušenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.01.2019, č. k. 14Sa/29/2018-144 uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2022, sp. zn.: 2Sžk/20/2019 sa vec vrátila opätovne na prejednanie a rozhodnutie na Krajský súd v Trenčín, kde bola zapísaná pod sp. zn. 18Sa/5/2022. Ďalší priebeh súdneho konania 25) Dňa 05.04.2022 bol zo strany žalobcu správnemu súdu doručený návrh na pripustenie zmeny žaloby. Žalobca konajúcemu súdu oznámil, že v priebehu konania došlo k zmene skutkového stavu veci a to v tom smere, že žalovaný vydal rozhodnutie č. 000164/2019 zo dňa 28.11.2019, ktorým okrem iného rozhodol podľa už novej právnej úpravy, t.j. podľa zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že žalobcovi uložil sankciu skončenia nepovolenej činnosti alebo zakázanej činnosti, spočívajúcu v povinnosti ukončiť prevádzkovanie všetkých hracích zariadení so softvérom s názvom DIAMOND LEVEL a zakázal mu prevádzkovanie hracích zariadení so softvérom s názvom DIAMOND LEVEL v lehote 5 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie, avšak nebolo mu vyhovené a rozhodnutie žalovaného tak nadobudlo právoplatnosť. Žalobca podal osobitnú správnu žalobu o preskúmanie predmetného rozhodnutia žalovaného, pričom konanie na správnom súde doposiaľ nebolo ukončené. Uvedená zmena skutkového stavu po podaní správnej žaloby však má za následok, že žalobou namietaný iný zásah orgánu verejnej správy, špecifikovaný v správnej žalobe a jeho následky boli skončené. Žalobca uviedol, že aj napriek skončeniu zásahu je v tomto prípade aj naďalej nevyhnutné a potrebné určiť nezákonnosť vykonaného iného zásahu orgánu verejnej správy, a to jednak pre uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá bola žalobcovi nezákonným zásahom právneho predchodcu žalovaného spôsobená a jednak pre uplatnenie aj ďalších práv žalobcu v osobitných konaniach. 26) Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol pripustiť zmenu jeho žaloby zo dňa 28.08.2018 proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 1 SSP na určovaciu správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 2 SSP nasledovne: „Súd určuje, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy – Úradu pre reguláciu hazardných hier (pôvodne Daňový úrad Trenčín), vykonaný dňa 28.06.2018, spočívajúci v zapečatení zariadení s nainštalovanou hrou DIAMOND LEVEL prevádzkovaných žalobcom a v pozastavení prevádzkovania predmetnej hry DIAMOND LEVEL v prevádzke HOKEJ KLUB JUVIL, A. XX, XXX XX B. bol nezákonný. Žalobca zároveň navrhol, aby mu bola priznaná náhrada trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia voči žalovanému v rozsahu 100 %. 27) Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p. dňa 15.04.2019 vydal odborné posúdenie – vyjadrenie zo záverom z ktorého vyplýva, že na základe zistených skutočností pri technických kontrolách v súčinnosti s DÚ Bratislava a s DÚ Žilina, a pri odbornom posúdení hracích zariadení (tzv. kvízomatov) dodaných do TSÚ Piešťany, š. p. a s využitím videozáznamov na DVD nosičoch (kontrolná „akcia DIAMANT“), možno konštatovať, že posudzované zariadenia (tzv. kvízomaty) č. 2, č. 5 a č. 3 vykazujú prvky hazardných hier, ktorých výsledok závisí prevažne od náhody alebo vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z. 28) Na odročenom pojednávaní dňa 13.03.2023 bolo žalobcovi krátkou cestou doručené vyššie uvedené odborné posúdenie – vyjadrenie Technického skúšobného ústavu Piešťany, š.p. (ďalej aj len „TSÚ Piešťany, š. p. alebo „TSÚ“) zo dňa 15.04.2019 s tým, že súd žalobcovi uložil lehotu 14 dní na vyjadrenie

sa k predmetnému odbornému posúdeniu. K odbornému stanovisku TSÚ Piešťany, š. p. sa žalobca vyjadril vo svojom podaní zo dňa 27.03.2023, pričom poukázal na nižšie uvedené skutočnosti. 29) V odbornom stanovisku TSÚ Piešťany, š.p. posudzoval celkovo päť rôznych zariadení, z ktorých väčšina sa netýkala žalobcu a ním prevádzkovanej hry DIAMOND LEVEL. Išlo o zariadenia z rôznych podnikov zaistené v rámci tej istej akcie Diamant od rôznych prevádzkovateľov, používajúcich odlišné hry (softvéry) aj hardvéry. Závery TSÚ Piešťany, š. p. hovoria o tom, že na základe zistených skutočností pri technických kontrolách v súčinnosti s DÚ Bratislava a s DÚ Žilina a pri odbornom posúdení dodaných hracích zariadení možno konštatovať, že údajné zariadenia č. 2, 3 a 5 vykazujú prvky hazardných hier, ktorých výsledok závisí prevažne od náhody alebo vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z. K zariadeniu č. 1 TSÚ uviedol, že „zariadenie nebolo možné v plnom rozsahu odborne posúdiť a vyhodnotiť, nakoľko funkčnosť tohto zariadenie exspirovala 10.07.2018 a prístup do servisného menu je zabezpečený číselným kódom, ktorý nebol dodaný“. K zariadeniu č. 4 TSÚ uviedol, že zariadenie nebolo možné v plnom rozsahu odborne posúdiť a vyhodnotiť, nakoľko po pripojení k internetu bolo zablokované – nefunkčné (Errror 301)“. 30) Iba zariadenia č. 2 a 5 mali nainštalovanú hru DIAMOND LEVEL. Zariadenie č. 2 je v odbornom posúdení TSÚ bližšie zobrazené v prílohe č. 7 posudku. V tejto prílohe sa uvádza v časti označenej ako „Spôsob komunikácie“, že „sieťová karta prístupná na doske, po pripojení k internetu sa zariadenie zablokovalo – nefunkčné“. Aj na fotografii zariadenia v tej istej prílohe je vyobrazená chyba „Connection error“. Pri zariadení č. 5, ktoré je v odbornom posúdení TSÚ bližšie zobrazené v prílohe č. 10 sa rovnako v časti označenej ako „Spôsob komunikácie“ uvádza, že „sieťová karta prístupná na doske, po pripojení k internetu sa zariadenie zablokovalo – nefunkčné“ a na fotografii zariadenia v tej istej prílohe je vyobrazená chyba „Terminal locked by server“. 31) Podľa názoru žalobcu je absolútne arbitrárne, nepreskúmateľné a nezákonné, ak pri jednom zariadení (pri zariadení č. 4, ktoré neprevádzkoval žalobca) TSÚ Piešťany, š. p. skonštatoval, že „zariadenie bolo zablokované – nefunkčné“, avšak už pri iných zariadeniach (č. 2 a č. 5 prevádzkovaných žalobcom), napriek existencii vyššie uvedeného nedostatku bol tieto schopný posúdiť. 32) V prílohe č. 15, ktorá sa má týkať posúdenia hry DIAMOND LEVEL, v úplnom závere TSÚ Piešťany, š. p. uvádza, že: „Pri posudzovaní zariadení sme v prevažnej miere vychádzali z dodaných video záznamov, nakoľko boli zariadenia po pripojení k internetu zablokované prevádzkovateľom. Nebolo možné ani posúdiť centrálnu serverovú časť systému (databáza otázok, spôsob generovania, a iné), a to z dôvodu nesúčinnosti prevádzkovateľa systému“. 33) Pokiaľ TSÚ Piešťany, š. p. vo svojom odbornom stanovisku konštatoval nedostatok, resp. absenciu súčinnosti žalobcu pri technickom posudzovaní, žalobca namieta, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Žalobca tvrdí, že nebol nikdy zo strany TSÚ Piešťany, š. p. vyzvaný na poskytnutie súčinnosti. Jediná výzva na poskytnutie súčinnosti bola žalobcovi zaslaná e-mailom zo strany pracovníčky Finančnej správy SR G. H. I., pričom táto výzva bola ešte z obdobia pred vykonaním zásahu, teda pred zaistením zariadenia, a na túto výzvu žalobca riadne reagoval, a to e-mailom zo dňa 04.06.2018. 34) Ohľadom toho, že technické zariadenie sa zablokovalo a vykazovala chybu „connection error“ alebo „terminal locked by server“ žalobca poukázal na to, že predmetné hlásenie znamená, že bol prerušený kontakt zariadenia so serverom, čo mohlo byť spôsobené viacerými faktormi, napríklad aj neodbornou manipuláciou zo strany orgánov verejnej správy alebo TSÚ, poškodením disku a pod. V takomto prípade by postačovalo oznámiť zablokovanie zariadenia žalobcovi a žalobca by bol na vyzvanie TSÚ Piešťany, š. p. súčinný a závadu by vyriešil, aby mohol TSÚ Piešťany, š. p. technické zariadenie fyzicky testovať. Náležité posúdenie hry by bolo napokon v záujme žalobcu. 35) K samotným záverom TSÚ Piešťany, š. p. žalobca uviedol, že tieto nemožno vnímať inak ako nesprávne a pochybné, pretože ako sám TSÚ uviedol, technické zariadenia s nainštalovanou hrou neodskúšal. Podľa žalobcu je až zarážajúce, že TSÚ vydal dokument nazvaný ako odborné vyjadrenie bez toho, aby technické zariadenia reálne a dostatočne otestoval a posúdil. Vydať odborné stanovisko len na základe videozáznamov, ktoré žalobcovi podľa jeho tvrdenia sprístupnené neboli robia toto stanovisko nepreskúmateľným. Keby aj takého videozáznamy boli vyhotovené počas kontrolnej akcie Diamant, priebeh hry DIAMOND LEVEL, by bol na nich zachytený opäť len z pohľadu zákazníka –

hráča. Určite by tak z neho nebolo možné určiť parametre hry, prítomnosť či neprítomnosť náhody a jej prípadnej miery na výsledku hry, podľa videozáznamu tiež nie je možné skontrolovať pripojenie na server a podobne. Je tiež otázne, či pri kontrolnej akcii Diamant pracovníci dozoru vyskúšali aj hru bez vizualizácie, aby sa presvedčili, že grafika v pozadí hry DIAMONT LEVEL, ktorá sa pri hre bez vizualizácie nezobrazuje, nemá na výsledok hry žiadny vplyv a nejedná sa preto o hazardnú hru, keďže výsledok určuje výlučne vedomosť a schopnosť hráča, nie grafika, symboly, ani žiadna náhoda, ani vopred neznáma okolnosť. 36) Žalobca poukázal aj na to, že TSÚ na prvej strane odborného vyjadrenia uvádza: „Technickú kontrolu sme mohli vykonať iba ako bežní zákazníci – hráči a po vložení finančných prostriedkov zahrať si niektoré z ponúkaných hier. Z týchto dôvodov nebolo možné vykonať kontrolu overenia pripojenia na server, popis zariadenia, podmienky a spôsob určenia výsledku hry, existenciu prvku náhody a jej podiel na získaní výhry, odhad miery preukázania vedomostí alebo zručností, overenia možnosti získať výhru na základe „kvízu“ a ďalších skutkových okolností pre posúdenie prevádzkovanej hry“. Samotný TSÚ tak výslovne konštatuje, že nemohol skontrolovať pripojenie na internet – server a bežným hraním ako bežní zákazníci nemohli vykonať posúdenie prevádzkovej hry, ani jej charakteru, ani spôsobu určenia výsledku hry, či existenciu prvku náhody. Žalobca si kladie otázku o tom ako mohol TSÚ vo svojom závere teda uvádzať, že hra vykazuje prvky hazardnej hry, pri ktorej výsledok závisí prevažne od náhody alebo vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti a že výsledok nie je určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručností, keď len o trochu skôr vo svojom posudku uvádza, že nebol schopný posúdiť existenciu prvku náhody a jej podiel na získaní výhry, odhad miery preukázania vedomostí alebo zručností, ani overenia možnosti získať výhru na základe kvízu. Podľa názoru žalobcu si TSÚ v tomto absolútne rozporuje a len sám potvrdzuje nesprávnosť a nepreskúmateľnosť svojich vlastných záverov a skutočnosť, že tieto jeho závery nemajú oporu vo vykonanom technickom skúmaní. 37) Zarážajúce na skutočnosti, že TSÚ posudzoval hru prakticky len na základe videozáznamov dodaných daňovým úradom, je aj to, že po tom ako dňa 28.06.2018 pri kontrolnej akcii Diamont boli všetky prihlasovacie heslá na server hry DIAMOND LEVEL žalobcom poskytnuté Kriminálnemu úradu finančnej správy, pričom už skôr bola ponúknutá zo strany žalobcu daňovému úradu ako právnemu predchodcovi žalovaného možnosť kedykoľvek prísť na server nahliadnuť v pracovných dňoch a časoch, tieto možnosti a údaje orgány verejnej správy nevyužili. Orgán dozoru tak mohol tieto údaje poskytnúť aj TSÚ a ten by tak mohol posúdiť hru DIAMOND LEVEL objektívne. 38) Žalobca v závere svojho vyjadrenia zdôraznil, že TSÚ zo zákona nie je oprávnený na právne posudzovanie toho, či je nejaká hra hazardnou alebo nie. Ešte zarážajúce je, keď takého závery robí o hre bez podkladov, o ktorých samotný TSÚ uvádza, že vykonaniu posudku bránia. Jednoducho, ak nemal TSÚ dostatočné podklady, mal urobiť záver, že technické zariadenie nie je možné náležite posúdiť pre nedostatok podkladov, nie vydať zjavne účelové a celkom neprofesionálne vyjadrenie, v ktorom si ešte dovolil spochybňovať aj závery Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ktorý na rozdiel od TSÚ hru riadne odskúšal a zariadenie riadne posúdil. Vyššie uvedený právny názor o oprávnenosti TSÚ ohľadom posudzovania toho, či nejaká hra hazardnou je alebo nie žalobca oprel aj o uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sžk/29/2019 zo dňa 26.01.2022. 39) Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca zhrnul, že odborné stanovisko TSÚ je neobjektívne, nesprávne, nezákonné, účelové, neodberné a nepreskúmateľné. Konanie pred Správnym súdom v Banskej Bystrici a právne posúdenie veci 40) Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Na základe uvedeného prešla vec vedená na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 18Sa/5/2022 na Správny súd v Banskej Bystrici, kde bola zaevidovaná pod sp. zn. TN-18Sa/5/2022. 41) Dňa 20.09.2023 bolo správnemu súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/9/2021 zo dňa 31.05.2023,

v ktorom bola zamietnutá kasačná sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.7.2022 sp. zn.: 47Sa/18/2018. 42) Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, v medziach žalobného návrhu a podstaty žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP), preskúmal napadnutý procesný postup právneho predchodcu žalovaného vo vzťahu k právam, právom chráneným záujmom a povinnostiam žalobcu k postaveniu dozorovaného subjektu podľa zákona o hazardných hrách (účinného do 28.02.2019). 43) Za splnenia procesných podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vec správny súd prejednal na pojednávaní konanom dňa 15.04.2024 za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a zástupcu žalovaného. Na tomto pojednávaní žalobca zotrval na svojich podaniach a aj na zmenenom žalobnom návrhu a žiadal, aby súd určil, že vyššie opísaný zásah žalovaného bol nezákonný. Žalovaný žiadal žalobu i naďalej ako nedôvodnú zamietnuť, pridržiavajúc sa svojich doterajších tvrdení. Správny súd rozhodol na pojednávaní vo veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 44) Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 45) Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 46) Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 47) Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 48) Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k). 49) Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z. z., daňový úrad a) vykonáva dozor nad 1. dodržiavaním ustanovení tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, podmienok prevádzkovania hazardných hier ustanovených v tomto zákone a určených v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii a povinností podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardnej hry, ktoré sa vzťahujú na dozorované subjekty uvedené v § 12 písm. a) až c) alebo na ich činnosti, a to formou dozoru na mieste, dozoru na diaľku a vyhľadávacej činnosti, 2. dodržiavaním ustanovení tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dozorované subjekty uvedené v § 12 písm. d) až j) alebo na ich činnosti, a to formou dozoru na mieste, dozoru na diaľku a vyhľadávacej činnosti okrem dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk, b) vydáva poverenia na výkon dozoru pre zamestnancov poverenej skúšobne (ďalej len „prizvaná osoba“), ak je súčasťou dozoru technická kontrola. 50) Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z., dozor sa vykonáva nad dozorovanými subjektmi. Orgán dozoru pri výkone dozoru nad dozorovanými subjektmi zisťuje a vyhodnocuje informácie a podklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti pri prevádzkovaní hazardných hier a pri propagovaní hazardných hier alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom,

najmä o nedostatkoch v činnosti dozorovaných subjektov, príčináchzistenýchnedostatkov,dôsledkochzistenýchnedostatkovaosobáchzodpovednýchzazistené nedostatky. Pri výkone dozoru sa postupuje podľa tohto zákona. 51) Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z. z., dozorom na mieste je získavanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, spravidla priamo v dozorovanom subjekte alebo od jeho zamestnancov, ako aj vyhodnocovanie takto získaných informácií a podkladov; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných hier vedených orgánmi štátnej správy v oblasti hazardných hier a obcami. Dozorom na mieste nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov na mieste v konaní vedenom podľa § 57 ods. 1. 52) Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z., vyhľadávacou činnosťou je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, inak ako dozorom na mieste a dozorom na diaľku, najmä získavaním a vyhodnocovaním informácií a podkladov miestnym zisťovaním vykonaným osobami poverenými výkonom dozoru, a to aj pod utajenou identitou; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných hier vedených orgánmi štátnej správy v oblasti hazardných hier a obcami. Vyhľadávacou činnosťou nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov miestnym zisťovaním v konaní vedenom podľa § 57 ods. 1. O vykonanej vyhľadávacej činnosti osoba poverená výkonom dozoru spíše zápisnicu, na ktorú sa vzťahuje § 15 ods. 9 primerane. 53) Podľa § 15 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z., správa obsahuje a) názov a sídlo orgánu dozoru a meno a priezvisko osôb poverených výkonom dozoru, ktoré vykonali dozor na mieste a meno a priezvisko prizvanej osoby, ak bola súčasťou dozoru technická kontrola, b) názov alebo obchodné meno a sídlo dozorovaného subjektu, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko a adresu dozorovaného subjektu, ak ide o fyzickú osobu, c) miesto, dátum začatia a dobu trvania výkonu dozoru na mieste, d) predmet vykonaného dozoru na mieste a dozorované obdobie, ak bolo určené, e) opis skutkového stavu a nedostatkov zistených pri vykonanom dozore vrátane uvedenia písomných podkladov a iných skutočností, ktoré tieto zistenia preukazujú, a právnych predpisov, ktorých porušenie bolo zistené, a to aj nedostatkov zistených počas výkonu dozoru na mieste nad rámec predmetu dozoru, f) lehotu určenú pre dozorovaný subjekt na predloženie písomných námietok voči údajom uvedeným v správe, g) mená, priezviská a podpisy osôb, ktoré vykonali dozor, a meno, priezvisko a podpis fyzickej osoby, ak je dozorovaným subjektom fyzická osoba; ak je dozorovaným subjektom právnická osoba, uvádza sa meno, priezvisko a podpis jej štatutárneho zástupcu alebo jeho oprávneného zástupcu, h) miesto a dátum vyhotovenia správy. 54) Podľa § 15 ods. 10 zákona č. 171/2005 Z. z., súčasťou správy je doklad o doručení správy dozorovanému subjektu, ako aj prípadné písomné námietky dozorovaného subjektu voči údajom uvedeným v správe, rovnopis písomného oznámenia dozorovanému subjektu o výsledku preverenia predložených písomných námietok dozorovaného subjektu a doklad o doručení tohto oznámenia dozorovanému subjektu. 55) Podľa § 15 ods. 11 zákona č. 171/2005 Z. z., dozor na mieste je skončený doručením písomného oznámenia dozorovanému subjektu o výsledku preverenia jeho písomných námietok voči údajom uvedeným v správe, ak dozorovaný subjekt predložil také námietky; inak je výkon dozoru na mieste skončený márnym uplynutím lehoty určenej pre dozorovaný subjekt na predloženie písomných námietok voči údajom uvedeným v správe. 56) Podľa § 15 ods. 12 zákona č. 171/2005 Z. z., nedostatky v činnosti dozorovaného subjektu uvedené v správe sa považujú za zistené odo dňa skončenia dozoru na mieste. 57) Podľa § 15a ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z., ak sa vykonáva dozor formou vyhľadávacej činnosti pod utajenou identitou, orgán dozoru vydá písomné poverenie na výkon dozoru pod utajenou identitou,

ktoré obsahuje číslo preukazu osoby poverenej výkonom dozoru pod utajenou identitou, ktorý jej vydal orgán dozoru. 58) Podľa § 15a ods. 2 zákona č. 171/2005 Z. z., dozor formou vyhľadávacej činnosti pod utajenou identitou začína okamihom, keď osoba poverená výkonom dozoru pod utajenou identitou urobila voči dozorovanému subjektu prvý úkon, a trvá až do momentu preukázania sa osoby poverenej výkonom dozoru pod utajenou identitou písomným poverením orgánu dozoru. 59) Podľa § 15a ods. 3 zákona č. 171/2005 Z. z., osoba poverená výkonom dozoru pod utajenou identitou je oprávnená vykonávať dozor nad dodržiavaním ustanovení § 35 ods. 6 až 8. 60) Podľa § 15a ods. 4 zákona č. 171/2005 Z. z., osoba poverená výkonom dozoru pod utajenou identitou je povinná preukázať sa poverením na výkon dozoru pod utajenou identitou až po vykonaní úkonov potrebných pri dozore formou vyhľadávacej činnosti. 61) Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z., ak orgán dozoru pri výkone dozoru zistí, že dozorovaný subjekt porušil ustanovenia tohto zákona, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných hier, podmienky prevádzkovania hazardných hier ustanovené v tomto zákone alebo určené v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii, povinnosti podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo nesplní povinnosti jemu uložené právoplatným rozhodnutím orgánu dozoru, uloží mu jednu alebo viacero z týchto sankcií: a) opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov vrátane lehoty na jeho splnenie a povinnosti v určenej lehote informovať orgán dozoru o jeho splnení, b) predkladanie osobitných výkazov, hlásení a správ, c) skončenie nepovolenej činnosti alebo zakázanej činnosti, d) pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry, e) pokutu za priestupok podľa § 55, f) pokutu za správny delikt podľa § 56. 62) Podľa § 54 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z. z., orgán dozoru môže pozastaviť prevádzkovanie technického zariadenia, určeného na prevádzkovanie hazardných hier, prevádzky, herne alebo hazardnej hry, ak pri výkone dozoru zistil a) nedostatky, ktoré môžu ovplyvniť riadne prevádzkovanie hazardnej hry, a to až do ich odstránenia, b) nesplnenie niektorej z podmienok prevádzkovania hazardnej hry ustanovených v tomto zákone alebo určených v licencii, c) porušovanie podmienok prevádzkovania hazardnej hry ustanovených v tomto zákone alebo určených v licencii, d) nedodržanie povinnosti podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo e) nedodržanie ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier alebo propagovanie hazardných hier. 63) Podľa § 54 ods. 4 zákona č. 171/2005 Z. z., o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry vyhotoví orgán dozoru písomný záznam. Pri pozastavení prevádzkovania hazardnej hry je orgán dozoru oprávnený zapečatiť výherné prístroje, prípadne iné zariadenia alebo systémy využívané pri prevádzkovaní hazardnej hry. Škody spôsobené pozastavením prevádzkovania hazardnej hry znáša dozorovaný subjekt. 64) Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z. z., všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na a) vydávanie všeobecných licencií podľa § 18, b) oznamovaciu povinnosť podľa § 19, c) odborné posudzovanie podľa § 30, d) pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 ods. 3, e) vymáhanie nedoplatkov podľa § 37 ods. 13 a § 54 ods. 8, f) výkon dozoru podľa tohto zákona a g) zápis fyzických osôb do registra vylúčených osôb a výmaz fyzických osôb z registra vylúčených osôb.

65) Správny súd ustálil skutkový stav tak, že dňa 28.6.2018 boli vo vymedzených prevádzkach žalobcu ako dozorovaného subjektu vykonané vyhľadávacie činnosti, ktorých obsahom bolo preverenie dodržiavania zákona č. 171/2005 Z. z. so zameraním na posúdenie hry DIAMOND LEVEL poskytovanej verejnosti ako zábavnej alebo vedomostnej hry prostredníctvom technických zariadení, resp., či sa v dozorovaných prípadoch jedná o súťaže nesúce základné znaky hazardných hier podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 171/2005 Z. z. V rámci výkonu vyhľadávacej činnosti, t.j. toho istého dňa došlo zo strany právneho predchodcu žalovaného postupom podľa § 54 ods. 3 a 4 zákona č. 171/2005 Z. z. k pozastaveniu prevádzkovania hry, ako aj zapečateniu technického zariadenia v dôsledku predbežných zistení, že hra DIAMOND LEVEL javí znaky hazardnej hry v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z. Následne bola o týchto úkonoch vyhotovená až dňa 02.07.2018 zápisnica č. 101244758/2018, ktorá bola doručovaná žalobcovi na adresu sídla, ktorý si ju v odbernej lehote neprevzal. V priebehu súdneho konania došlo k zmene skutkového stavu, keď žalobcovi bola v osobitnom administratívnom konaní uložená pokuta v sume 250.000,- Eur za prevádzkovanie zariadení, pričom mu bol zároveň uložený zákaz ich prevádzkovania, a to rozhodnutím žalovaného č. 000164/2019, sp. zn.: URHH/001672/2019 120 zo dňa 28.11.2019. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného bolo zo strany žalobcu podané odvolanie, ktoré bolo zamietnuté rozhodnutím Rady Úradu pre reguláciu hazardných hier zo dňa 28.10.2020, sp. zn.: URHH/002231/2020 - 110. 66) Predmetom tohto súdneho konania bol žalobný návrh, ktorým sa žalobca najprv domáhal, aby správny súd zakázal právnemu predchodcovi žalovaného pokračovať v napadnutom inom zásahu spočívajúcom v pozastavení prevádzkovania hry DIAMOND LEVEL a uložil mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom, teda aby odpečatil všetky ním zapečatené zariadenia s hrou DIAMOND LEVEL prevádzkovanej žalobcom, pričom následne žalobca s ohľadom na zmenu skutkového stavu zmenil svoj žalobný návrh tak, že navrhol aby správny súd určil, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy – Úradu pre reguláciu hazardných hier (pôvodne Daňový úrad Trenčín), vykonaný dňa 28.06.2018, spočívajúci v zapečatení zariadení s nainštalovanou hrou DIAMOND LEVEL prevádzkovaných žalobcom a v pozastavení prevádzkovania predmetnej hry DIAMOND LEVEL v prevádzke HOKEJ KLUB JUVIL, so sídlom Opatovská 78, 911 01 Trenčín bol nezákonný. Pozastavenie prevádzkovania technického zariadenia určeného na prevádzkovanie hazardných hier ako iný zásah 67) Správny súd v prvom rade uvádza, že tu existuje primárna potreba ustálenia, či sa v namietanom prípade vôbec jedná o iný zásah orgánu verejnej správy, ktorého sa mal žalovaný dopustiť zapečatením zariadení s hrou DIAMOND LEVEL prevádzkovaných žalobcom vo vymedzených prevádzkach. Zodpovedanie otázky, či namietaná činnosť orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy je iným zásahom, alebo naopak rozhodnutím, opatrením alebo nečinnosťou, je smerodajná pre posúdenie dôvodnosti samotnej žaloby. 68) Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP sa na účely SSP rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 69) Správny súd v súvislosti s nastolenou otázkou uvádza, že v predmetnej právnej veci Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd zaujal jednoznačné stanovisko, že v tomto prípade sa jedná o iný zásah orgánu verejnej správy (bod 28 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2022 sp. zn.: 2Sžk/20/2019). 70) Správny súd dáva do pozornosti, že žalovaný, resp. jeho predchodcovia obdobným spôsobom ako v predmetnej veci zasahovali proti žalobcovi aj v iných prevádzkach v ďalších okresoch Slovenskej republiky. Voči týmto zásahom sa žalobca bránil obdobnými správnymi žalobami. Kasačný súd sa s týmito vecami zaoberal v rozhodnutiach Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Sžk/20/2019 zo dňa 26. januára 2022 a sp. zn.: 4Sžk/29/2019 zo dňa 26. januára 2022.

71) Vo všetkých týchto prípadoch dospel kasačný súd k záveru, že zásah vymedzený žalobcom v správnej žalobe a preskúmavaný správnym súdom má povahu iného zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP. 72) V tomto smere poukazuje správny súd na právne názory uvedené v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/29/2019 zo dňa 26. januára 2022 v zmysle ktorého: „Predmetom prieskumu správneho súdu v prerokúvanej veci bol akt daňového úradu, ktorého podstata spočívala v tom, že 28. júna 2018 pozastavil prevádzkovanie hier, ktoré považoval za hazardné, a v tejto súvislosti zapečatil tzv. kvízomaty, teda hracie zariadenia, na ktorých sa tieto hry hrajú a ktorých vlastníkom je žalobca. Pred samotným vecným prieskumom rozhodnutia správneho súdu je potrebné sa zaoberať právnou povahou tohto aktu. Od jeho povahy sa totiž odvíja rozsah a miera prieskumu správneho súdu. 73) Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy okrem iného preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy. Tieto tri formy činnosti verejnej správy vymedzuje § 3 SSP takto: Podľa písmena b) je rozhodnutím správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Opatrením je podľa písmena c) správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Iným zásahom orgánu verejnej správy je podľa písmena e) faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 74) Z citovaných ustanovení vyplýva, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je pomerne jednoducho odlíšiteľné tým, že je buď ako rozhodnutie označené alebo existuje osobitný predpis, podľa ktorého sa určitý akt má považovať za rozhodnutie. Rozdiel medzi opatrením a iným zásahom nespočíva v takomto formálnom označení. Z porovnania ustanovení § 3 písm. c) a e) SSP vyplýva, že tieto rozdiely sú tak v procese vydávania, ako aj vo vonkajšej forme. Opatrenie orgánu verejnej správy je správny akt, ktorý sa vydáva v administratívnom konaní, ktorým - napriek takmer tautologickej definícii v § 3 písm. a) SSP - je právom upravený postup, ktorý je zavŕšený verejnomocenským prejavom vôle orgánu verejnej správy vyjadreným slovami alebo znakmi. Tento prejav sa dotýka len práv, povinností a právom chránených záujmov svojho adresáta práve obsahom toho, čo je v ňom vyslovené. Takýto správny akt sám osebe nemení faktický stav, ale len právny stav tým, že určitým spôsobom zrušuje, odníma alebo úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu určitého práva alebo určitej povinnosti, prípadne uznáva alebo odníma určitý právom chránený záujem, resp. dovoľuje či nedovoľuje sa na jeho základe uplatňovať určitý vplyv na práva a povinnosti iných osôb. 75) Naopak, iný zásah sa takisto musí dotknúť práv, povinností a právom chránených záujmov. Na rozdiel od opatrenia však nie je vyjadrený slovami alebo znakmi, ktorými by sa vyslovilo, ako sa takéto dotknutie prejavuje. Iný zásah podľa vymedzenia v § 3 písm. e) SSP spočíva vo faktickom postupe či úkone, teda úkone, ktorý priamo zasahuje primárne do faktického stavu a pri ktorom dotknutie práv, povinností alebo právom chránených záujmov je len odrazom (reflexiou) faktickej zmeny, ku ktorej iným zásahom došlo. Okrem toho inému zásahu nepredchádza žiadne formalizované administratívne konanie, v ktorom by sa skúmalo a posudzovalo, aký má byť obsah iného zásahu. Naopak, jeho obsah je spravidla výsledkom okamžitej úvahy orgánu verejnej správy pri jeho uplatnení (porov. v tomto smere napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sžk 3/2019). Pojem orgánov verejnej správy vymedzuje § 4 SSP a patria medzi ne okrem iného orgány štátnej správy, akým je okrem iného aj daňový úrad [§ 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva účinného do 30. júna 2019]. 76) V prerokúvanej veci postupoval Daňový úrad Banská Bystrica ako orgán dozoru [§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o hazardných hrách] podľa § 54 citovaného zákona. Podľa ods. 1 písm. d) citovaného paragrafu platilo, že ak orgán dozoru pri výkone dozoru zistí, že dozorovaný subjekt porušil okrem iného ustanovenia zákona o hazardných hrách, uloží mu jednu alebo viacero spomedzi ustanovených sankcií, medzi nimi aj pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry. Podrobnejšie podmienky, za ktorých mohol orgán dozoru pozastaviť prevádzkovanie hazardnej hry, boli upravené v § 54 ods. 3 zákona o hazardných

hrách. Podľa § 54 ods. 4 cit. zák. o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry vyhotoví orgán dozoru písomný záznam. Pri pozastavení prevádzkovania hazardnej hry je orgán dozoru oprávnený zapečatiť výherné prístroje, prípadne iné zariadenia alebo systémy využívané pri prevádzkovaní. Podľa § 54 ods. 5 cit. zák. môže prevádzkovateľ pokračovať v prevádzkovaní hazardnej hry po súhlase orgánu dozoru, ak odstránil nedostatky, ktoré viedli k pozastaveniu. Podľa § 57 ods. 2 písm. d) cit. zák. sa na pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 ods. 3 nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 77) Hoci je pozastavenie prevádzkovania jednou zo sankcií v zmysle § 54 ods. 1 zákona o hazardných hrách, z ustanovení § 54 ods. 4 a 5 a § 57 ods. 2 písm. d) je zrejmé, že sa nevyslovuje v žiadnom konaní, ktoré by sa dalo považovať za formalizované administratívne konanie. Pozastavenie prevádzkovania je výsledkom okamžitej úvahy orgánu dozoru na mieste samom a prejavuje sa faktickým úkonom, akým je zapečatenie prístrojov a zariadení. Pojmovo ide o podobnú situáciu, ako uplatnenie oprávnení policajta podľa zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore Slovenskej republiky, ktoré takisto môžu byť sprevádzané ústnou výzvou alebo vysvetlením, no napriek tomu ich podstatou zostávajú samotné fyzické úkony. Nič na tom nemení ani povinnosť orgánu dozoru vyhotoviť písomný záznam podľa § 54 ods. 4 zákona o hazardných hrách. Tento záznam totiž nepredchádza vykonaniu príslušného úkonu a nie je podkladom, na základe ktorého sa tento úkon vykonáva. Je len následným písomným zachytením priebehuavýsledkufaktickéhoúkonu-pozastaveniaprevádzkovaniahazardnejhry, ku ktorému pristúpil orgán dozoru pri výkone svojich oprávnený podľa § 54 zákona o hazardných hrách... 18. Na základe uvedeného kasačný súd uzatvára, že pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 ods. 1 písm. d) a § 54 ods. 3 zákona o hazardných hrách je iným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 3 písm. e) SSP.“ 78) Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 2Sžk/20/2019 zo dňa 26. januára 2022 k vyššie uvedenému dodal nasledovné: „Z uvedených ustanovení zákona č. 171/2005 Z. z. je zrejmé, že uloženiu povinnosti pozastaviť prevádzkovanie hazardnej hry podľa § 54 ods. 3 uvedeného zákona nepredchádza žiadne administratívne konanie, a už vôbec nie také, ktoré by bolo sprevádzané formalizovaným procesným postupom. 79) Uloženie povinnosti pozastaviť prevádzkovanie hazardnej hry je prijaté ako bezprostredne vykonateľná povinnosť nadväzujúca na výkon dozoru [v práve rozhodovanej veci išlo zjavne o dozor vykonaný na mieste, i keď z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by o tom bola spísaná správa podľa § 54 ods. 5 písm. c/ zákona č. 171/2005 Z. z.] v prevádzke prenajímanej žalobcom, v ktorej mal umiestnené zariadenie, na ktorom bola nainštalovaná, podľa tvrdení žalovaného, hazardná hra. Uloženie takej povinnosti je neoddeliteľne spojené s faktickým úkonom, ktorým je zapečatenie príslušného zariadenia. 80) O uložení tejto povinnosti sa spisuje záznam podľa § 54 ods. 4 zákona č. 171/2005 Z. z., ktorý však možno považovať, na rozdiel od toho, čo tvrdí krajský súd v napadnutom uznesení, len za spôsob ex post dokumentácie už prebehnuvšieho faktického úkonu orgánu verejnej správy (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. apríla 2011 sp. zn. 3Sžz/3/2010), a nie za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP vopred vydané pred výkonom dozoru žalovaným, ani za opatrenie vydané po výkone dozoru, na ktoré by nadväzoval úkon jeho realizácie. Účelom predmetného záznamu teda nie je formalizovaným spôsobom upraviť rozhodovanie a právne posudzovanie prípadu vyúsťujúce do individuálneho správneho aktu, ale jeho zmyslom je skôr spísať, v spise zachytiť a zaznamenať faktické (predchádzajúce) vykonanie zásahu do práv dozorovaného subjektu. 81) Napokon úkony uvedené v predchádzajúcom odseku majú potenciál zasahovať do práv žalobcu, pretože mu na určitú dobu znemožňujú realizovať vlastnícke právo, prípadne právo na podnikanie, spojené so zapečateným zariadením. 82) Najvyšší správny súd ako podporný argument uvádza, že výkon dozoru na mieste podľa § 15 zákona č. 171/2005 Z. z. možno považovať aj za výkon kontroly alebo inšpekcie, a preto pojmovo aj za iný zásah podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP. Nasvedčujú tomu mnohé indície, ako sú napr. oprávnenia orgánu dozoru podľa § 15 ods. 4 zákona č. 171/2005 Z. z. (rôzne oprávnenia dozorového orgánu) či náležitosti správy o výkone dozoru, ktoré majú obsahovať opis zistených skutočností a prípadne zistených nedostatkov podľa § 15 ods. 9 písm. e/ zákona č. 171/2005 Z. z. Označenie uloženej povinnosti

pozastaviť prevádzkovanie hazardnej hry ako sankcie, vyplývajúce aj zo systematického zaradenia príslušných ustanovení v zákone č. 171/2005 Z. z., ešte nič nevypovedá o skutočnom charaktere formy činnosti žalovaného.“ 83) Správny súd sa s vyššie uvedenými názormi stotožňuje a konštatuje, že pozastavenie prevádzkovania technického zariadenia určeného na prevádzkovanie hazardnej hry podľa § 54 ods. 3 zákona o hazardných hrách, pokiaľ je vykonané fakticky počas výkonu dozoru formou vyhľadávacej činnosti (§ 13 ods. 9 zákona o hazardných hrách), má charakter iného zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP a jeho zákonnosť je preskúmateľná v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 1, 2 a nasledujúcich SSP. 84) Správny súd taktiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2023, sp. zn.: 10Sžk/9/2021, kde bolo uvedené že: „Pokiaľ žalovaný argumentuje, že dozor podľa § 11 a nasl. zákona o hazardných hrách nie je inšpekciou a ani kontrolou podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, kasačný súd dodáva, že túto argumentáciu nemohol uznať. Z pohľadu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP, a teda vymedzenia iného zásahu, nie je relevantný názov kontrolnej činnosti podľa osobitných predpisov (či tieto používajú pojmy ako inšpekcia, kontrola alebo dozor), ale obsah vykonávanej činnosti. A teda či prvky, ktoré sú typické pre faktické zásahy do práv (iné zásahy) formou inšpekcie alebo kontroly vo všeobecnosti napĺňajú aj také postupy, ktoré majú podľa osobitných predpisov osobitné názvy – napr. dohľad alebo dozor.“ 85) Odborná literatúra k tomu uvádza (Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1824 s., ISBN: 978-80-7400-678-4, str. 38): „Či v konkrétnom prípade ide o kontrolnú alebo inšpekčnú činnosť, je nutné posudzovať podľa jej obsahu a nie podľa jej formálneho označenia. Obsahovo signifikantnými prvkami takejto činnosti pritom sú oprávnenia poverených pracovníkov orgánu verejnej správy vstupovať do cudzích objektov..., preverovať dodržiavanie normatívne alebo individuálne určených podmienok fyzickými a právnickými osobami, prípadne aj zasahovať do ich majetkovej sféry. Inak povedané, za iný zásah možno považovať aj výkon takého oprávnenia orgánom verejnej správy, ktoré sa síce nenazýva kontrola alebo inšpekcia (napr. dohľad alebo dozor), ale obsahovo im zodpovedá (napr. štátny stavebný dohľad podľa § 123a StavZ)...“ 86) Správny súd v kontexte vyššie uvedeného nemá pochybnosti o tom, že dozor formou vyhľadávacej činnosti podľa § 13 ods. 9 zákona o hazardných hrách, spôsobom ako bol vykonaný v predmetnej veci, v spojení s fakticky uloženou sankciou pozastavenia prevádzkovania technického zariadenia (54 ods. 3 zákona o hazardných hrách) má charakter inšpekcie, resp. kontroly podľa osobitného predpisu tak, ako to má na mysli § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Má preto aj charakter iného zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP. K možnému zastaveniu konania o správnej žalobe z dôvodu ukončenia iného zásahu v priebehu správneho súdneho konania a z dôvodu vydania sankčného rozhodnutia 87) Podľa § 99 písm. g) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 88) Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 89) Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 90) Podľa § 260 SSP, ak žalovaný po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1 upustil od napadnutého iného zásahu a podľa okolností odstránil jeho následky, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví. 91) Správny súd dospel k záveru, že vydanie rozhodnutia o uložení pokuty (rozhodnutie Úradu pre reguláciu hazardných hier č. 000164/2019, sp. zn URHH/001672/2019 - 120 zo dňa 28.11.2019 v spojení s rozhodnutím Rady Úradu pre reguláciu hazardných hier zo dňa 28.10.2020, sp. zn. URHH/002231/2020 – 110) nepredstavuje odpadnutie dôvodu pre ďalšie konanie správneho súdu podľa

§ 99 písm. g) SSP, resp. § 260 SSP. V tomto smere je potrebné dať do pozornosti argumentáciu obsiahnutú v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Sžk/29/2019 zo dňa 26. januára 2022. 92) „Podľa judikatúry najvyššieho súdu (porov. cit. uznesenie sp. zn. 10 Sžk 3/2019), ale aj tunajšieho súdu (porov. napr. uznesenie sp. zn.2 Sžk24/2019) v zásade platí, že za iný zásah sa nepovažujú úkony, ktoré slúžia len ako podklady pre vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v následnom administratívnom konaní. Z citovaného § 54 ods. 1 zákona o hazardných hrách však vyplýva, že orgán dozoru môže uložiť jednu alebo viacero sankcií. Takisto podľa § 54 ods. 9 cit. zák. platí, že sankcie možno ukladať aj súbežne. Zo znenia § 54 ods. 3 až 5 cit. zák. pritom vyplýva, že trvanie pozastavenia prevádzkovania nie je nijakým spôsobom previazané s inými sankciami. Zákon nepredpokladá, že by orgán dozoru v následnom administratívnom konaní potvrdil alebo zrušil uložené pozastavenie prevádzkovania. Podobne zákon nepredpokladá, že by pozastavenie zanikalo uložením inej sankcie, napríklad pokuty. Pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry je tak samostatným typom sankcie a nepredstavuje len úkon, ktorý tvorí podklad neskoršieho konania.“ 93) Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 ods. 3 zákona o hazardných hrách nebolo automaticky previazané so sankčným konaním, preto ani prípadné následné vydanie sankčného rozhodnutia (už podľa novej právnej úpravy) nemohlo predstavovať opadnutie dôvodu na pokračovanie v súdnom konaní podľa § 99 písm. g) SSP. 94) Je pravdou, že v dôsledku rozhodnutia o uložení sankcie podľa § 92 ods. 1 písm. c) zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda už podľa nového zákona o hazardných hrách, sa faktický zásah pozastavenia prevádzkovania hazardnej hry zmenil na uloženie povinnosti ukončenia a zákazu prevádzkovania hracích zariadení so spornou hazardnou hrou formou rozhodnutia. Inými slovami, došlo k faktickému ukončeniu iného zásahu a tento bol nahradený právoplatným sankčným rozhodnutím. Táto skutočnosť však nemohla odôvodňovať zastavenie súdneho konania podľa § 99 písm. g) SSP, resp. § 260 SSP, keďže v dôsledku zmeny žalobného návrhu z negatórnej žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP na určovaciu žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP sa aj súdne konanie posunulo do inej roviny. 95) Dôvodom súdneho konania tak už nebolo ukončenie nezákonného iného zásahu, ale stalo sa ním samotné konštatovanie nezákonnosti už skončeného iného zásahu, ako podklad pre prípadné uplatňovanie škody spôsobenej nezákonným zásahom do práv žalobcu. Sankčné rozhodnutie žalovaného pritom nepredstavuje rozhodnutie, ktorým by bola konštatovaná nezákonnosť už skončeného iného zásahu, a preto ani nemôže predstavovať odpadnutie dôvodu konania o žalobe proti inému zásahu podľa § 252 ods. 2 SSP v kontexte zmeneného žalobného návrhu. 96) Keďže v danej fáze už išlo o súdne konanie podľa § 252 ods. 2 SSP, teda o určenie nezákonnosti už skončeného iného zásahu, upustenie/ukončenie iného zásahu už ex lege ani nie je dôvodom na zastavenie súdneho konania podľa § 260 SSP. K zmene žalobného návrhu v žalobe proti inému zásahu z dôvodu skončenia iného zásahu počas prebiehajúceho súdneho konania 97) Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 98) Podľa § 140 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „CSP“), zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 99) Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.

100) Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. 101) Správny súd dáva do pozornosti, že žalobca sa správne dovolával ochrany svojich práv proti inému zásahu orgánu verejnej správy v čase, keď tento iný zásah trval negatórnou žalobou podľa § 252 ods. 1 SSP. Počas súdneho konania, v dôsledku jeho dĺžky, však nastal stav, keď tento zásah skončil. 102) Skončenie iného zásahu v predmetnej veci nebolo dôsledkom toho, že by žalovaný vyhovel argumentácii žalobcu a uznal nezákonnosť svojho postupu. Žalobca tak aj po skončení iného zásahu mohol mať naďalej legitímny záujem na pokračovaní súdneho konania, konkrétne na deklarovaní nezákonnosti iného zásahu za účelom uplatnenia nároku na náhradu škody ním spôsobenej. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti, že procesný predpis pozná aj určovaciu žalobu proti inému už skončenému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 2 SSP. Účelom tejto žaloby je práve poskytnúť možnosť osobe dotknutej iným zásahom domáhať sa deklarácie jeho nezákonnosti, a to za účelom uplatnenia nároku na náhrady škody. 103) Správny súd je toho názoru, že ak by zastavil súdne konanie o žalobe proti inému zásahu podľa § 252 ods. 1 SSP s odkazom na § 99 písm. g), resp. § 260 SSP, a to bez ďalšieho len z dôvodu, že počas súdneho konania bol iný zásah ukončený, tak by sa dopustil denegatio iustitiae a porušil by právo žalobcu na spravodlivý proces. Bolo preto povinnosťou správneho súdu vyplývajúcou z ústavne konformného výkladu ustanovenia § 256 a nasledujúcich SSP, ak došlo k ukončeniu trvajúceho iného zásahu orgánu verejnej správy počas súdneho konania o žalobe podľa § 252 ods. 1 SSP, umožniť žalobcovi zmeniť navrhovaný výrok negatórnej žaloby na určujúci výrok podľa § 252 ods. 2 SSP (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Sžk/26/2021 zo dňa 30. júna 2021). 104) Správny súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. decembra 2021, sp. zn.: 4Sžk/28/2021, ktoré bolo publikované aj v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 20/2022 podľa ktorého: „V konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa správny súd s odkazom na § 135 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku ocitá v postavení skutkového súdu a musí reflektovať prípadnú zmenu skutkových okolností pojednávanej veci a to až do momentu meritórneho rozhodnutia. Zákonnosť zásahu však správny súd posudzuje podľa právneho stavu v čase, keď k zásahu došlo, resp. keď zásah trval. Ak nastane v priebehu správneho súdneho konania o negatórnej zásahovej žalobe zmena skutkového stavu, je správny súd povinný pripustiť zmenu žalobného návrhu zo strany žalobcu, t.j. zo žaloby negatórnej na žalobu určovaciu (deklaratórnu). Uvedené má svoj význam aj pri negatórnej zásahovej žalobe počas konania, o ktorej sa už iný zásah skončil.“ 105) Podľa názoru správneho súdu zmenu žalobného návrhu podľa § 252 ods. 1 v spojení s § 262 SSP na žalobný návrh podľa § 252 ods. 2 v spojení s § 263 SSP z dôvodu, že počas súdneho konania došlo k ukončeniu iného zásahu, nemožno považovať za zmenu žaloby podľa § 25 SSP v spojení s § 140 ods. 1 a 2 CSP, resp. podľa § 62 ods. 1 SSP. 106) Je tomu tak preto, že v predmetnej veci aj po zmene žalobného návrhu ide stále o žalobu proti inému zásahu ako osobitný typ správneho súdneho konania podľa § 252 a nasledujúcich SSP, predmetom žaloby je naďalej posúdenie zákonnosti toho istého iného zásahu, za účelom poskytnutia ochrany tým istým právam žalobcu (či už v primárnej rovine ako zákaz v ďalšom porušovaní alebo v sekundárnej rovine ako podklad pre uplatnenie nároku na náhradu škody), pričom k preskúmaniu zákonnosti iného zásahu dochádza podľa právneho stavu v čase, keď iný zásah bol uskutočnený, resp. trval (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Sžk/28/2021 zo dňa 14. decembra 2021, ktoré bolo publikované aj v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 20/2022). 107) Zmena žalobného návrhu tak v zásade len formulačne mení navrhovaný výrok predmetného uznesenia, avšak podstatne nerozširuje uplatnené hmotné práva a ani nedochádza k uplatneniu iných práv, teda inými slovami nemení rozsah žaloby (nedochádza k rozšíreniu žaloby o požiadavku preskúmať ďalšie iné zásahy, či ten istý zásah vo väčšom rozsahu) a ani podstatne nemení ani

nerozširuje žalobné body. Na prekvalifikovanie žalobného návrhu podľa § 252 ods. 1 v spojení s § 262 SSP na žalobný návrh podľa § 252 ods. 2 v spojení s § 263 SSP, pokiaľ k tomu došlo z dôvodu skončenia iného zásahu počas trvania správneho súdneho konania, sa preto neuplatní § 62 ods. 1 v spojení s § 256 SSP. Nejde teda o zmenu žaloby, ale len o formulačnú úpravu petitu tej istej (vo svojej podstate nezmenenej) žaloby. K dôvodom nezákonnosti iného zásahu orgánu verejnej správy 108) V prejednávanej veci bolo podľa názoru správneho súdu preukázané, že žalovaný konal predčasne, keď už v priebehu vykonávania dozoru formou vyhľadávacej činnosti postupom podľa § 15a a nasl. zákona č. 171/2005 Z. z. (pričom spôsob a rozsah dozoru zodpovedá skôr postupu podľa § 15 a nasl. zákona č. 171/2005 Z. z., teda dozoru na mieste) pristúpil k uplatneniu inštitútov správneho trestania podľa § 54 ods. 3 písm. e) a ods. 4 zákona č. 171/2005 Z. z., v podobe uloženia sankcie – pozastavenia prevádzkovania hazardnej hry spolu so zapečatením herných zariadení. Prijatím načrtnutého postupu totiž dochádza ku situácii, kedy orgán verejnej správy bez predchádzajúceho upovedomenia dozorovaného subjektu o vykonávaní dozoru bezprostredne uplatní svoje oprávnenie podľa § 54 zákona č. 171/2005 Z. z. iba v domnienke porušenia zákona, pričom dozorovaný subjekt nemá akúkoľvek možnosť sa voči takému zásahu brániť a je nútený vyčkať (nevedno akú dobu) na doručenie záznamov, resp. zápisníc z vykonaného úkonu. V tomto medziobdobí je však skutočne a priamo zasahované do práv a právom chránených záujmov dozorovaného subjektu. Oprávnenie uložiť sankciu za porušenie zákona v podobe pozastavenia prevádzkovania hry spolu so zapečatením herných zariadení neznamená bezprostrednú možnosť orgánu verejnej správy tak postupovať pri výkone dozoru, bez predchádzajúceho zistenia skutkového stavu a náležitého právneho posúdenia, z ktorého bude jednoznačne vyplývať, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorý sa dozorovanému subjektu pričíta. Správny súd poukazuje na potrebu striktného rozlišovania inštitútu správneho trestania podľa § 54 ods. 3 písm. c) a ods. 4 zákona č. 171/2005 Z. z. a postupu podľa § 15 ods. 4 písm. c) zákona č. 171/2005 Z. z., v zmysle ktorého je osoba poverená výkonom dozoru pri výkone dozoru na mieste oprávnená zaistiť v odôvodnených prípadoch doklady, prípadne výherný prístroj, technické zariadenie, ďalšie zariadenia alebo systémy podľa § 30 ods. 2 uvedeného zákona a odobrať ich na zabezpečenie dôkazov a ďalšie úkony súvisiace s dozorom. V citovanom ustanovení zákonodarca upravil oprávnenie orgánu verejnej správy na účely zabezpečenia dôkazov a ďalšie úkony súvisiace s dozorom zaistiť výherné prístroje. Tu sa však predpokladá určitá prechodnosť zásahu a zaistenie zariadenia iba na vymedzený účel a na nevyhnutný čas. Je zrejmé, že na účely, ktoré právny predchodca žalovaného sledoval, zvolil nesprávny procesný postup, na ktorý neboli splnené zákonné podmienky, čím došlo k nezákonnosti iného zásahu orgánu verejnej správy – žalovaného. 109) V prejednávenej veci teda nebolo bez pochýb zrejmé, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorý sa žalobcovi pričíta, keďže nebolo preukázané, či je žalobca prevádzkovateľom hazardnej hry, pričom on sám nemal ako odstrániť zistené nedostatky, navyše v prípade, kedy dôvodom na pozastavenie prevádzkovania dotknutých technických zariadení bolo len podozrenie orgánu dozoru o prevádzkovaní hazardnej hry žalobcom a zároveň účelom zapečatenia hracích automatov bolo získať prostredníctvom následného odborného posúdenia predmetnej hry technickým skúšobným ústavom informáciu o charaktere tejto hry, čo svedčí skôr o potrebe použitia procesného inštitútu predbežnej a zabezpečovacej povahy, a nie inštitútu administratívneho trestania, na ktorého použitie je potrebné úplné zistenie skutkového stavu vo vzťahu k prijatému záveru o spáchaní správneho deliktu dozorovaným subjektom. 110) Preto správny súd zdôrazňuje, že na uloženie sankcie za spáchanie správneho deliktu podľa § 54 ods. 3 písm. e) zákona o hazardných hrách, za daných skutkových a procesných okolností prípadu, neboli splnené zákonné podmienky, keďže daňový úrad ako orgán dozoru jednoznačne nemal dostatočne zistený skutkový stav (zo strany zamestnancov daňového úradu išlo o predpoklad/ podozrenie) na prijatie záveru o porušení zákona o hazardných hrách prevádzkovaním hazardnej hry žalobcom, na ktorú mu nebola udelená licencia. 111) Možno konštatovať, že o tom, že išlo len o získavanie podkladov potrebných na konanie vo veci uloženia sankcie za prevádzkovanie hazardnej hry, svedčí aj tá skutočnosť, že daňový úrad až po zapečatení kvízomatu dal softvér hry DIAMOND LEVEL na technické posúdenie poverenej skúšobni, keďže disponoval len podozrením, že u predmetnej hry ide pravdepodobne o hazardnú hru, ktorej

výsledok a výhra závisí v prevažnej miere od náhody alebo vopred nepredvídateľných okolností. Preto nemožno prijať záver, že v čase uloženia predmetnej sankcie vychádzal právny predchodca žalovaného z úplne zisteného skutkového stavu veci vo vzťahu k otázke, či žalobca prevádzkovaním predmetných kvízomatov porušoval zákon o hazardných hrách a tieto prevádzkoval ako hazardnú hru bez udelenej licencie na jej prevádzkovanie. 112) Vo vzťahu k vypracovaniu zápisnice s niekoľkomesačným odstupom od vykonania dozoru správny súd konštatuje, že sa podľa jeho názoru míňa účinku sledovanému zákonom o hazardných hrách úpravou povinnosti vypracovať zápisnicu alebo správu orgánom dozoru o priebehu dozoru vykonaného na mieste alebo formou vyhľadávacej činnosti a zároveň porušuje práva dozorovaného subjektu, pretože mu uplatnenie jeho procesných práv bolo postupom orgánu dozoru odopreté. 113) Bolo potrebné, aby orgán dozoru priamo pri výkone dozoru alebo bezprostredne po jeho realizácii vypracoval zápisnicu a túto doručil žalobcovi ako dozorovanému subjektu, ktorému malo byť poskytnuté procesné právo vyjadriť sa písomne k nedostatkom zisteným pri výkone dozoru na mieste (aj pri výkone dozoru formou vyhľadávacej činnosti), ako aj procesné právo predložiť v určenej lehote písomné námietky voči údajom uvedeným v zápisnici, keďže priebeh a výsledok predmetného iného zásahu zodpovedal skôr inštitútu dozoru na mieste (§ 15 ods. 6 zákona o hazardných hrách). Uvedené práva garantované zákonom o hazardných hrách boli napadnutým iným zásahom a postupom orgánu dozoru žalobcovi odňaté, čím sa mu znemožnil prístup k zákonným prostriedkom obrany v priebehu výkonu dozoru. Povinnosti dodržať uvedený postup pri výkone dozoru zodpovedá zákonom stanovená povinnosť orgánu dozoru rešpektovať práva dozorovaného subjektu podľa zákona o hazardných hrách (§ 15 ods. 5 písm. e/ citovaného zákona). 114) Pokiaľ ide o legitimitu a účel sledovaný výkonom dozoru na mieste podľa zákona o hazardných hrách, organizovaným v dňoch 28.06.2018 a 29.06.2018 na území Slovenskej republiky v rámci akcie orgánov dozoru pod názvom Diamant (kontrolovaných viac ako 60 prevádzkarní), tento správny súd nespochybňuje. Súd si je vedomý neželaného účinku spôsobeného prevádzkovaním nepovolených hazardných hier, ako aj potreby zákonným spôsobom zamedziť výskytu tohto nežiadúceho spoločenského javu. Súd má zároveň na zreteli, že dohľad štátu na úseku povoľovania a regulácie prevádzkovania hazardných hier, ako aj plnenie úloh za účelom odhaľovania a postihovania prevádzkovateľov zákonom nepovolených hazardných hier, je činnosť potrebná vo verejnom záujme. 115) Avšak aj pri napĺňaní účelu regulácie prevádzkovania hazardných hier zo strany orgánov dozoru je potrebné, aby tieto dôsledne postupovali v súlade so zákonom a v jeho medziach (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a inštitúty dozoru a administratívneho trestania na skutkové okolnosti a zistený skutkový stav aplikovali v súlade so zákonom a s jeho účelom na to určeným, a to predovšetkým za súčasného zachovania, rešpektovania a dodržania procesných práv a povinností dozorovaných subjektov, do ktorých súkromnej dispozície a majetku sa prostredníctvom využitia zákonných inštitútov dozoru zasahuje. 116) Vzhľadom k tomu, že v zmysle § 100 ods. 1 zákona č. 30/2019 Z. z. výkon štátnej správy v oblasti hazardných hier prešiel od 1. júna 2019 z ministerstva financií, Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, daňových úradov a colných úradov na Úrad pre reguláciu hazardných hier, správny súd na základe tejto právnej skutočnosti pokračoval v konaní súdneho prieskumu s týmto úradom ako pasívne legitimovaným právnym nástupcom pôvodne žalovaného Daňového úradu Trnava. 117) Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého iného zásahu orgánu verejnej správy vyhovel petitu žaloby a určil, že predmetný iný zásah žalovaného bol nezákonný. 118) O náhrade trov konania a trov kasačného konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 467 ods. 1 a ods. 3 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP, tak, že úspešnému žalobcovi bola voči žalovanému priznaná ich úplná náhrada. S poukazom na § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie: Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.