Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 47Sa/18/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200232 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2018200232.4 Uznesenie Krajský súd v Trnave sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: KVN s.r.o., IČO: 51 050 170, so sídlom Kostolište 613, 900 62 Kostolište, právne zastúpeného: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M., advokátka so sídlom Ul. Janka Kráľa 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 304 121, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, Križkova 949/9, 811 04 Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : I. Súd u r č u j e , že iný zásah orgánu verejnej správy - Úradu pre reguláciu hazardných hier (právny nástupca Daňového úradu Trnava), vykonaný Daňovým úradom Trnava dňa 28.06.2018, spočívajúci v zapečatení zariadení s nainštalovanou hrou DIAMOND LEVEL a pozastavení prevádzkovania predmetnej hry v prevádzkach: Krčma IRISZ, Hlboká ul. 28/1058, 930 13 Trhová Hradská, Krčma u Tondy, L. Novomeského 1587, 905 01 Senica, JOGA BAR, Továrenská 804, 908 01 Kúty, Espresso pod Gaštanmi, Gazdovský rad 30, 930 40 Štvrtok na Ostrove, Pohostinstvo Nyirfa, Holice č. 55, 930 34 Holice, HO-TR, Potočná 27, 909 01 Skalica, Hostinec na Špici, ppl. Pľjušťa 56, 909 01 Skalica, bol nezákonný. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh a dôvody iného zásahu Daňového úradu Trnava 1. Právny predchodca žalovaného - Daňový úrad Trnava (ďalej v texte aj „daňový úrad“, príp. „orgán dozoru“) uskutočnil dňa 28.06.2018 v prevádzkach Pohostinstvo Nyirfa, Holice č. 55, Holice, Espresso pod Gaštanmi, Gazdovský rad 30, Štvrtok na Ostrove, Krčma IRISZ, Hlboká ul. 28/1058, Trhová Hradská, Reštaurácia na Špici, pplk. Pljušťa 56, 909 01 Skalica, Krčma u Tondy, L. Novomestského 1587, 905 01 Senica, JOGA BAR, Továrenská 804, Kúty, HO - TR, Potočná 27, 909 01 Skalica, výkon dozoru podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o hazardných hrách“, príp. zákona č. 171/2005 Z. z.“) nad dodržiavaním zákona č. 171/2005 Z. z. a preverenie prevádzkovania hazardných hier alebo propagácie hazardných hier bez licencie. V rámci tohto dozoru boli v uvedených prevádzkach zapečatené technické zariadenia - hracie automaty používajúce softvér DIAMOND LEVEL. 2. Po vykonaní predmetného dozoru daňový úrad spísal v dňoch 10.07.2018 a 12.07.2018 záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 ods. 3 a 4 zákona č. 171/2005 Z. z., ktorými odo dňa 28.06.2018 pozastavil prevádzkovanie technického zariadenia DIAMOND LEVEL, podľa § 54 ods. 3 písm. e) zákona č. 171/2005 Z. z. Pozastavenie prevádzkovania technických zariadení daňový úrad dôvodil v záznamoch tým, že hra na internetovom zariadení bola možná až po zaplatení peňažných prostriedkov - eurobankoviek a hráčovi môže byť vyplatená výhra. Ďalej v záznamoch daňový úrad uviedol, že preverované technické zariadenie napĺňa znaky kvízov spočívajúcich v odpovediach na otázky alebo v preukazovaní vedomostí alebo zručností a súčasne napĺňa aj znaky hazardnej hry, ktorej výsledok závisí výlučne alebo prevažne od náhody a hráč môže po zaplatení vkladu získať výhru. Záverom orgán dozoru konštatoval, že technické zariadenie napĺňa znaky hazardnej hry a vyhľadávacou činnosťou bolo zistené porušenie ustanovení zákona č. 171/2005 Z. z. Predmetné záznamy boli žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 13.07.2018. 3. Následne, po vykonaní predmetného zásahu - dozoru, Daňový úrad Trnava vydal dňa 11.07.2018 poverenie na výkon dozoru podľa § 11 ods. 3 písm. b) zákona o hazardných hrách (č. prílohy 8 v administratívnom spise) pre Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p., podľa obsahu poverenia zameraný na technickú kontrolu zariadenia DIAMOND LEVEL, číslo 733853 u žalobcu, pričom predmet dozoru bol vymedzený ako odborné posúdenie, či hry ponúkané prostredníctvom predmetných zariadení napĺňajú znaky hazardnej hry podľa zákona o hazardných hrách. II. Rozsah a dôvody žaloby 4. Žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa žalobca domáhal, aby správny súd podľa § 262 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) uznesením zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, spočívajúcom v pozastavení prevádzkovania hry DIAMOND LEVEL, aby uložil žalovanému povinnosť obnoviť stav pred zásahom, t. j. odpečatiť zapečatené zariadenia s hrou DIAMOND LEVEL umiestnené v prevádzkach Krčma IRISZ, Hlboká ul. 28/1058, Trhová Hradská, Krčma u Tondy, L. Novomeského 1587. 905 01 Senica, JOGA BAR, Továrenská 804, Kúty, Espresso pod Gaštanmi, Gazdovský rad 30, Štvrtok na Ostrove, Pohostinstvo Nyirfa, Holice č. 55, HO-TR, Potočná 27, 909 01 Skalica, Hostinec na Špici, ppl. Pljušťa 56, Skalica a zároveň, aby podľa § 167 a nasl. SSP priznal žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v celom rozsahu. 5. Žalobca uviedol, že je právnickou osobou a okrem iného podniká v oblasti prevádzkovania kultúrnych, spoločenských a zábavných zariadení, pričom táto živnosť podľa obsahového vymedzenia živností, vydaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, zahŕňa aj prevádzkovanie kvízov spočívajúcich v odpovediach na otázky alebo v preukazovaní vedomostí a zručností, ak je výsledok hry určovaný v prevažnej miere na základe preukazovania vedomostí alebo zručností. 6. V nadväznosti na uvedené žalobca s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 4 písm. e) zákona o hazardných hrách namietal, že v prípade hry DIAMOND LEVEL nejde o hazardnú hru, ale práve o kvíz v zmysle citovaného ustanovenia zákona o hazardných hrách, spočívajúci v odpovediach na otázky, pri ktorom výsledok hry je určovaný výlučne na základe preukázania vedomostí a zručností hráča. Inými slovami, ide o vedomostnú hru, v ktorej na základe svojich vedomostí a schopností môže hráč získať výhru v prípade, že správne zodpovie určité vedomostné otázky. Žalobca dodal, že výsledok hry neovplyvňuje žiadna náhoda ani vopred neznáma okolnosť. 7. K spôsobu prevádzkovania predmetnej hry DIAMOND LEVEL žalobca ozrejmil, že na základe zmlúv o nájme nebytových priestorov má žalobca zariadenia, na ktorých prevádzkuje hru DIAMOND LEVEL, umiestnené v prevádzkach: Krčma IRISZ, Hlboká ul. 28/1058, Trhová Hradská, Krčma u Tondy, L. Novomeského 1587. 905 01 Senica, JOGA BAR, Továrenská 804, Kúty, Espresso pod Gaštanmi, Gazdovský rad 30, Štvrtok na Ostrove, Pohostinstvo Nyirfa, Holice č. 55, HO-TR, Potočná 27, 909 01 Skalica, Hostinec na Špici, ppl. Pljušťa 56, Skalica. 8. Vo vzťahu k žalovanému inému zásahu orgánu verejnej správy žalobca uviedol okolnosti, že dňa 28.06.2018 vykonal Daňový úrad Trnava (právny predchodca žalovaného) vo vyššie uvedených prevádzkach u žalobcu ako dozorovaného subjektu výkon dozoru, pri ktorom došlo k zapečateniu zariadení prevádzkujúcich predmetnú hru DIAMOND LEVEL. 9. V súvislosti s priebehom samotného zásahu zo strany daňového úradu žalobca namietal procesné pochybenia, následkom ktorých bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch a následky tohto zásahu mu spôsobujú značnú škodu, ktorá sa stále zvyšuje. 10. Predovšetkým žalobca namietal, že pri výkone dozoru nebola spísaná žiadna zápisnica či správa o výkone dozoru na mieste, ani žiadny iný dokument, ktorý by bol daný k dispozícii dozorovanému subjektu. Dozorovaný subjekt vôbec nebol informovaný, ani len ústne, o povahe prebiehajúcej akcie, nebol pri nej prítomný a neboli mu oznámené ani dôvody zapečatenia technických zariadení, na ktorých hru DIAMOND LEVEL prevádzkuje. V tejto súvislosti žalobca namietal, že zapečatením zariadení došlo k znemožneniu pokračovania v prevádzkovaní hry, a teda k znemožneniu podnikania žalobcu, čím tento prichádza o zisk a vzniká mu neustále narastajúca finančná ujma. 11. Žalobca uviedol, že až dňa 10.07.2018 a dňa 12.07.2018 vydal daňový úrad záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 ods. 3 a 4 zákona o hazardných hrách s tým, že podľa týchto záznamov žalovaný pozastavuje prevádzkovanie technického zariadenia DIAMOND LEVEL odo dňa 28.06.2018, a to podľa § 54 ods. 3 písm. e) zákona č. 171/2005 Z. z. Pozastavenie prevádzkovania technických zariadení bolo v uvedených záznamoch odôvodnené tým, že hra na internetovom zariadení bola možná až po zaplatení peňažných prostriedkov a hráčovi môže byť vyplatená výhra, pričom podľa názoru pracovníkov orgánu dozoru: „Preverované technické zariadenie napĺňa znaky kvízov spočívajúcich v odpovediach na otázky alebo v preukazovaní vedomostí alebo zručností a súčasne napĺňa aj znaky hazardnej hry, ktorej výsledok závisí výlučne alebo prevažne od náhody a hráč môže po zaplatení vkladu získať výhru. Orgán dozoru konštatuje, že technické zariadenie napĺňa znaky hazardnej hry a vyhľadávacou činnosťou bolo zistené porušenie ustanovení zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré boli predmetom dozoru.“ 12. Žalobca v nadväznosti na uvedené dal do pozornosti, že predmetné záznamy by mali byť podľa ich textu prílohou zápisníc z vyhľadávacej činnosti č. 101349186/2018, č. 101338587/2018, č. 101342741/2018, č. 101348690/2018, č. 101349044/2018, č. 101343350/2018 a č. 101342740/2018, o existencii a obsahu ktorých však nemá dozorovaný subjekt žiadnu vedomosť. Zároveň žalobca namietal, že tieto zápisnice mu neboli poskytnuté ani len k nahliadnutiu, neboli mu ani doručené a nikdy mu nebolo umožnené sa k veci vyjadriť. 13. Podľa názoru žalobcu v danom prípade nejde o hazardnú hru, a preto je zásah daňového úradu celkom neopodstatnený a žalovaný ani nemá právomoc zabezpečovať technické zariadenia, na ktorých je nainštalovaná hra DIAMOND LEVEL. Žalobca dodal, že ak by mal daňový úrad názor, resp. mal pochybnosti o tom, či ide alebo nejde o hazardnú hru a za tým účelom by vykonával dozor na mieste, resp. dozor formou vyhľadávacej činnosti, na ktorý je oprávnený podľa zákona o hazardných hrách, takýto postup musí byť vykonaný v súlade s citovaným zákonom, čo sa však v predmetnom prípade nestalo. 14. Žalobca s poukazom na znenie ustanovení § 15 ods. 3, ods. 5 písm. a), c), ods. 9 zákona o hazardných hrách, upravujúcich postup pri výkone dozoru, namietal, že ako dozorovaný subjekt nebol o zásahu upovedomený, preto ani nebol prítomný počas vykonávania zásahu, pričom nikto sa žalobcovi ako dozorovanému subjektu nepreukázal žiadnym služobným preukazom oprávňujúcim na vykonanie dozoru. 15. Ďalej žalobca v súvislosti so samotným výkonom dozoru namietal, že nie len jemu, ale ani osobe prenajímajúcej mu priestor na umiestnenie zariadení na prevádzkovanie hry DIAMOND LEVEL, sa nikto pri zásahu nepreukázal žiadnym služobným preukazom ani písomným poverením. Žalobca dodal, že o povahe vykonaného dozoru sa dozvedel až z neskoršieho spravodajstva odvysielaného v televízii a z dodatočne doručených záznamov o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry zo dňa 10.07.2018 a 12.07.2018. 16. Žalobca mal za to, že v prípade, ak by zo strany daňového úradu išlo o výkon tzv. vyhľadávacej činnosti, o takomto postupe je povinný podľa § 13 ods. 9 zákona o hazardných hrách vyhotoviť zápisnicu, na ktorú sa vzťahuje § 15 ods. 9 citovaného zákona, teda musí mať rovnaké náležitosti ako správa, musí byť doručená dozorovanému subjektu a musí mu byť umožnené v určitej lehote predložiť písomné námietky voči údajom v nej obsiahnutým. 17. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že ani v čase podania správnej žaloby, kedy od zásahu uplynuli takmer dva mesiace, neboli mu doručené žiadne správy o výsledku výkonu dozoru na mieste ani žiadne zápisnice z vyhľadávacej činnosti a nebolo mu ani nijakým spôsobom umožnené predložiť písomné námietky proti dôvodom vykonania predmetného zásahu a údajom obsiahnutým v správach, resp. v zápisniciach. Žalobca preto namietal, že bol ukrátený na svojich právach a bolo mu celkom znemožnené brániť sa proti nezákonnému postupu daňového úradu. Žalobca s poukazom na ustanovenia § 15 ods. 5 písm. e) v spojení s § 15 ods. 6 zákona o hazardných hrách zastal názor, že predloženie písomných námietok v tomto smere predstavuje určitý opravný prostriedok, ktorý bol žalobcovi odopretý. 18. K charakteru hry DIAMOND LEVEL žalobca uviedol, že táto nie je hazardnou hrou, popísal jej priebeh a postupy, z ktorých je podľa jeho názoru zrejmé, že ide o kvíz spočívajúci v odpovediach na otázky, pri ktorom výsledok hry je závislý výlučne na vedomostiach a zručnostiach hráča, teda na tom, či hráč odpovie správne na položené otázky v stanovenom časovom limite. Ak odpovie správne, výhru získa vždy. Ak jeho odpoveď bude nesprávna, nevyhrá nič a žiadna náhoda ani vopred neznáma okolnosť to nemôže zmeniť. Ďalej žalobca popísal postupy a priebeh predmetnej hry, na základe ktorých má za to, že hra DIAMOND LEVEL nie je hazardnou hrou. Svoje tvrdenie podporil poukazom na závery znaleckého posudku na softvér DIAMOND LEVEL, vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 266/2017 zo dňa 08.12.2017 a znaleckého posudku vypracovaného znaleckým ústavom Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave č. 30/2018 zo dňa 27.03.2018, v zmysle ktorých o výsledku hry rozhodujú prevažne vedomosti a zručnosti účastníka a posudzované zariadenie a softvér nemožno považovať za hazardnú hru. 19. Vo vzťahu k obsahu záznamov o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry žalobca v nadväznosti na uvedený charakter hry namietal, že ak žalovaný tvrdí, že kontrolované zariadenie DIAMOND LEVEL je súčasne kvízom spočívajúcim v odpovediach na otázky alebo v preukazovaní vedomostí a zručností a súčasne hazardnou hrou, čo robí jeho konštatovania pomerne zmätočnými. Žalobca namietal, že zo záznamov nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že na výsledok hry by mala mať vplyv náhoda a vopred neznáma okolnosť (čo je jedna zo zákonom definovaných podmienok, ktorá musí byť spolu s inými kumulatívne splnená, aby mohlo ísť o hazardnú hru), ani čo by malo byť touto vopred neznámou okolnosťou ani to, ako dospel žalovaný k záveru, že miera výhry založená na náhode by mala byť väčšia ako miera vedomostí a zručností hráča, pretože táto sama o sebe od náhody závislá byť nemôže. Žalobca v tejto súvislosti dôvodil, že daňový úrad v predmetných záznamoch nedefinoval žiadnu náhodnú ani vopred neznámu okolnosť majúcu vplyv na hru, resp. na jej výsledok, a preto je jeho záver o hazardnom charaktere hry absolútne nepreskúmateľný a arbitrárny. 20. Žalobca poukázal na skutočnosť, že vo veci samej ide o technicky zložité zariadenia, zamestnanci orgánu dozoru nie sú odborne spôsobilí ani technicky vybavení na posúdenie, či ide alebo nejde o hazardnú hru a už vôbec takéto posúdenie nemožno vykonávať na základe laického pozorovania priebehu hry. 21. Záverom žalobca namietal, že postup daňového úradu Trnava a ním vykonaný zásah v podobe zapečatenia zariadení s hrou DIAMOND LEVEL je absolútne nezákonný a ústavne neudržateľný. S poukazom na ústavnú zásadu legality, ovládajúcu konanie orgánov verejnej správy podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, žalobca vyslovil názor, že takýto postup daňového úradu je nie len popretím základných práv žalobcu, ale hraničí aj so svojvôľou orgánu verejnej správy. III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu 22. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.11.2018 a navrhol, aby správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako nedôvodnú odmietol, prípadne, aby podľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP konanie vo veci prerušil z dôvodu, že rozhodnutie závisí od otázky, ktorú správny súd nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Žalovaný uviedol, že touto predbežnou otázkou je vyjadrenie Technického skúšobného ústavu, š. p., Krajinská cesta 2929/9, Piešťany, ktorý bol dňa 11.07.2018 poverením Daňového úradu Trnava č. 101332112/2018 podľa § 11 ods. 3 písm. b) zákona o hazardných hrách poverený výkonom dozoru zameraného na technickú kontrolu internetového zariadenia DIAMOND LEVEL, č. 733853, pričom výsledok tohto dozoru nebol ku dňu podania vyjadrenia žalovaného Daňovému úradu Trnava doručený. 23. K dôvodom vykonania napadnutého zásahu žalovaný uviedol, že Daňovému úradu Trnava bolo z úradnej činnosti ako i zo všeobecne prístupných údajov (napr. internet, média) známe, že „kvízomaty“ a podobné zariadenia sa začali v prevádzkach objavovať po novele zákona o hazardných hrách č. 386/2016 Z. z., keď štát obmedzil prevádzkovanie niektorých druhov hazardných hier v „malých prevádzkach“ a sústredil hazard do väčších herní. Pracovníci Daňového úradu Trnava, ktorý je orgánom dozoru štátnej správy v oblasti hazardných hier, disponujúcim oprávneniami podľa zákona č. 171/2005 Z. z., podľa § 11 ods. 3 citovaného zákona vykonali dňa 28.06.2018 dozor formou vyhľadávacej činnosti v prevádzkach uvádzaných v správnej žalobe. Žalovaný uviedol, že počas výkonu dozoru formou vyhľadávacej činnosti bol preverovaný priebeh hry zameraný na vedomostnú a zručnostnú hru DIAMOND LEVEL v prevádzkach, v ktorých sa nachádzali „kvízomaty“, pričom bolo potrebné posúdiť, či tento prístroj je hazardnou hrou. Dozorom vykonaným v prevádzkach boli zistené skutočnosti, na základe ktorých bolo prevádzkovanie tzv. kvízomatov pozastavené v súlade § 54 ods. 3 zákona o hazardných hrách. Žalovaný popísal priebeh realizácie hry na preverovaných kvízomatoch v dotknutých prevádzkach, pričom dospel k záveru, že pri hre na tzv. kvízomatoch prevádzkovaných spoločnosťou KNV s.r.o. (žalobcom) hra DIAMOND LEVEL napĺňa znaky kvízov spočívajúcich v odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí a zručností. 24. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách a negatívne vymedzenie hazardných hier podľa § 3 ods. 4 písm. e) zákona o hazardných hrách žalovaný uviedol, že zo skutočností zistených pri výkone dozoru formou vyhľadávacej činnosti možno konštatovať, že technické zariadenie napĺňa znaky hazardnej hry v zmysle podľa § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách. Podľa doterajších zistení orgánu dozoru je v tomto prípade potrebné hovoriť o hazardnej hre, nakoľko je zrejmé, že zákonodarca mal pod pojmom kvíz úplne inú predstavu ako prevádzkovanie „kvízomatov“ (napríklad správnu odpoveď na odbornú otázku v tlačenom periodiku s možnosťou získať symbolickú cenu a pod.). S poukazom na popis priebehu hry žalovaný dôvodil, že pri hre na „kvízomate“ určite nie je výsledok hry v prevažnej miere určovaný na základe vedomostí alebo zručností, nakoľko k dosiahnutiu aj pomerne veľkej konečnej peňažnej výhry, ktorú hráč môže vyhrať aj po časovo dlhšom hraní na „kvízomate“, stačí odpoveď na jedinú otázku (všetky ostatné otázky, ktoré sa formálne zobrazujú po každej odohranej hre, je možné jednoducho a rýchlo odložiť ich do banky otázok a pri ukončení hrania sa dajú všetky tieto otázky, ktoré sem boli odložené, zlúčiť do jedinej), pri ktorej je možnosť pozrieť nápoveď, v ktorej je graficky znázornené, aká je pravdepodobnosť správnej a nesprávnej odpovede. Žalovaný mal za to, že tu ide len o formálnu otázku, na ktorú je v nápovede jasná odpoveď a v žiadnom prípade teda nemožno hovoriť, že v prevažnej miere sú na získanie výhry potrebné vedomosti alebo zručnosti. 25. K vyhodnoteniu grafickej vizualizácie hier žalovaný uviedol, že táto je zaradená v priečinku „súťaž s vizualizáciou“ a na „kvízomate“ je takmer identická s grafikou, ktorá je používaná u hazardných hier ako sú výherné prístroje a videohry. Čiže v troch (prípadne i viac) valcoch sú umiestnené rôzne symboly (pri každej hre iné), ktoré pri určitej kombinácii umožňujú výhru. V § 3 ods. 4 písm. e) zákona o hazardných hrách, na ktorý sa odvoláva žalobca, však u kvízov, ktoré nie sú podľa tohto ustanovenia hazardnými hrami, neexistuje žiaden vklad - úhrada peňažných prostriedkov alebo poskytnutie inej majetkovej hodnoty, potrebnej na to, aby sa hráč mohol zúčastniť na hazardnej hre v zmysle § 2 písm. h) zákona o hazardných hrách. Žalovaný dal do pozornosti, že pri prevádzkovaní „kvízomatov“ je tento vklad potrebný, aj keď ho prevádzkovateľ nazýva „kúpením otázky“. 26. Žalovaný dôvodil, že zariadenia prevádzkované žalobcom ako „kvízomaty“ spĺňajú znaky hazardných hier a naopak, nespĺňajú znaky takých hier, ktoré nie sú považované za hazardné. Podľa názoru žalovaného sú to v skutočnosti riadne hazardné hry, veľmi podobné výherným prístrojom, prípadne terminálom videohier a všetky odlišnosti sú len účelovo upravené vlastnosti týchto zariadení tak, aby ich bolo možné prezentovať ako „kvíz“, aj keď v podstate na výšku výhry alebo prehry nemajú kvízové otázky žiadny alebo len minimálny vplyv. 27. K námietke napádajúcej, že pri výkone dozoru nebola spísaná žiadna zápisnica či správa o výkone dozoru na mieste, ani žiadny iný dokument, ktorý by bol daný k dispozícií žalobcovi ako dozorovanému subjektu, pričom žalobca vôbec nebol informovaný o povahe prebiehajúcej akcie, nebol pri nej prítomný a neboli mu oznámené ani dôvody zapečatenia technických zariadení, na ktorých hru DIAMOND LEVEL prevádzkuje, žalovaný uviedol, že zamestnanci Daňového úradu Trnava nevykonávali dozor na mieste za prítomnosti prevádzkovateľa, a preto z nej neboli vypracované správy o výsledku dozoru na mieste podľa § 15 ods. 5 písm. c) zákona o hazardných hrách, ale vykonávali dozor formou vyhľadávacej činnosti. 28. V nadväznosti na uvedené dal žalovaný do pozornosti definíciu vyhľadávacej činnosti podľa § 13 ods. 9 zákona o hazardných hrách, pričom mal za to, že zamestnanci orgánu dozoru postupovali pri vyhľadávacej činnosti v súlade s týmto ustanovením zákona. Zároveň žalovaný dodal, že z vyhľadávacej činnosti sa spisujú zápisnice spolu so záznamami o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry. 29. Ohľadom vyhotovenia záznamov žalovaný uviedol, že záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry boli žalobcovi zaslané elektronickou formou dňa 13.07.2018, pričom v zázname o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry je ako dôvod uvedená skutočnosť, že technické zariadenie napĺňa znaky hazardnej hry a vyhľadávacou činnosťou bolo zistené porušenie ustanovení zákona o hazardných hrách. V súvislosti s priebehom vykonávaného dozoru žalovaný doplnil, že dozor vykonaný formou vyhľadávacej činnosti ešte nebol ukončený, vzhľadom na skutočnosť, že do dňa spísania vyjadrenia k správnej žalobe v tejto veci daňovému úradu nebolo doručené vyžiadané odborné stanovisko z Technického skúšobného ústavu Piešťany š. p., či v danom prípade ide o hazardnú hru alebo nie, a teda príslušné zápisnice z vyhľadávacej činnosti ešte neboli uzavreté. 30. Samotný priebeh výkonu namietaného dozoru žalovaný popísal tak, že pri dozore formou vyhľadávacej činnosti sa zamestnanci Daňového úradu Trnava pri vstupe do priestorov, v ktorých sa nachádzali tzv. kvízomaty, preukázali svojimi služobnými preukazmi osobám zabezpečujúcim prevádzku kvízomatov. 31. K formálnym podkladom výkonu dozoru žalovaný uviedol, že Daňovým úradom Trnava za účelom odborného posúdenia tzv. kvízomatov bolo v zmysle § 11 ods. 3 písm. b) zákona o hazardných hrách vydané poverenie na výkon dozoru pre zamestnancov poverenej skúšobne Technického skúšobného ústavu Piešťany š. p. č. 101332112/2018 (príloha 8 administratívneho spisu), pričom Technický skúšobný ústav Piešťany š. p. je podľa poverenia Ministerstva financií SR a ustanovenia § 30 zákona o hazardných hrách jedinou autoritou v rámci Slovenskej republiky, ktorá má oprávnenie posúdiť technické zariadenia z pohľadu predmetného zákona. 32. Ďalej žalovaný uviedol, že dozor vykonaný formou vyhľadávacej činnosti podľa § 13 ods. 9 zákona o hazardných hrách nie je teda ukončený, vzhľadom na skutočnosť, že do dnešného dňa žalovanému nebolo poskytnuté vyžiadané odborné stanovisko z Technického skúšobného ústavu Piešťany š. p., či ide o hazardnú hru alebo naopak. Výsledkom tohto konania po doručení odpovede (posúdenia) z Technického skúšobného ústavu, š. p. bude zápisnica. 33. K tvrdeniu žalobcu, že opakovane predkladal orgánu dozoru znalecké posudky na softvér DIAMOND LEVEL, ktorých závery preukazujú, že sa nejedná o hazardnú hru, žalovaný uviedol, že Daňovému úradu Trnava žalobca do dňa spísania vyjadrenia k správnej žalobe žiadny znalecký posudok nepredložil a ani nebola ponúknutá možnosť zapožičania zariadenia, na ktorom je hra DIAMOND LEVEL nainštalovaná. 34. Na podporu svojho návrhu na odmietnutie žaloby ako nedôvodnej žalovaný poukázal na právne závery vyplývajúce z právoplatných uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 29Sa/8/2017, sp. zn. 24Sa/14/2017, sp. zn. 24Sa/15/2017, sp. zn. 23Sa/14/2017 a z uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/2/2018, ktorými krajské súdy odmietli žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustné. Žalovaný na vysvetlenie dodal, že uvedené rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici boli vydané v konaniach vedených proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, kde žalobcami boli prevádzkovatelia hazardných hier na internete - poskytovatelia zakázanej ponuky v zmysle zákona o hazardných hrách, teda subjekty, ktoré prevádzkovali hazardné hry bez licencie udelenej podľa zákona o hazardných hrách. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici žalobca sa v týchto konaniach domáhal ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ktorá je neprípustná pre nespôsobilý predmet súdneho prieskumu; nejedná sa o faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ale o osobitné úkony, konanie normatívne upravené v druhej hlave zákona o hazardných hrách, ako dozor v § 11 - 15b, preto žalobca ani nemôže byť konaním žalovaného dotknutý na svojich právach ako účastník administratívneho konania, čím žalobca nespĺňa základný predpoklad pre podanie žaloby. Ďalej sa súd v týchto rozhodnutiach vyjadril aj k pasívnej legitimácii žalovaného (Finančné riaditeľstvo SR), keď uviedol že orgán vykonávajúci dozor podľa zákona o hazardných hrách, pri výkone predmetného dozoru, nekoná ako orgán verejnej správy, pričom ako opakovane argumentuje Krajský súd v Banskej Bystrici: „Správny súd dospel k záveru, že ak žalovaný nekoná ako orgán verejnej správy a výkon dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk nemožno považovať za iný zásah orgánu verejnej správy, potom výkon dozoru nepodlieha prieskumnej právomoci správnych súdov. V predmetnej veci totiž nejde o úkony orgánu verejnej správy vykonávané v rámci výkonu jeho právomoci v oblasti verejnej správy, a preto nie je splnený základný predpoklad pre poskytnutie súdnej ochrany v správnom súdnictve.“ 35. V nadväznosti na vyššie uvedené rozhodnutia správnych súdov a s poukazom na definíciu iného zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP žalovaný dôvodil, že predmetom tohto súdneho prieskumu má byť zákonnosť postupu orgánu dozoru pri výkone dozoru, resp. vyhľadávacej činnosti. Žalovaný pri výkone dozoru, resp. vyhľadávacej činnosti postupoval podľa ustanovení zákona o hazardných hrách, avšak iný zásah orgánu verejnej správy má faktickú povahu a neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie, je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Je to faktický procesný postup, ktorý nie je zakončený vydaním rozhodnutia alebo opatrenia. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že výsledkom konania orgánu dozoru bude zápisnica podľa § 13 ods. 9 zákona o hazardných hrách a prípadné ďalšie správne konanie. 36. Žalovaný mal za to, že súdnym prostriedkom ochrany žalobcu nemôže byť žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy, pretože táto žaloba sa týka procesného postupu žalovaného podľa zákona o hazardných hrách a postup žalovaného nepredstavuje faktický alebo okamžite vykonaný zásah, tak ako je ustanovené v § 3 SSP. V tejto veci nie je možné súdny prieskum vykonať na podklade žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Z tohto dôvodu žalovaný navrhol, aby súd túto žalobu v súlade s § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol, nakoľko je neprípustná. 37. Zároveň žalovaný upozornil, že konanie Daňového úradu Trnava ako orgánu dozoru formou vyhľadávacej činnosti v súvislosti s internetovým zariadením DIAMOND LEVEL, nie je ukončené, pričom poukázal na § 7 písm. a) SSP, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. Aj z tohto dôvodu žalovaný navrhol, aby súd žalobu v súlade s § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol, nakoľko je neprípustná. 38. Do tretice, s poukazom na negatívnu enumeráciu predmetu súdneho prieskumu zákonnosti v rámci správneho súdnictva podľa § 7 písm. e) SSP, žalovaný navrhol odmietnuť žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, pretože písomnosti žalovaného doteraz vydané v konaní orgánu dozoru sú opatreniami predbežnej resp. procesnej povahy, a teda nie sú to rozhodnutia alebo opatrenia, ktorými by bolo konanie ukončené. 39. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobca zotrval na dôvodoch a petite podanej žaloby a v reakcii na stanovisko žalovaného žalobca zopakoval, že mu z vykonaného zásahu žalovaného nebola doručená žiadna správa alebo zápisnica, z ktorej by bolo možné presne určiť, o aký typ dozoru išlo, pričom bez ohľadu na formu vykonávaného dozoru, žalovaný bol povinný o jeho výsledku vyhotoviť buď písomnú správu o výsledku dozoru na mieste (ak sa jednalo o dozor na mieste) alebo zápisnicu o vyhľadávacej činnosti (ak sa jednalo o dozor formou vyhľadávacej činnosti), pričom uvedené dokumenty vyžadujú rovnaké obsahové náležitosti, bližšie vymenované v § 15 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z. 40. V nadväznosti na tvrdenie žalovaného, že v danom prípade išlo o dozor formou vyhľadávacej činnosti (nie o výkon dozoru na mieste ), žalobca zotrval na námietke k postupu žalovaného, ktorý bol povinný o výkone tejto vyhľadávacej činnosti spísať zápisnicu obsahujúcu zákonné náležitosti a túto zaslať žalobcovi ako dozorovanému subjektu. Žalobca s poukazom na § 13 ods. 9, poslednej vety v spojení s § 15 ods. 9 zákona o hazardných hrách uviedol, že medzi náležitosti takejto zápisnice patrí aj opis skutkového stavu a nedostatkov zistených pri vykonanom dozore, vrátane uvedenia písomných podkladov a iných skutočností, ktoré tieto zistenia preukazujú a právnych predpisov, ktorých porušenie bolo zistené, a to aj nedostatkov zistených počas výkonu dozoru nad rámec predmetu dozoru (§ 15 ods. 9 písm. e/ citovaného zákona) a určenie lehoty pre dozorovaný subjekt na predloženie písomných námietok voči údajom uvedeným v zápisnici (§ 15 ods. 9 písm. f/ citovaného zákona č. 171/2005 Z. z.). Žalobca opakovane dal do pozornosti, že žiadnu takúto zápisnicu žalovaný žalobcovi nikdy nedoručil a ako to vyplýva z jeho vyjadrenia, tieto ku dnešnému dňu ani nevyhotovil, resp. nedokončil. 41. Podľa názoru žalobcu, zo zákona o hazardných hrách v podstate vyplýva, že pri výkone dozoru formou vyhľadávacej činnosti, zápisnica o tejto vyhľadávacej činnosti je jediným písomným zadokumentovaním skutkového stavu a prípadných nedostatkov a jedinou možnosťou sa brániť proti takýmto zisteniam je podanie námietok voči údajom uvedeným v zápisnici v lehote určenej orgánom dozoru v takejto zápisnici. Skutočnosť, že žalovaný doručoval žalobcovi záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry, vyššie namietanú nezákonnosť nijako nekonvaliduje ani nezmení, pretože tieto záznamy neobsahujú náležitosti zápisníc z vyhľadávacej činnosti a neumožňujú dozorovanému subjektu brániť sa proti záverom v nich uvádzaných. 42. Ohľadom uloženia povinnosti pozastavenia prevádzkovania hazardnej hry žalobca opakovane dôvodil, že v zmysle § 54 zákona o hazardných hrách je to druh sankcie za zistené porušenia zákona a k tomuto kroku môže žalovaný ako orgán dozoru pristúpiť len vtedy, ak skutočne ide o hazardnú hru a len, ak pri výkone dozoru zistí (nie sa len domnieva), že dozorovaný subjekt porušil ustanovenia zákona o hazardných hrách, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných hier, podmienky prevádzkovania hazardných hier ustanovené v zákone o hazardných hrách alebo určené v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii, povinnosti podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo nesplní povinnosti jemu uložené právoplatným rozhodnutím orgánu dozoru. Nejde o nejaké predbežné opatrenie, ku ktorému by bol žalovaný ako orgán dozoru oprávnený pristúpiť v prípade, že má podozrenie alebo sa domnieva, že dochádza k porušovaniu zákona o hazardných hrách. V zmysle zákona ide o sankciu za už zistené porušenie zákona. V súvislosti so sporným využitím inštitútu sankcie žalobca položil otázku, ako môže žalovaný hovoriť o porušení zákona, ak ešte nemá výsledky skúmania z TSÚ Piešťany š. p. a keď sám vo svojom vyjadrení uviedol, že v súčasnosti sa ešte len zisťuje, či vo veci samej ide alebo nejde o hazardnú hru. 43. K uloženiu predmetnej sankcie žalobca ďalej uviedol, že k tomuto je orgán dozoru oprávnený pristúpiť až po riadnom posúdení skutkového a právneho stavu veci, čo sa v prejednávanom prípade nestalo. V prejednávanom prípade orgán dozoru prišiel na miesto samé a zapečatil zariadenia, čím pozastavil prevádzkovanie hry, a to bez akéhokoľvek predchádzajúceho skúmania, dokazovania či písomného podkladu. Žalobcovi nedoručil, ale ani nedoručoval, zápisnice z vyhľadávacej činnosti, voči ktorým by tento mohol podať námietky, žalovaný nijako nešpecifikoval, na čom založil svoje tvrdenia a tieto ani ničím nepreukázal. 44. V nadväznosti na uvedené dal žalobca do pozornosti, že z vyjadrení žalovaného jednoznačne vyplýva, že doposiaľ nemá zistené, či vo veci samej ide alebo nejde o hazardnú hru, že túto otázku v súčasnosti skúma TSÚ Piešťany, š. p. a výsledky doposiaľ nie sú žalovanému známe. Teda v súčasnosti ešte len prebieha proces zisťovania, či na strane žalobcu došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona o hazardných hrách a či vôbec ide o hazardnú hru alebo nie. Nemožno teda v žiadnom prípade hovoriť o tom, že žalovaný „zistil“ porušenia zákona o hazardných hrách alebo nedostatky pri výkone dozoru. V tomto ohľade závery žalovaného žalobca označil za domnienky či pochybnosti, pričom za takéto pochybnosti alebo domnienky mu zákon neumožňuje žalobcu sankcionovať. Napriek tejto skutočnosti však už žalovaný uložil žalobcovi sankciu v podobe pozastavenia prevádzkovania hry a žalobcovi v dôsledku toho vzniká značná škoda. V súvislosti s uložením sankcie v tomto štádiu konania žalobca vyslovil obavu o neexistencii právnej istoty, že jeho vec bude objektívne preskúmaná a vyhodnotená. 45. Žalobca vyslovil nesúhlas s návrhmi žalovaného na odmietnutie žaloby z dôvodu jej údajnej neprípustnosti a tieto označil za zmätočné a neopodstatnené. Jednotlivé dôvody na odmietnutie žaloby a na prerušenie konania žalovaný pritom formuloval nedostatočne. Žalobca poukázal na to, že nie je úlohou žalobcu a ani súdu z vyjadrenia žalovaného dedukovať jeho argumenty, je povinnosťou žalovaného v rámci svojho bremena tvrdenia dostatočne špecifikovať svoje tvrdenia. 46. Na rozdiel od žalovaného žalobca mal za to, že v predmetnej veci ide o postup podľa citovaného § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Dodal, že v čase podávania žaloby žalobca nepoznal presnú podstatu zásahu žalovaného ani jej konkrétne dôvody a v podstate sa o nich bližšie dozvedá až z vyjadrenia žalovaného. Doposiaľ žalobca zotrval na tom, že na postup žalovaného nebol žiadny dôvod, lebo sa nejedná o hazardnú hru, čo má potvrdené znaleckými posudkami dvoch znaleckých ústavov, ktoré už priložil k ním podanej žalobe. 47. V nadväznosti na uvedené dôvodil, že v súvislosti s vykonaným zásahom nebola žalobcovi doručená žiadna listina, ako napríklad zápisnica o výsledku vyhľadávacej činnosti, a preto žalobca právom namietal, že sa jednalo o faktický postup orgánu verejnej správy. Neexistovalo nič, čo by nasvedčovalo tomu, že prebieha nejaké formalizované administratívne konanie a zásah spočíval v okamžitom uplatnení oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Poukázal na to, že samotný žalovaný uvádza vo svojom vyjadrení, že iný zásah orgánu verejnej správy je faktický procesný postup, ktorý nie je zakončený vydaním rozhodnutia alebo opatrenia. Následne uvádza, že jeho postup bol tzv. vyhľadávacou činnosťou podľa zákona o hazardných hrách a jeho výsledkom bude zápisnica podľa § 13 ods. 9 tohto zákona a prípadné ďalšie správne konanie. Takže je podľa názoru žalobcu zrejmé, že výkon dozoru formou vyhľadávacej činnosti ako taký nie je ukončený rozhodnutím alebo opatrením, len vydaním zápisnice a prípadné ďalšie správne konanie môže aj nemusí prebehnúť v závislosti od výsledkov vyhľadávacej činnosti. 48. Žalobca zotrval na tvrdení, že zásah vykonaný žalovaným mal faktickú povahu a spočíval v okamžitom uplatnení oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. V tejto súvislosti dal opakovane do pozornosti, že pozastavenie prevádzkovania hry je sankciou podľa § 54 zákona o hazardných hrách, ku ktorému môže žalovaný ako orgán dozoru pristúpiť len vtedy, ak skutočne ide o hazardnú hru a len, ak pri výkone dozoru zistí, že dozorovaný subjekt porušil ustanovenia tohto zákona, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier. Žalovaný nemal v čase zásahu ani preukázané, že ide o hazardnú hru (žalobca trvá na tom, že o hazardnú hru v žiadnom prípade nejde) a ani teda žalovaný v tom čase nemohol určiť, či došlo k porušeniu právnych predpisov v oblasti hazardných hier. Teda žalovaný ako orgán dozoru využil na mieste samom svoje oprávnenie zariadenia zapečatiť a tým prevádzkovanie hry pozastaviť, bez riadneho preskúmania veci. V podstate žalovaný najprv uložil sankciu a následne niekoľko mesiacov čakal na výsledok technického skúmania, ktorým sa malo zistiť, či je hra hazardnou hrou alebo nie a teda či vôbec k porušeniu predpisov mohlo dôjsť. 49. S poukazom na zásady uplatňované v demokratickom a právnom štáte žalobca dôvodil, že on musí mať v situácii, o akú ide vo veci samej, možnosť brániť sa proti postupu žalovaného, pokiaľ takýmto postupom sú priamo dotknuté jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti. Dal do pozornosti druhú časť definície iného zásahu orgánu verejnej správy (časť za bodkočiarkou), že za iný zásah orgánu verejnej moci sa považuje aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. Preto má žalobca za to, že aj výkon dozoru možno považovať za druh kontroly podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o hazardných hrách, pretože podstatou výkonu dozoru je kontrola dodržiavania ustanovení zákona o hazardných hrách. 50. Žalobca zotrval na tvrdení, že postupom žalovaného boli jeho práva a právom chránené záujmy priamo dotknuté; konkrétne je postupom žalovaného priamo dotknuté predovšetkým právo žalobcu podnikať a vykonávať inú zárobkovú činnosť garantované článkom 35 ods. 1 Ústavy SR, pričom zapečatením zariadení žalovaný znemožnil žalobcovi vykonávať jeho podnikateľskú činnosť. Zároveň postupom žalovaného sú priamo dotknuté aj jeho povinnosti, pretože je povinný strpieť výkon dozoru, ktorý je absolútne neopodstatnený a podľa 13 ods. 10 zákona o hazardných hrách je povinný znášať náklady spojené s výkonom dozoru a náklady, ktoré mu v tejto súvislosti vzniknú. 51. V nadväznosti na uvedené vyslovil žalobca názor, že vo veci samej je splnená podmienka podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, pretože ide o postup orgánu verejnej správy, ktorý podlieha súdnemu prieskumu a žaloba je prípustná, pričom v opačnom prípade by došlo k tzv. denegatio iustitiae, t. j. odopretiu spravodlivosti. V súvislosti s námietkou žalovaného, že nejde v danej veci o predmet súdneho prieskumu z dôvodu podľa § 7 písm. a) SSP žalobca uviedol, že b prejednávanom prípade žalobca nemal k dispozícii žiadne riadne opravné prostriedky, a teda nemal aké ani využiť. Nebyť tejto podanej žaloby, doposiaľ by žalobca nevedel, prečo k vykonaniu zásahu zo strany žalovaného vôbec došlo. Ohľadom žalovaným tvrdeného dôvodu neprípustnosti žaloby z dôvodu predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy opatrenia (podľa § 7 písm. e/ SSP), dal žalobca do pozornosti, že zo súdneho prieskumu sú tieto vylúčené len v prípade, že nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, avšak v prípade žalobcu k takejto ujme došlo. 52. Žalovaným poukazované rozhodnutia súdov, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 29Sa/8/2017, 24Sa/14/2017-176, 24Sa/15/2017-146, 23Sa/14/2017-74 a uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/2/2018-72, žalobca označil za neaplikovateľné na jeho prejednávaný prípad, ktoré sú v merite veci odlišné. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že žalobcovia v daných konaniach predovšetkým žiadali prostredníctvom podaných správnych žalôb, aby súd uložil Finančnému riaditeľstvu SR povinnosť požiadať o zrušenie príkazov súdu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo inej platobnej služby a na zamedzenie prístupu k webovým sídlam, čo v danej časti súd správne posúdil, že nie je oprávnený preskúmavať iné rozhodnutie súdu tej istej inštancie a preto žalobu odmietol. Vo zvyšnej časti žalobcovia namietali zaradenie internetových stránok, na ktorých poskytovali zakázané ponuky do zoznamu vedeného Finančným riaditeľstvom SR. Aj v tomto prípade išlo v merite veci o odlišné situácie, už len preto, že žalobcovia v daných konaniach aj skutočne prevádzkovali hazardné hry, čo nie je prípad žalobcu. 53. K návrhu žalovaného na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP žalobca uviedol, že prerušenie konania nepovažuje za potrebné vzhľadom na to, že už dva znalecké ústavy potvrdili, že pri hre DIAMOND LEVEL výsledok hry neovplyvňuje žiadna náhoda ani vopred neznáma okolnosť a že výsledok hry závisí od znalostí účastníka hry. Uvedené len potvrdzuje slová žalobcu o tom, že sa nejedná o hazardnú hru a žalovaný tak vôbec nebol oprávnený na postup podľa zákona o hazardných hrách. 54. Žalovaný v duplike na vyjadrenie žalobcu zotrval na tvrdení zákonnosti jeho postupu v predmetnej veci ako aj na jeho argumentácii a návrhoch uvedených vo vyjadrení žalovaného k obsahu správnej žaloby. 55. Zopakoval, že dňa 28.06.2018 prebehla v rámci Slovenskej republiky kontrolná akcia „kvízomatov“. Pracovníci Daňového úradu Trnava, oddelenia dozoru nad hazardnými hrami vykonali dozor formou vyhľadávacej činnosti v prevádzkach uvedených v žalobe, pričom postupovali v zmysle platných právnych predpisov. 56. Ohľadom námietky žalobcu, že žalovaný bol povinný o výsledku dozoru vyhotoviť zápisnicu o vyhľadávacej činnosti, obsahujúcu rovnaké obsahové náležitosti podľa § 15 ods. 9 zákona o hazardných hrách, a túto zaslať dozorovanému subjektu, žalovaný uviedol, že vyhľadávacia činnosť je definovaná v § 13 ods. 9 citovaného zákona, kde je uvedené, že o vykonanej vyhľadávacej činnosti osoba poverená výkonom dozoru spíše zápisnicu, na ktorú sa vzťahuje § 15 ods. 9 predmetného zákona primerane. Z dozoru boli spísané zápisnice z vyhľadávacej činnosti spolu so záznamami o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry. Vo vzťahu k zápisniciam žalovaný uviedol, že príslušné zápisnice z vyhľadávacej činnosti ešte neboli uzavreté z dôvodu zaslania poverenia na výkon dozoru pre zamestnancov poverenej skúšobne Technického skúšobného ústavu Piešťany š. p. 57. K procesnému postupu, nasledujúcemu po vykonaní sporného dozoru formou vyhľadávacej činnosti, žalovaný uviedol, že Daňovým úradom Trnava bolo vydané poverenie na výkon dozoru pre zamestnancov poverenej skúšobne Technického skúšobného ústavu Piešťany š. p. pod č. 101332112/2018 (príloha 8 administratívneho spisu), v zmysle § 11 ods. 3 písm. b) zákona o hazardných hrách, za účelom odborného posúdenia tzv. „kvízomatov“. V tejto súvislosti žalovaný zopakoval, že Technický skúšobný ústav Piešťany š. p. je podľa poverenia Ministerstva financií SR a ustanovenia § 30 zákona o hazardných hrách jedinou autoritou v rámci Slovenskej republiky, ktorá má oprávnenie posúdiť technické zariadenia z pohľadu predmetného zákona. Žalovaný v duplike zopakoval, že po doručení odpovede (posúdenia) z Technického skúšobného ústavu, š. p., výsledkom tohto konania bude zápisnica. Dodal, že záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry (príloha 1 -7 administratívneho spisu) boli žalobcovi zaslané elektronickou formou dňa 13.07.2018. 58. K pozastaveniu prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 zákona č. 171/2005 Z. z. žalovaný uviedol, že orgán dozoru môže pozastaviť prevádzkovanie technického zariadenia, určeného na prevádzkovanie hazardných hier, ak pri výkone dozoru zistil nedodržanie ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier. 59. V nadväznosti na uvedené uviedol, že považuje za podstatné (odvolávajúc sa na uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 14Sa/29/2018-44), že v zmysle záznamov o pozastavení hry, ktorý bol žalobcovi elektronicky zaslaný dňa 13.07.2018, žalovaný postupoval podľa § 54 zákona č. 171/2005 Z. z. Pozastavenie prevádzkovania hry je v zákone o hazardných hrách upravené v časti nazvanej sankcie. Podľa § 54 ods. 1 písm. d) tohto zákona ide o jednu zo sankcií, ktorú je možné uložiť v prípade, ak orgán dozoru pri jeho výkone zistí, že dozorovaný subjekt porušil ustanovenia zákona o hazardných hrách, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných hier, podmienky prevádzkovania hazardných hier ustanovených v licenciách. Následne ustanovenie § 54 v odseku 3 stanovuje porušenia, pri ktorých môže byť uložená práve táto sankcia. Na základe uvedeného žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť, že skutočnosť, že ide o sankciu vyplýva zo systematického zaradenia tohto inštitútu do časti zákona označenej „Sankcie“. Taktiež z dikcie ustanovenie § 54 ods. 1 zákona vyplýva, že za porušenie zákona je možné uložiť sankcie uvedené pod písmenami a) až f) zákona č. 171/2005 Z. z., pričom pod písmenom d) je stanovená práve sankcia predstavujúca pozastavenie prevádzkovania hry. V zmysle uvedeného došlo v predmetnej právnej veci k uloženiu sankcie, a to opatrením orgánu verejnej moci. Žalovaný dôvodil, že k uvedenému došlo potom, čo orgán dozoru zistil porušenie zákona o hazardných hrách. Žalovaný uviedol, že netypicky zákon v takomto prípade nestanovuje povinnosť vydať o uložení takejto sankcie formalizované rozhodnutie, ale sám v § 54 ods. 4 stanovuje, že sa o pozastavení vyhotovení len záznam. Takýto záznam je teda možné považovať za opatrenie orgánu verejnej správy. Vydanie tohto opatrenia je dôvodom, prečo nemôže žalobca hru ďalej prevádzkovať a prečo bolo následne zariadenie zapečatené. Zapečatenie zariadenia je úkonom, ktorý je priamo naviazaný na vydanie záznamu o pozastavení hry a nie je možné ho vnímať oddelene, ako samostatnú faktickú činnosť. Ide vo svojej podstate o zákonom predpokladanú realizáciu opatrenia orgánu verejnej správy. 60. Žalovaný mal za to (rovnako ako Krajský súd v Trenčíne v uznesení č. k. 14Sa/29/2018-44), že v zmysle uvedených argumentov uloženie sankcie nemôže byť za žiadnych okolností iným zásahom orgánu verejnej správy, a to ani v situácii, keď zákon nestanovuje pre orgán verejnej správy povinnosť vydať o uložení sankcie formalizované rozhodnutie, a jej uloženie je realizované „len“ záznamom, ktorý je možné považovať (podľa názoru žalovaného a podľa názoru Krajského súdu v Trenčíne v uznesení č. k. 14Sa/29/2018-44) za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Prostriedkom ochrany osoby, ktorá tvrdí, že bola uložením sankcie dotknutá na svojich právach, teda nie je žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 61. Žalovaný zopakoval, že „kvízomaty“ spĺňajú podmienky určené pre prevádzkovanie hazardnej hry. V nadväznosti na uvedené dal žalovaný do pozornosti, že v zázname o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry bola ako dôvod uvedená skutočnosť, že technické zariadenie napĺňa znaky hazardnej hry a vyhľadávacou činnosťou bolo zistené porušenie ustanovení zákona č. 171/2005 Z. z. K tvrdeniu žalobcu, že v prípade hry DIAMOND LEVEL nejde o hazardnú hru, ale kvíz spočívajúci v odpovediach na otázky, pri ktorom výsledok hry je určovaný výlučne na základe preukázania vedomostí a zručností hráča a k výhre sa nemožno dostať inak, ako správnym zodpovedaním kvízových otázok, žalovaný uviedol, že zo skutočností zistených pri vyhľadávacej činnosti možno konštatovať, že technické zariadenie napĺňa znaky hazardnej hry podľa § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách a tiež znaky kvízov podľa ustanovenia § 3 ods. 4 písm. e) zákona č.171/2005 Z. z. Podľa názoru žalovaného sú to v skutočnosti hazardné hry, podobné výherným prístrojom alebo terminálom videohier, pričom zopakoval dôvody tohto posúdenia charakteru predmetnej hry, uvedené vo vyjadrení k žalobe. 62. Záverom dal žalovaný na podporu tvrdenia o zákonnosti jeho postupu do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/29/2008, kde krajský súd rozhodol o odmietnutí žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy v obdobnom prípade. IV. Relevantná právna úprava 63. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 64. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 65. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 66. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 67. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 68. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 69. Podľa čl. 1 ods. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej len „Ústava SR“ ) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 70. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 71. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. 72. Podľa § 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. 73. Podľa § 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností. 74. Podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 75. Podľa § 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 76. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 77. Podľa čl. 153 Ústavy SR na Slovenskú republiku prechádzajú práva a povinnosti z medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná, a to v rozsahu ustanovenom ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo v rozsahu dohodnutom medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. 78. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. 79. Podľa čl. 6 bod 1. vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v znení protokolov č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 8 (Oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR o pristúpení k Dohovoru bolo publikované v Zbierke zákonov 15. mája 1992 pod č. 209/1992 Zb.) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. 80. Podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dodatkový protokol k Dohovoru“) každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút. 81. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 82. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 83. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 84. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 85. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k). 86. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 87. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 88. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 89. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 90. Podľa § 260 SSP, ak žalovaný po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1 upustil od napadnutého iného zásahu a podľa okolností odstránil jeho následky, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví. 91. Podľa § 262 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená. 92. Podľa § 263 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2, uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom. 93. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z. orgány štátnej správy v oblasti hazardných hier sú: a) ministerstvo, b) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, c) daňové úrady, d) colné úrady. 94. Podľa § 10 ods. 4 písm. d) zákona č. 171/2005 Z. z. daňový úrad ukladá sankcie podľa tohto zákona. 95. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z. z. daňový úrad a) vykonáva dozor nad 1. dodržiavaním ustanovení tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, podmienok prevádzkovania hazardných hier ustanovených v tomto zákone a určených v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii a povinností podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardnej hry, ktoré sa vzťahujú na dozorované subjekty uvedené v § 12 písm. a) až c) alebo na ich činnosti, a to formou dozoru na mieste, dozoru na diaľku a vyhľadávacej činnosti, 2. dodržiavaním ustanovení tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dozorované subjekty uvedené v § 12 písm. d) až j) alebo na ich činnosti, a to formou dozoru na mieste, dozoru na diaľku a vyhľadávacej činnosti okrem dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk, b) vydáva poverenia na výkon dozoru pre zamestnancov poverenej skúšobne (ďalej len „prizvaná osoba“), ak je súčasťou dozoru technická kontrola. 96. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z. dozor sa vykonáva nad dozorovanými subjektmi. Orgán dozoru pri výkone dozoru nad dozorovanými subjektmi zisťuje a vyhodnocuje informácie a podklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti pri prevádzkovaní hazardných hier a pri propagovaní hazardných hier alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, najmä o nedostatkoch v činnosti dozorovaných subjektov, príčinách zistených nedostatkov, dôsledkoch zistených nedostatkov a osobách zodpovedných za zistené nedostatky. Pri výkone dozoru sa postupuje podľa tohto zákona. 97. Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z. z. dozorom na mieste je získavanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, spravidla priamo v dozorovanom subjekte alebo od jeho zamestnancov, ako aj vyhodnocovanie takto získaných informácií a podkladov; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných hier vedených orgánmi štátnej správy v oblasti hazardných hier a obcami. Dozorom na mieste nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov na mieste v konaní vedenom podľa § 57 ods. 1. 98. Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z. vyhľadávacou činnosťou je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, inak ako dozorom na mieste a dozorom na diaľku, najmä získavaním a vyhodnocovaním informácií a podkladov miestnym zisťovaním vykonaným osobami poverenými výkonom dozoru, a to aj pod utajenou identitou; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných hier vedených orgánmi štátnej správy v oblasti hazardných hier a obcami. Vyhľadávacou činnosťou nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov miestnym zisťovaním v konaní vedenom podľa § 57 ods. 1. O vykonanej vyhľadávacej činnosti osoba poverená výkonom dozoru spíše zápisnicu, na ktorú sa vzťahuje § 15 ods. 9 primerane. 99. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z. dozor na mieste môže vykonávať osoba poverená výkonom dozoru, ktorá má služobný preukaz oprávňujúci na vykonanie dozoru; ak je súčasťou dozoru technická kontrola, prizvaná osoba musí mať písomné poverenie na výkon dozoru na mieste vydané daňovým úradom. 100. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z. z. dozor na mieste sa začína dňom, keď sa osoba poverená výkonom dozoru preukázala dozorovanému subjektu služobným preukazom oprávňujúcim na vykonanie dozoru; ak je súčasťou dozoru technická kontrola, dozor na mieste sa začína dňom, keď sa prizvaná osoba preukázala dozorovanému subjektu písomným poverením na výkon dozoru podľa odseku 1. Od začatia dozoru na mieste sú orgán dozoru, osoba poverená výkonom dozoru a prizvaná osoba oprávnené vyžadovať od dozorovaného subjektu a jeho zamestnancov súčinnosť a plnenie povinností na účely výkonu dozoru na mieste vrátane predloženia dokladov, podkladov, informácií na technických nosičoch a iných informácií, písomností a vecí, ako aj ich doručenie v lehote určenej orgánom dozoru. 101. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 171/2005 Z. z. osoba poverená výkonom dozoru je pri výkone dozoru na mieste oprávnená a) vstupovať do sídla prevádzkovateľa hazardnej hry, priestorov dozorovaného subjektu, do herní, na pozemky a do iných objektov alebo priestorov, ktoré súvisia s prevádzkovaním hazardných hier alebo propagovaním hazardných hier v rozsahu nevyhnutne potrebnom na účely výkonu dozoru, b) vyžadovať od dozorovaného subjektu a jeho zamestnancov, aby jej v ňou určenej lehote poskytovali 1. prvopisy dokladov, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebných na výkon dozoru, 2. vysvetlenia, vyjadrenia a iné ústne a písomné informácie k predmetu dozoru a k zisteným nedostatkom, c) zaistiť v odôvodnených prípadoch doklady, prípadne výherný prístroj, technické zariadenie, ďalšie zariadenia alebo systémy podľa § 30 ods. 2 a odobrať ich na zabezpečenie dôkazov a ďalšie úkony súvisiace s dozorom, d) prizvať prizvanú osobu, ak je súčasťou dozoru aj technická kontrola; prizvaná osoba je povinná sa na tejto kontrole zúčastniť, pričom náklady spojené s jej účasťou na technickej kontrole hradí poverená skúšobňa. 102. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 171/2005 Z. z. osoba poverená výkonom dozoru je pri výkone dozoru na mieste povinná a) preukázať sa dozorovanému subjektu najneskôr pri začatí svojej účasti na výkone dozoru na mieste služobným preukazom oprávňujúcim na vykonanie dozoru; ak je súčasťou dozoru technická kontrola, prizvaná osoba sa musí preukázať dozorovanému subjektu najneskôr pri začatí svojej účasti na výkone dozoru na mieste písomným poverením na výkon dozoru podľa odseku 1, b) vydať dozorovanému subjektu písomné potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov, iných písomností, vyjadrení, informácií vrátane technických nosičov údajov, zariadení a systémov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; ak tieto listiny alebo veci nie sú potrebné na ďalší výkon dozoru nad dozorovaným subjektom, je povinná vrátiť ich tomu, komu boli odňaté, a vydať písomné potvrdenie o ich vrátení, c) vypracovať písomnú správu o výsledku dozoru na mieste (ďalej len "správa"), doručiť dozorovanému subjektu jedno vyhotovenie správy, určiť primeranú lehotu, najmenej tri pracovné dni, dozorovanému subjektu na predloženie písomných námietok voči údajom uvedeným v správe, bezodkladne preveriť oprávnenosť písomných námietok predložených dozorovaným subjektom a doručiť dozorovanému subjektu písomné oznámenie o výsledku preverenia predložených písomných námietok, d) určiť a písomne oznámiť, ak je to potrebné, dozorovanému subjektu lehoty, v ktorých je dozorovaný subjekt povinný prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dozore na mieste a príčin ich vzniku a predložiť orgánu dozoru písomnú správu o prijatých opatreniach a o splnení prijatých opatrení; lehoty podľa tohto ustanovenia môže orgán dozoru z objektívneho dôvodu určiť alebo zmeniť aj po skončení dozoru na mieste, e) rešpektovať práva dozorovaného subjektu podľa tohto zákona, f) zabezpečiť ochranu informácií a podkladov získaných pri dozore na mieste tak, aby nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, daňového tajomstva a iných informácií utajovaných alebo chránených povinnosťou mlčanlivosti výslovne uloženou alebo uznanou podľa osobitných predpisov;10b) porušením tejto povinnosti nie je poskytnutie takých informácií a podkladov na výkon pôsobností orgánov štátnej správy a obcí v oblasti hazardných hier podľa tohto zákona, ak je to na ich výkon potrebné, g) plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom. 103. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z. z. dozorovaný subjekt a jeho zamestnanci, sú oprávnení a) byť prítomní osobne alebo prostredníctvom splnomocnenca pri výkone dozoru na mieste, b) vyjadriť sa písomne k nedostatkom zisteným pri výkone dozoru na mieste, ktoré im v priebehu výkonu dozoru na mieste oznámili osoby poverené výkonom dozoru, c) predložiť v určenej lehote písomné námietky voči údajom uvedeným v správe. 104. Podľa § 15 ods. 7 zákona č. 171/2005 Z. z. dozorovaný subjekt je povinný a) vytvárať vhodné materiálne a technické podmienky na výkon dozoru na mieste, b) prijať a splniť prijaté opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov a príčin ich vzniku bezodkladne, najneskôr však v lehote podľa odseku 5 písm. d), c) predložiť bezodkladne orgánu dozoru písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. 105. Podľa § 15 ods. 8 zákona č. 171/2005 Z. z. dozorovaný subjekt, členovia jeho orgánov, jeho zamestnanci a ďalšie osoby, ktorých činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, sú pri výkone dozoru na mieste povinní tiež a) umožniť vykonávanie oprávnení, ktoré pri výkone dozoru na mieste patria orgánu dozoru, osobám povereným výkonom dozoru a prizvanej osobe, b) poskytovať osobám povereným výkonom dozoru a prizvanej osobe nimi požadovanú súčinnosť na účely výkonu dozoru na mieste, najmä doklady, iné písomnosti, ústne a písomné informácie a ústne a písomné vyjadrenia k predmetu dozoru a k zisteným nedostatkom, c) zúčastniť sa na požiadanie osôb poverených výkonom dozoru na prerokovaní správy a písomných námietok dozorovaného subjektu voči údajom uvedeným v správe; odopretie účasti na prerokovaní správy a prednesené dôvody odopretia tejto účasti sa zaznamenajú v správe, d) plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom. 106. Podľa § 15 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z. správa obsahuje a) názov a sídlo orgánu dozoru a meno a priezvisko osôb poverených výkonom dozoru, ktoré vykonali dozor na mieste a meno a priezvisko prizvanej osoby, ak bola súčasťou dozoru technická kontrola, b) názov alebo obchodné meno a sídlo dozorovaného subjektu, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko a adresu dozorovaného subjektu, ak ide o fyzickú osobu, c) miesto, dátum začatia a dobu trvania výkonu dozoru na mieste, d) predmet vykonaného dozoru na mieste a dozorované obdobie, ak bolo určené, e) opis skutkového stavu a nedostatkov zistených pri vykonanom dozore vrátane uvedenia písomných podkladov a iných skutočností, ktoré tieto zistenia preukazujú, a právnych predpisov, ktorých porušenie bolo zistené, a to aj nedostatkov zistených počas výkonu dozoru na mieste nad rámec predmetu dozoru, f) lehotu určenú pre dozorovaný subjekt na predloženie písomných námietok voči údajom uvedeným v správe, g) mená, priezviská a podpisy osôb, ktoré vykonali dozor, a meno, priezvisko a podpis fyzickej osoby, ak je dozorovaným subjektom fyzická osoba; ak je dozorovaným subjektom právnická osoba, uvádza sa meno, priezvisko a podpis jej štatutárneho zástupcu alebo jeho oprávneného zástupcu, h) miesto a dátum vyhotovenia správy. 107. Podľa § 15 ods. 10 zákona č. 171/2005 Z. z. súčasťou správy je doklad o doručení správy dozorovanému subjektu, ako aj prípadné písomné námietky dozorovaného subjektu voči údajom uvedeným v správe, rovnopis písomného oznámenia dozorovanému subjektu o výsledku preverenia predložených písomných námietok dozorovaného subjektu a doklad o doručení tohto oznámenia dozorovanému subjektu. 108. Podľa § 15 ods. 11 zákona č. 171/2005 Z. z. dozor na mieste je skončený doručením písomného oznámenia dozorovanému subjektu o výsledku preverenia jeho písomných námietok voči údajom uvedeným v správe, ak dozorovaný subjekt predložil také námietky; inak je výkon dozoru na mieste skončený márnym uplynutím lehoty určenej pre dozorovaný subjekt na predloženie písomných námietok voči údajom uvedeným v správe. 109. Podľa § 15 ods. 12 zákona č. 171/2005 Z. z. nedostatky v činnosti dozorovaného subjektu uvedené v správe sa považujú za zistené odo dňa skončenia dozoru na mieste. 110. Podľa § 54 (Sankcie) ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z., ak orgán dozoru pri výkone dozoru zistí, že dozorovaný subjekt porušil ustanovenia tohto zákona, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných hier, podmienky prevádzkovania hazardných hier ustanovené v tomto zákone alebo určené v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii, povinnosti podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo nesplní povinnosti jemu uložené právoplatným rozhodnutím orgánu dozoru, uloží mu jednu alebo viacero z týchto sankcií: a) opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov vrátane lehoty na jeho splnenie a povinnosti v určenej lehote informovať orgán dozoru o jeho splnení, b) predkladanie osobitných výkazov, hlásení a správ, c) skončenie nepovolenej činnosti alebo zakázanej činnosti, d) pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry, e) pokutu za priestupok podľa § 55, f) pokutu za správny delikt podľa § 56. 111. Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z. z. pri ukladaní sankcií orgán dozoru vychádza z povahy, závažnosti, spôsobu, miery zavinenia, dĺžky trvania a následkov porušenia povinností, pričom zohľadní, že dozorovaný subjekt alebo osoba uvedená v odseku 7 v čase do vydania rozhodnutia o sankcii sami zistili porušenie povinnosti a obnovili právny stav. 112. Podľa § 54 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z. z. orgán dozoru môže pozastaviť prevádzkovanie technického zariadenia, určeného na prevádzkovanie hazardných hier, prevádzky, herne alebo hazardnej hry, ak pri výkone dozoru zistil a) nedostatky, ktoré môžu ovplyvniť riadne prevádzkovanie hazardnej hry, a to až do ich odstránenia, b) nesplnenie niektorej z podmienok prevádzkovania hazardnej hry ustanovených v tomto zákone alebo určených v licencii, c) porušovanie podmienok prevádzkovania hazardnej hry ustanovených v tomto zákone alebo určených v licencii, d) nedodržanie povinnosti podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo e) nedodržanie ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier alebo propagovanie hazardných hier. 113. Podľa § 54 ods. 4 zákona č. 171/2005 Z. z. o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry vyhotoví orgán dozoru písomný záznam. Pri pozastavení prevádzkovania hazardnej hry je orgán dozoru oprávnený zapečatiť výherné prístroje, prípadne iné zariadenia alebo systémy využívané pri prevádzkovaní hazardnej hry. Škody spôsobené pozastavením prevádzkovania hazardnej hry znáša dozorovaný subjekt. 114. Podľa § 54 ods. 5 zákona č. 171/2005 Z. z., ak prevádzkovateľ hazardnej hry odstráni nedostatky, pre ktoré sa prevádzkovanie hazardnej hry pozastavilo, môže opätovne pokračovať v prevádzkovaní hazardnej hry len po predchádzajúcom písomnom súhlase orgánu dozoru; orgán dozoru je povinný udeliť písomný súhlas najneskôr do troch pracovných dní od preukázania odstránenia nedostatkov prevádzkovateľom. Orgán dozoru je povinný pozastavenie hazardnej hry, zapečatenie výherného prístroja alebo iného zariadenia a systému využívaného pri prevádzkovaní hazardnej hry, ako aj súhlas s pokračovaním prevádzkovania hazardnej hry bezodkladne oznámiť ministerstvu alebo obci, ktoré individuálnu licenciu prevádzkovateľovi hazardnej hry udelili. 115. Podľa § 54 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z. sankcie podľa tohto zákona možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď orgán dozoru alebo príslušný správca odvodu zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Sankcie možno ukladať súbežne a opakovane. Uložením sankcií podľa tohto zákona nie je dotknutá zodpovednosť podľa osobitných predpisov. 116. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 117. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z. z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na a) vydávanie všeobecných licencií podľa § 18, b) oznamovaciu povinnosť podľa § 19, c) odborné posudzovanie podľa § 30, d) pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 ods. 3, e) vymáhanie nedoplatkov podľa § 37 ods. 13 a § 54 ods. 8, f) výkon dozoru podľa tohto zákona a g) zápis fyzických osôb do registra vylúčených osôb a výmaz fyzických osôb z registra vylúčených osôb. 118. Podľa § 1 ods. 1 písm. e) zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon č. 30/2019 Z. z.“) tento zákon upravuje vznik a pôsobnosť Úradu pre reguláciu hazardných hier (ďalej len „úrad“) a pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) v oblasti hazardných hier. 119. Podľa § 75 zákona č. 30/2019 Z. z. orgány štátnej správy v oblasti hazardných hier sú: a) ministerstvo financií, b) úrad. 120. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 30/2019 Z. z. úrad je rozpočtová organizácia zapojená svojimi príjmami a výdavkami na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva financií s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Sídlom úradu je Bratislava; orgánmi úradu sú generálny riaditeľ a rada úradu. Úrad môže zriaďovať pracoviská so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“). 121. Podľa § 99 ods. 9 vety prvej zákona č. 30/2019 Z. z. výkon štátnej správy v oblasti hazardných hier vykonáva úrad od 1. júna 2019. 122. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 30/2019 Z. z. výkon štátnej správy v oblasti hazardných hier prechádza z ministerstva financií, Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, daňových úradov a colných úradov na úrad. 123. Podľa § 100 ods. 2 zákona č. 30/2019 Z. z. v súvislosti s prechodom kompetencií podľa odseku 1 prechádzajú od 1. júna 2019 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon tejto kompetencie z ministerstva financií a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky na úrad. Majetok štátu, ktorý bol do 31. mája 2019 v správe ministerstva financií a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu kompetencií podľa odseku 1, prechádza od 1. júna 2019 do správy úradu. Práva a povinnosti z iných právnych vzťahov podľa odseku 1 prechádzajú z ministerstva financií, Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, daňových úradov a colných úradov od 1. júna 2019 na úrad. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi ministerstvom financií, Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, daňovými úradmi a colnými úradmi a úradom, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností. IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 124. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), vychádzajúc zo stavu v čase vydania rozhodnutia (§ 135 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm. f/ SSP), preskúmal napadnutý procesný postup (iný faktický zásah) právneho predchodcu žalovaného vo vzťahu k právam, právom chráneným záujmom a povinnostiam žalobcu v postavení dozorovaného subjektu podľa zákona o hazardných hrách, za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 30.01.2020 za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a povereného zástupcu žalovaného a po následne doplnenom dokazovaní a pripustení zmeny negatórnej zásahovej žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP na určovaciu zásahovú žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 125. Správny súd po otvorení pojednávania oboznámil zúčastnené strany s posúdením predmetu súdneho prieskumu správnym súdom a uviedol, že dosiaľ nezistil splnenie podmienok na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, ani na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP, pretože z obsahu správnej žaloby, predloženého administratívneho spisu a popisu priebehu skutku zapečatenia predmetných technických zariadení v jednotlivých prevádzkach dňa 28.06.2018 vyplýva, že išlo o reálne a faktické úkony zo strany zamestnancov daňového úradu vo vzťahu k majetku žalobcu, resp. k hnuteľným veciam žalobcom používaným na podnikanie, pričom žalovaný správny orgán ako orgán verejnej správy takto postupoval pri plnení jeho kompetencií a povinností vyplývajúcich mu zo zákona o hazardných hrách, t. j. pri plnení úloh v oblasti verejnej správy na úseku dozoru a regulácie prevádzkovania hazardných hier. Išlo o vrchnostenský zásah zo strany daňového úradu smerom do dispozície žalobcu ako súkromnej právnickej osoby, ktorá bola pre účely postupu podľa zákona o hazardných hrách v postavení dozorovaného subjektu, ktorý následkom reálne vykonaného zapečatenia predmetných technických zariadení využitím inštitútu pozastavenia prevádzkovania technického zariadenia (ďalej v rozhodnutí aj „kvízomaty“) podľa § 54 ods. 3 písm. e) zákona o hazardných hrách nemohol tieto ďalej používať na podnikanie a na dosahovanie zisku. 126. Preto správny súd v nadväznosti na dôvody správnej žaloby považoval za potrebné preveriť pravdivosť tvrdenia žalobcu o nezákonnosti predmetného zásahu orgánu verejnej správy, ako aj dôvodnosť jeho návrhu na uloženie zákazu žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu. 127. Pokiaľ ide o predbežný charakter sporného zásahu, tento nie je dôvodom na odmietnutie podanej žaloby z dôvodu navrhovaného žalovaným, že napadnutý iný zásah nepodlieha súdnemu prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP. V tejto veci nejde o napadnuté rozhodnutie ani opatrenie orgánu verejnej správy ako také, napriek tomu, že boli následne vydané záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry. Hoci vo vzťahu k hlavnému predmetu administratívneho konania, t. j. vo veci uloženia sankcie žalobcovi za spáchanie správneho deliktu prevádzkovania hazardnej hry v rozpore so zákonom o hazardných hrách, sa zapečatenie kvízomatov javí ako úkon predbežnej povahy, nevylučuje to možnosť skúmania dôvodov na poskytnutie súdnej ochrany dotknutým fyzickým a právnickým osobám podľa ustanovení § 262 alebo § 263 SSP v závislosti na okolnostiach prípadu. Iným zásahom, ako jedným z inštitútov súdneho prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku, môže byť akékoľvek faktické a bezprostredné konanie orgánu verejnej moci v rámci plnenia jeho úloh na príslušnom úseku verejnej správy, či už v štádiu pred začatím administratívneho konania, v rámci vyhľadávacej činnosti alebo v rámci už začatého formalizovaného správneho konania. Taktiež z pohľadu prípustnosti súdneho prieskumu nie je podstatné, či zásah slúži na zabezpečenie dôkazov, zistenie skutkového stavu alebo na okamžité zabezpečenie verejného poriadku a ochrany zdravia, majetku alebo iných zákonom chránených hodnôt. Samotné dôvody, priebeh a výsledky bezprostredne vykonaného zásahu zo strany orgánu verejnej moci nemusia byť nezákonné, ale správny súd má právomoc v prípade dôvodnosti tohto typu správnej žaloby poskytnúť fyzickej alebo právnickej osobe ochranu pred iným zásahom, ak ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti sú alebo môžu byť iným zásahom priamo dotknuté, ak jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. 128. Rovnako žalovaným uvádzaná skutočnosť, že v čase vykonania predmetného iného zásahu daňovým úradom a v čase podania správnej žaloby neboli známe závery poverenej skúšobne ohľadom odborného posúdenia charakteru hry DIAMOND LEVEL, nezakladá dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP z tvrdeného dôvodu, že prebieha administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu v tejto veci. Skutková otázka, či v danom prípade na predmetných technických zariadeniach bola prevádzkovaná hazardná hra alebo vedomostná hra, je podkladom pre prípadné rozhodnutie vo veci administratívneho trestania za prípadné zistenie porušenia zákona o hazardných hrách, avšak táto otázka odborného posúdenia charakteru predmetnej hry je vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti správnej žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP irelevantná. Predmetom tohto súdneho konania nie je rozhodnúť o veci porušenia zákona o hazardných hrách žalobcom prípadným prevádzkovaním hazardnej hry, ale bez ohľadu na skutočnosť, či v konečnom dôsledku ide alebo nejde o hazardnú hru, posúdiť, či je v danej veci potrebné za účelom ochrany práv, právom chránených záujmov a povinností žalobcu zakázať žalovanému, aby pokračoval v predmetnom zásahu a uložiť mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom, prípadne podľa okolností prípadu rozhodnúť, či bol predmetný zásah nezákonný. 129. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci prednesu návrhu na pojednávaní zotrvala na dôvodnosti podanej žaloby a mala za to, že dňa 28.06.2018, kedy zamestnanci daňového úradu prišli do dotknutých prevádzok a zapečatili technické zariadenia prevádzkujúce kvízovú hru DIAMOND LEVEL podľa § 54 ods. 3 písm. e) zákona o hazardných hrách, porušili zákon, pretože využili inštitút sankcie, ktorým pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry bez pochyby je, a to bez toho, aby mali dostatočne zistený skutkový stav, čo do určenia charakteru hry, či ide o softvér prevádzkujúci hazardnú hru alebo kvíz. Dodala, že tento inštitút neslúži ako zabezpečovací úkon alebo opatrenie predbežnej povahy, na jeho vydanie je potrebné, aby bol dostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k otázke, či dozorovaný subjekt porušuje zákon o hazardných hrách. V ostatnom zotrvala na žalobných dôvodoch. Preto navrhla vyhovieť petitu žaloby a priznať žalobcovi právo na náhradu trov konania. 130. Poverený zástupca žalovaného na otázku sudkyne, v akom štádiu sa v súčasnosti nachádza preskúmavané administratívne konanie, uviedol, že dozor v predmetnej veci bol ukončený, na základe stanoviska Technického skúšobného ústavu Piešťany, š. p. bolo konštatované, že predmetný softvér DIAMOND LEVEL je hazardnou hrou, vo veci bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty za iný správny delikt, ktoré bolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom žalobcu a v súčasnosti prebieha odvolacie konanie. 131. Na ozrejmenie okolností preskúmavaného zásahu poverený zástupca žalovaného uviedol, že v dňoch 28.06.2018 a 29.06.2018 prebiehala organizovaná akcia orgánov dozoru pod názvom DIAMANT, v rámci ktorej bolo kontrolovaných v uvedenom období viac ako 60 prevádzkarní. Dôvodom tejto akcie bola skutočnosť, že v prevádzkach pohostinstiev a podobne boli prevádzkované hracie automaty so softvérom DIAMOND LEVEL, ktorý mal pôsobiť ako vedomostná súťaž, avšak iba za účelom obchádzania zákazu prevádzkovať hazardné hry mimo prevádzkarní zákonom na to určených. V rámci výkonu tohto dozoru boli všetky zistené hracie automaty s týmto softvérom zapečatené a bolo pozastavené prevádzkovanie predmetnej hazardnej hry. Vzhľadom k tomu, že orgán dozoru priamo na mieste výkonu dozoru nevedel posúdiť čisto technicky, či výsledok hry závisí prevažne od náhody, nebola spísaná zápisnica o vykonaní dozoru podľa § 13 zákona o hazardných hrách, ale táto podstatná otázka bola predložená príslušnej poverenej skúšobni na odborné technické posúdenie. V tejto súvislosti dodal, že zákon o hazardných hrách neurčuje lehotu, v rámci ktorej má byť zápisnica o vykonaní dozoru spísaná. 132. Poverený zástupca žalovaného poukázal na aktuálnu skutočnosť, že orgánu dozoru už bolo predložené odborné posúdenie poverenej skúšobne (Technického skúšobného ústavu Piešťany, š. p.) č. 100/12/2019 zo dňa 14.03.2019, ktoré v závere konštatuje, že posudzované zariadenie tzv. kvízomaty vykazujú prvky hazardných hier, ktorých výsledok závisí prevažne od náhody alebo vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách. Zároveň poukázal na skutočnosť, že podľa zistení žalovaného sa predmetné kvízomaty, resp. technické zariadenia v prevádzkach, v ktorých boli zapečatené, toho času už nenachádzajú. 133. Ďalej poverený zástupca poukázal na skutočnosť, že žalobca podal viacero správnych žalôb proti inému zásahu orgánu verejnej správy z dôvodu zapečatenia hracích automatov v rámci spomínanej akcie DIAMANT, pričom išlo o identické žaloby, čo do žalobných dôvodov. V tejto súvislosti dal správnemu súdu do pozornosti uznesenia krajských súdov, konkrétne Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9 Sa/23/2018 zo dňa 13.09.2019, a uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23 Sa/75/2018 zo dňa 30.05.2019, ktorými správne súdy žaloby žalobcov v predmetných veciach odmietli. Taktiež predložil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v obdobnej veci žalobcu sp. zn. 30 Sa/14/2018 zo dňa 28.02.2019, ktorým správny súd žalobu zamietol. 134. Vo vzťahu k meritu prejednávanej veci zotrval na právnom názore, že orgán dozoru postupoval v súlade so zákonom, keď zapečatil predmetné kvízomaty a v súlade s § 54 ods. 4 o tomto úkone vyhotovil písomný záznam, preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Právo na náhradu trov konania si neuplatnil. 135. Súd položil otázku právnej zástupkyni žalobcu, či sa predmetné technické zariadenia už nenachádzajú v prevádzkach a či sú vo vlastníctve žalobcu. Na uvedenú otázku odpovedala právna zástupkyňa, že o týchto skutočnostiach nemá vedomosť. 136. V reakcii na vyjadrenie žalovaného právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že má za to, že orgán dozoru nemohol za danej situácie použiť inštitút sankcie podľa § 54 ods. 3 písm. e) zákona o hazardných hrách, pretože zákon v tomto ustanovení predpokladá, že kontrolovaný subjekt nedodržiaval ustanovenia tohto zákona, avšak v danom prípade táto skutočnosť vo vzťahu k zapečateniu technických zariadení nebola vyjasnená, nebola zjavná a nebol ani dostatočne zistený skutkový stav, a to v otázke, či ide o prevádzkovanie hazardných hier. Použitie postupu podľa § 54 ods. 3 písm. e) citovaného zákona nemá charakter predbežného úkonu alebo opatrenia potrebného pre zistenie skutkového stavu za účelom rozhodnutia, či daný subjekt porušil alebo neporušil predmetný zákon. V danom čase porušenie zákona už musí byť zistené. 137. Pokiaľ ide o odborné stanovisko TSÚ právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že stanovisko ktoré bolo doručené žalobcovi, neobsahuje všetky potrebné prílohy, ďalej vyjadrila nesúhlas s tvrdením žalovaného, že skutočnosť, že zákon neupravuje lehotu na vypracovanie zápisnice pri úkone dozoru, je dôvodom na to, aby ju vypracoval s ročným oneskorením, pretože zákon o hazardných hrách v § 19 jasne hovorí, že pri výkone dozoru sa má spísať zápisnica alebo správa. Rovnako nebol správny postup konajúceho orgánu dozoru, keď úradné záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry boli vyhotovené s niekoľkotýždňovým oneskorením, čiže neskôr ako sa zapečatenie zrealizovalo. 138. K predloženým uzneseniam krajských súdov právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že na rozdiel od tohto súdu v dvoch prípadoch bola žaloba odmietnutá a v jednom prípade sa vecou správny súd meritórne zaoberal a žalobu zamietol z dôvodu, že sa v danom prípade dodatočne zistilo, že zápisnica pri výkone dozoru v tam predmetných prevádzkach bola spísaná, čo však v tomto prípade nebola. 139. V reakcii na vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu poverený zástupca žalovaného s poukazom na § 54 ods. 3 zákona o hazardných hrách, podľa ktorého môže orgán dozoru pozastaviť prevádzkovanie technického zariadenia, uviedol že podmienky uvádzané v tomto ustanovení zákona boli naplnené. Dôvodil, že nejde o sankciu, ale o inštitút predbežného charakteru. Zároveň dodal, že jedine daňový úrad ako orgán dozoru podľa zákona o hazardných hrách, a toho času jedine Úrad pre reguláciu hazardných hier, má kompetenciu rozhodnúť o tom, či predmetné technické zariadenia spĺňajú charakter hazardnej hry. Zároveň bol dodržaný postup podľa § 54 ods. 4 zákon o hazardných hrách tým, že orgán dozoru vyhotovil písomný záznam o tomto úkone. 140. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci prednesu konečného návrhu uviedla, že sa pridržiava svojich vyjadrení učinených na tomto pojednávaní a opätovne dodala, že v čase sporného zásahu nebolo zistené, či sa pri daných technických zariadeniach jedná alebo nejedná o hazardnú hru. 141. Rovnako poverený zástupca žalovaného v záverečnom návrhu odkázal na svoje doterajšie vyjadrenia a s poukazom na detaily spôsobu vedenia predmetnej hry dodal, že už pri samotnom zásahu bolo zjavné, že ide o prevádzkovanie hazardnej hry, čo v konečnom dôsledku aj potvrdilo odborné technické stanovisko k predmetných technickým zariadeniam, vydané poverenou skúšobňou. 142. V nadväznosti na vyjadrenie žalovaného prezentované na pojednávaní, že t. č. už bolo vo veci samej vydané Úradom pre reguláciu hazardných hier rozhodnutie prvého stupňa č. URHH/001672/2019-120 zo dňa 28.11.2019, správny súd dodatočne vyžiadal od žalovaného zaslanie predmetného rozhodnutia prvého stupňa a podanie správy o stave odvolacieho konania v predmetnej veci. 143. Správnemu súdu bolo na základe výzvy doručené rozhodnutie Úradu pre reguláciu hazardných hier č. URHH/001672/2019-120 zo dňa 28.11.2019, ktorým žalovaný uložil žalobcovi podľa § 92 ods. 1 písm. e) v spojení s § 96 ods. 1 písm. k) zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov pokutu za spáchanie správneho deliktu na tom skutkovom základe, že vo veľkom rozsahu a dlhodobo prevádzkoval hazardné hry, na ktoré nebola udelená alebo vydaná licencia. Zároveň žalovaný tretím výrokom uvedeného rozhodnutia podľa § 92 ods. 1 písm. c) zákona č. 30/2019 Z. z. uložil žalobcovi sankciu skončenia nepovolenej činnosti alebo zakázanej činnosti, spočívajúcej v povinnosti ukončiť prevádzkovanie všetkých hracích zariadení so softvérom s názvom DIAMOND LEVEL a zakázal mu prevádzkovanie hracích zariadení so softvérom s názvom DIAMOND LEVEL v lehote 5 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. 144. Z vyjadrení účastníkov konania vyplynulo, že vyššie uvedené rozhodnutie prvého stupňa bolo napadnuté odvolaním žalobcu. 145. Uvedené štádium predmetného administratívneho konania vo veci samej (uložením sankcií za spáchanie správneho deliktu) správny súd vyhodnotil ako zásadnú zmenu skutkových okolností pre rozhodnutie vo veci žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy (Daňového úradu Trnava) v tejto veci, kedy už netrvá iný zásah Daňového úradu, ktorý bol predmetom tejto žaloby, pretože už zákaz prevádzkovania hracích zariadení so sporným softvérom DIAMOND LEVEL bol po ukončení dokazovania uložený rozhodnutím žalovaného č. URHH/001672/2019-120 zo dňa 28.11.2019, a to bez ohľadu na skutočnosť, že predmetný výrok o uložení sankcie podľa § 92 ods. 1 písm. c) zákona o hazardných hrách nadobudne vykonateľnosť až po právoplatnosti rozhodnutia prvého stupňa, vzhľadom na odkladný účinok podaného odvolania. Podstatná je skutočnosť, že okrem iného ústredným predmetom konania vo veci samej, ako aj vo veci faktického vedenia iného zásahu, bol predpoklad žalovaného založený na premise, že predmetná hra DIAMOND LEVEL je svojím charakterom hazardná hra, a táto otázka bola na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým predložením odporného posúdenia TSÚ Piešťany, š. p. už v konaní prvého stupňa zodpovedaná a bola podkladom na vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti vo vzťahu k žalobcovi. 146. Pre účely súdneho prieskumu dôvodnosti žaloby proti inému zásahu v tejto veci je už irelevantné, či bude výrok prvostupňového administratívneho rozhodnutia o zákaze prevádzkovania všetkých hracích zariadení so softvérom s názvom DIAMOND LEVEL potvrdený v rámci odvolacieho administratívneho konania alebo či bude tento zákaz právoplatne zrušený. S prihliadnutím na účel sledovaný poskytovaním súdnej ochrany fyzickým osobám a právnickým osobám pred iným zásahom orgánmi verejnej správy, podstatnou otázkou tohto súdneho prieskumu je skúmanie podmienok a zákonnosti napadnutého iného zásahu v nadväznosti na potvrdenie alebo vylúčenie možnosti, či týmto zásahom mohli byť alebo či boli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu nad mieru, ktorú zákon pripúšťa. 147. Ohľadom žalobného návrhu v tejto veci správny súd uvádza, že pri negatórnej zásahovej správnej žalobe (podanej podľa § 252 ods. 1 SSP) je rozhodujúci skutkový stav zistený ku dňu rozhodnutia správneho súdu (§ 135 ods. 2 písm. a/ SSP), pričom správny súd musí brať do úvahy zmenu skutkového stavu, ktorá nastala v priebehu súdneho konania o tomto type správnej žaloby. Z uvedeného dôvodu by mal správny súd umožniť žalobcovi, aby v priebehu konania mohol zmeniť žalobný petit a cielenie súdnej ochrany prispôsobiť konkrétne zmeneným skutkovým okolnostiam. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie Nejvyššího správního soudu č. j. 1 Aps 3/2006-69 zo 17. januára 2008 (publikovaný pod č. 1590/2008 Sb. NSS); v zmysle ktorého „Změna skutkového stavu, která může nastat v průběhu soudního řízení o ochraně před nezákonným zásahem správního orgánu (§ 82 a násl. s. ř. s.), musí umožňovat žalobci, aby v průběhu řízení mohl v závislosti na ní změnit žalobní petit a způsob požadované soudní ochrany přizpůsobit konkrétnímu skutkovému stavu (§ 64 s. ř. s. a § 95 o. s. ř.).“ 148. V danom prípade opodstatnenosť podanej negatórnej zásahovej žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca dôvodil poukazom na zásah do jeho ústavou garantovaného práva podnikať a na vznik majetkovej škody v dôsledku nemožnosti používania zapečatených kvízomatov, ktorých prevádzkovanie bolo v rámci napadnutého iného zásahu daňovým úradom pozastavené. 149. S prihliadnutím na skutkový stav rozhodný pre vydanie rozhodnutia (§ 135 ods. 2 písm. a/ SSP) a vzhľadom k tomu, že napadnutý iný zásah voči žalobcovi zo strany právneho predchodcu žalovaného t. č. už netrvá (hoci od neho neupustil žalovaný z vlastnej iniciatívy, ale došlo k nemu vydaním rozhodnutia vo veci samej, teda nebola splnená podmienka na postup podľa § 260 SSP), bolo by namieste konanie o žalobe v tejto veci zastaviť podľa § 99 písm. g) SSP, pretože odpadol dôvod na pokračovanie v konaní. 150. Správny súd však takýto prípadný postup, vzhľadom na okolnosti prípadu, ktorých podstatná zmena nastala v priebehu konania pred správnym súdom, vyhodnotil ako denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti) vo vzťahu k žalobcovi, keďže by sa účel sledovaný zákonnou úpravou súdnej ochrany prostredníctvom žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy minul účinku. 151. Podľa § 256 SSP žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. 152. Hoci už uplynula subjektívna zákonná lehota na rozšírenie správnej žaloby alebo jej doplnenie o ďalší žalobný návrh alebo žalobné body (§ 62 ods. 1 a 2 v spojení s § 183 SSP a v spojení s § 256 SSP), v danom prípade je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že objektívna lehota dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy na podanie správnej žaloby podľa 252 ods. 1 a 2 SSP uplynie dňom 26.08.2020. Preto správny súd, prihliadnuc na zmenu skutkového stavu v priebehu konania o zásahovej žalobe v tomto špecifickom prípade, v súvislosti s ktorým Správny súdny poriadok v ustanoveniach § 261 a § 262 SSP, ani v ustanoveniach § 99 SSP a § 260 SSP osobitný procesný postup neupravuje, poskytol žalobcovi možnosť na podanie návrhu na zmenu negatórnej žaloby podanej podľa § 252 ods. 1 SSP na určovaciu zásahovú žalobu proti už skončenému inému zásahu podľa § 252 ods. 2 SSP, a to napriek tomu, že v danom prípade počas trvania iného zásahu bola splnená podmienka možnosti podania žaloby podľa odseku 1 citovaného ustanovenia SSP, ktorú žalobca aj využil. 153. Na výzvu správneho súdu žalobca podaním zo dňa 13.03.2020, tunajšiemu súdu doručeným dňa 16.03.2020, navrhol pripustenie zmeny negatórnej zásahovej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy podanej v tejto veci podľa § 252 ods. 1 SSP na určovaciu zásahovú správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 2 SSP a petitom navrhol, aby správny súd rozhodnutím určil, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy - Úradu pre reguláciu hazardných hier, Križkova 949/9, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto (pôvodne Daňový úrad Trnava), vykonaný žalovaným dňa 28.06.2018, spočívajúci v zapečatení zariadení s nainštalovanou hrou DIAMOND LEVEL a pozastavení prevádzkovania predmetnej hry v prevádzkach: Krčma IRISZ, Hlboká ul. 28/1058, 930 13 Trhová Hradská, Krčma u Tondy, L. Novomeského 1587, 905 01 Senica, JOGA BAR, Továrenská 804, 908 01 Kúty, Espresso pod Gaštanmi, Gazdovský rad 30, 930 40 Štvrtok na Ostrove, Pohostinstvo Nyirfa, Holice č. 55, 930 34 Holice, HO-TR, Potočná 27, 909 01 Skalica, Hostinec na Špici, ppl. Pľjušťa 56, 909 01 Skalica, bol nezákonný. 154. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že vydanie rozhodnutia žalovaným vo veci administratívneho trestania, č. URHH/001672/2019-120 zo dňa 28.11.2019, ktorým okrem iného bol žalobcovi uložený zákaz prevádzkovania hracích zariadení so softvérom s názvom DIAMOND LEVEL, nevyhodnotil ako odpadnutie dôvodu na pokračovanie v konaní podľa § 99 písm. g) SSP, hoci žalovaný dôvodil účel preskúmavaného iného zásahu práve podozrením z prevádzkovania nedovolenej hazardnej hry DIAMOND LEVEL na predmetných technických zariadeniach a dočasnosťou iného zásahu do okamihu zabezpečenia odborného stanoviska k charakteru predmetnej hry/kvízu poverenou skúšobňou (Technickým skúšobným ústavom Piešťany, š. p.). 155. Rovnako túto právnu skutočnosť vydania rozhodnutia vo veci samej, ktorej predmet konania je determinovaný skutkovými zisteniami smerujúcimi k vyvodeniu deliktuálnej zodpovednosti žalobcu a k jeho administratívnemu potrestaniu za zistené porušenie zákona o hazardných hrách, správny súd nevyhodnotil ako skutkové okolnosti prípadu, ktoré by bolo možné subsumovať pod skutkovú podstatu § 260 SSP určujúcu podmienky zastavenia konania o žalobe proti inému zásahu z dôvodu upustenia od napadnutého iného zásahu zo strany žalovaného. 156. S prihliadnutím na vyššie uvádzané skutočnosti, odôvodňujúce spravodlivé pripustenie zmeny zásahovej žaloby správnym súdom z negatórnej na určovaciu, správny súd zameral súdny prieskum napadnutého iného zásahu daňového úradu voči žalobcovi na preverenie, či predmetný zásah (pozastavenie prevádzkovania technických zariadení s hrou DIAMOND LEVEL podľa § 54 ods. 3 písm. e/ a ods. 4 zákona o hazardných hrách) možno kvalifikovať ako nezákonný. Teda správny súd v danom prípade zisťoval existenciu potreby ochrany subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, ktoré mohli byť alebo boli napadnutým iným zásahom právneho predchodcu žalovaného priamo dotknuté. 157. Vo vzťahu k vymedzeniu predmetu súdneho prieskumu napadnutého iného zásahu právneho predchodcu žalovaného, Daňového úradu Trnava, správny súd zároveň dodáva, že pre účely rozhodnutia v tejto veci nie je podstatné a nepovažuje za relevantné skúmať, či predmetné zapečatené kvízomaty prevádzkujúce hru so softvérom DIAMOND LEVEL boli svojím charakterom hazardnou hrou. Konečný výsledok rozhodnutia vo veci samej, t. j. či už bude právoplatne žalobca uznaný vinným zo spáchania iného správneho deliktu a sankcionovaný za jeho spáchanie na tom skutkom základe, že prevádzkoval prostredníctvom predmetných kvízomatov hazardnú hru v rozpore so zákonom o hazardných hrách alebo bude s konečnou platnosťou rozhodnuté, že predmetná hra DIAMOND LEVEL je hrou vedomostnou, ktorej výsledok v prevažnej miere závisí od vedomostí, znalostí a zručností hráčov, a nie od náhodných a nepredvídateľných okolností, to nemôže mať vplyv na posudzovanie zákonnosti napádaného postupu a zásahu orgánu dozoru do sféry práv žalobcu. 158. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že vrchnostenský faktický zásah orgánu verejnej správy ako taký, vrátane jeho dôvodov a účelu, môže mať legitímny základ a môže byť zákonným spôsobom realizovaný, pričom výsledkom následného administratívneho konania môže, ale aj nemusí, byť administratívne potrestanie dotknutého účastníka konania (dozorovaného subjektu). Zároveň možno vo všeobecnosti konštatovať, že v rámci využitia inštitútov vyhľadávacej činnosti správnym orgánom, v rámci zabezpečovania dôkazov alebo bezprostredných zásahov zameraných na ochranu zákonom chránených objektov a hodnôt ešte pred začatím samotného administratívneho konania, môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do sféry subjektívnych práv dotknutých fyzických osôb a právnických osôb, pričom rovnako súvisiace alebo nadväzujúce administratívne konania môžu byť ukončené s rôznym výsledkom, nevynímajúc vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti voči páchateľovi priestupku alebo správneho deliktu. 159. Pokiaľ ide o samotný priebeh napadnutého iného zásahu Daňového úradu Trnava, účastníci konania sa v popise jeho podstatných okolností nerozchádzajú. Ich vnímanie faktického priebehu iného zásahu v jednotlivých prevádzkach pohostinstiev korešponduje s obsahom administratívneho spisu, v ktorom sa nachádzajú spomenuté záznamy „o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry“ (takto znie nadpis každého z predložených záznamov zo dňa 12.07.2018, ktoré obsahovo zachytávajú výkon dozoru v jednotlivých dotknutých prevádzkach, realizovaného dňa 28.06.2018). Zároveň sa v spise nachádzajú na CD nosičoch zaznamenané fotografie zapečatených technických zariadení z jednotlivých prevádzok a fotokópie zmlúv uzavretých žalobcom s tretími osobami (prevádzkovateľmi dotknutých pohostinstiev), na základe ktorých boli v týchto prevádzkach (v pohostinstvách) hracie automaty žalobcu (technické zariadenia so softvérom hry DIAMOND LEVEL) umiestnené a prevádzkované. 160. Administratívny spis je tvorený chronologicky zoradenými vyhotoveniami záznamov o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry (vykonaného dňa 28.06.2018) v rámci dozoru, ktoré záznamy boli vyhotovené v dňoch 10.07.2018 a 12.07.2018 a okrem iného sa v jednotlivých záznamoch uvádza, že tieto sú prílohou zápisnice z vyhľadávacej činnosti č. 101349186/2018, č. 101338587/2018, č. 101342741/2018, č. 101348690/2018, č. 101349044/2018, č. 101343350/2018 a č. 101342740/2018. 161. Zároveň správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že predmetné úradné záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry z jednotlivých prevádzok boli žalobcovi doručené dňa 13.07.2018. 162. Následne po vykonaní predmetného zásahu - dozoru (podľa vyjadrenia žalovaného formou vyhľadávacej činnosti) bolo dňa 11.07.2018 Daňovým úradom Trnava vydané pre Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p. poverenie na výkon dozoru podľa § 11 ods. 3 písm. b) zákona o hazardných hrách (č. prílohy 8 v administratívnom spise), zameraného na technickú kontrolu zariadenia DIAMOND LEVEL, číslo 733853 u žalobcu (okrem iného ešte u jedného dozorovaného subjektu), pričom predmet dozoru bol vymedzený ako odborné posúdenie, či hry ponúkané prostredníctvom predmetných zariadení napĺňajú znaky hazardnej hry podľa zákona o hazardných hrách. V tomto poverení daňový úrad žiada, aby poverená skúšobňa, ktorá overuje a osvedčuje zariadenia a systémy využívané pri prevádzkovaní hazardných hier podľa zákona o hazardných hrách, odborne posúdila predmetné technické zariadenia, v prípade, že je to možné, zabezpečila aj overenie prepojenia zariadenia na server, posúdenie softvéru, prostredníctvom ktorého sa poskytujú posudzované hry, posúdenie pravidiel hry, popísanie priebehu hry, popis podmienok hry, okolnosti, za akých hráč môže vložiť vklad a získať výhru, podmienky a spôsob určenia výsledku hry a získania výhry, existenciu prvku náhody a jej podiel na získaní výhry, posúdenie ďalších skutkových okolností dôležitých pre posúdenie prevádzkovanej hry vo väzbe na § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách, ako aj odhad miery preukázania vedomostí alebo zručností pri hrách poskytovaných prostredníctvom predmetných zariadení. 163. Vyššie uvádzané zápisnice z vyhľadávacej činnosti č. 101349186/2018, č. 101338587/2018, č. 101342741/2018, č. 101348690/2018, č. 101349044/2018, č. 101343350/2018 a č. 101342740/2018 a ani žiadna iná zápisnica zaznamenávajúca priebeh zásahov v jednotlivých prevádzkach, vykonaných dňa 28.06.2018, ani vyjadrenia a námietky žalobcu k zisteniam a priebehu vykonaného dozoru sa v predloženom administratívnom spise nenachádzajú. 164. Uvedený obsah administratívneho spisu korešponduje aj s vyjadreniami žalovaného, ktorými ozrejmoval napádaný postup pri inom zásahu zamestnancov daňového úradu v jednotlivých dotknutých prevádzkach a ktorým obhajoval jeho zákonnosť nasledovnými argumentami: · v dňoch 28.06.2018 a 29.06.2018 išlo o výkon dozoru na mieste podľa zákona o hazardných hrách, ktorý prebiehal na území Slovenskej republiky v rámci organizovanej akcie orgánov dozoru pod názvom DIAMANT, v rámci ktorej bolo kontrolovaných v uvedenom období viac ako 60 prevádzkarní, · dôvodom tejto akcie bola skutočnosť, že v prevádzkach pohostinstiev a podobne boli prevádzkované hracie automaty so softvérom DIAMOND LEVEL, ktorý mal pôsobiť ako vedomostná súťaž, avšak iba za účelom obchádzania zákazu prevádzkovať hazardné hry mimo prevádzkarní zákonom na to určených. V rámci výkonu tohto dozoru boli všetky zistené hracie automaty s týmto softvérom zapečatené a bolo pozastavené prevádzkovanie predmetnej hazardnej hry, · orgán dozoru priamo na mieste výkonu dozoru nevedel posúdiť čisto technicky, či výsledok hry závisí prevažne od náhody, · z vyššie uvedeného dôvodu nebola spísaná zápisnica o vykonaní dozoru podľa § 13 zákona o hazardných hrách, pričom zákon o hazardných hrách neurčuje lehotu, v rámci ktorej má byť zápisnica o vykonaní dozoru spísaná, · následne bola podstatná otázka ohľadom charakteru hry, či ide o vedomostnú hru alebo hazardnú hru, predložená príslušnej poverenej skúšobni na odborné technické posúdenie, · v administratívnom konaní vo veci samej bolo predložené odborné posúdenie č. 100/12/2019 zo dňa 14.03.2019, vypracované TSÚ Piešťany, š. p., ktoré v závere konštatuje, že posudzované zariadenia, tzv. kvízomaty vykazujú prvky hazardných hier, ktorých výsledok závisí prevažne od náhody alebo vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách, · závery uvedeného odborného posúdenia boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za spáchanie správneho deliktu na tom skutkovom základe, že vo veľkom rozsahu a dlhodobo prevádzkoval hazardné hry, na ktoré nebola udelená alebo vydaná licencia a zároveň mu bola uložená povinnosť ukončiť prevádzkovanie všetkých hracích zariadení so softvérom s názvom DIAMOND LEVEL a uložený zákaz prevádzkovania hracích zariadení s uvedeným softvérom, · administratívne rozhodnutie vo veci správneho trestania podporuje opodstatnenosť vykonaného dozoru na mieste a zapečatenie predmetných kvízomatov, čím sa prispelo k naplneniu účelu zákona o hazardných hrách pri regulácii prevádzkovania hazardných hier a k zamedzeniu ich prevádzkovania zákonom nepovoleným spôsobom. 165. Z vyjadrení žalovaného je zrejmé, že v čase výkonu dozoru formou vyhľadávacej činnosti, ako tento procesný úkon pomenoval sám žalovaný v predmetných záznamoch a vo vyjadrení k žalobe (neskôr na pojednávaní tento procesný úkon označil za výkon dozoru na mieste), jeho zamestnanci na mieste samom (v jednotlivých prevádzkach) nevedeli posúdiť čisto technicky, či výsledok hry závisí prevažne od náhody. Ďalej žalovaný pripustil, že síce nebola spísaná zápisnica o vykonaní dozoru podľa § 13 zákona o hazardných hrách, avšak táto bude dokončená po predložení odborného posudku poverenou skúšobňou ohľadom charakteru predmetnej hry, pretože táto podstatná otázka (či ide o hazardnú hru alebo vedomostný kvíz) bola predložená príslušnej poverenej skúšobni na odborné technické posúdenie. 166. Uvedený popis postupnosti procesných úkonov dozoru korešponduje aj z obsahom administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že po vykonaní predmetného zásahu - dozoru bolo dňa 11.07.2018 Daňovým úradom Trnava vydané pre Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p. poverenie na výkon dozoru u žalobcu podľa § 11 ods. 3 písm. b) zákona o hazardných hrách so zameraním na technickú kontrolu zariadenia DIAMOND LEVEL, číslo 733853, pričom predmet dozoru bol vymedzený ako odborné posúdenie, či hry ponúkané prostredníctvom predmetných zariadení napĺňajú znaky hazardnej hry podľa zákona o hazardných hrách. 167. Z uvedených okolností prípadu možno jednoznačne vyvodiť, že v čase výkonu predmetného dozoru formou vyhľadávacej činnosti, t. j. dňa 28.06.2018, v otázke posúdenia charakteru hry DIAMOND LEVEL daňový úrad nemal úplne zistený skutkový stav pre účely použitia inštitútu administratívneho trestania formou uloženia sankcie, ktorým uložené pozastavenie prevádzkovania technického zariadenia podľa § 54 ods. 3 písm. e) zákona o hazardných hrách nepochybne je. 168. S prihliadnutím na okolnosť, že konajúci daňový úrad nemal jednoznačnú vedomosť o porušení zákona o hazardných hrách žalobcom nepovoleným prevádzkovaním hazardnej hry DIAMOND LEVEL, len taký skutkový stav predpokladal, a predsa na mieste samom v podstate zapečatil / zablokoval predmetné hracie automaty (ako vyplýva z nahrávok na CD nosičoch, keďže žiadne zápisnice z priebehu predmetného procesného úkonu), možno tento úkon daňového úradu vyhodnotiť ako nezákonný, a to z dôvodu nesprávnej aplikácie inštitútu administratívneho trestania (uloženie sankcie za spáchanie iného správneho deliktu) na účel sledovaný zákonnou úpravou procesných úkonov predbežného charakteru. Tento reálny priebeh úkonu / iného zásahu daňového úradu voči dozorovanému subjektu, resp. subjektu prevádzkujúcemu priestory pre umiestnenie predmetných technických zariadení, nezodpovedá zákonnej definícii dozoru (§ 13 ods. 1 zákona o hazardných hrách), ani účelu a spôsobu výkonu dozoru ma mieste podľa § 13 ods. 6 zákona o hazardných hrách, ani upravenému inštitútu vyhľadávacej činnosti podľa § 13 ods. 9 citovaného zákona. Spôsob, akým v jednotlivých dotknutých pohostinstvách zamestnanci daňového úradu reálne, resp. fakticky zapečatili predmetné technické zariadenia (hracie automaty - kvízomaty ponúkajúce softvér hry DIAMOND LEVEL), zodpovedá skôr postupu orgánu dozoru podľa § 15 ods. 1, 3 a 4 zákona o hazardných hrách, teda výkonu dozoru na mieste, ktorého priebeh, práva a povinnosti ako orgánu dozoru a prizvanej osoby, tak aj dozorovaného subjektu (§ 12 zákona o hazardných hrách) upravuje § 15 zákona o hazardných hrách. 169. V priebehu napadnutého iného zásahu daňového úradu boli tomuto orgánu dozoru predkladané zmluvy zo strany zamestnancov alebo ďalších osôb, ktorých činnosť súvisí s dozorovaným subjektom (prevádzkovateľov dotknutých pohostinských prevádzok), na základe ktorých boli v predmetných priestoroch umiestnené a prevádzkované hracie automaty (zariadenia) žalobcu. Zároveň boli týmito osobami podávané orgánu dozoru vysvetlenia, pričom boli zapečatené technické zariadenia prevádzkované v ich prevádzkach. Výsledkom tohto zásahu bolo faktické zapečatenie kvízomatov bez toho, aby bola prítomným osobám, či už zamestnancom, vlastníkom alebo prevádzkovateľom dotknutých pohostinstiev vystavená zápisnica zachytávajúca priebeh predmetného procesného úkonu. Rovnako tak nebola zápisnica, príp. správa o priebehu dozoru, o zisteniach orgánu dohľadu a o prijatých opatreniach zaslaná žalobcovi ako dotknutému dozorovanému subjektu, spolu s určením lehoty na podanie námietok proti zisteným nedostatkom. 170. V podstate vyššie uvedený zásah daňového úradu zodpovedal použitiu zákonného oprávnenia orgánu dozoru zaistiť výherný prístroj, resp. technické zariadenie a odobrať ich na zabezpečenie dôkazov a na ďalšie úkony súvisiace s dozorom podľa § 15 ods. 4 písm. c) zákona o hazardných hrách, ktorý úkon je orgán dozoru oprávnený aplikovať v rámci výkonu dozoru podľa § 15 zákona o hazardných hrách. 171. Odhliadnuc od uvedeného, či už by orgán dozoru vykonával vyhľadávaciu činnosť, ktorej účelom je predovšetkým získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach ohľadom dozorovaného subjektu inak ako dozorom na mieste (teda medzi ktorej oprávnenie nepatrí zaistenie technických zariadení), alebo či už vykonával daňový úrad dozor na mieste, v rámci ktorého mohol predmetné technické zariadenia zaistiť, v každom prípade mal povinnosť vyhotoviť o priebehu dozoru formou vyhľadávacej činnosti (o zásahu) a prijatých opatreniach zápisnicu podľa § 13 ods. 9 in fine zákona o hazardných hrách alebo mal orgán dozoru povinnosť vyhotoviť správu o priebehu dozoru podľa § 15 ods. 9 citovaného zákona. 172. Hoci sa v predmetných záznamoch o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry vypracovaných podľa § 54 ods. 4 zákona o hazardných hrách uvádza, že tieto sú súčasťou tam označených zápisníc, tieto ani po roku od vykonania napadnutého iného zásahu neboli predložené žalobcovi ako dozorovanému subjektu dotknutému vykonaním predmetného dozoru. Písomné záznamy vypracované podľa § 54 ods. 4 zákona o hazardných hrách svojím obsahom a účelom sledovaným zákonom o hazardných hrách plnohodnotne nenahrádzajú zápisnicu alebo správu z vykonaného dozoru (§ 13 ods. 9, § 15 ods. 9 zákona o hazardných hrách), ktoré je povinný vypracovať orgán dozoru, pretože tieto, okrem zaznamenania zistených nedostatkov a priebehu predmetného procesného úkonu (čo je nezanedbateľným podkladom pre rozhodnutie vo veci samej ako aj podkladom pre účinnú kontrolu zákonnosti vykonaného procesného úkonu), sú zároveň aj prostriedkom procesnej obrany dozorovaného subjektu, keďže tento je oprávnený v určenej lehote predložiť písomné vyjadrenie alebo námietky proti údajom a zisteným nedostatkom uvedeným v správe, resp. v zápisnici. Podľa § 15 ods. 10 zákona o hazardných hrách súčasťou správy sú okrem iného písomné námietky dozorovaného subjektu ako aj oznámenie o výsledku preverenia námietok a doklad o doručení tohto oznámenia dozorovanému subjektu, pričom zákonom určený moment ukončenia výkonu dozoru je v zmysle ustanovenia § 15 ods. 11 zákona o hazardných hrách viazaný na právnu skutočnosť doručenia písomného oznámenia dozorovanému subjektu o výsledku preverenia jeho písomných námietok proti údajom uvedeným v správe z vykonaného dozoru, prípadne na márne uplynutie lehoty na predloženie písomných námietok dozorovaným subjektom. Aj toto sú zákonné dôvody, pre ktoré v záujme ochrany práv dozorovaného subjektu a v záujme jasného určenia momentu ukončenia dozoru ako inštitútu umožňujúcemu orgánu dozoru mocensky zasahovať do dispozície a súkromnej sféry dozorovaného subjektu pri plnení úloh podľa zákona o hazardných hrách, je potrebné trvať na dodržaní zákonného postupu pri výkone dozoru a na dodržaní povinnosti vyhotoviť o priebehu tohto procesného úkonu, v závislosti od použitého procesného prostriedku predbežnej povahy, zápisnicu alebo správu. 173. V nadväznosti na uvedené dôvody nemožno prisvedčiť právnemu výkladu žalovaného ohľadom zákonnosti napádaného postupu v tom zmysle, že zákon o hazardných hrách neupravuje / neupravoval lehotu na vyhotovenie zápisnice z vyhľadávacej činnosti, resp. správy z vykonaného dozoru a bolo v súlade so zákonom vypracovať predmetné zápisnice až s odstupom času, po získaní vyhodnotenia charakteru predmetnej hry na základe odborného technického posudku vypracovaného poverenou skúšobňou. 174. Prípadné vypracovanie zápisnice, resp. správy s niekoľkomesačným odstupom od vykonania dozoru sa míňa účinku sledovanému zákonom o hazardných hrách úpravou povinnosti vypracovať zápisnicu alebo správu orgánom dozoru o priebehu dozoru vykonaného na mieste alebo formou vyhľadávacej činnosti a zároveň porušuje práva dozorovaného subjektu, pretože mu uplatnenie jeho procesných práv bolo postupom orgánu dozoru odopreté. 175. Navyše, zákon o hazardných hrách ukončenie výkonu dozoru v žiadnom prípade neviaže na skutočnosť vypracovania znaleckého posudku ohľadom povahy kontrolovaných technických zariadení alebo softvérov preverovaných hier. Táto skutočnosť je vo vzťahu k povinnosti orgánu dozoru vypracovať zápisnicu alebo správu o priebehu dozoru irelevantná. Preto nemožno prisvedčiť názoru žalovaného, že zápisnica o výkone dozoru bola vypracovaná v nadväznosti na vypracovaný odborný technický posudok poverenou skúšobňou. 176. Rovnako tu nie je daný zákonný dôvod na nevypracovanie správy podľa § 15 ods. 9 zákona o hazardných hrách v žalobcom argumentovanom prípade, kedy sa výkonu dozoru na mieste nezúčastní dozorovaný subjekt, obzvlášť, ak orgán dozoru fakticky v rámci vyhľadávacej činnosti zároveň využíva inštitúty a oprávnenia prislúchajúce mu podľa zákonnej úpravy dozoru na mieste podľa ustanovení § 15 zákona o hazardných hrách (napríklad zapečatením - zaistením výherných prístrojov, technických zariadení a podobne v zmysle § 15 ods. 4 písm. c/ citovaného zákona). 177. Napriek tomu, že podľa § 57 ods. 2 zákona o hazardných hrách sa na výkon dozoru podľa tohto zákona použitie správneho poriadku nevzťahuje, nemožno v preskúmavanom administratívnom konaní upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov vyplývajúcich zo základných zásad správneho konania a zásad dobrej verejnej správy. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa správny poriadok nevzťahuje. 178. Odhliadnuc od uvedeného a od všeobecnej úpravy inštitútu zápisnice vyhotovovanej podľa § 22 správneho poriadku možno konštatovať, že pre účely výkonu dozoru či už formou vyhľadávacej činnosti alebo formou dozoru vykonaného na mieste, zákon o hazardných hrách podrobne upravuje náležitosti zápisnice, resp. správy, ktoré majú dostatočným spôsobom zachytiť priebeh vykonaného úkonu, zistené skutočnosti a nedostatky, ako aj podklady pre rozhodnutie vo veci samej a zároveň majú poskytnúť prostriedok obrany dozorovanému subjektu (§ 15 ods. 9 písm. f/ zákona o hazardných hrách zakotvujúci určenie lehoty na podanie námietok). 179. S prihliadnutím na rozsiahlosť realizovaného zásahu a účel sledovaný reguláciou prevádzkovania hazardných hier štátom, má moment prekvapenia pri vyhľadávacej činnosti v rámcu výkonu dozoru svoje opodstatnenie. Avšak ani v takom prípade, kedy je potrebné vykonať v mnohých prevádzkach dozor na mieste a dozorovaný subjekt v osobe vlastníka alebo prevádzkovateľa technických zariadení alebo hazardných hier nie je v stave byť priamo prítomný na mieste výkonu dozoru, zákonný postup a obsah správy alebo zápisnice (§ 13 ods. 9, § 15 ods. 9, 10, 11 zákona o hazardných hrách) musí byť dodržaný a zápisnica alebo správa o priebehu dozoru musí byť spísaná priamo na mieste výkonu dozoru alebo bezprostredne po jeho faktickom vykonaní s tým, že dotknutému dozorovanému subjektu musí byť daná možnosť v lehote stanovenej orgánom dohľadu vyjadriť sa k zisteniam zachyteným v zápisnici, príp. v správe a podať námietky proti zisteným nedostatkom a prijatým opatreniam. Dodržaním tohto zákonom upraveného postupu sa zároveň realizuje zásada súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania, ktorá ako jedna z obligatórnych základných zásad správneho konania, musí byť uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach, vrátane tých, ktoré sú osobitným zákonom explicitne vyňaté z pôsobnosti správneho poriadku. 180. V danom konaní sa získavali informácie a podklady pre účely správneho konania vo veci administratívneho trestania za prípadné zistenie spáchania iného správneho deliktu neoprávneným prevádzkovaním hazardnej hry, na ktorú nebola udelená licencia podľa zákona o hazardných hrách. Preto možno konštatovať, že na tento typ konania sú aplikovateľné zásady trestného konania, okrem iného v právnom poriadku zabezpečované aj aplikáciou čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorých má účastník konania ako trestne stíhaná osoba právo vedieť, aké skutky sú mu kladené za vinu, má právo sa oboznámiť s dôvodmi obvinenia a s dôkazmi proti jeho osobe a zároveň má právo sa účinne brániť. 181. Tieto garancie rozumnej a dostatočnej možnosti uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok stanovených zákonom sa v záujme zachovania princípu rovnosti zbraní medzi orgánom dozoru a dozorovaným subjektom vzťahujú aj na inštitút dozoru podľa zákona o hazardných hrách, na ktorého výkon sa neaplikuje správny poriadok. 182. Preto bolo potrebné, aby orgán dozoru priamo pri výkone dozoru alebo bezprostredne po jeho realizácii vypracoval zápisnicu alebo správu a túto doručil žalobcovi ako dozorovanému subjektu, ktorému malo byť poskytnuté procesné právo vyjadriť sa písomne k nedostatkom zisteným pri výkone dozoru na mieste (aj pri výkone dozoru formou vyhľadávacej činnosti), ako aj procesné právo predložiť v určenej lehote písomné námietky voči údajom uvedeným v správe, resp. obdobne v zápisnici, keďže priebeh a výsledok predmetného iného zásahu zodpovedal skôr inštitútu dozoru na mieste (§ 15 ods. 6 zákona o hazardných hrách). Uvedené práva garantované zákonom o hazardných hrách boli napadnutým iným zásahom a postupom orgánu dozoru žalobcovi odňaté, čím sa mu znemožnil prístup k zákonným prostriedkom obrany v priebehu výkonu dozoru. Povinnosti dodržať uvedený postup pri výkone dozoru zodpovedá zákonom stanovená povinnosť orgánu dozoru rešpektovať práva dozorovaného subjektu podľa zákona o hazardných hrách (§ 15 ods. 5 písm. e/ citovaného zákona). 183. Správny súd v napadnutom postupe daňového úradu vzhliadol porušenie práv žalobcu, keďže nevyhotovením zápisnice, resp. písomnej správy došlo k odňatiu práva žalobcu oboznámiť sa s priebehom predmetného úkonu, so zisteniami a prijatými opatreniami orgánom dozoru ako aj k odňatiu práva na podanie námietok proti zisteniam a porušeniam, ktoré mu boli vykonaným dozorom vytýkané. 184. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že správnym využitím inštitútov dozoru vykonávaného na mieste orgán dozoru mohol pre účely správneho konania vo veci samej a pre účely technického posúdenia charakteru predmetnej hry zabezpečiť hracie prístroje, avšak nie použitím inštitútu administratívneho trestania, teda priamo bez dôkladného zistenia skutkového stavu uložiť sankciu pozastavenia hazardnej hry. Uvedený postup nebol správny jednak z dôvodu, že na mieste samom v čase výkonu dozoru daňový úrad s istotou nevedel, či ide o prevádzkovanie hazardnej hry a jednak z dôvodu, že súčasťou uloženia tejto sankcie za spáchanie správneho deliktu nedodržania ustanovení zákona o hazardných hrách (§ 54 ods. 3 písm. e/ zákona o hazardných hrách) je aj možnosť udelenia súhlasu orgánom dozoru prevádzkovateľovi hazardnej hry s opätovným pokračovaním v prevádzkovaní hazardnej hry v prípade, ak prevádzkovateľ hazardnej hry odstráni nedostatky, pre ktoré sa prevádzkovanie hazardnej hry pozastavilo. 185. Avšak v uvedenom prípade nebolo bez pochýb zrejmé, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu, keďže nebolo preukázané, či je žalobca prevádzkovateľom hazardnej hry, pričom on sám nemal ako odstrániť zistené nedostatky, navyše v prípade, kedy dôvodom na pozastavenie prevádzkovania dotknutých technických zariadení bolo len podozrenie orgánu dozoru o prevádzkovaní hazardnej hry žalobcom a zároveň účelom zapečatenia hracích automatov bolo získať prostredníctvom následného odborného posúdenia predmetnej hry technickým skúšobným ústavom informáciu o charaktere tejto hry, čo svedčí skôr o potrebe použitia procesného inštitútu predbežnej a zabezpečovacej povahy, a nie inštitútu administratívneho trestania, na ktorého použitie je potrebné úplné zistenie skutkového stavu vo vzťahu k prijatému záveru o spáchaní správneho deliktu dozorovaným subjektom. 186. Preto možno konštatovať, že na uloženie sankcie za spáchanie správneho deliktu podľa § 54 ods. 3 písm. e) zákona o hazardných hrách, za daných skutkových a procesných okolností prípadu, neboli splnené zákonné podmienky, keďže daňový úrad ako orgán dozoru jednoznačne nemal dostatočne zistený skutkový stav (zo strany zamestnancov daňového úradu išlo o predpoklad/podozrenie) na prijatie záveru o porušení zákona o hazardných hrách prevádzkovaním hazardnej hry žalobcom, na ktorú mu nebola udelená licencia. 187. O tom, že išlo len o získavanie podkladov potrebných na konanie vo veci uloženia sankcie za prevádzkovanie hazardnej hry, svedčí aj tá skutočnosť, že daňový úrad až po zapečatení predmetných kvízomantov dal predmetný softvér hry DIAMOND LEVEL na technické posúdenie poverenej skúšobni, keďže disponoval len podozrením, že u predmetnej hry ide pravdepodobne o hazardnú hru, ktorej výsledok a výhra závisí v prevažnej miere od náhody alebo vopred nepredvídateľných okolností. Preto nemožno prijať záver, že v čase uloženia predmetnej sankcie vychádzal žalovaný správny orgán z úplne zisteného skutkového stavu veci vo vzťahu k otázke, či žalobca prevádzkovaním predmetných kvízomatov porušoval zákon o hazardných hrách a tieto prevádzkoval ako hazardnú hru bez udelenej licencie na jej prevádzkovanie. 188. Pokiaľ ide o legitimitu a účel sledovaný výkonom dozoru na mieste podľa zákona o hazardných hrách, organizovaným v dňoch 28.06.2018 a 29.06.2018 na území Slovenskej republiky v rámci akcie orgánov dozoru pod názvom DIAMANT (kontrolovaných viac ako 60 prevádzkarní), tento správny súd nespochybňuje. Súd si je vedomý neželaného účinku spôsobeného prevádzkovaním nepovolených hazardných hier, ako aj potreby zákonným spôsobom zamedziť výskytu tohto nežiadúceho spoločenského javu. Súd má zároveň na zreteli, že dohľad štátu na úseku povoľovania a regulácie prevádzkovania hazardných hier, ako aj plnenie úloh za účelom odhaľovania a postihovania prevádzkovateľov zákonom nepovolených hazardných hier, je činnosť potrebná vo verejnom záujme. 189. Avšak aj pri napĺňaní účelu regulácie prevádzkovania hazardných hier zo strany orgánov dozoru je potrebné, aby tieto dôsledne postupovali v súlade so zákonom a v jeho medziach (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a inštitúty dozoru a administratívneho trestania na skutkové okolnosti a zistený skutkový stav aplikovali v súlade so zákonom a s jeho účelom na to určeným, a to predovšetkým za súčasného zachovania, rešpektovania a dodržania procesných práv a povinností dozorovaných subjektov, do ktorých súkromnej dispozície a majetku sa prostredníctvom využitia zákonných inštitútov dozoru zasahuje. 190. Nezákonnosť preskúmavaného postupu, resp. zásahu spočívala v dvoch aspektoch, a síce, v nevyhotovení zápisnice, resp. správy z vykonaného dozoru a v nesprávne zvolenom procesnom prostriedku v štádiu dozoru, kedy sa získavali informácie a podklady pre rozhodnutie vo veci samej, pričom orgán dozoru na zabezpečenie technických zariadení a systémov predčasne použil nesprávny inštitút administratívneho trestania uložením sankcie pozastavenia prevádzkovania hazardnej hry bez toho, aby bol na tento účel dostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu prevádzkovania hazardnej hry žalobcom v rozpore so zákonom o hazardných hrách. 191. Vzhľadom k tomu, že v zmysle § 100 ods. 1 zákona č. 30/2019 Z. z. výkon štátnej správy v oblasti hazardných hier prešiel od 1. júna 2019 z ministerstva financií, Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, daňových úradov a colných úradov na Úrad pre reguláciu hazardných hier, správny súd na základe tejto právnej skutočnosti pokračoval v konaní súdneho prieskumu s týmto úradom ako pasívne legitimovaným právnym nástupcom pôvodne žalovaného Daňového úradu Trnava. 192. Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého iného zásahu orgánu verejnej správy vyhovel petitu žaloby a určil, že predmetný iný zásah žalovaného bol nezákonný. 193. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a/ SSP a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).