Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 14Sas/20/2023 1021201088 30. 10. 2024 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201088.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom B. C. XXXXX/XXX, XXX XX D., právne zastúpenej: HM Legal s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 51 164 540, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, IČO: 30 796 482, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného E. F. XXXX/XXXX/XXX, E. G.: H. XXX/XXXXX/XXXX, E. I.: XXXXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXX XXXX, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Výkazom nedoplatkov číslo XXXXXXXXXX zo dňa 2. októbra 2020 (ďalej aj „výkaz nedoplatkov“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „zdravotná poisťovňa“) predpísala žalobkyni ako platiteľke poistného nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2015 podľa ustanovenia § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“) v sume 2 800,00 eur. Zároveň zrušila výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX z 2. júla 2016. 2. Žalobkyňa ako platiteľka poistného doručila dňa 20. októbra 2020 námietky proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorých vyjadrila nesúhlas s platením poistného na zdravotné poistenie z príjmu dividend z roku 2015, nakoľko tento zisk spoločnosti F., J. bol vytvorený do 31. decembra 2003. Odvolávala sa na zákon č. 580/2004 Z. z. pričom novela tohto zákona (zákon č. 499/2010 Z. z.) aplikujúca platbu poistného na verejné zdravotné poistenie aj z dividend nadobudla účinnosť až dňa 1. januára 2011, t. j. až od roku 2011 vzniká povinnosť platiť tento druh poistného aj z dividend. V tejto súvislosti poukázala na prechodné ustanovenie k zákonu č. 580/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2011, a to konkrétne na § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z. 3. Prvostupňový orgán námietkam žalobkyne nevyhovel, a preto postúpil dňa 23. októbra 2020 žalovanému námietky spolu so svojim stanoviskom a výkazom nedoplatkom. 4. Žalovaný rozhodnutím č.s. XXXX/XXXX/XXX, E. G.: H. XXX/XXXXX/XXXX, E. I.: XXXXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXX XXXX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol námietky žalobkyne a výkaz
nedoplatkov potvrdil. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že z dokladov predložených prvostupňovým orgánom mal žalovaný za preukázané, že prvostupňový orgán si uplatnil voči žalobkyni ako platiteľke poistného nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2015 v sume 2800,00 eur vydaním výkazu nedoplatkov. Prvostupňový orgán bol povinný vykonať za žalobkyňu ročné zúčtovanie v súlade s § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. v spojení s vyhláškou MZ SR č. 116/2014 Z. z., nakoľko v rozhodujúcom období rok (2015) žalobkyňa dosiahla príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. Ďalej dôvodil, že pri vykonaní ročného zúčtovania za rok 2015 vychádzal prvostupňový správny orgán z vymeriavacích základov ostatných príjmov podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“). Poukázal na uznesenie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 1Vs/2/2019 z 9. septembra 2020, z ktorého vyplýva, že podiel na zisku za účtovné obdobie do 31. decembra 2003, ale vyplatený po 1. januári 2011 podlieha povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. S poukazom na viazanosť právnym názorom uvedeným v uznesení Veľkého senátu správneho kolégia NS SR, žalovaný skonštatoval, že je nesporné, že do výpočtu ročného zúčtovania za rok 2015 zdravotná poisťovňa správne zahrnula aj príjmy žalobkyne ako platiteľky poistného podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z., ako príjem z podielu na zisku za účtovné obdobie do 31. decembra 2003, vyplateného po 1. januári 2011, v tomto prípade v roku 2015. V napadnutom výkaze nedoplatkov preto nezistil také nedostatky, pre ktoré by sa musel považovať za nesprávny, a teda pre ktoré by sa musel zmeniť alebo zrušiť. II. Žaloba a jej dôvody 5. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 4. júla 2021 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného E. XXXX/XXXX/XXX, E. G.: H. XXX/XXXXX/XXXX, E. I.: XXXXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXX XXXX a vrátenia veci na ďalšie konanie. Za dôvody podania správnej žaloby označila, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre absenciu odôvodnenia, ako aj že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nesprávne a založené na nesprávnom právnom posúdení. Konkrétne namietala, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného je citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenského republiky zo dňa 9. septembra 2020, sp. zn. 1Vs/2/2019 a následne je uvedený záver o stotožnení sa s výkazom nedoplatkov zdravotnej poisťovne. V odôvodnení však absentuje, ako sa vysporiadal žalovaný s jednotlivými argumentmi žalobkyne. Bola toho názoru, že nedoplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie vo výške 2 800 eur je neoprávnene vymeraný a bez akéhokoľvek zákonného podkladu. Poukázala, že predmetný nedoplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie je vymeraný z dividend spoločnosti F., J., vyplatených v roku 2015, avšak zo ziskov tejto spoločnosti vytvorených do 31. decembra 2003. Táto skutočnosť bola preukázaná potvrdením k vyplatenej dividende zo dňa 29. januára 2016 tejto spoločnosti, ktoré je súčasťou administratívneho spisu. Ďalej argumentovala, že zákon č. 580/2004 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2005, pričom novela tohto zákona (zákon č. 499/2010 Z. z.) aplikujúca platbu poistného na verejné zdravotné poistenie aj z dividend nadobudla účinnosť až dňa 1. januára 2011, t. j. až od roku 2011 vzniká povinnosť platiť tento druh poistného aj z dividend, avšak zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona – teda po účinnosti novelizácie tohto zákona, t. j. od 1. januára 2011. V tejto súvislosti poukázala na prechodné ustanovenie zákona č. 580/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2011, a to konkrétne na § 36 ods. 12. Ďalej tiež poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. augusta 2014 sp. zn. 10Sžso/6/2014, z 30. mája 2018 sp. zn. 10Sžsk/23/2017 a z 27. novembra 2018 sp. zn. 7Sžsk/18/2017, v ktorých bol riešený totožný skutkový stav ako v jej veci a najvyšší súd v nich skonštatoval, že dividendy v týchto prípadoch nepodliehajú plateniu zdravotných odvodov. Išlo tiež o dividendy vyplácané rovnakou spoločnosťou ako v tejto veci. Vyjadrila zároveň nesúhlas so závermi uvedenými v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. septembra 2020 sp. zn. 1Vs/2/2019. Zhrnula, že podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003 a to najmä zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov a zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, ktorá sa má na vec aplikovať, nemá žalobkyňa z dividend zo ziskov spoločnosti vytvorených do konca roka 2003 povinnosť platiť odvody na verejné zdravotné poistenie. Túto povinnosť však žalobkyňa nemá ani podľa neskoršieho zákona č. 580/2004 Z. z., pretože by to bolo v rozpore s § 36 ods. 12 tohto zákona. III. Vyjadrenie žalovaného a žalobkyne 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobkyne navrhol, aby súd žalobu zamietol. Uviedol, že sa vysporiadal s námietkami žalobkyne v napadnutom rozhodnutí tak, že poukázal na uznesenie Veľkého senátu
správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Vs/2/2019 z 9. septembra 2020, pričom sa pri svojom rozhodovaní riadil uvedeným uznesením. Samotné poukázanie na uznesenie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Vs/2/2019 z 9. septembra 2020 a jeho čiastočná citácia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú podľa názoru žalovaného dostatočnými argumentami, ktorými sa vysporiadal s námietkami žalobcu podaných proti Výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX z 2. októbra 2020. 7. Žalobkyňa replikou na vyjadrenie žalovaného k žalobe v lehote stanovenej správnym súdom nereagovala. 8. Žalovaný podaním z 21. marca 2022 doplnil svoje vyjadrenie k žalobe o rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 20. septembra 2021 sp. zn. 14Sa/36/2021, ktorý sa týka právne a skutkovo totožnej veci ako aj o list predsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 21. októbra 2021. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 12. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 13. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 15. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 16. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 17. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 18. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 366/1999 Z. z.“) príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d), sú úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, podiely na zisku akciovej spoločnosti (dividendy) a podiely na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach, podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách a podiely členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkových spoločenstiev, 54)
19. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 366/1999 Z. z. predmetom dane z príjmov fyzických osôb (ďalej len "daň") sú príjmy z kapitálového majetku (§ 8). 20. Podľa § 52 ods. 24 prvej vety zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“) ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. 21. Podľa §10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 16h) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu.23) (Poznámka č. 23 odkazuje na § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov) 22. Podľa § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období. 23. Podľa § 17a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa môže uplatniť voči poistencovi alebo platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania. 24. Podľa § 17a ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia poistencovi alebo platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok je poistenec alebo platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť. 25. Podľa § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. ak poistenec alebo platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky v lehote podľa odseku 4 a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v plnom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 30 dní od ich doručenia predloží úradu námietky poistenca alebo platiteľa poistného spolu so stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam a výkaz nedoplatkov, voči ktorému sa podali námietky. O námietkach rozhoduje úrad podľa osobitného predpisu. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci 26. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, pričom zo senátnej agendy bola v dôsledku námietky nesprávneho zápisu do senátneho oddelenia na základe opatrenia predsedníčky správneho súdu z 18. septembra 2023, sp. zn. 1SprR/3/2023 pridelená pomocou technických a programových prostriedkov náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa. Následne došlo dňa 11. septembra 2024 na základe dodatku č. 6 k Rozvrhu práce na rok 2024 k zmene zákonného sudcu, keď náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov bola vec prerozdelená (z dôvodu dlhodobej PN sudcu presahujúcej viac ako 6 týždňov) a napadla do samosudcovského oddelenia 17Sa. 27. Správny súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
28. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 29. Na nariadenom pojednávaní, ktorého sa zúčastnila poverená zástupkyňa žalovaného, táto zotrvala na tvrdeniach prezentovaných vo vyjadrení k správnej žalobe a žiadala žalobu zamietnuť. 30. Predmetnom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zdravotnej poisťovne bol žalobkyni predpísaný nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2015 v sume 2800 eur podľa § 19 ods. 9 v spojení s § 17a zákona č. 580/2004 Z.z. 31. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa bola v roku 2015 poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., ktorá dňa 2. júla 2016 vydala výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX, voči ktorému podala žalobkyňa ako platiteľka poistného odôvodnené námietky, ktorým nebolo vyhovené v plnom rozsahu a poisťovňa podala návrh na vydanie platobného výmeru žalovaným. Zákonom č. 351/2018 Z.z. účinným od 1. marca 2019 bol novelizovaný zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný z dôvodu nadobudnutia účinnosti prechodného ustanovenia §86zb ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. stratil vecnú príslušnosť k rozhodovaniu o pohľadávkach na poistnom ako prvostupňový správny orgán, preto vec postúpil na konanie a rozhodovanie príslušnému prvostupňovému orgánu, ktorým sa stala zdravotná poisťovňa. Následne zdravotná poisťovňa výkazom nedoplatkov č. XXXXXXXXXX z 2. októbra 2020 predpísala žalobkyni nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2015 v sume 2800 eur podľa § 19 ods. 9 v spojení s § 17a zákona č. 580/2004 Z.z. Nedoplatok na poistnom vznikol vypočítaním poistného z iných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov, konkrétne z dividend z účasti v akciovej spoločnosti F., J.. Proti tomuto výkazu podala žalobkyňa námietky, ktorým zdravotná poisťovňa nevyhovela a dňa 23. októbra 2020 predložila námietky na rozhodnutie žalovanému. Žalovaný napadnutým rozhodnutím námietky zamietol a výkaz nedoplatkov potvrdil. 32. Sporným zostalo v danom prípade posúdenie právnej otázky, či žalobkyňa bola povinná platiť poistné na verejné zdravotné poistenie z dividend zo zisku spoločnosti F., J. vytvoreného do 31. decembra 2003, ak tieto dividendy boli vyplatené v roku 2015. 33. K tomu správny súd poukazuje, že uvedenú právnu otázku riešil Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení 1Vs/2/2019 z 9. septembra 2020 dospel k záveru, že „podiel na zisku za účtovné obdobie do 31. decembra 2003, ale vyplatený po 1. januári 2011 podlieha povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ 34. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom uznesení uviedol, že „vychádzajúc z citovanej právnej úpravy zákona č. 580/2004 Z.z. účinného v období vyplateného podielu zo zisku v posudzovanom prípade - v roku 2015, ako aj z právnej úpravy zákona č. 273/1994 Z.z. účinného v období vzniku nároku na podiel zo zisku v posudzovanom prípade - rok 2003, zákonodarca viazal povinnosť platiteľa poistného platiť poistné na zdravotné poistenie k povinnosti platiť daň z príjmov podľa zákona o dani z príjmov. Čo zákonodarca považoval za príjem podliehajúci dani z príjmu v období vyplateného podielu zo zisku v posudzovanom prípade - rok 2015, ustanovil v zákone č. 595/2003 Z.z., na ktorý odkazoval v poznámkach uvedených pod právnou normou v zákone č. 580/2004 Z.z. Čo zákonodarca považoval za príjem podliehajúci dani z príjmu v období vzniku nároku na podiel zo zisku v posudzovanom prípade - rok 2003, ustanovil v zákone č. 366/1999 Z.z. Odkaz zákonodarcu v poznámkach uvedených pod právnou normou v zákone č. 273/1994 Z.z. na zákon č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov možno aplikovať len v období účinnosti tohto zákona od 01.01.1993 do jeho zrušenia zákonom č. 366/1999 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.01.2000 a bol zrušený zákonom č. 595/2003 Z.z. k 01.01.2004....Vzhľadom k uvedenému veľký senát sa stotožnil s argumentáciou senátu 9S uvedenou v uznesení o postúpení veci, že dividendu, na ktorú v posudzovanom prípade
vznikol ďalšiemu účastníkovi nárok pred rokom 2003 a vyplatená bola v r. 2015, je potrebné posúdiť podľa § 10b ods. 1 písm. d/ v spojení s § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z., podľa ktorého zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, alebo poistenec štátu, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c/ a d/, má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Podľa § 10b ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona zárobková činnosť je dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Ostatné príjmy nie sú v zákone o dani z príjmov definované ani taxatívne vymenované, ustanovenie uvádza iba príkladmo, čo možno za ostatné príjmy považovať (ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä). Použitím argumentu a contrario je potrebné pod § 8 zákona o dani z príjmov podradiť všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie je možné posúdiť ich podľa ustanovení §§ 5-7 zákona o dani z príjmov. Ide teda o príjmy, ktoré nie sú príjmom zo závislej činnosti (§ 5), z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6), ani príjmom z kapitálového majetku (§ 7). Podľa § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov účinného v roku 2015 dividenda nie je predmetom dane. Podľa § 52 ods. 24 tohto zákona ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c/ sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Pokiaľ teda účastníkovi D.T. vznikol nárok na podiel na zisku v obchodnej spoločnosti ešte pred 01.01.2004, zdaniteľnosť uvedenej dividendy sa bude spravovať zákonom č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov, ktorý bol v čase vzniku nároku účinný. Podľa tohto zákona predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú príjmy z kapitálového majetku, pričom za príjmy z kapitálového majetku zákon z roku 1999 považoval aj podiely na zisku z obchodných spoločností. Dividenda, na ktorú účastníkovi vznikol nárok do roku 2003 sa teda zdaňovala podľa § 8 ods. 1 písm. a/ a § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. v spojení s § 52 zákona č. 595/2003 Z.z. Keďže takúto dividendu, vyplatenú roku 2015 nemožno považovať za príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu ani za príjem z kapitálového majetku, ako ho definoval nový zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z., pôjde o ostatný príjem podľa ustanovenia § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. Ako takýto ho účastník K. L. aj priznal v daňovom priznaní. Ostatné príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. sa považujú v súlade s § 10b ods. 1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení účinného v r. 2015 za zárobkovú činnosť a podľa § 13 ods. 7 tohto zákona vzniká povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.“ 35. Žalovaný preto správne vychádzal z citovaného rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, ktoré je potrebné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyššej súdnej autority. Rovnako tak je povinný z neho vychádzať aj správny súd pre jeho precedenčnú záväznosť. 36. K pojmu ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho správneho súdu SR (predtým Najvyššieho súdu SR) sa žiada tiež doplniť, že je vyjadrená predovšetkým v jeho stanoviskách alebo rozhodnutiach, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ako aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR). Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho správneho súdu (ako aj najvyššieho súdu), alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho správneho súdu/ najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali“. (pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 6/2017 zo 6. marca 2017). Keďže právny názor vyjadrený v rozhodnutí Veľkého senátu je záväzný podľa § 466 ods. 2 SSP pre samotné senáty Najvyššieho správneho súdu SR, je potrebné do ustálenej rozhodovacej praxe zahrnúť aj rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR (ako aj Najvyššieho súdu SR). 37. „Precedenčná (judikatórna) záväznosť rozhodnutí najvyššieho súdu znamená, že ak bol k určitej právnej otázke vyslovený právny názor v stanovisku najvyššieho súdu (v danom prípade v rozhodnutí Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR – pozn. správneho súdu), sú všetky všeobecné súdy vrátane samotného najvyššieho súdu povinné pri svojom rozhodovaní z neho vychádzať, lebo stanovisko (v danom prípade rozhodnutie Veľkého senátu – pozn. správneho súdu) je pre nich záväzné. (uplatňuje sa záväznosť súdnej judikatúry erga omnes) [pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 185/2006]. Správny súd tiež poukazuje, že „podmienkou precedenčnej záväznosti toho-ktorého rozhodnutia nie je absolútna totožnosť so všetkými skutkovými okolnosťami prejednávanej veci. Predpokladom precedenčnej záväznosti je podobnosť týkajúca sa relevantných, ťažiskových okolností prejednávanej veci“ ( II.ÚS 574/2021).
38. V prejednávanej veci preto možno konštatovať, že dividenda, na ktorú žalobkyni vznikol nárok do roku 2003 sa zdaňovala podľa § 8 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. v spojení s § 52 zákona č. 595/2003 Z.z. Keďže takúto dividendu, vyplatenú v roku 2015 nemožno považovať za príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu ani za príjem z kapitálového majetku, ako ho definoval nový zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z., pôjde o ostatný príjem podľa ustanovenia § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. Ostatné príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. sa považujú v súlade s § 10b ods. 1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení účinného v r. 2015 za zárobkovú činnosť a podľa § 13 ods. 7 tohto zákona vzniká povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. 39. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z., ktorý zavádza povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie z dividend zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti novely tohto zákona, t.j. od 1. januára 2011, tak sa žiada uviesť, že uvedené ustanovenie nerieši príjmy z dividend zo zisku, ktorý vznikol ešte za účinnosti zákona č. 366/1999 Z. z., a podľa ktorého bol predmetom dane z príjmov fyzických osôb aj príjem z kapitálového majetku (na rozdiel od zákona č. 595/2003 Z. z.). Preto je potrebné uvedené prechodné ustanovenie vykladať aj v tomto kontexte, že v čase prijatia predmetnej novely zákona č. 580/2004 Z. z., bol 7 rokov (t. j. od 1. januára 2004) účinný zákon č. 595/2003 Z. z., podľa ktorého príjmy z dividend neboli (v tom čase) predmetom dane z príjmov. Uvedené prechodné ustanovenie (§ 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z.) teda nie je možné na prípad žalobkyne aplikovať, lebo je naviazané na §10b ods. 1 písm.e) zákona č. 580/2004 Z. z. Žalobkyni však nebola uložená povinnosť platiť poistné z titulu zárobkovej činnosti podľa §10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z. (t.j. z titulu príjmu z dividend per se), ale z titulu zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. (t.j. z titulu ostatných príjmov podľa § 8 zákona č. 595/2004 Z.z.), keďže ako už bolo spomenuté, žalobkyňa bola povinná platiť daň z príjmu z týchto dividend podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 366/1999 Z. z. v spojení s prechodným ustanovením § 52 ods. 24 zákona č. 595/2003 Z. z. 40. Správny súd preto konštatuje, že vo veci bolo rozhodnuté v súlade so závermi vyslovenými Veľkým senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/2/2019 z 9. septembra 2020, pričom správne orgány vychádzali z vymeriavacieho základu z ostatných a kapitálových príjmov. Poistné z týchto ostatných príjmov bolo vypočítané z vymeriavacieho základu v sume 20 000 eur sadzbou poistného vo výške 14% podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z.z. Správny súd nezistil, že by pri výpočte a určení nedoplatku na poistnom bol porušený zákon. 41. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobkyne, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP). 42. Správny súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 168 SSP tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia, nakoľko žalovaný, ktorý bol celkom úspešný v konaní, náhradu trov konania nežiadal a v zásade mu táto náhrada ani neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania iba ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 písm. c) SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).