Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7SaZ/9/2023 1023200694 04. 08. 2023 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200694.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY - 2 - BA-7SaZ/9/2023 Správny súd v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodeného dňa XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti D. E. F., cestovný doklad číslo C., ID: XXXXXX, adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu v meste G., C. H. I. X, D. E. F., toho času Pobytový tábor Rohovce, právne zastúpený: Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veci azylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného J.: K./XXXX-X zo dňa 04.04.2023 o zamietnutí žiadosti žalobcu o azyl z dôvodu neprípustnosti, takto rozhodol: - 2 - BA-7SaZ/9/2023 I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: - 10 - BA-7SaZ/9/2023 Argumenty žalobcu 1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 10.05.2023, sa žalobca domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného o zamietnutí žiadosti o azyl z dôvodu neprípustnosti podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle (napadnuté rozhodnutie) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 2. Konštatoval, že si je vedomý toho, že dôvody jeho žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany sú takmer totožné s predchádzajúcou v poradí prvou žiadosťou. Poukázal na priebeh administratívneho konania, pričom napadnuté rozhodnutie považoval za právne nesprávne. Právne dôvody žaloby vymedzil označením ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) a písm. e) SSP. 3. Nesprávne právne posúdenie veci žalovaným videl v tom, že žalovaný nevyhodnotil podstatnú zmenu skutkového stavu v situácii v krajine jeho pôvodu, ktorá nastala v čase odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o azyle (t. j. odo dňa 26.01.2023), ako závažnú zmenu pomerov. Poukázal na to, že dňa 25.02.2023 sa v krajine jeho pôvodu konali prezidentské voľby, v dôsledku ktorých došlo k rapídnemu zhoršeniu bezpečnostnej situácie.
4. Mal za to, že žalovaný si do konania nezabezpečil najaktuálnejšie informácie o jeho krajine pôvodu (z obdobia po prezidentských voľbách ), ale pri posudzovaní jeho žiadosti vychádzal z informácií, ktoré si do konania zabezpečil v jeho predchádzajúcom azylovom konaní, hoci žalovaný vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu, čím došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu na riadne posúdenie veci. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Saz/1/2017 zo dňa 16.06.2017. 5. Poukázal na to, že v štáte Lagos stúpajú ozbrojené lúpeže, útoky, krádeže, rodovo podmienené násilie, kultizmus, banditizmus, ako aj zneužívanie drog a súvisiace škody. Mal za to, že v krajine jeho pôvodu je neistota, ktorú spôsobuje vláda útokmi proti ľuďom. D. teda už nepovažuje za bezpečnú krajinu, pričom tvrdil, že v ostatnom období sa v nej stupňuje už doposiaľ časté zatýkanie v domoch, únosy, zastavovanie ľudí na uliciach, polícia monitoruje rôznych ľudí alebo ich zabíja. Podľa jeho názoru má tieto útoky na svedomí vláda, ktorá ich sama organizuje, hoci tvrdí opak. Uviedol, že D. vláda je ovládaná teroristami a po prezidentských voľbách konaných dňa 25.02.2023 došlo k rapídnemu zhoršeniu situácie. V tejto súvislosti poukázal na najaktuálnejšie informácie o krajine D. z 08.04 – 09.04.2023 (https://www.teraz.sk/zahranicie/ozbrojenci-uniesli-v-nigerii-80-ludi/706528clanok.html;https://www.vanguardngr.com/2023/04/police-in-lagos-confirm-three-killed-by-unknowngunmen/). 6. Mal za to, že v prípade návratu do krajiny pôvodu by čelil hrozbe mučenia, krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania zo strany zločineckých, respektíve teroristických skupín ovládajúcich štát a takúto hrozbu je potrebné vykladať ako vážne bezprávie v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. V tejto súvislosti zdôraznil, že situácia v krajine jeho pôvodu je preukázateľne charakterizovaná neselektívnym násilím v takej intenzite, že civilisti čelia skutočnému riziku vážneho bezprávia a jeho návrat do krajiny pôvodu by bol v rozpore s čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Priebeh administratívneho konania 7. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca požiadal prvýkrát o medzinárodnú ochranu na území Slovenskej republiky dňa 28.02.2022 z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko v jeho krajine pôvodu a na Ukrajine nie je bezpečné žiť. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol s ním 04.03.2022 vykonaný pohovor, počas ktorého uviedol, že D. je krajina banditov, kde sa unášajú ľudia a kde pre mladých nie je žiadna nádej pre lepší život. Keďže chcel hrať futbal, odišiel na L., kde však vypukol ozbrojený konflikt, a preto bol nútený z tejto krajiny odísť. Vzhľadom na to, že nesplnil podmienky ustanovené v § 8, § 13a, § 10 a § 13b zákona o azyle, rozhodnutím žalovaného ČAS: K./XXXX-X zo dňa 14.06.2022 mu azyl nebol udelený a nebola mu ani poskytnutá doplnková ochrana na území Slovenskej republiky. Žalobca doručil dňa 25.07.2022 Centru právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutím č. sp.: kaBA/1578/2022 zo dňa 14.09.2022 žalobcovi síce bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, avšak listom č. sp.: kaBA/2014/2023 zo dňa 17.01.2023 Centrum právnej pomoci žalovanému písomne oznámilo, že v predmetnej veci nebude file_0.jpg file_1.wmf podávať správnu žalobu. Na základe uvedenej skutočnosti bolo konanie vo veci žiadosti (v poradí prvej) žalobcu dňa 26.01.2023 právoplatne ukončené. Napriek právoplatnému ukončeniu konania žalobca územie SR neopustil a dňa 28.01.2023 opakovane požiadal o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. 8. Žalobca svoju opätovnú žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky podal z dôvodu obavy o svoj život, pretože jeho otec bol policajt a bol zabitý banditmi. V rámci posudzovania žalobcovej opakovanej žiadosti s ním žalovaný vykonal dňa 17.02.2023 opäť pohovor, počas ktorého žalobca uviedol, že dôvody jeho žiadosti zakladá na tých istých skutočnostiach, ako v predchádzajúcom konaní. Opätovne poukázal na nepriaznivú situáciu v krajine pôvodu, pričom zdôraznil, že je to krajina banditov, ktorí unášajú a zabíjajú ľudí. V súvislosti s touto situáciou poukázal na to, že jeho otec bol policajt a v roku XXXX zomrel pri výkone svojho povolania, keď ho zastrelili členovia zločineckej skupiny H.. Tvrdil, že z bezpečnostných dôvodov odišli v roku 2005 z D. do M. F. aj jeho dvaja bratia. Počas pohovoru tiež uviedol, že v D. mládež nedostáva žiadne pracovné príležitosti, sám tam nemá možnosť osobne sa realizovať a preto odišiel za lepším životom na L., kde však v roku 2022 vypukol ozbrojený konflikt a
bol nútený z tejto krajiny odísť. Na Slovensko prišiel s nádejou, že tu bude v bezpečí a že tu bude mat' lepšiu budúcnosť. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 9. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. 10. Napadnuté rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 27.04.2023. 11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol nasledovné: „Všetky skutočnosti, uvedené menovaným, boli aj počas tohto konania opätovne objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. V súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec” zo dňa 4.3.1996 sa každá žiadosť o azyl skúma individuálne, na základe predložených skutočností a so zohľadnením situácie pretrvávajúcej v krajine pôvodu žiadateľa. Zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo SR. V tejto súvislosti je nevyhnutné skonštatovať, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jej merite, teda sa ani neskúma, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu alebo na poskytnutie doplnkovej ochrany. Konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov uvedených v § 11 ods. 1 zákona o azyle. V tomto konkrétnom prípade je teda podstatná skutočnosť, či sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyle právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov. Tá sa môže týkať jednak uvádzaných dôvodov žiadosti o azyl alebo sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa. Na základe výpovede menovaného a dostupných informácií o krajine pôvodu možno jednoznačne a objektívne skonštatovať, že menovaný dôvodí svoju žiadosť o azyl rovnakými, resp. obdobnými dôvodmi, ako v predchádzajúcej žiadosti a od vydania predchádzajúceho rozhodnutia v jeho prípade nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu, a taktiež nedošlo ani k podstatnej a závažnej zmene pomerov v krajine jeho pôvodu. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 10Sža/62/2011 je pre preskúmanie toho, či sa skutkový stav nezmenil, rozhodujúce tvrdenie žiadateľa, pričom toto bolo migračným úradom posúdené. Nemožno od správneho orgánu vyžadovať, aby v novej žiadosti vykonal dokazovanie nad rámec jeho tvrdení. Z tvrdení menovaného jasne vyplýva, že nenastali žiadne nové skutočnosti, ktoré by opodstatňovali odlišné rozhodnutie ako bolo vydané v konaní ČAS: K./XXXX-X zo 14.06.2022. Ani ním upresnené informácie, týkajúce sa usmrtenia jeho otca a odchodu jeho bratov z krajiny pôvodu, nie sú akokoľvek spôsobilé dospieť k inému posúdeniu jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, ako tomu bolo v minulosti. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že menovaný aj v predchádzajúcom konaní uviedol, že otec ako policajt zomrel pri výkone povolania, a preto túto skutočnosť nemožno považovať za tak zásadnú, že by sa ňou diametrálne menil skutkový stav. Taktiež je potrebné poukázať na to, že k úmrtiu otca malo dôjsť ešte v roku 2003 a menovaný v krajine zotrval až do roku 2020, a to bez toho, že by jeho bezpečnosť bola nejakým spôsobom ohrozená. Sám vo svojej výpovedi, či už v predchádzajúcom alebo súčasnom konaní uviedol, že do kontaktu s ľuďmi, ktorí mali usmrtiť jeho otca nikdy neprišiel. Ak teda s nimi 17 rokov do kontaktu neprišiel a nebol nimi priamo ohrozovaný, nebol dôvod aby po takej dlhej dobe od smrti otca v roku 2020 krajinu pôvodu opúšťal. Obdobne je to aj ohľadom informácie o tom, že jeho bratia odišli z bezpečnostných dôvodov do M. republiky. V tejto časti výpovede badať istú nevieryhodnosť, nakoľko túto informáciu menovaný uviedol až v súčasnom konaní, pričom v predchádzajúcom konaní z roku 2022 uviedol, že bratia žijú v Lagose, pričom tam nemajú žiadne problémy. Na objasnenie uvedenej nezrovnalosti uviedol, že bratia síce v M. republike žijú, avšak nie trvalo a často sa vracajú domov. K uvedenému je však potrebné uviesť, že ak by mali doma tak vážne problémy, že by museli z D. odísť, rozhodne by sa častými návštevami do krajiny pôvodu nevystavovali ohrozeniu vlastnej bezpečnosti. Aj z uvedeného dôvodu považuje migračný úrad doplňujúce informácie menovaného z hľadiska zmeny skutkového stavu za irelevantné.
Za účelom posúdenia opakovanej žiadosti menovaného si migračný úrad zaistil do konania aktuálne informácie o situácii v D., pričom ani z nich nevyplýva, že by v tejto krajine došlo k tak podstatným zmenám, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu pôvodného rozhodnutia z roku 2022. V D. v ostatnom období neprišlo k žiadnym zmenám, ktoré by zásadne ovplyvnili situáciu v tejto krajine. Z uvedeného je zrejmé, že ani pokiaľ ide o žiadateľovo postavenie v krajine pôvodu a jeho prípadný návrat, skutkový stav sa nijakým spôsobom nezmenil. V súvislosti s posúdením situácie v krajine pôvodu menovaného je potrebné poukázať na skutočnosť, že už pri posudzovaní predchádzajúcej žiadosti z roku 2022 bolo konštatované, že v D. síce dochádza k násilným incidentom, či už zo strany polície alebo rôznych zločineckých gangov, avšak uvedená skutočnosť nezakladá relevantný dôvod na udelenie azylu. Rovnaké stanovisko k uvedenej situácii zastáva migračný úrad aj v súčasnom konaní, keď opäť konštatuje, že násilné incidenty z D. sú zaznamenané vo viacerých zdrojoch, informujúcich o situácii v tejto krajine. K bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu menovaného je potrebné uviesť, že v zmysle informácií, ktoré sú obsahom spisového materiálu, hlavné mesto Lagos je považované za jedno z pomerne pokojných miest v krajine, aj keď niektoré násilné činy ako krádeže a banditizmus sú zaznamenané aj v tomto meste. Je však potrebné opäť uviesť, že takéto incidenty samy o sebe nezakladajú relevantný dôvod na udelenie azylu. Konštatuje to aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/26/2014 zo dňa 23.09.2014. V súvislosti s posudzovaním opakovaných žiadostí dáva migračný úrad do pozornosti rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.k. 9Azs5/2009-65 z 11.07.2009. V prípade menovaného však v súčasnom konaní neboli preukázané žiadne také závažné skutočnosti, ktoré nemohol v predchádzajúcom konaní uviesť a ktoré by v súčasnom konaní výraznou mierou prispeli k podstatnej zmene skutkového stavu. Keďže v minulosti už bolo v prípade menovaného právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany a sám menovaný po podaní svojej opakovanej žiadosti neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu, je potrebné v jeho prípade zamietnuť jeho žiadosť o udelenie azylu na území SR ako neprípustnú v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. K tomuto záveru dospel migračný úrad po tom, ako komplexne posúdil opakovanú žiadosť menovaného a tiež aktuálnu situáciu v D., pričom nezistil žiadnu takú podstatnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa, ktorá by v konkrétnom vzťahu k nemu odôvodňovala iné rozhodnutie vo veci. Migračný úrad v konaní zohľadnil všeobecnú bezpečnostnú situáciu v D., a to vrátane bezpečnostných incidentov, na ktoré právna zástupkyňa vo svojom stanovisku poukazuje. Súvislosť uvedenej situácie s dôvodmi menovaného však už bola posúdená v jeho predchádzajúcom konaní a bolo konštatované, že táto sama o sebe nezakladá relevantný dôvod na udelenie azylu. V priebehu minulého a ani súčasného konania taktiež nebolo zistené, že by v súvislosti s poukázanými kriminálnymi deliktami menovaný mohol v prípade návratu čeliť hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, a preto mu nebola poskytnutá ani doplnková ochrana na území SR. Vzhľadom na to, že v jeho prípade ide o opakovanú žiadosť a od predchádzajúcej žiadosti nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu a ani situácie v krajine jeho pôvodu, rozhodol migračný úrad tak, že zamieta jeho žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú. Za účelom posúdenia žiadosti menovaného boli využité informácie z verejne dostupných zdrojov, z materiálu „Krajina: D. — monotematická správa o krajine” vedenom v internej databáze migračného úradu pod č. p.: K./XXXXXX-XXX z 08.03.2023.“ Vyjadrenie žalovaného 12. Podaním zo dňa 09.06.2023 sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe tak, že túto ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. 13. Vo vyjadrení žalovaný zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžak/1/2018 a sp. zn. 1Sžak/4/2018. 14. Inštitút voľby prezidenta je inštitút aplikovaný vo väčšine krajín sveta na pravidelnej báze, a preto bol toho názoru, že nemôže ísť o zmenu situácie v krajine pôvodu žalobcu. Konštatoval, že ak teda žalobca tvrdí, že v dôsledku prezidentských volieb došlo k rapídnemu zhoršeniu bezpečnostnej situácie, mal svoje tvrdenia aj odôvodniť, resp. podložiť dôkazmi - žalobca v správnej žalobe odkazuje len na dva články, pričom prvý sa ani netýka Lagosu, ktorý sa nachádza na juhozápade D. a ide o oblasť, kde sa žalobca zdržiaval pred opustením D., ale sa týka oblasti na severozápade D. a z druhého článku nie sú vôbec jasné okolnosti streľby a ako vyplýva z uvedeného článku, jedna osoba útok prežila a incident je predmetom vyšetrovania. Podotkol, že obidva články boli publikované po vydaní rozhodnutia, a teda žalovaný v čase vydania rozhodnutia nemohol mať k dispozícii tieto informácie.
Námietku žalobcu, že si do konania nezabezpečil najaktuálnejšie informácie o jeho krajine pôvodu (z obdobia po prezidentských voľbách) považoval za neopodstatnenú, nakoľko správy o krajine pôvodu, ktoré zaobstaral a sú súčasťou spisového materiálu sú zo dňa 08.03.2023, teda už po prezidentských voľbách, ktoré sa konali 25.02.2023. Uviedol, že tieto správy síce hovoria o incidentoch v štáte Lagos, ale iba v súvislosti s prezidentskými voľbami a nie ako o všeobecne zhoršenej a pretrvávajúcej situácii aj po voľbách, tak ako sa to snaží vykresliť žalobca. Mal za to, že žalobca svoje tvrdenia o rapídnom zhoršení situácie v D. po prezidentských voľbách v správnej žalobe dostatočne neodôvodnil, resp. nepodložil relevantnými dôkazmi. Do pozornosti súdu dal prílohu vyjadrenia k správnej žalobe, ktorá obsahuje grafy znázorňujúce vývoj násilia počas volieb v roku 2015, 2019 a 2023, pričom na základe týchto grafov je možné konštatovať, že zvýšená miera násilia počas volieb je v D. „bežným“ javom a ide o krátkodobú situáciu, ktorá sa po voľbách vždy vrátila do „normálu“, t. j. mimo obdobia volieb zostáva bezpečnostná situácia v D. takmer nezmenená. 15. Ďalej mal za to, že situáciu v súvislosti s prezidentskými voľbami v D. nie je možné považovať za podstatnú zmenu skutkového stavu. Bol toho názoru, že v tomto prípade totiž nejde o prípady existencie trvalého, hrubého, zrejmého alebo masového porušovania ľudských práv podľa čl. 3 bod 2 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestaniu, ako to tvrdí žalobca. Tvrdil, že z dôvodov uvedených v žiadosti o udelenie azylu, informácií o krajine pôvodu a správnej žaloby, ako aj ďalších podkladov obsahovo viažucich sa na uplatnené dôvody, nevyplynula podstatná zmena skutkového stavu. Skutkové a právne závery správneho súdu 16. Medzinárodnoprávnu ochranu žiadateľov o azyl upravuje zákon č. 480/2002 Z.z. o azyle. 17. Podľa § 2 písm. a) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. 18. Podľa § 2 písm. b) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise. 19. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2. 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom, 20. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 21. Podľa § 8 písm. a) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. 22. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. 23. Podľa § 52 zákona o azyle, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.
24. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 25. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 26. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 27. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia. 28. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k). 29. Podľa § 206 ods. 1 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 30. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 31. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 32. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis. 33. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 34. Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 35. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie azylu ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. 36. Správny súd dáva do pozornosti, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jeho merite, teda sa ani neskúma, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutie doplnkovej ochrany, ale preveruje sa iba splnenie jedného z predpokladov v § 11 ods. 1 zákona o azyle. Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná v prípade, že sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa neudeľuje azyl a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu (právne relevantná zmena skutkového stavu). 37. V novom konaní o (ďalšej) žiadosti o azyl je teda podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže spočívať jednak v dôvodoch o azyl, resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa. Je však potrebné zdôrazniť, že podstatná zmena okolností musela nastať v čase odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o azyle. 38. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že k takej podstatnej zmene okolností nedošlo. 39. Žalobca v správnej žalobe namietal právnu nesprávnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (mal za to, že zmenu skutkového stavu v situácii v krajine jeho pôvodu je potrebné vyhodnotiť ako závažnú zmenu pomerov, ktorá nastala v čase odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o azyle, t. j. od 26.01.2023) a nedostatočne zistený skutkový stav (z dôvodu, že si žalovaný nezabezpečil najaktuálnejšie informácie o jeho krajine pôvodu z obdobia po prezidentských voľbách). 40. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že skôr už bolo právoplatne rozhodnuté o žiadosti žalobcu o udelenie azylu tak, že žalovaný žiadosti žalobcu nevyhovel. Správny súd poznamenáva, že žalovaný o prvej podanej žiadosti žalobcu o udelenie azylu rozhodol tak, že žalobcovi azyl neudelil, nakoľko nesplnil podmienky ustanovené v § 8, § 13a, § 10 a § 13b zákona o azyle a zároveň žalobcovi neposkytol
ani doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky. Na účely aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle považuje správny súd za relevantné spomínané prvé rozhodnutie o neudelení azylu. 41. Na účely posúdenia správnosti a dôvodnosti aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle sa správny súd zameral na to, či od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o neudelení azylu došlo k podstatnej zmene skutkového stavu a či orgán verejnej správy tieto skutočnosti náležite a správne vyhodnotil. 42. Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že na účely aplikácie § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle nie je relevantná skutočnosť, či si žalobca dôvod, pre ktorý žiada o udelenie azylu uplatnil už skôr alebo nie, ale výlučne to, či sa jedná o dôvod, ktorý predstavuje alebo môže predstavovať podstatnú zmenu skutkového stavu a nastal v čase od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o neudelení azylu. 43. Podstatnú zmenu skutkového stavu žalobca vidí v zmene situácie v krajine jeho pôvodu, ktorá nastala v čase odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o azyle, t. j. od 26.01.2023, a to v dôsledku toho, že sa dňa 25.02.2023 konali v D. prezidentské voľby. Správny súd sa nestotožnil s týmto názorom žalobcu, keď považuje za nesporné, že voľba prezidenta je aplikovaná vo väčšine krajín sveta v pravidelných intervaloch, pričom určitá zvýšená miera nepokojov v danom období nie je ničím neobvyklým, no čo je podstatné, má spravidla iba dočasný charakter. Uvedenú argumentáciu správneho súdu podporujú aj grafy, ktoré doložil správnemu súdu žalovaný, znázorňujúce vývoj násilia počas jednotlivých volieb v D. v rokoch 2015, 2019 a 2023. Z uvedeného je teda zrejmé, že v krajine pôvodu žalobcu je zvýšená intenzita nepokojov počas volieb pravidelným, bežným javom, no nikdy nemala dlhodobý charakter a situácia sa krátko po voľbách vždy upokojila. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd nevyhodnotil situáciu v krajine pôvodu žalobcu súvisiacu s prezidentskými voľbami ako takú, ktorá predstavuje, alebo by mohla predstavovať podstatnú zmenu skutkového stavu a námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia vyhodnotil ako nedôvodnú. 44. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, ktorú žalobca odôvodnil tým, že si žalovaný podľa jeho názoru nezabezpečil najaktuálnejšie informácie o jeho krajine pôvodu z obdobia po prezidentských voľbách. K uvedenému správny súd uvádza, že predmetné tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, keď je nesporné (či už z napadnutého rozhodnutia alebo z administratívneho spisu), že žalovaný si správy o krajine pôvodu žalobcu z času po prezidentských voľbách v D. zaobstaral, a to konkrétne monotematickú správu o krajine D. vedenú v internej databáze migračného úradu pod č. p.: K./XXXXXX-XXX z 08.03.2023. V tejto súvislosti správny súd opätovne poukazuje aj na graf doložený žalovaným zo dňa 21.04.2023 (po prezidentských voľbách), z ktorého je jasne preukázaná rapídne klesajúca krivka násilia v krajine pôvodu žalobcu. Správny súd nespochybňuje vierohodnosť článkov na ktoré poukazuje žalobca, no konštatuje, že tieto incidenty nemajú dlhodobý a pretrvávajúci charakter. 45. Správny súd však v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať aj na to, že žalobca viackrát zmenil a upravil svoje tvrdenia týkajúce sa jeho rodinných príslušníkov a aj v zápisniciach o jeho vyjadreniach v rámci administratívnych konaní o prvej, respektíve druhej žiadosti sa vyskytovali viaceré odlišnosti, na ktoré správne poukázal aj žalovaný, čím vniesol do prejednávanej veci určitú mieru nedôveryhodnosti voči svojej osobe. Správny súd je toho názoru, že takéto upravené a pozmenené tvrdenia zo strany žalobcu taktiež nemôžu predstavovať podstatnú zmenu skutkového stavu v danej veci. 46. Pretože žalobca v správnej žalobe neoznačil žiadnu právne relevantnú podstatnú zmenu skutkového stavu, ktorá nastala v čase od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu (t.j. odo dňa 26.01.2023) a ktorú žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil, hoci tak urobiť mal a správny súd takúto zmenu nezistil zo správnej žaloby ani z administratívneho spisu, správny súd dospel k záveru, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí túto skutočnosť vyhodnotil správne (t. j. v prípade žalobcu nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu). Posúdenie splnenia ostatných zákonných predpokladov vymedzených v § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle sporné nebolo. Správny súd je taktiež toho názoru, že v priebehu minulého a ani súčasného konania nebolo zistené, že by žalobca mohol v prípade návratu do krajiny pôvodu čeliť hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. 47. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody správny súd žalobu podľa § 219 SSP zamietol. 48. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Poučenie:
- 2 - BA-7SaZ/9/2023 Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).