Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 5Svk/40/2026 7019200548 31. 08. 2026 JUDr. Juraj Vališ ECLI:SK:NSSSR:2026:7019200548.6
Uznesenie Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): R.. U. L., nar. X. Y. XXXX, bytom U. 6, V., s adresou na doručovanie I. XX, V., proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, Košice, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-KE-OOP-2019/036990 zo dňa 4. júla 2019, v?konaní o?kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 5S/10/2025-117 zo dňa 16. apríla 2026, takto rozhodol: 1. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu o d m i e t a . 2. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Rozhodnutím č. OU-KE-PLO-2019/000623-119 zo dňa 15.05.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie") Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj „prvostupňový orgán"), vo veci reštitučnej žiadosti podanej dňa 27.02.1992 rozhodol tak, že navrhovateľky mali status oprávnených osôb na uplatnenie reštitúcie. Ich právnym nástupcom bol priznaný reštitučný nárok okrem iného i na pozemok aktuálne zapísaný na LV č. XXXXX, k. ú. M., parc. č. XXXX, v záhradkárskej osade, na ktorom má žalobca podľa jeho tvrdenia postavenú záhradnú chatku. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v reakcii na ktoré žalovaný dňa 04.07.2019 vydal napadnuté opatrenie č. OU-KE-OOP-2019/036990 (ďalej aj „napadnuté opatrenie"). Žalovaný v napadnutom opatrení uviedol, že podľa predloženého spisového materiálu žalobca nebol účastníkom reštitučného konania, ani zástupcom niektorého z účastníkov konania a preto v danom prípade ide o neprípustné odvolanie, ktoré nie je oprávnený preskúmať. II. Konanie pred správnym súdom 3. Proti napadnutému opatreniu podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. 4. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd") rozsudkom č. k. KE-6S/124/2019-211 z 31.10.2023 správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP") zamietol. Proti rozsudku č. k. KE-6S/124/2019-211 z 31.10.2023 podal žalobca ako sťažovateľ kasačnú sťažnosť. 5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd") rozsudkom sp. zn. 5Svk/3/2024 zo dňa 30.04.2025 zrušil rozsudok Správneho súdu v Košiciach
č. k. KE-6S/124/2019-211 zo dňa 31.10.2023 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobca spolu s kasačnou sťažnosťou predložil aj podanie zo dňa 27.10.2018, ktorým si uplatnil postavenie účastníka v administratívnom konaní. Kasačný súd vzhľadom na označenie tohto podania ako dôkazu v správnej žalobe (dátumom a identifikátorom elektronického dokumentu) v ďalšom konaní uložil správnemu súdu verifikovať, či a ako bolo podanie žalobcu zo dňa 27.10.2018 doručené prvostupňovému orgánu a následne posúdiť, či má vplyv na zákonnosť napadnutého opatrenia. 6. Správny súd v následnom konaní rozsudkom č. k. 5S/10/2025-117 zo dňa 16.04.2026 (ďalej aj „napadnutý rozsudok") zrušil napadnuté opatrenie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi zároveň priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 7. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku, ktorou žalobca napádal nezákonnosť napadnutého opatrenia z dôvodu jeho účastníctva v administratívnom konaní. Mal za preukázané, že žalobca si podaním zo dňa 27.10.2018 kvalifikovaným spôsobom uplatnil účastníctvo v prvostupňovom konaní a vyhodnotil žalobcu ako účastníka administratívneho konania. Postup prvostupňového orgánu, ktorý vo vzťahu k podaniu žalobcu zo dňa 27.10.2018 toto nezaložil do príslušného administratívneho spisu aj napriek tomu, že bolo riadne označené príslušnou spisovou značkou a z jeho obsahu bolo zrejmé, že žalobca si ním uplatňuje postavenie účastníka konania, vyhodnotil ako nesúladný so zákonom. V rozpore so zákonom vyhodnotil aj postup prvostupňového orgánu, ktorý vo vzťahu k tomuto podaniu založil osobitný spis označený ako „Bežný" a žalobcovi odpovedal prípisom. Uvedený prípis aj napriek jeho obsahu nie je podľa správneho súdu možné vyhodnotiť ako rozhodnutie o tom, že žalobca nie je účastníkom konania v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. jednak z dôvodu, že prvostupňový orgán túto odpoveď vytvoril pod inou spisovou značkou (teda nie v rámci predmetného administratívneho konania) a jednak preto, že z formálneho ani materiálneho hľadiska nenapĺňa požiadavky na rozhodnutie podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. Správny súd žalovaného zaviazal v odvolacom konaní rozhodnúť o odvolaní žalobcu. 8. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že napadnuté opatrenie, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nulitné, správny súd uviedol, že predmetom prieskumu je napadnuté opatrenie, ktorým žalovaný odmietol odvolanie žalobcu. Žalobca v správnej žalobe namietal nulitu napadnutého opatrenia výlučne z dôvodu nedostatku príslušnosti na strane žalovaného a túto žalobnú námietku správny súd nepovažoval za dôvodnú. Pretože žalovaný o odvolaní žalobcu nerozhodol meritórne, ale napadnutým opatrením, ktorým konštatoval neprípustnosť odvolania, správny súd vysvetlil, že nepreskúmaval zákonnosť prvostupňového rozhodnutia (v rámci inštančného prepojenia rozhodnutí). Správny súd sa z tohto dôvodu nezaoberal námietkami žalobcu smerujúcimi proti prvostupňovému rozhodnutiu, vrátane námietok jeho nulity. Uviedol, že správne súdnictvo je postavené na zásade subsidiarity a že do jeho kompetencie nepatrí súdny prieskum rozhodnutí prvostupňových orgánov verejnej správy, proti ktorým je prípustný opravný prostriedok (§ 7 písm. a) SSP). Zrušením napadnutého opatrenia a vrátením veci na ďalšie konanie sa vec vracia do odvolacieho konania v ktorom bude rozhodnuté o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Týmto postupom budú podľa správneho súdu zachované práva žalobcu na riadny inštančný postup a zároveň mu ostáva zachované právo podať správnu žalobu proti meritórnemu rozhodnutiu v odvolacom konaní. III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov 9. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. c), g), h) a f) SSP v ktorej navrhol, aby ho kasačný súd zmenil tak, že zruší prvostupňové rozhodnutie a vec vráti na ďalšie konanie Okresnému úradu Košice, pozemkovému a lesnému odboru. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti argumentoval predovšetkým nulitou prvostupňového rozhodnutia. 10. Nesprávne právne posúdenie sťažovateľ vzhliadol v tom, že správny súd v napadnutom rozsudku: - nesprávne právne posúdil svoju povinnosť skúmať nulitu správnych aktov z úradnej povinnosti, keď ju zamenil s prieskumom zákonnosti a aplikoval na ňu zásadu subsidiarity, ktorá sa na nulitu nevzťahuje, - nesprávne právne posúdil rozsah námietok nulity opatrenia žalovaného, keď ich redukoval výlučne na otázku miestnej/vecnej príslušnosti žalovaného, a nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi dosiahnuť účinnú súdnu ochranu, keď odmietol preskúmať fundamentálnu otázku právomoci prvostupňového orgánu a existencie právnych účinkov prvostupňového rozhodnutia.
11. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd vyhodnotil prvostupňové rozhodnutie nie ako izolované rozhodnutie, ale ako jeden celok zahŕňajúci prvostupňové aj druhostupňové štádium z dôvodu, že len takýto prístup zodpovedá požiadavke zákonnosti, materiálnej pravdy, riadneho odôvodnenia rozhodnutia a plnohodnotnej ochrany procesných práv účastníka konania. 12. Správny súd sa podľa sťažovateľa dopustil zásadného právneho omylu, keď stotožnil prieskum zákonnosti prvostupňového rozhodnutia s prieskumom jeho nulity, pretože ide o dva kvalitatívne odlišné inštitúty, na ktoré sa vzťahuje odlišný právny režim a typickým dôvodom nulity, na ktorý prihliada správny súd ex offo, je nedostatok právomoci, a to bez ohľadu na medze žalobných bodov. Sťažovateľ argumentoval, že zásada subsidiarity predpokladá existenciu platného správneho rozhodnutia, proti ktorému je možné podať opravný prostriedok, nulitný akt však nie je rozhodnutím v právnom slova zmysle a nemožno od účastníka konania požadovať, aby vyčerpal opravné prostriedky proti aktu, ktorý neexistuje. Správny súd podľa sťažovateľa nesprávne redukoval námietky nulity len na otázku jeho miestnej/vecnej príslušnosti. Sťažovateľ v priebehu konania podľa svojho tvrdenia opakovane a podrobne namietal nulitu aj z iných dôvodov. 13. Porušenie práva na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom sťažovateľ namieta v tom, že správny súd sa odmietol zaoberať jeho námietkami nulity prvostupňového rozhodnutia. 14. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ rozviedol svoju argumentáciu podporujúcu tvrdenie, že právomoc správneho orgánu v danej veci nie je a nebola daná. Tvrdí, že prvostupňové rozhodnutie trpí vadou spôsobujúcou jeho absolútnu neplatnosť a podľa názoru sťažovateľa je vo vzťahu k povinným osobám nevykonateľné. 15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril. IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom 16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd") postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné v súlade s § 459 písm. b) SSP ako podanú neoprávnenou osobou odmietnuť. 17. SSP v § 442 vymedzuje sťažnostnú legitimáciu na podanie kasačnej sťažnosti, ktorá má mimoriadny charakter, prejavujúci sa okrem iného v tom, že prístup k nej môžu mať len subjekty uvedené v tomto ustanovení. Podľa § 442 ods. 1 SSP ide o žalobcu, žalovaného a ďalších účastníkov konania pod podmienkou, že bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálneho prokurátora za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 SSP. 18. Rozhodnutím vydaným v neprospech vymedzených subjektov je najmä rozhodnutie o zamietnutí žaloby a následne i procesné rozhodnutia, ktorými sa konanie skončilo bez meritórneho prieskumu, t. j. odmietnutie žaloby, ako i zastavenie konania (napr. uznesenie kasačného súdu sp. zn. 4Svk/18/2024 zo dňa 11.12.2024, uznesenie kasačného súdu sp. zn. 3Stk/17/2024 zo dňa 19.06.2025 a iné). 19. Podľa komentárovej literatúry, v ustanovení § 191 ods. 3 SSP je upravené oprávnenie správneho súdu v závislosti od okolností prípadu zrušiť aj rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, resp. podkladové rozhodnutie alebo opatrenie. Rozhodnutie správneho súdu o skôr vydanom rozhodnutí alebo opatrení (§ 27 ods. 1), alebo o rozhodnutí, alebo opatrení orgánu verejnej správy prvého stupňa bude závislé od rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe. Ak správny súd správnu žalobu zamietne, bude sa to vzťahovať aj na skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie a rovnako aj na rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy prvého stupňa. Na strane druhej, ak správny súd naopak rozhodne o zrušení (primárne) žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, nebude to automaticky znamenať aj zrušenie skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia, respektíve rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy prvého stupňa. O nich totiž správny súd rozhodne v zmysle uvádzacej vety § 191 ods. 3 „v závislosti od okolností", teda podľa špecifík konkrétnej veci. Ak pritom správny súd nezistí dôvod na ich zrušenie pri súčasnom zrušení žalobou (primárne) napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, nerozhodne o tom vo výroku zamietnutím správnej žaloby v tejto časti žalobného návrhu, ale svoj postoj vysvetlí len v odôvodnení rozsudku. Takýto
navonok plne kasačný rozsudok sa naďalej bude pritom vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania považovať za plný úspech žalobcu (§ 167 ods. 1). Voči nezrušeniu skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia, respektíve rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy prvého stupňa obsiahnutom len v odôvodnení rozsudku preto ani nebude prípustné podanie kasačnej sťažnosti v zmysle § 439 ods. 3 písm. c). Iný výklad by v podstate pripustil samostatnú preskúmateľnosť rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy, ktoré sú zo súdneho prieskumu vylúčené [k tomu pozri tiež výklad k § 7 písm. a) a k § 27 ods. 1]. (BARICOVÁ, Jana. § 191 [Zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 947.) 20. I keď sa sťažovateľ v navrhovanom petite podanej žaloby domáhal i zrušenia prvostupňového rozhodnutia, ustanovenie § 191 ods. 3 SSP správnemu súdu v prípade žalobcom podaného návrhu dáva možnosť, nie povinnosť, v závislosti od posúdenia okolností zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa (resp. podkladové rozhodnutie), ktoré tomuto predchádzalo. Správny súd dôvody, pre ktoré nepristúpil k prieskumu prvostupňového rozhodnutia, vysvetlil v bode 41 napadnutého rozsudku (viď bod 8 tohto uznesenia). 21. Správny súd napadnutým rozsudkom zrušil napadnuté opatrenie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, čo znamená, že sťažovateľ bol v konaní pred správnym súdom úspešný a správny súd rozhodol v jeho prospech. To, v koho prospech bolo rozhodnuté, sa neposudzuje abstraktne, ale konkrétne vo vzťahu k návrhu, ktorý účastník konania predložil v podanej žalobe, porovnaním s výrokom napadnutého rozhodnutia správneho súdu (uznesenie kasačného súdu sp. zn. 5Stk/16/2024 zo dňa 30. septembra 2025). 22. Z procesného hľadiska argumentáciu sťažovateľa ,,nulitou" prvostupňového a následne aj druhostupňového rozhodnutia je možné prirovnať k domáhaniu sa tzv. zrušenia rozhodnutia s bodkou", teda bez vrátenia veci na ďalšie konanie, ku ktorej kasačný súd prijal záver, že „... pokiaľ správny súd rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti na ďalšie konanie, nejde o rozhodnutie v neprospech žalobcu, ale práve naopak. Ide o postup predvídaný § 191 ods. 4 SSP, ktorý poskytuje správnemu súdu možnosť podľa povahy veci buď zrušiť rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému alebo orgánu podľa § 191 ods. 3 SSP (napr. prvostupňový orgán). Tzv. zrušenie rozhodnutia s bodkou, teda bez vrátenia veci na ďalšie konanie, je celkom výnimočným, neštandardným a nenárokovateľným postupom." (bod 102 rozsudku kasačného súdu sp. zn. 8Svk/15/2023 zo dňa 25.04.2024). 23. Napriek tomu, že správny súd nevyhovel v celom rozsahu žalobnému návrhu v podanej správnej žalobe, v zmysle vyššie uvedenej rozhodovacej činnosti a komentárovej literatúry, správny súd v preskúmavanej veci nerozhodol v neprospech žalobcu. Sťažovateľ preto nie je oprávnený podať proti takémuto rozhodnutiu správneho súdu kasačnú sťažnosť v zmysle § 442 ods. 1 SSP (bližšie napr. uznesenie kasačného súdu sp. zn. 5Stk/16/2024 zo dňa 30.09.2025 alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/13/2017 zo dňa 11.09.2018 a iné). 24. Kasačný súd preto v súdenej veci dospel k záveru, že kasačná sťažnosť smerovala proti rozsudku, ktorý nebol vydaný v neprospech sťažovateľa, čoho dôsledkom je odmietnutie kasačnej sťažnosti ako podanej neoprávneným subjektom. V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov 25. Kasačný súd z vyššie uvedených dôvodov odmietol podanú kasačnú sťažnosť podľa § 459 písm. b) SSP, keďže bola podaná neoprávnenou osobou - žalobcom, v ktorého prospech bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté. Z tohto dôvodu sa kasačný súd bližšie nezaoberal meritórnym prieskumom veci a ani ďalšou sťažovateľovou argumentáciou. Tieto namietané skutočnosti budú predmetom následného konania pred orgánom verejnej správy ako aj správneho súdu v prípade, ak sťažovateľ podá novú správnu žalobu. 26. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri odmietnutí žaloby.
27. Toto uznesenie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.