Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 5Svk/53/2025 0825100388 31. 08. 2026 JUDr. Juraj Vališ ECLI:SK:NSSSR:2026:0825100388.1
Uznesenie Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): D. H., nar. XX. M. XXXX, bytom U. XXX/XX, Y., zastúpená združením advokátov ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martin BARTKO - JUDr. Silvia BARTKOVÁ, so sídlom Piaristická č. 6667, Trenčín, IČO: 42 021 626, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor, so sídlom Hviezdoslavova 140/3, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 1973/2025 zo dňa 29. apríla 2025, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2S/28/2025-32 zo dňa 2. septembra 2025, takto rozhodol: Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2S/28/2025-32 zo dňa 2. septembra 2025 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. odôvodnenie: I. Konanie pred správnym súdom 1. Žalobkyňa sa správnou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. V 1973/2025 zo dňa 29. apríla 2025, ktorým žalovaný postupom podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „katastrálny zákon"), na základe návrhu doručenému žalovanému dňa 24. apríla 2025, povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Q., zapísaným na LV č. XXX, bližšie špecifikovaným v predmetnom rozhodnutí, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9. januára 2025 uzatvorenej medzi predávajúcim pánom Z. E. a kupujúcim pánom Z. N.. 2. Žalobkyňa v správnej žalobe tvrdila, že je jedinou dedičkou po poručiteľovi - nebohom Z. E., ktorý bol predávajúcom z vyššie uvedenej kúpnej zmluvy a ktorý zomrel dňa 20. februára 2025. Žalobkyňa argumentovala, že účastníkom vkladového konania mal byť v pozícii predávajúceho Z. E., ktorému však rozhodnutie o povolení vkladu nemohlo byť nikdy doručené, keďže tento zomrel 2 mesiace pred tým, ako sa začalo vkladové konanie. Žalobkyňa tvrdila, že rozhodnutím žalovaného je priamo dotknutá na svojich právach ako právna nástupkyňa pôvodného účastníka konania Z. E., a to ako jeho jediná dedička. Namietala nezákonný postup, ktorý ju pripravil o dedičské nástupníctvo a ktorým sa zasiahlo do jej dedičských a vlastníckych práv. S rozhodnutím žalovaného č. V 1973/2025 zo dňa 29. apríla 2025 žalobkyňa nesúhlasí, toto považuje za celkom nesprávne, založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu veci, nesprávnom právnom posúdení veci a za dôsledok zásadných procesných porušení spôsobujúcich jeho nezákonnosť. Žalobkyňa tvrdila, že v evidencii obyvateľstva bolo úmrtie predávajúceho vyznačené minimálne 2 mesiace pred rozhodovaním o vklade a nič nebránilo žalovanému, ktorému muselo byť zrejmé, že predávajúci má viac ako 86 rokov, preveriť si, či tento ešte žije. Na základe nespôsobilosti prevodcu byť subjektom konania pre jeho úmrtie dva mesiace pred začatím konania žalovaný nemohol o danom návrhu konať. Žalobkyňa poukázala na
§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a na § 31 ods. 2 katastrálneho zákona, podľa ktorého ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. Podľa žalobkyne nedáva logiku, prečo by 86 ročný predávajúci išiel overiť svoj podpis na kúpnej zmluve do Ostravy. Pochybnosti vzbudzujúce sú aj časové súvislosti prevodu, keďže zmluva mala byť podpísaná dňa 9. januára 2025 a návrh na vklad bol podaný až o viac ako 4 mesiace neskôr, zároveň viac ako dva mesiace po smrti predávajúceho. Z uvedených dôvodov je žalobkyňa presvedčená, že sa jednalo o podvodné konanie pri prepise osoby vlastníka nehnuteľností a žalovaný mal toto postupom podľa § 31 a § 42 katastrálneho zákona odhaliť. 3. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd") uznesením č. k. 2S/28/2025-32 zo dňa 2. septembra 2025 (ďalej aj „napadnuté uznesenie") žalobu žalobkyne postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,SSP") odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. Vychádzajúc z obsahu podanej správnej žaloby správny súd identifikoval, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe právneho titulu, a to kúpnej zmluvy uzavretej dňa 9. januára 2025 medzi účastníkmi Z. E. ako predávajúci a Z. N. ako kupujúci. Z obsahu predložených príloh k podanej správnej žalobe mal správny súd za preukázané, že žalobkyňa v uvedenom konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nebola účastníčkou administratívneho (správneho) konania. Dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené procesné podmienky konania, nakoľko žalobkyňa nebola účastníčkou administratívneho konania, preto nie je ani aktívne vecne legitimovanou na podanie všeobecnej správnej žaloby v súdnom konaní v zmysle ustanovenia § 178 ods. 1 SSP. II. Kasačná sťažnosť žalobkyne 4. Proti napadnutému uzneseniu podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka") kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a j) SSP, ktorou žiadala napadnuté uznesenie správneho súdu zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. Správnemu súdu sťažovateľka vytkla, že danú vec nesprávne právne posúdil, dospel k nesprávnemu právnemu záveru a k nezákonnému rozhodnutiu o odmietnutí žaloby. Sťažovateľka tvrdí, že jednoznačne spĺňa definíciu účastníka správneho konania, nakoľko je ako dedička po svojom druhovi rozhodnutím žalovaného priamo dotknutá na svojich majetkových právach. Pokiaľ účastníkom konania mohol byť jej už v čase prebiehajúceho konania nebohý druh, tým skôr účastníčkou konania musí byť i ona. Uvedené podľa sťažovateľky jasne vyplýva z § 14 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5 katastrálneho zákona. Nehľadiac na to, aj vo všeobecnosti platí, že pokiaľ účastník kúpnej zmluvy zomrel ešte predtým, ako bol povolený vklad do katastra nehnuteľností, na jeho miesto nastupujú jeho dedičia. Žalovaný mal tak v prípade úmrtia účastníka kúpnej zmluvy správne konanie prerušiť podľa § 31a písm. a) katastrálneho zákona a následne pokračovať so zistenými dedičmi ako s účastníkmi konania. Bolo zákonnou povinnosťou žalovaného so sťažovateľkou ako právnou nástupníčkou nebohého predávajúceho konať. Skutočnosť, že žalovaný so sťažovateľkou nekonal, nie je dôvodom na to, aby bola jej žaloba, ktorá uvedený nedostatok napáda, práve pre tento nedostatok odmietnutá. Účastníkom konania je každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach rozhodnutím správneho orgánu dotknutý a sťažovateľka ako dedička jednoznačne na svojich právach rozhodnutím žalovaného dotknutá bola, keďže, ako tvrdí, uvedeným rozhodnutím bola pripravená o majetok v dedičstve po svojom druhovi. III. Právne posúdenie veci kasačným súdom 6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd" alebo „najvyšší správny súd") preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.
Po preskúmaní napadnutého uznesenia a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 7. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namieta nesprávne posúdenie otázky týkajúcej sa jej účastníctva v administratívnom (vkladovom) konaní. Podľa jej názoru jednoznačne spĺňa definíciu účastníka správneho konania, keď ako dedička po svojom druhovi je rozhodnutím žalovaného priamo dotknutá na svojich majetkových právach. Úlohou kasačného súdu je preto posúdiť správnosť a zdôvodnenie záveru správneho súdu, ktorý preskúmavaným uznesením odmietol žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. 8. Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Nedostatočné vysporiadanie sa s podstatnými námietkami účastníka súdneho konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými námietkami, argumentácia, ktorá bola akceptovaná a mala rozhodujúci vplyv na výsledok konania, musí byť zdôvodnená jasne a nepochybne. Zároveň súd musí zrozumiteľne ozrejmiť, z akého dôvodu na určité návrhy účastníkov konania neprihliadal, resp. ich hodnotil protikladne s ich argumentáciou. 9. Kasačný súd považuje za nevyhnutné primárne sa vysporiadať s otázkou, či postupom správneho súdu, ktorý odmietol žalobu žalobkyne ako podanú zjavne neoprávnenou osobou, mohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Zo správnej žaloby vyplýva tvrdenie sťažovateľky, že je právnou nástupníčkou pána Z. E. (jeho jedinou dedičkou), ktorý mal byť účastníkom vkladového konania a ktorý zomrel pred samotným podaním návrhu na vklad (začatím administratívneho konania). Sťažovateľka v tejto súvislosti správnemu súdu predložila i písomné dôkazy (čl. 14, čl. 15 a čl. 16 súdneho spisu správneho súdu). Posúdenie otázky účastníctva v administratívnom konaní sťažovateľky, ako možnej právnej nástupníčky pána Z. E., bolo pre vec kľúčové. Preto bolo nevyhnutné, aby správny súd zaujal a následne i zrozumiteľne a preskúmateľne odôvodnil svoje stanovisko k danej otázke. Z obsahu preskúmavaného uznesenia kasačnému súdu vyplynulo, že s uvedeným tvrdením žalobkyne sa správny súd v preskúmavanom uznesení nijako bližšie nevysporiadal, iba stroho konštatoval, že z obsahu predložených príloh k podanej správnej žalobe (a to i bez pripojeného administratívneho spisu žalovaného, pozn. kasačného súdu) mal za preukázané, že sťažovateľka nebola účastníčkou administratívneho (správneho) konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Už zo samotných príloh správnej žaloby je pritom zrejmé, že predávajúci pán Z. E. zomrel pred vydaním rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, dokonca ešte pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva. 10. Sťažovateľka zrozumiteľnú a kasačným súdom preskúmateľnú odpoveď na otázku, prečo práve s ohľadom na úmrtie predávajúceho pána Z. E., vo vzťahu ku ktorému sťažovateľka tvrdila a preukazovala svoje právne nástupníctvo, sťažovateľka nebola posúdená ako účastníčka predmetného administratívneho konania, v odôvodnení napadnutého uznesenia správneho súdu nedostala. Posúdenie uvedenej otázky bolo pre vec pritom kľúčové a kasačný súd preto považuje napadnuté uznesenie za nedostatočne odôvodnené, a teda i nepreskúmateľné. 11. V zmysle vyššie uvedeného je možné uznať dôvodnosť sťažnostného bodu sťažovateľky uplatneného v kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Kasačný súd preto podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou správneho súdu bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a vo svojom rozhodnutí sa náležite vysporiadať s otázkou účastníctva sťažovateľky v administratívnom konaní a to práve s ohľadom na jej tvrdenia o úmrtí predávajúceho a o jej právnom nástupníctve uvedené v správnej žalobe. IV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov 12. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačnú sťažnosť sťažovateľky považuje kasačný súd za dôvodnú a preto s poukazom na § 462 ods. 1 SSP rozhodol o zrušení napadnutého uznesenia správneho súdu a o vrátení veci správnemu súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu postupovať v intenciách naznačených kasačným súdom v tomto uznesení. Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný (§ 469 SSP).
13. Právo na náhradu trov kasačného konania bude predmetom rozhodovania správneho súdu v zmysle § 467 ods. 3 SSP. 14. Toto uznesenie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 k § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.