Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 3Stk/14/2025 0823106474 26. 08. 2026 JUDr. Zuzana Šabová ECLI:SK:NSSSR:2026:0823106474.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu: BILLA, s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, Bratislava, IČO: 31 347 037, právne zastúpený: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, proti žalovanej: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3113/2018-2 zo dňa 13.10.2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2S/56/2023-266 zo dňa 18.06.2025, takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Administratívne konanie a súdne konanie 1. Dňa 31.01.2018 vykonali inšpektori Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Zvolen (ďalej „RVPS Zvolen“) plánovanú úradnú kontrolu potravín v prevádzkarni supermarket BILLA filiálka 411, Železničná 3111/4, 963 01 Krupina. Pri kontrole boli zistené nedostatky v hygiene prevádzkových priestorov a zariadení, zistené bolo nezabezpečenie oddeleného skladovania nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu, umiestňovanie na trh troch druhov potravinárskych výrobkov po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti a umiestňovanie na trh piatich druhov potravín nevhodných na ľudskú spotrebu. Všetky skutočnosti zistené počas úradnej kontroly boli uvedené do Záznamu o úradnej kontrole potravín č. ZV/2018/Ko,Lu,Kr,Šp/02 zo dňa 31.01.2018 (ďalej „Záznam“), zároveň boli zaznamenané aj fotograficky. S obsahom Záznamu bol oboznámený vedúci predajne, ktorý ku kontrolným zisteniam podal vyjadrenie v tom zmysle, že o výsledku kontroly bude informovať vedenie spoločnosti. Na základe týchto zistení začala RVPS Zvolen správne konanie a účastníkovi konania dala možnosť vyjadriť sa k podkladu pre rozhodnutie. Účastník konania sa vyjadril listom zo dňa 26.03.2018, v ktorom uviedol, že odstránil zistené nedostatky, stiahol nevyhovujúce potraviny z predaja a zlikvidoval ich. Zároveň poukázal na to, že sa nejednalo o úmyselné konanie zamestnancov, ale išlo len o zlyhanie ľudského faktora. RVPS Zvolen vydala dňa 05.04.2018 rozhodnutie č. j. RVPSZV/RK/2018/000386/02-021-1, ktorým uznala žalobcu zodpovedným za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. o), § 28 ods. 4 písm. a) a § 28 ods. 4 písm. i) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 (ďalej „zákon o potravinách“) a uložila mu úhrnnú pokutu 100.000,00 Eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Na základe podaného odvolania, odvolací orgán rozhodnutím č. 1538/2018 zo dňa 07.06.2018 zrušil rozhodnutie RVPS Zvolen a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie
z dôvodu nesprávneho posúdenia minulosti účastníka konania a opakovanosti konania, čo malo za následok uloženie pokuty v nesprávnej sadzbe. 2. RVPS Zvolen rozhodnutím č. RVPSZV/RK/2018/000386/02-021 zo dňa 26.07.2018 žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku uznala zodpovedným zo spáchania správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6, § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8 a § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách a uložila mu podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách úhrnnú pokutu vo výške 1.000.000,00 Eur. Na základe odvolania žalobcu žalovaná rozhodnutím č. k. 3113/2018 zo dňa 22.10.2018 zamietla odvolanie žalobcu a rozhodnutie RVPS Zvolen potvrdila. Na základe žaloby Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24S/71/2019-533 zo dňa 08.03.2023 rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie RVPS Zvolen zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 3. RVPS Zvolen rozhodnutím č. j.: RVPSZV/RK/2018/000386/02-021-5 zo dňa 24.07.2023 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku uznal zodpovedným zo spáchania správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. p) v spojení s § 28 ods. 7 a § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8, 9 zákona o potravinách a uložil mu podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 9 zákona o potravinách úhrnnú pokutu vo výške 40.000,00 Eur za nedostatky zistené úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 31.01.2018 v prevádzkarni: supermarket BILLA, filiálka 411 v Krupine, teda za to, že umiestňoval na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu, nezabezpečil požadovanú hygienu potravinárskych priestorov a zariadení a nezabezpečil oddelené skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu; konanie v časti vedenej pre porušenie zákazu umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti zastavil. 4. Na základe odvolania žalobcu žalovaná rozhodnutím č. k. 3113/2018-2 zo dňa 13.10.2023 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie v časti I. výroku zmenila čo do vymedzenia času spáchania prvého zisteného skutku vo výroku aj odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 uložila žalobcovi pokutu vo výške 35.000,00 Eur. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený. 5. Podľa žalovanej z dôkazov získaných počas kontroly v prevádzkarni Supermarket BILLA fil. 411, Železničná 3111/4, 963 01 Krupina bolo dostatočne preukázané, že žalobca: - v rozpore s § 4 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 a článkom 14 ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 v čase úradnej kontroly potravín dňa 31.01.2018 od 8.45 hod. do 14.00 hod. v hore uvedenej prevádzkarni umiestňoval na trh až do ich stiahnutia (13.00 hod.) 5 druhov čerstvého ovocia a zeleniny nevhodných na ľudskú spotrebu v celkovom množstve 3,068 kg a v celkovej hodnote 7,81 Eur, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022. Tiež boli splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 8, 9 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022; - v rozpore s § 4 ods. 1, § 10 písm. a), b), § 12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022, Prílohou II Kapitoly I ods. 1, Prílohou II Kapitola V ods. 1 písm. a) Nariadenia (ES) č. 852/2004 nezabezpečil požadovanú hygienu prevádzkových priestorov a zariadení, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022. Tiež boli splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby aj podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022; - porušil povinnosti toho, kto skladuje potraviny a zložky na ich výrobu, dodržiavať ustanovenia osobitného predpisu a zabezpečiť oddelené skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu podľa § 10 písm. d) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022, a to tým, že v čase úradnej kontroly potravín vykonanej dňa 31.01.2018 od 8.45 hod. do 14.00 hod. v hore uvedenej prevádzkarni bolo zistené v skladových priestoroch spoločné umiestnenie vzájomne nezlučiteľných druhov výrobkov ? potravín, drogériového tovaru, krmiva pre zvieratá. Týmto konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022.
6. K námietkam žalobcu žalovaná uviedla, že ide o rovnaké námietky (porušenie subjektívnych práv žalobcu počas výkonu úradnej kontroly potravín), ako žalobca uplatňoval aj v predchádzajúcom súdnom konaní, pričom z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/71/2019-533 zo dňa 08.03.2023 vyplýva, že ich súd ako dôvodné nevyhodnotil (bod 47 až 58) a stotožnil sa s argumentáciou správnych orgánov. Žalovaná sa však v napadnutom rozhodnutí znovu zaoberala žalobcom uvedenými námietkami, ktoré následne jednotlivo posúdila a vyhodnotila. Námietky týkajúce sa vymedzenia času spáchania správneho deliktu podľa § § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách a vyhodnotenia niektorých kritérií pri určení výšky pokuty uznala, ostatné námietky odmietla ako neopodstatnené. 7. Podľa žalovanej však výška pokuty nebola stanovená správne. Po zohľadnení všetkých zákonných kritérií a okolností prípadu preto žalovaná uložila pokutu vo výške 35.000,00 Eur, pričom svoju správnu úvahu pri určení jej výšky podrobne odôvodnila. Pokutu určenú prvostupňovým správnym orgánom vo výške 40.000,00 Eur bolo potrebné znížiť z dôvodu nesprávne vyhodnotenej minulosti, ktorú prvostupňový správny orgán zohľadnil pri určení pokuty ako priťažujúcu okolnosť. Znížená pokuta vo výške 35.000,00 Eur podľa žalovanej nevybočuje z medzí ustanovených zákonom, je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze (sadzba od 4.000,00 Eur do 2.000.000,00 Eur) pokutou primeranou a zároveň zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. 8. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej a prvostupňového rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „SSP“) zamietol. 9. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že dňa 31.01.2018 bola vykonaná úradná kontrola potravín v prevádzkami supermarket BILLA s.r.o. filiálka 411 v Krupine metódou inšpekcie. Výsledkom úradnej kontroly boli zistenia, na základe ktorých začala RVPS Zvolen správne konanie, výsledkom ktorého bolo prvostupňové administratívne rozhodnutie, ktoré žalovaná napadnutým rozhodnutím čiastočne zmenila a uznala žalobcu zodpovedným zo spáchania správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a) a § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách, pretože opakovane umiestňoval na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu, opakovane nezabezpečil požadovanú hygienu potravinárskych priestorov a zariadení a nezabezpečil oddelené skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu. 10. Správny súd poukázal na právnu úpravu týkajúcu sa úradných kontrol v oblasti potravín. Organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín upravuje zákon o potravinách (§ 1 ods. 1 písm. c)). Podľa § 21 zákona o potravinách je orgánom štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín aj Štátna veterinárna a potravinová správa a regionálne veterinárne a potravinové správy s odkazom na ustanovenie § 6 zákona o veterinárnej starostlivosti. Osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (ďalej „Nariadenie č. 882/2004“). Podľa pravidiel uvedených v Nariadení sa úradné kontroly vykonávajú bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku s výnimkou výkonu auditu (čl. 3 bod 2 Nariadenia). Pred začatím výkonu úradnej kontroly potravín sa inšpektori preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom a ústne oznamujú prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku alebo jeho pracovníkovi účel kontroly, ktorý následne aj písomne uvedú do úradného záznamu. Správny súd poukázal na to, že zo Záznamu o úradnej kontrole zo dňa 31.01.2018 vyplýva, kto vykonal úradnú kontrolu (ktorí inšpektori a ktorej RPVS), pričom v Zázname sú uvedené ich mená a čísla služobných preukazov. Tiež je v ňom uvedené, že tento Záznam bol prerokovaný s vedúcim filiálky, ktorý Záznam podpísal a v zázname podal vyjadrenie: „O výsledku kontroly bude informovať vedenie spoločnosti“. Z uvedeného podľa správneho súdu vyplýva, že žalobca bol prostredníctvom zodpovedných zamestnancov (vedúceho filiálky) oboznámený s účelom kontroly, ktorý bol v čase kontroly zodpovedný za chod prevádzkarne a bol spôsobilý vyjadriť sa k tomu, či priebeh úradnej kontroly zodpovedá obsahu Záznamu. Je pritom v záujme samotného žalobcu ako subjektu podnikajúceho v oblasti potravinového práva, aby zodpovedné osoby v jeho jednotlivých prevádzkach mali takú odbornú zdatnosť, aby vedeli poskytnúť súčinnosť pri vykonanej kontrole a vedeli posúdiť obsah záznamu o
úradnej kontrole aspoň v tom smere, že skutočnosti uvedené v zázname zodpovedajú tomu, ako kontrola reálne prebehla. 11. Čo sa týka spôsobu oznámenia účelu úradnej kontroly, správny súd uviedol, že neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Úradný záznam sa vyhotovuje až po skončení fyzickej kontroly priestorov, potravín, dokumentácie a zachytáva priebeh kontroly od začiatku do jej ukončenia (ide o záznam z priebehu celého vykonaného úkonu). Zodpovedný zamestnanec, ak má nejaké výhrady k postupu inšpektorov, tieto námietky môže popísať v zázname z predmetnej úradnej kontroly. Tiež nie je v žiadnom právnom predpise určené, že úradné kontroly potravín sa majú vykonávať za účasti osoby oprávnenej konať v mene kontrolovaného subjektu. Úradné kontroly sa vykonávajú bez predchádzajúceho ohlásenia, aby sa nezmaril ich účel. 12. Ohľadom námietky porušenia poučovacej povinnosti správny súd uviedol, že toto tvrdenie nie je správne. Hoci v Zázname o úradnej kontrole potravín zo dňa 31.01.2018 nie je explicitne uvedené poučenie v zmysle § 20 ods. 11 zákona o potravinách o tom, že ak by žalobca nesúhlasil s uloženými opatreniami, môže voči týmto podať ústne námietky, ktoré sa uvedú v zázname alebo môže podať námietky písomne do piatich pracovných dní, je potrebné poukázať na to, že žalobcovi, ktorý pôsobí na trhu potravín taký dlhý čas (viac ako 20 rokov) a túto činnosť realizuje v množstve prevádzok na celom území Slovenskej republiky, kde sa niekoľkokrát ročne vykonávajú úradné kontroly potravín, je zrejmé, že mu je známy inštitút námietok proti uloženým opatreniam, ktorý aj využíval. Správny súd ohľadom tejto námietky tiež poukazuje na skutočnosť, že je nekonkrétna, keď v nej žalobca neuvádza, aké konkrétne poučenie očakával a aký dopad na jeho subjektívne práva by absencia tohto konkrétneho poučenia mala. 13. Správny súd tiež poukazuje na to, že úradná kontrola potravín sa nevykonáva v zmysle správneho poriadku, ale postupuje sa podľa Nariadenia (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004, na použitie ktorého odkazuje zákon o potravinách. Kontrola potravín je presne definovaný proces, ktorého účelom je zistiť/preveriť splnenie zákonom stanovených povinností zo strany kontrolovaných subjektov, s ktorým je logicky spojené aj jeho zachytenie predpísanou formou a náležité oboznámenie tohto obsahu zodpovednej osobe - subjektu, ktorý má právo namietať, či vysvetleniami a informáciami dopĺňať jeho obsah. Úradná kontrola potravín predstavuje kontrolnú činnosť, ktorá v sebe zahŕňa obstarávanie podkladov pre vydanie rozhodnutia, a teda nejde o rozhodovaciu činnosť, ktorá je administratívnym konaním, ktoré sa začína doručením upovedomenia o začatí administratívneho konania a v tomto konaní je vyvodzovaná zodpovednosť za porušenie povinností. Proces úradnej kontroly potravín teda nie je administratívnym konaním, a preto sa naň nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku. Inšpektori, ktorí vykonávali predmetnú kontrolu, tak neboli povinní poučovať zodpovedného zamestnanca žalobcu pri jej výkone o procesných právach podľa správneho poriadku. 14. Žalobca tiež namietal porušenie práva na spravodlivý proces, a to, že bolo zasiahnuté do jeho súkromia a obydlia a bol porušený čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“). Podľa správneho súdu žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by úradná kontrola potravín vykonaná dňa 31.01.2018 bola nezákonná, že by zodpovedný zamestnanec na kontrolovanej prevádzke nebol upovedomený o začiatku kontroly a že by neboli zamestnanci žalobcu prítomní pri výkone úradnej kontroly potravín. Zo Záznamu je zrejmé, že zamestnanci poskytli inšpektorom súčinnosť a zodpovedný zamestnanec žalobcu (vedúci predajne) Záznam prevzal, pričom voči nemu nevzniesol žiadne námietky. Inšpektori pri výkone kontroly nijako nezasahovali do súkromnej sféry žalobcu, ale vykonávali kontrolu v prevádzkových častiach objektu kontrolovanej prevádzky. Správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/29/2018 zo dňa 13.11.2019, podľa ktorého prevádzkareň, kde sú umiestňované potraviny s cieľom predaja konečnému spotrebiteľovi, nemôže byť považovaná za miesto s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti obydlia, pretože by to išlo nad rámec dikcie čl. 8 Dohovoru. Podobne Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 1Asan/24/2019 zo dňa 29.09.2021 odkázal na predchádzajúcu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR k otázkam ohľadom začatia úradnej kontroly, priebehu kontroly, zaznamenávaniu jej priebehu, k otázkam namietaného porušenia práva na súkromie a nedotknuteľnosti obydlia (rozsudky sp. zn. 1Asan/32/2018 zo dňa 30.06.2020, sp. zn. 4Asan/29/2018 zo dňa 13.11.2019). Dokonca, v rozhodnutí sp. zn. 7Sžo/262/2015 zo dňa 27.09.2017 Najvyšší súd SR vo vzťahu k takýmto žalobným námietkam
uskutočnil aj test proporcionality a nedospel k záveru, že by výkonom úradnej kontroly potravín v prevádzke právnickej osoby došlo k zásahu do práv garantovaných čl. 8 Dohovoru. 15. Ďalšie žalobné body, ktorými žalobca namietal nezákonnosť úradnej kontroly, rovnako správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Nariadenie (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 je priamo aplikovateľným aktom práva EÚ. Zákon o potravinách a prípadne ďalšie osobitné predpisy (napr. zákon o veterinárnej starostlivosti) v podstate len precizujú „potravinové právo“ upravené v právnych aktoch Európskej únie a proces kontroly v oblasti potravinového práva a riešia otázky právomoci a kompetencie príslušných orgánov. Postup orgánov kontroly (inšpektorov) bol v prejednávanej veci v súlade aj s citovanými ustanoveniami Nariadenia. Záznam obsahuje všetky skutočnosti, ktoré sú nariadením ako právne záväzným aktom EÚ vyžadované, je dostatočne zrozumiteľný a spĺňa požiadavky vyžadované Nariadením. Ani tvrdenie o de facto aplikovaní koncentračnej zásady nie je dôvodné, keďže v následnom administratívnom konaní bol žalobca poučený o svojich právach, vrátane možnosti vyjadriť sa k zisteniam v priebehu úradnej kontroly o potravinách, ako k podkladu rozhodnutia. 16. Ďalšie žalobné body, ktoré sa týkali porušenia subjektívnych práv žalobcu v správnom konaní, považoval správny súd tiež za nedôvodné. Žalobca namietal, že sa nemal možnosť vyjadriť k podkladom napadnutého rozhodnutia, a to bez ohľadu na skutočnosť, k akým záverom doplnené dokazovanie žalovanú viedlo, teda či tieto nové dôkazy boli vo výsledku na prospech alebo neprospech žalobcu, ako aj bez ohľadu na skutočnosť, či predmetom dokazovania boli skutočnosti, ktoré boli alebo mohli byť žalobcovi známe, alebo ktoré mohli byť považované za skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho činnosti, ako aj s ohľadom na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 8. marca 2023, č. k. 24S/71/2019-533 (bod 60). Správny súd k uvedenému uviedol, že po zrušení rozhodnutí žalovanej a prvostupňového orgánu predmetným rozsudkom, v súlade s týmto rozsudkom RVPS Zvolen zaslala žalobcovi Upovedomenie o pokračovaní v správnom konaní č. RVPSZV/RK/2018/ 000386/02-021-2 zo dňa 29.05.2023, v ktorom ho opätovne oboznámila s predmetom prejednávanej veci, jej predbežným skutkovým a právnym posúdením, ako aj zmenou právnej úpravy - novelizáciami zákona o potravinách, ktoré majú zásadný vplyv na konanie a podľa ktorých bude správny orgán postupovať, pričom dala žalobcovi možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladu rozhodnutia. Žalobca sa vyjadril listom zo dňa 09.06.2023. Následne RVPS Zvolen listom č. RVPSZV/ RK/2018/000386/02-021-3 zo dňa 15.06.2023 oboznámila žalobcu s nariadením ústneho pojednávania na deň 03.07.2023. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo v daný deň v sídle RVPS Zvolen, jeho priebeh bol zaznamenaný v zápisnici č. RVPSZV/RK/2018/000386/02-021-4, z ktorej vyplýva, že ústneho pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý sa k veci vyjadril, avšak nepredniesol žiadne nové stanoviská, vyjadrenia, či návrhy. Správny súd mal za to, že týmto prvostupňový orgán splnil svoju zákonnú povinnosť a žalobca mal možnosť vyjadriť sa k novému rozhodnutiu vo veci tak vo vyjadrení k Upovedomeniu o pokračovaní v správnom konaní, ako aj na ústnom pojednávaní konanom dňa 03.07.2023. Pokiaľ žalobca namietal, že aj žalovaná pred vydaním napadnutého rozhodnutia mala žalobcu vyzvať na vyjadrenie, tento postup podľa správneho súdu nebol dôvodný. Žalovaná rozhodovala o odvolaní žalobcu, pričom nedopĺňala dokazovanie o nové dôkazy. Žalovaná si vyžiadala len prehľad o kontrolách vykonaných v dotknutej prevádzkarni v sledovanom období a ich výsledkoch, ktorý slúžil na preskúmanie postupu prvostupňového orgánu pri hodnotení minulosti a opakovanosti konania žalobcu, keďže jeho správna úvaha v tomto smere podľa nej nebola správna. Išlo pritom o kontroly uvádzané v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ktoré boli vykonané v prevádzkarni žalobcu, úradné záznamy má k dispozícii a rozhodnutia o uložení sankcií mu boli doručené do vlastných rúk. Tieto žalobné námietky preto správny súd považoval za nedôvodné. 17. Ohľadom namietanej fotodokumentácie, správny súd uviedol, že táto zachytáva skutkový stav z úradnej kontroly, ako bol zachytený v písomnej podobe v Zázname. Fotodokumentácia bola vykonaná súkromným fotoaparátom, preto žalovaná vylúčila tento dôkaz z podkladov rozhodnutia. Na druhej strane ako konštatovala aj žalovaná, takto zhotovená fotodokumentácia môže slúžiť iba podporne ako ďalší dôkaz popri Zázname, ktorý je podkladom rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že žalobca v zásade namietal spôsob zabezpečenia dôkazu a z tohto dôvodu jeho nepoužiteľnosť, avšak nenamietal nesúlad fotodokumentácie so skutkovým stavom zachyteným v písomnej podobe v Zázname. 18. K námietke žalobcu o neprimeranosti výšky uloženej pokuty správny súd uviedol, že žalovaná posúdila výšku pokuty v nadväznosti na všetky zákonom stanovené hľadiská, uviedla, čo považovala za poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, odôvodnila zvýšenie sankcie oproti predchádzajúcim pokutám
(1.000,- Eur, 5.000,- Eur a 20.000,- Eur), zohľadnila skutočnosť, že doteraz uložené sankcie svoj výchovný cieľ nesplnili, posúdila postavenie žalobcu na obchodnom trhu vo vzťahu k možnosti uplatňovania prístupu k prijímaniu preventívnych opatrení zabezpečujúcich vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a ochrany záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám. Odôvodnila aj uloženie pokuty žalobcovi v rozpätí zákonom definovanej sadzby, pričom zobrala do úvahy, že uložená pokuta má plniť nielen represívny, ale aj výchovný a preventívny účel, ako aj skutočnosť, že od zistenia nedostatkov uplynul už dlhší čas (viď strany 37 až 41 napadnutého rozhodnutia). Výška uloženej pokuty 35.000,Eur nepredstavuje ani neprimeraný odskok od pokút, ktoré boli žalobcovi doposiaľ uložené za porušenie zákona o potravinách na dotknutej prevádzke (vzhľadom na uloženie pokuty tejto prevádzke vo výške 20.000,- Eur), čo vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 19. Rozhodovanie o výške pokuty sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečného práva orgánu verejnej správy), t. j. v rámci zákonom povolenej voľnosti orgánu verejnej správy. Orgán verejnej správy pri ukladaní pokuty postupoval správne. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami veci a obsahom administratívneho spisu, správny súd zastal názor, že orgán verejnej správy svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, pokuta bola uložená vo výške 35.000,- Eur, pričom spodná hranica sadzby bola 4.000,00 Eur a horná hranica sadzby bola vo výške 2.000.000,00 Eur. Z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, pri určení výšky uloženej pokuty vychádzal zo zásad a kritérií obsiahnutých v ustanovení § 28 ods. 10 zákona o potravinách. Správna úvaha pri ukladaní pokuty bola správna a spĺňa kritéria preventívnej aj represívnej funkcie. Žalovaná nevybočila z medzí a hľadísk zákona a výšku pokuty dostatočne odôvodnila. Výška pokuty nie je neprimeraná povahe skutku. Žalobca tiež nepreukázal, že by uložená pokuta mala mať pre neho likvidačný charakter. Ústavný súd ČR v plenárnom náleze zo dňa 13.08.2002, sp. zn. Pl. ÚS 3/02 uviedol, že v prípade podnikajúcich osôb je vylúčený taký zásah, v dôsledku ktorého by bola zničená ich majetková základňa pre ďalšiu podnikateľskú činnosť. Neprípustné sú teda také pokuty, ktoré majú likvidačný charakter, pod ktorými ústavný súd rozumie také prípady, v ktorých pokuta natoľko presiahne možné výnosy z podnikania, že sa podnikateľská činnosť v podstate stane bezúčelnou a bude smerovať iba k úhrade uloženej pokuty, a to po značné časové obdobie. Žalobca však neosvedčil, že by zaplatenie predmetnej pokuty vo výške 35.000,- Eur malo pre neho likvidačný charakter. Vzhľadom na znenie ust. § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 je zrejmé, že prvostupňový orgán pri zistení porušení zákona, za ktoré bola pokuta uložená, nemal možnosť využitia správnej úvahy v rozhodovaní o tom, či žalobcovi pokutu uloží, ale len v akej výške mu ju uloží, keďže v zmysle ust. § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách musí pokutu uložiť v tam uvedenom rozmedzí. 20. Žalobca navrhol znížiť pokutu s poukázaním na skutočnosť, že hnilobný proces u ovocia a zeleniny bol v počiatočnom štádiu, na hodnotu hnilobou dotknutého ovocia a zeleniny, prevenčnú povinnosť spotrebiteľov, marginálnosť hygienických nedostatkov, s ktorými neboli spojené žiadne reálne negatívne následky, formálnu nezlučiteľnosť spoločného skladovania výrobkov v skladových priestoroch, ako aj vzhľadom na nepreukázaný negatívny následok na život a zdravie spotrebiteľov. K uvedenému správny súd konštatoval, že to, v akom štádiu bol proces hniloby na ovocí, je pre posúdenie veci irelevantné. Totiž, pri akomkoľvek výskyte hniloby sa ovocie a zelenina kvalifikujú ako nevhodné na ľudskú spotrebu. Nie je pritom na mieste tvrdenie žalobcu o prevenčnej povinnosti spotrebiteľov, keďže nie je možné prenášať zodpovednosť za kúpu nebezpečných potravín na spotrebiteľa, ktorý nie je povinný kontrolovať kupovaný tovar. Tvrdenia žalobcu, že išlo len o nepatrné nedostatky, keďže hniloba bola len v počiatočnom štádiu, nemá pre posúdenie závažnosti konania žiadny význam. Čo sa týka nedostatkov na ovocí a zelenine, ako aj v skladovaní potravín, ich charakter a rozsah bol riadne a dostatočne zdokumentovaný. Navyše, správny súd poukázal na to, že je potrebné prihliadať na všetky zákonom stanovené hľadiská, ktoré majú vplyv na určenie výšky pokuty, a to závažnosť, následky, trvanie, minulosť a opakovanosť protiprávneho konania, čo žalovaná urobila a svoje úvahy riadne a podrobne odôvodnila. Na základe uvedených skutočností správny súd zamietol návrh žalobcu na sankčnú moderáciu podľa § 198 ods. 1 SSP. II. Kasačná sťažnosť žalobcu a vyjadrenie žalovaného 21. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.
22. Sťažovateľ nesprávne právne posúdenie veci vnímal pri posúdení postupu RVPS Zvolen pred začatím, ako aj počas správneho konania a na porušovanie jeho subjektívnych práv v priebehu tohto konania. Zdôraznil, že úradné kontroly v oblasti potravín sa vykonávajú v zmysle § 18 ods. 3 zákona o potravinách podľa osobitného predpisu, ktorým bolo v čase výkonu dotknutej kontroly Nariadenie č. 882/2004 a ktorým je aktuálne nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/625 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín (nariadenie o úradných kontrolách) (ďalej „Nariadenie č. 2017/625“). Správny súd sa v bode 50 Rozsudku, ako aj v jeho ďalších častiach odvoláva na už neaktuálnu právnu úpravu, konkrétne na Nariadenie č. 882/2004, ktoré medzičasom stratilo účinnosť. Každý zásah orgánu verejnej moci v podnikateľských priestoroch musí začínať oboznámením podnikateľa s účelom (dôvodom) kontroly a poučením o právach a povinnostiach inšpektorov a právach a povinnostiach samotného podnikateľa. Kontrola bola vedená v rozpore s procesnými pravidlami od jej úplného počiatku. 23. Záznam o úradnej kontrole neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že by zástupcovia správneho orgánu na začiatku kontroly, resp. pred prvým úkonom uskutočneným v rámci kontroly, poučili zástupcu sťažovateľa o účele kontroly a o jeho právach a povinnostiach. Takýto postup je zjavne v rozpore so základným právom podnikateľa byť upovedomený na začiatku každého zásahu orgánu verejnej moci o predmete a účele tohto zásahu. 24. Sťažovateľ v priebehu správneho aj súdneho konania opakovane poukazoval na uplatňovanie koncentračnej zásady zo strany RVPS Zvolen a žalovanej. Dôvodil, že nielen prítomnosť štatutára počas kontroly, ale ani prítomnosť právneho zástupcu podnikateľa neodôvodňuje povinnosť podnikateľa uplatniť námietky do zápisnice na mieste výkonu kontroly. 25. Uviedol, že pokiaľ správny orgán účastníka konania novo vykonanými dôkazmi, ktoré zabezpečil v štádiu odvolacieho konania, neoboznámil a nedal mu ani príležitosť vyjadriť sa k nim, porušil právo na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru, a to predovšetkým, keď novo vykonané dôkazy vyhodnotil v neprospech účastníka konania. Bez ohľadu na to, k akým záverom doplnené dokazovanie žalovanej viedlo, teda či tieto nové dôkazy boli na prospech alebo neprospech sťažovateľa, ako aj bez ohľadu na skutočnosť, či predmetom dokazovania boli skutočnosti, ktoré boli alebo mohli byť sťažovateľovi známe alebo ktoré mohli byť považované za skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho činnosti, považuje sťažovateľ opomenutie zaslania výzvy podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku zo strany žalovanej za porušenie svojich procesných práv. 26. Sťažovateľ ďalej uviedol, že správny súd sa uspokojil s tvrdením žalovanej, napriek tomu, že RVPS Zvolen nezabezpečila dôkazný materiál z kontroly spôsobom, ktorý by umožnil riadne preskúmanie namietaného porušenia práv sťažovateľa. Fotografie z výkonu kontroly sú nepoužiteľné, pretože RVPS Zvolen nezabezpečila ich získanie a uchovávanie tak, aby vylúčila akúkoľvek možnosť ich zmeny. Ich použitie, hoci len ako podporného dôkazu, je preto neprípustné. RVPS Zvolen tak fakticky znemožnila preskúmateľnosť postupu počas kontroly, ako aj namietaného porušenia. Žalovaná a správny súd tento nezákonný postup fakticky aprobovali, čo je neprípustné posúdenie nezákonného postupu RVPS Zvolen. Žalovaná nedokáže preukázať, že fotodokumentácia vyhotovená súkromným fotoaparátom nebola po jej zhotovení upravovaná, pozmeňovaná alebo inak manipulovaná. Za týchto okolností nemožno bez ďalšieho predpokladať, že obsah fotografií verne zodpovedá skutkovým zisteniam zachytených v Zázname. 27. Sťažovateľ je ďalej presvedčený, že pokuta mu bola uložená v neprimerane vysokej výške. Správny súd sa obmedzil len na konštatovanie, že žalovaná dostatočne odôvodnila výšku pokuty, ktorá má plniť nielen represívnu, ale aj preventívnu a výchovnú funkciu, vôbec sa však nevysporiadal s argumentáciou, že neboli preukázané žiadne reálne negatívne následky na zdravie alebo život spotrebiteľov. 28. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že výška pokuty, ktorá niekoľkonásobne presahuje mesačný zisk danej filiálky, môže mať pre túto prevádzku likvidačný charakter. Podľa názoru sťažovateľa by mala byť výška pokuty posudzovaná vo vzťahu k majetkovým pomerom tejto filiálky a nie k majetkovým pomerom sťažovateľa ako celku. Dôvodom je špecifický systém ukladania sankcií orgánmi úradnej kontroly potravín, ktorý sa uplatňuje na regionálnom princípe. Tento názor podporuje aj znenie § 20
ods. 12 písm. e) zákona o potravinách, ktorý regionálnu veterinárnu a potravinovú správu oprávňuje uložiť prevádzkovateľovi opatrenie pozastaviť dotknutú prevádzku. Aj opatrenie môžeme vnímať ako určitý druh sankcie. Z uvedeného ustanovenia jasne vyplýva, že regionálna veterinárna a potravinová správa nemá oprávnenie pozastaviť všetky prevádzky prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, a preto by analogicky nemala mať ani oprávnenie uložiť pokutu vo výške, ktorá zasiahne a bude citeľná aj v majetkovej sfére iných prevádzok prevádzkovateľa potravinárskeho podniku. Potrebu zohľadňovať primeranosť ukladanej pokuty k majetkovým pomerom len jednotlivej filiálky podporuje aj skutočnosť, že orgány úradnej kontroly potravín skúmajú len minulosť a opakovanosť protiprávneho konania dotknutej filiálky. 29. Sťažovateľ je presvedčený, že regionálna veterinárna a potravinová správa účinkami svojich rozhodnutí (de facto) prekračuje medze svojej územnej pôsobnosti tým, že ukladá pokuty vo výškach, ktoré presahujú mesačné majetkové pomery filiálky, čím zasahuje do majetkových pomerov sťažovateľa týkajúcich sa filiálok umiestnených aj mimo jej územnú pôsobnosť. Pokuta uložená žalovanou zodpovedá približne deväťnásobku mesačného zisku jednej filiálky, čo poukazuje na jej zjavnú neprimeranosť, no najmä extrémnu ekonomickú záťaž pre konkrétnu prevádzku. Uloženie sankcie v tejto výške je preto zjavne neprimerané a rozporné s podmienkami ukladania pokút podľa § 28 ods. 10 zákona o potravinách. 30. Sťažovateľ zároveň v súvislosti s neprimeranosťou výšky pokuty poukázal na rozdielny prístup jednotlivých regionálnych veterinárnych a potravinových správ a žalovanej voči podnikateľom na základe diskriminačného faktora. Predložil prehľad pokút uložených regionálnou veterinárnou a potravinovou správou v období od októbra do decembra 2024 spoločnostiam, ktorých spoločníkom je aj zahraničný subjekt, pričom išlo o 4-ciferné až 5-ciferné sumy a prehľad pokút uložených spoločnostiam, ktorých spoločníkmi sú výlučne slovenské subjekty a ktorých výška sa pohybovala na spodnej hranici trojciferných súm. V týchto prípadoch je zrejmé, že pokuta nemôže plniť represívnu a ani prevenčnú funkciu a je len formálnym opatrením bez reálneho účinku. Je zrejmé, že žalovaná, ako aj regionálne veterinárne a potravinové správy diferencujú medzi prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov bez objektívne preskúmateľných kritérií. 31. S ohľadom na povahu sankcionovaných správnych deliktov a na vyššie uvedenú prax pri správnom trestaní regionálnymi veterinárnymi a potravinovými správami je podľa názoru sťažovateľa jedinou odôvodniteľnou výškou pokuty suma 4.000,- EUR, t. j. v tomto prípade suma najnižšej prípustnej výške ukladanej sankcie v zmysle § 27 ods. 9 zákona o potravinách. 32. Porušenie práva na spravodlivý proces sťažovateľ namietal vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku. Správny súd sa v rozsudku nevysporiadal s viacerými žalobnými námietkami, resp. sa s nimi vysporiadal len formálne. Išlo o námietku porušenia zásady zrozumiteľného zaznamenania vlastného procesného postupu správneho orgánu, námietku aplikácie koncentračnej zásady, námietku smerom k tvrdenej existencii práva kontrolovanej osoby podať námietky proti priebehu kontroly a námietku proti odmietnutiu základných princípov. 33. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že správny súd vec správne posúdil a navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Konštatovala, že totožné námietky uplatňoval sťažovateľ už v odvolaní a v žalobe. 34. Sťažovateľ v replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že právne posúdenie správneho súdu o primeranosti výšky pokuty je zjavne nesprávne. Poukázal na to, že zárukou ukladania sankcií a uplatnenia správnej úvahy je striktné dodržiavanie základných zásad správneho trestania. Poukázal najmä na precedenčnú zásadu, podľa ktorej by v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov nemali vznikať neopodstatnené odklony. III. Konanie pred kasačným súdom 35. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. Dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Relevantná právna úprava Podľa § 20 ods. 8 písm. a), b) zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení a) vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, b) požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti potrebné na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať z nich kópie alebo výpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sú povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť. Podľa § 21 zákona o potravinách orgány štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa tohto zákona a osobitných predpisov sú: a) ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva, b) orgány verejného zdravotníctva, c) štátna veterinárna a potravinová správa, d) regionálne veterinárne a potravinové správy. Podľa § 31 ods. 2 zákona o potravinách na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa § 20 ods. 9 a 12. Podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa odseku 12, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov. Podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu; Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu; orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené. Podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu; ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu; ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu; ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu; orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení zákona č. 211/2022 Z. z. platnom od 01.07.2022; ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách v znení zákona č. 211/2022 Z. z. platnom od 01.07.2022; ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.
Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení zákona č. 211/2022 Z. z. platnom od 01.07.2022; ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. Podľa § 28 ods. 10 zákona o potravinách v platnom znení; orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa 24b) a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Ak sa prevádzkovateľ dopustí podvodných alebo klamlivých praktík, 25) orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada aj na hospodársku výhodu, ktorú mohol prevádzkovateľ protiprávnym konaním získať. 36. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. Kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/32/2018 z 30.06.2020 vo veci tých istých účastníkov konania, v ktorom bola vyriešená otázka výkonu kontroly nasledovne: „Neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Úradný záznam je vyhotovený po skončení fyzickej kontroly priestorov, potravín, dokumentácie a zachytáva priebeh kontroly od začiatku do jej ukončenia. Nevyhotovujú sa priebežné záznamy o jednotlivých krokoch a zisteniach, pričom ak má zodpovedný zamestnanec akékoľvek výhrady k postupu inšpektorov, má možnosť v zázname tieto námietky popísať. Kasačný súd sa bez ďalšieho dôkazu nemohol prikloniť k argumentácii sťažovateľa len na základe špekulácií o možnom vykonaní kontroly bez predloženia služobného preukazu, resp. bez vedomia zodpovedných zamestnancov. Napokon zo záznamu o úradnej kontrole potravín ... vyplýva, že inšpektorom bola na požiadanie predložená dokladová dokumentácia potrebná k výkonu kontroly Vykonanie kontroly si vyžaduje určitú mieru spolupráce, najmä pokiaľ ide o poskytnutie relevantnej dokumentácie, ku ktorej by inak inšpektori nepochybne nemali prístup. Záznam o úradnej kontrole potravín ... bol prerokovaný s vedúcou predajne ..., ktorá k priebehu ani výsledku kontroly nevzniesla žiadne námietky a tento záznam podpísala. Za takejto situácie je zrejmé, že zamestnanci sťažovateľa museli poskytnúť inšpektorom súčinnosť (napríklad predložením potrebnej dokumentácie), a teda logicky museli mať vedomosť o prítomnosti inšpektorov na predajni a výkone úradnej kontroly, neznámym osobám by zamestnanci sťažovateľa neumožnili vykonať kontrolu, pohybovať sa po prevádzke a neposkytli by požadovanú dokumentáciu k úradnej kontrole. Sťažovateľ bol oboznámený s účelom kontroly prostredníctvom zodpovedných zamestnancov, ktorí boli v tom čase zodpovední za chod prevádzkarne, a boli spôsobilí vyjadriť sa k tomu, či priebeh úradnej kontroly zodpovedá obsahu záznamu. V žiadnom právnom predpise nie je určená povinnosť, aby úradné kontroly potravín boli vykonávané za účasti osoby oprávnenej konať v mene kontrolovaného subjektu. Realizácia takejto požiadavky by mohla viesť k zmareniu úradnej kontroly. Preto sa úradné kontroly vykonávajú bez predchádzajúceho ohlásenia, aby sa nezmaril ich účel.“ 37. Kasačný súd rovnako v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na rozsudok sp. zn. 1Asan/18/2020 z 31.01.2023 vo veci tých istých účastníkov konania, v ktorom bol riešený kasačný bod týkajúci sa namietanej legality kontroly a nevyhnutnosti zásahu: „Kasačný súd poukazuje na to, že pokiaľ sa týka posúdenia legality výkonu úradnej kontroly potravín, právna úprava - zákon o potravinách pomerne jasne zveruje/ukladá jednotlivým/príslušným orgánom kontroly (regionálne veterinárne a potravinové správy či štátna veterinárna a potravinová správa) vykonávať kontrolu dodržiavania príslušných ustanovení zákona o potravinách. Uvedené orgány verejnej správy, resp. ich zamestnanci sú oprávnení pri výkone kontroly vstupovať do priestorov, v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi, či sa umiestňujú na trh, a to v prevádzkovom čase i mimo neho, a to bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Zákon o potravinách a taktiež ani nariadenie neobsahujú žiadne ustanovenie, v zmysle ktorého by bolo potrebné vopred informovať príslušný kontrolovaný subjekt o plánovanej kontrole, resp. neobsahujú požiadavku prítomnosti tretích osôb pri vykonaní kontroly, či štatutárneho zástupcu s výnimkou ustanovenia § 18 ods. 3 zákona o potravinách. Uvedené nepochybne súvisí aj s tým, aby sa predchádzalo zmareniu účelu kontroly, ku ktorému by mohlo jej oznámením dôjsť. V danej veci bola úradná kontrola vykonaná za prítomnosti zástupcu vedúceho prevádzky, pričom z kontroly bol vyhotovený záznam o úradnej kontrole potravín,
s ktorým bol samotný žalobca oboznámený. Zákon o potravinách navyše umožňuje, aby sa dotknutý subjekt mohol v prípade, ak je toho názoru, že prišlo k porušeniu zákona pri úradnej kontrole potravín v prevádzke/predajni, hneď, najneskôr do piatich dní od realizácie kontroly brániť podaním námietok (§ 20 ods. 11 zákona o potravinách). V konaní o námietke možno preskúmať aj všetky výhrady, ktoré súvisia s postupom pri kontrole potravín. Vo vzťahu k posúdeniu legitimity výkonu kontroly je potrebné uviesť, že cieľom kontroly, ktorá bola vykonávaná v prevádzke žalobcu bolo preverenie dodržiavania ustanovení zákona o potravinách, nakoľko ich porušením môže nepochybne dôjsť k priamemu ohrozeniu či poškodeniu ľudského zdravia a života. Pokiaľ sa týka nevyhnutnosti zásahu, len výnimočne možno tvrdiť, že úradná kontrola zameraná na dodržiavanie podmienok stanovených v zákone o potravinách nie je nevyhnutná, keďže nedodržiavaním ustanovení zákona o potravinách môže dôjsť k priamemu ohrozeniu či poškodeniu ľudského zdravia a života. To, či podnikateľ dodržiava ustanovenia zákona o potravinách, nie je možné zistiť dôsledne inak ako fyzickou kontrolou potravín na mieste. Cieľom kontrol je predchádzať ohrozeniu či poškodeniu života a zdravia. Právny poriadok neobsahuje takú právnu normu, ktorá by orgánom verejnej správy ukladala povinnosť pred začatím tohto druhu kontroly žiadať súd o vydanie súhlasu s kontrolou alebo vydanie povolenia na vstup do prevádzkarne predajne s potravinami na účely vykonania kontroly. V danom prípade tak nebolo možné konštatovať porušenie práva žalobcu na súkromie podľa čl. 16 ústavy, čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ 38. Pokiaľ sa sťažovateľ v tejto súvislosti odvoláva na Nariadenie 2017/625 o úradných kontrolách, kasačný súd poukazuje na to, že ani uvedené Nariadenie neobsahuje ustanovenie týkajúce sa poučovacej povinnosti pred vykonaním kontroly. 39. Vo vzťahu k námietke uplatňovania koncentračnej zásady kasačný súd konštatuje, že uvedenú námietku sťažovateľ uplatnil už v odvolaní, ako aj v žalobe a žalovaná, ako aj správny súd na ňu vyčerpávajúco reagovali. Kasačný súd uvádza, že podkladom pre rozhodnutie sú skutočnosti popísané v úradnom zázname, ktoré preukazujú zistený skutkový stav. Podľa názoru žalovanej správny orgán bol povinný popísať celý priebeh kontroly, následného konania, ako aj všetky úkony prevádzkovateľa. Keďže zákon o potravinách umožňuje proti uloženým opatreniam podať námietky bezprostredne po jej kontrole alebo v lehote 5 dní od jej skončenia, správny orgán bol povinný uviesť, že prevádzkovateľ toto svoje právo nevyužil. To však neznamená, že sa nezaoberal následnými vyjadreniami účastníka konania. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový správny orgán jasne vyhodnotil všetky jeho vyjadrenia a stanoviská a rovnako postupoval aj odvolací orgán vo svojom rozhodnutí. 40. Sťažovateľ argumentuje judikatúrou, ktorá v konaní vo veci hospodárskej súťaže zohľadnila stresový moment prekvapenia neohlásenej kontroly, pre ktorý môže dôjsť k neuplatneniu námietok. Výsledky kontroly však neboli prerokovávané s radovými zamestnancami, ale s osobou, ktorá zabezpečuje každodenné fungovanie celej prevádzky - vedúcim prevádzky, ktorý bol určite spôsobilý vyjadriť sa k tomu, či priebeh kontroly zodpovedá obsahu Záznamu, teda či hygienické nedostatky sú popísané tak, ako boli zistené; či údaje o nevyhovujúcich potravinách zodpovedajú údajom uvedeným v ich označení (potraviny po DMT) a tiež, či boli objektívne popísané senzorické zmeny u predávaného ovocia a zeleniny. Aj keby bol zohľadnený moment prekvapenia, priebeh a výsledky kontroly nenamietal ani samotný prevádzkovateľ bezprostredne po kontrole a ani vo vyjadrení k upovedomeniu o začatí konania. Prvýkrát tieto námietky uplatnil až v odvolaní proti rozhodnutiu o uložení pokuty. Preto kasačný súd považuje uvedenú námietku za nedôvodnú. 41. Sťažovateľ opätovne namietal porušenie svojich subjektívnych práv, k čomu sa správny súd vyjadril v bodoch rozsudku 48.-51., pričom kasačný súd uvedené odôvodnenie považuje za dostatočné a vyčerpávajúce. 42. Vo vzťahu k námietke, že do práv sťažovateľa počas kontroly bolo zasiahnuté aj nezákonným vyhotovením fotografickej dokumentácie za pomoci súkromného fotoaparátu inšpektora, kasačný súd poukazuje na § 32 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 34 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku, na
dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa § 20 ods. 8 písm. b) zákona o potravinách. Zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti potrebné na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať z nich kópie alebo výpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sú povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť. 43. Výsledky úradných kontrol má správny orgán povinnosť zaznamenať spôsobom a vo forme určenej v osobitnom predpise. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä dôkazy, zaznamenané v správach z úradných kontrol. V tomto prípade je to Záznam o úradnej kontrole potravín č. ZV/2018/Ko,Lu,Kr,Šp/02 zo dňa 31.01.2018, v ktorom sú v listinnej podobe zaznamenané všetky podstatné výsledky vykonaných dôkazov slúžiacich ako podklad rozhodnutia. Vzhľadom na to, že fotodokumentácia počas výkonu úradnej kontroly potravín zhotovená bola, ale zo Záznamu nie je zrejmé, akým fotografickým prístrojom a jednotlivé RVPS sú vybavené evidovanou služobnou zobrazovacou technikou, žalovaná ešte pred vydaním prvého rozhodnutia o odvolaní č. k.: 1538/2018 zo dňa 07.06.2018 doplnila dokazovanie v tejto veci. Ako vyplýva zo stanoviska RVPS Zvolen zo dňa 28.05.2018 (cit.): „fotodokumentácia bola vyhotovená vlastným súkromným fotoaparátom OLYMPUS 1030 SW“, preto žalovaná nesúhlasila s jej použitím ako dôkazu v správnom konaní a v rozhodnutí uviedla, že takto zhotovenú fotodokumentáciu nie je možné použiť ako dôkazný prostriedok; z neuznania fotodokumentácie ako dôkazu však nie je možné vyvodiť záver o nezákonnosti celej kontroly, keď zistené nedostatky boli riadne a nepochybne zdokumentované písomným spôsobom v úradnom zázname, čo je pre posúdenie veci postačujúce. 44. Fotografická dokumentácia slúži iba na podporu zistení uvedených v zázname a ich ďalšie zdokumentovanie nie je jediným dôkazným dokumentom. Inšpektori sú oprávnení, nie povinní vyhotovovať fotografické zábery nedostatkov (§ 20 ods. 8 zákona o potravinách). Podľa názoru kasačného súdu zistené nedostatky boli riadne a nepochybne zdokumentované písomným spôsobom v úradnom zázname, čo je pre posúdenie veci postačujúce. Uvedenú námietku preto považoval za neodôvodnenú. 45. Kasačný súd sa nestotožnil ani s namietaným porušením práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Zo zhrnutia v bodoch 9.-20. tohto rozsudku je zrejmé, že správny súd reagoval na všetky podstatné argumenty uvedené v žalobe. Námietky žalobcu sú v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne opísané, správny súd sa nimi zaoberal a zrozumiteľne sa s nimi vysporiadal. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok nepovažuje za odôvodnený spôsobom, ktorým by bol porušený § 139 ods. 2 SSP. Pokiaľ ide o nároky na kvalitu súdneho odôvodnenia, kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/23/2018 z 21.01.2020 cit: „Kasačný súd vychádza z toho, že sťažovateľ označuje napadnutý rozsudok ako nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný vo vzťahu k uplatneným žalobným bodom a že tento postup správneho súdu mu odňal právo na spravodlivý proces. S poukazom na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu (najmä publikované pod č. R 111/1998) kasačný súd zastáva naďalej názor, že sťažovateľom tvrdená nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nakoľko predstavuje neprijateľnú výnimku z výkonu súdnej moci a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, musí byť testovaná preukázaním absencie zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Samotná subjektívna nespokojnosť sťažovateľa s formou, štruktúrou a obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku je v tomto prípade nepostačujúca. Prvým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) je to, že ide o také vady v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď tento neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2009 vo veci Sutyazhnik proti Rusku,), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2003 vo veci Ryabykh proti Rusku). Druhým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia [najmä rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] je právny názor, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu a na to nadväzujúce kasačného súdu (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ 46. Kasačný súd sa nestotožnil ani s námietkou nedostatočne odôvodnenej správnej úvahy ohľadom uloženej pokuty. Žalovaná sa odôvodneniu pokuty, ako aj jej výške dôkladne venovala na str. 25 až 29 napadnutého rozhodnutia a toto odôvodnenie považuje kasačný súd za dostatočne presvedčivé. Pri posúdení uloženej pokuty žalovaná vzala do úvahy všetky argumenty týkajúce sa danej veci, rešpektovala zmysel a účel aplikovaných predpisov, ale zároveň prihliadala na špecifiká predmetného konania. Pri určení výšky pokuty zohľadnila aj minulosť sťažovateľa, ktorej skúmaním bolo preukázané, že v kontrolovanej prevádzke sa v predchádzajúcom období vyskytli problémy so zabezpečením dodržiavania povinností v oblasti potravinového práva aj rovnakého charakteru ako bolo v tomto prípade. 47. Kasačný súd zdôrazňuje, že riadne odôvodnenie ukladanej pokuty v prípade správneho trestania je základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je povinný pri ukladaní pokuty presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky pokuty prihliadol. Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/2/2016 zo dňa 24.01.2018). Vzhľadom na uvedené kasačný súd konštatuje, že žalovaná v danom prípade postupovala v súlade uvedeným právnym názorom. 48. Podľa názoru sťažovateľa by mala byť výška pokuty posudzovaná vo vzťahu k majetkovým pomerom tejto filiálky a nie k majetkovým pomerom sťažovateľa ako celku. Kasačný súd k tomu uvádza, že účastníkom správneho konania je BILLA s. r. o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, a nie prevádzkareň, v ktorej boli úradné kontroly potravín vykonané. Takýto prístup je plne v súlade so znením § 28 ods. 2 a § 28 ods. 4 zákona o potravinách, upravujúce ukladanie pokút za správne delikty, ktoré sú predmetom posúdenia tak, že sa pokuta ukladá „právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi“, teda v prejednávanej veci účastníkovi konania. Za plnenie povinností na úseku potravinového práva zodpovedá tento subjekt vykonávajúci podnikateľskú činnosť na celom území Slovenskej republiky v množstve prevádzok, ktoré sa podieľajú na tvorbe jeho podnikateľského zisku, prípadne straty. Preto pre posúdenie majetkových pomerov sťažovateľa a úmernosti pokuty k týmto pomerom sú podstatné údaje vzťahujúce na tento podnikateľský subjekt, ktorý je zodpovedný za plnenie všetkých zákonných povinností. 49. Tvrdenie, že regionálna veterinárna a potravinová správa nemá oprávnenie pozastaviť všetky prevádzky prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, a preto by logicky nemala mať ani oprávnenie uložiť pokutu vo výške, ktorá zasiahne a bude citeľná aj v majetkovej sfére iných prevádzok prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, považuje kasačný súd za nedôvodné. Ide o dve rozdielne kompetencie s rôznym účelom, samostatne upravené v zákone o potravinách, pričom právna úprava jednoznačne rozlišuje subjekt zodpovedný za správny delikt, ktorému komu je ukladaná pokuta („právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi“), od oprávnenia pozastaviť prevádzku alebo zatvoriť prevádzkareň pri zistení ohrozenia zdravia alebo života spotrebiteľa. 50. Ďalej, kasačný súd poukazuje na to, že na to, aby uložená pokuta plnila preventívnu a represívnu funkciu, musí byť pre zodpovedný subjekt dostatočne citeľná. Vzhľadom na právnu úpravu zodpovednosti za správny delikt tak, ako je vysvetlené vyššie, tento účinok musí nastať voči zodpovednému subjektu. Ak by totiž argumentácia sťažovateľa bola premietnutá v praxi, negenerovanie primeraného zisku prevádzkovateľa potravinárskeho podniku by viedlo k tomu, že by mu sankcia nemohla byť uložená, resp. by mu mala byť uložená iba v najnižšej možnej výške. Navyše, podľa údajov uvedených sťažovateľom, priemerný mesačný zisk jednej jeho prevádzky predstavuje približne 3.886,Eur, čo je suma pod hranicou minimálnej sadzby ukladanej pokuty. V prípade zohľadňovania ziskov, tej ktorej prevádzky a ukladania pokuty len do výšky jej mesačných ziskov, by správny orgán nemal možnosť uložiť pokutu v súlade so zákonom, ani len v dolnej hranici sadzby.
51. Sťažovateľ poukázal aj na fakticky rozdielny prístup jednotlivých regionálnych veterinárnych a potravinových správ a žalovaného voči podnikateľom pôsobiacim na základe diskriminačného faktora, resp. dožadoval sa aplikácie precedenčnej zásady. Úvodom kasačný súd zdôrazňuje, že precedenčná zásada alebo tiež zásada legitímnych očakávaní je vo vzťahu k zásade individualizácie sankcie sekundárna a prednosť má uloženie individuálnej sankcie s prihliadnutím na všetky opodstatnené okolnosti, ktoré druh a výšku sankcie v prejednávanej veci determinujú, pričom do tejto kategórie spadajú aj legitímne očakávania účastníka konania. Pri individualizácii sankcie sú správne orgány povinné zohľadňovať povahu a význam subjektu, ktorému je pokuta ukladaná. Kasačný súd tu poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 1Stk/18/2022 z 28.03.2024, kde vo veci žaloby prevádzkovateľa potravinárskeho podniku podobného charakteru a veľkosti ako je žalobca, uviedol: „39. Sťažovateľ je pritom významným obchodným reťazcom, ktorý vzhľadom k svojmu postaveniu na potravinárskom trhu má dostatok materiálnych, ľudských a obchodných možností na to, aby sa takýmto pochybeniam dokázal vyvarovať, resp. im predchádzať. Zistené nedostatky boli pritom takej povahy, že pri bežnej kontrole boli ľahko zistiteľné. Vzhľadom na povahu žalobcu, ktorý má značné množstvo prevádzok po celom území Slovenskej republiky, sa očakáva vyššia miera zodpovednosti pri plnení zákonom stanovených povinností na úseku potravinového práva.“. Pokiaľ sa spoločnosť BILLA s. r. o. rozhodla vyvíjať svoju podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku v oblasti umiestňovania potravín na trh na území Slovenskej republiky, je povinná plniť všetky zákonom určené povinnosti. 52. Rozhodujúca pre posúdenie veci nie je len samotná výška pokuty, ale aj dôvody a okolnosti, za ktorých bola uložená. Zákonná povinnosť dbať na to, aby v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely neznamená, že za podobné porušenia zákona u toho istého subjektu či u rôznych subjektov v minulosti musí byť uložená tá istá sankcia. Takýto postup by popieral oprávnenie správneho orgánu vyhodnotiť konkrétne okolnosti spáchania skutku a subjekt páchateľa správneho deliktu. Preto skutočnosť, že v inom konaní bola aj inému subjektu za podobné protiprávne konanie uložená nižšia sankcia, nezakladá sama o sebe účastníkovi konania legitímne očakávanie, že bude voči nemu pri ukladaní sankcie postupované totožne a uloží mu rovnakú sankciu. Uvedené závery prezentuje aj rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 1Stk/18/2022 z 28.03.2024 cit: „41. Pri rozhodovaní o porušení zákonných povinností a určení výšky príslušnej pokuty je potrebné zohľadniť všetky zákonom stanovené okolnosti, ako aj okolnosti vyššie uvedené kasačným súdom. Každý jeden z prípadov porušenia zákona je potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na skutočnosti zistené v administratívnom konaní. Keďže pri určení výšky pokuty je potrebné zohľadniť všetky tieto skutočnosti, ktoré sú v každom prípade individuálne a jemu vlastné, nie je objektívne úplne možné nájsť dva totožné prípadne podobné prípady. Jednotlivé rozdiely spočívajú nielen v množstve porušených zákonných povinností, ich rozsahu a závažnosti, prípadne vo vzájomnom súbehu, ale aj v trvaní a následkoch porušenia, minulosti delikventa, individuálnom a generálnom pôsobení prevencie, v povahe subjektu delikventa a v snahe o represívne pôsobenie pokuty. Vzhľadom na tieto skutočnosti je námietka týkajúca sa porušenia zásady materiálnej rovnosti účastníkov a precedenčnej zásady nedôvodná.“. V tomto rozsudku sa tiež uvádza: „35. Vo vzťahu k namietanému porušeniu precedenčnej zásady a materiálnej rovnosti účastníkov preto kasačný súd uvádza, že sa plne stotožňuje so záverom správneho súdu v napadnutom rozsudku. Aj podľa názoru kasačného súdu je dôležitým kritériom pre určenie konečnej výšky pokuty represívna a preventívna funkcia postihu vo vzťahu k sťažovateľovi. Preventívna úloha postihu nespočíva iba v účinku voči sťažovateľovi (individuálne pôsobenie) ale postih musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iných nositeľov rovnakých zákonných povinností (generálne pôsobenie). Tento účinok preto môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu. V tomto prípade je chráneným záujmom život a zdravie spotrebiteľov, čo je jeden z najvýznamnejších chránených záujmov. 36. V prípade ak ide o finančný postih, musí byť tento citeľný v majetkovej sfére delikventa, a teda logicky musí v sebe obsahovať aj zložku represívnu. Ak by tomu tak nebolo, postih delikventa by nemal žiaden zmysel. Pri zohľadnení tejto podmienky kasačný súd prihliadol na to, že je jedným z najväčších a na trhu etablovaných obchodných reťazcov. 37. Keďže mnohé ustanovenia zákona o potravinách sú transpozíciou právnych predpisov EÚ, treba prihliadať aj na relevantné rozhodnutia SD EÚ. SD EÚ pritom vždy zdôrazňuje povinnosť členských štátov postihovať porušenie povinnosti plynúcich z únijového práva dostatočne efektívnymi sankciami a zaistiť tak „užitočný účinok“ (l ´effet utile) únijového práva. Uložené sankcie tak musia mať podľa SD EÚ dostatočne odradzujúci účinok, a to tak z hľadiska prípadnej recidívy zo strany samotného delikventa, ako aj z hľadiska ostatných subjektov (rozsudok SD EÚ z 7. júna 1983, C-100/80 až 103/80). Len sankcia ktorá má odradzujúci účinok je schopná odradiť nielen sťažovateľa, ale aj iné subjekty od porušovania im zákonom uložených povinností.“. Za okolností, aké nastali v prejednávanej veci, kasačný súd sumarizuje, že správny orgán
si pre uloženie pokuty zadovážil potrebné podklady a výšku uloženej pokuty podrobne odôvodnil, pričom skúmal aj v minulosti uložené pokuty za porušenia v tej istej prevádzkarni (ktoré zrejme nesplnili svoju funkciu), a zároveň s ohľadom na viaceré okolnosti v odvolacom konaní pokutu znížil tak, že je uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby. 53. Kasačný súd sa nestotožnil ani s námietkami sťažovateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku pre nedostatok odôvodnenia, resp. chýbajúcom presvedčivom vysporiadaní sa s návrhom na sankčnú moderáciu. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v intenciách už uvedených v bode 45. tohto rozsudku, kasačný súd uvádza, že uvedené námietky nie sú dôvodné. Správny súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami sťažovateľa uvedenými v správnej žalobe a tiež aj s návrhom na sankčnú moderáciu. To, že sa sťažovateľ so závermi správneho súdu nestotožnil neznamená, že napadnutý rozsudok trpí vadami, na ktoré poukázal sťažovateľ. Kasačný súd je názoru, že správny súd ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodil správne právne závery takým spôsobom, že výsledok rozhodovacej činnosti je jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený. IV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov 54. Správny súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 55. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že procesne úspešnej žalovanej ich nepriznal, pretože nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 56. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.