KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieNajvyšší súd SR27. 3. 2019plný textcitované 2×

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/28/2018 z 27. 3. 2019

CitáciaUznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2019, sp. zn. 6Cdo/28/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:4215216146.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/28/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215216146
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4215216146.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci manžela J.. C.P. W., narodeného XX. X. XXXX, bývajúceho v
K., D. XX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Borsosová & JUDr. Ing. Vajliková, s. r. o., so sídlom
v Komárne, Ul. biskupa Királya 6, IČO: 47 251 395 a manželky B. W., narodenej XX. X. XXXX, bývajúcej
v K., L.. A. K. XX, zastúpenej Mgr. Denisou Madulovou, advokátkou so sídlom v Galante, Z. Kodálya
6, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode,
maloleté deti X. W., narodený XX. X. XXXX a Z. S. W., narodená X. X. XXXX, zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Komárno, vedenej Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 9P/230/2015, o
dovolaní manželky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 26. apríla 2017 sp. zn. 5CoP/28/2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5CoP/28/2016 z 26. apríla 2017 zrušuje a vec mu vracia na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 1. marca 2016 sp. zn. 9P/230/2015
manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti
manželky (ďalej aj „matka maloletých detí“ alebo „matka“), ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich
majetok, upravil výživu maloletých detí, styk s maloletými deťmi a napokon rozhodol o trovách konania.
Pri zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky vychádzal z vykonaného dokazovania, z
ktorého vyplynulo, že obaja účastníci konania majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie
riadnej osobnej starostlivosti maloletých detí, avšak odlišné výchovné metódy. Zatiaľ čo manžel (ďalej
aj „otec maloletých detí“ alebo „otec“) trvá na klasických precvičovacích metódach čo sa školy týka,
matka využíva metódy duchovné. Zo správy kolízneho opatrovníka mal preukázané, že maloletý X.
komunikoval uvoľnene a priateľsky. V dobe pohovoru s kolíznym opatrovníkom sa cítil byť kľudný a aj
dobre spal, pretože od času čo rodičia nie sú spolu sa nehádajú a takto mu to vyhovuje. Maloletá Z. bola
utiahnutá a hanblivá. Uviedla, že sa cíti tak dobre, ako to je a s bratom si vedia predstaviť aj týždňové
pobyty striedavo u oboch rodičov. Zo správy školy súd prvej inštancie zistil, že správanie maloletého X. je
nevyrovnané, pričom príčinou podľa školy je delená starostlivosť rodičov prejavujúca sa aj v tom, že keď
je maloletý u matky, potrebné knihy a zošity sú o otca a naopak. Maloletý je z danej situácie nešťastný,
je v stálej neistote a veľmi ho to trápi. Maloletá Z. S. je podľa správy školy na vyučovacie hodiny
pripravená, veci má v poriadku, citovo naviazaná na rodičov. Z vykonaného dokazovania potom ustálil
skutkový stav, podľa ktorého sú medzi účastníkmi konania komunikačné problémy, čoho dôkazom je aj
tá skutočnosť, že maloletý nemá pripravené všetky učebné pomôcky do školy, ako aj rodičmi využívané
odlišné výchovné metódy. Podľa súdu prvej inštancie maloleté deti ťažko nesú situáciu medzi účastníkmi
konania a vnímajú ju ako konfliktnú. Fakt, že ich rodičia žijú oddelene je pre nich traumatizujúci a
nepochybne bolo pre nich náročné osvojiť si aktuálny denný režim a akceptovať oddelené žitie rodičov.
Zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov považoval za neprimeraný
zásah a narušenie bezpečnosti a stability maloletých detí a rešpektoval ich názor, spočívajúci v tom, že
momentálne im to vyhovuje tak ako to je. Na zistený skutkový stav aplikoval preto § 24 ods. 4 zákona č.



36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a rozhodol
tak, že maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky.

2. O odvolaní otca maloletých deti rozhodol Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací
v záhlaví označeným rozsudkom tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom do 26. apríla 2017 potvrdil, a od 27. apríla
2017 zmenil tak, že maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, rozhodol o
výžive maloletých detí a trovách konania. Zmenu rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil tým, že súd
prvej inštancie nezohľadnil všetky okolnosti týkajúce sa spôsobu života maloletých detí a rodičov a
tiež i právo maloletých detí na oboch rodičov v rovnakom rozsahu. Poukázal na to, že z dokazovania
pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že obaja rodičia sú spôsobilí maloleté deti vychovávať a pre
ich výchovu majú aj vytvorené vhodné podmienky, k deťom majú pozitívny a citový vzťah, majú
záujem o osobnú starostlivosť o dieťa a aj z vyjadrenia maloletých detí vyplýva, že nemajú výhrady
voči striedavej starostlivosti, pričom majú rovnako pozitívny a vrúcny vzťah k obom rodičom. Ani u
jedného z rodičov nebolo zistené nevhodné správanie v spoločnosti, či voči deťom. Podľa odvolacieho
súdu potom z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť je v
záujme maloletých detí a jej prekážkou nemohol byť nesúhlas matky maloletých detí, pretože nebolo
preukázané, že daný nesúhlas je vybudovaný na relevantných dôvodoch spôsobilých zasahovať do
záujmu maloletých detí. Dospel preto k záveru, že sú splnené predpoklady pre zverenie maloletých detí
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V tejto časti preto od 27. 4. 2017 zmenil napadnutý
rozsudok tak, že maloleté deti zveril do striedavej starostlivosti.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala matka maloletých detí dovolanie, ktorého prípustnosť
odôvodnila poukazom na § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“), pretože súd jej nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na
spravodlivý proces. V dovolaní namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne. Odvolaciemu
súdu predovšetkým vytýkala, že dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako súd prvej inštancie, keď
prehodnotil závery pohovoru s maloletými deťmi, správu školy a celkové závery súdu prvej inštancie bez
toho, aby dokazovanie zopakoval alebo doplnil. Samotné maloleté deti nevyslovili želanie byť v striedavej
osobnej starostlivosti rodičov, ale uviedli, že momentálne im to vyhovuje tak ako to je, teda ostať v
osobnej starostlivosti matky a s otcom sa stretávať ako pred rozhodnutím odvolacieho súdu. Odvolací
súd toto vyjadrenie ale vyložil nesprávne tak, že maloleté deti nemajú výhrady voči striedavej osobnej
starostlivosti. Navrhla preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Otec maloletých detí vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že podľa jeho názoru odvolací súd nedospel
k iným skutkovým zisteniam než súd prvej inštancie, ale len k odlišnému právnemu posúdeniu veci.
Dovolanie považoval za nedôvodné a žiadal ho zamietnuť.

5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno k dovolaniu matky maloletých detí uviedol, že mu
navrhuje vyhovieť.

6. Konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode
je s účinnosťou od 1. júla 2016 upravené Civilným mimosporovým poriadkom (zákonom č. 161/2015 Z. z.
- ďalej len „C. m. p.“ alebo „Civilný mimosporový poriadok“). Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. platí, že na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Pretože Civilný mimosporový poriadok pokiaľ ide o prípustnosť dovolania neustanovuje inak,
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal vec podľa príslušných ustanovení Civilného sporového
poriadku.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou osobou, zastúpenou v súlade
s § 429 ods. 1 C. s. p. skúmajúc najprv splnenie podmienok prípustnosti dovolania dospel k záveru, že
dovolanie je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) C. s. p. zároveň
aj dôvodné. Ak totiž dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 C. s. p., potom existencia tohto dôvodu, t. j.



existencia niektorej z tzv. zmätočnostných vád uvedených v tomto ustanovení, znamená nielen splnenie
podmienky prípustnosti dovolania, ale zároveň zakladá bez ďalšieho aj jeho dôvodnosť.

8. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

9. Podľa § 420 písm. f) C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

10. Citované ustanovenie § 420 písm. f) C. s. p. zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania
v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia
jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom
porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému
procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných
práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci
za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,
na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne
uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

11. V preskúmavanej veci došlo podľa názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu k naplneniu
vady vyplývajúcej z ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. Táto vada spočíva v nesprávnom procesnom
postupe odvolacieho súdu, ktorý na základe dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie dospel k iným
skutkovým zisteniam a to bez toho, aby tieto dôkazy sám na pojednávaní nariadenom v súlade s §
384 ods. 1 C. s. p. zopakoval. V danej veci totiž odvolací súd založil odôvodnenie svojho rozhodnutia
na tom, že maloleté deti nemajú výhrady voči striedavej osobnej starostlivosti. Naproti tomu súd prvej
inštancie vychádzal zo zistenia, že maloletým deťom vyhovoval stav v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie a tento názor vyslovený maloletými deťmi rešpektoval. Pokiaľ teda odvolací súd vychádzal zo
zistenia len na základe prehodnotenia súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania, že maloleté deti
nemajú výhrady voči striedavej starostlivosti, je toto jeho zistenie odlišné od skutkového zistenia súdu
prvej inštancie. V danom prípade sú účastníkmi konania aj maloleté deti, ktoré sú podľa presvedčenia
dovolacieho súdu schopné samostatne vyjadriť svoj názor, na ktorý je súd povinný pri svojom rozhodnutí
prihliadnuť. Bolo preto nevyhnutné doplniť dokazovanie prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Komárno s tým, aby okrem iného zisťoval aj názor maloletých detí k ich zvereniu do prípadnej
striedavej starostlivosti rodičov (v tomto smere je jeho vyjadrenie urobené na pojednávaní pred súdom
prvej inštancie dňa 3. 1. 2016 nepostačujúce), prípadne zistiť názor maloletých detí ich výsluchom na
pojednávaní (§ 38 C. m. p.). Pokiaľ odvolací súd takýmto spôsobom nepostupoval, treba jeho postup
hodnotiť ako nesprávny, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C. s. p.

12. Dovolanie je v tomto prípade treba považovať za prípustné a zároveň aj za dôvodné. Najvyšší súd
preto zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (§ 449 ods. 1 C. s. p.) a vec vrátil odvolaciemu súdu na
ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania
a tiež dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 5CoP/28/2016

    zrušené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 4215216146