Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 7Sžso/35/2015 8014200551 29. 09. 2016 JUDr. Zdenka Reisenauerová ECLI:SK:NSSR:2016:8014200551.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Ľubici Filovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: G. E., bytom D., ul. S. XXXX/XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej č. 14460-2/2014-BA zo dňa 22. januára 2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 6S/37/2014-67 zo dňa 20. februára 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/37/2014-67 zo dňa 20. februára 2015 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej číslo: 14460-2/2014-BA zo dňa 22. januára 2014 a rozhodnutie Sociálnej poisťovni pobočka Poprad, číslo: XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 25. septembra 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom č. k. 6S/37/2014-67 zo dňa 20. februára 2015 podľa ust. § 250j ods. 1/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej č. 14460-2/2014-BA zo dňa 22. januára 2014, ktorým rozhodnutím žalovaná v podstate potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovni, pobočka D. č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci bol v súlade so zákonom a žalobné dôvody žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon") v spojení s § 5, s § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 písm. b/ s § 21 ods. 1, s § 128 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/, s § 128 ods. 11 písm. b/, s § 129 ods. 1, 2, s § 130 písm. c/, § 131 ods. 1 písm. c/, s § 132 písm. c/, s § 137 písm. b/, § 293cj ods. 2, ods. 3 písm. a/, s § 141 ods. 1, s § 142 ods. 1, s § 143 ods. 1 uvedeného zákona, ktorú právnu úpravu citoval, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.
Krajský súd vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu konštatoval, že od 1. januára 2011 nadobúda fyzická osoba status samostatne zárobkovo činnej osoby v prípade, ak dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zákona, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Vychádzajúc z § 5 zákona v znení účinnom od 1. januára 2011 žalobca má na účely sociálneho poistenia postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 28. decembra 2012, pretože už dovŕšil 18 rokov veku a od 28. decembra 2012 je registrovaný podľa § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov") a § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a žalobcovi bolo pridelené daňové identifikačné číslo XXXXXXXXXX. Z údajov zo súboru Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky prvostupňový správny orgán zistil, že žalobca dosiahol za rok 2012 príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume 11.627,47 EUR. Na základe príjmu dosiahnutého za rok 2012 žalobcovi vzniklo v súlade s § 21 ods. 1 zákona od 1. júla 2013 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie. Vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sa od 1. júla 2013 určí v súlade s § 293cj ods. 3 písm. a/ zákona v znení účinnom od 1. januára 2013, ako podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2012, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,9. Krajský súd konštatoval, že pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Z údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky vyplýva, že žalobca za rok 2012 dosiahol základ dane v sume 4.049,97 EUR (3.482,53 EUR + poistné 567,44 EUR). Pomerná časť základu dane sa určí zo základu dane a počtu kalendárnych mesiacov výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v roku 2012, t.j. v prípade žalobcu 4.049,97 EUR : 1 kalendárny mesiac, keďže žalobca nadobudol status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia až dňom 28. decembra 2012. Vymeriavací základ žalobcu na platenie poistného na sociálne poistenie v spornom období (júl 2013 a august 2013) predstavuje sumu 2.131,56 EUR (podiel pomernej časti základu dane a koeficientu 1,9, t.j. 4.049,97 : 1,9). Z takto určeného vymeriavacieho základu bol žalobca povinný platiť poistné na nemocenské poistenie v sume 93,78 EUR mesačne, poistné na starobné poistenie v sume 383,68 EUR mesačne, poistné na invalidné poistenie v sume 127,89 EUR mesačne a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 101,24 EUR mesačne, spolu v sume 706,59 EUR mesačne. K námietke žalobcu, že vykázal príjem za celý rok 2012, a nie len za 1 kalendárny mesiac, krajský súd sa stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, že do 27. decembra 2012 nie je možné žalobcu považovať na účely sociálneho poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu vzhľadom na skutočnosť, že nespĺňa jednu z rozhodujúcich podmienok na účely posúdenia postavenia fyzickej osoby ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Pre posúdenie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby je rozhodujúci okrem vekovej hranice aj dátum začiatku registrácie podľa § 49a zákona o dani z príjmov a § 67 daňového poriadku v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. V registri daňových subjektov je žalobca registrovaný až od 28. decembra 2012, čo uviedol aj sám žalobca, a preto je možné žalobcu považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia až od uvedeného dátumu, t.j. od 28. decembra 2012, teda 1 kalendárny mesiac v roku 2012. Podľa názoru krajského súdu žalovaná v súlade so zákonom preskúmala napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu a pozmenila ho z dôvodu, že žalobca nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, a preto vo výroku svojho rozhodnutia vypustila ust. § 152a zákona. Išlo o formálny nedostatok, ktorý však neovplyvnil predpísanú sumu dlžného poistného. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a žalobca je povinný doplatiť poistné za obdobie predpísané napadnutým rozhodnutím, z ktorých dôvodov žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia krajský súd nerozhodoval, nakoľko prvostupňový správny orgán zaslal súdu rozhodnutie zo dňa 08.08.2014 č. XXX XXXXXXXXXX-GCXX/XX o prerušení konania podľa § 193 ods. 1 zákona do vyriešenia predbežnej otázky, týkajúcej sa práve odkladu vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keďže žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaná nemá zo zákona právo na náhradu trov konania. 2. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalobca namietal, že krajský súd rozhodol nesprávne, nakoľko nedostatočne skutkovo posúdil predmetnú vec. Vytýkal krajskému súd sa počas konania nezaoberal otázkou jeho registrácie na Daňovom úrade v D. dňa 28.12.2012, kedy bol zaregistrovaný a bolo mu vydané DIČ. Mal za to, že posúdenie okolností tejto registrácie je prejudiciálnou otázkou k rozhodnutiu vo veci samej. Trval na tom, že k jeho registrácii v uvedenom dátume 28.12.2012 došlo omylom z dôvodu toho, že pracovníčka Daňového úradu mu poskytla nesprávne informácie a zaviedla ho do omylu ohľadne právnych aj ekonomických následkov registrácie s dátumom 28.12.2012. Vyslovil názor, že nesprávnym postupom orgánu verejnej moci, t.j. pracovníčkou Daňového úradu v D. bol uvedený do omylu a kvôli tomuto omylu následne žalovaná Sociálna poisťovňa konala vo veci predpisu a výpočtu odvodov, tak ako rozhodla rozhodnutím, ktoré napáda. Ďalej podľa jeho názoru z bezprávia právo nevzniká a všetky právne úkony žalovanej Sociálnej poisťovne sú na základe chybnej registrácie na Daňovom úrade od počiatku nulitné. 3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila tak, že navrhovala napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Nesúhlasila s dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho odvolaní. Uviedla, že žalobca v odvolaní zo dňa 4. apríla 2015 neuviedol také námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 14460-2/2014-BA. Sociálna poisťovňa, ústredie, vo svojom rozhodnutí, ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 26. augusta 2014 podrobne vysvetlila, na základe akých právnych skutočností žalobca nadobudol právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia dňa 28. decembra 2012 a zároveň zdôvodnila, na základe akých ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vznikla v spornom období žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie ako aj spôsob určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „S.s.p.") preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcu (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej a vrátenia veci jej na ďalšie konanie.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. 14460-2/2014-BA zo dňa 22. januára 2014, ktorým rozhodnutím žalovaná v podstate potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovni, pobočka D. č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX z 25.9.2013. Sociálna poisťovňa pobočka, D. prvostupňovým rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/ XX podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a zákona v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a/ ôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z., predpísala žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie júl 2013, august 2013, poistné na nemocenské poistenie v sume 187,56 EUR, poistné na starobné poistenie v sume 767,36 EUR, poistné na invalidné poistenie v sume 255,78 EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 202,48 EUR, spolu v sume l.413,18 EUR. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd dáva do pozornosti, že súd v procese súdneho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania mu predchádzajúceho v rozsahu odvolacích námietok odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej náležite nepostupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď na základe skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu dospel k právnemu záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, s ktorým sa odvolací súd nemohol stotožniť. Odvolací súd mal preukázané, že zásadné námietky žalobcu, ktorými napáda zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa ako aj rozhodnutia žalovanej spočívajú v jeho tvrdení, že prvostupňový súd ako aj žalovaná v danej veci vychádzali z nesprávneho posúdenia veci, keďže daňové priznanie podal za celý rok 2012, z ktorého vyplýva jeho príjem za celý tento rok, a preto bol nesprávny postup sociálnej poisťovni v konaní vo veci predpisu a výpočtu odvodov, keď otázkou jeho registrácie na
Daňovom úrade v D. dňa 28.12.2012 sa nedostatočne a nesprávne zaoberali, ako aj nedali na ňu náležitú odpoveď. Podľa § 209 ods. 1 až 6 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať alebo podať opravný prostriedok, v akej lehote a kde možno odvolanie alebo opravný prostriedok podať. V rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Podľa § 218 ods. 1 až 4 zákona odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu. Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy povinnosťou správneho orgánu je rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a zodpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, alebo povinnosti, ktorý bol predmetom správneho konania. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze č. sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo
prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP") napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Vzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu javí odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia žalovanej v danej veci, ako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci odvolací súd mal za preukázané, že z prvostupňového správneho rozhodnutia nevyplýva správna úvaha, na základe ktorej správny orgán prijal svoj záver o povinnosti žalobcu zaplatiť na poistnom a povinných príspevkov, keď v odôvodnení rozhodnutia citujúc relevantnú právnu úpravu len konštatuje, že žalobca v uvedenom období bol držiteľom oprávnenia na podnikanie a zároveň mal registráciu na daňovom úrade v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, podľa výpisu z daňového priznania mal príjem za rok 2011 vyšší ako zákonom stanovená hranica, preto mu vznikla ako samostatne zárobkovo činnej osobe odvodová povinnosť, kontrolou odvodu poistného a povinných príspevkov bolo zistené, že poistné a povinné príspevky neodviedol za mesiace júl a august 2013, čím porušil ust. § 128 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/ zákona, § 128 ods. 11 písm. b/ zákona v znení č. 43/2004 Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1, veta prvá zákona a § 21 ods. 1 písm. b/, § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 a vzhľadom na porušenie povinností bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Z uvedeného rozhodnutia taktiež nevyplýva jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom postup správneho orgánu prvého stupňa pri výpočte vymeriavacieho základu, teda spôsob určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie a určenia výšky dlžného poistného a povinných príspevkov, nie je náležite zrejmý. Tento nedostatok neodstránila ani žalovaná, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu preskúmala napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a postup mu predchádzajúci i keď uvádza, že napadnuté rozhodnutie preskúmala v celom rozsahu, keďže v odôvodnení rozhodnutia vo veci samotného prieskumu len cituje právnu úpravu vzťahujúcu sa k meritu veci a poukazom na skutkové zistenia, len konštatuje, že námietky účastníka konania nemajú vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Za dostatočnú odpoveď nie je možné považovať konštatáciu žalovanej, keď poukazom na oznámené údaje Daňovým riaditeľstvo SR, uviedla, že vzhľadom na uvedené zistenie nie je možné akceptovať námietku žalobcu, že vykonával zárobkovú činnosť 12 mesiacov.
Vzhľadom k uvedenému žalovaný správny orgán náležite nepostupoval v intenciách zákonnej úpravy a ani v intenciách ustálenej judikatúry ústavného súdu, keď v odôvodnení rozhodnutia náležite neuviedol svoju správnu úvahu, vychádzajúc zo skutkových zistení a relevantnej právnej úpravy, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, že žalobca si nesplnil zákonné povinnosti a je povinný titulom dlžného poistného a povinných príspevkov na poistnom zaplatiť dlžnú finančnú istinu. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov trpia vadou nespreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, majúce za následok ich nezákonnosť Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v zmysle § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. a v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p. zmenil tak, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1, s § 246c ods. 1 s § 151 ods. 1, 2 a s § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si ich náhradu neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.