Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 10Sžso/55/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201355 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5014201355.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Iveta Boškajová, s.r.o., so sídlom J. Goliana 16, Martin, proti žalovanej Sociálnej poisťovni - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 30087-2/2014-BA zo dňa 15.08.2014, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/147/2014-56 zo dňa 9. júna 2015, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/147/2014-56 zo dňa 9. júna 2015 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 30087-2/2014-BA zo dňa 15.08.2014 a vec jej vrátil na ďalšie konanie, nakoľko krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu nebolo na posúdenie veci dostačujúce. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu krajský súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Martin rozhodnutím č.: 700-2010239814-GC04/14 zo dňa 20.02.2014 podľa § 152a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) predpísala žalobcovi za obdobie júl až december 2013 poistné na nemocenské poistenie 179,88 €, poistné na starobné poistenie a poistné príspevky na starobné dôchodkové sporenie 735,96 €, poistné na invalidné poistenie 245,28 € a poistné do rezervného fondu solidarity 194,22 €, pretože ich žalobca odviedol v nesprávnej sume. Žalovaná na odvolanie žalobcu napadnutým rozhodnutím vypustila vo výrokovej časti text: „ ... § 152a zákona v znení neskorších predpisov...“ a v ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Nestotožnila sa s námietkou žalobcu, že mala samostatne zárobkovo činnú osobu (ďalej len „SZČO“) posudzovať za mesiace, v ktorých vykonáva činnosť, a nie limitovať príjem registráciou. Uviedla, že žalobca má status samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 zákona, pretože splnil podmienku veku a je registrovaný v Registri daňových subjektov od 22.11.2012. Podľa údajov Finančného riaditeľstva SR za rok 2012 mal príjem 17.046 € z podnikania, preto mu od 01.07.2013 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej namietal nesprávnu aplikáciu časti vety § 138 ods. 2 zákona o pomernej časti základu dane. Žalobca síce bol zapísaný do Registra daňových subjektov od 22.11.2012, ale znaleckú činnosť vykonával už predtým ako znalec zapísaný do zoznamu znalcov - tlmočníkov - prekladateľov s dňom zápisu 20.09.2007. Až v roku 2012 začal dosahovať príjmy presahujúce limit pre podanie daňového priznania. Jeho príjem za rok 2012 treba rozdeliť na 12 (t. j. počet mesiacov výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti), a nie na 2 časti. Namietal tiež žalovanou nesprávne posúdenú výšku vymeriavacieho základu, lebo nevychádzala z príjmov a výdavkov žalobcu uvedených v daňovom priznaní za rok 2012. Žalobca v daňovom priznaní neoddelil príjmy a výdavky dosiahnuté do 21.11.2012 a od registrácie 22.11.2012, čo ale mala žalovaná za účelom zistenia skutočného stavu veci skúmať, lebo žalobca mal status SZČO až posledné dva mesiace roku 2012. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného, že na účely zákona je na určenie statusu SZČO potrebné splniť hmotnoprávne podmienky uvedené v § 5, t. j. podmienku veku a podmienku registrácie podľa osobitného predpisu - zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorú žalobca splnil až dňa 22.11.2012, preto sa za SZČO považuje až týmto dňom. Žalobca teda vystupoval ako SZČO aj v zmysle zákona 2 mesiace, a nie 12, ako tvrdil v žalobe. Námietku žalobcu o nesprávnej aplikácii § 138 ods. 2 zákona súd vyhodnotil ako nedôvodnú s tým, že toto zákonné ustanovenie ani nebolo aplikované. Ďalšia námietka sa týkala nesprávneho určenia vymeriavacieho základu. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná nevychádzala zo všetkých príjmov dosiahnutých v roku 2012 je v rozpore s obsahom spisu, pretože žalovaná vychádzala zo všetkých príjmov dosiahnutých v roku 2012 uvedených v daňovom priznaní žalobcu, len ich delila počtom mesiacov 2. Súd však má za to, že ak by žalobca preukázal konkrétny čiastkový základ dane dosiahnutý len za mesiace november a december 2012 bez akýchkoľvek pochybností o jeho úplností, bolo by potrebné vychádzať len z čiastkového základu dane pripadajúceho na tieto dva kalendárne mesiace. Daňové priznanie na rok 2012 je len jeden z dôkazov preukazujúcich čiastkový základ dane. Príjmy dosiahnuté pred dátumom registrácie nemohli pochádzať z činnosti žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby. I keď žalobca v daňovom priznaní neoddelil príjmy a výdavky dosiahnuté do 22.11.2012 a od 23.11.2012, za účelom riadne zisteného skutkového stavu veci bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu vyzvať žalobcu, aby preukázal hodnovernými a relevantnými dôkazmi jeho čiastkový základ dane za mesiace november a december 2012. Ak tak neurobil a vychádzal z celého čiastkového základu dane na rok 2012, nemal zistený dostatočne skutkový stav veci na to, aby riadne právne vec posúdil. Preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 340,90 € z titulu trov právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., pretože sa nestotožňuje s právnym posúdením veci krajským súdom. Má za to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Martin postupovala pri určení vymeriavacieho základu správne, ak pomernú časť základu dane z príjmov určila zo základu dane z príjmov uvedeného v daňovom priznaní žalobcu za rok 2012 a počtu kalendárnych mesiacov výkonu samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v roku 2012 (2 mesiace). Postupovala podľa ustanovenia § 293cj ods. 4 zákona v znení účinnom od 1. januára 2013, z ktorého vyplýva, že pri určení vymeriavacieho základu treba vychádzať z pomernej časti základu dane z príjmov, ktorou je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Údaj o základe dane získala z daňového priznania žalobcu, výpis z ktorého jej poskytlo Finančné riaditeľstvo SR. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 233 ods. 6 zákona, ktoré by bolo nadbytočné, ak by mala sama zisťovať základ dane z príjmov žalobcu za mesiace november 2012 a december 2012. Okrem toho ak by žalobca nepreukázal za november a december 2012 žiadne príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti, mohol by sa zbaviť povinnosti zaplatiť poistné od júla do decembra 2013, ale aj od januára do júna 2014, pretože by jeho vymeriavací základ bol 0 €. Žalovaná preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania ( § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 212 ods. 1 O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 09.06.2015. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.09.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Podľa § 293cj ods. 4 zákona, pomerná časť základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti na účely odseku 3 je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činností v kalendárnom roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Na určenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa odseku 3 platí § 138 ods. 6,7,12 a l7 rovnako. Podľa § 195 ods. 1 zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej a vrátenia jej veci na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. 30087-2/2014-BA zo dňa 15.08.2014, ktorým žalovaná v podstate potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Martin č. 700-2010239814-GC04/14 zo dňa 20.02.2014. Prvostupňový správny orgán týmto rozhodnutím podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona predpísal žalobcovi za obdobie júl 2013 až december 2013 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 1355,34 €. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia uviedol iba to, že na základe kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov bolo zistené, že žalobca za uvedené obdobie odviedol poistné a povinné príspevky v nesprávnej výške, teda ide o nepreskúmateľné rozhodnutie pre nedostatok dôvodov. Krajský súd považoval tento nedostatok za zhojený odôvodnením rozhodnutia žalovanej s tým, že oba stupne správneho konania tvoria jeden celok. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovanej vychádzal zo skutkových zistení obsiahnutých v administratívnom spise, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd mal preukázané, že zásadná námietka žalobcu, ktorou napáda zákonnosť rozhodnutia žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu, spočíva v jeho tvrdení, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaná v danej veci vychádzali z nesprávneho posúdenia veci, keďže daňové priznanie podal za celý rok 2012, vyplýva z neho jeho príjem za celý tento rok, a preto bol nesprávny postup sociálnej poisťovne v konaní vo veci predpisu a výpočtu odvodov, keď tento príjem nerozdelila na 12 častí, teda na 12 mesiacov výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale iba na 2 časti s odôvodnením, že žalobca bol SZČO v roku 2012 iba 2 mesiace. Odvolací súd s odkazom na ustanovenia § 209 ods. 1 až 6 zákona, ako aj § 218 ods. 1 až 4 zákona má za to, že povinnosťou správneho orgánu je rozhodnutie odôvodniť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom tak, aby bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a zodpovedal najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, alebo povinnosti, ktoré boli predmetom správneho konania. Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd hodnotí rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov, ale rovnako za nepreskúmateľné považuje aj rozhodnutie žalovanej, pretože nedáva zrozumiteľnú odpoveď na zásadnú námietku žalobcu, prečo jeho príjem vyplývajúci z daňového priznania za celý rok 2012 nerozdelila na 12, ale iba na 2 časti podľa počtu mesiacov, v ktorých mal status SZČO. Z rozhodnutia teda nie je náležite zrejmý dôvod určenia výšky dlžného poistného a povinných príspevkov. Za dostatočnú odpoveď nemožno považovať konštatovanie žalovanej, že vychádzala z údajov oznámených finančným riaditeľstvom za celý rok 2012, ale nemôže akceptovať námietku žalobcu, že zárobkovú činnosť vykonával 12 mesiacov. Treba uviesť, že v konaní nebolo sporné, že žalobca sa považuje za SZČO v roku 2012 v rozsahu 2 mesiacov - november a december z dôvodov uvedených vyššie. Rovnako medzi účastníkmi nebola sporná výška základu dane vyplývajúca z výpisu z daňového priznania žalobcu, ktorú správnemu orgánu poskytlo Finančné riaditeľstvo SR, a to 4 083 €. Sporným zostalo iba to, či vyplýva z príjmu žalobcu za celý rok 2012, alebo iba za dva mesiace, kedy mal status SZČO. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej sa možno iba domnievať, že jej rozhodnutie vychádza zo záveru, že ide o príjem za november - december 2012, ktorý ale z obsahu spisu nevyplýva - vo výpise z daňového priznania je uvedené, že je za zdaňovacie obdobie 2012. Po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj rozhodnutia žalovanej preto aj najvyšší súd dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie, nakoľko aj jej rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, resp. bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo spôsobuje jeho nezákonnosť. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, i keď z iných dôvodov. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal ich náhradu, pretože mu v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.