Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Žilina 14CoP/68/2025 6124286612 24. 04. 2025 JUDr. Róbert Bebčák ECLI:SK:KSZA:2025:6124286612.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F. F. a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX, za účasti Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, so sídlom Partizánka cesta 1, 975 62 Banská Bystrica, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/69/2024-144 zo dňa 27.11.2024, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/69/2024-144 zo dňa 27.11.2024 Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
potvrdzuje.
odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom výrokom I. zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie zastupovať a spravovať majetok maloletej v bežných veciach určil obidvom rodičom samostatne; výrokom II. určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 160,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky od 29.04.2024; výrokom III. povolil otcovi splácať zročné výživné za obdobie od 29.04.2024 do 27.11.2024 na maloletú v celkovej výške 935,- Eur v mesačných splátkach po 40,- Eur mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom doručenia tohto rozhodnutia; výrokom IV. upravil styk otca s maloletou v rozsahu – 1. každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod., 2. počas zimných prázdnin každý párny rok od 23.12. od 18:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 18:00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod., kedy sa nebude realizovať úprava styku v bode 1., 3. každý párny rok počas jarných prázdnin od soboty bezprostredne predchádzajúcej začiatku jarných prázdnin od 09:00 hod. do soboty, ktorou jarné prázdniny končia do 18:00 hod., podľa termínov stanovených Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR pre Banskobystrický kraj, kedy sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1., 4. každý nepárny rok počas veľkonočných prázdnin od zeleného štvrtka od 18:00 hod. do utorka bezprostredne nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 18:00 hod., kedy sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1., 5. každý rok počas letných prázdnin od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod., kedy sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1.; výrokom V. určil, že otec je oprávnený maloletú v stanovené dni a hodiny od matky prevziať pred bytom matky a je povinný maloletú matke v stanovené dni a hodiny odovzdať pred bytom matky, okrem bodu 1., kedy je otec oprávnený maloletú v stanovené dni a hodiny prevziať v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a v prípade, ak maloletá v daný deň školské zariadenie nenavštívi, pred bytom matky a je povinný maloletú matke v stanovené dni odovzdať pred bytom matky; výrokom VI. uložil matke povinnosť maloletú na styk s otcom riadne
pripraviť a otcovi styk s maloletou umožniť; výrokom VII. určil rodičom povinnosť v prípade, že sa styk otca s maloletou nebude môcť uskutočniť so závažných dôvodov, oznámiť si túto skutočnosť navzájom najneskôr 24 hodín pred realizáciou styku; výrokom VIII. uložil matke povinnosť najneskôr 24 hodín pred uskutočnením styku otca s maloletou informovať otca, že sa maloletá nenachádza v školskom zariadení v prípade, keď v stanovené dni a hodiny otec preberá maloletú v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje; výrokom IX. uložil matke povinnosť poskytnúť otcovi náhradný termín na styk s maloletou v prípade, ak sa styk otca s maloletou nerealizoval z dôvodov na strane maloletej alebo matky, a to v lehote najneskôr do 60 dní od nerealizácie takéhoto styku, v rovnakom počte dní, resp. hodín, ako sa styk otca s maloletou nerealizoval; výrokom X. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Okresný súd citujúc § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 24 ods. 4 zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine mal preukázané, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, pričom doposiaľ nebol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletej súdnym rozhodnutím. Matka sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti, otec so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky nesúhlasil. Otec spočiatku sa domáhal nariadenia striedavej osobnej starostlivosti s týždenným intervalom striedania, neskôr v priebehu konania sa už domáhal zverenia maloletej do jeho výlučnej osobnej starostlivosti. Okresný súd v otázke zverenia maloletej konštatoval, že od augusta 2023 rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a od tohto času o maloletú zabezpečovala osobnú starostlivosť prevažne matka, po prepustení otca z väzby rodičia neobnovili spolužitie a otec nenamietal stav, kedy sa matka odsťahovala s maloletou do F. F., v súvislosti s čím maloletá zmenila od 01.10.2023 aj základnú školu. Otec po prepustení z väzby začal zabezpečovať starostlivosť o maloletú vo víkendovom režime, každý druhý víkend s prespaním v jeho domácnosti. Otec žiadnym spôsobom nenamietal starostlivosť matky o maloletú, matka v zásade nenamietala starostlivosť otca o maloletú počas realizácie styku. Výhrady matky smerovali k schopnosti otca zabezpečiť prípravu na vyučovanie. Napriek tomu, že otec bol s matkinou výhradou konfrontovaný už v máji 2024, k zmene v tejto otázke nedošlo. Medzi rodičmi zároveň od mája 2024 do novembra 2024 nedošlo k návrhom, smerujúcim k vyskúšaniu striedavej osobnej starostlivosti, prípadne k návrhu na rozšírenie bežného styku najmä zo strany otca. Otec najdlhšie zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletú počas letných prázdnin v rozsahu jedného týždňa, resp. počas obdobia školského voľna, kedy zo strany maloletej nebolo potrebné plniť si školské povinnosti. Otec, podľa okresného súdu, v rámci konania nepreukázal, že je nateraz schopný plnohodnotne zabezpečiť starostlivosť o maloletú aj počas bežného školského roka najmä vo vzťahu k plneniu si všetkých školských povinností maloletou. Pokiaľ otec poukazoval na obdobie, kedy s maloletou žili v jednej domácnosti a zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu ako matka, okresný súd uviedol, že maloletá v tom čase navštevovala materskú školu. Neobstojí argument otca o jeho lepšom hmotnom zabezpečení v porovnaní s matkou, pretože zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že bytové podmienky matky sú dostatočné, maloletá tam má svoj priestor a hygiena je na dobrej úrovni. Ekonomické a sociálne zabezpečenie matky je pre maloletú dostatočné, a to aj s prihliadnutím na vyjadrenie základnej školy, ktorá nezaznamenala žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Maloletá je do školy dostatočne pripravená, jej vzdelávacie výsledky sú vynikajúce. Okresný súd mal jednoznačne preukázané, že matka maloletej zabezpečuje stabilné výchovné prostredie aj napriek skromnejším bytovým pomerom v porovnaní s otcom. Podporným faktorom pre rozhodnutie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky bol pre okresný súd aj prejavený názor maloletej, ktorá má pozitívne citové väzby k obidvom rodičom, ani jedného z nich neodmieta. Z vyjadrenia názoru maloletej pred kolíznym opatrovníkom však nepochybne vyplynulo, že maloletá preferuje domácnosť a osobu matky ako primárnu vzťahovú osobu. Otca má maloletá takisto rada, chce s ním tráviť čas, zachovať s ním kontakt počas víkendov. Okresný súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj konanie otca, ktoré bolo riešené v trestnoprávnej rovine jeho odsúdeniami, kedy z predložených dôkazov jasne vyplynulo, že maloletá bola prítomná pri konaní otca, ktorý bol pod vplyvom alkoholu a útočil na verejných činiteľov ako aj na matku. Otec takýmto správaním, podľa okresného súdu, nedáva záruku, že je schopný komplexne zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Okresný súd, na základe uvedených skutočností, prihliadnuc na vyjadrenie maloletej, odporučenie kolízneho opatrovníka, ako aj prokuratúry zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, nakoľko mal preukázané, že takto budú zabezpečené najlepšie všetky potreby maloletej. 3. Vo vzťahu k určeniu výšky výživného otca na maloletú okresný súd vychádzal z tvrdení rodičov v konaní, ako aj z predložených listinných dôkazov. Maloletá má 7 rokov, navštevuje druhý ročník základnej školy. Okresný súd mal preukázané a odôvodnené výdavky na maloletú vo výške 300,- Eur
mesačne, ktoré otec nerozporoval. Matka maloletej je zamestnaná, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške cca 850,- Eur mesačne, poberá rodinné prídavky vo výške 60,- Eur mesačne a uplatňuje si daňový bonus vo výške 75,- Eur mesačne. Otec na výživu maloletej doposiaľ prispieval nepravidelne a od podania návrhu na výživu maloletej prispel vo výške 185,- Eur. Otec má, podľa vlastného vyjadrenia, príjem z podnikania vo výške cca 1.000,- Eur mesačne, býva s priateľkou a jej maloletou dcérou, je vlastníkom nehnuteľnosti a dvoch motorových vozidiel. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Okresný súd v zmysle metodiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre výpočet výživného rodičov k deťom, ktorá je platná od roku 2024, konštatoval, že by otec mal zo svojho príjmu prispievať na výživu maloletej 20 % zo svojho príjmu, čo predstavuje sumu 200,- Eur. Okresný súd uvedenú metodiku zohľadnil a vzhľadom na preukázané odôvodnené výdavky na maloletú vo výške približne 300,- Eur mesačne, za adekvátne výživné považoval sumu 160,- Eur, ktorých výška zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca bez ohrozenia jeho základných životných potrieb. 4. Dlžné výživné okresný súd určil odo dňa podania návrhu matkou, t.j. od 29.04.2024, keďže mal preukázané, že už v tomto období si otec neplnil vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Zároveň otcovi umožnil splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 40,- Eur mesačne pod následkom straty výhody splátok, pretože pri určení výšky splátok prihliadal predovšetkým na sumu zročného výživného, dobu splatnosti i celkové osobné a majetkové pomery otca. 5. Napriek skutočnosti, že rodičia nežiadali upraviť styk otca s maloletou, okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že je potrebné nastaviť jasné a konkrétne pravidlá stretávania sa otca s maloletou tak, aby nedochádzalo k nezhodám medzi rodičmi v tomto smere vzhľadom na narušený rodičovský vzťah a komunikáciu. Okresný súd pri určení rozsahu styku prihliadal na odporučenia opatrovníka, ako aj prokurátora a upravil jednak bežný styk otca s maloletou tak, ako ho mali rodičia doposiaľ zaužívaný a na ktorý je zvyknutá aj maloletá. Zároveň pristúpil aj k osobitnej úprave styku otca s maloletou počas zimných, jarných, veľkonočných a letných prázdnin, kedy sa nebude realizovať bežná úprava styku, ale osobitný prázdninový režim. Miesto preberania a odovzdávania okresný súd upravil tak, ako bolo zaužívané medzi rodičmi doposiaľ. Za preukázanú mal okresný súd aj preukázanú nedostatočnú komunikáciu rodičov, preto uložil matke povinnosť, aby najneskôr 24 hodín pred uskutočnením styku otca s maloletou informovala otca, že sa maloletá nenachádza v školskom zariadení a zároveň v prípade, ak sa styk otca s maloletou nebude môcť zrealizovať z dôvodov na strane maloletej alebo matky, zaviazal matku poskytnúť otcovi náhradný termín za stanovených podmienok. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. 6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, ktorý uviedol, že nie je stotožnený s rozsudkom súdu prvej inštancie. Mal za to, že jeho styk s maloletou je krátky, nesúhlasil ani s výškou výživného a s rozhodnutím okresného súdu v otázke zverenia maloletej. Mal za to, že uviedol dosť dôvodov v konaní pred súdom prvej inštancie na to, aby maloletá bola zverená do jeho osobnej starostlivosti. Okresný súd dostatočne nezohľadnil jeho argumentáciu, že na výživu maloletej prispieval. Čo sa týka príjmu, ktorý uvádzal, realita je úplne iná. Príjem vo výške 1.000,- Eur uviedol kolíznemu opatrovníkovi bez premýšľania. Určené výživné vo výške 200,- Eur mesačne je vysoké vzhľadom na rozsah času, ktorý s maloletou trávi, na to, čo jej dáva a dopraje, ako aj vzhľadom k tomu, s kým žije a aké má podmienky. Verí, že maloletá by mohla byť v jeho starostlivosti, ak nie, tak žiadal, aby odvolací súd zvážil jeho pomery a poplatky. 7. Okresná prokuratúra Banská Bystrica vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec v podanom odvolaní neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu jeho právneho názoru, a preto naďalej zotrváva na svojich vyjadreniach, ktoré v konaní predniesol. Odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu považuje v plnom rozsahu za zákonný a správny. Okresný súd v predmetnom konaní dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, relevantné pre rozhodnutie v danej veci, tieto správne vyhodnotil a na ich podklade rozhodol v súlade so zákonom. S poukazom na vykonané dokazovanie má za to, že je dôvodné maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá maloletej poskytuje stabilné rodinné prostredie pre jej zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin. Počas spoločného spolužitia rodičov otec maloletej bol dvakrát väzobne stíhaný a v tomto čase o maloletú zabezpečovala starostlivosť matka. Taktiež od doby, odkedy rodičia maloletej netvoria spoločnú domácnosť, je starostlivosť o maloletú zabezpečovaná prevažne matkou. Sama maloletá preferuje domácnosť matky a vyjadruje želanie zotrvať v jej osobnej starostlivosti. Zároveň v starostlivosti o maloletú zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené nepovažuje za dôvodné vytrhnúť maloletú z jej doterajšieho prirodzeného
rodinného prostredia a zveriť ju do osobnej starostlivosti otca. Skutočnosti prezentované otcom maloletej v priebehu daného konania nie sú takého charakteru, ktoré by odôvodňovali zmenu výchovného prostredia maloletej a jej zverenie do jeho osobnej starostlivosti. V najlepšom záujme maloletej je jej zverenie do osobnej starostlivosti matky. Poukázala rovnako na to, že otec maloletej v minulosti nekonal v súlade s najlepším záujmom maloletej, keď opakovane umožnil, resp. dopustil, aby maloletá bola svedkom jeho agresívneho správania sa pod vplyvom alkoholu. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 8. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že sociálnym zisťovaním v domácnosti matky zistil, že maloletá má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývin. Ekonomická situácia v domácnosti matky je postačujúca, pediater maloletej a základná škola, ktorú maloletá navštevuje, neavizovali úradu nedostatky v zabezpečovaní starostlivosti o maloletú zo strany matky. Medzi matkou a maloletou je vytvorená silná citová väzba a sama maloletá si želala zostať v starostlivosti matky, s otcom sa chce len stretávať. Nakoľko matka sa s otcom nevie dohodnúť na stretávaní maloletej s ním, okresný súd určil termíny stretávania sa otca s maloletou, čo je v záujme maloletej. Nakoľko matka dlhodobo zabezpečovala starostlivosť o maloletú sama, finančne otec prispieval len na výživu maloletej sporadicky v nedostatočnej výške, je v záujme maloletej súdom určená výška vyživovacej povinnosti otca. Odporučil odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 9. Podaním zo dňa 13.03.2025 Krajská prokuratúra Banská Bystrica oznámila, že preberá vstup do konania, nakoľko sa vec nachádza v štádiu odvolacieho konania. 10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, preto ho v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. 11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP. 12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP). 13. Odvolací súd primárne vo vzťahu k odvolaniu otca konštatuje, že k výroku okresného súdu o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky (výrok I.) a výrokom viažucim sa k úprave jeho styku s maloletou (výroky IV. – IX.), neobsahuje žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k uvedeným výrokom rozsudku okresného súdu. Odvolateľ je pritom povinný vymedziť, z
akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či záverov sa mal súd prvej inštancie voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia či priamo rozhodnutím samotným a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo má ísť o nezákonnosti (tzv. odvolacie dôvody podľa § 365 – 366 CSP v spojení s § 62 – 63 CMP). Ohľadom právnej argumentácie sa odvolateľ nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti s konkrétnymi skutkovými námietkami. Odvolateľ musí uviesť, aké aspekty dejov, či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (obdobne rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs 92/2005). 14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo výrokoch I., IV., V., VI., VII., VIII. IX. odvolací súd uvádza, že vzhľadom na prvostupňovým súdom zistený skutkový stav považoval za preukázané, že matka dokáže riadne zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú riadne zabezpečuje od rozdelenia spoločnej domácnosti rodičov. V starostlivosti matky neboli zistené nedostatky kolíznym opatrovníkom, základnou školou ani pediatrom maloletej. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky je v súlade aj s prejaveným názorom maloletého dieťaťa, ktoré matku vníma ako primárnu vzťahovú osobu. Zvýrazňuje odvolací súd, že otec sám nemal výhrady k starostlivosti matky o maloletú, ním tvrdený dôvod pre zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti spočíval v lepšom zabezpečení, vlastníctve rodinného domu. Okresný súd sa v ods. 35 napadnutého rozsudku vysporiadal so schopnosťou otca poskytovať celodennú starostlivosť o maloletú, najmä počas školského roka, ktorú v čase rozhodnutia nemal preukázanú. Skutočnosti prezentované otcom maloletej v priebehu konania nie sú ani podľa odvolacieho takého charakteru, ktorý by odôvodňoval zmenu výchovného prostredia maloletej a jej zverenie do jeho osobnej starostlivosti. Vo vzťahu k úprave rozsahu styku s maloletou otec neuviedol žiaden konkrétny odvolací návrh, pričom súdom prvej inštancie upravený rozsah styku otca s maloletou rešpektuje jej právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj jej právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Po vykonaní odvolacieho prieskumu potom odvolací súd konštatuje, že v odvolaní otca neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu napadnutého rozhodnutia v uvedených častiach. 15. Odvolací súd uvádza, že otec neprodukoval rovnako žiadne argumenty/dôkazy, ktoré by spochybňovali súdom stanovenú výšku výživného, či preukazovali jej neprimeranosť. V súvislosti s odvolacou argumentáciou otca, že podpísal kolíznemu opatrovníkovi papiere o výške jeho príjmu odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s úvahami súdu prvej inštancie týkajúcimi sa posúdenia možností a schopností otca ako povinného z vyživovacej povinnosti. Vychádzajúc z čl. 6 základných princípov CMP, v spojitosti s ustanoveniami § 35 a § 36 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci, pričom postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli (tzv. vyšetrovací princíp, ktorý je v mimosporovom procese úzko spätý s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy, ktoré súvisia s objemom a kvalitou zistených skutočností právne relevantných pre meritórne rozhodnutie). I keď zákon nerezignuje v mimosporových konaniach na procesnú aktivitu účastníkov konania, zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je bremenom súdu, keďže vylučuje, resp. obmedzuje využitie procesnej zodpovednosti účastníkov konania za výsledok konania, teda ho možno identifikovať ako „potlačenie subjektívneho dôkazného bremena“. Ako vyplýva z uznesenia ÚS SR z 24. apríla 2003 sp. zn. IV. ÚS 78/03 všeobecný súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového stavu, ktoré dôkazy nemôžu závisieť od vôle účastníkov konania. I keď má súd povinnosť zistiť skutočný stav veci, toto nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania, a preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosť tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkazná povinnosť). Zistený skutkový stav v intenciách § 35 CMP už naďalej nie je potrebné overovať vykonaním ďalších dôkazov. Toto by bolo aj v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, ak by súd ďalej zisťoval to, čo bolo preukázané predloženými dôkazmi. Pokiaľ účastník v takomto type konania namieta, že skutočný stav bol iný, je povinný aspoň relevantne skutkový stav predloženými dôkazmi spochybniť, pričom toto nemôže ponechať na povinnosť súdu podľa § 35 CMP. Z obsahu spisu okresného súdu je zrejmé, že otec príjem vo výške 1.000,- Eur mesačne uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie opakovane. Poukazuje odvolací súd na Úradný záznam kolízneho opatrovníka zo dňa 20.11.2024 (č.l. 118 spisu okresného súdu), v ktorom je zachytený príjem otca vo výške 1.000,- Eur mesačne, ako aj na obsah Zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.11.2024 (č.l. 133 spisu okresného súdu), na ktorom otec, pričom bol poučený, že pred súdom je povinný vypovedať pravdivo, uviedol rovnaký príjem („Ďalším dôvodom je, že mám väčšiu finančnú istotu, keďže podnikám v oblasti záhradníctva, stavebníctva, môj príjem mesačný v čistom je cca 1.000 Eur“). Súd prvej inštancie správne určil výšku primeraného výživného, ktorá zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerov povinného rodiča – otca, prihliadnuc na osobnú starostlivosť matky a ustálené oprávnené potreby maloletého dieťaťa. 16. Odvolacia argumentácia zo strany otca naznačujúca jeho neschopnosť plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je podľa odvolacieho súdu ovplyvnená subjektívnym vnímaním vlastnej životnej situácie, ktorá bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletej preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd zvýrazňuje, že vyživovacia povinnosť dosahuje 16 % z ustáleného čistého mesačného príjmu otca 1.000,- Eur, zo strany otca neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať výživným ako ho určil súd prvej inštancie a odvolací súd zároveň dodáva, že otec je povinný vyvíjať primeranú snahu o zabezpečenie si adekvátneho zdroja príjmu a primerane prispôsobiť svoj osobný život tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. 17. Rovnako aj zročné výživné v sume 935 Eur na maloletú súd prvej inštancie určil podľa odvolacieho súdu správne a správne umožnil otcovi vzhľadom na jeho výšku jeho splatenie v splátkach po 40,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. 18. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení poukazoval primerane a podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak takýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „....Aj keď judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad ustanovenia.“ 19. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenia rozhodnutí okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa § 434 CSP, dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.