Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/41/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118204502 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118204502.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SETCAR s.r.o., so sídlom č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika IČO: 278 50 994, konajúci (podnikajúci) prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby: SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790 857, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom W. X., XXX XX T., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom J. B. X/A, XXX XX X. - U. T., v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 278,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/92/2018-118 zo dňa 28.9.2018 (rozsudok pre zmeškanie), takto r o z h o d o l : Odvolanie žalovaného zo dňa 08.11.2018 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/92/2018-118 zo dňa 28.9.2018 (rozsudok pre zmeškanie) o d m i e t a . Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 278,80 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 278,80 Eur od 17.4.2016 do zaplatenia a sumu 40 Eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, toto všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom okresný súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu, v ktorej žalobca uviedol, že dňa 19.1.2016 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému AVE DOM, s.r.o. na vozidle KIA Ceed, evidečné č. KM972AP. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, pričom poistná udalosť bola zaevidovaná pod č. 9524371620. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu podľa Zmluvy o nájme č. 33 zo dňa 28.1.2016. Po skončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 2016057 splatnú dňa 25.2.2016 na sumu 652,80 Eur s DPH. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 1.4.2016 žalovaný oznámil poškodenému, že mu priznal nájomné za 11 dní a odpočítal DPH aj napriek tomu, že poškodený nie je platcom DPH, v dôsledku čoho priznal náklady vo výške 374 Eur bez DPH. Poškodený so žalobcom dňa 27.9.2017 uzatvoril Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom vo výške 278,80 Eur s príslušenstvom predstavovaným uplatneným úrokom z omeškania s odkazom na úpravu § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v časti uplatneného príslušenstva podľa ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. 2. Upomínací súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením. Žalovaný vychádzal z právneho názoru, že pohľadávku, ktorú mal žalobca nadobudnúť postúpením, je potrebné posudzovať podľa úpravy Občianskeho zákonníka. V časti uplatneného príslušenstva poukazoval na sadzbu uplatneného úroku z omeškania, ktorá nezodpovedá úprave § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nepredložil doklad o úhrade nákladov za prenájom motorového vozidla, ktorý by preukazoval ich skutočné vynaloženie. Predmetná oprava poškodeného motorového vozidla mala aj s rezervou trvať 3 dni a napriek tomu žalovaný priznal žalobcovi ako oprávnené náklady za užívanie náhradného vozidla až v rozsahu 11 dní, čo je o 8 dní viac, než mala samotná oprava trvať. 3. Oznámením o postúpení zo dňa 4.4.2018 Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd predmetnú vec postúpil podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní Okresnému súdu Žilina s poukazom na úpravu ust. § 19 písm. b) CSP, a to všetko vzhľadom na návrh žalobcu adresovaný upomínaciemu súdu na jeho výzvu, aby sa v konaní pokračovalo. 4. Z dôvodu, že žalobcom je obchodná spoločnosť, so sídlom na území Českej republiky, okresný súd sa zaoberal skúmaním procesnej podmienky právomoci. S poukazom na Kapitolu II Oddiel 1 Článok 4 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel I. v znení platnom a účinnom podľa Článku 66 od 10.1.2015 - Nariadenie Brusel 1 Bis, pri zohľadnení začatia konania v tejto veci dňom 5.1.2018), okresný súd skonštatoval splnenie procesnej podmienky právomoci Okresného súdu Žilina na prejednanie a rozhodnutie veci. Vo vzťahu k otázke rozhodného práva na právne posúdenie veci aplikoval okresný súd úpravu vyplývajúcu z Kapitoly II Článku 4 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Nariadenie Rím II), všetko pri zohľadnení povahy uplatnenej pohľadávky, ktorou bolo právo žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky z titulu náhrady škody, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti poškodenému subjektu práv a povinností - obchodnej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky, ku ktorej poistnej udalosti, a teda ku vzniku škody došlo na území Slovenskej republiky. Po vyhodnotení týchto skutočností okresný súd dospel k záveru o dôvodnosti právneho posúdenia žalovanej pohľadávky podľa právneho poriadku SR. Pri ustálení rozhodného práva vo vzťahu k otázke, či má byť uplatnené právo posudzované ako právo vyplývajúce zo vzťahu zmluvného alebo mimozmluvného, skonštatoval okresný súd absenciu zisteného dobrovoľného prevzatia záväzku niektorou zo strán sporu voči druhej strane, čím bol zdôvodnený záver o posúdení žalovanej pohľadávky ako práva z mimozmluvného vzťahu medzi stranami sporu (pri tomto konštatovaní okresný súd poukázal na závery podľa rozhodnutia ESD č. C- 27/02 vo veci Engler). 5. V podaní vyjadrenia žalovaného zo dňa 8.8.2018 žalovaný vzniesol námietku nedostatku miestnej príslušnosti Okresného súdu Žilina na konanie v tejto veci a navrhol vec postúpiť miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I, všetko s poukazom na úpravu § 13, § 41, § 43 ods. 1 CSP. 6. Okresný súd poukázal na reakciu žalobcu, ktorý uviedol, že škodová udalosť sa stala v územnom obvode Okresného súdu Žilina, a tým je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Žilina. 7. Okresný súd odkázal na ust. § 42, § 19 písm. c) CSP s tým, že o námietke miestnej nepríslušnosti samostatne nerozhodoval a vysporiadal sa s ňou v dôvodoch rozhodnutia. Na základe zohľadnenia nespornej skutkovej okolnosti, podľa ktorej ku škodovej udalosti došlo v obvode Okresného súdu Žilina, okresný súd vyhodnotil námietku nedostatku miestnej príslušnosti Okresného súdu Žilina na konanie v tejto veci ako nedôvodnú. 8. Okresný súd uviedol, že vo veci vytýčil pojednávanie na deň 28.9.2018, na ktorý termín predvolal právnych zástupcov strán predvolaním v zmysle č.l. 84, 85 spisu, ktoré obsahuje poučenie podľa § 274 CSP. Právny zástupca žalobcu mal doručenie predvolania na označený termín pojednávania včas a riadne vykázané dňom 7.9.2018 (č.l. 87 spisu), právny zástupca žalovaného mal doručenie predvolania na označený termín pojednávania riadne a včas vykázané dňom 30.8.2018 (č.l. 89 spisu). Podaním zo dňa 27.9.2018, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 28.9.2018, teda v deň pojednávania v tejto veci, právny zástupca žalovaného ospravedlnil neúčasť na vytýčenom termíne pojednávania, a to tak vo vzťahu k svojej osobe, ako aj k subjektu žalovaného vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania, t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania. 9. Okresný súd v ďalšej časti svojho odôvodnenia rozhodnutia poukázal na ust. § 274 písm. a), písm. b), ust. § 275, § 277 ods. 2, 3 CSP. 10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 28.9.2018 navrhol, aby okresný súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP. Na základe skonštatovania splnenia všetkých podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa ust. § 274 CSP a pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia okresný súd rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel rozsudkom pre zmeškanie vydaným v zmysle ust. § 274 CSP. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu, v súlade s úpravou ust. § 275 CSP obsahovalo len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Podmienky vyplývajúce z úpravy ust. podľa § 274 CSP pre vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené súčasne, a to konkrétne vo veci bolo uplatnené právo žalobou na plnenie podľa ust. § 137 písm. a) CSP, žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Osobitne k podmienke v zmysle ust. § 274 písm. b) CSP okresný súd vzhľadom k písomnému ospravedlneniu neúčasti žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 28.9.2018 podaním zo dňa 27.9.2018 (č.l. 107) uviedol, že dôvody vymedzené právnym zástupcom žalovaného ako dôvody jeho neúčasti, ktoré právny zástupca žalovaného vztiahol aj na subjekt samotného žalovaného, ktorého okresný súd na pojednávanie v tejto veci postupujúc podľa § 178 ods. 1 CSP ani nepredvolával, nehodnotil ako vážne okolnosti na strane právneho zástupcu žalovaného v zmysle ust. § 274 písm. b) CSP. Termín pojednávania bol doručený právnemu zástupcovi žalovaného predvolaním, ktoré prevzal s dostatočným časovým predstihom pred konaním pojednávania, pri zachovaní lehoty na prípravu pojednávania najmenej päť dní predo dňom, kedy sa malo pojednávanie konať v zmysle ust. § 178 ods. 2 CSP. Napriek tomu, že konanie v tejto veci vzhľadom na predmet sporu bolo kvalifikovateľné ako konanie s nízkou hodnotou sporu podľa ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP, okresný súd vzhľadom na rozsiahlu argumentáciu žalobcu vrátane jeho reakcie na vznesenú procesnú obranu žalovaného vytýčil vo veci termín pojednávania a na toto pojednávanie právnych zástupcov strán predvolal. Už týmto svojím procesným postupom, konkrétne vo vzťahu k osobe právneho zástupcu žalovaného dal okresný súd jednoznačne najavo, že jeho účasť na označenom termíne pojednávania nehodnotí ako nehospodárnu. Akékoľvek trovy konania, ktoré by vznikli ktorejkoľvek zo strán tohto konania, predstavujú nárok, ktorý súd pravidelne vysporiada pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle zásad podľa ust. § 255 a nasledujúce CSP a následne pri rozhodovaní o konkrétnej výške podľa § 262 ods. 1, 2 CSP. Pokiaľ sa preto právny zástupca žalovaného neustanovil na vytýčený termín pojednávania z dôvodu hospodárnosti konania - t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov, nebol tento dôvod okresným súdom hodnotený ako vážna okolnosť v zmysle ust. § 274 písm. b) CSP. Rovnaký záver okresný súd prijal i k ďalšiemu dôvodu neúčasti vymedzenému právnym zástupcom žalovaného, a to neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť, vo vzťahu ku ktorým dôvodom zároveň okresný súd dodal, že zostali výlučne len v rovine tvrdenia. V nadväznosti na tieto dôvody podľa okresného súdu nebolo možné skonštatovať, že by tu boli vážne okolnosti na strane právneho zástupcu žalovaného v zmysle ust. § 274 písm. b) CSP. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou sporovou stranou bol žalobca, ktorému bolo vyhovené, preto mu okresný súd priznal nárok voči žalovanému so 100% náhradou trov konania, o výške ktorej samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia rozhodne okresný súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP. 11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný podaním zo dňa 08.11.2018 (č.l. 131 - 132 spisu). Žalovaný v odvolaní namietal, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný poukázal na ust. § 274 CSP a vychádzajúc z dôvodovej správy k zakotvenému inštitútu rozsudku pre zmeškanie žalovaného vyplýva, že tento inštitút slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného. Žalovaný však nebol nečinný. Okrem podaného odporu aj na základe Výzvy Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/92/2018 zo dňa 04.07.2018 zaslal vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odporu. Žalovaný podaním zo dňa 27.09.2018 ospravedlnil neúčasť žalovaného, jeho právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní na deň 28.09.2018, a to z dôvodu neodkladných pracovných povinnosti a pracovnej vyťaženosti v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (t. j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania). V ospravedlnení žalovaný uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania a zároveň informoval okresný súd, že súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa o posúdení ospravedlnenia zo strany okresného súdu dozvedel až zo samotného rozsudku. Ak okresný súd posúdil ospravedlnenie žalovaného ako nedôvodné, mal v zmysle Čl. 4 CSP podľa ust. § 183 ods. 4 CSP bezodkladne upovedomiť žalovaného o tom, že žalovaným uvádzané dôvody ospravedlnenia vrátane jeho súhlasu s prejednaním veci v jeho neprítomnosti nemieni akceptovať. Ak podľa právnej teórie a praxe je vážnosť okolností ospravedlnenia vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu, potom bolo nepochybnou kauzálnou povinnosťou súdu bezodkladne informovať dotknutú stranu o súdnom posúdení uvádzaných dôvodov ospravedlnenia. Podľa žalovaného okresný súd vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného, a to bez splnenia podmienok pre jeho vydanie, pretože žalovaný bol v súdnom konaní aktívny, riadne ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, informoval súd, že súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti a navyše nebol zo strany okresného súdu bezodkladne po podaní ospravedlnenia ani informovaný, že by okresný súd posúdil ospravedlnenie žalovaného ako nedôvodné. Vzhľadom k uvedenému žalovaný mal za to, že nebola splnená kumulatívna podmienka na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, uvedená v ust. § 274 písm. b) CSP, preto navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 12. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca bol toho názoru, že boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle ust. § 274 CSP. Napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za zákonný, dostatočne odôvodnený, keďže sa v tomto rozhodnutí okresného súdu jasne poukazuje na ust. § 274 CSP, a to s prihliadnutím na to, že na pojednávaní konanom dňa 28.09.2018 žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Návrh žalobcu bol dôvodný, keďže sa právny zástupca nedostavil na pojednávanie a súčasne právny zástupca žalovaného si musel byť vedomý dôvodov, ktoré uviedol vo svojom ospravedlnení. Ak tvrdil pracovnú vyťaženosť, či neodkladné pracovné povinnosti, pre ktoré sa nedostavil na pojednávanie, tak tieto mal konkretizovať a riadne zdokladovať. Nič také sa zo strany právneho zástupcu žalovaného nestalo. Ak aj žalovaný doručil ospravedlnenie neúčasti, neurobil tak včas a uvedené dôvody nebolo možné považovať za vážne. Pojednávanie bolo nariadené na deň 28.09.2018, pričom ospravedlnenie zaslal žalovaný až dňa 27.09.2018, t.j. deň pred vytýčeným pojednávaním. Právny zástupca žalovaného mal dostatok času doručiť okresnému súdu svoje ospravedlnenie už skôr a požiadať okresný súd, aby ho bezodkladne informoval o prípadnom neakceptovaní tohto ospravedlnenia. Žalovanému nebola nijakým spôsobom znemožnená účasť na pojednávaní, a tým ani možnosť procesnej obrany. Žalovaný ako dôvod neúčasti uviedol hospodárnosť konania a pracovnú vyťaženosť, resp. neodkladné pracovné povinnosti, ktoré však nešpecifikoval. Žalobca poukázal na názor Najvyššieho súdu SR zachytený v uznesení zo dňa 25.08.2011, sp. zn. 1Cdo 100/2011, podľa ktorého súd neposúdil právnym zástupcom uvádzaný dôvod hospodárnosti konania, resp. bližšie nešpecifikovanej pracovnej vyťaženosti ako vážnu okolnosť, pre ktorú sa strana sporu nemohla zúčastniť súdom nariadeného pojednávania. Dôvody uvedené v ospravedlnení musia predstavovať okolnosť takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov. Pretože ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo strany žalovaného nebolo možné považovať za včasné a ani za dôvodné, okresný súd v zmysle ust. § 274 CSP správne postupoval, ak návrhu žalobcu vyhovel a rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Žalobca navrhol, aby bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správny, s priznaním trov odvolacieho konania. 13. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 9.1.2019 (č.l. 151 spisu), vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu, s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil. 14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a odvolanie žalovaného odmietol podľa ust. § 386 písm. c) CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné v spojení s ust. § 356 písm. b) CSP, ak boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 15. Primárne krajský súd uvádza, že odvolaním žalovaného zo dňa 08.11.2018 je napadnutý rozsudok okresného súdu č.k. 19Cb/92/2018-118 zo dňa 28.9.2018, ktorý je rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. V rámci poučenia rozsudku okresného súdu, vydaného pre zmeškanie žalovaného je uvedené, že proti rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 356 písm. b) CSP). Práve odvolaním žalovaného zo dňa 08.11.2018 bolo namietané, že okresný súd nemal kumulatívne splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Vzhľadom k tomuto základnému odvolaciemu dôvodu žalovaného považoval krajský súd za potrebné opätovne aj v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť citáciu zákonného ust. § 274 CSP, podľa ktorého na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 16. Z vyššie citovaného zákonného ust. § 274 CSP vyplývajú kumulatívne podmienky, za splnenia ktorých je možné rozhodnúť o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, a to, ak je uskutočnený návrh žalobcu na takéto rozhodnutie, žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a bol poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie ako následku nedostavenia sa a súčasne žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Krajský súd má za to, že v konaní pred okresným súdom kumulatívne boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. § 274 CSP. 17. Krajský súd podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.9.2018 mal za preukázané, že žalobca navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274 CSP. Po tomto návrhu žalobcu okresný súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, dal priestor právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie, následne bol konštatovaný postup podľa ust. § 181 ods. 2 CSP, bolo dané poučenie o zákonnej koncentrácii konania a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a vyhlásenom uznesení o skončení dokazovania, bol verejne vyhlásený rozsudok v mene Slovenskej republiky, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené. Zákonná podmienka návrhu žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného bola preto splnená. 18. Krajský súd konštatuje, že bola splnená aj ďalšia podmienka pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, a to, keď sa žalovaný nedostavil na pojednávanie nariadené na deň 28.09.2018, hoci bol riadne a včas predvolaný. Právny zástupca žalovaného mal podľa doručenky na č.l. 89 spisu doručený termín 28.09.2018 dňa 30.08.2018. Súčasne v predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, ktoré poučenie sa nachádza v predvolaní na č.l. 84 - 85 spisu. 19. Žalovaný v odvolaní namietal, že inštitút rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274 CSP slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného, pričom žalovaný nebol pasívny, pretože podal odpor, ako aj vyjadrenie. S týmto právnym názorom sa krajský súd nestotožňuje. Vyplýva to z toho, že rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. § 274 CSP je zákonodarcom koncipované ako následok nedostavenia sa na termín pojednávania, ktorý bol riadne a včas doručený za súčasného poučenia žalovaného v predvolaní o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Podľa názoru krajského súdu v zmysle zákonného znenia ust. § 274 CSP je preto možné hovoriť pri vydaní rozsudku pre zmeškanie žalovaného ako o sankcii za nedostavenie sa žalovaného na termín pojednávania. Zákonnú podmienku nedostavenia sa na nariadený termín pojednávania, vyplývajúcu z ust. § 274 CSP o rozhodnutí rozsudkom pre zmeškanie nemožno spájať so žalovaným tvrdenou obranou, že nebol v konaní pasívny. V prípade pasivity žalovaného rozhoduje súd rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 273 CSP, t.j. jednou zo zákonných podmienok vyplývajúcich z tohto ustanovenia je, že sa žalovaný nevyjadrí k žalobe a neuvedie svoju obranu, nepripojí listiny, na ktoré sa odvoláva a neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorú povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní. Nemožno preto akceptovať odvolací dôvod žalovaného v tom, že v konaní bol činný, nebol pasívny, podal odpor, ako aj vyjadrenie, keďže žalovaným takto vyjadrená aktivita sa viaže k ust. § 273 CSP a nie k ust. § 274 CSP, ktoré upravuje podmienky na rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu nedostavenia sa na nariadený termín pojednávania. Krajský súd k odvolaciemu dôvodu žalovaného o tvrdení, že nebol pasívny, ak podal odpor a sa vyjadroval, poukazuje na rozdielnosť ust. § 273, § 274 CSP, upravujúcich vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Ustanovenie § 273 CSP je vnímané ako sankcia za absenciu povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti zo strany žalovaného pre štádium konania pred pojednávaním, t.j. rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalovaného aj bez nariadenia pojednávania a ust. § 274 CSP je vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ako sankcia za nedostavenie sa na nariadené pojednávanie, keď týmto spôsobom súd rozhoduje po nariadení pojednávania. Práve ust. § 274 CSP malo viesť k tomu, aby zo strany žalovaného vo všeobecnosti sa nerobili obštrukcie pri prejednaní žalobného nároku, resp. sa eliminovali prípadné obštrukcie. Krajský súd dodáva, že zo zákonného ust. § 274 CSP nevyplýva podmienka nespornosti uplatneného nároku, preto ak žalovaný v rámci podaného odporu, resp. vyjadrenia vzniesol námietky voči žalobcovmu nároku, tak bolo na ňom, aby svoje procesné práva a povinnosti realizoval aj účasťou na pojednávaní. 20. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu, obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozsudku pre zmeškanie žalovaného uvádza, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Je potrebné prisvedčiť záverom okresného súdu v tom, že žalovaným, resp. jeho právnym zástupcom tvrdené neodkladné pracovné povinnosti a pracovná vyťaženosť, dôvod hospodárnosti konania, t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania, nie sú vážnymi okolnosťami neúčasti právneho zástupcu žalovaného na nariadenom termíne pojednávania okresným súdom. Naviac, ako uviedol okresný súd, tvrdené neodkladné pracovné povinnosti a pracovná vyťaženosť zostala len v rovine tvrdení právneho zástupcu žalovaného. Hoci zákon taxatívne nevymenováva, čo je možné považovať na ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní, resp. čo je možné považovať za vážnu okolnosť neúčasti na nariadenom pojednávaní, je už rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov ustálené, že sa má jednať o okolnosť objektívnej povahy, ktorá je náhla, neočakávaná, nepredvídaná, brániaca v možnosti účasti na nariadenom pojednávaní. Za ospravedlniteľný dôvod, resp. za vážnu okolnosť neprítomnosti na pojednávaní možno považovať len závažné prekážky, ktoré sú preukázané a ktoré bránia žalovanému sa dostaviť na nariadené pojednávanie. Existenciu takejto vážnej okolnosti je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný, resp. jeho právny zástupca. Krajský súd v zhode so závermi okresného súdu konštatuje, že právny zástupca žalovaného takýto vážny ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní netvrdil a ani nepreukázal, keďže neodkladné pracovné povinnosti, pracovná vyťaženosť a hospodárnosť konania nemajú charakter vážnych okolností neúčasti na nariadenom pojednávaní. 21. Krajský súd ďalej uvádza, že pokiaľ aj nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod a nie sú dané ani kritériá pre takýto ospravedlniteľný dôvod, tento by mal byť vyvodzovaný zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna, svojou povahou znemožňujúca sa sporovej strane zúčastniť nariadeného pojednávania, t.j. svojou povahou znemožňujúca každej sporovej strane za rovnakých okolností sa zúčastniť pojednávania, je súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca sporovej strane prijať opatrenia prekonávajúce príčinu nemožnosti zúčastniť sa pojednávania) a náhla, vzhľadom k časovej súvislosti nedovoľujúca sporovej strane, v danom prípade žalovanému, resp. právnemu zástupcovi žalovaného uskutočniť kroky vedúce k tomu, aby sa zúčastnil pojednávania (NS SR sp. zn. 3Cdo 181/2008). Takýto ospravedlniteľný dôvod žalovaný nepreukázal. Krajský súd dodáva, že ospravedlniteľný dôvod je taký dôležitý dôvod, pre ktorý sporová strana zmeškala pojednávanie vo veci, ktorý ako prekážka sa vyznačuje závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti. 22. Nebol namieste ani odvolací dôvod žalovaného v tom, že okresný súd mal postupovať v zmysle Čl. 4 CSP v spojení s ust. § 183 ods. 4 CSP a bezodkladne upovedomiť žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu o tom, že uvádzané dôvody ospravedlnenia, vrátane jeho súhlasu s prejednávaním veci v jeho neprítomnosti nemieni akceptovať. Je nepochybné, že z Čl. 4 CSP vyplýva analógia legis a analógia iuris, avšak zo znenia ust. § 183 ods. 4 CSP jasne vyplýva, že je viazané na návrh o odročenie pojednávania. Len v prípade, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca neuskutočnili návrh na odročenie pojednávania, z ktorého dôvodu nie je možné postupovať podľa ust. § 183 ods. 4 CSP. Okresný súd nemal povinnosť bezodkladne upovedomiť žalovaného (jeho právneho zástupcu), že dôvody ospravedlnenia nemieni akceptovať. Právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 27.09.2018 (č.l. 112 spisu) k termínu pojednávania nariadeného na deň 28.09.2018 o 11,00 hod. uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť na tomto pojednávaní, nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a zároveň vyjadril súhlas s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti, t.j. žalovaný neuskutočnil návrh na odročenie pojednávania, s ktorým návrhom je len spojený postup súdu v zmysle ust. § 183 ods. 4 CSP. 23. Vzhľadom k uvedenému, krajský súd mal za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ust. § 274 CSP na rozhodnutie o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, preto odvolanie žalovaného zo dňa 08.11.2018 proti rozsudku okresného súdu odmietol v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné v spojení s ust. § 356 písm. b) CSP, ak odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného je prípustné len v prípade, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, čo v danej veci splnené nebolo. 24. K správnosti svojho rozhodnutia krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/189/2017 zo dňa 27. februára 2018, osobitne na uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/87/2018 zo dňa 22. novembra 2018. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Obdo/87/2018 poukazuje na ust. § 274 CSP, ako aj na právne závery odvolacieho súdu, podľa ktorých ...„Skutočnosť, že žalovaný bol v doterajšom priebehu konania aktívny, nie je pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní podľa ust. § 274 CSP rozhodujúca. Ako už odvolací súd uviedol, okrem splnenia podmienok v ust. § 274 CSP súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie žalovaného len v prípade, že sú splnené procesné podmienky konania, ďalej by nerozhodoval rozsudkom pre zmeškanie v prípade, že tvrdenia v podaniach žalobcu by neumožňovali takýto rozsudok vyhlásiť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď na pojednávaní na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené všetky podmienky zakotvené v ust. § 274 CSP“. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí sp. zn. 5Obdo 87/2018 skonštatoval, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zhodnotil procesný postup súdu prvej inštancie, ako aj aplikáciu predpisov procesného práva, zaujal stanovisko k odvolacím námietkam, vysvetlil, prečo ich považuje za neopodstatnené, a preto sa Najvyšší súd SR nemohol stotožniť s dovolacou námietkou žalovaného, že by odvolací súd neposúdil podmienky na vydanie kontumačného rozsudku podľa ust. § 274 CSP normované jeho hypotézou, v dôsledku čoho mu malo byť nesprávnym procesným postupom znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.