Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/145/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117240377 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:6117240377.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu: SETCAR s.r.o., so sídlom č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 994, (podnikajúci prostredníctvom organizačnej zložky: SETCAR s.r.o.-organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790 857, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Po, Vložka č.: 10409/L), zastúpeného advokátom JUDr. Tomášom Zbojom, so sídlom P. X, XXX XX E., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, so sídlom R. XX, XXX XX T. X, o zaplatenie 252,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/2/2018-108 zo dňa 26. apríla 2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/2/2018-108 zo dňa 26. apríla 2018 p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žilina (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,okresný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 252,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 252,07 Eur od 05.11.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O trovách súdneho konania rozhodol okresný súd tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatne po právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok II.). 2. Okresný súd v odôvodnení rozsudku po vykonanom dokazovaní a s poukazom na právnu úpravu v ust. § 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ,,CSP“ alebo ,,Civilný sporový poriadok“), § 4, § 15 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 186 ods. 2 veta prvá, § 191 ods. 1 CSP, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj len ,,zák. č. 381/2001 Z.z.“), § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. a § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len ,,OZ“ alebo ,,Občiansky zákonník“), uviedol, že medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 20.06.2016 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného poškodené motorové vozidlo obchodnej spoločnosti LIGNOS, s.r.o., ktorý postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti a okresný súd z nich vychádzal v súlade s úpravou v ust. § 186 ods. 2 veta prvá CSP. Postúpenie pohľadávky, ako aj oznámenie o postúpení boli žalobcom riadne preukázané. Súčasne medzi stranami nebolo sporné, že poškodený dňa 28.06.2016 uzavrel Zmluvu o nájme č. 314, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 28.06.2016 do 06.07.2016 za cenu 58 Eur denne. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. 2016319 za prenájom vozidla v dĺžke 9 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 58 Eur predstavovalo celkovú sumu 626,40 Eur. (č.l. 12-13 spisu). 3. Podľa okresného súdu z listinného dôkazu - Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa 21.10.2016 vyplýva, že žalovaný likvidoval predmetnú poistnú udalosť pri ustálení výšky poistného plnenia v sume 269,93 Eur za používanie po dobu priznanú na zapožičanie motorového vozidla, avšak za cenu 42 Eur bez DPH, t.j. 42 Eur x 9 dní = 378 Eur (zmena technickej hodnoty vozidla 93,85 Eur a - pevné prevádzkové náklady 14,22 Eur, t.j. 269,93 Eur). Z oznámenia vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 20.10.2016 (č.l. 21-22 spisu). Okresný súd zdôraznil, že z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný uznáva dobu zapožičania 9 dní, tú nenamietal, avšak považuje za primeranú cenu nájomného maximálne 42 Eur bez DPH a keďže náhradným vozidlom bolo najazdené 1.422 km, tak zmena technickej hodnoty vozidla je daná po dobu priznanú za zapožičanie náhradného vozidla. 4. K námietke žalovaného, týkajúcej sa účelovosti a nutnosti vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla, okresný súd zvýraznil, že poškodený v liste zo dňa 06.07.2016 prehlásil účelnosť zapožičania náhradného vozidla ako služobné vozidlo firmy LIGNOS, s.r.o. (č.l. 14 spisu). Z predloženej faktúry je nepochybné, že poškodený mal vozidlo zapožičané 9 dní a počas tej doby najazdil 1.422 km, z čoho je zrejmé dostatočné využívanie vozidla a podľa prehlásenia poškodeného aj opodstatnené a účelné. Teda je nepochybné, že poškodený využíval vozidlo na služobné účely. Denné nájomné bolo dohodnuté na sumu 58 Eur. Pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného dojednanú zmluvou o nájme vo výške 58 Eur za deň, tak podľa okresného súdu bolo dôkaznou povinnosťou podľa Čl. 8 CSP spoľahlivo tieto tvrdenia preukázať, čo však žalovaný v konaní neučinil. Žalovaný v podstate nespochybnil skutočnosť, že právny predchodca žalobcu - poškodený, v príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo za čas od 28.06.2016 do 06.07.2016. Ak namietal výšku nájomného s tým, že ako opodstatnené určil výšku nájomného na 42 Eur, tak relevantne nezdôvodnil určenie takejto ceny. Poškodený mal dojednané denné nájomné zmluvou, zatiaľ čo žalovaný svojvoľne stanovil výšku nájomného, nepredložil ani žiadny výpočet a dôvod, na základe čoho priznal iba 42 Eur denne a odpočítal zároveň aj sumu 93,85 Eur ako zmenu technickej hodnoty vozidla a 14,22 Eur ako pevné prevádzkové náklady vzhľadom na počet najazdených km. Žalovaný tento svoj postup ničím relevantným nezdôvodnil a nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť obrany, ktorú vymedzil vo vyjadrení k žalobe, o čase potrebnom na opravu predmetnou poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný nepreukázal ceny nájomného iných autopožičovní a jeho tvrdenie, že bolo vecou poškodeného, aby zisťoval ponuky najnižšej ceny nájomného v rôznych autopožičovniach okresný súd neprijal, keďže poškodený bol ten, komu bolo vozidlo poškodené a znemožnené ho užívať, teda bol obmedzený vo vlastníckom práve a bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, počas vykonávania opravy jeho vozidla. Bolo by neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa zdržiaval vo svojom voľnom čase hľadaním najlacnejšieho nájomného. Poškodený riadne v písomnej forme uzavrel zmluvu o nájme a dohodol výšku nájomného, ktorú okresný súd nemal dôvod spochybňovať a považovať za neprimeranú. Opodstatnenosť tvrdenia, či spochybnenia o neprimeranosti výšky nájomného žalovaný nepreukázal. Okresný súd vo vzťahu k účelnosti vynaložených nákladov poukázal aj na judikáty č. R 7/1992, R 5/1978, R 71/1971 a R 12/1991. 5. Pri zohľadnení poskytnutého poistného plnenia žalovaným v sume 269,93 Eur, bola pohľadávka vo výške 252,07 Eur žalobcom uplatnená dôvodne. Okresný súd toto právo žalobcovi priznal ako subjektu aktívne vecne legitimovanému titulom náhrady škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 6. Okresný súd uviedol, že vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia dospel k záveru o skutkovej a právnej dôvodnosti žaloby. Zdôraznil, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, či námietky voči nutnosti a účelnosti využitia vozidla, ako aj o povinnosti poškodeného zistiť najnižšiu cenu nájomného. Obranu žalovaného súd prvej inštancie posúdil ako účelovú a špekulatívnu. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia, a to dĺžku trvania nájmu, pričom poškodenie spôsobil poistenec žalovaného a nie vlastník poškodeného vozidla. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť, ak bol poškodený bez vlastného zavinenia. Okresný súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi (ako jeho právnemu nástupcovi) náklady nájmu v plnej výške. Výška uplatneného nájomného je podľa názoru súdu prvej inštancie primeraná s poukazom na súdnu prax a žalovaný k výške nájomného nepreukázal opodstatnenosť svojej námietky. Medzi stranami nebola sporná dĺžka trvania nájmu, ako ani porovnateľnosť poškodeného vozidla s náhradným vozidlom. Žalobca preukázal zmluvné dojednanie ceny denného nájmu a žalovaný bol preto povinný poskytnúť náklady zapožičania v celej výške. Žalovaný nepreukázal inú cenu nájmu, ani primeranosť inej výšky nájomného, ako ani dôvodnosť, ani spôsob výpočtu odpočítania ďalších súm, pričom dané odpočítanie s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti boli nesprávnym postupom zo strany žalovaného. Žalobca riadne preukázal náklady, ktoré mu vznikli zavinením iného, nebola preukázaná ich neúčelnosť, či neprimeraný rozsah vynaložených a uplatnených nákladov. Žalovaný svoj postup ničím nepreukázal a jeho obranu okresný súd posúdil len ako formálnu, bez konkretizácie skutkových okolností, iba s odkazom na iné súdne rozhodnutia, z ktorých však taktiež vyplýva posúdenie inými súdmi v iných obdobných konaniach povinnosť platiť náklady účelne a nutne vynaložené. Súd prvej inštancie posúdil, že náklady, ktoré vznikli poškodenému, boli účelne a nutne vynaložené, a to v dôsledku poškodenia jeho vozidla vozidlom poisteným u žalovaného, preto žalovaný je povinný plniť tieto náklady v uplatnenom rozsahu. 7. Okresný súd uviedol, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 05.11.2016, keďže poistné šetrenie bolo ukončené 20.10.2016, čo vyplýva z oznámenia žalovaného a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia. Tieto skutočnosti medzi stranami neboli sporné, ani namietané. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Okresný súd posúdil primeranosť uplatnenej výšky úrokov z omeškania s poukazom na zaužívanú súdnu prax, pričom postupoval v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. Podľa okresného súdu žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie vo výške 626,40 Eur najneskôr do 04.11.2016. Keďže žalovaný bol v omeškaní, žalobcovi vzniklo právo aj na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj len ,,OBZ“ alebo ,,Obchodný zákonník“) vzhľadom na vzťah medzi danými subjektmi v rámci ich podnikateľskej činnosti. 8. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o konkrétnej výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí s poukazom na § 262 ods. 2 CSP. 9. Proti tomuto rozsudku okresného súdu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný (č.l. 118 spisu), nakoľko bol názoru, že boli naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žalovaný mal za to, že žalobca nijakým dôkazným prostriedkom hodnoverne nepreukázal nutnosť dennodenne využívať vozidlo na pracovné, podnikateľské, ako aj osobné účely poškodeného, čo považoval žalovaný za podstatné v predmetnom konaní. Okresný súd nesprávne postupoval, keď sa snažil preniesť dôkazné bremeno na žalovaného. Bolo na žalobcovi preukázať účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu motorového vozidla poškodeným. Podľa žalovaného okresný súd v rozpore s Civilným sporovým poriadkom sa nijako nezaoberal efektívnosťou a nevyhnutnosťou prenájmu náhradného vozidla. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na Čl. 8 CSP, § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z., § 15 ods. 1 predmetného zákona, z ktorých vyplýva, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, avšak je povinný tento nárok preukázať. Zvýraznil, že okresný súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že pre priznanie uplatneného nároku bolo nevyhnutné posúdiť nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla. V tomto smere žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 3911/2007 zo dňa 30.03.2010. Výšku náhrady škody bolo potrebné posudzovať s ohľadom na obvyklé ceny prenájmu porovnateľných vozidiel v danom mieste a čase, čo okresný súd napriek námietkam žalovaného neučinil. Rovnako nebola skúmaná nevyhnutnosť cestovania, resp. mobility náhradným motorovým vozidlom. Tieto otázky neboli okresným súdom analyzované a dostatočne preskúmané. Počas konania v rozpore so zákonom okresný súd sa snažil preniesť dôkazné bremeno na žalovaného, ktorý podľa názoru okresného súdu mal preukázať (ne)účelnosť prenájmu náhradného vozidla, ako aj príčinnú súvislosť plnení servisu z hľadiska trvania s poistnou udalosťou. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať účelnosť opravy, resp. prenájmu náhradného motorového vozidla čo do dĺžky prenájmu, jeho účelnosti a nevyhnutnosti. Poškodený mal nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak jeho zapožičanie bolo nevyhnutne potrebné za účelom výkonu podnikateľskej činnosti poškodeného a vzhľadom na jej charakter, alebo ak je zapožičanie nevyhnutne potrebné z iných dôležitých dôvodov a za predpokladu, že ide o náklady nutné a účelné. Nepostačí samotné konštatovanie, že inštitút náhradného vozidla má slúžiť k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného, navyše, ak prinavrátenie zaužívaného sociálneho komfortu ako kompenzácia ujmy v dôsledku škodovej udalosti v slovenskom právnom prostredí doposiaľ nebola zákonodarcom upravená. Žalovaný súčasne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 7C 247/2000 zo dňa 18.01.2001, podľa ktorého je potrebné pri skúmaní, či boli náklady na nájom vynaložené účelne, urobiť dotaz na iné autoopravovne v okolí bydliska poškodeného, za akú dobu by vedeli opraviť motorové vozidlo poškodeného, či mali k dispozícii náhradné diely na vykonanie opravy, prípadne za akú dobu by ich zabezpečili aj vzhľadom na rozsah poškodenia. 10. Žalovaný vyjadril nesúhlas s rozhodnutím okresného súdu o priznaní paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur. Vzťah medzi žalovaným a poškodeným je vzťahom občiansko-právnym, preto v rozpore so zákonom bola priznaná paušálna náhrada nákladov spojená s uplatnením pohľadávky podľa § 369c Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že žalovaný a poškodený neboli v žiadnom zmluvnom vzťahu, ktorý by bolo možné podriadiť pod obchodno- záväzkový vzťah podľa § 261 Obchodného zákonníka, v dôsledku ktorej skutočnosti poškodenému nemohol voči žalovanému vzniknúť nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur v zmysle OBZ, a preto nemohol takýto nárok tvoriť ani predmet postúpenia na žalobcu. Podľa ustálenej judikatúry, na to, aby vznik skutočnej škody, t.j. úbytok v majetkovej sfére poškodeného nastal, nestačí iba vystavenie faktúry zo strany autopožičovne poškodenému. Podľa žalovaného nebolo dostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu k obrane žalovaného, ktorý namietal, že žalobca nepreukázal účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu motorového vozidla. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu bolo tak podľa žalovaného nepreskúmateľné (poukaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 171/2005, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 226/2003, sp.zn. II. ÚS 410/06, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby Krajský súd v Žiline (ako súd odvolací) rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/2/2018-108 zo dňa 26.04.2018 v napadnutých častiach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si žalovaný uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 11. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca (č.l. 127 spisu) a uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny v plnom rozsahu. K námietke, že nebola hodnoverne preukázaná účelnosť resp. nutnosť dennodenne využívať vozidlo na pracovné, podnikateľské ako aj osobné účely, žalobca uviedol, že účelnosť a nutnosť požičania náhradného vozidla bola preukázaná listom poškodeného zo dňa 06.07.2016. Konanie nemá žiadnu vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko žalobca preukázal účelnosť opravy, resp. prenájmu náhradného motorového vozidla čo do dĺžky prenájmu, jeho účelnosti a nevyhnutnosti ako je uvedené aj v odôvodnení rozsudku. Žalovaný sám stanovil výšku nájmu na sumu 42 Eur-tú však nijako nezdôvodnil, ani nepredložil žiadny výpočet. Voči poškodenému z dopravnej nehody nemožno spravodlivo požadovať, aby vykonával šetrenie týkajúce sa sadzieb za požičanie vozidla tak, aby vyhovel poisťovni vinníka nehody. Nemožno poškodeného zaťažovať tým aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, alebo aby zisťoval cenu nájomného u iných subjektov. Preto sú náklady, ktoré vznikli poškodenému, účelne a nutne vynaložené, a to v dôsledku poškodenia jeho vozidla vozidlom poisteným u žalovaného a žalovaný je povinný plniť tieto náklady v uplatnenom rozsahu. Podľa žalobcu okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a naopak žalovaný nepreukázal svoje námietky voči nutnosti a účelnosti využitia vozidla, ako aj k povinnosti poškodeného zistiť najnižšiu cenu nájomného v zmysle § 151 ods. 2 CSP. Žalobca bol názoru, že záväzkový vzťah medzi poškodeným a poisťovňou, ktorí sú podnikateľmi, zakladá § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. a § 261 ods. 1 OBZ, v zmysle ktorého sú upravené záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Okresný súd priznal žalobcovi zákonné úroky v zmysle § 369 ods. 2 OBZ s použitím § 1 ods. 1, 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013. Uvedené sa vzťahuje tiež na náhradu trov konania, ako aj na úhrady paušálnych nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky v zmysle § 369c OBZ ako aj § 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. 12. Postupom okresného súdu (č.l. 134 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému, ktorý do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil možnosť vyjadriť sa v lehote 10 dní. 13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ustanovení § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok Okresného súdu Žilina č.k.18Cb/2/2018-108 zo dňa 26.04.2018 potvrdený ako v napadnutých výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. 14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/145/2018-151 zo dňa 15.11.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP. 15. K podanému odvolaniu a rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného poukazuje krajský súd na ust. § 379 CSP, ust. § 380 ods. 1 CSP. V danej veci rozsudok okresného súdu, v ňom vyjadrené závery a zhodnotenia odvolací súd mohol posudzovať len v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného. 16. Z obsahu odvolania žalovaného bolo nepochybné, že namietal postup okresného súdu, ktorý podľa neho nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, pokiaľ sa nezaoberal obranou žalovaného v tom, že žalobca nepreukázal v rámci svojej dôkaznej povinnosti nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla, keď túto (ne)účelnosť v rámci dôkaznej povinnosti v rozpore so zákonom okresný súd prenášal na žalovaného, ako aj, že vzťah medzi žalovaným a poškodenou obchodnou spoločnosťou nebol obchodno-právnym vzťahom, preto nebolo namieste priznať paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur v zmysle § 369c Obchodného zákonníka. Uvedený odvolací dôvod žalovaného nebol podľa krajského súdu relevantný. 17. Odvolací súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia tak, ako to vyžaduje ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd k napadnutému výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 252,07 Eur spolu s príslušenstvom, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 Eur, uviedol odôvodnenie, ktoré obsahovalo jasné a zreteľné skutkové závery, ako aj právne posúdenie sporovej veci. Okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti považoval za podstatné, čo bolo v konaní preukázané a ktoré tvrdenia tvorili obsah dôkaznej povinnosti tej - ktorej sporovej strany. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu viažuce sa k výrokovej časti je konkrétne a určité, bolo v ňom zhodnotené a vyjadrené na základe akých skutkových a právnych záverov je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 252,07 Eur spolu s príslušenstvom, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur. Z dôvodu riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia potom nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia, a tým nebola ani namieste argumentácia, že by došlo k porušeniu základného práva žalovaného ako sporovej strany na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. 18. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Žiadnej zo sporových strán nebola znemožnená realizácia jej procesných oprávnení, ani možnosť jej aktívnej účasti na konaní. Rozsudok okresného súdu bol riadnym spôsobom odôvodnený, a pokiaľ sa okresný súd nestotožnil s argumentáciou odvolateľa, tak uvedené neznamená porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Nepochybne do práva na spravodlivý proces patrí právo sporovej strany na preskúmateľné, dostatočne odôvodnené súdne rozhodnutie, s náležitosťami vyžadovanými zákonnou úpravou procesného práva. Ku dňu vydania rozsudku súdu prvej inštancie (26.04.2018) išlo o ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalované a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 19. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003 vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. K námietke nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia odvolací súd odkazuje aj na závery zjednocujúceho stanoviska, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 3.12.2015 pod R 2/2016, podľa ktorého: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave civilného procesu, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. 20. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“ (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípade ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). 21. Rozhodnutie okresného súdu obsahuje dostatočnú právnu argumentáciu k relevantným námietkam žalovaného a nie je možné považovať ho za nedostatočne odôvodnené. Základnými námietkami žalovaného sa okresný súd zaoberal. Odvolateľ v podstate vytýka napadnutému rozhodnutiu okresného súdu, že sa nestotožnil s ním predkladaným hodnotením skutkového stavu a právnym názorom a v konečnom dôsledku vychádzal aj zo záveru o neunesení dôkazného bremena žalovaného vo vzťahu k jeho obrane, založenej na tvrdení o nedôvodnosti nákladov na požičanie náhradného vozidla v žalovaným neuznanej výške. Nie je však možné dôvodne vytýkať súdu prvej inštancie, že sa vo svojom rozhodnutí v odôvodnení nevysporiadal s argumentáciou sporových strán podľa predstáv odvolateľa. V rámci celého súdneho konania mal žalovaný vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie svojej obrany voči žalobe i jej preukázania. To, že v konečnom dôsledku súd prvej inštancie dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena na preukázanie obrany uplatnenej žalovaným a žalobe vyhovel, teda, že žalovaný v spore neuspel, nie je možné interpretovať ako porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. 22. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 121, 122, 123/2016 z 23. júna 2016). Po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd uvádza, že k tejto situácii v predmetnej sporovej právnej veci nedošlo, keďže na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie boli aplikované relevantné zákonné ustanovenia, uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré boli aj správnym spôsobom interpretované. 23. Krajský súd zvýrazňuje, že nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, bola žalobcom dostatočne preukázaná. Poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu, z titulu poistnej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, patrí do oprávneného nároku poškodeného. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Krajský súd poukazuje na to, že škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané úhradou nájomného. Úhradou nájomného preto v sfére poškodeného nastala ujma, ktorá v konaní pred okresným súdom bola preukázaná. 24. K nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla krajský súd ďalej zvýrazňuje, že pokiaľ poškodenému z titulu škodovej - poistnej udalosti bol vnútený tento skutkový a právny stav, keď nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a tým sa ocitol v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla po dobu opravy svojho vozidla, nie je možné spravodlivo požadovať, aby poškodený si v takejto situácii robil prieskum trhu o najnižšom nájomnom za poskytnutie náhradného motorového vozidla. Poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý ak musel riešiť zapožičaním si náhradného motorového vozidla, tak náklady nájomného z takéhoto stavu vzniknuté sú nákladmi, ktoré je povinný žalovaný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť. Pokiaľ v tejto sporovej veci nevyhnutnosť a účelnosť vynaložených nákladov z titulu zabezpečenia si náhradného motorového vozidla bola preukázaná, tak vecne správne uviedol okresný súd, že dôkazné bremeno v rovine námietky popierajúcej nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov, bolo na žalovanom. Žalovaný tieto svoje námietky nepreukázal, preto správne rozhodol okresný súd o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 252,07 Eur s príslušenstvom v spojení aj s rozhodnými ustanoveniami zák. č. 381/2001 Z.z. Ak tvrdenia a dôkazy žalobcu chcel žalovaný vyvrátiť, tak zákonite na žalovanom bola potom dôkazná povinnosť vyvrátiť žalobcom preukazovanú nevyhnutnosť a účelnosť vynaložených nákladov za nájom náhradného motorového vozidla, ktorý práve v dôsledku stavu škodovej udalosti bol nútený si zapožičať počas opravy poškodeného motorového vozidla. Vždy tá sporová strana, ktorá tvrdí skutočnosti, je nositeľom dôkaznej povinnosti k týmto poskytnutým tvrdeniam. Tak to bolo aj vo vzťahu k žalovanému, ktorý ak namietal tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti uplatnenej škody žalobcom, bolo na ňom, na žalovanom, aby poskytol okresnému súdu nielen tvrdenia, ale aj dôkazy, ktorými namietal výšku uplatnenej škody žalobcom. Krajský súd súčasne dopĺňa, že náklady vynaložené poškodeným ako účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, a to právny predchodca žalobcu. Škodou tu bolo nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo, keďže poškodený z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období od 28.06.2016 do 06.07.2016, t.j. keď bolo dohodnuté nájomné za náhradné motorové vozidlo, svoje vozidlo po dobu opravy užívať a po celý tento čas bolo zabezpečenie náhradného vozidla nutné. Žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených a u žalovaného uplatnených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, zabezpečeného poškodeným. 25. Krajský súd k námietke žalovaného o nepreukázaní ujmy v dôsledku škodovej udalosti na strane poškodeného z titulu zabezpečenia si náhradného vozidla dodáva, že okresný súd v napadnutom rozsudku neposkytol len samotné konštatovanie prinavrátenia zaužívaného (sociálneho) komfortu poškodenému z titulu zapožičania náhradného vozidla, keďže v odseku 24.-26. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd uviedol zdôvodnenie účelnosti a nevyhnutnosti nákladov vzniknutých za prenajatie náhradného motorového vozidla, vo väzbe na právne postavenie poškodeného (náhradné vozidlo v rozhodnej dobe poškodený-podnikateľ, používal ako služobné vozidlo na zabezpečenie svojho podnikania). 26. Žalovaný namietal, že nemala byť priznaná paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 Eur, keďže vzťah medzi žalovaným a poškodenou obchodnou spoločnosťou nebol vzťahom obchodno-záväzkovým, a preto voči žalovanému ani nemohol vzniknúť nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur podľa § 369c Obchodného zákonníka. K tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd uvádza, že nemohol naň prihliadať, pretože bol uplatnený žalovaným až v rámci odvolacieho konania. Išlo o novotu v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, pretože túto obranu žalovaný nepoužil v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca už v podanej žalobe uviedol, že uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. (č.l. 5 spisu). Aj napriek uvedenému žalovaný pred okresným súdom túto časť uplatneného žalobného nároku nerozporoval, hoci zo strany okresného súdu bol žalovaný poučený o sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácii konania, naviac, ak na strane žalovaného išlo o právne zastúpenie advokátom (uznesenie okresného súdu č.k. 18Cb/2/2018-82 zo dňa 11.01.2018 o poučení v zmysle § 153 CSP, § 154 CSP - sudcovská a zákonná koncentrácia konania, ktoré uznesenie bolo žalovanému - do rúk jeho zvoleného právneho zástupcu doručené dňa 23.01.2018). Uvedenú skutočnosť dotvrdzuje aj samotná doručenka, nachádzajúca sa na č.l. 83 rub spisu. Ak prostriedok procesnej obrany vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur žalovaný v konaní pred okresným súdom neuplatnil, tak na túto novotu v odvolacom konaní, uplatnenú žalovaným, nemohol krajský súd prihliadať. Pre úplnosť odvolací poukazuje na obsah paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá predstavuje v skutkovej a právnej rovine náhradu tzv. administratívnych nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania záväzkov a ako taká paušálna náhrada nákladov súvisí s uplatnením pohľadávky, ktorá je po lehote splatnosti. 27. Okresný súd správne aplikoval aj ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., keď zobral do úvahy ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť ihneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. 28. Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní zo dňa 29.05.2018 (č.l. 118 spisu) poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 7C 247/00 zo dňa 18.01.2001, tak odvolací súd uvádza, že pre konajúce súdy nie sú záväzné (§ 193 CSP, § 391 ods. 2 CSP a § 455 CSP) rozhodnutia (iného) odvolacieho súdu (Krajský súd v Banskej Bystrici) vyslovené v obdobnej veci. Pokiaľ odvolateľ poukazoval aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 3911/2007 zo dňa 30.03.2010, odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/129/2017 zo dňa 31. októbra 2017 v zmysle ktorého: ,,S prihliadnutím na čl. 3 C. s. p. do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú“. 29. Odvolací súd teda konštatuje, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v podanom odvolaní zo dňa 29.05.2018 (č.l. 118 spisu) nemohol byť posúdený ako relevantný, preto napadnutý rozsudok okresného súdu bol potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. V neposlednom rade ako i z dôvodu zachovania právnej istoty strán konania (Čl. 2 ods. 2 CSP), odvolací súd poukazuje aj na svoju rozhodovaciu činnosť v obdobných veciach, vedených na Krajskom súde v Žiline, pod sp.zn. 13Cob/110/2017, 13Cob/121/2017 a 14Cob/2/2018. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorému bola priznaná plná náhrada odvolacích trov. O výške náhrady trov konania, rozhodne okresný súd (§ 262 ods. 2 CSP). 31. Rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.