Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/141/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113215891 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113215891.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: ŠPORTSTAV- INŽINIERING, spol. s r.o., so sídlom Hasičská 2, 971 01 Prievidza, IČO: 36 295 264, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jozefom Námešným, advokátom, so sídlom W. sv. Z. XX, XXX XX T., proti žalovanému: DREVODOMY RAJEC, s.r.o., so sídlom Šuja 98, 015 01 Šuja, IČO: 44 261 004, v konaní o zaplatenie 993,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 167/2013-116 zo dňa 24.10.2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 167/2013-116 zo dňa 24.10.2014 p o t v r d z u j e . Žalobca m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 993,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne počítaným zo sumy 993,60 Eur od 20.11.2012 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania pred okresným súdom bolo rozhodnuté tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 59,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 729,94 Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, § 555 ods. 1, 2, 3, 4, § 560 ods. 1, 2, § 562 ods. 1, 2, 3, § 428 ods. 2, 3, § 564 v spojení s ust. § 428 ods. 1, 2, 3, § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť. Okresný súd poukázal na to, že žalobca nárok skutkovo odôvodnil tým, že podľa ústnej objednávky žalovaného a vypracovanej cenovej ponuky č. 0205/12 vyrobil plastové okná a dvere v Obci Cerová a zabezpečil ich dodávku a montáž. Po vykonaní montáže žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2012133 zo dňa 05.11.2012 so splatnosťou 19.11.2012 v sume 2.079,53 Eur vrátane DPH. Vzhľadom na poskytnutú zálohovú platbu vo výške 1.085,93 Eur žalobca vyúčtoval žalovanému rozdiel dohodnutej ceny a poskytnutej zálohy v žalovanej sume 993,60 Eur, ktorú dlžnú sumu žalovaný napriek opakovaným urgenciám žalobcovi nezaplatil. 2. Z nesporného vyjadrenia žalobcu a žalovaného vyplynulo, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe zmluvy o dielo, podľa ktorej sa žalobca zaviazal dodať žalovanému okná a dvere a vykonať ich montáž za dohodnutú cenu diela. Ťažisko obrany žalovaného voči žalovanej pohľadávke spočívalo v tvrdení o existencii vád diela, v súvislosti s ktorým si žalovaný uplatnil voči žalobcovi právo na odstránenie vád diela, eventuálne zľavu z ceny diela. Procesnou povinnosťou žalovaného pri takto formulovanej obrane bola povinnosť tvrdiť a preukázať splnenie základných podmienok uplatnenia zodpovednostných nárokov z titulu vadného plnenia a na strane žalobcu preukázanie vzniku práva na zaplatenie ceny diela. Pre priznanie nárokov z vád zákon vyžaduje, aby vady diela boli objednávateľom riadne a včas notifikované, t.j. oznámené zhotoviteľovi diela. Objednávateľ je v prípade zistenia vád diela povinný tieto oznámiť zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu po tom, čo vady zistil, alebo ich mal zistiť pri prehliadke, príp. najneskôr do dvoch rokov od doby odovzdania diela pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak v súdnom konaní zhotoviteľ namietne, že objednávateľ nenotifikoval jemu známe vady bez zbytočného odkladu, nároky z týchto vád nemôžu byť objednávateľovi priznané. V situácii, že žalobca namietol nesplnenie notifikačnej povinnosti a uplatnenie akýchkoľvek zodpovednostných nárokov zo strany žalovaného ako objednávateľa voči žalobcovi ako zhotoviteľovi, bolo procesnou povinnosťou žalovaného k uvedeným tvrdeniam označiť dôkazy. 3. Výsledky dokazovania potvrdili, že žalobca dielo prenechal žalovanému, ktorému umožnil s dielom nakladať a do úžitku tohto diela nepochybne vstúpil aj konečný objednávateľ - investor, ktorý bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným, keďže žalobca vystupoval ako subdodávateľ. Ak investor vstúpil do užívania diela, z toho logicky vyplýva, že k odovzdaniu diela muselo dôjsť aj medzi žalobcom a žalovaným, inak by žalovaný nemal možnosť s dielom nakladať. Z ustanovenia § 564 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri vadách diela platia primerane § 436 až § 441. Z ustanovenia § 436 a § 437 Obchodného zákonníka bolo zrejmé, že vytknutie vád, resp. splnenie notifikačnej povinnosti ohľadom vád je jednostranný hmotno-právny úkon, ktorý pokiaľ má vyvolať účinky, tak musí spĺňať náležitosti určitosti tohto úkonu, jeho adresnosti a včasnosti. Žalovaný bol preto povinný namietané vady diela včas a riadne označiť ich popisom, prejavom, označením ich rozsahu, a to spôsobom, ktorý zabezpečí ich nezameniteľnosť s inými vadami a súčasne bol povinný vykonať voľbu zodpovednostného nároku, t.j. uviesť spôsob, akým oprávnený žiada s vadami naložiť. Žalovanému sa v súdnom konaní nepodarilo preukázať, že takýto úkon riadne a včas učinil po tom, čo žalobca oznámil žalovanému dňa 11.12.2012, že všetky investorom vytýkané vady diela na kontrolnom dni, ktorý sa uskutočnil dňa 2.10.2012, boli odstránené a dielo ukončené vykonaním poslednej opravy dňa 25.10.2012. Táto okolnosť bola relevantná vo väzbe na obranu žalobcu podľa § 428 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, a preto okresný súd k obrane žalovaného o vadnosti diela neprihliadol. Túto vyhodnotil okresný súd ako nepreukázanú, a teda nedôvodnú. Odo dňa 11.12.2012 sa žalobca opakovane domáhal voči žalovanému zaplatenia ceny diela, na ktoré výzvy žalovaný kvalifikovane reagoval až dňa 21.2.2014, t.j. po viac ako roku od ukončenia diela. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že o námietkach uplatňovaných investorom, nemal žiadnu vedomosť, čo vyplynulo aj z e-mailovej komunikácie medzi sporovými stranami z mesiaca február 2013. Okresný súd preto žalobe žalobcu vyhovel, a keďže žalovaný si riadne a včas nesplnil svoj peňažný záväzok, dostal sa dňom nasledujúcim po splatnosti ceny diela do omeškania s jej úhradou, pre ktoré omeškanie bol priznaný aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 20.11.2012 do zaplatenia. Okamih omeškania žalovaného so splnením peňažného záväzku okresný súd ustálil od splatnosti vystavenej faktúry dňa 19.11.2012 vo väzbe na okamih ukončenia diela odstránením poslednej vady diela dňa 25.10.2012 a oznámením tejto skutočnosti žalovanému žalobcom dňa 6.11.2012. 4. O trovách konania pred okresným súdom bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná náhrada trov vo výške 59,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 729,94 Eur, ktoré je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní po právoplatnosti rozsudku okresného súdu. 5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný poukázal na odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), f) O.s.p.. Poukázal na závery okresného súdu v napadnutom rozsudku, z ktorých vyplýva, že žalovaný riadne a včas neuplatnil nároky z vád diela, z ktorého dôvodu vyhovel podanej žalobe. Tieto zistenia žalovaný nepovažoval za vecne správne. Žalovaný listinnými dôkazmi preukázal, že zhotoviteľ mal vedomosť o existencii vád diela a tieto napriek viacerým výzvam neodstránil. Splnenie si notifikačnej povinnosti potvrdzuje nielen výpoveď povereného pracovníka žalobcu, ktorý uviedol, že pri kontrolnej obhliadke dňa 02.12.2013 boli konečným spotrebiteľom namietané 3 vady. Tvrdenie povereného pracovníka žalobcu o tom, že tieto vady, ak mali byť odstránené, sa nezakladá na pravde. Konečný spotrebiteľ nikdy nepodpísal prevzatie vykonaného diela. V prípade, že by boli vady odstránené, konečný spotrebiteľ by opätovne nereklamoval tie isté vady diela. Vzhľadom k uvedenému žalovaný namietal vierohodnosť výpovede povereného zamestnanca žalovaného, a to práve z dôvodu jeho ekonomickej závislosti na žalobcovi. Záver okresného súdu o riadnom odovzdaní diela je v rozpore s obsahom listov zo dňa 30.04.2013 a 30.05.2013, ktorými konečný odberateľ reklamuje vady. Obsah uvedených listov spochybňuje i výpoveď povereného pracovníka žalobcu o tom, že vytknuté vady boli odstránené a konečný spotrebiteľ dielo prevzal. V prípade, že by dielo nevykazovalo vady, konečný spotrebiteľ by neodmietal podpísať preberací protokol. To, že dielo vykazovalo vady, potvrdzuje i e-mailová komunikácia predložená podaním zo dňa 02.06.2014, z ktorej vyplýva, že žalovaný reklamoval u žalobcu i nekvalitné vykonanie montáže dilatačného lištovania. Žalovaný dňa 04.09.2012 e-mailom reklamoval u žalobcu dodanie a montáž dilatačných líšt. Žalobca ako dodávateľ uplatnenú reklamáciu v e-maile zo dňa 05.09.2014 uznal, čo potvrdzuje výňatok a e-mailu, v ktorom žalobca uvádza: ...„obrázky, ktoré ste mi poslali, ma totálne deprimovali, som rovnako zhrozený, ako ste aj vy. Za výsledok dilatačného lištovania sa Vám aj p. M. hlboko ospravedlňujem ... samozrejme, že dilatačné lištovanie celé vymeníme". V rámci tohto e-mailu žalobca určil i dodatočnú lehotu na opravu dilatačného lištovania, ktorá nebola zo strany žalobcu dodržaná. Následne objednávateľka p. M. opätovne v e-mailovej komunikácii zo dňa 06.09.2012 potvrdila neodbornosť žalobcu pri montáži dilatačného lištovania, ako i montáží okien a dvier. Následne žalovaný opätovne vyzval žalobcu na opravu nekvalitnej a neodbornej montáže dilatačného lištovania, a to formou e-mailu zo dna 06.09.2012, v rámci ktorého žiadal uviesť i presný termín opravy. Zo strany žalovaného došlo i k upozorneniu, že v prípade, ak nedôjde k oprave, zadá žalobca vykonanie opravy tretej osobe. Žalobca reagoval na predchádzajúcu výzvu e-mailom zo dňa 07.09.2012, v rámci ktorého oznámil termín výmeny dilatačných líšt dňa 14.09.2012. I napriek viacerým pokusom žalovaného o vykonanie opravy neodbornej a nekvalitnej montáži dilatačného lištovania, žalobca ani v dodatočne určenej lehote, t.j. do 14.09.2012 neopravil vytknuté vady. Skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o uplatnených reklamáciách, vyplynula z uvedenej e-mailovej komunikácie, ako aj z listu zo dňa 18.01.2013, v rámci ktorého žalobca žiadal o odsúhlasenie zostatkov, ktoré nebolo žalovaným uznané z dôvodu prebiehajúceho reklamačného konania zákazky. Z e-mailovej komunikácie, ako i skutočností uvádzaných na pojednávaní dňa 27.05.2014 vyplynula vedomosť žalobcu o uplatnených reklamáciách, ktoré napriek viacerým upozorneniam neodstránil. Vzhľadom k uvedenému sa preto závery okresného súdu javia ako predčasné, pokiaľ bolo konštatované, že dielo bolo vykonané riadne, včas a bez závad. Zistený skutkový stav veci nezodpovedá obsahu spisu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že tento spor je považovaný za „drobný spor". Žalovaný v tejto súvislosti odkázal na ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Výška žalovanej istiny je 993,60 Eur a priznané trovy konania a trovy právneho zastupovania vo výške 789,44 Eur. I napriek splneniu zákonného ust. § 150 ods. 2 O.s.p. okresný súd v uvedenom prípade neaplikoval zníženie trov, a to s poukazom na pomer žalovanej istiny a priznanej výšky trov konania. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. priznáva súdu možnosť upraviť výšku trov konania v drobných sporoch a v tomto prípade nemusia byť dané ani dôvody hodné osobitné zreteľa a nemusí ísť ani o výnimočnú situáciu. Popri skutočnosti, že ide o drobný spor (§ 200ea O.s.p.), postačuje, ak trovy konania sú neprimerané pohľadávke. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 6. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 18.02.2015 (č.l. 151 - 153 spisu). Žalobca zotrval na tom, že žalovaný nijakým spôsobom nereklamoval ním tvrdené údajné vady na diele a nesplnil si tak svoju zákonnú notifikačnú povinnosť podľa ust. § 562 Obchodného zákonníka. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že preukázal listinnými dôkazmi, že mal žalobca vedomosť o existencii vád diela. Tvrdené vady diela, ktoré navyše neboli nijako preukázané, neboli zo strany žalovaného nijako reklamované. Tvrdenia, že reklamácie boli vytknuté na obhliadke dňa 02.12.2013 a tieto neboli do dnešného dňa odstránené sa nezakladajú na pravde a žalovaný takto zavádza súd. Výsluchmi bolo preukázané, že vady reklamované ústne pri kontrolnom dni 02.12.2013 boli odstránené. Uvedené preukazuje aj skutočnosť, že po tomto dátume nebola žalobcovi doručená žiadna reklamácia a výzva na odstránenie vád. O existencii vád sa žalovaný začal prvýkrát zmieňovať až po obdržaní platobného rozkazu a túto stratégiu použil len ako obranu voči zákonným nárokom žalobcu. Žalovaný prvýkrát reklamoval vady na diele až listom zo dňa 21.2.2014, teda po podaní vyjadrenia k odporu, z ktorého vyplýva neuplatnenie nárokov z vád tovaru, resp. diela. Uvedené preukazuje vedomosť žalovaného o tom, že údajné vady nereklamoval riadne a včas a toto sa snažil zhojiť dodatočným reklamovaním vád. Ak žalovaný údajné vady reklamoval riadne a včas, toto by preukázal listinnými alebo inými dôkazmi. Takýmito dôkazmi však žalovaný nedisponuje. 7. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že výpoveď Ing. A. - povereného pracovníka preukazuje splnenie si notifikačnej povinnosti žalovaného. Toto tvrdenie žalovaného nie je správne. Z tejto výpovede vyplýva, že žalobca mal vedomosť o vadách diela vytknutých pri kontrolnom dni 02.12.2013 a tieto riadne odstránil. Ako uviedol sám konateľ žalovaného, žalobcovi nebola umožnená účasť pri písomnom vyhotovovaní záznamu z kontrolného dňa, keďže pracovníci žalobcu boli z miesta výkonu kontroly po ústnom oznámení vád poslaní preč. Písomný záznam z kontrolného dňa sa žalobcovi preukázateľne dostal do dispozície až po jeho doručení žalovaným na súd. Žalobca si splnil povinnosť odstrániť a napraviť všetky vady, ktoré počas kontrolného dňa boli vytknuté. Toto preukazuje aj následná komunikácia medzi žalobcom a žalovaným, ktorá je súčasťou spisu. Navyše, konateľ žalovaného, pán Ing. Bronček po pojednávaní konanom zo dňa 25.07.2014 telefonicky kontaktoval žalobcu a priznal, že ich to mrzí a nevedia, kde sa stala chyba, ale naozaj zistili, že žiadnu reklamáciu žalobcovi od odovzdania diela v októbri 2012 nezasielali a chceli vec mimosúdne riešiť. 8. Žalobca mal uzavretý zmluvný vzťah so žalovaným. Žalovaný ako zmluvný partner bol povinný podľa ust. § 562 Obchodného zákonníka bezodkladne reklamovať vady, ak sa na diele vyskytli. O e- mailovej komunikácii žalovaného s konečným odberateľom, p. M. nemal žalobca žiadnu vedomosť a o tejto sa dozvedel až na pojednávaní z predložených dôkazov. Tvrdenie žalovaného, že žalobcovi bolo známe prebiehajúce reklamačné konanie po zaslaní odsúhlasenia zostatkov je zavádzajúce. Poznámka na odsúhlasení síce vyznačená bola, ale z tejto poznámky žiadnym spôsobom nevyplývalo, o akú reklamáciu ide. Bola to reklamácia zo strany konečného odberateľa voči žalovanému, t.j. v rámci zmluvného vzťahu medzi ním a treťou osobou, a teda mimo zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný neučinil žiadne právne úkony voči žalobcovi zakladajúce uplatnenie reklamácie voči žalobcovi. Žalovaný tvrdí, že reklamoval dilatačné lišty. Táto reklamácia dilatačných líšt nemá žiadny súvis s požadovanými nárokmi žalobcu. Táto reklamácia dilatačných líšt bola vybavená tak, že tieto si nechal žalovaný opraviť sám a tieto dilatačné lišty ani žiadne náklady s nimi súvisiace mu nikdy neboli fakturované ani započítané do ceny diela. Navyše, lišty boli reklamované v septembri 2012, teda pred odovzdaním diela 2.10.2012, a pred týmto odovzdaním aj odstránené. Tvrdenia, že p. M. e-mailovou komunikáciou medzi ňou a žalovaným namietala práce ohľadom dilatačných líšt, a napriek tomu, že tieto vady neodstraňoval žalobca, len potvrdzujú tvrdenia žalobcu, že tieto reklamácie sú v rámci zmluvného vzťahu žalovaného s p. M. a žalobcovi neboli žiadne údajné vady notifikované. Žalobca zotrval na tom, že žalovaný nereklamoval žiadne vady diela a neuhradil cenu za dielo vo výške 993,60 Eur, preto žiadal žalobe vyhovieť, keďže žalovanému podľa ust. § 526 Obchodného zákonníka nevznikol nárok zo zodpovednosti za vady. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho konania. 9. Písomné vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému podaním Krajského súdu v Žiline zo dňa 08.06.2016 (č.l. 183 spisu), ku ktorému zo strany žalovaného nebolo zaslané stanovisko. 10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/141/2016-189 zo dňa 28.09.2016, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 08.11.2016 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za aplikácie ust. § 219 ods. 1, 3 CSP. 12. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 13. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia krajský súd mohol posudzovať napadnutý rozsudok okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa 02.01.2015 a z nich len tých, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností, resp. uvádzania nových dôkazov nevykonaných pred okresným súdom, za procesného stavu splnenej poučovacej povinnosti okresným súdom v zmysle v tom čase platného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, a to § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré poučenie bolo súčasťou predvolania na nariadený termín pojednávania dňa 24.10.2014, uskutočneného pred okresným súdom. Krajský súd uvádza, že v štádiu svojho konania aplikoval rozhodné ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP"), keďže táto právna úprava v zmysle ust. § 474 CSP nadobudla účinnosť 01. júla 2016 v spojení s ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Základným odvolacím dôvodom žalovaného bola námietka, že skutkové závery vyvodené okresným súdom nezodpovedajú obsahu spisového materiálu a v ňom obsiahnutých vykonaných dôkazov, pretože žalobca podľa obrany žalovaného nemá nárok na cenu diela, ak vo vzťahu k dielu vykonaného žalobcom boli uplatnené reklamácie - zodpovednostné nároky žalovaným, podľa ktorých žalobca vady neodstránil. To znamená v zmysle obrany použitej nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj v odvolacom konaní žalovaný zotrval na tom, že žalobca nevykonal dielo riadne, a preto nenastala ani splatnosť ceny za takto vykonané dielo. 15. K nosnému odvolaciemu dôvodu žalovaného, ktorý tvrdil, že vady boli reklamované u žalobcu včas a tieto neboli odstránené, v dôsledku čoho nie je opodstatnený nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela, krajský súd primárne uvádza, že skutkové závery vyvodené okresným súdom v napadnutom rozsudku mali základ vo vykonaných dôkazoch pred okresným súdom. V odvolacom konaní bolo preto nevyhnutné konštatovať, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené, má základ v obsahu spisového materiálu a vo vykonanom dokazovaní pred okresným súdom. 16. Žalovaný sa bránil, že vady, ktoré boli popísané, neboli odstránené žalobcom. Vo vzťahu k tejto obrane žalovaného žalobca v konaní pred okresným súdom v zmysle obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.5.2014 namietol, že žalovaným tvrdené vady neboli reklamované bez zbytočného odkladu. Ak žalovaný použil obranu, že dielo má vady, ktoré neboli odstránené, ako aj, že vady uplatňoval u žalobcu bez zbytočného odkladu, tak mal dôkaznú povinnosť preukázať túto obranu, tvrdenie, k čomu podľa názoru krajského súdu, ktorý bol v zhode aj so záverom okresného súdu, nedošlo. Pokiaľ žalovaný nepreukázal splnenie si notifikačnej povinnosti vo vzťahu k tvrdeným vadám diela, t.j. že tieto uplatnil zvoleným zodpovednostným nárokom voči žalobcovi včas, tak na tieto ďalšie vady nemohol ani okresný súd prihliadať okrem troch konkrétne popísaných vád, zistených pri kontrolnej ohliadke diela dňa 02.10.2012, ktoré boli aj žalobcom odstránené. 17. Krajský súd zdôrazňuje, že predmetom sporu boli nároky vyplývajúce zo zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a preto bolo povinnosťou tak žalobcu, ako aj žalovaného svoje tvrdenia z tohto zmluvného vzťahu aj preukázať. Ak na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným nadväzoval zmluvný vzťah medzi žalovaným a ďalším subjektom, pričom sa viedla korešpondencia medzi žalovaným a týmto tretím subjektom, tak uvedené sa bez ďalšieho nemohlo dotknúť vzťahu založeného medzi žalobcom a žalovaným. Pokiaľ žalovaný chcel, aby vo vzťahu k nemu uplatnené nároky od jeho zmluvného partnera mali byť prenesené aj vo vzťahu k žalobcovi, s ktorým mal žalovaný uzavretú zmluvu o dielo, tak bol povinný tieto nároky jednoznačným spôsobom uplatniť voči žalobcovi, t.j. nároky zo zodpovednosti za tvrdené vadné plnenie žalobcom. Ak žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval, tak jeho korešpondencia s jeho zmluvným partnerom ako tretím subjektom sa bez ďalšieho nemohla relevantným spôsobom premietnuť do vzťahov a vzájomných nárokov medzi žalobcom a žalovaným. 18. K odstráneniu existujúcich vád, ktoré boli uplatnené žalovaným včas, krajský súd poukazuje na stanovisko žalobcu zo dňa 11.12.2012 (č.l. 67 spisu) k tomu, že vady, ktoré boli zistené na kontrolnom dni dňa 02.10.2012, boli zo strany žalobcu odstránené. Ďalej krajský súd poukazuje i na e-mailovú komunikáciu (č.l. 68 spisu), v ktorej žalobca uvádza žalovanému, že nedošlo k úhrade faktúry i napriek tomu, že žalovaný neuplatnil u žalobcu žiadnu reklamáciu; išlo o úhradu zostatku 993,60 Eur z faktúry č. 20121133. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nesplnení notifikačnej povinnosti žalovaným včas uplatniť reklamáciu voči žalobcovi mal krajský súd za zistené, že k reklamácii zo strany žalovaného došlo až písomnou Reklamáciou zo dňa 21.02.2014 (č.l. 71 spisu), čo nebolo včas vzhľadom aj k dátumu 02.10.2012, ktorý sa týkal prevzatia stavebných prác v súvislosti s vykonaným kontrolným dňom. Krajský súd pri nesplnení notifikačnej povinnosti žalovaným, t.j. včas uplatniť vady vo vzťahu k žalobcovi ako svojmu zmluvnému partnerovi poukazuje aj na list žalobcu zo dňa 04.03.2014 (č.l. 72 spisu), ktorým žalobca oznamuje žalovanému, že vady zistené počas kontrolného dňa 02.10.2012 boli odstránené s tým, že až do 21.02.2014 žalobca nedostal od žalovaného žiadnu reklamáciu a ani od p. M., ktorá bola zmluvným partnerom žalovaného. Z týchto dôkazov, ktoré boli označené žalovaným v konaní pred okresným súdom a ktoré aj boli vykonané, žalovaný nepreukázal svoju obranu v tom, že by včas uplatnil zodpovednostný nárok v rovine tých vád diela vykonaného žalobcom, ktoré špecifikoval. Pri námietke žalobcu v súdnom konaní o nie včasnom uplatnení reklamácie žalovaným žalobcovi nebolo možné na túto obranu žalovaného v súdnom konaní o zaplatenie zostatku ceny diela prihliadať. Obrana žalovaného sa preto nedotkla uplatneného žalobcovho nároku o zaplatenie zostatku ceny diela. Ak okresný súd žalobe žalobcu vyhovel, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené v celom rozsahu, t.j. nielen o zaplatenie zostatku ceny diela, ale aj požadovaného príslušenstva - úroku z omeškania z dôvodu, že u žalovaného nastalo omeškanie so splnením peňažného záväzku. 19. Vo vzťahu k ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalovaného, ktorý sa týkal výrokovej časti rozsudku okresného súdu o priznaní trov súdneho konania žalobcovi ako úspešnej strane sporu, keď žalovaný sa domáhal aplikácie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. platného v čase uskutočneného odvolania žalovaným, sa zo strany krajského súdu uvádza, že takýto návrh žalovaného v konaní pred okresným súdom nebol prezentovaný. V čase konania a rozhodovania okresným súdom platilo ust. § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Uvedené zákonné ustanovenie platné v čase konania a rozhodovania okresného súdu preto vzhľadom k zákonnej dikcii dávalo len možnosť súdu v drobných sporoch neprimerané trovy nepriznať alebo znížiť. Zákonné ustanovenie nebolo koncipované ako povinnosť súdu. Z dôvodu, že žalovaný v konaní pred okresným súdom sa nedomáhal aplikácie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania pred okresným súdom a naviac toto zákonné ustanovenie platné v čase konania a rozhodovania okresným súdom dávalo súdu len možnosť, nie zákonnú povinnosť, krajský súd nezistil relevantnosť odvolacieho dôvodu žalovaného ani do výrokovej časti rozsudku okresného súdu, ktorým bola žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznaná náhrada trov konania vzniknutých pred okresným súdom. Za tejto situácie bol preto rozsudok okresného súdu potvrdený aj vo výroku o trovách súdneho konania, vzniknutých pred okresným súdom. 20. Vzhľadom k vyššie uvedeným zhodnoteniam krajský súd uvádza, že neboli splnené podmienky ani pre zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie v spojení aj s ust. § 387 ods. 2 CSP. K úplnosti sa dodáva, že pokiaľ krajský súd vo veci podaného odvolania žalovaného konal spôsobom verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania, tak takýmto postupom nezasiahol do práv žalovaného ako sporovej strany, vzhľadom aj k jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, ak žalovanému v samostatnom konaní takéto zastúpenie z radov advokátov nebolo priznané. Naviac v čase podaného odvolania žalovaným tento bol zastúpený právnym zástupcom. Krajský súd v Žiline mal za to, že za tohto stavu podaného odvolania žalovaným prostredníctvom jeho právneho zástupcu mohol vo veci verejného vyhlásenia rozsudku konať, keďže pre medze odvolacieho konania boli určujúce odvolacie dôvody žalovaného, ktoré boli vyjadrené v podanom odvolaní žalovaného za účasti ešte v tom čase právneho zástupcu žalovaného, pretože toto právne zastúpenie zaniklo až po uskutočnenom procesnom úkone odvolania žalovaného. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, preto žalobcovi ako úspešnej strane sporu bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady týchto trov v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.