Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 28Co/149/2024 6124243050 26. 08. 2025 Mgr. Lucia Mizerová ECLI:SK:KSTT:2025:6124243050.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného advokátkou: Mgr. Zuzana Bírová, so sídlom Americká 2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXXX/XX, D., zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s. r. o., so sídlom Hlavná 949/53, Galanta, IČO: 47 252 987, o zaplatenie 1.589,90 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35C/50/2024 - 84 zo dňa 11. septembra 2024 t a k t o rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: -928Co/149/2024 28Co/149/20246124243050 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.589,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.589,90 eura od 08.12.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. 2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 415, § 420 ods. 1, § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ust. § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b), ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako aj ust. § 64 ods. 1 až 3, § 66 ods. 2 písm. a), ods. 6 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. 3. Vecne súd argumentoval tým, že žalobca sa voči žalovanému domáhal náhrady plnenia poskytnutého poškodenému v zmysle § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. v súvislosti s nehodou dňa 07.05.2023 pri ktorej malo dôjsť k vzniku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla žalovaného, ktoré viedol žalovaný. Nebolo sporné, že žalovaný bol v rozhodnom období prevádzkovateľom vozidla, ktorým mala byť spôsobená škoda a že zároveň vozidlo aj viedol, avšak na vozidlo žalovaného nebolo k momentu udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný zodpovedá jednak podľa § 420 ods. 1 OZ za škodu spôsobenú zavineným porušením právnej povinnosti a zároveň podľa § 427 OZ ako prevádzateľ za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Žalovaný pritom v priebehu konania
pripustil, že sa v rozhodnom čase nachádzal na mieste udalosti a že viedol svoje motorové vozidlo. Popieral však, že by v súvislosti s prevádzkou jeho motorového vozidla vznikla škoda na vozidle poškodeného a že vznik tejto škody zavinil žalovaný. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil správu o nehode zo 07.05.2023. Správa o nehode predstavuje tlačivo vytvorené pre uplatnenie nárokov na náhradu škody pri škodových udalostiach a slúži k zaznamenaniu skutkového stavu udalosti v cestnej premávke. Cieľom právnej úpravy, ktorá zaviedla tlačivo pre účely náhrady škody, bolo zabezpečiť jednoduchší prístup osôb poškodených pri škodových udalostiach k náhrade škody a predstavuje prostriedok, prostredníctvom ktorého je poškodený schopný svoj nárok na náhradu škody preukázať. Povinnosť účastníka škodovej udalosti vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody vyplýva z § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uvádzal, že zavinenie na škodovej udalosti nikdy nepriznal, vo vyjadrení zo 14.05.2024 uviedol, že správu o nehode so žalobcom nikdy nepodpísal a podpis na správe predloženej žalobcom nie je pravým podpisom žalovaného. Tieto tvrdenia však sám vyvrátil, keď pri svojom výsluchu na pojednávaní 24.06.2024 uviedol, že správu o nehode podpísal, lebo je hlupák. Zároveň žalovaný predložil časť zápisnice OR PZ v Galanta, odbor kriminálnej polície zo 14.02.2024 o jeho výsluchu, z ktorej tiež vyplýva, že mu mal poškodený dať nejaký lístoček, ktorý žalovaný podpísal. Žalovaný nenavrhol žiadne dokazovanie na preukázanie neplatnosti jeho podpisu a tvrdenie, že správu o nehode nepodpísal, následne sám pri svojom výsluchu vyvrátil. Žalovanému ako účastníkovi cestnej premávky museli byť známe dôsledky podpísania správy o nehode, ako jednej z povinností účastníka nehody vyplývajúcej priamo zo zákona. Podpisom správy o nehode sa účastníci škodovej udalosti dohodli na priebehu nehody, rozsahu škody a miere zavinenia, pričom obaja svojím podpisom potvrdili, že nehodu zavinil žalovaný. Pokiaľ žalovaný obsah správy o nehode spochybňoval a na preukázanie svojich tvrdení navrhol výsluch poškodeného ako svedka, súd konštatuje, že vypočutý svedok pri svojom výsluchu v plnom rozsahu potvrdil obsah správy o nehode a konzistentne a logicky popísal svoje konanie po zistení škody na jeho vozidle. Na druhej strane vyjadrenia žalovaného boli opakovane zmätočné. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že po odchode z miesta udalosti mu policajti volali a on sa na miesto vrátil, kde mu mali povedať, aby ani nevystupoval, že škodu nespôsobil a ďalej to neriešili. Toto tvrdenie je však v rozpore s vyjadrením žalovaného v zápisnici OR PZ zo 14.02.2024, v ktorej žalovaný uviedol, že sa dňa 07.05.2023 dostavil na dopravný inšpektorát z dôvodu, že malo dôjsť k poškodeniu motorového vozidla poškodeného. Žalovaný predložením tejto zápisnice len sám potvrdil vyjadrenie poškodeného, že po tom ako žalovaný z miesta nehody odišiel, poškodený po upozornení susedmi išiel na políciu, kde zistili totožnosť žalovaného, ktorý sa následne na políciu dostavil. Žalovaný uvádzal, že poškodený ho mal kontaktovať až 4 - 5 dní po udalosti. To však nezodpovedá konaniu a ďalšiemu vyjadreniu žalovaného, podľa ktorého žalovaný poistku na druhý deň vybavoval, nakoľko ešte v deň nehody poškodený nejakým spôsobom zistil, že žalovaný nemá poistenie. Súdu nie je zrejmé, kedy takáto konverzácia medzi žalovaným a poškodeným mala v deň udalosti prebehnúť, keď žalovaný tvrdil, že po jeho príchode mu mali policajti povedať, aby ani nevystupoval z auta, a ani za akým iným účelom, než pre potreby vyplnenia správy o nehode a uplatnenia si nároku na náhradu škody. Naopak obsah správy o nehode zodpovedá vyjadreniu svedka, ktorý uviedol, že žalovaný mu dňa 07.05.2023 bielu kartu neodovzdal a preto išiel na políciu, kde dopisoval do správy o nehode číslo zmluvy, ktoré mu žalovaný nevedel uviesť. Až následne mu žalovaný priniesol novú zmluvu o PZP (s účinnosťou od 09.05.2023), na základe ktorej obsah správy o nehode menili (čo zodpovedá preškrtnutým údajom na správe o nehode). Tvrdenie žalovaného, že polícia neeviduje nahlásenie dopravnej nehody ani škodovej udalosti, doložené potvrdením z 11.12.2023 súd nepovažoval za relevantné, nakoľko pokiaľ udalosť v cestnej premávke, ku ktorej došlo dňa 07.05.2023, nebola kvalifikovaná ako dopravná nehoda v zmysle § 64 ods. 1 a 2 zákona o cestnej premávke, účastníkom v zmysle § 66 ods. 2 zákona o cestnej premávke nevznikla povinnosť nahlásiť ju polícii. Ak aj polícia bola prítomná pri udalosti, v prípade zistenia, že medzi účastníkmi existuje dohoda o zavinení, potvrdená v správe o nehode, v zmysle zákona nie je potrebné, aby polícia túto udalosť ďalej riešila, či viedla v evidencii. Aj tieto skutočnosti potvrdil vypočutý svedok, keď vypovedal, že sa ich policajt pýtal, ako to chcú riešiť, či sa dohodnú, a keďže škoda nevyzerala závažne, povedali, že sa dohodnú. 4. Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že dňa 07.05.2023 o 17.30 hod. bola prevádzkou motorového vozidla žalovaného, ku ktorému nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie, spôsobená dopravná nehoda, pri ktorej došlo ku škode na majetku poškodeného. Konanie žalovaného, ktorý viedol motorové vozidlo, v súvislosti s čím spôsobil poškodenému škodu, rozsah poškodenia ako aj zavinenie žalovaného, bolo preukázané Správou o nehode podpísanou žalovaným aj poškodeným. Žalovaného obrana, spočívajúca v spochybnení obsahu správy o nehode, nebola v konaní
účinná, nakoľko žalovaný potvrdil, že správu o nehode podpísal. Na spochybnenie svojho protiprávneho konania a zavinenia žalovaný navrhol vykonanie dôkazu výsluchom druhého účastníka udalosti, ktorý však v plnom rozsahu potvrdil obsah správy o nehode. Za bezpredmetné súd považoval aj dodatočné predloženie ďalšieho vyhotovenia správy o nehode. Jednak žalovaný žiadnym spôsobom neozrejmil pôvod tejto ďalšej listiny, ktorej obsah sa navyše v prevažnej miere zhodoval s prvou správou o nehode, predovšetkým v časti konštatovaného zavinenia. Súd však zohľadnil najmä účel správy o nehode ako tlačiva pre preukázanie nároku na náhradu škody, ktorý bol v danom prípade uplatnený u žalobcu, ktorý poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. V tejto súvislosti je preto irelevantné koľko správ o nehode účastníci škodovej udalosti vyhotovili, keďže podstatná je len tá, ktorá bola za účelom uplatnenia nároku na poistné plnenie žalobcovi predložená. Výška škody na poškodenom vozidle bola vyčíslená faktúrou č. 2023143 zo 04.09.2023 na sumu 1.907,88 eura, ktorá sa stala splatnou 18.09.2023. 5. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca preukázal, že si plnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. a uhradil poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistné plnenie bolo vyplácané prostredníctvom Allianz - Slovenská poisťovňa a. s., pričom výpisom z účtu žalobca preukázal refundáciu týchto nákladov. Tým mu vznikol nárok v zmysle § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. na uplatnenie si náhrady toho čo plnil, a to voči žalovanému ako subjektu zodpovednému za vzniknutú škodu. Žalobca žalovaného vyzval na plnenie výzvou, z ktorej vyplýva akého poistného prípadu sa týka a akú sumu si od neho žalobca nárokuje. Žalobca si voči žalovanému svoje nároky uplatnil riadne a žalovaný tieto v stanovených lehotách nesplnil, čím sa dostal do omeškania. Súd preto žalobe vyhovel v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1.589,90 eura a zároveň žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania, keďže žalobca vyzval žalovaného na plnenie jeho peňažnej pohľadávky výzvou riadne doručenou žalovanému. Vo výzve žalobca vyzval žalovaného na splnenie pohľadávky v termíne do 07.12.2023. Nakoľko žalovaný svoje peňažné záväzky na základe výzvy neuhradil, dňom nasledujúcim po lehote na plnenie sa dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy do zaplatenia. 6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a uviedol, že žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zastúpenia v celom rozsahu odvolanie z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamieta a priznáva žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalovaný dôvodil, že súd vychádzal z tvrdenia svedka E. F. G. na pojednávaní dňa 11.09.2024 o prítomnosti dvoch očitých svedkov pri udalosti, pri ktorej malo dôjsť ku škode, ktorej regresný nárok sa v tomto konaní uplatňoval a hoci strana žalovaného prítomnosť a existenciu akýchkoľvek svedkov poprela, napriek absencii výsluchu a vykonania dokazovania výsluchom nestotožnených osôb, súd dospel k skutkovému záveru o tom, že skutočne došlo k udalosti, na základe ktorej malo dôjsť k poškodeniu vozidla vo vlastníctve spoločnosti, ktorej konateľ ako svedok bol vypočutý, hoci neexistuje jediný svedok, ktorý by túto verziu vzniku škody potvrdzoval. Z pojednávania dňa 11.09.2024 je preukázaná skutočnosť, že v prípade záznamu o nehode boli vyhotovené minimálne dva a väčší počet nie je vylúčený, pričom na dvoch existujúcich záznamoch je totožné písmo svedka E. G. avšak rozdielny popis, ako malo dôjsť k udalosti, ktorá nie je žiadnym očitým svedkom dosvedčená. Vyšší vek žalovaného mohol byť dôsledkom, že si nepamätal podpisovanie akejkoľvek správy, a to mohlo byť aj dôsledkom, že pri prevzatí právneho zastúpenia v rámci koncipovania odporu vychádzal právny zástupca žalovaného z tvrdenia žalovaného, že nepodpísal žiadne tlačivo o nehode, hoci podpísanie potvrdil na pojednávaní dňa 11.09.2024, avšak rovnako si nemusel pamätať ani skutočnosť, koľko krát podpisoval túto správu o nehode a čo v jednej alebo druhej bolo napísané a komu sa prisudzovalo zavinenie. Čím si však žalovaný vždy bol istý je skutočnosť, že do automobilu patriaceho spoločnosti, v ktorej bol E. G. konateľom nikdy nenarazil (nenacúval). Zodpovednosť žalovaného na základe podpísaného tlačiva o nehode, ktoré nevypisoval sám, ale vypisoval (viac razy) svedok E. G. samo o sebe nie je dôkazom o skutočnosti, že došlo k udalosti, ktorá mala zakladať nárok na náhradu škody, ktorú preplatil žalobca, pokiaľ táto udalosť (ktorej neexistencia bola potvrdená aj z OR PZ, ODI Galanta) nebola preukázaná
aj iným hodnoverným spôsobom. Takýto hodnoverný spôsob však absentuje a regresný nárok v tomto konaní nemohol byť spravodlivo žalobcovi priznaný v rámci správneho právneho posúdenia veci na základe vykonaného dokazovania. Žalovaný dopravnú nehodu ani inú škodovú udalosť dňa 07.05.2023 nespôsobil na žiadnom vozidle, opak nebol preukázaný ani v tomto konaní a nepreverenie pravdivosti udalosti, ku ktorej malo dôjsť dňa 07.05.2023 žalobcom, ktorej existenciu tvrdila spoločnosť COLORTEC s.r.o., nemôže byť na škodu žalovaného. 8. Žalobca samostatný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP. 10. Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že z obsahu spisu vyplynulo, že právny zástupca žalovaného podal predmetné odvolanie elektronicky na elektronickom formulári s názvom „ 35C/50/2024 – Odvolanie proti Rozsudku zo dňa 11.09.2024“, ktorý dokument bol opatrený elektronickým podpisom právneho zástupcu, prílohou tohto podania bol potom samotný dokument odvolania obsahujúci odvolacie dôvody, ktorý však už elektronicky právnym zástupcom žalovaného podpísaný nebol (viď výsledok informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe č. l. 93). Odvolací súd sa preto zaoberal otázkou, či bolo podané odvolanie riadne podpísané, resp. či podané odvolanie obsahovalo odvolacie dôvody a odvolací návrh. K uvedenej problematike zaujal postoj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Obdo/19/2023 zo dňa 28.06.2024, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2024 keď uzavrel: „ Odvolanie podané elektronicky z elektronickej stránky strany sporu na predpísanom formulári podpísanom kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktoré obsahuje dôvody odvolania len v pripojenej prílohe, na ktorú vo formulári výslovne odkazuje, avšak ktorá nebola osobitne podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom strany sporu, sa nedá bez ďalšieho (t. j. bez posúdenia obsahu pripojenej prílohy) považovať za odvolanie podané bez odvolacích dôvodov. Kvalifikovaný elektronický podpis na odvolacom formulári a vo formulári výslovný odkaz na pripojenú, hoci osobitne neautorizovanú prílohu, jednoznačne verifikoval osobu, ktorá odvolanie podávala, čím sa dosiahol zákonom sledovaný účel a kvalifikovaný elektronický podpis dal elektronickému formuláru podobu, na ktorú súd musí prihliadnuť ako na podanie písomné, vrátane k nemu pripojených príloh.“ Zo zreteľom na takto ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu (čl. 2 ods. 2 CSP), mal odvolací súd za to, že aj v danom prípade je potrebné predmetné elektronicky podané odvolanie žalovaného považovať za podané riadne, vrátane odvolacích dôvodov a odvolacieho návrhu. 11. V odvolacom konaní je odvolací súd viazaný rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) ako aj odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), to znamená, že odvolanie prejedná len v medziach, v akých odvolateľ rozsudok súdu prvej inštancie napáda a prihliada len na tie dôvody, z akých odvolateľ žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, uplatnené v lehote pre podanie odvolania (okrem vád procesných podmienok § 380 ods. 2 CSP). 12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia a uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu domáhajúceho sa náhrady plnenia poskytnutého poškodenému v zmysle § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. v súvislosti s udalosťou dňa 07.05.2023, pri ktorej malo dôjsť k poškodeniu vozidla
poškodeného COLORTEC s. r. o. prevádzkou motorového vozidla žalovaného, ku ktorému v čase udalosti nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vyhovel v celom rozsahu dôvodiac, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 07.05.2023 o 17:30 hod. bola prevádzkou práve motorového vozidla žalovaného spôsobená škoda na majetku poškodeného, pričom na vozidlo žalovaného nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie, z ktorého dôvodu uhradil poistné plnenie poškodenému žalobca z garančného fondu, čím mu vznikol nárok na náhradu toho čo plnil voči žalovanému ako zodpovednému subjektu. 13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného práva na náhradu plnenia poskytnutého poškodenému podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z., a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné: 14. Žalovaný v podanom odvolaní namietal predovšetkým nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, teda jeho záver, že ku škode na vozidle poškodeného došlo prevádzkou vozidla žalovaného. Dôvodil, že žalovaný rozporoval tvrdenie konateľa poškodeného E. F. G., že pri škodovej udalosti mali byť prítomní dvaja svedkovia, pričom napriek nestotožneniu týchto svedkov a ich nevypočutiu, dospel súd k záveru že došlo k danej škodovej udalosti, o ktorej neexistuje jediný svedok. Dôvodil, že existuje viac záznamov o nehode, ktoré rozdielne popisujú danú škodovú udalosť. Pokiaľ ide o rozporné vyjadrenia žalovaného v konaní, tieto odôvodňoval vyšším vekom žalovaného, ktorý si nemusel pamätať, či podpisoval akúkoľvek správu o nehode. Žalovaný si je však istý, že do automobilu patriaceho spoločnosti, v ktorej bol E. G. konateľom, nikdy nenarazil. Samotné tlačivo – správa o nehode nie je dôkazom o skutočnosti, že došlo k danej škodovej udalosti. Pokiaľ ide o dôvody tvrdeného nesprávneho právneho posúdenia veci, tieto žalovaný nekonkretizoval. 15. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). 16. Nárok žalobcu posúdil súd prvej inštancie v zmysle ust. § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. ako nárok na náhradu plnenia poskytnutého poškodenému z garančného fondu v súvislosti s nehodou dňa 07.05.2023, pri ktorej došlo k vzniku škody prevádzkou motorového vozidla žalovaného, ktorý bol zároveň vodičom tohto vozidla, na ktoré však v čase nehody nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zároveň otázku zodpovednosti žalovaného za škodu posúdil jednak podľa § 420 OZ, ako zodpovednosť vodiča za škodu spôsobenú zavineným porušením právnej povinnosti a zároveň podľa § 427 OZ ako zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. 17. Žalovaný v odvolaní dôvodí iba všeobecne, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, resp. v bode 4. uvádza, že žalobcovi na základe vykonaného dokazovania nemohol byť spravodlivo priznaný predmetný nárok v rámci správneho právneho posúdenia veci. Žalovaný však konkrétne neuvádza, ktorý právny predpis bol súdom prvej inštancie na predmetnú právnu vec nesprávne aplikovaný, resp. v čom boli aplikované právne normy nesprávne interpretované. Žalovaný teda v odvolaní síce napáda právnu stránku rozhodnutia, neuvádza však jeho konkrétne právne vady. Odvolací súd je pritom odvolacími dôvodmi odvolateľa viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), preto musí byť odvolanie nevyhnutne z hľadiska uplatnených vád aj odôvodnené (§ 363 CSP), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho aj identifikovať, t. j. uviesť, v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. 18. Odvolací súd pritom vady v aplikovanom právnom posúdení veci, ani vady v interpretácii aplikovaných právnych predpisov nezistil a pokiaľ ide o právne posúdenie veci, ako bolo uvedené vyššie,
sa s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje. Z obsahu odvolania žalovaného skôr vyplýva, že žalovaný nesúhlasí iba so skutkovými závermi súdu prvej inštancie spočívajúcimi v tom, že predmetnú škodovú udalosť zavinil žalovaný a iba na základe toho žalovaný vyvodzuje, že z tohto hľadiska nemohol byť nárok žalobcovi v rámci právneho posúdenia veci na základe vykonaného dokazovania priznaný. Z toho vyplýva, že žalovaný relevantne rozporuje iba skutkové závery súdu prvej inštancie, pretože nerozporuje nárok žalobcu na priznanie nároku na náhradu plnenia vyplateného poškodenému z garančného fondu pri škodovej udalosti spôsobenej vozidlom nepoisteným povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 24 ods. 2 a 7 zák. č. 381/2001 Z. z., nerozporuje ani posúdenie zodpovednosti vodiča vozidla v zmysle ust. § 420 OZ a zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla podľa § 427 OZ, ani posúdenie predmetnej škodovej udalosti podľa § 64 ods. 1 až 3, § 66 ods. 2 a 6 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci bola teda žalovaným uplatnená nedôvodne. 19. Odvolací súd nemá čo vytknúť ani skutkovým záverom súdu prvej inštancie. Úvaha súdu prvej inštancie pri hodnotení vykonaného dokazovania v danom prípade zodpovedá zásadám formálnej logiky, vychádza zo zisteného skutkového stavu veci a vykazuje funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Výsledky hodnotenia dôkazov sú súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd stručne, jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. 20. Odvolací súd má zhodne ako súd prvej inštancie v predmetnej veci za preukázané, že ku škode na motorovom vozidle poškodenej spoločnosti COLORTEC s. r. o., došlo prevádzkou motorového vozidla žalovaného. Túto skutočnosť preukazuje predovšetkým žalovaným podpísaná správa o nehode, kde sa účastníci škodovej udalosti dohodli na priebehu nehody a rozsahu škody a potvrdili zhodne, že nehodu zavinil žalovaný. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že predmetná správa o nehode slúži na zaznamenanie skutkového stavu udalosti v cestnej premávke a pre uplatnenie nárokov na náhradu škody pri škodových udalostiach. Pokiaľ teda žalovaný predloženú správu o nehode podpísal, pričom sa v nej účastníci udalosti zhodli na zavinení žalovaného, preukazuje táto správa o nehode nárok poškodeného na náhradu škody. Žalovaný potom žiadnym dôkazným prostriedkom okolnosť svojho zavinenia predmetnej škodovej udalosti nevyvrátil. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd dospel k záveru o tom, že ku škodovej udalosti došlo prevádzkou motorového vozidla žalovaného, a to napriek tomu, že svedkom škodovej udalosti mali byť podľa konateľa poškodeného dvaja svedkovia, ktorí neboli stotožnení ani vypočutí, pričom podľa žalovaného pri udalosti žiadni svedkovia neboli. Žalovaný však v priebehu konania nenavrhoval v tomto smere dokazovanie, nepožadoval, aby konateľ poškodeného týchto svedkov jednoznačne identifikoval, nepožadoval ich výsluch. Súd prvej inštancie pritom svoje skutkové závery na existencii svedkov nehody nezaložil, ale vyhodnotil všetky stranami tvrdené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach. Zároveň však žalovaný nevysvetlil, ako inak by sa konateľ poškodeného, ktorý nebol prítomný v okamihu udalosti na mieste nehody, dozvedel údaj o evidenčnom čísle motorového vozidla žalovaného. Žalovaný pritom sám vo svojej výpovedi potvrdil, že v uvedený deň bol na mieste škodovej udalosti, že s vozidlom cúval, ale že sa mu pravé zadné koleso oprelo o obrubník, ale že bol od auta poškodeného 20-30 cm. Súd prvej inštancie správne prihliadol na logické a konzistentné popísanie priebehu udalostí konateľom poškodeného a naopak na opätovné rozpory vo vyjadreniach žalovaného. Žalovaný sa pôvodne bránil tým, že správu o nehode nepodpísal, neskôr vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil, že ju podpísal. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že bolo predložených viac správ o nehode, v ktorých má byť rozdiel v popise udalostí, tak žalovaný nevysvetlil, ako tieto rôzne vyhotovenia správ o nehode, ktoré sám predložil ako dôkaz, vôbec vznikli. Súd prvej inštancie pritom správne vyhodnotil, že obe správy konštatujú zavinenie žalovaného, pričom podstatná je tá správa o nehode, ktorá bola preložená za účelom uplatnenia nároku na poistné plnenie voči žalobcovi. Konateľ poškodeného pritom náležite vysvetlil, ako bola správa o nehode vyhotovená, a teda že potom, čo na polícii vylustrovali žalovaného a žalovaný sa dostavil na políciu, vrátili sa so žalovaným na miesto nehody, kde spisovali správu o nehode, avšak žalovaný nemal doklad o poistení vozidla, preto konateľ išiel na políciu, kde do správy dopisoval číslo poistnej zmluvy, avšak vozidlo v čase škodovej udalosti poistené nebolo; a keď žalovaný priniesol nový doklad o poistení, tak tento údaj v správe preškrtol a dopísal. Žalovaný v odvolaní dôvodí, že pre vyšší vek si nepamätal podpisovanie akejkoľvek správy, prípadne koľkokrát ju podpísal, na druhej strane je si však istý, že do vozidla poškodeného nenacúval. Je však potrebné prihliadnuť na celkové rozporuplné tvrdenia žalovaného v konaní. Žalovaný najskôr dôvodil, že žiadnu správu o nehode nepodpísal, dokonca poprel pravosť
svojho podpisu na správe o nehode (vyjadrenie z 14.5.2024 č. l. 53), zároveň však predložil zápisnicu OR PZ v Galante zo dňa 14.02.2024, v ktorej žalovaný uviedol, že dňa 07.05.2023 parkoval na parkovisku v štvrti SNP, pričom keď sa pohol, trafil obrubník, avšak do auta nenacúval, nič si nevšimol; následne sa ešte toho istého dňa 07.05.2023 dostavil na dopravný inšpektorát z dôvodu, že malo dôjsť ku škodovej udalosti na vozidle spol. COLORTEC s. r. o., avšak uviedol, že s poškodeným správu o nehode dňa 07.05.2023 nespísal, pričom nevysvetlil, ako sa poškodený dozvedel jeho osobné údaje vyplnené v správe o nehode a ako sa dostal jeho podpis na správu o nehode; vyjadril sa že mu žalovaný dal podpísať lístoček, nevysvetlil, preto tento lístoček podpisoval. Následne žalovaný pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 24.06.2024 uviedol, že správu o nehode podpísal, pretože je hlupák. Tým poprel vlastnú obranu o tom, že žiadnu správu o nehode nepodpísal a že podpis na správe o nehode nie je jeho. Kým vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 24.06.2024 žalovaný tvrdil, že sa vrátil na miesto nehody dňa 07.05.2023, avšak policajti mu povedali, aby ani nevystupoval, že škodu nespôsobil, tak vo výpovedi pred OR PZ Galanta uviedol, že sa z dôvodu škodovej udalosti dostavil na dopravný inšpektorát. Žalovaný tiež nevysvetlil, ako by sa už dňa 07.05.2023 poškodený dozvedel o tom, že žalovaný nemá uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu a prečo si práve na druhý deň dňa 08.05.2023 žalovaný novú poistku vybavoval. Pokiaľ sú teda tvrdenia žalovaného rozporné v tak základných skutočnostiach, ako je či správu o nehode ne/podpísal, resp. či podpis na správe ne/patrí žalovanému, tiež či sa v deň nehody vrátil iba na miesto nehody, alebo bol aj na dopravnom inšpektoráte, nie je možné považovať sa dôveryhodné ani jeho tvrdenie, že si je istý, že žiadnu škodu so svojím vozidlom nezavinil. 21. Žalovaný teda v spore tvrdenia konateľa poškodeného nepoprel účinne, vlastnými dôveryhodnými tvrdeniami vysvetľujúcimi okolnosti danej udalosti, najmä ako sa poškodený dozvedel údaj o evidenčnom čísle jeho vozidla, ktoré mu malo spôsobiť škodu na vozidle, ako poškodený získal osobné údaje žalovaného vyplnené v správe o nehode (dátum narodenia, bydlisko, telefónne číslo a údaj o čísle poistnej zmluvy) a podpis žalovaného na správe o nehode potvrdzujúcej zavinenie žalovaného. Žalovaný uvádzal, že ho poškodený kontaktoval až 4 – 5 dní po udalosti a dal mu podpísať nevyplnenú správu o nehode, avšak to odporuje skutočnosti, že na druhý deň 08.05.2023 si žalovaný išiel vybaviť PZP. Na druhej sprane výpoveď konateľa poškodeného vyznieva dôveryhodne. Tento popísal, že škodovú udalosť zaznamenali jeho susedia, ktorí mu poskytli evidenčné číslo vozidla žalovaného, preto išiel na políciu, kde žalovaného vylustrovali; keď sa žalovaný dostavil na políciu, vrátili sa na miesto nehody a spísali správu o nehode, žalovaný mu poskytol osobné doklady avšak okrem poistky, ktorú keď žalovaný priniesol, táto bola uzavretá až odo dňa 09.05.2023, preto pôvodné údaje o poistení na správe o nehode preškrtol; na polícii uviedli, že sa na škodovej udalosti dohodnú, preto nehoda nebola riešená políciou. Žalovaný na vyvrátenie týchto tvrdení, (okrem výsluchu konateľa poškodeného) nenavrhol vykonať žiadne relevantné dokazovanie vyvracajúce skutočnosť, potvrdenú podpisom žalovaného v správe o nehode, a to zavinenie škodovej udalosti žalovaným. Žalovaný hodnoverne a logicky nepopísal priebeh udalostí dňa 07.05.2023, v jeho vyjadreniach sú rozpory a protirečenia. Na druhej strane potvrdil, že bol so svojím vozidlom na mieste škodovej udalosti, že s týmto vozidlom cúval, že zaznamenal náraz o obrubník, že bol zavolaný dopravnou políciou a že sa vrátil na miesto nehody a že si na druhý deň 08.05.2023 vybavil povinné zmluvné poistenie. 22. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní dôvodí, že v konaní nebola preukázaná skutočnosť, že by žalovaný zavinil predmetnú škodovú udalosť, je táto jeho obrana nedôvodná, pretože predložené listiny správa o nehode a zápisnica o výsluchu žalovaného dňa 14.02.2024 pred OR PZ Galanta, ako aj výpoveď konateľa žalovaného a napokon aj samotná rozporuplná výpoveď žalovaného, ktorý poprel vlastnú obranu v spore o nepodpísaní správy o nehode a o nepravosti jeho podpisu, sú dôkazmi, ktoré vo vzájomných súvislostiach skutočnosť, že škodovú udalosť spôsobil žalovaný svojim motorovým vozidlom preukazujú. Odvolaciu argumentáciu žalovaného v odvolaní o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 23. S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní uplatnených odvolacích dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj vo výroku II. o trovách konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán osobitne nenapadnutým s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 24. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému, keď dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP nezistil. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: -228Co/149/2024 28Co/149/20246124243050 Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).