Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 28Co/78/2023 2122206965 19. 12. 2024 JUDr. Peter Duman ECLI:SK:KSTT:2024:2122206965.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v spore žalobcu: Práva veriteľov, IČO: 51 134 101, Handlovská 486/62, Ráztočno, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. (bez adresy), o 700 € s prísl., odvolaní žalovaného proti rozsudku (pre zmeškanie) Okresného súdu Trnava zo 16.03.2023, č. k. 38C/54/2022-43, takto rozhodol: I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje. II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd vyslovil, že žalovaný je povinný žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 700 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 350 € od 16.01.2020 do zaplatenia a zo sumy 350 € od 16.02.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku súd prvej inštancie (výrok I) a že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania (výrok II). Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 700 € s príslušenstvom titulom nezaplateného nájomného za mesiac február 2020 a marec 2020 na základe zmluvy o krátkodobom prenájme bytu z 26.08.2018, ako aj náhrady trov konania. Právnym dôvodom vydania rozsudku pre zmeškanie bolo nesplnenie povinnosti podľa § 273 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalovaným. O trovách súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. CSP. 2. Včasným odvolaním žalovaný napadol doručený rozsudok s tým, že keďže sa pol roka nezdržiaval v mieste bydliska C., žiadne uznesenie (s výzvou na vyjadrenie k žalobe – pozn. odvolacieho súdu) mu nebolo doručené alebo o tom nevedel. Namietol, že žalobca opakovane uplatňuje svoje nároky voči žalovanému na rôznych súdoch, avšak po vyjadrení žalovaného boli tieto žaloby zamietnuté. Mal prenajatý byt od D. E. F., G.. Poctivo platil nájom, má o tom aj doklad (ktorý k odvolaniu nedoložil – pozn. odv. súdu). V novembri 2019 oznámil, že z bytu odchádza, v decembri ho ešte užíval, pretože nájomné sa platilo vopred. Zábezpeka 500 € mu nebola vrátená. Správca bytu mu poslala vyúčtovaciu faktúru s nedoplatkom 78 €. Našiel nového nájomcu bytu, s ktorým bola v januári podpísaná nájomná zmluva, takže nechápe, prečo by mal ešte platiť. V závere svojho podania sa žalovaný venoval opisu konateľa prenajímateľa a jeho aktivitám. 3. Odvolací súd v snahe autenticky porozumieť odvolateľovi – jeho textu ako celku (I. ÚS 336/2019, I. ÚS 115/2020, IV. ÚS 15/2021) dospel k záveru, že z obsahu odvolania žalovaného (§ 124 ods. 1 CSP), kde tvrdí, že žiadne uznesenie na vyjadrenie k žalobe mu doručené nebolo, ale odkazuje na rozhodnutie súdu, ktoré si vyzdvihol z okresného súdu, možno vyvodiť, že napáda správnosť rozsudku súdu prvej inštancie zo 16.03.2023, č. k. 38C/54/2022-43. Ďalej z toho, že žalovaný namieta, že o veci už bolo rozhodnuté, že našiel za seba nájomcu a žalobca mu nevrátil zábezpeku, a preto nerozumie, prečo
by mal platiť, možno porozumieť, že žalovaný žiada zmenu napadnutého rozsudku tak, že sa žalobe nevyhovie. 4. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. Napadnutým rozsudkom je rozsudok pre zmeškanie vydaný podľa § 273 CSP, voči ktorému je odvolanie prípustné iba z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia [§ 356 písm. b) CSP]. Tieto podmienky sú upravené v § 273 CSP, ktoré predpokladá, že a) súd uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk. 6. Žalovaný v odvolaní namietal, že uznesenie, ktoré predpokladá § 273 CSP, mu nebolo doručené a tvrdil, že sa pol roka nezdržiaval v mieste bydliska. Žalovaný tým v podstate argumentuje, že nebola splnená podmienka vyžadovaná ustanovením § 273 písm. c) CSP, v dôsledku čoho je jeho odvolanie prípustné. 7. Odvolacia námietka žalovaného, že mu žiadne uznesenie nebolo doručené alebo o ňom nevedel, nespôsobuje nesprávnosť napadnutého rozsudku a nemožno z neho vyvodiť ani nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý vydaniu rozsudku predchádzal. 8. Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd (§ 111 ods. 2 CSP). Zákon v § 273 písm. c) CSP ustanovuje, že uznesenie podľa § 273 písm. a) CSP treba žalovanému doručiť do vlastných rúk. Do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na doručenke (§ 111 ods. 1 CSP). Z ustanovenia § 111 ods. 3 CSP vyplýva, že súd doručuje takúto písomnosť fyzickej osobe spôsobom ustanoveným v § 106 CSP. 9. Z § 106 ods. 1 a 3 CSP je zrejmé, že súd písomnosti doručuje fyzickej osobe prednostne buď do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu (ak ju má aktivovanú), na adresu na doručovanie, prípadne podľa § 107 ods. 2 CSP, inak na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a ak takúto adresu evidovanú nemá, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Posledná veta § 106 ods. 3 CSP upravuje fikciu doručenia písomnosti adresátovi po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke. 10. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný mal aktívnu elektronickú schránku, ani že by určil adresu na doručovanie a nejde ani o osobitné prípady doručovania podľa § 107 ods. 2 CSP. Zároveň je zo spisu zrejmé, že žalovaný nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky (výsledok lustrácie, č. l. 40). Hoci v registri obyvateľov má žalovaný zapísaný údaj „trvalý pobyt: C.“, nejde o adresu evidovanú v registri obyvateľov. V prvom rade nemožno vôbec hovoriť o adrese, keď chýbajú údaje o orientačnom, či súpisnom čísle, v prípade väčších obcí a miest aj o ulici. Údaj o trvalom pobyte v mieste obce teda nemôže byť v zmysle § 106 ods. 3 CSP adresou zapísanou v registri obyvateľov. 11. Určité pochybnosti môže vyvolať § 5 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, podľa ktorého sa občan, ktorému bol trvalý pobyt zrušený podľa § 7 ods. 1 písm. d) až g) a ktorý sa nemôže prihlásiť na trvalý pobyt podľa § 3 alebo 4, môže prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava. Podľa druhej vety § 5 je v takom prípade adresa sídla obecného úradu tejto obce adresou takého občana na účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do zoznamu voličov. 12. Predovšetkým treba uviesť, že pokiaľ by údaj o trvalom pobyte v mieste obce bol zároveň plnohodnotnou adresou fyzickej osoby, bol by odkaz na adresu sídla obecného úradu v druhej vete § 5 zákona č. 253/1998 Z. z. úplne zbytočný. Aj z tohto odkazu vyplýva, že údaj o mieste obce nie je
dostatočný na to, aby išlo zároveň aj o adresu fyzickej osoby (chýba údaj o súpisnom a orientačnom čísle, prípadne aj údaj o ulici). 13. Nemenej podstatné je ale aj to, že postup podľa § 5 zákona č. 253/1995 Z. z. je podmienený o. i aj tým, že o prihlásenie na trvalý pobyt v mieste obce požiada sám občan. Až keď sú splnené aj ostatné podmienky (občan sa nemôže prihlásiť na trvalý pobyt podľa § 3 alebo 4), sa môže uplatniť domnienka podľa druhej vety § 5, teda že adresa sídla obecného úradu je adresou občana na účely doručovania písomností. Zjednodušene povedané, bez výslovnej žiadosti občana nemožno adresu sídla obecného úradu považovať za adresu na doručovanie písomností tomuto občanovi. 14. Tomuto výkladu nebráni skutočnosť, že fyzická osoba má fakticky v registri obyvateľov zapísaný len údaj o mieste obce. Údaj o mieste obce môže byť v registri obyvateľov zapísaný totiž nielen na základe § 5, ale aj na základe § 7 ods. 3 zákona č. 253/1995 Z. z. Podľa § 7 ods. 3 platí, že ak dôjde k zrušeniu trvalého pobytu podľa odseku 1 písm. d) až g), je miestom trvalého pobytu občana obec, na ktorej území bol občanovi trvalý pobyt zrušený. Ustanovenie § 7 ods. 3 teda nepredpokladá žiadnu aktivitu (prihlásenie, žiadosť) zo strany fyzickej osoby. Logika § 5 a § 7 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z. vychádza z toho, že nikto nemôže byť nútený, aby po zrušení trvalého pobytu preberal písomnosti v sídle obecného úradu. 15. Možno preto uzavrieť, že samotný údaj o trvalom pobyte v mieste obce nemôže byť adresou evidovanou v registri obyvateľov v zmysle § 106 ods. 3 CSP. Vzhľadom na systematiku zákona č. 253/1998 Z. z. a jeho účel nie je preto vôbec podstatné, že tento zákon odkazuje za určitých okolností a po splnení určitých podmienok na adresu sídla obecného úradu. Dôležité je, že v samotnom registri obyvateľov žiadna adresa nie je (dokonca v ňom nie je ani konkrétna adresa sídla obecného úradu, ktorá by mohla byť adresou na doručovanie podľa § 5 zákona č. 253/1998 Z. z.). 16. Žiada sa dodať, že tretia veta § 5 zákona č. 253/1998 Z. z. pritom nestratila zmysel. Aj po prijatí Civilného sporového poriadku, ktorý je založený na zodpovednosti fyzických osôb za riadnu evidenciu svojho trvalého pobytu v registri obyvateľov, je naďalej použiteľná v ostatných druhoch konaní na účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do zoznamu voličov. Naopak, pokiaľ by sa tretia veta § 5 zákona č. 253/1998 Z. z. mala použiť na účely doručovania v civilnom sporovom konaní, zmysel by stratilo práve ustanovenie § 106 ods. 3 CSP, čo by bolo o. i. aj v rozpore so zásadou lex posterior derogat legi priori. 17. Zo všetkých týchto hľadísk je potom nepochybné, že boli splnené podmienky na doručovanie uznesenia z 29.12.2022, č. k. 38C/54/2022-33 vydaného podľa § 273 písm. a) CSP žalovanému oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu podľa § 106 ods. 3 CSP. Až po takto vykonanom doručovaní mohla nastať fikcia doručenia, podľa ktorej sa písomnosť považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie (§ 106 ods. 3 in fine CSP). 18. V prejednávanej veci bolo uznesenie doručované žalovanému práve oznámením na úradnej tabuli súdu (č. l. 35) a na webovej stránke súdu (č. l. 36) dňa 04.01.2023, v dôsledku čoho ho treba považovať za riadne doručené žalovanému do vlastných rúk 20.01.2023, a to bez ohľadu na to, že sa o ňom nedozvedel. 19. Nič na tom nemení ani to, že sa žalovaný údajne nezdržiaval v mieste bydliska pol roka, pretože pracoval v zahraničí. Odhliadnuc od toho, že na podporu tohto tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy, nejde o okolnosť významnú podľa § 106 a § 111 CSP. Zároveň žalovaný mal tiež možnosť ohlásiť svoj pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní ohlasovni a v ohlásení uviesť štát a miesto pobytu (§ 9 zákona č. 253/1998 Z. z.). Keby tak bol urobil, register obyvateľov by obsahoval konkrétnu adresu žalovaného a súd by bol povinný doručovať mu písomnosti na túto adresu. Ak toto právo nevyužil, nemôže rozumne očakávať, že súd bude z vlastnej činnosti pri doručovaní každej písomnosti pátrať po mieste, kde sa v čase doručovania písomnosti zdržiava. Okrem toho, ak žalovaný svoj pobyt v zahraničí nenahlásil, mohol sa o prejednávanej veci a o všetkých písomnostiach, ktoré sa mu doručovali oznámením na úradnej tabuli súdu, poľahky dozvedieť aj prostredníctvom internetu, pretože oznámenia o doručovaní všetkých týchto písomností sa povinne zverejňujú aj na webovej stránke súdu, ktorú možno navštíviť aj zo zahraničia.
20. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že rozhodnutiu vo veci samej nebránila ani prekážka veci právoplatne rozhodnutej (§ 230 CSP), na ktorú upozorňoval žalovaný. Konanie o žalobe žalobcu vedené v minulosti na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14C/46/2021 bolo pre späťvzatie žaloby zastavené uznesením tohto súdu z 24.06.2022, č. k. 14C/46/2021-60, ktoré sa stalo právoplatným 13.08.2022 (č. l. 108 a 109). To isté platí aj pre konanie vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 15C/45/2022. Aj toto bolo pre späťvzatie žaloby zastavené uznesením tohto súdu z 13.12.2022, č. k. 15C/45/2022-63, ktoré sa stalo právoplatným 27.01.2023 (č. l. 147). Tieto dve konania sa neskončili rozhodnutím súdu vo veci samej, ale boli zastavené. Keďže nedošlo k vecnému prieskumu žalobou uplatňovaného nároku, nezakladajú uznesenia o zastavení konania prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Konanie o žalobe žalobcu vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17Csp/118/2022 sa síce skončilo vydaním rozsudku z 19.01.2023, č. k. 17Csp/118/2022-65, právoplatným 24.05.2023 (č. l. 138 až 140), avšak predmetom rozhodovania bol nedoplatok žalovaného za mesiac január 2020 a nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním a správou bytu, teda nárok odlišný od toho, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (nájomné za február a marec 2020). V tomto prípade nie je daná totožnosť nároku, takže nejde o prekážku veci právoplatne rozhodnutej. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) ako vecne správny (výrok I). 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP vychádzajúc z toho, že žalobca sa odvolacieho konania de facto nezúčastnil a žalovaný so svojím odvolaním neuspel (§ 255 ods. 1 CSP a contrario), v dôsledku čoho odvolací súd v súlade s judikatúrou (R 72/2018) stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II). 23. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok § 419 a § 420 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.