Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 47Sa/22/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200371 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2019200371.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobkyne: Ing. W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. M. V. XXX, XXX XX Z. M. V., právne zastúpenej: Michal Mrva - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Trenčianska 38, 821 09 Bratislava, adresa na doručovanie Černyševského 26, 851 01 Bratislava, IČO: 50 145 860, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, Trnava, P. O. BOX 3, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-TT-OOP1-2019/032630 zo dňa 17.09.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov č. OU-TT- OOP1-2019/032630 zo dňa 17.09.2019 a rozhodnutie Okresného úradu Senica, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-SE-OVVS-2019/7586/P-305/19-Chk zo dňa 10.07.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému úradu Senica na ďalšie konanie. II. Žalobkyni súd priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Senica, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej aj ako len „Okresný úrad Senica“ alebo „správny orgán“) ako vecne a miestne príslušný správny orgán podľa § 52 ods. 1 a § 55 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 372/1990 Zb.“, príp. „zákon o priestupkoch“) rozhodnutím č. OU-SE-OVVS-2019/7586/P-305/19-Chk zo dňa 10.07.2019 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustila tým, že dňa 25.12.2018 v čase o 12.35 hod. v obci Z. M. V. časť G. pri točni autobusu z vozidla tov. zn. Volvo XC 90 hnedej farby ev. číslo SE 287CB, vykrikovala po W. O. a jeho manželke N. O. slová, že „zabili brata V., že sú zlodeji a okrádajú štát“, teda úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, za čo jej podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. uložil sankciu - pokarhanie a súčasne jej uložil podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- Eur. 2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že Okresný úrad Senica prijal dňa 21.05.2019 z Obvodného oddelenia PZ Šaštín-Stráže pod číslom ORP-SE-OPP4-304/2018-P správu o výsledku objasňovania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa spôsobom, ako je uvedené v bode 1. tohto odôvodnenia, príp. vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Okresný úrad Senica na základe dôkazov sústredených v priebehu objasňovania priestupku, ako i počas ústneho pojednávania dospel k záveru, že žalobkyni obvinenej z predmetného priestupku je dostatočne preukázané spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., a to výpoveďami svedkov W. O. a jeho manželky N. O., ktorí zhodne uviedli, že dňa 25.12.2018 v čase o 12.35 hod. v obci Z. M. V. časť G. pri točni autobusu z vozidla tov. zn. Volvo XC 90 hnedej farby ev. číslo SE 287CB, vykrikovala po W. O. a jeho manželke N. O. slová, že „zabili brata V., že sú zlodeji a okrádajú štát“, a to napriek tvrdeniu obvinenej, že obvinenie, ktoré sa jej kladie za vinu sa nezakladá na pravde a je to výmysel. V tejto súvislosti správny orgán prvého stupňa uviedol, že W. O. a N. O. boli poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a správny orgán nemá dôvod pochybovať o pravdivosti výpovedí svedkov, a to aj z dôvodu, že svedok W. O. a svedkyňa N. O. sa na predvolanie políciou, ako i správneho orgánu vždy dostavili, podaniu vysvetlenia sa nevyhýbali. V nadväznosti na uvedené správny orgán ďalej dôvodil, že naproti tomu žalobkyňa bola opakovane telefonicky predvolávaná na políciu k podaniu vysvetlenia, kam sa nedostavila, tvrdila, že je práce neschopná, keď je zo strany polície bolo navrhnuté, že výsluch môže byť vykonaný v domácom prostredí, s touto možnosťou nesúhlasila a vždy uviedla, že ide k lekárovi, že musí absolvovať odborné vyšetrenia u špecialistov. Dňa 20.04.2019 bola osobne vyzvaná políciou k podaniu vysvetlenia na čerpacej stanici, v obci Z. M. V., kde pracovala u jej brata, kde uviedla, že má stále bolesti hlavy, čo môže ovplyvniť jej výsluch, ale žiadala preštudovanie spisového materiálu, ako i poskytnutie informácie zo spisu a tieto argumenty sťažovali priebeh objasňovania priestupku. Prvostupňový správny orgán doplnil, že na prvý termín riadne nariadeného pojednávania dňa 13.06.2019 sa žalobkyňa pred správny orgán nedostavila s ospravedlnením z dôvodu návštevy lekára. Na jej žiadosť bola žalobkyňa vypočutá v inom termíne, kedy spáchanie skutku poprela. Ohľadom vyhodnotenia obsahu výpovede obvinenej žalobkyne správny orgán prvého stupňa uviedol, že sa z jej výpovede vyplýva, že svedkom incidentu mala byť maloletá M. O., avšak jej záznam sa v spisovom materiáli z prípravného konania nenachádza. V tejto súvislosti správny orgán uviedol, že uvažoval o potrebe vykonania výsluchu maloletej M. O., do tohto správny orgán upustil s prihliadnutím na vek maloletej (narodená v roku 2008), odstup času od spáchania skutku, ale hlavne z dôvodu zdravého duševného vývinu maloletej. Na základe uvedených skutočností dospel správny orgán prvého stupňa k záveru, že vo výroku rozhodnutia špecifikovaným konaním obvinenej (žalobkyne) došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním. Ďalej správny orgán uviedol, že neuznal obvinenú vinnou z toho, že mala dňa 25.12.2018 v čase o 13:30 hod. v obci Z. M. V. časť G. viesť motorové vozidlo tov. zn. Volvo XC 90 a toto mala nasmerovať na W. O., ktorý mal ísť pešo spolu s manželkou, pričom malo dôjsť ku kontaktu pravej ruky v oblasti lakťa oznamovateľa pána O. a spätného zrkadla motorového vozidla, pretože nebol preukázaný úmysel obvinenej W. O. ublížiť na zdraví. 3. Druh uloženej sankcie - pokarhanie správny orgán prvého stupňa dôvodil prihliadnutím na okolnosti spáchania priestupku, a to na skutočnosť, že obvinená sa skutku dopustila verejne v hneve v celkovej súvislosti vzhľadom na vzťah svedkov W. O. a N. O. voči obvinenej, pretože majú medzi sebou dlhšiu dobu nezhody kvôli úmrtiu brata obvinenej, čo ju však podľa správneho orgánu nezbavuje zodpovednosti za priestupok a túto skutočnosť správny orgán posúdil ako priťažujúcu okolnosť. Ďalej správny orgán dôvodil, že prihliadol taktiež na osobu obvinenej, ktorá v priebehu dvoch rokov nebola právoplatne postihnutá za priestupok, čo správny orgán posúdil ako poľahčujúcu okolnosť, a preto mal za to, že uvedená sankcia postačí k náprave páchateľky a je postačujúca na naplnenie účelu uloženého trestu, t. j. na dobrovoľné rešpektovania zákona. 4. Uloženie povinnosti obvinenej nahradiť trovy konania spojené s prejednaním priestupku správny orgán zdôvodnil s poukazom na ustanovenie § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s vyhláškou Ministerstva vnútra SR č. 411/2006 Z. z. 5. Na odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu prvého stupňa žalovaný odvolací správny orgán rozhodnutím č. OU-TT-OOP1-2019/032630 zo dňa 17.09.2019 odvolanie žalobkyne zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Senica č. OU-SE-OVVS-2019/7586/P-305/19-Chk zo dňa 10.07.2019 potvrdil. V podanom odvolaní žalobkyňa poprela vinu za spáchanie predmetného priestupku a verziu výpovedí menovaných svedkov označila za nepravdivú/ za klamstvá, k predmetnému incidentu uviedla, / predmetný incident popísala tak, že „... dňa 25.12.2018 o 12:35 hod. na pravé poludnie, na Vianoce, keď som išla na cintorín a W., N. a M. O. išli po prostriedku cesty, ja som s autom zastala, a keď zbadali, že to je bratove auto, tak začal W. O. búchať dlaňami po predných dverách, okne a spätnom zrkadle a potom mňa cez pootvorené okno chytil pod krk a buchol rukou po hlave s vulgárnymi a oplzlými slovami, s vyhrážkou, že mňa zabije, a N. mi taktiež vulgárne a oplzlo nadávala a to všetko pred maloletou M.. A sa mi vysmievali, že môžem ísť kde chcem, že nemám svedkov. ....“. 6. Zopakujúc priebeh objasňovania predmetného priestupku a priebeh prvostupňového správneho konania sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa. Opakovane uviedol výpovede oznamovateľov a svedkov prejednávaného priestupku, manželov Vicenových ako aj žalobkyne a k použitiu úvahy prvostupňovým správnym orgánom uviedol, že v danom prípade bola použitá správne. K definícii priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch uviedol, že za iné hrubé správanie sa považujú najmä drobné fyzické napadnutia, ktorými neboli spôsobené zranenia, ale tiež aj verbálne invektívy, ktoré majú schopnosť vzhľadom na intenzitu a následok spôsobiť ďalšie narušovanie pokojných občianskych vzťahov. Z uvedeného dôvodu žalovaný vyhodnotil aplikáciu predmetného ustanovenia zákona o priestupkoch pri kvalifikácii stíhaného konania žalobkyne za vhodnú. 7. Ako dostatočný vyhodnotil odvolací orgán rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie a ako zákonný vyhodnotil procesný postup pri vykonávaní dokazovania, ktoré žalovaný vyhodnotil ako dostatočné pre účely zistenia potrebného skutkového stavu veci. Žalovaný mal za to, že skutočnosti, z ktorých prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o priestupku vychádzal, boli objektívnym predpokladom pre záver, že spáchanie skutku, ktorý sa obvinenej kládol za vinu, sa stal tak, ako to bolo zistené prvostupňovým správnym orgánom počas priestupkového konania. V nadväznosti na uvedené žalovaný konštatoval, že svedkovia W. O. a N. O. boli pred podaním výpovede riadne poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a správny orgán nemal dôvod pochybovať o pravdivosti svedkov a to aj preto, že svedok W. O. a svedkyňa N. O. sa na predvolanie políciou, ako aj prvostupňovým správnym orgánom vždy dostavili a podaniu vysvetlenia sa nevyhýbali, naproti tomu obvinená Ing. W. N. bola opakovane telefonicky predvolávaná na políciu k podaniu vysvetlenia, kde sa nedostavila, pričom tvrdila, že je práceneschopná, avšak, keď je zo strany polície bolo navrhnuté, že výsluch môže byť vykonaný v domácom prostredí, s touto možnosťou nesúhlasila a vždy uviedla, že ide k lekárovi, že musí absolvovať odborné vyšetrenia u špecialistov. 8. Žalovaný zopakoval konštatovanie správneho orgánu prvého stupňa ohľadom zistení vyplývajúcich z výsluchu žalobkyne, že svedkom incidentu mala byť maloletá M. O., avšak od tejto nebolo počas objasňovania veci na OO PZ Šaštín Stráže získané vysvetlenie. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán uvažoval o potrebe vykonania výsluchu maloletej z úradnej povinnosti, od ktorého upustil s prihliadnutím na nízky vek maloletej, odstup času od spáchania skutku, ale hlavne z dôvodu zdravého duševného vývinu maloletej. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán vec správne vyhodnotil, nakoľko vzhľadom na situáciu a závažnosť prípadu by nebol výsluch maloletej vhodný a ani účelný, jednak preto, že výpoveď by mohla byť pre maloletú svedkyňu nadbytočne stresujúca a zároveň jej rozpoznávacie a pamäťové schopnosti sú vzhľadom na jej nízky vek veľmi znížené. 9. Žalovaný záverom uviedol, že správny orgán prvého stupňa sa v odvolaním napadnutom rozhodnutí vyrovnal s výsledkami dokazovania a výrok rozhodnutia dostatočne odôvodnil. Zároveň žalovaný uloženú sankciu vyhodnotil, s poukazom na závažnosť skutku v rámci priestupkovej zodpovednosti a celkové následky, za odôvodnenú v súlade so zákonom. II. Rozsah a dôvody správnej žaloby 10. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a navrhla, aby správny súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania. 11. Podanie žaloby žalobkyňa dôvodila tvrdením, že napadnuté rozhodnutie je založené na nespoľahlivo zistenom skutkovom stave veci a na nesprávnom právnom posúdení skutkového stavu, ktorý bol nedostatočne objasnený a v tom dôsledku spočívajú závery žalovaného aj prvoinštančného správneho orgánu na domnienkach rozporných s objektívnou realitou. 12. Žalobkyňa v celom rozsahu popiera, že by dňa 25.12.2018 naviedla ňou riadené motorové vozidlo na W. O. a členov jeho rodiny, resp., že by v dôsledku konania žalobkyne došlo ku kontaktu vozidla s rukou alebo inou časťou tela pána O.. Žalobkyňa taktiež popiera, že by vykrikovala na menované osoby, že „zabili brata V., že sú zlodeji a okrádajú štát“. Žalobkyňa trvá na svojom opise skutkového deja, a teda, že manželia O. so svojou dcérou M. kráčali po strede vozovky (v rozpore s pravidlami cestnej premávky) a po uvedomení si, že žalobkyňa šoféruje auto svojho nebohého brata začal pán O. z neznámych pohnútok búchať rukami do tohto auta, čím sa ho snažil poškodiť. Po zistení, že okno na strane vodiča je pootvorené, pán O. chytil žalobkyňu za krk obomi rukami a následne ju silne udrel do hlavy, načo nasledovalo slovné osočovanie pejoratívami ako „ty piča“, spojené s vyhrážkami o zabití a tomu podobné slovné spojenia postrádajúce akýkoľvek morálny základ. Tieto slovné tvrdenia však vonkoncom nemožno bagatelizovať, nakoľko sa jednalo o osočovanie a vyhrážanie úmyselné, ktoré reálne vyvolalo obavy o život a zdravie na strane žalobkyne. 13. Žalovaný aj prvostupňový správny orgán opomenuli vyššie uvedené skutočnosti, ktoré sú v neprospech manželov O.. Skutkový dej sa nemohol odohrať tak, ako to opisujú tieto správne orgány vo svojich rozhodnutiach. Správne orgány oboch stupňov opomínajú azda najpodstatnejšiu skutočnosť, ktorou žalobkyňa argumentovala už v priebehu správneho konania, a teda, že po napadnutí pánom O. musela žalobkyňa vyhľadať lekárske ošetrenie a v dôsledku tohto bola dočasne pracovne neschopná. Aj na účely súdneho konania žalobkyňa opakovane poukazuje na túto skutočnosť, ktorú preukazuje lekárskou správou z ambulancie urgentného príjmu Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica, a. s., spísanou po ošetrení MUDr. M. dňa 26.12.2018. Jedná sa o hodnoverný dôkaz pravdivosti tvrdení žalobkyne. Naproti tomu tvrdenia pána O. a jeho manželky sú nepodložené, sám dokonca na ústnom pojednávaní uviedol, že sa nenechal lekársky ošetriť, hoci prízvukuje, že ho žalobkyňa zachytila svojim autom. Ak by tomu tak bolo (v spojení s tým, že žalobkyňa mala údajne strhnúť vozidlo na manželov O.), tak by takýto náraz do ruky pána O. nevyhnutne znamenal, že lekárske ošetrenie by bolo potrebným. Nakoľko však pán O. nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz o svojich tvrdeniach, sú tieto tvrdenia len v rovine nepodložených domnienok a nemožno ich použiť v neprospech žalobkyne. 14. Ďalej žalobkyňa namietala, že žalovaný bezdôvodne akceptoval účelové nevykonanie dôkazného prostriedku v podobe výsluchu dcéry pána O. - M. O. a celkovo opomína sa dostatočne zaoberať tým, že spolu s manželmi O. išla v daný deň po ceste aj ich dcéra, ktorá je rovnako osobou spôsobilou svedčiť o priebehu udalostí daného dňa. Tento úradný postup prvostupňového správneho orgánu svojim potvrdzujúcim rozhodnutím uznal za zákonný, hoci na to neexistoval žiaden racionálny dôvod. V tejto súvislosti žalobkyňa vyjadrila názor, že práve M. O. mohla v čase správneho konania na prvoinštančnom správnom orgáne vypovedať o skutočnom priebehu okolností v daný deň. Žalobkyňa má za to, že neochota M. O. spolupracovať a podať vysvetlenie bola daná prítomnosťou na orgáne polície a situácia mohla byť v prostredí správneho orgánu iná a prvoinštančný správny orgán mal vykonať jej výsluch v záujme zistenia, či nebude ochotná spolupracovať na objasňovaní faktickej skutkovej podstaty tohto prípadu v inom prostredí. Argumentáciu o možnom stigmatizovaní alebo negatívnom ovplyvnení duševného stavu M. O. žalobkyňa odmieta, nakoľko maloletá je dostatočne duševne vyspelá na to, aby vedela opísať čo videla a počula (hoci to ohrozovalo jej riadnu mravnú výchovu) bez toho, aby ju to akokoľvek negatívne ovplyvnilo. 15. Za účelový označila žalobkyňa postup správnych orgánov, kedy nepredvolali na výsluch maloletú M. O., ako aj názor žalovaného, uvedený na str. 6 napadnutého rozhodnutia, že „...výpoveď by mohla pre ňu byť nadbytočne stresujúca a zároveň jej rozpoznávacie a pamäťové schopnosti sú vzhľadom na jej nízky vek znížené“. V tejto súvislosti žalobkyňa namietala, že uvedený záver vyvodil žalovaný bez toho, aby mal k dispozícii akýkoľvek posudok duševného stavu M. O., pričom žalobkyňa opakovane uvádza, že túto osobu považuje za dostatočné spôsobilú na podanie svedeckej výpovede. 16. S poukazom na argumentáciu žalovaného žalobkyňa namietala, že z kvalitatívneho hľadiska tento nepristúpil k voľnému hodnoteniu dôkazov (napriek tomu, že skutkový stav nebol dostatočne objasnený), ale výlučne na základe aritmetických pravidiel ustálil, že sú tu 2 svedkovia (manželia), ktorých tvrdenia sú v rozpore s tvrdením žalobkyne a bez kriticko-hodnotiaceho úsudku o pravdivosti alebo hodnovernosti týchto tvrdení ustálil skutkový stav tak, že jeho priebeh je súladný s tvrdeniami týchto dvoch svedkov o jeho priebehu. Absolútne bez hodnotenia týchto tvrdení opomenul venovať dostatočnú pozornosť tomu, že žalobkyňa bola preukázateľne v daný deň napadnutá, čo riadne preukázala, a v tom dôsledku sú argumentácia a vysvetlenia pána O. celkom očividne vedené snahou vylúčiť svoju vlastnú zodpovednosť za fyzické napadnutie žalobkyne a jeho slovné osočovanie, čo sa deje pravidelne a dlhodobo. 17. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa dala do pozornosti, že sám pán O. akosi „prozreteľne“ na ústnom pojednávaní uviedol, že je veľkou nevýhodou, že sa na danom mieste nenachádzala nezaujatá osoba, ktorá by potvrdila pravdivosť jeho tvrdení. Žalobkyňa súhlasí, že táto skutočnosť je na škodu veci, nakoľko nezaujatá osoba by bez najmenších pochybností dosvedčila pravdivosť tvrdení žalobcu, a nie manželov O.. Zároveň žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že žalovaný aj prvoinštančný správny orgán celkom opomenuli, že spomínaní svedkovia sú blízkymi osobami, čo narúša hodnovernosť ich (aj tak nepodložených) tvrdení o skutkovom deji v daný deň. Zjavne nepravdivým je teda konštatovanie žalovaného, že „...skutočnosti, z ktorých prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o priestupku vychádzal, boli objektívnym predpokladom pre záver, že spáchanie skutku (...) sa stalo tak, ako to bolo zistené prvostupňovým správnym orgánom počas priestupkového konania.“ 18. Podľa názoru žalobkyne správne orgány oboch stupňov pri vyhodnotení skutkového stavu svojou argumentáciou domnelo preukazujú hodnovernosť svedkov manželov O.. Podľa ich názoru, „...boli poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a správny orgán nemá dôvod pochybovať o pravdivosti výpovedí svedkov (...) z dôvodu, že svedok W. O. a N. O. sa na predvolanie políciou, ako i správnym orgánom vždy dostavili, podaniu vysvetlenia sa nevyhýbali“ (s. 4 prvoinštančného rozhodnutia), s čím sa stotožnil aj žalovaný na strane 6 napadnutého rozhodnutia. Oba správne orgány súčasne argumentujú v neprospech žalobkyne tým, že bola opakovane telefonicky predvolávaná na políciu za účelom podania vysvetlenia, kde sa nedostavila z dôvodu tvrdenej práceneschopnosti alebo nutnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti, či nevyhovujúceho zdravotného stavu. Uvedenú argumentáciu žalobkyňa označila za vyslovene smiešnu, správnymi orgánmi umelo dokresľujúcu skutkový stav v neprospech žalobkyne. Žalobkyňa si je vedomá skutočnosti, že jednotlivých procesných úkonoch sa z dôvodu existencie uvádzaných prekážok nemohla zúčastniť v navrhovaných termínoch, avšak tieto skutočnosti sú absolútne nespôsobilé spochybniť hodnovernosť riadne preukázaných tvrdení žalobkyne - vrátane práceneschopnosti a následkov agresívneho konania pána O.. Žalobkyňa existenciu týchto prekážok riadne preukázala (aj orgánu objasňujúcemu predmetný priestupok) a nejedná sa o príčiny, ktoré by vznikli z jej zavinenia. Obdobné úvahy v neprospech žalobkyne sú rýdzo účelové a vedené neznámymi pohnútkami sledujúcimi poškodenie jej práv. 19. Žalobkyňa namietala, že správne orgány konali nezákonne, keď napriek vedomosti o zdravotných komplikáciách kontaktovali žalobkyňu v nevyhovujúcom čase (najmä počas snahy o dodržiavanie kľudového režimu) a v dôsledku uvedeného nemá uvedený úradný postup v priestupkovom konaní žiadne účinky a nepožíva právnu ochranu. Nie je teda pravdou, že by sa priestupkovému konaniu žalobkyňa účelovo vyhýbala a vonkoncom nemôžu byť tieto skutočnosti použité v rámci úvah o zodpovednosti za daný priestupok v neprospech žalobkyne a na umelú podporu špekulatívnych tvrdení manželov O.. 20. S poukazom na vyššie uvedené žalobkyňa napádala, že správne orgány oboch stupňov nesprávne a neúplne ustálili skutkový stav tohto prípadu v rozpore s objektívnou realitou. Došlo teda k porušeniu prvej vety § 3 ods. 4 správneho poriadku, podľa ktorého „Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci“ a taktiež ods. 5 tohto ustanovenia, podľa ktorého „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“ 21. V rovine nesprávneho právneho posúdenia veci žalobkyňa namietala nesprávnu aplikáciu, resp. nesprávne subsumovanie / podradenie nedostatočne zisteného skutkového stavu pod skutkovú podstatu priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. 22. Žalovaný aj prvostupňový správny orgán vyhodnotili a konštatovali, že domnelým konaním žalobkyne došlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. S týmto právnym názorom žalobkyňa nesúhlasí, pretože ak by aj bolo pravdou, že by žalobkyňa vykrikovala na manželov O., že „zabili brata V., že sú zlodeji a okrádajú štát“, tak by nemohlo týmto konaním dôjsť k naplneniu predmetnej skutkovej podstaty priestupku. 23. V tejto súvislosti žalobkyňa dôvodila, že naplnenie predmetnej skutkovej podstaty priestupku predpokladá narušenie občianskeho spolunažívania formami konania uvedenými v citovanom ustanovení zákona o priestupkoch. Z uvedeného dôvodu by aj vykríknutie danej vety žalobkyňou v strese a pocite ohrozenia v dôsledku útoku pána O. na vozidlo žalobkyne nebolo spôsobilé naplniť predmetnú skutkovú podstatu priestupku. Nejedná sa teda o žiadne „hrubé správanie“ z hľadiska materiálnej stránky, aké je predvídané § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. K ničomu takémuto však nedošlo, a ak by uvedené slová žalobkyňa aj použila, pre existenciu okolnosti vylučujúcej protiprávnosť skutku (nutná obrana), by toto konanie nenaplnilo predmetnú skutkovú podstatu priestupku. 24. Súčasne žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s kvalifikáciou tohto domnelého konania aj z dôvodu, že týmto konaním by nemohol nastať následok v podobe narušenia občianskeho spolunažívania. V tejto súvislosti dala žalobkyňa do pozornosti, že aj pán O. konštatoval, že okrem jeho rodiny neboli prítomné na mieste žiadne osoby a v tom dôsledku nemohlo byť občianske spolunažívanie narušené. Do úvahy by prichádzala výlučne kvalifikácia podľa § 41 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch (tzv. návrhový priestupok), ak by sa žalobkyňa uvedeného slovného vyjadrenia aj dopustila, čo sa však nestalo. Na podporu svojej argumentácia žalobkyňa uviedla citát právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“), vyslovený v rozsudku zo dňa 25.10.2017, sp. zn. 10Sžo/77/2016: „Z formulácie skutkovej podstaty priestupku zakotveného v § 49 zákona o priestupkoch vyplýva, že za hrubé správanie majúce schopnosť narušiť občianske spolunažívanie sa považuje vyhrážanie ujmou na zdraví, úmyselné drobné ublíženie na zdraví, nepravdivé obvinenie z priestupku, schválnosti a prípadne ďalšie konania, ktoré sú svojou intenzitou a dopadmi kvalifikované obdobným spôsobom narušiť občianske spolunažívanie. Musí ísť o konania porovnateľné vo svojich dôsledkoch s konaniami, ktoré zákon priamo uvádza. O konanie postihnuteľné podľa tohto ustanovenia nepôjde napríklad pri bežnom porušení nepísaných pravidiel slušnosti, zdvorilosti či ohľaduplnosti k ostatným (...).“ 25. Podľa názoru žalobkyne, aj na základe uvedeného súdneho výkladu je zrejmé, že postihované konanie by nebolo spôsobilé naplniť objektívnu stránku skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch pre svoju absolútnu bagateľnosť (z hľadiska materiálnej stránky skutkovej podstaty predmetného priestupku), ak by k nemu aj došlo. Žalobkyňa však trvá na tom, že pán O. slovne ani fyzicky (vrátane tvrdeného útoku automobilom) neatakovala a tvrdenia manželov O. sa nezakladajú na pravde. Takto nesprávne zistený skutkových stav bol na základe vyššie uvedeného aj nesprávne a nedostatočne právne posúdený. 26. Ďalej žalobkyňa namietala, že žalovaný opomenul venovať pozornosť namietnutej nezákonnosti objasňovania tvrdeného priestupku orgánom polície v dôsledku predpojatosti osoby, ktorá priestupok objasňovala. Súdu dala do pozornosti opis skutočností zakladajúcich pochybnosti o nepredpojatosti Mgr. M. X. na str. 2 napadnutého rozhodnutia, z ktorých má zaujatosť tejto osoby v neprospech žalobkyne za dostatočne preukázanú. Ak by súd o uvedenom aj pochyboval, dala žalobkyňa do pozornosti, že nutne vychádzať z teórie zdania a v tom dôsledku nutne nepochybne považovať túto osobu za predpojatú a je to práve spôsob objasňovania priestupku, ktorý prvotne zapríčinil a rezultoval vo vady napadnutého aj prvoinštančného rozhodnutia, pre ktoré sa jedná o individuálne právne akty nezákonné. 27. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 9 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého „Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti“ a ustanovenie § 11 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého „Len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu.“ Už len z uvedeného dôvodu je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za zákonné a listinný dôkazný prostriedok v podobe emailovej komunikácie sa nachádza v administratívnom spise. 28. Vyššie uvedené argumenty sú argumentmi podstatnými pre rozhodnutie v predloženej veci, avšak zostali v správnom konaní opomenuté alebo nesprávne interpretované v neprospech žalobkyne (primerane s odkazom na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva: García Ruiz proti Španielsku, č. 30544/96; Ruiz Torija proti Španielsku, č. 18390/91; Van de Hurk proti Holandsku, č. 16034/90; Hiro Balani proti Španielsku, č. 18064/91; Hadjianastassiou proti Grécku, č. 12945/87 a nadväzujúce rozhodnutia). 29. Na záver dala žalobkyňa dáva do pozornosti, že vyššie uvádzané skutočnosti sú aj v dôsledku úmrtia brata V. mimoriadne citlivé a rozhodnutie v danej vecí vníma za subjektívne významné, nakoľko kategoricky popiera to, čo sa jej kladie za vinu a nevidí dôvod na to, aby bola žalobkyňa pokarhaná za konanie, ktorého sa nedopustila a ak by sa ho aj dopustila, tak by stále nešlo o priestupok alebo iný správny delikt. 30. Žalobkyňa žiadala na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. III. Vyjadrenia žalovaného a žalobkyne 31.Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, vysloviť rozsudkom, že rozhodnutie a postup prvostupňového správneho orgánu i žalovaného ako odvolacieho orgánu sú v súlade so zákonom a žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania. Súčasne uviedol, že žiada, aby správny súd rozhodol bez pojednávania. 32.V plnom rozsahu poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pričom zdôraznil, že priebeh skutkového deja tak, ako ho formuluje žalobkyňa nebol potvrdený v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom a ani v odvolacom konaní, keď žalobkyňa svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi ďalšími relevantnými dôkazmi. 33.Žalovaný odmietol tvrdenie žalobkyne, že rozhodovanie prvostupňového správneho orgánu a následne aj jeho rozhodovanie malo byť ovplyvnené nepravdivými výpoveďami svedkov, dodajúc, že rovnako ako prvostupňový správny orgán, pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôkazov vykonaných v priebehu objasňovania priestupku, ako aj počas ústneho pojednávania pred prvostupňovým správnym orgánom. Poukázal na to, že žalobkyňou namietaní svedkovia, manželia O., boli pred podaním výpovede riadne poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a v priebehu konania nebola pravdivosť ich výpovedí žiadnym spôsobom spochybnená dodajúc, že počas konania taktiež neboli zo strany žalobkyne vyslovené žiadne konkrétne a relevantné podozrenia na predpojatosť vo veci konajúcich zamestnancov prvostupňového správneho orgánu, resp. odvolacieho orgánu. 34.Pokiaľ ide o popieranie žalobkyne vo vzťahu k priebehu skutkového deja, v rámci ktorého mala žalobkyňa dňa 25.12.2018 neviesť motorové vozidlo na W. O. a členov jeho rodiny, resp. že by v dôsledku konania žalobkyne došlo ku kontaktu vozidla s rukou alebo inou časťou tela pána O., žalovaný dôvodil, že spomenuté údajné konanie žalobkyne nebolo uvedené vo výroku žalovaného rozhodnutia, a teda ani nemohlo byť zo strany správnych orgánov sankcionované. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti, že konanie žalobkyne, ktoré bolo v predmetnom priestupkovom konaní sankcionované, bolo, že dňa 25.12.2018 v čase o 12.35 hod. v obci Z. M. V. časť G. pri točni autobusu z vozidla tov. zn. Volvo XC 90 hnedej farby ev. číslo SE 287CB, vykrikovala po W. O. a jeho manželke N. O. slová, že „zabili brata V., že sú zlodeji a okrádajú štát“, čo bolo konajúcim správnym orgánom prvého stupňa vyhodnotené ako spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, čo bolo v následnom odvolacom konaní potvrdené aj žalovaným rozhodnutí. 35.Žalovaný uviedol, že priebeh sankcionovaného skutku tak, ako ho formuluje právny zástupca žalobkyne, nebol potvrdený v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom a ani v odvolacom konaní. Žalovaný dôvodil, že žalobkyňa svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi ďalšími dôkazmi. Skutočnosť, že podľa slov jej právneho zástupcu údajne musela dňa 26.12.2018 vyhľadať lekárske ošetrenie, nemôže podľa názoru žalovaného bez ďalších dôkazov automaticky potvrdzovať priebeh skutkového deja tak, ako ho uvádza žalobkyňa. V nadväznosti na uvedené žalovaný zdôraznil, že žalobkyňou uvádzaná lekárska správa, nebola z jej strany predložená OO PZ Šaštín Stráže, prvostupňovému správnemu orgánu a ani žalovanému. Z uvedeného dôvodu tvrdenie žalobkyne, o poskytnutí lekárskeho ošetrenia žalobkyni v uvádzaný deň, žalovaný hodnotí ako účelové. 36.Ďalej žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobkyne o nepodloženosti výpovedí manželov O., keďže obaja boli zákonným spôsobom vypočutí na OO PZ Šaštín Stráže a následne aj prvostupňovým správnym orgánom. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že uvedení svedkovia boli pred podaním výpovede riadne poučení o povinnosti vypovedať pravdivo, a preto prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný nemajú dôvod pochybovať o pravdivosti ich výpovede. 37.Ako irelevantnú vyhodnotil žalovaný skutočnosť, že sa svedok pán O. nenechal lekársky ošetriť (podľa žalovaného po údajnom zachytené jeho ruky v oblasti lakťa motorovým vozidlom žalobkyne), opakovane dodajúc, že žalobkyni bola v preskúmavanom správnom konaní uložená sankcia za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila svojím konaním, keď vykrikovala po W. O. a jeho manželke N. O. slová, že „zabili brata V., že sú zlodeji a okrádajú štát“, teda úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. 38.Záver právneho zástupcu žalobkyne, že pán O. vzhľadom na náraz do jeho ruky motorovým vozidlom žalobkyne musel vyhľadať lekárske ošetrenie, žalovaný označil za špekulatívny, pričom dôvodil, že priebeh tejto udalosti nebol žiadnym zákonným spôsobom zdokumentovaný a sú preto bezpredmetné aj akékoľvek ďalšie úvahy vo vzťahu k prípadným následkom pre pána O.. 39.V súvislosti s namietaným nevykonaním výsluchu maloletej svedkyne, dcéry manželov O. (M. O.), sa žalovaný plne pridržiava dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, na ktorého obsah v tejto súvislosti odkazuje. Zároveň namietol rozpor v argumentácii právneho zástupcu žalobkyne, keď na jednej strane tvrdí, že realizácia výsluch maloletej svedkyne v predmetnom správnom konaní by síce ohrozila jej riadnu mravnú výchovu, avšak na druhej strane uvádza, že vypočutie maloletej ohľadom predmetného deja by ju nemohlo negatívne ovplyvniť. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením právneho zástupcu žalobkyne, že maloletá M. O. je dostatočne duševné vyspelá na podanie vysvetlenia, pričom však pre takýto záver nemá žiaden znalecký posudok, čo následne vytýka žalovanému, že tento nepristúpil k vypočutiu maloletej, avšak zo zjavne opačných dôvodov. 40. Vo vzťahu k namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu pre rozhodnutie vo veci a nedostatočne / neúplne vykonanému dokazovaniu vo veci žalovaný argumentoval zákonnosť postupu správnych orgánov oboch stupňov poukazom na znenie ustanovení § 32 a § 34 ods. 1 správneho poriadku, ako aj na právne závery z rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžo 139/2008 zo dňa 12.02.2009. 41.Za zjavnú špekuláciu a fabuláciu možnej skutočnosti označil žalovaný úvahu právneho zástupcu žalobkyne v tom smere, že nezaujatá osoba by bez najmenších pochybností dosvedčila pravdivosť tvrdení žalobkyne, a nie manželov O.. Rovnako námietku napádajúcu vyhodnotenie výpovedí svedkov, že hodnovernosť tvrdení o priebehu predmetného skutkového deja dňa 25.12.2018 manželov O. narúša skutočnosť, že sú si blízkymi osobami, žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú, tvrdiac, že hoci § 68 ods. 3 zákona o priestupkoch definuje blízke osoby, na žiadnom mieste neuvádza, že by v procese prejednávania priestupkov bola výpoveď svedka nehodnoverná práve z tohto dôvodu. 42.Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že oba správne orgány argumentovali v jej neprospech z dôvodu opakovaného predvolávania žalobkyne na OO PZ Šaštín Stráže za účelom podania vysvetlenia, kde sa však žalobkyňa nedostavila z dôvodu tvrdenej práceneschopnosti alebo nutnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti, či nevyhovujúceho zdravotného stavu, žalovaný poukázal na obsah administratívneho spisu, zopakujúc skutočnosti ohľadom opakovaného telefonického predvolávania žalobkyne na príslušné obvodné oddelenie PZ k podaniu vysvetlenia a na výsluch pred správnym orgánom prvého stupňa, pričom jej bol neúspešne zo strany správneho orgánu navrhovaný výsluch v domácom prostredí, čo však žalobkyňa odmietla. 43.Vzhľadom na uvedené žalovaný v nadväznosti na zistený skutkový stav konštatoval, že závery policajného orgánu vyplývajúce z úradného záznamu č. k. ORPZ-SE-OPP4-304/2018-P zo dňa 20.04.2019 o tom, že žalobkyňa sa neustále úmyselne vyhýbala výsluchu, nespolupracuje, úmyselne neotvára v mieste trvalého bydliska, nedvíha mobilný telefón, na vytýčený termín výsluchu, ktorý jej je zaslaný poštou, sa ospravedlňuje z dôvodu pracovnej vyťaženosti a bolesti hlavy, sú v predloženom spise dostatočne zdokumentované. V tejto súvislosti považoval žalovaný za potrebné zdôrazniť, že tieto okolnosti neboli rozhodné pre posúdenie konania žalobkyne, avšak z dôvodu, že ich právny zástupca žalobkyne spomenul, považoval žalovaný za vhodné na tieto reagovať vo svojom vyjadrení k žalobe. 44.K námietke napádajúcej nespoľahlivé zistenie skutkového stavu veci žalovaný uviedol, že, ako už bolo žalovaným spomenuté, priebeh skutkového deja vo vzťahu k spáchaniu priestupku žalobkyňou bol preukázaný zhodnou svedeckou výpoveďou manželov O., pričom žalobkyňa nepredložila v procesnej fáze objasňovania predmetného priestupku žiadne dôkazy, ktorými by ich svedeckú výpoveď spochybnila. Žalovaný mal teda za to, že nejde o domnelé protiprávne konanie žalobkyne, ako to v žalobe uvádza právny zástupca žalobkyne, ignorujúc pritom skutočnosť, že spáchanie predmetného priestupku žalobkyňou bolo zákonným spôsobom preukázané. 45.Rovnako nesúhlasí žalovaný s argumentáciou žalobkyne, že ak by sa aj dopustila sankcionovaného konania vykrikovaním na manželov O., tak by za daných okolností išlo o nutnú obranu a toto konanie by nenaplnilo predmetnú skutkovú podstatu priestupku z dôvodu existencie okolností vylučujúcich protiprávnosť skutku. Podľa názoru žalovaného ide zo strany žalobkyne o bagatelizáciu skutku, s čím nemožno súhlasiť, pretože z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalobkyňa slovným napadnutím úmyselne narušila usporiadané, pokojné a riadne spolunažívanie osôb na danom mieste a v danom čase, čím naplnila znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch iným hrubým správaním. 46.Žalovaný vo vzťahu k prípadnej možnosti použitia právneho inštitútu nutnej obrany žalobkyňou (podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch) mal za to, že okolnosti skutkového deja, tak ako vyplývajú z vykonaného dokazovania, vylučovali jeho použitie. Skutočnosť, že by manželia O. napádali slovne a následne aj fyzicky žalobkyňu v jej motorovom vozidle nebola preukázaná, pričom použitie verbálnych nadávok žalobkyne ako účinného prostriedku na odvrátenie fyzického a verbálneho útoku na jej motorové vozidlo a následne na ňu samotnú, si podľa názoru žalovaného objektívne možno ťažko predstaviť. 47.Na podporu správnosti právnej kvalifikácie sankcionovaného skutku konajúcimi správnymi orgánmi žalovaný uviedol, že za iné hrubé správanie sa považujú najmä drobné fyzické napadnutia, ktorými neboli spôsobené zranenia, ale tiež aj verbálne invektívy, ktoré majú schopnosť vzhľadom na intenzitu a následok spôsobiť ďalšie narušovanie pokojných občianskych vzťahov. Na podporu svojej argumentácie dal do pozornosti závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. 10Sžo/77/2016 zo dňa 25.10.2017, v ktorom sa presne popisuje podstata hrubého správania spôsobilého narušiť občianske spolunažívanie. Žalovaný dodal, že žalobkyňa svojím konaním preukázateľne porušila pravidlá slušnosti, zdvorilosti a ohľaduplnosti v zmysle výkladu relevantných pojmov najvyšším súdom v spomenutom rozsudku. 48.K namietanej nezákonnosti predmetného administratívneho konania z dôvodu predpojatosti por. Mgr. M. X. žalovaný uviedol, že žalobkyňa v žiadnej fáze konania, ani v odvolaní, kvalifikovaným spôsobom nenamietala predpojatosť uvedenej osoby. Žalovaný dodal, že ako predpojatosť príslušníčky / zamestnankyne konajúceho správneho orgánu by sa sotva dala označiť snaha menovanej vyjsť maximálnym možným spôsobom v ústrety žalobkyni pri zabezpečovaní jej vypočutia v rámci objasňovania priestupku, čo je podľa žalovaného zrejmé z obsahu administratívneho spisu OO PZ Šaštín Stráže. Na základe uvedeného nemožno podľa názoru žalovaného brať do úvahy názor a poukaz právneho zástupcu žalobkyne na ustanovenia § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 správneho poriadku (upravujúceho dôvody vylúčenia zamestnancov správneho orgánu z prejednania a rozhodovania veci z dôvodu ich predpojatosti). 49.Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného zotrvala na rozsahu a dôvodoch správnej žaloby. Naďalej namietala nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu veci tým spôsobom, že správne orgány vyhodnotili výpovede svedkov aritmetickým pomerom 2:1 v prospech verzie manželov O. a v neprospech žalobkyne. 50.Dodala, že nemožno akceptovať argumentáciu žalovaného o účelovosti tvrdení žalobkyne v dôsledku toho, že lekárska správa z ambulancie urgentného príjmu Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica, a. s., spísaná po ošetrení MUDr. M. dňa 26.12.2018, nebola predložená v priestupkovom konaní. Opakovane žalobkyňa poukázala na presah trestnoprávnych garancií do konania o priestupku, a preto nutne vinu podozrivej osobe riadne preukázať, pričom táto osoba nie je povinná preukazovať svoju nevinu, keďže sa vychádza z prezumpcie neviny. Žalobkyňa navyše na svoje zdravotné komplikácie a nutnosť vyhľadania zdravotnej starostlivosti po napadnutí v aute upozorňovala, čo žalovaný potvrdzuje. Preto v záujme spoľahlivého objasnenia a ustálenia skutkového stavu (a podozrenia zo spáchania priestupku) malo byť v súčinnosti s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vykonané šetrenie a vyžiadanie si vyhotovenej lekárskej správy, o ktorej existencii žalovaný aj prvoinštančný správny orgán vedomosť mali. Uvedeným postupom by sa naplnila požiadavka, aby sa správne orgány svedomite a zodpovedne zaoberali každou vecou, ktorá je predmetom ním vedeného konania, v ktorom vystupujú v asymetrickom postavení. Práve tento dôkazný prostriedok je kľúčovým pre ustálenie, ktorá z dvoch antagonických verzií priebehu skutkového deja v daný deň je pravdivá a ktorá nie (súčasne teda to, ktorý svedok/svedkovia sú viac vierohodní). Ignoráciou zdravotných komplikácií žalobkyne sa tieto správne orgány bezdôvodne priklonili v prospech verzie manželov O., hoci z argumentácie žalobkyne je zrejmé, že nemôže zodpovedať objektívnej realite. Žalobkyňa opakovane mala za to, že tvrdenia pána O. a jeho manželky sú nepodložené a v tejto súvislosti dala do pozornosti, že sám svedok uviedol, že sa nenechal lekársky ošetriť, hoci prízvukoval, že ho žalobkyňa zachytila svojim autom. Táto skutočnosť nie je vonkoncom irelevantná, ako uvádza žalovaný vo vyjadrení k žalobe. 51.Na základe výslovnej žiadosti žalobkyne, právny zástupca v replike dodal, že potvrdenie o práceneschopnosti zavinené inou osobou t. j. W. O. spolu s lekárskou správou odovzdala žalobkyňa na Polícii v Senici dňa 27.12.2018, spis č. ORPZ-SE-OPP3-692/2018-P, ktorý bol zaslaný i s potvrdeniami na OO PZ Šaštín Stráže, ktorý evidovali pod č.ORPZ-SE-OPP4-13/2019-P, a ktorý je zaevidovaný pod č. OU-SE-OVVS-2019/7149/P-286, 287/19-Chk (rozhodnutie o odmietnutí informácie). Žalobkyňa navrhla, aby si správny súd vyžiadal ako dôkaz uvedený spis č. OU-SE-OVVS-2019/7149/P-286, 287/19-Chk, ktorý sa teraz nachádza na Okresnom úrade na odbore opravných prostriedkov v Trnave od 16.04.2020 (Upovedomenie zo dňa 16.04.2020). V tomto smere žalobkyňa poukázala na fakt, že polícia v Šaštín- Stráže mala predložené lekárske potvrdenie i potvrdenie o PN a taktiež správny orgán, t. j. Okresný úrad Senica, pracovník Mgr. H. J., ktorý vec vybavoval. 52.Žalovaný v duplike zotrval na tvrdení zákonnosti napadnutého rozhodnutia a na dôvodoch uvedených v jeho vyjadrení k obsahu správnej žaloby. 53.Opakovane vyjadril nesúhlas s neopodstatnenou námietkou žalobkyne o nesprávnom vyhodnotení skutkového stavu veci, aritmetickým pomerom 2:1 v neprospech žalobkyne a v prospech verzie priebehu skutkového deja uvádzaného manželmi O.. V nadväznosti na uvedené poukázal na skutočnosť, že priebeh skutkového deja nebol v danom prípade zaznamenaný žiadnym iným spôsobom (kamerovým záznamom), ale len vnímaním zmyslovými orgánmi prítomných osôb. Preto bolo podľa názoru žalovaného potrebné vychádzať z výpovedí svedkov, pričom tieto boli podľa názoru žalovaného objektívnym podkladom pre záver, že spáchanie skutku, ktorý sa žalobkyni kladie za vinu, sa stal tak, ako bolo zistené prvostupňovým správnym orgánom počas priestupkového konania. Argumentoval, že v slovenskom právnom poriadku nie je stanovená „hierarchia“ jednotlivých dôkazných prostriedkov, t. j., že jeden dôkazný prostriedok má väčšiu právnu silu ako druhý. V tejto súvislosti poukázal na svoj názor uvedený v jeho vyjadrení k žalobe, že hoci zákon o priestupkoch v § 68 ods. 3 definuje pojem blízka osoba, na žiadnom mieste neuvádza, že by v procese prejednávania priestupkov bola výpoveď svedka nehodnoverná práve z tohto dôvodu. 54.K opakovanej námietke napádajúcej nepodrobenie výpovede manželov O. kriticko-hodnotiacemu úsudku zo strany konajúcich správnych orgánov, žalovaný opakovane dôvodil správnosť postupu a vyhodnotenia svedeckých výpovedí poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého boli menovaní svedkovia pred vykonaním výsluchu a svedeckej výpovede poučení, že každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať, pričom správnymi orgánmi bola taktiež hodnotená úroveň spolupráce uvedených svedkov a žalobkyne (teda, že sa svedkovia riadne dostavili na predvolanie správneho orgánu k podaniu vysvetlenia a k výsluchu). 55.V súvislosti s poukazovanou lekárskou správou o lekárskom ošetrení žalobkyne dňa 26.12.2018 žalovaný opakovane zotrval na tvrdení, že predmetná lekárska správa z ambulancie urgentného príjmu Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica, a. s., spísaná po ošetrení MUDr. M. dňa 26.12.2018, nebola predložená v priestupkovom konaní. Skutočnosť, že podľa slov právneho zástupcu žalobkyne táto údajne musela dňa 26.12.2018 vyhľadať lekárske ošetrenie, nemôže podľa názoru žalovaného bez ďalších dôkazov automaticky potvrdzovať priebeh skutkového deja tak, ako ho uvádza žalobkyňa i jej právny zástupca. Žalovaný dôvodil, že správne orgány sa svedomite a zodpovedne zaoberajú každou vecou, ktorá je predmetom vedeného konania, avšak takáto vec (lekárska správa) musí byť v konaní aj predložená. Preto žalovaný odmieta aj argumentáciu právneho zástupcu žalobkyne, že ide o dôkazný prostriedok, ktorý je kľúčovým pre ustálenie, ktorá z dvoch antagonických verzií priebehu skutkového deja v daný deň je pravdivá a ktorá nie. IV. Relevantná právna úprava 56.Podľa § 2 ods. 1 SPP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 57.Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 58.Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 59.Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 60.Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. 61.Podľa § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci. 62.Podľa § 11 ods. 2 zákona o priestupkoch sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. 63.Podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. 64.Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. 65.Podľa § 59 ods. 1 zákona o priestupkoch objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky ( § 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby. 66.Podľa § 60 ods. 1 zákona o priestupkoch orgány oprávnené objasňovať priestupky ( § 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené a) vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie od maloletého alebo mladistvého možno vyžadovať len za prítomnosti jeho zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo mladistvého na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov, alebo zástupcu zariadenia, v ktorom je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných predpisov, alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, b) vyžadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obcí, c) vyžadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov, d) vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu, e) vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných materiálov. 67.Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 68.Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 69.Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 70.Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. 71.Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 72.Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 73.Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. 74.Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 75.Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 76.Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 77.Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu 78.Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nezistiac dôvod na postup podľa § 195 SSP, v súlade s ustanovením § 107 ods. 1 písm. a) SSP vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného (§ 114 SSP), ktorý súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby. 79.Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Poukázala najmä na ustanovenia § 3 ods. 3 a 4 správneho poriadku, ktoré správnym orgánom prikazujú náležite objasniť skutkový stav, pričom tento má vychádzať z tzv. zásady materiálnej pravdy, čo znamená, že správny orgán nie je viazaný návrhmi na dokazovanie, ale sám má objasniť skutkovú stránku veci. Ďalej vyjadrila presvedčenie, že postup žalovaného a aj prvostupňového správneho orgánu neboli správne, keď skutkový stav ustálili iba na základe matematického porovnania svedeckých výpovedí 2 : 1, navyše ak svedkyňa je manželkou poškodeného, čím nespĺňa atribút neutrality v zmysle doktríny RAVEN. Okrem toho správny orgán nevykonal všetky dôkazy, ktoré vykonať mal a mohol, ide najmä o výsluch dcéry poškodeného a svedkyne, ktorá by v danom prípade mala byť vypočutá bez prítomnosti rodičov a od ktorej bolo možné očakávať pravdivú výpoveď, vzhľadom na jej vek ako aj vzhľadom na procesný úkon, ktorého by bola prítomná. 80.Samotné poučenie o povinnosti vypovedať pravdu považuje žalobkyňa za nezmyselné vo vzťahu k odôvodneniu napadnutých rozhodnutí a zároveň ju tento argument uráža, nakoľko aj ona bola poučená vypovedať pravdu, čo by znamenalo, že všetci hovoria pravdu, akurát jej verzii nikto neverí. 81.Okrem toho žalobkyňa poukázala na skutočnosti obsiahnuté v spise vedenom na polícii v Senici, č. ORPZ-SE-OPP3-692/2018-P, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa bola skutočne práceneschopná, v období kedy bola kontaktovaná telefonicky zo strany prvostupňového orgánu, za účelom účasti na procesných úkonoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa trvá na podanej žalobe, žiada, aby jej súd vyhovel v celom rozsahu, pričom vo vzťahu k dokazovaniu trvá najmä na vyžiadaní predmetného spisu z polície v Senici. 82.Medzi účastníkmi konania je spornou otázka, či sa žalobkyňa dopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorý je jej kladený za vinu, keď žalobkyňa popiera, spáchanie daného priestupku, teda že by v inkriminovanom čase a na mieste uvedenom v skutkovej vete administratívneho rozhodnutia prvého stupňa vykrikovala po W. O. a jeho manželke N. O. slová, že „zabili brata V., že sú zlodeji a okrádajú štát“. Rovnako žalobkyňa popiera skutočnosť popisovanú svedkami, manželmi O., že by v rámci deja prejednávaného skutku naviedla ňou riadené motorové vozidlo na W. O. a členov jeho rodiny, resp., že by v dôsledku konania žalobkyne došlo ku kontaktu vozidla s rukou alebo inou časťou tela pána O.. 83.Naopak, žalobkyňa v rámci preskúmavaného priestupkového konania vypovedala o priebehu predmetného skutku tak, že manželia O. so svojou dcérou M. kráčali po strede vozovky, kde žalobkyňa musela zastaviť a potom, čo sa otočili a zistili, že žalobkyňa šoféruje auto svojho nebohého brata, pán W. O. pristúpil k vozidlu, začal búchať rukami po ľavých dverách auta, čím sa ho snažil poškodiť. Po zistení, že okno na strane vodiča je pootvorené, pán O. chytil žalobkyňu za krk obomi rukami a následne ju silne udrel do hlavy, načo nasledovalo slovné osočovanie pejoratívami ako „ty piča“, spojené s vyhrážkami o zabití a tomu podobné slovné spojenia postrádajúce akýkoľvek morálny základe, a ešte jej pri tom povedali a smiali sa, že môže ísť kam chce, že nemá žiadnych svedkov. Uvedený popis skutku zopakovala žalobkyňa aj v odvolaní podanom proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. 84.Naproti tomu obaja manželia O. o priebehu sankcionovaného skutku vypovedali v rámci priestupkového konania zhodne. Počnúc výpoveďou pána W. O. v postavení oznamovateľa priestupku pri oznamovaní priestupku na príslušnom obvodnom oddelení PZ, cez samostatné výpovede W. O. a N. O. pri podávaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, končiac samostatnými výpoveďami menovaných v postavení svedkov pred správnym orgánom prvého stupňa v rámci priestupkového konania, pričom zhodne vypovedali, že v inkriminovanom čase išli pešo v Z. M. V., časť G. po ľavom okraji vozovky smerom k Penziónu a reštaurácii U G., keď sa nachádzali v blízkosti točne autobusu, tak spozorovali, že vozidlo tov. zn. Volvo XC90, evidenčné číslo uviesť nevedeli, ktoré riadila žalobkyňa v tom istom smere, ako išli oni a keď bolo vozidlo v ich blízkosti, tak žalobkyňa prešla s vozidlom do protismeru - popis svedkyne N. O. („Keď bola v ich blízkosti, strhla vozidlo smerom na nich, ...“ - konkrétne z výpovede W. O.) a zachytila spätným zrkadlom pravú ruku pána O. v oblasti lakťa. Následne podľa výpovedí uvedených svedkov mala žalobkyňa po zastavení motorového vozidla vykrikovať cez otvorené okno na strane vodiča slová, „že sme jej zabili brata V., že sme zlodeji, že ju okrádame o pozemky a že okrádame štát“ a odišla s vozidlom preč. Konkrétne svedok W. O. vypovedal, že žalobkyňa začala na nich vykrikovať, svedkyňa N. O. vypovedala, že žalobkyňa začala z vozidla vykrikovať na manžela vyššie uvádzané slová. 85.Z obsahu podaných vysvetlení manželmi O. ako aj z výpovedí oboch týchto svedkov vyplývajú ich vyjadrenia, že už v minulosti sa odohrali podobné útoky na ich osoby zo strany žalobkyne pri náhodných stretnutiach, pričom im týmto osočovaním, kedy ich žalobkyňa nazýva vrahmi a zlodejmi, robí zlé meno a tiež penziónu, ktorý vlastní rodina N. O. na G.. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že oznamovateľ priestupku pán O. do záznamu o oznámení o priestupku uviedol, že už boli podobné opakované incidenty so žalobkyňou viackrát riešené na OO PZ Šaštín Stráže, pričom boli dňa 06.12.2018 prejednané na Okresnom úrade Senica. Z obsahu o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch taktiež vyplýva, že oznamovateľ pán O. do spisu priložil e-mail (č. l. 3 administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu), ktorý mu zaslala žalobkyňa dňa 25.12.2018 v čase o 00:19 hod., s urážlivým a osočujúcim obsahom, ktorým ich žalobkyňa okrem iného vinila zo smrti jej brata V. (ktorý zomrel počas dovolenky trávenej spoločne s manželmi O. na Srí Lanke - ozrejmujúca poznámka správneho súdu, vychádzajúca z obsahu odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu prvého stupňa). 86.Je nesporné, že v priebehu administratívneho konania správne orgány pre účely rozhodnutia vo veci zabezpečili v rámci dokazovania dve proti sebe stojace verzie priebehu skutkového deja, prezentované dvoma proti sebe stojacimi znepriatelenými stranami (účastníkmi incidentu), o ktorých je známe a aj to svojimi výpoveďami deklarovali, že dlhodobo nemajú medzi sebou dobré vzťahy, svedčiace dobrému občianskemu spolunažívaniu. 87.Z obsahu administratívneho spisu ako aj z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že konajúce správne orgány za rozhodujúcu skutočnosť pre rozhodnutie vo veci, t. j. o priebehu skutkového deja tak, ako je uvedený v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia o priestupku a o ustálení viny žalobkyne zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, považovali výpovede svedkov manželov O. (pán W. O. bol aj oznamovateľom daného priestupku). Pri hodnotení dôkazov vykonaných v priestupkovom konaní vychádzali z pravdivosti výpovedí svedkov manželov O., ktorých hodnovernosť, podľa úvahy správnych orgánov, nebol dôvod spochybňovať, pretože s konajúcimi správnymi orgánmi pri objasňovaní priestupku v preskúmavanom administratívnom konaní spolupracovali a vždy sa dostavili na predvolanie za účelom podania vysvetlenia alebo svedeckej výpovede, naproti tomu však žalobkyňa so správnymi orgánmi nespolupracovala s ospravedlnením z dôvodu jej práceneschopnosti. 88.Zákonnosti uvedených dôvodov žalovaného rozhodnutia, vo vzťahu k ustáleniu sankcionovaného skutku a následne vo vzťahu k ustáleniu viny žalobkyne zo spáchania predmetného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, nemožno prisvedčiť. 89.Pokiaľ ide o administratívne trestanie, t. j. konanie, v rámci ktorého príslušné správne orgány objasňujú okolnosti svedčiace o spáchaní určitého priestupku alebo iného protiprávneho konania určitou trestnoprávne zodpovednou fyzickou osobou alebo právnickou osobou a za toto preukázané protiprávne konanie ukladajú v zmysle príslušných zákonov tresty a iné zákonné opatrenia deliktuálne zodpovedným osobám, správny súd považuje za potrebné uviesť, že na tieto osobitné správne konania v rámci administratívneho konania sa v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj správnych súdov nižšieho stupňa, vzťahujú zásady trestného konania, ktoré musia správne orgány pri objasňovaní priestupkov dodržiavať a v ich zmysle aj viesť priestupkové konanie, vrátane vyhodnotenia zisteného skutkové stavu veci. 90.Okrem iných, medzi zásady trestného konania, vo vzťahu k dokazovaniu realizovanému za účelom zistenia skutkového stavu veci potrebného pre rozhodnutie o vine páchateľa, resp. priestupcu, možno zaradiť vyhľadávaciu zásadu, zásadu prezumpcie neviny, zásadu voľného hodnotenia dôkazov (nie svojvoľného hodnotenia dôkazov) a v neposlednom rade zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností. 91.Vyjadrením zásady prezumpcie neviny je pravidlo, v zmysle ktorého obvinený nemá povinnosť dokazovať svoju nevinu, nemusí využívať svoje práva na svoju obhajobu, avšak jeho vinu nemožno odvodzovať z nečinnosti (pasivity) obvineného v trestnom, resp. priestupkovom konaní alebo zo spôsobu jeho obhajoby. 92.Preto nemožno prisvedčiť konštrukcii správnych orgánov oboch stupňov pri ich úvahe o vyhodnotení skutkového stavu, že vierohodnosť výpovedí manželov O. ) vzali za skutkový základ pri zisťovaní, či sa skutok stal a akým spôsobom sa stal, a to len tak bez ďalšieho (napr. bez preverenia hodnovernosti oboch verzií, vrátane výpovede obvinenej z priestupku a podrobeniu oboch verzií skutku kritickému hodnoteniu vo vzájomných súvislostiach s osobitnými okolnosťami prípadu a všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo). 93.Riadne a úplné zistenie skutkového stavu správnym orgánom v konaniach administratívneho trestania v sebe imanentne zahŕňa povinnosť konajúcich a rozhodujúcich správnych orgánov bez akýchkoľvek pochybností, a to s prihliadnutím na okolnosti prípadu (tvorené okrem iného aj zohľadnením a vyhodnotením vzájomných vzťahov a motívmi účastníkov riešeného incidentu, t. j. označeného páchateľa priestupku, oznamovateľa priestupku, svedkov prejednávaného skutku, prípadne poškodených, a to vo vzťahu k vyhodnoteniu hodnovernosti ich výpovedí), zistiť, či sa skutok stal, tento skutok ustáliť a popísať tak, aby nebol zameniteľný s iným skutkom, a zároveň bez akýchkoľvek pochybností ustáliť osobu páchateľa, t. j. deliktuálne zodpovednú osobu, ktorá predmetný skutok spáchala (či už v štádiu objasňovania priestupkov podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o priestupkoch, ako aj v ďalšom konaní o priestupku pre účely právoplatného rozhodnutia vo veci). 94.Z obsahu administratívneho spisu, jednotlivých procesných úkonov, ako aj z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevyplýva, že by správny orgán prvého stupňa a v rámci odvolacieho konania žalovaný postupovali naznačeným spôsobom, ba čo viac, že by v zmysle zásady prezumpcie neviny, zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností odôvodnili výroky preskúmavaných rozhodnutí. 95.S prihliadnutím na zákonné požiadavky právneho a skutkového odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku možno konštatovať, že preskúmavané administratívne rozhodnutia postrádajú presvedčivosť, jednak z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a jednak z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia dôkazov správnymi orgánmi, z ktorých tieto pri ustálení skutku a viny žalobkyne zo spáchania predmetného priestupku vychádzali. 96.Nedostatočnému zisteniu skutkového stavu nasvedčuje skutočnosť, že v rámci výsluchov realizovaných pri podávaní vysvetlenia a pri výsluchoch obvinenej a svedkov, ako ani v priebehu ďalšieho konania, správne orgány doplňujúcimi otázkami nepreverovali pravdivosť tvrdení ani jednej zo strán a ani neodstraňovali rozpory vo výpovediach žalobkyne obvinenej z priestupku a manželov O. v postavení svedkov, a to napriek tomu, že v zmysle verzie o priebehu skutku by mal byť na strane obvineného oznamovateľ prejednávaného priestupku a v zmysle výpovedí manželov O. mala byť na strane obvineného žalobkyňa. 97.Napriek diametrálne odlišným výpovediam sporových strán, resp. osôb zúčastnených prejednávaného incidentu, správny orgán bez akýchkoľvek úvah (okrem neprípustného vyhodnotenia úrovne spolupráce svedkov a žalobkyne so správnymi orgánmi a ich účasti na procesných úkonoch) vyhodnotil ako pravdivú verziu priebehu skutkového deja len výpovede manželov Vicenových, a to napriek skutočnosti, že ako neskôr v konaní vyšlo najavo, zamlčali prítomnosť ich maloletej dcéry pri riešenom incidente (sankcionovanom skutku). 98.V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že ku konzistentnosti a presvedčivosti odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, predovšetkým vo vzťahu k vyhodnoteniu vykonaných dôkazov, t. j. výpovedí svedkov a žalobkyne z pohľadu ich vierohodnosti, neprispieva ani tá skutočnosť, že na jednej strane pri zisťovaní a ustaľovaní, že sa predmetný skutok stal a ako sa stal, prijali správne orgány za pravdivú verziu priebehu deja výpovede manželov O., ktorí však zhodne zamlčali prítomnosť ich maloletej dcéry pri incidente a na strane druhej, z verzie o priebehu skutku v zmysle výpovede žalobkyne za pravdivé považovali správne orgány zrejme len tvrdenie o prítomnosti maloletej M. O. pri predmetnom incidente, keďže s touto verziou ako pravdivou pracovali v rámci vyhodnotenia skutkového stavu, keď v napádaných rozhodnutiach uvádzali dôvody, pre ktoré v rámci zisťovania skutkového stavu a pri objasňovaní priestupku nepostupovali podľa ustanovenia § 60 ods. 1 písm. a) vety za bodkočiarkou zákona o priestupkoch (výsluch maloletých osôb). 99.Zároveň je namieste konajúcim správnym orgánom vytknúť, že výpoveď žalobkyne a pravdivosť jej verzie priebehu sporného skutkového deja nevyhodnotili vôbec, okrem neprípustného spôsobu s ohľadom na jej opakované predvolávania na procesné úkony, pričom si pravdivosť jej verzie nijako neoverovali doplňujúcimi otázkami alebo iným spôsobom, minimálne konfrontáciou so svedkami. 100.Za pravdivú verziu priebehu prejednávaného skutku správne orgány prijali len výpovede svedkov, manželov O. aj napriek tomu, že z ich výpovedí a podaní žalobkyne (či už pri výsluch alebo v rámci skutočností uvádzaných v odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa) vyplývalo už dlhšiu dobu trvajúce narušenie ich vzájomných vzťahov, a teda ohľadom ich výpovedí správny orgán prvého stupňa nevyhodnotil možné motívy nepravdivosti výpovedí týchto svedkov, prípadne úroveň hodnovernosti ich výpovedí, pričom túto vadu neodstránil ani žalovaný v rámci odvolacieho konania (§ 59 ods. 1 správneho poriadku). 101.Správne orgány doplňujúcimi otázkami taktiež nezisťovali, či a ak nie, z akého dôvodu, svedkovia neurobili oznámenie na príslušnom správnom orgáne o skutkoch, v rámci ktorých žalobkyňa pri náhodných stretnutiach (pravdepodobne na verejných priestranstvách) svedkov verbálne napádala a osočovala, na cti a dobrom mene im utŕhala. 102.Rovnako sa správne orgány doplňujúcimi otázkami pri výsluchu obvinenej neopýtali, v nadväznosti na jej verziu priebehu skutkového deja (a to ohľadom fyzickej inzultácie jej osoby zo strany oznamovateľa prejednávaného priestupku), či podstúpila lekárske ošetrenie a ak áno, či má o tom doklad a ak nie, z akého dôvodu, prípadne, ako vie svoje tvrdenie preukázať. 103.S prihliadnutím na skutočnosť, že na mieste predmetného incidentu sa nenachádzali žiadne tretie osoby, ktoré by mohli svojimi svedeckými výpoveďami vniesť viac svetla do toho, ako predmetný dej prebiehal, ako aj s prihliadnutím na výrazné rozpory vo výpovediach svedkov a žalobkyne a vzhľadom na diametrálne odlišné nimi poskytnuté verzie priebehu skutkového deja, bolo namieste, aby tieto rozpory a výrazné pochybnosti v otázke ustaľovania predmetného skutku, správne orgány v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 správneho poriadku za účelom úplného zistenia a objasnenia skutočného stavu veci pristúpili k vykonaniu aj iných dôkazov, napr. ku konfrontácii žalobkyne so svedkami za účelom objasnenia a vysvetlenia odlišných tvrdení. 104.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že doterajšie výsledky dokazovania a odôvodnenie preskúmavaných administratívnych rozhodnutí bez akýchkoľvek pochybností nepreukazujú, ako k predmetnej udalosti došlo a či sa protiprávneho konania dopustila žalobkyňa. 105.Pokým existujú uvedené pochybnosti, nie je možné žalobkyňu uznať za vinnú zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, pričom pokiaľ sa tieto pochybnosti nepodarí odstrániť následným doplnením dokazovania, napríklad prostredníctvom rekonštrukcie danej udalosti na mieste samom alebo konfrontáciou svedkov a žalobkyne, za účelom zistenia skutočného priebehu prejednávaného skutku, v nadväznosti na logické vyhodnotenie skutkového stavu správnym orgánom s prihliadnutím na každý dôkaz, podstatnú skutočnosť a okolnosť prípadu jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach, bude potrebné priestupkové konanie zastaviť, a to s poukazom na ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) alebo b), prípadne písm. c) zákona o priestupkoch, kedy nebude preukázané bez akýchkoľvek pochybností či sa skutok stal, akým spôsobom sa stal a kto je bez akýchkoľvek pochybností vinný z jeho spáchania. 106.Správny súd taktiež považuje za potrebné uviesť, že narušené medziľudské vzťahy medzi osobami zúčastnenými na predmetnom incidente (v čase O.) je potrebné zohľadniť, a to práve vo vzťahu k precíznemu vyhodnocovaniu jednotlivých súvislostí, ktoré vyplývajú zo svedeckých výpovedí, keď je zrejmé, že svedkovia danej udalosti majú so žalobkyňou narušené vzťahy. Preto v prípade existencie pochybností, ktoré vyplývajú zo svedeckých výpovedí, je potrebné prihliadnuť aj na túto skutočnosť. 107.Zároveň správny súd v súvislosti s vyhodnocovaním doplneného dokazovania dáva do pozornosti, že v prípade existencie pochybností, ktoré nebude možné odstrániť, je potrebné postupovať v súlade so zásadou in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obvineného, čo je taktiež zásada ovládajúca konanie vo veciach administratívneho trestania. 108.Vzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie správny súd zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov a s tým súvisiacim nedostatočným zistením skutkového stavu veci, je nateraz predčasné posudzovať zákonnosť právnej kvalifikácie predmetného skutku z pohľadu namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci. 109.S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že v danom prípade rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu nebolo dostatočné na riadne posúdenie veci, a preto z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP správny súd zrušil napadnuté rozhodnutia oboch stupňov a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil správnemu orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 110.V ďalšom konaní bude úlohou konajúceho správneho orgánu doplniť dokazovanie naznačeným spôsobom a v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov získané dôkazy a podklady pre rozhodnutie vo veci vyhodnotiť, majúc na zreteli dodržanie základných zásad vzťahujúcich sa na konanie vo veciach administratívneho trestania. 111.Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 112.V správnom súdnom konaní úspešnej žalobkyni priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.