Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sa/18/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200086 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2019200086.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobcu: Ing. K. D., narodený XX. K. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX I., právne zastúpený: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát, so sídlom Pribinova 46, 920 01 Hlohovec, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 28828-2/2019-BA zo dňa 22. januára 2019, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo 200-029163-CA04/2018 zo dňa 14. novembra 2018 rozhodla podľa § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, že žalobca nemá nárok na materské v období od 10. augusta 2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie. 2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania prvostupňový správny orgán zistil, že Ing. K. D. nespĺňa podmienky na prevzatie starostlivosti o dieťa, nakoľko žalobcovi bola poskytnutá rodičovská dovolenka, no napriek tomu žalobca naďalej vykonáva pracovnú činnosť, v ktorej dosahuje príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ a to v porovnateľnej výške ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil a zároveň nedošlo ani k úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. Vzhľadom na zistené skutočnosti menovaný reálne nezabezpečuje tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia zabezpečovala matka dieťaťa. Žalobca nastúpil na rodičovskú dovolenku len formálne, za účelom čerpania dávky materského. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 23.11.2018 odvolanie. 4. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo 28828-2/2019-BA zo dňa 22. januára 2019, zmenila výrok napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava tak, že slová „v období od 10. augusta 2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie“ nahradila slovami „ktorý si uplatnil od 10. augusta 2018“ a v ostatnom odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že jednou z podmienok priznania nároku na materské z iného poistenia je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následne poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu. Táto podmienka je splnená vtedy, ak otec dieťaťa (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať. Tiež môže ísť o situáciu, že otec dieťaťa aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva inú pracovnú činnosť, avšak v menšom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovnú činnosť v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské. Vtedy je zároveň naplnený účel nemocenského poistenia vyjadrený v ustanovení § 2 písm. a) zákona, spočívajúce v zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku tehotenstva a materstva resp. poskytovanie starostlivosti dieťaťu v prípade iného poistenca. Porovnaním pracovných zmlúv medzi navrhovateľom a zamestnávateľom zo dňa 3. februára 2011 a zo dňa 16. júla 2018 je zrejmé, že miesto výkonu práce je totožné a to Trnava. Dohodnutá dĺžka pracovného času je rovnaká a to 40 hodín týždenne, dosahovaný príjem z oboch zamestnaní je porovnateľný, pracovné zmluvy sa líšia iba čo do dohodnutého druhu práce. S prihliadnutím na predložené pracovné zmluvy uzatvorené medzi navrhovateľom a zamestnávateľom, dĺžka dohodnutého pracovného času v oboch pracovných zmluvách, výšku reálneho dosahovaného príjmu a najmä deklarovanú skutočnosť navrhovateľom, že o dieťa sa nestará v období čerpania rodičovskej dovolenky a poberania materského počas aktívnej časti dňa sám, je možné konštatovať, že k prevzatiu starostlivosti o dieťa ani nedošlo. Starostlivosť o dieťa počas výkonu zárobkovej činnosti navrhovateľom poskytujú striedavo prarodičia dieťaťa. Súčasne je zrejmé, že matka dieťaťa I. D. požiadala dňa 7. augusta 2018 o odňatie príspevku na starostlivosť z dôvodu, že navrhovateľ nastupuje dňa 10. augusta 2018 na rodičovskú dovolenku. Dieťa naďalej navštevuje predškolské zariadenie A. P. S.. Z uvedených dôvodov žalobca reálne nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následne poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu v ustanovení v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona (účinnosť do 31. decembra 2018 v znení neskorších predpisov) a preto sa nepovažuje za iného poistenca, keďže napriek formálne uzatvorenej dohode s matkou dieťaťa fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti. II. Žaloba a žalobné dôvody 5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovanej žalobu dňa 22.3.2019, v ktorej namietal, že druhostupňové rozhodnutie je nezákonné, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na materské podľa § 48 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca ďalej uvádza, že podľa žalovanej mu nie je možné priznať nárok na materské, nakoľko nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je však definovaný v zákone o rodičovskom príspevku, podľa ktorého riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu podľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku v platnom znení. Pre účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosť o dieťa obsiahnutý v § 49 koná v súlade s jeho definíciou podľa uvedeného zákona vykladať rovnako ako je to pri výklade rodičovského príspevku. Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne pomocou inej plnoletej fyzickej osoby alebo dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z uvedeného teda nevyplýva nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečenia starostlivosti o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečiť aj prostredníctvom iných osôb ako sú napr. starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné. Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o nároku žalobcu o materské pochybila, keď skonštatovala, že prevzatie starostlivosti o dieťa si vyžaduje zanechanie pracovnej činnosti otcom dieťaťa. Sám zákon o sociálnom poistení v prípade dávok nemocenského poistenia predpokladá možnosť súbežného vykonávania zárobkovej činnosti a poberanie dávok nemocenského poistenia. Žalovaná argumentuje, že účelom dávky je nahradiť absentujúci príjem v prípade jeho straty alebo zníženia v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. V prípade iného poistenca s viacerými príjmami skutočne dochádza k strate príjmu z tej zárobkovej činnosti, ktorá zakladá nemocenské poistenie, z ktorého si poistenec uplatňuje nárok na materské. Pojem zníženie, ktorým sociálna poisťovňa účelovo argumentuje povinnosť zníženia pracovného času, aby mohol iný poistenec ( otec ) poskytovať starostlivosť dieťaťu je v zákone ustanovený z iného dôvodu a to pre prípad vyrovnávacej dávky. V prípade vyrovnávacej dávky ide o to, že žena z dôvodu tehotenstva nemôže vykonávať svoju doterajšiu prácu a má vykryť zníženie jej príjmu počas jej preradenia na horšie platenú pracovnú pozíciu. Žalovaná v rozhodnutí taktiež odôvodňuje potrebu celodennej osobnej starostlivosti ustanovením o prerušení poskytovania materského. Tiež ide však o účelový a v zásade aj mylný výklad tohto ustanovenia. V odseku 1 § 51 je expresis verbis uvedený ako dôvod neschopnosti postarania sa o dieťa nepriaznivý zdravotný stav poistenca. V ods. 2 síce pojednáva o inom dôvode, než nepriaznivom zdravotnom stave pre ktorý sa poistenec prestal starať o dieťa, avšak ide o úplné zanechanie starostlivosti o dieťa a je naviazaný na dni kedy sa o dieťa nestará. V prípade pracujúceho otca nie je splnená podmienka úplného nestarania sa o dieťa celý deň, najmä ak zabezpečil na tých pár hodín, kedy je v zamestnaní, starostlivosť o dieťa inou fyzickou osobou resp. právnickou osobou. Okrem toho ak by žalovaná chcela skutočne aplikovať na prípady pracujúceho otca takto mylne vykladaný § 51, museli by žalobcovi ako inému poistencovi nárok na materské priznať aspoň za víkendy a dni pracovného oddychu, prípadne dni jeho dovolenky. Žalobca ďalej zdôraznil, že prebratie dieťaťa do starostlivosti nebolo fiktívne, po písomnej dohode s manželkou dieťa prevzal do reálnej starostlivosti. Prevzatie dcéry do starostlivosti je písomne zdokumentované v rodičovskej dohode, ktorú uzatvoril žalobca so svojou manželkou. Žalobca sa staral o dcéru počas rodičovskej dovolenky, ktorá trvala od 10.8.2018 do 21.2.2019, v práci mu bol umožnený flexibilný pracovný čas, ktorý je zakotvený aj v pracovnom poriadku zamestnávateľa. Ako ďalší dôkaz starostlivosti o dcéru prikladá kópie priepustiek, ktoré si žalobca vybral v práci, aby mohol v prípade potreby, ktorú už nepokrýval flexibilný pracovný čas, s dcérou navštíviť lekára. Žalobca ďalej uvádza, že dcéra pred nástupom žalobcu na rodičovskú dovolenku chodila do predškolského zariadenia, pričom jej návšteva bola ukončená k 9.8.2018. Kópiu dohody o ukončení opatrovania detí z 3.8.2018 uzavretú medzi rodičmi a predškolským zariadením žalobca predložil aj prvostupňovému správnemu orgánu. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že v žiadnom ustanovení zákona nie je upravené, že otec musí zabezpečovať starostlivosť o dieťa v prípade nároku na materské celodenne, počas 24 hodín denne, ani osobne, z čoho vyplýva, že ak otec bude v pracovných dňoch pracovať a po ukončení práce sa bude starať o svoje dieťa a potom bude zabezpečovať starostlivosť aj v sobotu a v nedeľu, je splnená zákonom stanovená podmienka prevzatia starostlivosti o dieťa. Žalobca ďalej uviedol, že poukazuje na to, že žalovaná bola povinná v konaní a pri rozhodovaní presne a úplne zistiť skutočný stav veci. V tomto prípade k tomu nedošlo, pretože žalovaná vôbec neposúdila rozsah starostlivosti pred a po jeho nástupe na rodičovskú dovolenku a sledovala len svoj cieľ zamietnuť nárok žalovaného, nezohľadniac skutočný stav veci a zákonné požiadavky. V ust. § 195 zákona č. 461/2003 Z.z. je vyjadrená tzv. zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Orgán vydávajúci rozhodnutie je povinný v súčinnosti s účastníkom konania spoznať skutočný stav veci, ktorý mu umožní objektívne meritórne rozhodnúť. Inak povedané, orgán vydávajúci rozhodnutie je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre posúdenie veci. Žalobca v neposlednom rade poukazuje na diskriminačný rozmer postupu žalovanej, ktorý spočíva v tom, že je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám, sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákonom o diskriminácii v sociálnom poistení v zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania dávok sociálneho poistenia. Žalobca ďalej poukazuje, že rovnaké a podobné prípady žiadosti otcov o materské boli do septembra 2018 posudzované inak ako v prípade žalobcu, to znamená že materské bolo priznávané aj otcom dosahujúcim počas poberania materského príjem z iného nemocenského poistenia, hoci aj u toho istého zamestnávateľa. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na nevyhnutnosť rešpektovania princípu právnej istoty, ktorej neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva a tým aj rozhodovanie správnych orgánov v identických veciach. Žalobca považuje rozhodnutie za nezákonné, ktoré vykazuje vadu, ktorej dôvodom je zrušenie alebo jeho zmena. Rozhodnutie žalovanej sociálnej poisťovne je v príkrom rozpore s Ústavou SR čl. 2 ods. 2 ako aj čl. 13. III. Vyjadrenie žalovanej, replika, duplika 6. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná dňa 17.4.2019, keď uviedla, že všetky námietky ktoré uviedol žalobca v žalobe boli uvedené aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a žalovaná sa s týmito námietkami vysporiadala vo svojom druhostupňovom rozhodnutí. Žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa (dcéra E. D., nar. XX. O. XXXX) do starostlivosti dňa 10. augusta 2018, z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Technical Services Slovakia, s.r.o. Žalobca predloženou rodičovskou dohodou k výplate materského inému poistencovi zo dňa 9. augusta 2018 uzatvorenou medzi ním a matkou dieťaťa I. D., nar. XX. O. XXXX, deklaroval, že od 10. augusta 2018 preberá do starostlivosti dieťa E. D.. Žalobcovi od 1. apríla 2011 trvá povinné nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa Technical Services Slovakia, s.r.o.; z tohto poistného vzťahu bol uplatnený nárok na materské od 10. augusta 2018. Dňa 10. augusta 2018 súčasne žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca u toho istého zamestnávateľa, ktoré zaniklo dňa 21. februára 2019, t. j. presne po uplynutí 28 týždňov od nástupu žalobcu na rodičovskú dovolenku. Tento nový pracovný pomer žalobca vykonával v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovný pomer predchádzajúci ( 40 hodín týždenne ) a dosahoval príjem v porovnateľnej výške, akú dosahoval z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil. Matka dieťaťa, I. D., nar. XX. O. XXXX, v súvislosti so starostlivosťou o narodenú dcéru E. D. čerpala materské v období od 16. júla 2016 do 10. marca 2017, od 11. marca 2017 je späť vo výkone pracovnej činnosti u zamestnávateľa Blitz-Blank Facility Services s.r.o. Dôvodom nepriznania nároku na materské žalobcovi bolo nesplnenie podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenej v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinnom do 31. decembra 2018. V prípade žalobcu nedošlo k priamej aplikácii ustanovenia § 51 zákona o sociálnom poistení, avšak uvedené ustanovenie žalovaná brala do úvahy a použila ho k ozrejmeniu účelu zákona o sociálnom poistení. Toto ustanovenie dokazuje, že zákon o sociálnom poistení predpokladá faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti a osobnú starostlivosť o dieťa, ktorú žalobca sám svojím tvrdením, že sa o dieťa nestaral v období čerpania rodičovskej dovolenky počas aktívnej časti dňa sám, ale starostlivosť o dieťa počas výkonu zárobkovej činnosti poskytovali striedavo prarodičia dieťaťa, spochybnil. Súčasne je zrejmé, že matka dieťaťa I. D. požiadala dňa 7. augusta 2018 o odňatie príspevku na starostlivosť z dôvodu, že žalobca nastupuje dňa 10. augusta 2018 na rodičovskú dovolenku, a nie z dôvodu, že dieťa prestalo navštevovať predškolské zariadenie. Samotná skutočnosť, či bolo dieťa, počas výkonu zárobkovej činnosti žalobcom, v starostlivosti prarodičov alebo predškolského zariadenia je z toho pohľadu irelevantná, nakoľko je zrejmé, že faktickú osobnú starostlivosť neposkytoval žalobca. Deklarovanú starostlivosť žalobcu o dieťa, hodnotí žalovaná ako dôsledné naplnenie ust. § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ukladá rodičovskú povinnosť rodičom sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Túto povinnosť majú obaja rodičia dieťaťa, tak matka ako aj otec dieťaťa. Samotná skutočnosť, že žalobca si plní vo vzťahu k svojmu dieťaťu rodičovské povinnosti, sama o sebe nezakladá nárok žalobcu na materské a takto teda žalovaná vyhodnocuje aj napr. návštevy lekára s chorým dieťaťom, doložené priepustkami ako prílohami k žalobe. 7. K vyjadreniu žalovanej sa replikou vyjadril žalobca a to dňa 24.5.2019, keď uviedol, že sociálna poisťovňa resp. žalovaná od vstupu do platnosti súčasných podmienok pre vznik nároku na materské otcov ako aj iných poistencov od 01.01.2011 schválila stovky žiadostí otcov, ktorí počas poberania materského pracovali v inom zamestnaní a od septembra 2018 bez zmeny zákona zmenila svoje rozhodovacie kritéria, ktoré nenachádzajú oporu v zákone a úplne tým zmenila závery svojich rozhodnutí. Postupuje značne diskriminačne a v rozpore s Ústavou SR. Ak existujú dve kategórie úplne antagonistických aplikácií jednej právnej normy, v tomto prípade zákon č. 461/2003 Z.z., uplatnených pre prípady s rovnakým alebo analogickým pozadím, je jedna z nich protiprávna. Ako hlavný dôvod nepriznania materskej žalovaná uvádza údajné nesplnenie podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti žalobcom. Prevzatie starostlivosti nie je explicitne definované v zákone a dokladuje sa rodičovskou dohodou k výplate materského inému poistencovi, ktoré tlačivo poskytla žalobcovi samotná žalovaná a je dohodou uzavretou medzi rodičmi dieťaťa, ktorá dostatočne preukazuje, že matka zveruje dieťa do starostlivosti otca. Okrem toho žalovaná stále nikde nepreukázala, že by žalobca neprevzal a neposkytoval dieťaťu potrebnú starostlivosť. Samotná žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe konštatuje, že žalobca si plní vo vzťahu k dieťaťu rodičovské povinnosti dokladované potvrdeniami o návšteve lekára, aj keď to podľa žalovanej údajne nezakladá nárok žalobcu na materské, tak podľa názoru žalobcu aj toto dokazuje poskytovanie starostlivosti. Z toho dôvodu ich žalobca aj priložil k žalobe ako dôkaz, keďže ako žalobca zdôraznil vyššie, starostlivosť nie je v zákone o sociálnom poistení explicitne definovaná. Žalovaná argumentuje nepriznaním materského, že žalobca sa priznal, že počas aktívnej časti dňa sa nestaral sám o dieťa. Samozrejme, že žalobca sa počas toho ako pracoval nestaral sám, so starostlivosťou mu vypomáhala manželka a blízki príbuzní. Žalobca to pokladá za normálne a rovnako aj keď je žena na materskej, tak jej v rámci svojich možností vypomáha s dieťaťom manžel. Pokiaľ žalovaná zdôrazňuje, že každý prípad posudzuje individuálne, je povinná uplatňovať pri posudzovaní rovnaké posudzovacie a rozhodovacie kritériá a nepostupovať diskriminačne. 8. K replike žalobcu sa vyjadrila písomne žalovaná a to duplikou zo dňa 13. júna 2019, v ktorej uviedla, že v súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcej sa odlišného postupu pri posudzovaní obdobných prípadov do septembra 2018, žalovaná poukazuje na odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré je verejne dostupné aj na internetovej adrese, ktorú uviedla v duplike a taktiež na stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo dňa 1. apríla 2019, v ktorom je okrem iného uvedené, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas je v rozpore s účelom nemocenského poistenia; je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku. Obe stanoviská zaslala žalovaná ako prílohu k duplike. IV. Konanie na správnom súde a relevantná práva úprava 9. Podľa § 3 zákona č. 571/2009 Z. z. (1) Oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý pobyt 3) alebo prechodný pobyt 4) na území Slovenskej republiky (ďalej len "pobyt") alebo je osobou podľa osobitného predpisu. 4a) (2) Dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa a) do troch rokov veku, b) do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, 5) alebo c) do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 2 písm. b), najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe. (3) Riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. 6) (4) Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. (5) Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa osobitného predpisu 9a) alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu. 9b) (6) Ak je v rodine viac detí podľa § 3 ods. 2, vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok a len jednej oprávnenej osobe určenej podľa ich dohody. (7) Nárok na rodičovský príspevok nevzniká, ak sa oprávnená osoba a dieťa zdržiavajú v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou (ďalej len "členský štát"), a počas pobytu v tomto štáte oprávnená osoba nie je povinne verejne zdravotne poistená v Slovenskej republike. 15) (8) Nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej oprávnenej osobe, ak a) aspoň jedna z nich má nárok na materské 16) alebo má nárok na obdobnú dávku ako materské v členskom štáte a suma materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku podľa § 4 ods. 1 a 2 alebo § 4 ods. 3, alebo b) štát, ktorý nie je členským štátom, vypláca jednej z nich obdobnú dávku ako rodičovský príspevok alebo obdobnú dávku ako materské. 16) (9) Nárok na rodičovský príspevok nevzniká maloletému rodičovi, ktorý nemá priznané rodičovské práva a povinnosti podľa osobitného predpisu. 18) (10) Nárok na rodičovský príspevok nevzniká, ak oprávnená osoba je rodič ďalšieho dieťaťa, a) ktoré je zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča, do náhradnej osobnej starostlivosti, 18a) do pestúnskej starostlivosti 18b) alebo do starostlivosti fyzickej osoby, ktorú určil súd nariadením neodkladného opatrenia, 18c) alebo do starostlivosti budúcich osvojiteľov, 18d) alebo je v osobnej starostlivosti poručníka, 18e) a b) na zabezpečenie riadnej starostlivosti o toto dieťa sa poskytuje rodičovský príspevok. Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (1) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (2) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok, Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (2) Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci 10. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 44Sa/5/2019 zo dňa 03. februára 2020 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 28828-2/2019-BA zo dňa 22. januára 2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 200-029163-CA04/2018 zo dňa 14. 11. 2018 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 11. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie podala dňa 5.3.2020 kasačnú sťažnosť. 12. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/53/2020 zo dňa 30. júna 2021 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sa/5/2019-68 zo dňa 03.02.2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 13. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol, že pre splnenie podmienky na nárok na materské musí dôjsť k splneniu jednak k faktickému prevzatiu dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča a musí dôjsť aj k zníženiu príjmu oproti predchádzajúcemu pracovnému pomeru. 14. Kasačný súd zastáva názor, že vyhodnocovanie otázky či došlo k faktickému prevzatiu dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča, ako aj k faktickej zmene v starostlivosti o dieťa vykonávanej týmto druhým rodičom, je zo strany správnych orgánov opodstatnené a náležité. V danom prípade kasačný súd považoval za dôvodné, aby sa správne orgány pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na materské, osobitne v rámci správnej úvahy vysporiadali v záujme zachovania účelu nemocenského poistenia aj s tým, či je možné, aby žiadateľ o dávku poskytoval starostlivosť dieťaťu napriek tomu, že počnúc dňom prevzatia starostlivosti o dieťa uzatvoril nový plnohodnotný pracovný pomer s tým istým zamestnávateľom s týždenným úväzkom 40 hodín zabezpečujúcim porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Napriek tomu, že žalobca argumentoval využívaním flexibilného pracovného času zavedeného u jeho zamestnávateľa, tiež uviedol, že v čase svojej neprítomnosti z dôvodu sprevádzania dieťaťa k lekárovi, sa preukazoval priepustkami, z čoho však možno logicky zároveň vyvodiť, že tieto ospravedlnené absencie nevyhnutne čerpal práve v časovom horizonte bežného pracovného času, resp. aktívnej časti dňa, kedy sa práveže predpokladá osobná starostlivosť o dieťa. 15. Už z vyjadrenia žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu pobočky a z jeho konania v súvislosti s nástupom na rodičovskú dovolenku je zrejmé, že mienil formálne naplniť zákonné podmienky pre priznanie materskej dávky a možno tiež predpokladať, že práve za týmto účelom uzatvoril so svojim zamestnávateľom nový pracovný pomer, v dôsledku čoho príjem, ktorý bude dosahovať nebude plynúť z toho nemocenského poistenia, z ktorého sa bude posudzovať nárok na materské, ako aj jeho zámer naďalej finančne zabezpečovať rodinu príjmom z nového pracovného pomeru. 16. Je preto potrebné prisvedčiť argumentácii žalovanej, že u žalobcu nedošlo k zmene životnej situácie ( čo zákon o sociálnom poistení predpokladá), keď u žalobcu nenastali ani dôvody pre kompenzovanie zníženého príjmu. 17. Žalovaná tiež dôvodne namietala, že pokiaľ by materské patrilo rodičovi bez ohľadu na to, kto sa v skutočnosti o dieťa stará ( ako je to v prípade rodičovského príspevku a ako to tvrdí krajský súd a žalobca), akékoľvek došetrovanie ohľadom skutočného realizovania starostlivosti o dieťa, na ktorú povinnosť ju zaviazal v ďalšom konaní krajský súd, by nemalo význam. 18. Žalovaná v rámci svojej správnej úvahy správne vyložila pojem starostlivosti o dieťa a následne vyvodila aj správny právny záver, že pokiaľ žiadateľ o dávku uvádzal, že v čase jeho neprítomnosti sa o dieťa starajú iné osoby ( stará matka dieťaťa, matka dieťaťa) dôvodiac, že zákon nevyžaduje osobnú starostlivosť, nemožno ho považovať za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti v zmysle § 49 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Žalobca pritom v priebehu administratívneho ani súdneho konania nenamietal predpoklad žalovanej, že časový harmonogram, v rámci ktorého si v novom pracovnom pomere plní pracovné povinnosti koliduje časovému úseku produktívnej časti dňa, v rámci ktorej starostlivosť o dieťa realizoval jeho zverením do starostlivosti inej osoby. 19. Skutkový stav tak, ako ho zistila žalovaná , je v danom prípade postačujúci na posúdenie, či reálne došlo k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti otca. 20. Kasačný súd považuje za opodstatnený a zistenému skutkovému stavu korešpondujúci právny záver žalovanej, že v danom prípade a za daných okolností otec dieťaťa vykonávajúci zárobkovú činnosť naďalej, s rovnakým pracovným úväzkom ( 40 hodín ) a za porovnateľnú mzdu ako pred čerpaním rodičovskej dovolenky, pričom nedošlo ani k úprave pracovného času tak, aby starostlivosť o dieťa mohol prevziať, túto starostlivosť prevzal len formálne ( fiktívne ) a nemôže byť preto považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona o sociálnom poistení, keď nedošlo ani k strate príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku. Sťažovateľ pritom ani netvrdil, že v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, došlo u neho k strate príjmu zo zárobkovej činnosti, resp. že pracovnú činnosť bežne vykonáva inak, či v inom rozsahu než pred nástupom na rodičovskú dovolenku práve v dôsledku realizovania osobnej starostlivosti o dieťa. 21. Konštatovanie správneho súdu, že žalovaná v nedostatočnej miere zabezpečila dôkazy, ktoré by preukazovali či došlo k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti otca, a teda, že skutkový stav zistila nedostatočne, preto neobstojí. 22. Nebolo možné prihliadnuť na osobné presvedčenie žalobcu, že v súvislosti s nástupom na rodičovskú dovolenku riadne prevzal starostlivosť o dieťa tak, ako to má na mysli ustanovenie § 49 zákona o sociálnom poistení, keď s matkou dieťaťa uzatvoril dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, pričom naplnil aj ďalšie zákonné predpoklady pre priznanie materského. 23. Situácia, kedy obaja rodičia sú počas aktívnej časti dňa reálne zapojení do produktívneho pracovného procesu, z dôvodu ktorého osobnú starostlivosť o dieťa počas tejto doby zverili inej vhodnej fyzickej alebo právnickej osobe, hoci si svoje rodičovské povinnosti inak plnia riadne a zodpovedne ( napr. že dieťa sprevádzajú do predškolského zariadenia a späť, či k lekárovi ), nekorešponduje zámeru zákonodarcu kompenzovať rodičovi dieťaťa do troch rokov veku životnú situáciu, kedy rodič uprednostní osobnú starostlivosť o dieťa, a preto sa rozhodne produktívny pracovný proces prerušiť a požiadať o materské ako kompenzáciu výpadku svojho príjmu. 24. Na rozdiel od krajského súdu kasačný súd zastáva názor, že žalovaná uviedla dostatok argumentov ako aj logických predpokladov vychádzajúcich z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré ju viedli v rámci správnej úvahy k opodstatnenému záveru, že žalobca nespĺňa podmienku starostlivosti o dieťa uvedenú v § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení napriek tomu, že s matkou dieťaťa uzavrel dohodu o prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti. 25. Výklad podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti, ktorý žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí uplatnila, považuje kasačný súd zároveň eurokomformný a nepriečiaci sa ani účelu stanovenému vo vyššie uvedenej smernici. 26. Kasačný súd konštatuje, že pokiaľ došlo po novelizácii zákona o sociálnom poistení zákonom č. 543/2010 Z. z. k priznávaniu materského bez toho, aby sa skúmalo, či poistenec skutočne sám zabezpečuje starostlivosť o dieťa a postačovalo splnenie len formálneho prevzatia dieťaťa do starostlivosti na základe dohody s matkou dieťaťa, táto aplikačná prax nezodpovedala zneniu relevantných zákonných ustanovení o priznávaní materského ako nemocenskej dávky podľa zákona o sociálnom poistení. Ak následná aplikačná prax správnych orgánov odstránila toto pochybenie a náležite objasňuje aj starostlivosť o dieťa zo strany poistenca osobitne v každom individuálnom prípade, uvedený postup nemôže byť v rozpore so zákonom a ani v rozpore so zásadou legitímneho očakávania účastníka takéhoto právneho vzťahu alebo považovaný za diskriminačný. Kasačnému súdu však neprináleží komentovať skôr vydané rozhodnutia žalovanej v právnych veciach iných účastníkov konania. Poukazuje však na to, že nemožno vylúčiť, že sa správny orgán odkloní od existujúcej rozhodovacej praxe a v nových rozhodnutiach zaujme opačný právny názor ako zaujal v rozhodnutiach v obdobných právnych veciach predchádzajúcich rozhodnutiach. Tento odklon súvisí s vyvíjajúcimi sa právnymi názormi aj na strane správnych orgánov, ktoré nie sú strnulé. Pokiaľ správny orgán v nových rozhodnutiach náležitým spôsobom odôvodní zmenu tohto právneho názoru, takéto rozhodnutie je v súlade s princípmi právneho štátu, najmä so zásadou právnej istoty a rovnosti účastníkov konania. 27. Krajský súd v Trnave vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.10.2021. 28. Pojednávania sa zúčastnil len žalobca, ktorý ospravedlnil osobne neúčasť svojho právneho zástupcu a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. 29. Žalobca na pojednávaní uviedol, že predkladá súdu stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 10.9.2018, ktoré zaujalo stanovisko k otázke straty a zníženia príjmu a nároku otcov na materské a predložil pracovný poriadok spoločnosti v ktorej pracuje a z ktorého vyplýva, že mal flexibilný pracovný čas a tak isto predložil aj výpis dochádzky za obdobie, za ktoré si uplatnil nárok na materskú. Uviedol, že skutočne staral o dcéru, nešlo len o predstieranie starostlivosti. Žiadal, aby súd rozhodnutie žalovanej zrušil. 30. Zástupkyňa žalovanej sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila listom zo dňa 17.9.2021 a súhlasila aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti. 31. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. 32. Krajský súd v súlade s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvádza, že v danom prípade žalovaná správne dospela k záveru, že od nástupu žalobcu do pracovného pomeru nebola splnená podmienka starostlivosti o dieťa zo strany otca dieťaťa, ak otec dieťaťa v konkrétnom prípade v priebehu rodičovskej dovolenky riadne pracoval v hlavnom pracovnom pomere na neskrátený týždenný pracovný čas, potom nie je možné konštatovať, že by sa staral o dieťa tak ako to predpokladá zákon č. 461/2003 Z. z., teda osobne, čoho dôsledkom by bola strata alebo zníženie jeho príjmu. 33. Krajský súd uvádza, že pri posudzovaní nároku na materské podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, nepostačuje len samotné uzatvorenie dohody rodičov dieťaťa o jej prevzatí otcom, ide len o predpoklad smerujúci k zabezpečeniu a vykonaniu starostlivosti o dieťa. V danom prípade je potrebné primárne skúmať či došlo k uzavretiu dohody, ale súčasťou tejto dohody musí byť aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca a zabezpečenie starostlivosti tomuto dieťaťu treba vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa. V danom prípade odporuje zmyslu a účelu zákona to, že počas materskej dovolenky resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, ktorý deklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti naďalej vykonáva závislú činnosť v podstate za tých istých podmienok, ktoré vylučujú, aby mohol poskytovať starostlivosť dieťaťu. 34. Žalobcovi vzniklo od toho istého dátumu ako si uplatnil nárok na materské nové povinné nemocenské poistenie zamestnanca u toho istého zamestnávateľa, pri veľmi porovnateľných pracovných podmienkach. Týmto konaním žalobca dosiahol, že z nemocenského poistenia, z ktorého si uplatňoval nárok na materské, nesplnil podmienku zníženého príjmu, fakticky naďalej dosahoval rovnaký príjem, nakoľko naďalej pracoval v plnohodnotnom pracovnom pomere. Výkon zárobkovej činnosti tak znemožnil žalobcovi poskytovať osobnú starostlivosť o dieťa v takom rozsahu, aby bolo potrebné túto sociálnu situáciu sanovať nemocenskou dávkou materským. 35. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, v súlade s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR, krajský súd zamietol žalobu ako nedôvodnú. 36. O trovách kasačného konania ako aj o trovách konania pred krajským súdom rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnej žalovanej nepriznal tieto trovy, nakoľko u žalovanej sa jedná o orgán verejnej správy, ktorému možno priznať trovy len vo výnimočných prípadoch, ktoré v danom konaní súd nezistil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.