Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sa/15/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201092 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:1019201092.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: X. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX Z. N., v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 15/31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 52863-2/2019-BH zo dňa 5. júna 2019 takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia číslo: 52863-2/2019-BA zo dňa 5. júna 2019 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo: 200-006907-CA04/2019, NP 205-21797-2/2019/BAM zo dňa 9.1.2019 rozhodla podľa § 49 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení), že žalobca nemá nárok na materské v období od 1.11.2018, ktoré si uplatnil od tohto dátumu predložením žiadosti o materské č. B 0784290, nakoľko maloletú M. X., nar. XX.X.XXXX prevzal do svojej starostlivosti na základe predloženej dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, uzatvorenú s matkou dieťaťa, od 1.11.2018. 2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca X. X. reálne nezabezpečuje tú starostlivosť o dieťa, ktorú do prevzatia dieťaťa zabezpečovala jeho matka a súčasne nedošlo ani k výraznému zníženiu príjmu a úprave pracovného času z nového poistného vzťahu. V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu konštatované, že žalobcovi bola na účely prevzatia starostlivosti o dieťa poskytnutá rodičovská dovolenka, no napriek tomu menovaný aj naďalej vykonáva pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem, a to v porovnateľnej sume ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorej si nárok na materské uplatnil a zároveň nedošlo ani k výraznej úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. Tieto skutočnosti vyplývajú z informačného systému Sociálnej poisťovne, ako aj z predložených pracovných zmlúv so zamestnávateľom. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukazoval na to, že splnil všetky zákonné podmienky na vznik nároku na materské podľa § 49 zákona o sociálnom poistení. Mal za to, že podmienku starostlivosti o maloleté dieťa splnil, čo vyplýva zo skutočností, ktoré uviedol vo svojej žiadosti a tiež to vyplýva aj z čestného prehlásenia, ktoré urobila v rámci odvolacieho správneho konania aj matka maloletého dieťaťa. Poukázal ďalej na to, že splnil aj ďalšiu podmienku, keď bol pred podaním návrhu o materské viac ako 270 dní nemocensky poistený. Ďalej uviedol, že požiadal o nemocenskú dávku na základe pracovného pomeru so zamestnávateľom Mondelez SR production, s.r.o., ktorý vznikol dňa 17.6.2011 a vzhľadom k tomu, že z tohto pracovného pomeru žalobca čerpal materské, ako nemocenskú dávku, nemôže v tomto pracovnom pomere vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca dňa 31.10.2018 uzatvoril nový pracovný pomer so spoločnosťou ADECCO Slovakia, s.r.o., ktorý sa na základe § 58 ods. 1 zákona o sociálnom poistení posudzuje samostatne a z tohto dôvodu nemožno dôvodiť, že výkonom zárobkovej činnosti v tomto pracovnom pomere nárok na výplatu materského ako nemocenskej dávky zaniká. V tejto súvislosti namietal nesprávny postup správnych orgánov, pretože pokiaľ Sociálna poisťovňa v rozhodnutí uvádza, že žalobca dosahuje porovnateľný príjem z nového pracovného pomeru ako z pracovného pomeru u zamestnávateľa Mondelez SR production, s.r.o. a z tohto dôvodu nespĺňa žalobca podmienky § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, tak s takýmto záverom nie je možné súhlasiť, nakoľko v zmysle § 58 ods. 1 zákona o sociálnom poistení platí zásada samostatnosti nárokov z každého nemocenského poistenia. Pokiaľ ide o nový uzatvorený pracovný pomer, tak žalobca poukázal na to, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.10.2018 vykonáva zárobkovú činnosť v menšom rozsahu ako v pôvodnom pracovnom pomere. Pracovnú zmluvu pritom uzatvoril tak, aby mal možnosť si upraviť pracovný čas podľa potrieb starostlivosti o maloleté dieťa. Taktiež namietal, že Sociálna poisťovňa musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj podklady, na základe ktorých vo veci rozhodla. Poukázal na to, že v rozhodnutí správnych orgánov takéto podklady vôbec nie sú uvedené, pričom s poukazom na ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je Sociálna poisťovňa povinná uviesť aj akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov, aké informácie z pracovných zmlúv a aké informácie z informačného systému boli použité pre rozhodnutie o nároku na materské, pričom tieto skutočnosti sa v rozhodnutí nenachádzali. Taktiež je v rozhodnutí konštatované, že žalobca dosahuje príjem, a to v porovnateľnej sume ako z pracovnej činnosti, pričom v rozhodnutí vôbec nie je uvedené, aké sumy príjmu Sociálna poisťovňa posudzovala a aký mal žalobca príjem z pracovného pomeru u zamestnávateľa Mondelez SR production, s.r.o. a aký v novom pracovnom pomere so spoločnosťou ADECCO Slovakia, s.r.o., pokiaľ Sociálna poisťovňa vyslovila záver, že žalobca dosahuje porovnateľný príjem. To isté platí aj pokiaľ ide o konštatovanie správnych orgánov, že u žalobcu nedošlo ani k výraznej úprave pracovného času tak, aby mohol žalobca prevziať starostlivosť o dieťa, pričom v rozhodnutí vôbec nie je uvedené, aký čas mesačne v priemere žalobca odpracoval na základe jednotlivých pracovných pomerov, keď vyslovila záver, že žalobca si neupravil pracovný čas tak, aby mohol zabezpečiť starostlivosť pre maloleté dieťa. 4. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo: 52863-2/2019-BA zo dňa 5. júna 2019 zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky v Bratislave číslo: 200-006907-CA04/2019, NP 205-21797-2/2019/BAM zo dňa 9.1.2019. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. V tejto súvislosti konštatovala, že podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať, a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného procesu. Taktiež môže ísť o situáciu, že otec dieťaťa aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva inú pracovnú činnosť, avšak v menšom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovnú činnosť v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské. V týchto prípadoch je zároveň naplnený účel nemocenského poistenia vyjadrený v ustanovení § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, spočívajúci v zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosť v dôsledku tehotenstva a materstva, resp. poskytovania starostlivosti dieťaťu v prípade iného poistenca. Konštatuje, že účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva - v prípade matky dieťaťa, alebo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku - v prípade iného poistenca, napr. otca dieťaťa. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len formálne, naďalej vykonáva prácu v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. V prípade žalobcu došlo v jednom časovom okamihu (1.11.2018) k nástupu na rodičovskú dovolenku z jedného pracovného pomeru a k vzniku nového pracovného pomeru u agentúry dočasného zamestnávania s miestom výkonu práce totožným ako miesto výkonu práce v zamestnaní, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku. Pracovný čas žalobcu je dohodnutý na 37,5 hodiny týždenne, čo znamená, že žalobca vykonáva prácu v plnom pracovnom úväzku. Práca je vykonávaná ako práca na zmeny. Podľa dohodnutých pracovných podmienok a najmä podľa povahy a charakteru práce - operátor výroby (obsluha výrobných zariadení a výrobnej linky, manipulácia s výrobným materiálom) je zrejmé, že práca je vykonávaná u zamestnávateľa (v tomto prípade užívateľského zamestnávateľa). Žalovaná konštatovala, že žalobca neprispôsobil pracovné podmienky tak, aby mohol poskytovať starostlivosť dieťaťu vo väčšom rozsahu ako 1.11.2018, keď aj po 31.10.2018 vykonáva práce v minimálne 37,5 hodinovom týždennom úväzku, a to v priestoroch zamestnávateľa. Okrem toho matka dieťaťa bola od 22.12.2016 do 16.3.2019 prihlásená v Sociálnej poisťovni ako povinne dôchodkovo poistená osoba z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku, pričom zo svojho zamestnania u zamestnávateľa Analym SK, s.r.o. čerpala v tomto období rodičovskú dovolenku. Odo dňa 17.3.2019 začala čerpať materskú dovolenku. V závere svojho rozhodnutia žalovaná uviedla, že táto pracovná situácia žalobcu s prihliadnutím najmä na určený rozsah pracovného času žalobcu po nástupe na rodičovskú dovolenku, ktorý je pritom, čo do rozsahu rovnaký ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku žalobcu, v ničom nepodporuje žalobcov nástup na rodičovskú dovolenku z dôvodu zvýšeného poskytovania starostlivosti o dieťa vo väčšom rozsahu ako pred jeho nástupom na rodičovskú dovolenku. V tejto súvislosti zdôraznila, že žalobca vykonáva prácu pre zamestnávateľa na pracovisku zamestnávateľa, na základe čoho je potrebné prirátať k času stráveného výkonom pracovnej činnosti aj čas strávený dochádzaním do práce z miesta bydliska (Z. N. - Bratislava, Nové Mesto - vzdialenosť približne 50 km) a späť, čo je približne 0:45 hod. a to 2x denne. Na základe týchto skutočností žalovaná ako odvolací správny orgán vyhodnotila postup prvostupňového správneho orgánu vo veci posúdenia nároku na materské za správny, v súlade so zákonom a účelom ním sledovaným. II. Žaloba a žalobné dôvody 5. Proti druhostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi, nakoľko splnil všetky podmienky pre vznik nároku na nemocenskú dávku - materské. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 30 písm. a) zákona o sociálnom poistení, keď v zmysle § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je žalobca iným poistencom, ktorý prevzal dieťa do svojej starostlivosti na základe dohody s matkou v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské, pričom súčasne bol nemocensky poistený viac ako 270 dní pred vznikom nároku na dávku materské. Podľa § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, nakoľko u zamestnávateľa Mondelez SR production, s.r.o. čerpá žalobca materskú dovolenku a z nemocenského poistenia z tohto zamestnania žiada aj nemocenskú dávku - materské. Mal za to, že preukázal, že prevzal maloletú do svojej starostlivosti na základe uzavretej dohody s matkou a tiež predložil v rámci odvolacieho správneho konania čestné prehlásenie jeho ako aj matky dieťaťa o tom, že matka dieťaťa je v pokročilom štádiu tehotenstva a z tohto dôvodu je starostlivosť žalobcu o maloleté dieťa nevyhnutná. Namietal, že k tomuto dôkazu sa žalovaná nevyjadrila. Ďalej namietal, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli na základe dôkazov, ktoré však neboli žalobcovi nikdy predložené a tento sa nemal možnosť k nim vyjadriť. Za tohto stavu sa preto nemohol efektívne brániť v správnom konaní, čím bola porušená povinnosť správnych orgánov v zmysle § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení: „organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na tento účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie“. Nesúhlasil s konštatovaním správnych orgánov, ktoré uviedli, že pokiaľ žalobca vykonáva pracovnú činnosť u iného zamestnávateľa, nemá žalobca možnosť mať maloleté dieťa v starostlivosti. Poukázal na to, že uvedené nevyplýva z vykonaných dôkazov, nakoľko samotná pracovná činnosť nebráni žalobcovi mať dieťa v starostlivosti a najmä za stavu, kedy je matka dieťaťa v pokročilom štádiu tehotenstva. Okrem toho správne orgány relevantným spôsobom nepreukázali, že by žalobca nevykonával starostlivosť o dieťa. Tiež poukázal aj na tú skutočnosť, že dosahuje reálne nižší príjem, ako dosahoval pred nástupom na materskú dovolenku, čo vyplýva aj z dôkazov, ktoré si správne orgány zaobstarali z úradnej moci. V závere svojej žaloby sa zaoberal výkladom pojmu starostlivosť na účel § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom dospel k záveru, že takáto starostlivosť na základe tohto ustanovenia nie je starostlivosťou celodennou, osobnou ani riadnou, ale ide o starostlivosť s najmenším rozsahom jej poskytovania, dokonca menším rozsahom ako je rozsah riadnej starostlivosti. Uvedený záver vyplýva z použitia výkladovej metódy a maiory ad minus, od väčšieho k menšiemu, nakoľko starostlivosťou s najväčším rozsahom je starostlivosť osobná a celodenná, potom nasleduje starostlivosť osobitná, starostlivosť riadna a nakoniec pojem starostlivosť. III. Vyjadrenie žalovanej 6. K predmetnej žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná dňa 2.11.2020, pričom žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pri posudzovaní nároku na materské poukázala na to, že Sociálna poisťovňa neskúma striktne len splnenie zákonom stanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku, prihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého prípadu, súčasne dbá aj na sledovaný kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa dávka poskytuje. Uviedla, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia. Je to opakujúca sa peňažná dávka, ktorá nahrádza mzdu alebo plat (resp. stratu príjmu) počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Účelom materského je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov, v čase, keď nemôžu pracovať. Znamená to, že nemožnosť vykonávať závislú prácu v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu je základom pre vznik nároku na všetky dávky nemocenského poistenia (materského, nemocenského i ošetrovného). Ďalšou všeobecnou podmienkou nároku na nemocenskú dávku zamestnanca je podmienka absencie príjmu ustanovená v § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Splnenie tejto podmienky sa posudzuje z toho nemocenského poistenia, z ktorého bol nárok na nemocenskú dávku zamestnanca uplatnený, preto v prípade žalobcu sa posúdilo z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Mondelez SR production, s.r.o., ktoré vzniklo dňa 21.6.2011. Žalobca z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý vznikol dňa 21.6.2011, dňa 1.11.2018 začal čerpať rodičovskú dovolenku. Súčasne žalobca dňa 1.11.2018 uzatvoril s agentúrou dočasného zamestnávania novú pracovnú zmluvu, na základe ktorej začal vykonávať práce pre užívateľského zamestnávateľa, ktorým bol opäť jeho pôvodný zamestnávateľ. Pred nástupom na rodičovskú dovolenku ako i počas rodičovskej dovolenky žalobca vykonával v konečnom dôsledku prácu pre svojho zamestnávateľa Mondelez SR production, s.r.o., a to v porovnávateľnom rozsahu ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Týmto konaním žalobca dosiahol, že napriek dosahovaniu príjmu zo zamestnania podmienka absencie príjmu, z toho nemocenského poistenia, z ktorého požiadalo materské, bola splnená. Toto konanie žalobcu možno považovať za obchádzanie zákona. Formálnym nástupom žalobcu na rodičovskú dovolenku a rovnako formálnym prevzatím starostlivosti o dieťa žalobca stratu príjmu zo zárobkovej činnosti neutrpel, v dôsledku čoho tak v jeho prípade nedošlo ani k naplneniu zmieneného kompenzačného účelu nemocenského poistenia. Pokiaľ ide o starostlivosť o dieťa, tak v tejto súvislosti žalovaná uviedla, že pod pojmom starostlivosť má zákon na mysli starostlivosť o dieťa vykonávanú priamo osobou, uplatňujúcou si práve z dôvodu výkonu starostlivosti o dieťa s tým spojený nárok na materské. Znamená to, že prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti by mal priamo otec skutočne prebrať na seba starostlivosť o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia (minimálne počas šiestich týždňov po pôrode) poskytovala dieťaťu spravidla matka. Takýto rozsah starostlivosti môže otec dieťaťu poskytnúť len v prípade, ak tomu prispôsobí svoje pracovné podmienky dojednané v súvislosti s ďalším výkonom práce, napr. primeranou úpravou pracovného času. Na účely preukázania prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti žalobca predložil rodičovskú dohodu, v ktorej čestne prehlásil, že počnúc dňom 1.11.2018 prevezme dieťa do svojej starostlivosti. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že samotná dohoda nie je spôsobilá preukázať skutočné prevzatie starostlivosti o dieťa otcom. Pokiaľ otec dieťaťa aj po jeho formálnom prevzatí do starostlivosti na základe dohody rodičov naďalej preukázateľne vykonáva aj keď inú zárobkovú činnosť, avšak v rovnakom časovom rozsahu ako pred jeho prevzatím do svojej starostlivosti, t.j. v čase keď sa o dieťa starala spravidla matka, nemožno uzavrieť, že ide o skutočné prevzatie dieťaťa do starostlivosti a skutočný výkon starostlivosť oň zo strany otca. Mala za to, že v prípade žalobcu priznanie nároku na materské by bolo v príkrom rozpore s účelom zákona o sociálnom poistení, a preto žalobca nesplnil podmienky ustanovené v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinnom do 31.12.2018. IV. Relevantná právna úprava 7. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2018, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z. oprávnená osoba podľa tohto zákona je rodič dieťaťa. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z. oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len "pobyt") alebo je osobou podľa osobitného predpisu. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z. riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z. z. podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. V. Konanie na správnom súde a rozhodnutie správneho súdu 8. Krajský súd v Trnave po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu a nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na deň 19.04.2021 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Pojednávanie bolo uskutočnené v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila, pričom právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe a žiadal rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. 9. V predmetnej veci v prvom rade správny súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie žalovanej v predmetnej veci nespĺňa zákonné požiadavky na obsah rozhodnutia. V tejto súvislosti súd predovšetkým dáva do pozornosti, že Sociálna poisťovňa ako orgán aplikujúci právo musí pri svojej činnosti, resp. rozhodovaní dbať na to, aby jej rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo bolo úplné, presvedčivé a aby nevzbudzovalo nedôveru v spravodlivosť. Odôvodnenie, ako dôležitá časť rozhodnutia plní niekoľko funkcií a predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedna zo základných pravidiel konania, ktorým je posilňovanie dôvery občanov v správnosť rozhodovania. Pokiaľ ide o poskytnutie materského ako dávky otcovi dieťaťa vykonávajúcemu zárobkovú činnosť, je potrebné konštatovať, že právna úprava jej poskytnutie otcovi nevylučuje. Podmienkou jej poskytnutia podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení však je prevzatie dieťaťa do starostlivosti tohto rodiča a aj jeho reálna starostlivosť o dieťa. 10. Právna úprava priznanie materského výslovne nepodmieňuje zmenou rozsahu pracovnej činnosti otca, hoci obmedzenie pracovných aktivít otca, ktorý zabezpečuje starostlivosť o dieťa možno predpokladať, ani stratou alebo znížením príjmu otca, hoci primárnym a všeobecným účelom nemocenského poistenia, medzi dávky ktorého materské patrí, podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení je poskytnutie kompenzácie v prípade straty alebo zníženia príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. 11. Právna úprava materského neobsahuje ani definíciu zákonom vyžadovanej starostlivosti o dieťa a svojou nedostatočnosťou nepochybne sťažuje rozhodovanie Sociálnej poisťovne, ale aj rozhodovanie súdov, rozhodovacia prax ktorých v otázke podmienok vzniku nároku na materské doposiaľ nie je jednotná, najmä orientáciu záujemcov o túto dávku v tom, aké podmienky pre úspešné uplatnenie nároku musia spĺňať. 12. Práve nedostatky právnej úpravy kladú zvýšené nároky na postup správnych orgánov pri rozhodovaní a samotný obsah rozhodnutí, ktoré v prípade nepriznania uplatneného nároku musia žiadateľovi o dávku zrozumiteľne vysvetliť dôvody jeho neúspechu v správnom konaní a ozrejmiť mu nielen, ktorú podmienku vyplývajúcu zo zákona správny orgán považoval za nesplnenú, ale aj to, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich vyhodnocovaní riadil. Hoci na konanie a rozhodovanie žalovanej sa podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy v zmysle rezolúcie (77) 31 výboru ministrov Rady Európy, vrátane práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy SR nielen pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 83/93), práva na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia. 13. Rozhodnutie žalovanej ako odvolacieho správneho orgánu síce obsahuje širšie skutkové a právne zdôvodnenie, vzhľadom na nemožnosť účastníka oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a obsahové nedostatky prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu obmedzujúce argumentačné možnosti odvolateľa je však aj jej rozhodnutie potrebné považovať za arbitrárne. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalovaná neobjektívne prehliadla žalobcom namietané nedostatky odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, bez toho, že by sa náležitým spôsobom zaoberala argumentáciou žalobcu a jeho námietkami. Žalovaná vo svojom rozhodnutí nevysvetlila najmä, prečo starostlivosť uvádzanú v odvolaní otca dieťaťa proti prvostupňovému rozhodnutiu nepovažoval za dostatočnú, resp. ju považoval za formálnu alebo nezodpovedajúcu požiadavkám zákona, pričom neuviedol akú starostlivosť by za dostatočnú považoval, ako vo vzťahu k tvrdenej schopnosti otca starostlivosť zabezpečovať, pri zohľadnení aj rodičovských povinností druhého rodiča. Taktiež nie je zrejmé z čoho žalovaná vychádzala, keď tvrdila, že zo strany otca dieťaťa došlo len k formálnemu prevzatiu dieťaťa do svojej starostlivosti. Taktiež žalovaná bez bližšieho vysvetlenia považovala dohodu rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca ako i čestné vyhlásenie o tejto skutočnosti za fiktívne (formálne) a otec dieťaťa za tohto stavu podľa názoru žalovanej nie je považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do svojej starostlivosti. Súd taktiež nesúhlasí s konštatovaním žalovanej, podľa ktorej na účely posúdenia vzniku nároku žalobcu na materské je potrebné skúmať, či žalobca dosahuje príjem v obdobnej výške ako u predchádzajúceho zamestnávateľa. Takýto postup žalovanej je v rozpore s ust. § 58 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa nároky na dávku nemocenského, t.j. vrátane materského posudzujú samostatne z každého nemocenského poistenia. 14. Rozhodnutie žalovanej sa ďalej nevysporadúva so všetkými nie zjavne nerelevantnými odvolacími námietkami žalobcu, neposkytuje zrozumiteľné odpovede na otázky súvisiace s nárokom žalobcu, a preto ho správny súd považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu ku konštatovanej potrebe prevzatia starostlivosti v rozsahu jej poskytovania matkou aj vydané bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj vydané bez toho, že by žalobca bol oboznámený s podkladmi použitými žalovanou pri vydaní rozhodnutia. 15. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd preto žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP (Správny súdny poriadok, zákon č. 162/2015 Z.z.) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie vo vyššie naznačenom smere, v ktorom správny orgán musí doplniť svoje zistenia vo vzťahu k tomu, či zo strany otca dieťaťa došlo iba k faktickému prevzatiu dieťaťa do svojej starostlivosti alebo formálnemu, pričom v tomto smere musí vykonať aj náležité dokazovanie a svoje tvrdenia aj dostatočným spôsobom odôvodniť. V ďalšom konaní bude potrebné zo strany žalovanej opätovne posúdiť naplnenie jednotlivých predpokladov pre prípadné priznanie nároku na jednotlivé dávky sociálneho poistenia, v danom prípade materského. 16. O náhrade trov v konaní úspešného žalobcu rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že o výške náhrady bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( § 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.