Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/123/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200351 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200351.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcov: 1/ Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX X., 2/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX X., právne zastúpení advokátom : Mgr. Peter Kupka, advokát, so sídlom Hlavná 23, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. X., nar.XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX X., 2/ D. X., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX X., právne zastúpení: Michal Mrva - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trenčianska 38, 821 09 Bratislava, IČO: 50145860, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OVBP2-2019/029243/Bo zo dňa 04.10.2019, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Obec X., Spoločný obecný úrad, Kollárova8, Trnava, svojim rozhodnutím číslo: Výst-RAD-42/2017/ Tá-24 zo dňa 29.05.2019 dodatočne povolila A. X. s manželkou D. X., stavbu „Rodinný dom s predajňou + spevnená plocha“ a súčasne podľa § 82 ods. 1 a § 88a ods. 9 stavebného zákona vydala povolenie na užívanie rodinného domu s predajňou + spevnené plochy, na dobu dočasnú počas trvania zmluvy o nájme pozemku zo dňa 26.02.2019, na pozemkoch register „C“ parc. č. 26/4- rodinný dom s predajňou, 26/3, 133/6 - spevnená plocha, v katastrálnom území X., v obci X.. 2. Proti uvedenému rozhodnutiu podali žalobcovia Z. F. a A. F. dňa 22.06.2019 odvolanie. 3. Žalovaný Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, Trnava, svojim rozhodnutím číslo : OU-TT-OVBP2-2019/029243/Bo zo dňa 04.10.2019, zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu obce Radošovce č. Výst-RAD-42/2017/Tá-24 zo dňa 29.05.2019. 4. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že predmetné dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Stavebný úrad posúdil súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a predložených podkladov v preskúmavanom konaní. Žalovaný vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že stavebný úrad obec Radošovce postupoval v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, výsledkom čoho je rozhodnutie, ktoré nevybočilo z medzí zákona. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli vznesené zo strany účastníkov stavebného konania a tieto vyhodnotil ako nedôvodné. II. Žaloba a žalobné dôvody 5. Proti rozhodnutiu žalovaného podali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 05.12.2019 žalobu, v ktorej poukázali na to, že sú bezprostrední susedia stavebníkov, pričom od samého počiatku správneho konania sa domáhali už aj pred prvostupňovým správnym orgánom, aby správne orgány pri svojom rozhodovaní prihliadali aj k požiadavkám kladeným za zachovanie pohody bývania ako legálneho pojmu a právnym predpisom stanoveného kritériá pre stanovenie prípustného vzájomného odstupu viacpodlažných stavieb. Poukázali na to, že v rozhodnutiach správnych orgánov chýba presvedčivá správna úvaha, v ktorej by bolo riadne vysvetlené, akým spôsobom boli v rámci stavebného konania preverované zo subjektívneho a objektívneho hľadiska narušenia pohody bývania žalobcov a z úradnej povinnosti žalovaný ani prvostupňový správny orgán presvedčivo nevyvrátili pochybnosti ktoré vzniesli v rámci námietok žalobcovia. 6. Ďalej žalobcovia namietali, že stavba nie je navrhnutá spôsobom, ktorý by spĺňal uspokojivé podmienky pohody pre spánok, oddych a pracovné činnosti žalobcov a bude zjavne narúšať ich súkromie. Žalobcovia ďalej poukázali, že obe rozhodnutia správnych orgánov sú v rozpore s požiadavkou preslnenia s ohľadom na pohodu bývania v dôsledku tienenia zo strany stavby na pozemok žalobcov a podkladom rozhodnutia mal byť jednoznačne aj svetlotechnický posudok, ktorý by riešil aj túto otázku. Žalobcovia majú za to, že vyššie uvedená požiadavka na preslnenie nie je stavebným povolením splnená. 7. Poukázali na to, že stavba na ktorú bolo vydané povolenie neprimerane zatieni celý dvor žalobcov. Na uspokojivé vyhodnotenie tejto otázky mali správne orgány obstarať ďalšie podklady na vecne správne rozhodnutie, najmä znalecký posudok. Poukázali, že stavebné povolenie je v rozpore s požiadavkou na hladinu hluku zo stavby v danom území v vzťahu k nehnuteľnostiam žalobcov. Správny orgán mal vzhľadom na špecifický prípad vzdialenosti stavby a nehnuteľnosti žalobcov ( jeden meter od ľavej hranice pozemku žalobcov) ako aj špecifické určenie stavby ( rodinný dom s predajňou) riešiť tiež konkrétnu otázku znaleckým dokazovaním. Žalobcovia poukázali, že tým že bola zriadená predajňa potravín, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie pre stavebníkov, dôjde k obťažovaniu hlukom pri skladaní a vykladaní tovaru v rámci zásobovania. Poukázali, že na určené parkovacie miesta stavby pri zásobovaní predajne by sa zásobovacie auto pohybovalo v tesnej blízkosti pri spálni obytnej miestnosti t. j. pri spálni žalobcov. Žalobcovia poukázali, že stavebné rozhodnutie nespĺňa požiadavky na pohodu bývania v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Žalobcovia poukázali, že napriek tomu, že vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. ukladá riadne skúmať či stavba a jej umiestnenie svojimi účinkami na okolie neznižuje pohodu bývania, správne orgány sa touto otázkou vôbec nezaoberali a v týchto súvislostiach chýba širšia správna úvaha správneho orgánu a preto je stavebné rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok presvedčivých dôvodov. Otázku pohody bývania nie je možné obmedzovať iba na splnenie technických požiadaviek v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Žalobcovia ďalej poukázali, že v danom prípade nemožno povýšiť individuálny záujem v prípade nepovolenej stavby nad verejný záujem a súlad individuálneho záujmu stavebníka postavením nepovolenej stavby s verejným záujmom musí konkrétne preukázať stavebník. 8. Ďalej žalobcovia poukázali na ust. § 45 ods. 1 vyhlášky č.532/2002 Z. z. a poukázali v tejto súvislosti, že rozhodnutie vychádza z požiadavky potrebného počtu stojísk - štyri. Z projektu dopravného riešenia s návrhom odstavných a parkovacích miest na ktorý sa odvoláva stavebné povolenie vyplýva, že dve parkovacie stojiská majú byť na parc. č. 24/1, z čoho sa dá usudzovať, že parkovacie stojiská na parc.č.24/1 prislúchajú existujúcemu rodinnému domu so súpis.č.XXX a nie k stavbe, čo je v rozpore s ust. § 45 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. V tomto ohľade je nutné poukázať na odôvodnenie rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 17.07.2018 č. OU-TT- OVPB2-2018/019203/P1, v ktorom bolo uvedené: „Napriek tomu, že susedný rodinný dom, súpis. č. XXX, na pozemku parc. č. 24/1, v kat. ú. X. je vo vlastníctve stavebníkov, A. X. a manželky D. ( LV č. XXX ), pre každý rodinný dom, povoľovaný aj existujúci, počet odstavných a parkovacích plôch musí byť navrhnutý samostatne, v súlade so slovenskou technickou normou“. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že im nebolo umožnené dňa 11.01.2019 vstúpiť do nehnuteľnosti, v ktorej prebiehalo miestne zisťovanie zo strany pracovníkov prvostupňového správneho orgánu, čo bolo uvedené aj v zázname a preto žalobcovia nemohli riadne uplatňovať svoje procesné práva v stavebnom konaní. Žalobcovia poukázali aj na to, že prvostupňové rozhodnutie vydal starosta obce X. A. X., ktorý je zároveň stavebníkom. Žalobcovia sú toho názoru, že v tomto prípade malo byť analogicky použité ustanovenie § 11 ods. 1 SP o vylúčení menovaného z konania a rozhodovania, a to z dôvodu právnej istoty ako základného princípu právneho štátu. 9. Žalobcovia poukázali, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu sa presvedčivo nevysporiadalo s tvrdeným negatívnym vplyvom tienenia, hluku a celkovo narušenou pohodou bývania žalobcov a nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, čím bol porušené ust. § 3 ods. 1 a 5 správneho poriadku, § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku a § 47 ods. 3 správneho poriadku. Konaním správnych orgánov došlo k porušeniu práva žalobcov a to konkrétne čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 1 ods. 1, 2, čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 v spojení s § 3 ods. 1,2,5 správneho poriadku, § 43d, § 81 ods. 1, § 88a ods. 1 stavebného poriadku, § 6 ods. 1,3,4,5 a § 45 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. 10. Záverom žalobcovia poukázali, že ich právom je dostať rozhodnutie, ktoré bude dostatočným spôsobom odôvodnené v nadväznosti na konkrétne zistené skutočnosti a zrejmé, že v akých mantineloch sa správny orgán pri rozhodovaní pohyboval a ktoré skutočnosti pri svojom rozhodovaní zohľadnil. V opačnom prípade je rozhodnutie nepreskúmateľné. III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika, vyjadrenie ďalších účastníkov 11. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 23.01.2020, v ktorom uviedol, že žalovaný ako aj stavebný úrad prvého stupňa postupovali v konaní v súlade s § 3 ods. 1,2,3,4 a 5 správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Žalovaný ďalej poukázal, že pri rozhodovaní správne orgány postupovali v súlade so zákonom a vysporiadali sa so všetkými námietkami ktoré boli vznesené účastníkmi v rámci stavebného konania. 12. Žalovaný ďalej uviedol, že Stavebný úrad, obec X., pri posudzovaní odstupov dotknutých stavieb od hraníc pozemkov, resp. od jestvujúcich stavieb, postupoval podľa § 6 ods. 5 v spojení s § 6 ods. 1 stavebného zákona, nakoľko ide o stavbu umiestnenú v podmienkach s obmedzeniami vyplývajúcimi z danosti stavebného pozemku o šírke 6,17 m v stavebnej medzere existujúcej zástavby. 13. Na zistenie, či povoľovaná stavba alebo susedné stavby (ich obytné miestnosti), sú dostatočne oslnené a osvetlené bol vypracovaný svetlotechnický posudok odborne spôsobilou osobou, Ing. U. D. - RENEK, so sídlom Tamaškovičova 14,917 01 Trnava, zo dňa 19.08.2017, zo záveru ktorého vyplýva, že byt v navrhovanej stavbe rodinného domu na pozemku pare. č. 26/4 spĺňa požiadavky stanovené v STN 73 4301 Budovy na bývanie a je navrhnutý v súlade s STN 73 0580 - 2 Denné osvetlenie budov. Ďalej zo záveru uvedeného posudku vyplýva, že povoľovaný rodinný dom s predajňou nezníži preslnenie existujúcich obytných miestností v rodinných domoch na pozemkoch pare. č. 27/1 a 24/1 a zároveň žiadna obytná miestnosť v susedných stavbách na pozemkoch pare. č. 27/1 a 24/1 nebude zatienená navrhovanou stavbou nad mieru prípustnú. K tieneniu stavby na dvor účastníkov konania stavebný úrad uviedol, že v súčasne platnej legislatíve neexistuje predpis, ktorý by požadoval preukázanie vplyvu povoľovanej stavby z hľadiska tienenia na dvor, záhradu, či ornú pôdu. 14. Súčasťou predloženého spisového materiálu je súhrnná technická správa, kde v bode 4.5. Ochrana pred hlukom a vibráciami, súhrnnej technickej správy, z ktorej vyplýva, že hladina hluku vo vonkajšom prostredí sa vybudovaním predmetného rodinného domu s predajňou nezmení, pretože do nového objektu bude presťahovaná exitujúca prevádzka predajne zo suterénu existujúceho rodinného domu so súp. č. XXX so vstupom o l m ďalej. V predajni je činnosť rutinnej povahy, pri ktorej je dorozumievanie súčasťou vykonávanej práce. Zdrojom hluku je iba manipulácia s tovarom a komunikácia s kupujúcimi. V priestoroch kde je vykonávaná skupina prác činnosti III sú podľa nariadenia vlády č. 115/2006 Z. z. určené akčné hodnoty normalizovanej hladiny A zvuku L =65dB. 15. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave, Limbová 6, P.O.BOX 1, 917 09 Trnava (ďalej ako „RÚVZ"), ako dotknutý orgán, ktorý sa vyjadruje k predmetnému konaniu a povoľuje uvedenie priestorov do prevádzky na základe kolaudačného rozhodnutia, vydal dňa 15.02.2018 kladné stanovisko č. RÚVZ/2018/02033/Kb-HV, v ktorom neuviedol žiadnu podmienku potreby merania hluku a vibrácií. 16. Súčasťou predloženého spisového materiálu je stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Trnave č. ORHZ-TT1-157-001/2018 zo dňa 09. 03. 2018, ktoré je súhlasné a tiež projekt požiarnej ochrany vypracovaný špecialistom PO. 17. Podľa ust. § 140a ods. 3 stavebného zákona, dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona. 18. Podľa ust. § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe. rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. 19. K preukázaniu súladu s verejnými záujmami (starostlivosť o životné prostredie a osobitné záujmy chránené orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov) stavebníci predložili kladné stanoviská, súhlasy a vyjadrenia dotknutých orgánov a organizácií a správcov inžinierskych sietí. 20. Z uvedeného vyplýva, že predmetné dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. 21. Stavebný úrad posúdil súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a predložených podkladov v preskúmavanom konaní. 22. Dotknuté orgány vo svojich stanoviskách neurčili podmienky na vypracovanie posudkov a meraní pred vydaním povolenia, ich vyjadrenia a stanoviská sú kladné. Stavebný úrad ochranu verejných záujmov zabezpečil tým, že vyžiadal vyjadrenia a stanoviská dotknutých orgánov a súčasne ich podmienky zapracoval do rozhodnutia. 23. Pohoda bývania je skutočnosť, ktorú vníma vlastník nehnuteľnosti susediacej s povoľovanou stavbou na základe vlastných pocitov. Pokiaľ vlastník susediacej nehnuteľnosti tvrdí, že budúca stavba negatívne zasiahne do jeho pohody bývania, spočíva na ňom dôkazná povinnosť preukázať okolnosti vyplývajúce z objektívne preukázateľných skutočností, ktoré by jeho tvrdenie preukazovali. Zo stanovísk dotknutých orgánov, ktoré sú pre stavebný úrad záväzné a ani zo svetlotechnického posudku nevyplýva, že by predmetná stavba negatívne ovplyvňovala rodinný dom žalobcov. 24. Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/123/2019-78 zo dňa 31.01.2020 boli do konania pribratí ďalší účastníci konania a to A. X. a D. X.. 25. Pribratí účastníci sa k žalobe vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 01.03.2020, pričom v tomto vyjadrení uviedli, že žalobu považujú za nedôvodnú. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán aplikovali v rámci konania všetky právne predpisy a ustanovenia na ktoré žalobcovia v žalobe poukazujú, bez akýchkoľvek pochybností sú vydané rozhodnutia založené na riadnom zistení skutkového stavu, sú zákonné a presvedčivé a preskúmateľné. 26. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov ohľadom odstupov dotknutých stavieb od hraníc pozemkov, resp. od jestvujúcich stavieb, žalovaný jednoznačne poukázal na ustanovenie § 6 ods. 5 v spojení s § 6 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z., keďže ide o stavbu umiestnenú v podmienkach s obmedzeniami vyplývajúcimi z daností stavebného pozemku o šírke 6,17m a v stavebnej medzere existujúcej zástavby. 27. Za účelom posúdenia možného dopadu na oslnenie a osvetlenie susedných stavieb a ich obytných miestností bol v rámci konania vypracovaný svetlotechnický posudok, z ktorého vyplýva, že stavba spĺňa požiadavky stanovené v STN 73 4301 Budovy na bývanie a že je navrhnutá v súlade s STN 73 0580 - 2 Denné osvetlenie budov. 28. Stavba rodinného domu spolu s predajňou v zmysle svetlotechnického posudku neznižuje preslnenie existujúcich obytných miestností v rodinných domoch na pozemkoch parc. č. 27/1 a 24/1 a zároveň, že žiadna obytná miestnosť v susedných stavbách na pozemkoch parc. č. 27/1 a 24/1 nie je zatienená stavbou nad prípustnú mieru. 29. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov ohľadom tienenia stavby na ich dvor, ďalší účastníci konania v plnej miere súhlasia a stotožňujú sa s vyjadrením žalovaného, že neexistuje právna úprava, podľa ktorej by bolo možné posudzovať a preukazovať vplyv stavby (v rámci stavebného konania) z hľadiska tienenia na dvor, záhradu či ornú pôdu. Ak by žalovaný ako aj prvostupňový stavebný úrad posudzovali aj tento aspekt, porušovali by čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, na ktorý žalobcovia s podanej žalobe sami poukazujú, nakoľko by konali v rozsahu nad rámec zákonnej úpravy. 30. Vo vzťahu k žalobcami tvrdenej nedostatočnosti preskúmania požiadaviek na dodržiavanie hladiny hluku, ďalší účastníci konania poukazujú na skutočnosť, že predmetná problematika bola v rámci stavebného konania riešená, a to jednak v súhrnnej technickej správe a jednak tým, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trnave vo svojom vyjadrení neuviedol žiadnu podmienku týkajúcu sa potreby merania hluku. Naviac hladina hluku sa vo vonkajšom prostredí užívaním predmetnej stavby jednoznačne nezmení, keď do nej je umiestnená prevádzka predajne potravín, ktorá sa svojim vstupom presúva iba o 1m ďalej od existujúcej predajne potravín v rodinnom dome so súpisným č. XXX. 31. Argumentácia žalobcov je teda zavádzajúca a ďalší účastníci konania jej nerozumejú, keď žalobcovia sa na hluk z predajne nikdy nesťažovali (na čo ani nemali dôvod). 32. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov, že v rozhodnutí žalovaného prevážil individuálny záujem stavebníkov, nad verejným záujmom, s týmto sa ďalší účastníci konania vôbec nestotožňujú. 33. V tomto smere poukazujú na ustanovenie § 140a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona v znení neskorších predpisov v spojení s § 126 ods. 1 toho istého právneho predpisu, podľa ktorých boli v rámci konania zabezpečené vyjadrenia dotknutých správnych orgánov a organizácií, pričom ďalší účastníci konania ako stavebníci doložili kladné stanoviská, súhlasy a vyjadrenia správnych orgánov, organizácií a správcov inžinierskych sietí. Je teda úplne vylúčené, že by verejný záujem nebol v rámci konania zohľadnený. 34. Vo vzťahu k vyjadreniam týchto dotknutých subjektov je potom potrebné pripomenúť, že z nich nevyplynula potreba doplnenia žiadnych ďalších listín, súhlasov, či posudkov. Ak žalobcovia mali za to, že ich záujem nebol dostatočne zohľadnený, nič im nebránilo predložiť v rámci konania nimi navrhované posudky, aby tak mohli uniesť bremeno svojich tvrdení o nezohľadnení verejného (či ich vlastného) záujmu. 35. Rovnako nemôže obstáť ani tvrdenie žalobcov ohľadom nedostatočného počtu garážových stojísk. V tomto smere sa ďalší účastníci konania v celom rozsahu pridržiavajú vyjadrenia žalovaného k žalobe, a tvrdenia žalobcov považujú za nepravdivé. 36. Rovnako nemôže obstáť argumentácia žalobcov týkajúca sa skutočnosti, že prvostupňové rozhodnutie vydal starosta obce X., ktorý je zároveň aj stavebníkom. 37. Odhliadnuc od skutočnosti, že poukaz na použitie ustanovenia § 11 ods. 1 správneho poriadku je neaplikovateľný s ohľadom na skutočnosť, že analógia vo verejnom práve je neprípustná, je potrebné vziať do úvahy judikatúru všeobecných súdov a dlhodobo akceptovanú aplikačnú prax, podľa ktorej starosta obce nie je zamestnancom stavebného úradu, ale je správnym orgánom, pričom neexistuje správny orgán, ktorý by mohol rozhodnúť o jeho prípadnej zaujatosti či nezaujatosti. 38. Pokiaľ ide o žalobcami tvrdené možné narušenie pohody bývania, k tomuto ďalší účastníci konania uvádzajú, že ak mali žalobcovia za to, že stavbou dôjde k narušeniu ich pohody bývania, mohli túto skutočnosť v konaní preukázať. Nič také sa však nestalo a žalobcovia predmetný pojem iba opakujú bez toho, aby reálne preukázali v čom má konkrétne spočívať narušenie ich pohody bývania. 39. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ako aj k vyjadreniu ďalších účastníkov konania písomne nevyjadril. IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 40.Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 41. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. (3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku Náležitosti rozhodnutia (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 88a stavebného zákona Konanie o dodatočnom povolení stavby (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. (2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo ( § 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší ( § 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. (4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. (5) Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (6) Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. (7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. (8) Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a). (9) S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie. Podľa § 6 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Odstupy stavieb (1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. (2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. (3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. (4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. (5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. (6) Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby. (7) Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny. 42. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že dňa 05.11.2015 pod č. Výst.RAD-53/2015/Tá-63 bolo vydané stavebné povolenie na stavbu: „Potraviny + spevnená plocha“, ktoré Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky potvrdil rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2 zo dňa 19.05.2016. Právoplatné stavebné povolenie bolo rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 14S/56/2016-130 zo dňa 07.06.2017, právoplatným dňa 11.07.2017 zrušené a vrátené prvostupňovému stavebnému úradu na nové konanie podľa § 88b stavebného zákona. 43. Z dôvodu, že stavba bola dokončená v rozpore so stavebným povolením - na prízemí boli zrealizované drobné dispozičné zmeny, podkrovie bolo zrealizované ako obytné a objekt bol napojený na plyn, stavebný úrad nezačal konanie podľa § 88b stavebného zákona v zmysle právneho názoru uvedeného v rozhodnutí OÚ Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 20.11.2017 pod č. OU-TT- OVBP2-2017/035938/Pl, ale začal dňa 19.01.2018 z vlastného podnetu konanie podľa § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení stavby. Stavebný úrad vydal dňa 16.03.2018 pod č. Výst.RAD-42/2017/ Tá-21 rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a povolení užívaní stavby, ktoré bolo rozhodnutím OÚ Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 17.07.2018 pod č. OU-TT-OVBP2-2018/019203P1 zrušené a vrátené na nové konanie. 44. V novom konaní stavebný úrad vyzval dňa 11.09.2018 rozhodnutím č. Výst.RAD-42/2017/Tá-37 vlastníkov stavby v lehote do 60 dní na doplnenie svojej žiadosti o dodatočné povolenie stavby zo dňa 21.12.2017 o: - kompletnú projektovú dokumentáciu stavby v súlade s ust. § 8 ods. 2 písm. b) a ust. § 9 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z. (t. j. celkovú situáciu stavby vrátane vyznačenia zrealizovaných prípojok inžinierskych sietí s napojením na verejné rozvody a vymedzenia prislúchajúceho počtu odstavných a parkovacích plôch vypočítaných v súlade s STN; statické posúdenie stavby; schematické vyznačenie vnútorných rozvodov a inštalácií; požiarno-bezpečnostné riešenie stavby), - kladné stanoviská, súhlasy a vyjadrenia dotknutých orgánov a organizácií a správcov inžinierskych sietí - v rozsahu podľa druhu a účelu stavby a konanie v zmysle § 29 správneho poriadku prerušil. Súčasne vlastníkov stavby poučil, že ak nebude úplná žiadosť spolu s požadovanými dokladmi v stanovenej lehote predložená, stavebný úrad bude postupovať podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona a nariadi odstránenie stavby. 45. Stavebnému úradu bola predložená a doručená doplnená projektová dokumentácia stavby a rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov a organizácií: - Okresného úradu Trnava, odbor cestnej dopravy PK č. OU-TT-OUCDPK-2018/012194/Š1 zo dňa 14.03.2018, - Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o ŽP č. OU-TT-OSZP3-2018/033437/ŠSOH/Hu zo dňa 15.10.2018, - Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o ŽP č. OU-TT-OSZP3-2018/033390/ŠSOPaK/Bo zo dňa 10.10.2018, - Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o ŽP č. OU-TT-OSZP3-2018/033473/ŠVS/St zo dňa 17.10.2018, - Okresného úradu Trnava, pozemkový a lesný odbor č. OU-TT-PLO-2015/012095 zo dňa 08.04.2015, - OR HaZZ v Trnave č. ORHZ-TT1-157-001/2018 zo dňa 09.03.2018, - Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č. RÚVZ/2018/02033/Kb-HV zo dňa 15.02.2018, - TAVOS, a.s. č. 3678/2015/BB1 zo dňa 04.05.2015 a dňa 21.09.2018, - Západoslovenskej distribučnej, a.s. - zo dňa 14.04.2015 a dňa 19.09.2018, - Obce X. - súhlas podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší na užívanie stavby malého zdroja znečisťovania ovzdušia č. Výst.RAD-9/2018/Me-12 zo dňa 07.02.2018. 46. Z dôvodu, že stavba je už dokončená, stavebný úrad v zmysle § 88a ods. 9 stavebného zákona s konaním o dodatočnom povolení stavby spojil konanie o kolaudácii predmetnej stavby a po doplnení dokladov oznámil začatie konania všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom a organizáciám. Na prerokovanie žiadosti nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 11.01.2019 s tým, že účastníkov konania ako aj dotknuté orgány a organizácie požiadal, aby svoje námietky a stanoviská uplatnili najneskoršie pri ústnom pojednávaní s upozornením, že inak sa na ne neprihliadne. 47. Dňa 11.01.2019 bol na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním ohliadkou stavby zistený nesúlad zrealizovanej spevnenej plochy s predloženou projektovou dokumentáciou. Stavebný úrad vyzval stavebníka na jej prepracovanie v zmysle príslušnej STN a zosúladenie so skutkovým stavom. Okrem toho boli zistené drobné nedostatky, ktoré budú odstránené v zmysle podmienok tohto rozhodnutia do termínu začatia užívania stavby. O výsledku ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním bol spísaný záznam. 48. Po doložení prepracovanej projektovej dokumentácie a nájomnej zmluvy zo dňa 26.02.2019 stavebný úrad oboznámil účastníkov konania listom dňa 09.04.2019 č.Výst.RAD-42/2017/Tá-21 o zabezpečení potrebných podkladov pre rozhodnutie a o možnosti vyjadriť sa k nim v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku. 49. V rámci prvostupňového konania sa stavebný úrad vysporiadal so vznesenými námietkami účastníkov, pričom stavebný úrad zaistil vzájomný súlad predložených stanovísk dotknutých orgánov a organizácii požadovaných osobitnými predpismi, zabezpečil plnenie požiadaviek vlastníkov a správcov pre napojenie do sietí technického vybavenia, ich stanoviská a požiadavky zahrnúť do podmienok vydaného rozhodnutia. Stavebný úrad v uskutočnenom správnom konaní zároveň preskúmal žiadosť z hľadiska ustanovení § 62 stavebného zákona, prerokoval ju s účastníkmi konania a dotknutými orgánmi a organizáciami a zistil, že jej realizáciou alebo užívaním nie sú ohrozené záujmy chránené stavebným zákonom, predpismi vydanými na jeho uskutočnenie a osobitnými predpismi. Projektová dokumentácia, ktorú doložil stavebník, spĺňala všetky technické požiadavky na výstavbu, stavebný úrad v priebehu konania nezistil dôvody, ktoré by bránili vydaniu dodatočného povolenia stavby a povolenie na užívanie stavby a preto vydal prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté odvolaním, ktoré žalovaný ako bolo vyššie uvedené napadnutým rozhodnutím číslo: OU-TT-OVBP2-2019/029243/Bo zo dňa 04.10.2019 zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 50. K vzneseným námietkam krajský súd uvádza nasledovné: V súvislosti s námietkou uprednostnenia individuálneho záujmu stavebníkov pred verejným záujmom krajský súd poznamenáva, že pojem verejného záujmu nie je v stavebnom zákone presne definovaný, pričom z právneho pohľadu je „verejný záujem“ tzv. neurčitým pojmom. Ide o slovné spojenie použité v textoch právnych predpisov na formálne vyjadrenie všeobecných bližšie nešpecifikovaných javov, ktoré však v právnej norme nemajú definovaný explicitný obsah. Verejný záujem vyjadruje okamžitosť stavu záujmov a ich vzájomnú hierarchiu a je časovo a miestne premenený a preto sa musí posudzovať len v konkrétnej situácii, v konkrétnom mieste a v konkrétnom čase. V stavebnom konaní sa chápe verejný záujem tým, že pri vydávaní stavebných rozhodnutí tieto rozhodnutia musia byť v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím a určenými záväznými limitmi a regulatívmi ako aj právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, zdravia ľudí, požiarnej ochrany, ochrany kultúrnych pamiatok, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, posúdenie z hľadiska napojenia na inžinierske siete a dopravné komunikácie a to v rozsahu v akom by tieto bolo možné dodržať aj pre riadne povolenie stavby v územnom a stavebnom konaní. 51. Keďže obec X. nemala spracovaný platný a záväzný územný plán, ako vyplýva zo spisu, stavebný úrad pri rozhodovaní o umiestňovaní stavieb rodinných domov postupuje v zmysle vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a to v súlade s ust. § 6 citovanej vyhlášky, ktorou sa stanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a § 43d stavebného zákona. V súvislosti s konaním o dodatočné povolenie stavby stavebný úrad môže dodatočne povoliť stavbu alebo jej časť len ak v konaní preukáže, že jej ďalšia existencia nie je v rozpore s verejnými záujmami a jej vlastník resp. stavebník podá žiadosť o dodatočné povolenie spolu s predpísanou dokumentáciou. Zo spisového materiálu je nesporné, že v rámci konania o dodatočnom povolení stavby stavebník dodal požadovanú projektovú dokumentáciu, aj keď teda je zrejmé, že túto musel v rámci tohto konania dopĺňať a dokladať podľa požiadaviek stavebného úradu. Stavebný úrad vyhodnotil stavebnú dokumentáciu ako dostatočnú pre vydanie meritórneho rozhodnutia a krajský súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje. 52. Podľa § 88a ods. 1, 3, 4, 7 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka, aby v určitej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami, na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v danom konaní stavebníci jednoznačným spôsobom dokladovali všetky skutočnosti na ktoré boli vyzvaní stavebným úradom, najmä projektovú dokumentáciu a stavebný úrad zabezpečil pred vydaním rozhodnutia všetky základné záväzné stanoviská podľa § 140b stavebného zákona, tieto vyhodnotil aj z hľadiska či dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom z týchto stanovísk jednoznačne vyplývalo, že tento záujem nebol v danom konaní porušený. 53. V súvislosti s námietkou žalobcov týkajúcej sa požiadaviek na pohodu bývania, krajský súd poznamenáva, že táto námietka sama o sebe zahŕňa námietky týkajúce sa hluku a námietky tienenia dodatočne povolenej stavby na pozemok žalobcov. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný sa s touto otázkou dostatočným spôsobom vysporiadali, keď na zistenie či povolená stavba netieni susednú stavbu žalobcov bol vypracovaný svetlotechnický posudok Ing. U. D. - RENEK, so sídlom Tomaškovičova 14, Trnava, ktorý bol vypracovaný dňa 19.08.2017, pričom zo záverov tohto posudku vyplýva, že byt v navrhovanej stavbe rodinného domu na parc. č. 26/4 spĺňa požiadavky stanovené STN 73 4301 budovy na bývanie a je navrhnutý v súlade s STN 70 0580-2 denné osvetlenie budov. Ďalej zo záverov tohto posudku vyplýva, že povoľovaný rodinný dom s predajňou nezníži preslnenie existujúcich obytných miestností v rodinných domoch na pozemkoch parc. č. 27/1 a 24/1 a zároveň žiadna obytná miestnosť v susedných stavbách na týchto parcelách nebude zatienená navrhovanou stavbou nad mieru prípustnú. K tieneniu týkajúce sa dvorov a záhrady, stavebný úrad správne poznamenal, že platná legislatíva neurčuje aké požiadavky je potrebné splniť pri povoľovaní stavby z hľadiska tienenia dvorov, záhrad a ornej pôdy. 54. V súvislosti s námietkou týkajúcej sa nadmerného hluku, ktorý má byť spôsobený tým, že povoľovaná stavba má byť aj predajňou potravín, kde sa bude vykonávať dodávka tovaru a vykladanie a nakladanie tohto tovaru, krajský súd poznamenáva, že limity týkajúce sa hluku sú stanovené vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z., pričom Regionálny úrad verejného zdravotníctva, ktorý podal vyjadrenie ako záväzné stanovisko k rozhodnutiu o dodatočnom schválení stavby a rozhodnutiu ku kolaudácii stavby, vydal v tomto smere kladné stanovisko č. RÚVZ/2018/02033/Kb-HV zo dňa 15.02.2018, pričom v tomto vyjadrení nie je požiadavka potreby merania hluku a vibrácií, pričom krajský súd poznamenáva, že zo spisového materiálu zistil, že v predmetnom dome sa už nachádzala prevádzka predajne potravín a to v suteréne, pričom táto prevádzka bude presťahovaná zo suterénu existujúceho rodinného domu do priestorov stavby, ktorá bola dodatočne povolená, pričom tento vstup do tejto budovy sa nachádza asi o jeden meter ďalej od pôvodnej predajne potravín. 55. Súd sa zaoberal aj námietkou žalobcov týkajúcej sa toho, že uvedená stavba má riešiť aj parkovanie a to štyri parkovacie miesta, pričom dve z týchto parkovacích miest majú byť na inom pozemku ako na pozemku stavebníkov, krajský súd poznamenáva, že stavebníci majú uzatvorenú s obcou X. nájomnú zmluvu zo dňa 26.02.2019, ktorej predmetom je pozemok na parc. č. 133/6 v k. ú. X. vo výmere 1836 m2, prenajatá výmera 100 m2, za účelom parkovania vozidiel zákazníkov počas doby prevádzky predajne potravín a vlastníka nehnuteľnosti - potraviny, rodinný dom so súpis. č. 127, na dobu neurčitú a to od doby právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Touto zmluvou stavebníci preukázali iné práva k pozemku, ktorý nie je v ich vlastníctve, na ktorom je umiestnené parkovacie stojisko pre predmetnú stavbu, čo je v súlade s ust. § 139 ods. 1 písm. a) stavebného zákona. 56. Pokiaľ ide o vyššie uvedenú námietku pohody bývania, krajský súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že táto pohoda bývania môže byť vykladaná aj z hľadiska subjektívnych pocitov účastníkov, teda pokiaľ vlastník susediacej nehnuteľnosti tvrdí, že budúca stavba negatívne zasiahne do jeho pohody bývania, musí uviesť konkrétne skutočnosti ktoré sú obsiahnuté v tejto námietke. Podľa názoru krajského súdu samotná pohoda bývania môže byť narušená ako bolo už vyššie uvedené hlukom a nadmerným znížením presvetlenia stavby susediacej so stavbou na ktorú bolo vydané dodatočné stavebné povolenie, pričom k tejto otázke sa jednoznačne vyjadrili aj dotknuté orgány, ktoré vo svojich stanoviskách jednoznačne uviedli, že zo svetlotechnického posudku, ani z vyjadrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva nie je zrejmé, že by bolo zasiahnuté do práv žalobcov v súvislosti s pohodou bývania, spočívajúcej v nadmernej hlučnosti a nedostatočného presvetlenia ich rodinného domu, resp. ich nehnuteľnosti. 57. V súvislosti s námietkou žalobcov, že v predmetnej veci ak v prvostupňovom konaní rozhodoval starosta obce, ktorý je jeden zo stavebníkov, a to A. X., pričom právny zástupca žalobcov poukazuje na to, že v danom prípade malo byť použité ust. § 11 ods. 1 správneho poriadku v súvislosti s vylúčením tejto osoby z rozhodovania, tak krajský súd rovnako ako žalovaný poukazuje na to, že toto ustanovenie je neaplikovateľné pre dané konanie, pretože analógia vo verejnom práve je neprípustná a treba vziať do úvahy tú skutočnosť, že starosta obce nie je zamestnancom stavebného úradu, ale je správnym orgánom, pričom neexistuje správny orgán, ktorý by mohol rozhodnúť o jeho prípadnej zaujatosti či nezaujatosti. Táto skutočnosť vyplýva z ust. § 119 ods. 4 stavebného zákona. 58. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa toho, že povoľovaná stavba je bezprostredne v blízkosti stavby žalobcov, krajský súd poznamenáva v tejto súvislosti, že v danom prípade ide o radovú zástavbu, kde podľa vyhlášky č. 532/2002 Z.z., konkrétne ust. § 6 ods. 4 citovanej vyhlášky, v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3 ( vzdialenosť menšia ako 7 m). Krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že táto námietka žalobcov je tak isto nedôvodná. 59. V súvislosti s námietkou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia a teda, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a nezrozumiteľné, krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie ktoré predchádzalo druhostupňovému rozhodnutiu, t. j. prvostupňové rozhodnutie, pričom z obsahu týchto rozhodnutí nezistil, že by správne orgány akýmkoľvek spôsobom porušili procesné zásady ktoré vyžaduje stavebné konanie pri vydávaní rozhodnutí. Rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je zrozumiteľné, obsahuje skutkovú aj právnu argumentáciu s odkazom na príslušné ustanovenie stavebného zákona a preto krajský súd považuje aj túto námietku za nedôvodnú. 60. Na námietku žalobcov, že im nebolo v rámci ohliadky vykonanej prvostupňovým správnym orgánom umožnené vstúpiť do nehnuteľnosti stavebníkov, krajský súd poznamenáva, že nie je povinnosťou stavebníkov umožniť týmto osobám vstúpiť do tohto objektu. Povinnosťou stavebníkov je umožniť vstup pracovníkom stavebného úradu, čo aj stavebníci vykonali a pracovníci stavebného úradu túto ohliadku vykonali a oboznámili sa so stavom nehnuteľnosti, na ktorú bolo vydané dodatočné stavebné povolenie, čo nerozporovali ani samotní žalobcovia. 61. V súvislosti s námietkou žalobcov, že stavebníci užívali predmetnú nehnuteľnosť ešte predtým ako táto nehnuteľnosť bola skolaudovaná, krajský súd sa oboznámil aj s obsahom zápisnice č. Výst- RAD-36/2018/Ra zo dňa 04.10.2018, ktorá zachytáva skutočnosti týkajúce sa vykonania stavebného dohľadu pracovníkmi stavebného úradu na predmetnej stavbe. Z tejto zápisnice je zrejmé, že predmetná nehnuteľnosť, ani byt na prvom poschodí neboli ešte predtým ako bolo vydané kolaudačné povolenie užívané a táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že stav elektromera v danom prípade bol takmer nulový. Pokiaľ ide o túto námietku, tak krajský súd ďalej poznamenáva, že táto námietka vo vzťahu k tomu či bolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a užívaní stavby zákonné, je bezvýznamná. 62. Podľa názoru krajského súdu správny orgán si v danom konaní presne a úplne zistil skutočný stav veci, obstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom v danom prípade vyvíjal dostatočnú iniciatívu na to, aby zistil, či uvedená stavba je v súlade s verejným záujmom. Podľa názoru krajského súdu, správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav veci a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite odôvodnili, vysporiadajúc sa so všetkými námietkami účastníkov správneho konania a v konaní sa nedopustili takej vady, na ktorú by musel súd prihliadnuť z úradnej povinnosti a ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. 63. V danej súvislosti súd dáva do pozornosti, že v ústavnoprávnej rovine podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa všetkým vlastníkom poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo veci ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu. Taktiež Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 1 v znení dodatkového protokolu č. 1 poskytuje ochranu majetku každej fyzickej osobe a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že oproti právu žalobcov na nerušený výkon ich vlastníckeho práva, do ktorého podľa ich názoru zasiahli stavebníci, bolo aj je právo stavebníkov na riadny výkon ich vlastníckeho práva spočívajúcom v riadnom užívaní domu a prevádzky predajne potravín v súlade s vydaným rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby. 64. Krajský súd vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k záveru, že vydaním dodatočného stavebného povolenia žalovaný správny orgán nemohol reálne ukrátiť žalobcov na ich právach tak ako to tvrdia. Stavebný úrad správne a v súlade so zákonom postupoval, keď o predmetných námietkach žalobcov rozhodol a označil tieto námietky za nedôvodné a s týmito námietkami sa vysporiadal v rámci správneho konania. 65. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 66. O trovách konania rozhodol súd tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 168 SSP. Ďalším účastníkom konania taktiež nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle § 169 SSP, keďže týmto účastníkom žiadne trovy nevznikli, keďže v danom konaní nemuseli plniť povinnosti, ktoré im uložil súd. 67. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva ( sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.