Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/119/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200341 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200341.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Qwiklik s.r.o., so sídlom Družstevná 1177/8, 945 01 Komárno, IČO : 36 738 913, právne zastúpený : JUDr. Lívia Kňažiková, advokátka, so sídlom Nám. M. R. Štefánika č. 6, 945 01 Komárno, IČO : 31 167 586 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : 102181729/2019 zo 17. septembra 2019 takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta (ďalej len ako „správca dane") oznámením o daňovej kontrole zo dňa 22.11.2013 oznámil daňovému subjektu (žalobcovi), že dňa 16.12.2013 začne výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za mesiace január, február, apríl, september, december 2011. Oznámenie daňový subjekt prevzal dňa 9. decembra 2013. 2. Dňa 16.12.2013 sa konalo ústne pojednávanie za prítomnosti konateľa žalobcu, ktorý správcovi dane odovzdal doklady v zmysle zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 16.12.2013. 3. Dňa 21.01.2014 sa konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo vyjadrenie sa konateľa daňového subjektu pána Mária Csente k odberateľským faktúram za zdaňovacie obdobia január, február, apríl, september a december 2011. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu apríl 2011, ktoré je predmetom daného správneho súdneho konania, pričom deklarovanými odberateľmi boli ECODIESEL S.R.L., Q. S., BAU-OIL Kft., E85 MOTOSPORT Kft., Magyar motosport egyesulet a TRADE HUNGARIA BOOST Kft. (ďalej aj ako len „deklarovaní dodávatelia") konateľ daňového subjektu, uviedol, že pri pneumatikách (odberatelia Q. S. a Magyar motosport egyesulet) mali dodávateľa Pneu - sport s.r.o.z Českej republiky, tovar bol dodaný na Slovensko a potom bol tovar dodaný do Poľska a Maďarska s tým, že prepravu do Maďarska a Poľska zabezpečovali odberatelia a tovar bol skladovaný v Komárne. Pri tovare „basic oil MP 150/80" uviedol, že dodávateľom bol daňový subjekt HBL s.r.o. Senica, v súčasnosti Slovak Petroleum s.r.o., ktorý mal v Senici sklady, od nich nakupovali tovar a následne tovar dodávali odberateľovi, pričom prepravu tovaru vždy zabezpečoval odberateľ, ktorý tovar prebral v Senici. 4. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonával konkrétne procesné úkony, predovšetkým dožiadania, ktoré však so zdaňovacím obdobím apríl 2011 nesúvisí a preto ich správny súd vo svojom rozsudku neuvádza. 5. Dňa 9. septembra 2014 sa uskutočnilo ústne pojednávanie v prítomnosti konateľa žalobcu, predmetom ktorého bolo jeho vyjadrenie k rozsahu vymedzenia plnej moci doručenej na Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno dňa 29.7.2014. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 04.09.2014 vyplýva, že konateľ žalobcu na otázku správcu dane, či doručené plnomocenstvo sa týka aj daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január, február, apríl, september a december 2011 uviedol, že ide o generálnu plnú moc, ktorá sa vzťahuje aj na daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobia s tým, že táto plná moc je udelená advokátke JUDr. L. B.. 6. Správca dane vydal dňa 9. septembra 2014 podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly odo dňa 10.09.2014 z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu - zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vo veci intrakomunitárnych obchodov. Konkrétne išlo o žiadosti o MVI č. 9211401/5/3114060/2014/ koll, č.9211401/5/3311010/2014/koll, č.9211401/53145454/2014/ koll, č.9211401/5/3311850/2014/ koll, č.9211401/5/3879277/2014/koll,č.9211401/5/3880388/ 2014koll,č.9211401/5/3881820/2014/ koll,č.9211401/5/3887830/2014/koll,č.921140/5/3880388/2014/koll, č. 9211401/5/3881820/2014/koll, č.9211401/5/3887830/2014/koll a č. 9211401/5 /3887815/2014/koll. 7. Správca dane oznámením zo dňa 02.10.2015 oznámil daňovému subjektu, že dňa 30.09.2015 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Daňová kontrola bola teda prerušená odo dňa 10.09.2014 do 30.09.2015. 8. Výzvou na predloženie dokladov zo dňa 08.10.2015 správca dane postupom podľa § 45 ods. 2 písm. d) daňového poriadku vyzval daňový subjekt, aby v lehote 8 dní od doručenia výzvy predložil účtovné doklady a iné doklady preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady okrem iného vo vzťahu k spoločnostiam BAU-OIL Kft., ECODIESEL S.R.L. a TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft. (deklarovaní odberatelia v zdaňovacom období apríl 2011). Výzvu daňový subjekt prevzal dňa 23.11.2015. Na základe tejto výzvy oznámil správcovi dane, že požadované doklady nemôže predložiť, nakoľko dňa 15.04.2014 bola vykonaná prehliadka iných priestorov, pri ktorej boli tieto doklady odobraté príslušníkmi NAKA. 9. Správca dane rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly zo dňa 05.11.2015 pôvodne zamýšľal opätovne prerušiť výkon daňovej kontroly odo dňa 03.11.2015, avšak z dôvodu, že toto rozhodnutie nebolo odovzdané na poštovú prepravu v zmysle ustanovenia § 61 ods. 3 daňového poriadku, k prerušeniu daňovej kontroly zo strany správcu dane nedošlo. 10. Výzvou na predloženie dôkazov zo dňa 18.11.2015 správca dane postupom podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku vyzval kontrolovaný daňový subjekt, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia výzvy predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, konkrétne vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu apríl 2011 doklady týkajúce sa uplatneného oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle ustanovenia § 43 zákona o dani z príjmov na základe faktúr vystavených odberateľom BAU-OIL Kft., ECODIESEL S.R.L. a TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft., pričom súčasne správca dane žiadal o vyjadrenie a predloženie dôkazov k následným tvrdeniam, vo vzťahu ku každému odberateľovi osobitne. Konkrétne mal daňový subjekt uviesť skutočnosti ako, akým spôsobom sa naňho nakontaktovali odberatelia, kde spoločnosť reálne sídlila, kde uskladňovala tovar, ktorý jej dodávali, akou činnosťou sa spoločnosť zaoberala, kto za odberateľa komunikoval a akým spôsobom, kto a kde podpisoval dodacie listy za dodávateľa, za odberateľa, kto prepravu objednal a kto za ňu zaplatil, kto sa zúčastnil nakládky tovaru za dodávateľa a kto za odberateľa, kto sa zúčastnil vykládky tovaru za dodávateľa, aj odberateľa, ktorá osoba za jednotlivé spoločnosti tovar prijala, kto konkrétne sumu v hotovosti prijal a kto konkrétne sumu v hotovosti zaplatil, od koho bol nakúpený tovar, ktorý sa ďalej fakturoval. Predmetnú výzvu prevzal konateľ daňového subjektu osobne dňa 20.11.2015 a to v rámci ústneho pojednávania, ktoré sa v tento deň uskutočnilo. 11. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 20.11.2015 vyplýva, že daňový subjekt bol oboznámený v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku so skutočnosťami získanými v priebehu daňovej kontroly a súčasne bol oboznámený s pochybnosťami správcu dane v zmysle ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku, pričom daňový subjekt do zápisnice prehlásil, že k výzve na predloženie dôkazov sa vyjadrí v uvedenej lehote. Zo zápisnice vyplýva, že správca dane kontrolovaný daňový subjekt podrobne informoval o svojich zisteniach, pričom daňový subjekt poučil, že na základe zistených skutočností prenáša dôkazné bremeno na kontrolovaný daňový subjekt v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 písm. a) a b) daňového poriadku. 12. Podaním zo dňa 27.11.2015 daňový subjekt požiadal o predĺženie lehoty na predloženie dôkazov a to z dôvodu, že požiadali NAKA o fotokópie dokladov. Lehotu žiadal predĺžiť do 31.01.2016 a to z dôvodu vianočných sviatkov. Súčasne poukázal na ustanovenie § 27 ods. 1 daňového poriadku s tým, že správca dane môže lehotu kratšiu ako 8 dní určiť len výnimočne pre jednoduché úkony alebo osobitne naliehavé úkony. Správca dane rozhodnutím zo dňa 03.12.2015 podľa § 28 ods. 1 a 2 daňového poriadku nevyhovel žiadosti daňového subjektu a to z dôvodu, že nepreukázal existenciu dôležitých dôvodov na predĺženie lehoty. 13. Správca dane vyhotovil dňa 08.12.2015 protokol z daňovej kontroly týkajúcej sa zdaňovacích období január 2011, február 2011, apríl 2011, september 2011 a december 2011 (ďalej aj ako len „protokol zo dňa 08.12.2015"), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený daňovému subjektu dňa 22.12.2015 (táto skutočnosť vyplýva z vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 26.02.2016), ktorým dňom bola daňová kontrola ukončená. 14. V rámci vyrubovacieho konania boli vypočutí svedkovia (Q. P. a T. W.), pričom ich výpovede sa netýkali neuznania intrakomunitárneho dodania v zdaňovacom období apríl 2011. Uvedené sa rovnako týka svedkov, ktorí boli predvolávaní v rámci vyrubovacieho konania, avšak sa na výsluch nedostavili. 15. Dňa 29.10.2018 sa konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom dňa 27.02.2016 vo vyjadrení k protokolu zo dňa 08.12.2015, pričom zápisnica z tohto ústneho pojednávania sa pokladá za poslednú zápisnicu podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku. Výsledky tohto ústneho pojednávania sa premietli do odôvodnenia rozhodnutia správcu dane. Z vyjadrenia daňového subjektu vyplýva, že tento žiadal zastaviť daňové konanie podľa § 62 ods. 1 písm. h) daňového poriadku a to z dôvodu, že daňová kontrola nebola ukončená do jedného roka a preto protokol z tejto daňovej kontroly má charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Rovnako mal za to, že pokračovanie v daňovej kontrole po uplynutí lehoty malo povahu nezákonného zásadu. 16. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vo vzťahu k odberateľovi BAU-OIL Kft. požiadal správca dane prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, Oddelenie CLO o MVI, konkrétne išlo o žiadosť č. 9211401/5/3880388/2014/koll, ktorá bola dôvodom vydania rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 09.09.2014. Prepravcami spoločnosti BAU-OIL Kft. mali byť PEBOR Kft., ktorý bol preverený správcom dane prostredníctvom MVI maďarskou daňovou správou a výsledky ktorej boli vyhodnotené v protokole zo dňa 08.12.2015. Ďalším prepravcom mala byť spoločnosť EFL Energyforlife GmbH a JOTÓ-TRANS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, SOPRON, pričom títo prepravcovia boli rovnako preverení prostredníctvom MVI, pričom žiadosť č. 9211401/1582412/2015 týkajúca sa prepravcu JOTÓ-TRANS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, SOPRON bola zaslaná dňa 07.12.2015, t.j. ešte v priebehu daňovej kontroly s tým, že odpoveď na túto žiadosť bola doručená dňa 29.02.2016, t.j. už v priebehu vyrubovacieho konania, pričom o výsledkoch vybavenia tejto žiadosti bol daňový subjekt informovaný na ústnom pojednávaní konanom dňa 17.09.2018. Vo vzťahu k prepravcovi EFL Energyforlife GmbH bola žiadosť o MVI č. 9211401/5/1582371 zaslaná dňa 26.11.2015 t.j. ešte v priebehu daňovej kontroly, pričom odpoveď bola prijatá v priebehu vyrubovacieho konania dňa 05.02.2016. 17. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vo vzťahu k odberateľovi ECODIESEL S.R.L. požiadal správca dane prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, Oddelenie CLO o MVI, konkrétne išlo o žiadosť č. 9211401/5/3879277/2014/koll a vo vzťahu k prepravcovi spoločnosti ECODIESEL S.R.L., ktorou mala byť spoločnosť Amiabil S.R.L. išlo o žiadosť o MVI č. 9211401/5/3311850/2014/ koll. a vo vzťahu k spoločnosti BALCALI - IMPORT EXPORT S.R.L. išlo o žiadosť o MVI č. 9211401/5/3311850/2014/koll. 18. Vo vzťahu k odberateľovi TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft. z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že rovnako správca dane požiadal prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, Oddelenie CLO o MVI, konkrétne išlo o žiadosť č. 9211401/1582464/2015 zaslanú dňa 28.10.2015 (odpoveď bola doručená 7.12.2015), ktorej výsledky boli uvedené v protokole zo dňa 08.12.2015. 19. Správca dane rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane číslo : 102202230/2018 zo dňa 08.11.2018 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie") postupom podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel v sume nadmerného odpočtu v sume 235 603,57 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011 a znížil nadmerný odpočet za predmetné zdaňovacie obdobie zo sumy 263 969,08 eur na sumu 28 365,51 eur. 20. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôvodom určenia rozdielu dane bol prijatý záver správcu dane o neoprávnenom uplatnení oslobodenia od dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o DPH" alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.") a s tým spojeným porušením ustanovenia § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 8 a § 69 ods. 1 zákona o DPH vo vzťahu k odberateľovi BAU-OIL Kft., ECODIESEL S.R.L. a TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft. 21. Vo vzťahu k spoločnosti BAU-OIL Kft., v prospech ktorého daňový subjekt (žalobca) vystavil odberateľské faktúry č. 20110113 zo dňa 08.04.2011, predmet faktúry : basic oil MP 150/80, suma 353 504,78 eur a č. 20110122 zo dňa 15.04.2011, predmet faktúry : basic oil MP 150/80, suma 229 079,27 eur správca dane na základe výsledkov MVI poukázal na to, že z týchto vyplýva, že táto spoločnosť má registrované fiktívne sídlo, majiteľ nehnuteľnosti (ktorá sa nachádza na registrovanej adrese) neprenajíma žiadne priestory tejto spoločnosti, ďalej, že v rámci aktivít tejto spoločnosti obchodovanie s uvedeným tovarom nebolo indikované, spoločnosť si nikdy neplnila svoje povinnosti vo vzťahu k zdaneniu a nepredložila žiadne daňové priznanie za uvedené obdobie. Vo vzťahu k prepravcovi spoločnosti BAU-OIL Kft. spoločnosti LT Logistic Kft. bolo zistené, že táto prenajíma kamión (ŠPZ XXG 293) spoločnosti PEBOR Kft. Spoločnosť PEBOR Kft. tvrdila, že preprava bola realizovaná z SK do HU, napriek tomu, že miesto určenia uvedené v CMR malo byť v AT /Rakúsku/ a DE /Nemecku/ (vo vzťahu k sporným faktúram miesto dodania bolo uvedené AUSTRIA - poznámka správneho súdu), pričom rovnaké tvrdenie podal aj riaditeľ spoločnosti LT Logistic Kft., teda, že v AT ani DE spoločnosť PEBOR Kft. nevykonala prepravu, tovar bol vždy vyložený v Maďarsku v Nagycenk. Maďarská daňová správa rovnako oznámila, že nemôže potvrdiť transakciu, nakoľko nevie preveriť či preprava bola v skutočnosti uskutočnená, jednotlivé osoby nevedeli povedať, kde bol tovar dodaný, na predložených CMR dokladoch bolo miesto určenia AT a DE, ale žiadne iné informácie nemôžu podporiť/potvrdiť túto informáciu. 22. Správca dane ďalej vo vzťahu k spoločnosti BAU-OIL Kft. poukázal na to, že z prepravných dokladov CMR predložených k výkonu daňovej kontroly a opätovne predložených v rámci prílohy k vyjadreniu k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 08.12.2015 vyplýva, že prepravu tovaru mali zabezpečiť celkovo traja prepravcovia, a to prepravca PEBOR Kft., vo vzťahu ku ktorému boli výsledky jeho preverovania v rámci MVI uvedené v protokole zo dňa 08.12.2015, ďalej spoločnosť EFL Energyforlife GmbH a JOTÓ-TRANS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, SOPRON, ktorí boli rovnako preverení prostredníctvom MVI, pričom odpovede na zaslané žiadosti o MVI obdržal v priebehu vyrubovacieho konania a o jej výsledkoch oboznámil daňový subjekt pri ústnom pojednávaní dňa 17.09.2018, z ktorého bola spísaná zápisnica č. 101820051/2018. Z obdržanej odpovede na MVI č. 9211401/1582412/2015, ktorá sa týkala maďarskej spoločnosti JOTÓ-TRANS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, SOPRON vyplýva, že preverovaná preprava nebola maďarskou daňovou správou potvrdená, naopak uskutočnenie prepravy bolo popreté, ako aj akýkoľvek vzťah spoločnosti JOTÓ -Trans Kft. so spoločnosťou MARIOL KN s.r.o. alebo spoločnosťou BAU-OIL Kft. a teda vykonaným preverovaním bolo preukázané, že sa prepravy deklarované daňovým subjektom na CMR predložených k výkonu daňovej kontroly neuskutočnili, ale došlo k zneužitiu obchodného mena a ID údajov prepravcu (ukradnutie identity). Pokiaľ ide o prepravcu EFL Energyforlife GmbH tak z odpovede na žiadosť o MVI č. 9211401/1582371/2015 vyplýva, že EFL GmbH kúpila tzv. „základový olej" od kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu), olej bol vyzdvihnutý firmou EFL na Slovensku a prepravený do Rakúska, kde bol skladovaný v jednom prenajatom cisternovom sklade v Ebensee, pričom ďalší predaj maďarskej firme BAU-OIL Kft. sa neuskutočnil, bol iba predstieraný, daňový subjekt je zrušený, dodania do AT sa naozaj uskutočnili, základový olej, ktorý predal MARIOL KN s.r.o. firme EDL bol dodaný a bol naftovou zmesou. Vychádzajúc z uvedeného správca dane uzavrel, že preverované dodanie tovaru do iného členského štátu s prepravou pre príjemcu/odberateľa BAU-OIL Kft. nebolo potvrdené, pričom na základe MVI bola zistená totožnosť skutočného príjemcu (odberateľa) tovaru, ktorým bol v skutočnosti rakúsky platiteľ EFL Energyforlife GmgH a zároveň bolo zistené krátenie spotrebnej dane z minerálnych olejov, DPH, ako aj dane z príjmov právnických osôb, nakoľko predaj maďarskému platiteľovi BAU - OIL Kft. sa neuskutočnil, ale bol iba predstieraný. 23. Ďalej správca dane uviedol, že preveril aj tvrdenia daňového subjektu o dodržaní náležitej starostlivosti úmernej k vysokej rizikovosti transakcií, ktorú od neho možno v rozumnej miere očakávať, keď tvrdil, že túto splnil tým, že nahliadol do výpisu z obchodného registra spoločnosti BAU-OIL Kft. a overil validitu jej IČ DPH za súčasného si ponechania kompletnej obchodnej komunikácie medzi D. C. a ďalšími osobami, (ktorých poverenie konať v mene a na účet spoločnosti BAU-OIL Kft.) nebolo predložené a spoločnosťou SLOVAK PETROLEUM s.r.o. /predtým HBL, s.r.o./ (ktorá mala vystupovať v reťazci dodávok ako dodávateľ spoločnosti MARIOL KN s.r.o.) a k uvedenému tvrdeniu skonštatoval, že všetka komunikácia s deklarovaným odberateľom bola uskutočňovaná medzi subdodávateľom HBL, s.r.o. a osobou používajúcou emailovú adresu [email protected], pričom daňový subjekt súčasne predložil k výkonu daňovej kontroly doklady CMR, na ktorých príjemca svojím podpisom nepotvrdil prevzatie tovaru a to napriek tomu, že podľa článku IV. 3 kúpnej zmluvy, ktorú správcovi dane predložil, ako predávajúci s kupujúcim (BAU-OIL Kft.) dohodol, že kupujúci je povinný v každom jednotlivom prípade potvrdiť príjem na CMR. Aj s poukazom na uvedené uzavrel, že nepreukázal, že vykonal všetky kroky, ktoré od neho bolo možné v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že nebude účastný dodávok poznačených podvodom vo vzťahu k DPH. Ďalej k tvrdeniu daňového subjektu, že tovar bol vyložený tak, ako je uvedené v kolónke č. 3 CMR v Rakúsku, pričom nemôže doložiť potvrdené CMR, pretože potvrdené CMR (4. časť CMR) s potvrdením odberateľa je u prepravnej spoločnosti správca dane poukázal na to, že vykonaným preverovaním prostredníctvom MVI bolo zistené, že práve spoločnosť EFL Energyforlife GmbH bola skutočným odberateľom a nadobúdateľom základového oleja a predaj spoločnosti BAU-OIL Kft. bol len predstieraný. 24. Správca dane k tvrdeniam daňového subjektu o predložených prehláseniach odberateľa o dodaní tovaru do EÚ uviedol, že daňové vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru podané kupujúcim v členskom štáte určenia dodávky nie je podľa vyjadrenia SD EÚ vo veci Twoh (C-184/05) dôkazom na účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania. Správca dane ďalej dôvodil, že daňový subjekt, ktorý deklaruje, že tovar uvedený na faktúre bol odoslaný/prepravený do iného členského štátu, musí tieto skutočnosti dôveryhodne preukazovať s tým, že prepravný doklad s neúplnými a nedôveryhodnými údajmi bez dôkaznej preukaznosti nemôže byť pri dokazovaní nahradený potvrdeniami v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH, ak hodnotené dôkazy (prepravné doklady) nedokazujú, že práve tovar uvedený na príslušnej odberateľskej faktúre bol prepravený do iného členského štátu. V súvislosti s predloženými CMR dokladmi poukázal na článok 6 ods. 1 písm. a) až k) po bodkočiarku Dohovoru č. 11/1975 Zb. [Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej nákladnej doprave zo dňa 27.11.1974 v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Dohovor č. 11/1975 Zb."), v zmysle ktorého musí nákladný list CMR obsahovať aj miesto vykládky tovaru, pričom nemôže obsahovať miesto vykládky tovaru uvedené všeobecne (napr. Austria) dodajúc, že akceptovaním takýchto dokladov daňový subjekt nevenoval preverovaným transakciám náležitú starostlivosť. 25. Vo vzťahu k uvedenému odberateľovi správca dane tiež poukázal na to, že za účelom získania práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, pokiaľ zdaniteľná osoba dodáva tovar alebo služby do iného členského štátu, nestačí, aby predložila dôkazy o tom, že dodávky boli uskutočnené, ale je tiež nevyhnutné splniť povinnosť fakturovať dodávku správnej zdaniteľnej osobe ako skutočnému príjemcovi dodávky (odberateľovi) tak, aby bolo umožnené daňovým orgánom členských štátov zdaniť správnu zdaniteľnú osobu v správnej výške a v správny čas (rozsudok SD EÚ C-285/09). 26. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane prijal záver, že nebolo preukázané, že tovar bol prepravený k odberateľovi BAU-OIL Kft. deklarovanými prepravcami a že na odberateľa BAU-OIL Kft. prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, a teda že by boli splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v prípade deklarovaných dodaní tovaru od spoločnosti MARIOL KN s.r.o. (Qwiklik s.r.o.), naopak vykonaným preverovaním bolo zistené, že skutočným odberateľom tovaru bola spoločnosť EFL Energyforlife GmbH, pričom utajením totožnosti skutočného príjemcu došlo v Rakúsku ku kráteniu dane z pohonných látok. Rovnako uzavrel, že daňový subjekt neprijal všetky opatrenia, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na dodávkach poznačených nedovoleným daňovým únikom (podvodným konaním), preto nepriznal daňovému subjektu vo vyrubovacom konaní právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených daným odberateľom a súčasne s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona o DPH určil daňovému subjektu daňovú povinnosť v podobe 20 % DPH v celkovej výške 97 097,34 eur (ZD 485 486,70 eur), pričom pri určení základu dane vychádzal z ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o DPH: 27. Vo vzťahu k navrhovanému dokazovaniu správca dane s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 daňového poriadku, ako aj s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/73/2015 uviedol, že k vypočutiu navrhovaných svedkov nepristúpil, nakoľko boli predložené doklady, z obsahu ktorých vyplýva, že bolo preukázané, že tovar nebol prepravený do iného členského štátu odberateľovi BAU- OIL Kft, ale skutočným odberateľom bol EFL Energyforlife GmBH. 28. Vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi ECODIESEL S.R.L. správca dane uviedol, že daňový subjekt si na základe daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011 uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle ustanovenia § 43 zákona o DPH a to na základe faktúr vystavených týmto odberateľom, konkrétne išlo o faktúry č. 20110110 zo dňa 05.04.2011, predmet dodania basic oil MP 150/80, suma 119 288,65 eur, č. 20110112 zo dňa 07.04.2011, predmet dodania basic oil MP 150/80, suma 119 505,25 eur, č. 20110116 zo dňa 13.04.2011, predmet dodania basic oil MP 150/80, suma 121 184,88 eur, č. 20110121 zo dňa 15.04.2011, predmet dodania basic oil MP 150/80, suma 192 508,52 eur, č. 20110125 zo dňa 19.04.2011, predmet dodania basic oil MP 150/80, suma 115 751,64 eur, č. 20110126 zo dňa 21.04.2011, predmet dodania basic oil MP 150/80, suma 117 541,91 eur, t.j. spolu 785 780,85 eur. 29. Správca dane na poukázal na to, že z odpovede rumunskej daňovej správy na MVI č. 9211401/5/3879277/2014/koll vyplýva, že daňový subjekt ECODIESEL S.R.L. priznal nadobudnutie tovaru, objednávka bola uskutočnená mailom, prepravné náklady znášala rumunská spoločnosť ECODIESEL S.R.L., tovar bol doručený na adresu spoločnosti ECODIESEL S.R.L., tovar bol použitý na výrobu paliva, prepravu vykonávala spoločnosť Amiabil S.R.L. a spoločnosť BALCALI IMPORT EXPORT S.R.L. (rovnakí prepravcovia vyplývajú aj z medzinárodných nákladných listov, ktoré predložil daňový subjekt k daňovej kontrole). 30. Správca dane ďalej poukázal na odpoveď rumunskej daňovej správy vo vzťahu k prepravcovi Amiabil S.R.L. (žiadosť o MVI č. 9211401/5/3311850/2014/koll), z ktorej vyplýva, že táto nevedela preveriť požadované skutočnosti, nakoľko konateľ spoločnosti Amiabil S.R.L. je vo väzení v Taliansku z dôvodu podvodov pri preprave minerálnych olejov s tým, že vozidlá uvedené na CMR dokladoch boli majetkom SC Biotrans Logistik S.R.L. a sú vhodné na prepravu oleja a tiež rumunská daňová správa súčasne informovala, že spoločnosť ECODIESEL S.R.L. je preverovaná z daňových únikov. Správca dane tiež poukázal na to, že v predmetnej odpovedi na MVI sa rumunská daňová správa priamo odvoláva aj na ich ODP č. 50188/14/Maž, ktorú správca dane dohľadal (prijatá elektronicky dňa 28.7.2015 pod č. 1228641/2015), v ktorej rumunská daňová správa dodávky rovnako nepotvrdila a oznámila, že ich nebolo možné preveriť, nakoľko štatutár rumunského daňového subjektu Amiabil je vo väzbe v Taliansku pre podvody s minerálnymi olejmi a tiež v ďalších odpovediach (č. 50189 a 50188) upozornila na skutočnosť, že spoločnosť ECODIESEL S.R.L., ktorá mala byť odberateľom/príjemcom prepravovaného tovaru je spoločnosťou personálne prepojenou s prepravcom a že ide o subjekt preverovaný daňovou správou z daňových únikov. 31. Vychádzajúc z vyššie uvedených odpovedí na MVI správca dane skonštatoval, že odpoveď na MVI týkajúca sa subjektu Amiabil S.R.L., ktorý mal prepravovať tovar pre ECODIESEL S.R.L. tak spochybňuje odpoveď na MVI, ktorá prišla v rovnakom čase z Rumunska na spoločnosť ECODIESEL S.R:L., kde rumunská daňová správa potvrdzuje dodávky pre ECODIESEL S.R.L. a kde neuvádza informácie o previerkach daňových únikov, personálneho prepojenia s prepravcom a väzbe štatutára prepravcu z dôvodu podvodov s minerálnymi olejmi dodajúc, že na ich základe vznikli pochybnosti o dodávkach a bolo potrebné, aby sa k týmto zisteniam kontrolovaný daňový subjekt vyjadril a to aj s poukazom na jeho povinnosť „náležitej starostlivosti" v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ vykonať všetky opatrenia a ubezpečiť sa, že sa z nedbanlivosti nezúčastní na dodávkach poznačených daňovým podvodom. 32. S poukazom na uvedené odpovede správca dane uzavrel, že na ich základe nemožno preveriť prepravu a reálnosť intrakomunitárneho nadobudnutia u deklarovaného odberateľa ECODIESEL S.R.L., ktorej tovar mal byť prepravený spoločnosťou AMIABIL S.R.L. z dôvodu, že nebolo možné preveriť prepravcu, pretože štatutár spoločnosti AMIABIL S.R.L. je vo väzbe v Taliansku pre podvody s minerálnymi olejmi a teda nemožno potvrdiť, či v preverovaných prípadoch došlo k naplneniu zákonných podmienok na oslobodenie dane v zmysle § 43 zákona o DPH. Citujúc ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku správca dane uviedol, že daňovému subjektu oznámil svoje pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly a súčasne poukázal na to, že daňový subjekt vyzval, aby tieto pochybnosti hodnoverne odstránil a pravdivosť údajov riadne preukázal a to v bode 3 zápisnice zo dňa 20.11.2018 dodajúc, že daňový subjekt uvedené pochybnosti neodstránil a preto rozhodoval v súlade s ustanovením § 24 ods. 1 písm. a) a b) daňového poriadku na základe dôkazov zistených pri daňovej kontrole. 33. Rovnako s poukazom na odpovede z MVI mal za to, že u odberateľa ECODIESEL S.R.L. nemožno preveriť, že k intrakomunitárnym dodaniam došlo takým spôsobom, ako je uvedený na dokladoch CMR a preto tieto doklady predložené k výkonu daňovej kontroly nemožno považovať za doklady preukazujúce, že tovar v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy opustil územie členského štátu dodania a bol prepravený na miesto určenia, a teda ich nemožno považovať za doklady preukazujúce vznik práva na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH. 34. K tvrdeniam daňového subjektu, že vo vzťahu k odberateľovi ECODIESEL S.R.L. zachoval náležitú starostlivosť, ktorú od neho možno v rozumnej miere očakávať (obdobným spôsobom ako pri spoločnosti BAU-OIL Kft. (pozri bod 23 tohto rozsudku) správca dane vychádzajúc práve z tvrdenia daňového subjektu, že komunikácia (ako kompletná elektronická komunikácia, preberanie objednávok tovaru, prítomnosť pri nakladaní tovaru, vystavovania CMR a faktúr) prebiehala medzi spoločnosťou SLOVAK PETROLEUM s.r.o. (predtým HBL, s.r.o.), ktorá vystupovala ako dodávateľ daňového subjektu, neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať, aby zabránil tomu, že bude účastný na daňovom podvode. 35. S poukazom na uvedené správca dane nepriznal daňovému subjektu vo vyrubovacom konaní právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených spoločnosťou ECODIESEL S.R.L. a súčasne s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona o DPH určil daňovému subjektu daňovú povinnosť v podobe 20 % DPH v celkovej výške 130 963,48 eur (ZD 654 817,37 eur), pričom pri určení základu dane vychádzal z ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o DPH. 36. Vo vzťahu k navrhovanému dokazovaniu správca dane s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 daňového poriadku skonštatoval, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a jeho výsledky by svedecká výpoveď navrhovaných svedkov nemala vplyv na už zistený skutkový stav. 37. Vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft. správca dane uviedol, že daňový subjekt si na základe daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011 uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle ustanovenia § 43 zákona o DPH a to na základe faktúry vystavenej týmto odberateľom č. 20110130 zo dňa 29.04.2011, predmet dodania - pneumatiky, suma 45 256,50 eur. 38. Správca dane poukázal na to, že z odpovede maďarskej daňovej správy na MVI č. 9211401/5/1582464/2015 vyplýva, že IČ DPH tejto spoločnosti bolo zrušené dňa 20.07.2013 v dôsledku nekontaktnosti daňovníka, IČ DPH bolo platné od 22.01.2010 do 20.07.2013, pričom hlavnou aktivitou tejto spoločnosti boli iné športové aktivity, manažér spoločnosti bol I. T., táto spoločnosť začala svoju aktivitu dňa 30.12.2009, registrový súd v Maďarsku zrušil daňovníka dňa 18.07.2014, maďarský daňovník nepriznal intrakomunitárnu transakciu v daňových priznaniach za preverované obdobie, v daňových priznaniach uviedol minimálnu daň, táto spoločnosť nemala priestory a zamestnancov, daňovník nespolupracoval s kontrolórmi a nedostavil sa na daňový úrad, daňovník je nekontaktný a preto nemôžu zodpovedať položené otázky. Správca dane v súvislosti s touto odpoveďou uviedol, že tieto skutočnosti boli spísané v protokole zo dňa 08.12.2015. 39. Na základe obdržanej odpovede správca dane uzavrel, že nebolo možné preveriť prepravu ani reálnosť deklarovaného intrakomunitárneho dodania do Maďarska odberateľovi TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft. a teda nebolo možné ani potvrdiť, či v preverovaných prípadoch vôbec došlo k naplneniu zákonných podmienok na uplatnenie práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty v zmysle § 43 zákona o DPH dodajúc, že maďarský daňovník nepriznal intrakomunitárnu transakciu v daňových priznania za preverované obdobie a teda z údajov, ktoré mala maďarská daňová správa k dispozícii preverované dodania tovaru nevyplývali a za súčasného oslobodenia preverovaného dodania v tuzemsku deklarovaním, že miestom určenia tovaru má byť Maďarsko došlo nepriznaním a neodvedením dane v Maďarsku súčasne k nedovolenému daňovému úniku (t.j. k podvodnému konaniu). 40. Správca dane poukázal na to, že v protokole zo dňa 08.12.2015 skonštatoval, že nebolo preukázané, že tovar bol prepravený k odberateľovi TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft. a že na tohto odberateľa prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, a teda, že boli splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH s tým, že kontrolovaný daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy, že prijal všetky opatrenia, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na dodávkach poznačených podvodným konaním. Správca dane tiež poukázal na tvrdenia daňového subjektu, konkrétne, že v predmetnom zdaňovacom období apríl 2011 (faktúra č. 20110130) sa jednalo o ústnu kúpnu zmluvu z dôvodu dlhoročnej známosti a že celú obchodnú transakciu zastrešoval pán W. J., cez ktorého sa na konateľa daňového subjektu nakontaktoval konateľ spoločnosti TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft. pán I. T., pričom predmetom fakturácie mali byť pneumatiky v celkovom množstve 200 ks (150+50). Daňový subjekt tvrdil, že prepravu tovaru si odberateľ zabezpečil sám, a to postupne podľa pretekov v Maďarsku, avšak predložená faktúra, dodací list aj prehlásenie o tom, že tovar odberateľ prepravil do iného štátu EÚ je zhodne zo dňa 29.04.2011, t.j. v rozpore s tvrdením o postupnej preprave tovaru. Správca dane tiež poukázal na to, že okrem listín daňový subjekt ako prílohu vyjadrenia k protokolu zo dňa 08.12.2015 doložil aj emailovú komunikáciu v maďarskom jazyku s úradne overeným prekladom, z ktorej vyplýva, že komunikácia prebiehala medzi daňovým subjektom (žalobcom) (L.) a spoločnosťou HADIK Ralye Team ([email protected]), kde však súčasne daňový subjekt dostal inštrukcie, že fakturácia má prebiehať nie medzi nimi, ale na faktúrach bude uvádzaná spoločnosť TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft. (a to z dôvodu, že HADIK Ralye Team nemal funkčné IČ DPH). Práve s poukazom na uvedené správca dane uzavrel, že daňový subjekt mohol vedieť, že dodávka môže byť poznačená podvodom vo vzťahu k DPH, t.j. že môže dôjsť k nedovolenému daňovému úniku a teda, že neprijal všetky opatrenia, aby zabránil svojej účasti na takýchto dodávkach. 41. Správca dane súčasne poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ nie je jedno či vlastníkom tovaru bol odberateľ uvedený na faktúre alebo niekto iný, a to z dôvodu, aby bolo umožnené daňovým orgánom členských štátov zdaniť správnu zdaniteľnú osobu v správnej výške a v správny čas s tým, že predloženie falošných faktúr alebo falošných dokumentov, ako aj akákoľvek iná manipulácia dôkazmi môže brániť správnemu vyberaniu dane a následne správnemu fungovaniu spoločného systému DPH. 42. S poukazom na uvedené správca dane nepriznal daňovému subjektu vo vyrubovacom konaní právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z faktúry vystavenej spoločnosťou TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft. a súčasne s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona o DPH určil daňovému subjektu daňovú povinnosť v podobe 20 % DPH v celkovej výške 7 542,74 eur (ZD 37 713,75 eur), pričom pri určení základu dane vychádzal z ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o DPH. 43. Vo vzťahu k navrhovanému dokazovaniu správca dane s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 daňového poriadku skonštatoval, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a jeho výsledky by svedecká výpoveď navrhovaných svedkov nemala vplyv na už zistený skutkový stav. 44. Vo vzťahu k návrhu daňového subjektu na zastavenie daňového konania a to z dôvodu prekročenia lehoty na vykonanie daňovej kontroly ustanovenej v § 46 ods. 10 daňového poriadku správca dane s odkazom na ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku poukázal na to, že kontrolór môže rovnako ako daňové konanie, prerušiť aj daňovú kontrolu a to vzhľadom na znenie ustanovenia § 46 ods. 10 daňového poriadku, podľa ktorého lehota na vykonanie daňovej kontroly je naviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije ustanovenie § 61. S poukazom na uvedené uzavrel, že správca dane môže prerušiť daňové konanie resp. daňovú kontrolu, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 s tým, že ak správca dane potrebuje získať informácie prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií nemusí automaticky prerušovať daňovú kontrolu, resp. daňové konanie a ich prerušenie je na jeho úvahe. 45. Správca dane rovnako poukázal na to, že k prerušeniu daňovej kontroly nedošlo na základe rozhodnutia zo dňa 05.11.2015 s čím bol daňový subjekt oboznámený pri ústnom pojednávaní dňa 20.11.2015, z ktorého bola spísaná zápisnica č. 21269692/2015 zo dňa 20.11.2015, pričom z tejto zápisnice vyplýva, že konateľ daňového subjektu porozumel skutočnosti, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo vydané nesprávne a že kontrola nie je prerušená. 46. S odkazom na ustanovenie § 44 daňového poriadku správca dane uviedol, že zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Uviedol, že daňová kontrola u daňového subjektu trvala 352 dní, teda lehota na vykonanie kontroly bola dodržaná dodajúc, že daňová kontrola bola vykonaná zákonným spôsobom a v zákonnej lehote, pričom v rámci daňovej kontroly preveril dodržanie zákona o DPH a správne určil daň v kontrolovanom zdaňovacom období. Rovnako dodal, že pri vyrubovacom konaní nevyplynuli vo výsledkom vzťahu k štátnemu rozpočtu iné závery, ako po daňovej kontrole s tým, že dokazovanie vykonané vo vyrubovacom konaní na základe pripomienok a návrhov daňového subjektu uvedeným v podanom vyjadrení k protokolu zo dňa 08.12.2015 len potvrdilo výsledok daňovej kontroly dodajúc, že z povahy a obsahu úkonov nespochybniteľne vyplýva, že správca dane vo vyrubovacom konaní nevykonával úkony, ktoré nestihol počas daňovej kontroly, ale preveroval informácie a listiny poskytnuté daňovým subjektom v rámci jeho vyjadrenia k protokolu zo dňa 08.12.2015. 47. K návrhu daňového subjektu na zastavenie daňového konania správca dane uviedol, že daňové konanie možno zastaviť z dôvodov uvedených v § 62 ods. 1 písm. a) až h) daňového poriadku, pričom daňový subjekt vo svojom vyjadrení neuvádza konkrétne ustanovenie, na základe ktorého by malo dôjsť k zastaveniu daňového konania - vyrubovacieho konania - ex lege doplniac, že do úvahy vôbec neprichádza žiadny z dôvodov uvedených v citovanom ustanovení daňového poriadku, a to ani dôvod uvedený v písm. h), nakoľko vyrubovacie konanie sa podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu, pričom protokol zo dňa 08.12.2015 bol daňovému subjektu doručený dňa 22.12.2015. 48. Ďalej poukázal na to, že to, že aplikoval v rámci vyrubovacieho konania odpovede zaslané dožiadanými zahraničnými finančnými správami po začatí vyrubovacieho konania, pričom žiadosti o MVI boli zaslané ešte v rámci daňovej kontroly, neznamená, že tieto skutočnosti nemôžu byť jedným z podkladov vo vyrubovacom konaní pre vydanie rozhodnutia, ak boli získané v súlade s Nariadením č. 904/2010 t.j. boli slovenskou finančnou správou získané zákonným spôsobom dodajúc, že odpovede na MVI, ktoré nemal k dispozícii do ukončenia daňovej kontroly, nemohli byť logicky uvedené ani v protokole zo dňa 08.12.2015. V tejto súvislosti dodal, že s odpoveďami, ktoré boli doručené v rámci vyrubovacieho konania, bol daňový subjekt oboznámený dňa 17.09.2018 pri ústnom pojednávaní, z ktorého bola spísaná zápisnica č. 101820051/2018, pričom umožnil daňovému subjektu, aby sa k nim vyjadril. Rovnako poukázal na zápisnicu zo dňa 29.10.2018, z obsahu ktorej vyplýva, že s daňovým subjektom prerokoval a spísal pre neho všetky zistenia a dôkazy a tieto vyhodnotil a s výsledkami oboznámil daňový subjekt, pričom mu dal možnosť sa k nim vyjadriť, tak ako to ukladá zákon. 49. Záverom správca dane poukázal na to, že daňovému subjektu neuprel žiadne zákonom garantované právo, dodržal zásady daňového konania a ako dôkaz použil všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nebolo získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, dodržal zásadu zákonnosti a riadil sa všeobecne záväznými právnymi predpismi; zásadu objektívnej pravdy, keď zistil v náležitom rozsahu skutkový stav veci; zásadu úzkej súčasnosti, keď vytvoril dostatočné podmienky, aby daňový subjekt mohol realizovať svoje práva a na druhej strane si splnil zákonnú povinnosť súčinnosti; zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď hodnotil každý dôkaz samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti z hľadiska pravosti a preukaznej hodnoty na zabezpečenie presného, pravdivého a úplného zistenia skutkového stavu a prihliadol na všetko, čo v daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní vyšlo najavo majúc za to, že skutkový stav bol zistený náležite a zákonne a vykonané dokazovanie považuje za dostatočné a jeho vyhodnotenie a závery za správne. 50. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt (žalobca) v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo : 102181729/2019 zo dňa 17.09.2019 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie"), ktorým postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. 51. Žalovaný po opise priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a záverov správcu dane vyhodnocoval dôvodnosť odvolacích námietok. 52. K námietke týkajúcej sa nerešpektovania maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly a to s poukazom na jej nezákonné prerušenie žalovaný uviedol, že správca dane rozhodnutím zo dňa 09.09.2014 prerušil daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku odo dňa 10.09.2014, pričom tento deň nie je skorší ako deň 09.09.2014, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu dodajúc, že na predmetnom rozhodnutí, ktoré je súčasťou spisového materiálu, je v pravom hornom rohu odtlačok pečiatky s dátumom expedovania (teda odovzdania na poštovú prepravu) rozhodnutia 09.09.2014. 53. K námietke týkajúcej sa žiadosti č. 9211401/5/387359/koll, Takt, Sny, Sza, ktorú mal správca dane zasielať dňa 19.09.2014, teda v čase prerušenia daňovej kontroly s tým, že táto žiadosť ako dôvod prerušenia nie je uvedená v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly a preto správca dane de facto pokračoval vo výkone daňovej kontroly žalovaný uviedol, že táto je neopodstatnená, pretože uvádzaná žiadosť o MVI s takýmto číslom sa v administratívnom spise daňového subjektu nenachádza, ani nikdy nenachádzala, žiadosť o MVI s týmto číslom nebola nikdy vytvorená a zaslaná. 54. K námietke týkajúcej sa lehoty uvedenej v Nariadení Rady EÚ č. 904/2010, konkrétne, že keď je daňová kontrola prerušená nad uvedenú lehotu 6 mesiacov, resp. 3 mesiace spôsobuje to neželaný, nezákonný stav a prieťahy vo výkone daňovej kontroly žalovaný, vyhodnotiac ju za neopodstatnenú uviedol, že dĺžka lehôt stanovená v uvedenom nariadení je záväzná pre výkon medzinárodnej výmeny informácií, ktorú vykonáva na to stanovený orgán, a nie pre dobu, na ktorú sa kontrola prerušila dodajúc, že nie je možné spájať lehotu pre MVI s prekročením zákonom stanovených lehôt na trvanie a prerušenie daňovej kontroly, keďže samotné nariadenie v tomto smere neupravuje dĺžku daňovej kontroly. 55. Vo vzťahu k námietke, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo doručené JUDr. L. B., ktorá v tom čase nebola splnomocnenou osobou na zastupovanie spoločnosti MARIOL KN s.r.o., ktorá skutočnosť vyplýva z obsahu plnomocenstva doručenému Daňovému úradu Nitra, pobočka Komárno v súvislosti s výsluchom svedka v inom konaní žalovaný uviedol, že zistil, že dňa 29.07.2014 bolo na Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno (mieste príslušný správca dane) doručené plnomocenstvo zo dňa 07.07.2014, ktorým daňový subjekt udelil plnú moc na svoje zastupovanie JUDr. L. B., advokátke, pričom z jeho obsahu vyplýva, že zmocnenec je na základe tohto plnomocenstva oprávnený zastupovať zmocniteľa v konaniach pred súdmi, inými orgánmi a osobami pri poskytovaní právnej pomoci, pri exekučnom konaní, daňovom konaní, správnom konaní a pri vymáhaní pohľadávok zmocniteľa z obchodných vzťahov vrátane prípadného odvolacieho konania a to až do právoplatného skončenia sporu s tým, že zmocnenec bol oprávnený tiež prijímať doručované písomnosti. Správca dane za účelom vyjadrenia sa konateľa daňového subjektu k rozsahu vymedzenia plnej moci spísal s daňovým subjektom zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9211401/5/4141977/2014/Sza zo dňa 09.09.2014, pričom konateľ daňového subjektu Mário Csente do zápisnice uviedol, že ide o generálnu plnú moc na zastupovanie daňového subjektu a vzťahuje sa aj na daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január, február, apríl, september a december 2011, teda v deň expedovania rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly daňový subjekt uviedol, že plnomocenstvo zo dňa 07.07.2014 udelené JUDr. L. B. sa vzťahuje aj na predmetnú daňovú kontrolu a je to generálna plná moc. V tejto súvislosti žalovaný tiež uviedol, že miestne príslušný správca dane (Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno) zaslal daňovému subjektu výzvu č. 9417301/5/4502176/2014 zo dňa 03.10.2014 za účelom vyjadrenia k rozsahu vymedzenia plnomocenstva (v nadväznosti na vyjadrenie konateľa daňového subjektu p. Csente do zápisnice dňa 09.09.2014 na Daňovom úrade Trnava, pobočka Galanta o tom, že plná moc je generálna), nakoľko dňa 03.10.2014 JUDr. L. B. telefonicky správcovi dane oznámila, že predmetné plnomocenstvo sa vzťahuje len na vybrané úkony, a nie na doručovanie všetkých písomností, pričom daňový subjekt na výzvu odpovedal listom zo dňa 05.11.2014, v ktorom uviedol, že nejde o generálnu plnú moc s tým, že rozsah plnomocenstva je presne vymedzený na zastupovanie zmocniteľa pri realizácii práv a právom chránených záujmov pri správe daní v zmysle upovedomenia o vypočutí svedka č. 9410402/5/3234252/14/Csj zo dňa 02.07.2014 a v prípadnom daňovom konaní - vyrubovacie konania DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2010. Na uvedenú výzvu zaslala dňa 13.11.2014 odpoveď aj JUDr. L. B., ktorá uviedla vymedzenie plnomocenstva zo dňa 07.07.2014 rovnako ako daňový subjekt s tým, že plná moc bola udelená a prijatá iba v rozsahu jedného konkrétneho úkonu, ktorý už bol realizovaný - výpoveď svedka a tiež bola udelená pre prípad, ak nastane tá skutočnosť, že začne vyrubovacie konanie DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2010. 56. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v bode 55 tohto rozsudku žalovaný skonštatoval, že správca dane správne doručoval predmetné rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly splnomocnenej zástupkyni podľa § 30 ods. 3 daňového poriadku, ktorá ho prevzala dňa 29.09.2014, nakoľko v čase jeho zasielania daňový subjekt jasne deklaroval, že predmetné plnomocenstvo sa vzťahuje aj na vykonávanú daňovú kontrolu, pretože ide o generálnu plnú moc, pričom až následne po doručení rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly (29.09.2014) JUDr. L. B. telefonicky správcovi dane oznámila, že predmetné plnomocenstvo sa vzťahuje len na vybrané úkony, a nie na doručovanie všetkých písomností a rovnako daňový subjekt, až na výzvu správcu dane zo dňa 03.10.2014 vo svojej odpovedi zo dňa 05.11.2014 uviedol, že nejde o generálnu plnú moc a rozsah plnej moci vymedzil len na zastupovanie jedného úkonu, ktorý už bol zrealizovaný - vypočutie svedka v zmysle upovedomenia uvedeného v plnomocenstve. S poukazom na uvedené, potom správca dane postupoval v konaní priamo s daňovým subjektom, ktorý nemá splnomocneného zástupcu, a to až do udelenia generálnej plnej moci L. U. dňa 02.10.2017. 57. V súvislosti s námietkami vzťahujúcimi sa k rozhodnutiu zo dňa 05.11.2015, ktorým mala byť druhýkrát prerušená daňová kontrola žalovaný uviedol, že nakoľko bolo toto rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu (podľa odtlačku pečiatky v pravom hornom rohu) dňa 06.11.2015 a teda došlo k porušeniu ustanovenia § 61 ods. 3 daňového poriadku, nebolo možné daňovú kontrolu považovať za prerušenú, o ktorej skutočnosti bol daňový subjekt oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 20.11.2015, pričom túto skutočnosť zobral konateľ daňového subjektu na vedomie. 58. K námietke, že správca dane nevypočul navrhovaných svedkov, čím úmyselne vytvoril stav dôkaznej núdze a prijal záver založený na nesplnení jeho dôkazného bremena žalovaný uviedol, že správca dane sa návrhmi na vypočutie svedkov zaoberal a náležite sa s nimi vysporiadal tak v rámci vyrubovacieho konania, ako aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Uviedol ďalej, že dňa 30.11.2016 daňový subjekt doručil správcovi dane podanie označené ako „Návrh na vypočutie svedkov v rámci daňovej kontroly", v ktorom navrhol vypočutie svedkov, pričom v tomto návrhu neoznačil konkrétne konanie, ku ktorému sa toto podanie vzťahuje a rovnako neuviedol ani žiadne iné relevantné skutočnosti, nevysvetlil vzťah- pomer navrhovaných svedkov k prejednávanej veci, neobjasňoval akými dôkazmi svedok disponuje, ktoré by mohli mať vplyv na zistený skutkový stav a závery správcu dane. O týchto výhradách bol správcom dane oboznámený pri ústnom pojednávaní dňa 17.09.2018 (zápisnica č. 101820051/2018), pričom daňový subjekt sa k tomu pri ústnom pojednávaní nevyjadril a nevyjadril sa k tomu, ani v priebehu vyrubovacieho konania. K návrhu daňového subjektu na vypočutie ďalších osôb ako svedkov uvedeného v podanom vyjadrení k protokolu (vyjadrenie zo dňa 27.02.2016) t.j. vypočutie rôznych zamestnancov daňového subjektu SLOVAK PETROLEUM s.r.o., zamestnancov Colného úradu Trnava, prípadne ďalších stotožnených osôb žalovaný uviedol, že tento návrh správca dane vyhodnotil ako nedôvodný, pretože nie je zrejmé, ako by ich vypočutie mohlo zmeniť preukázané výsledky a závery z vykonanej daňovej kontroly. 59. K tvrdeniu daňového subjektu, že má pochybnosti o tom, že mu správca dane sprístupnil k nahliadnutiu (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102102763/2017 zo dňa 04.10.2017) kompletný spis žalovaný uviedol, že predmetná zápisnica o ústnom pojednávaní je súčasťou spisového materiálu a z jej obsahu vyplýva, že správca dane predložil daňovému subjektu k nahliadnutiu kompletný spisový materiál týkajúci sa daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január, február, apríl, september a december 2011 a následného vyrubovacieho konania, pričom v zápisnici uviedol zoznam všetkých predložených dokumentov dodajúc, že správca dane priebežne daňový subjekt oboznamoval s vykonanými dôkazmi a výsledkami zistení, a to tak v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania a preto nemal žiaden dôvod na to, aby daňovému subjektu nesprístupnil kompletný spisový materiál. V súvislosti s námietku týkajúcou sa žiadosti o MVI č. 9211401/5/3880388/2014/koll žalovaný uviedol, že správca dane dňa 15.12.2014 dostal čiastočnú odpoveď na túto žiadosť a následne dňa 30.09.2015 bola doručená konečná odpoveď (s textom uvádzaným daňovým subjektom), avšak jej obsah nadväzuje na predošlú čiastočnú odpoveď, ktorej presný obsah uviedol správca dane už aj v protokole z daňovej kontroly a rovnako aj v napadnutom rozhodnutí. 60. Žalovaný rovnako poukázal na to, že počas výkonu daňovej kontroly bol daňový subjekt o výsledkoch zistení z daňovej kontroly oboznámený dňa 20.11.2015 pri ústnom pojednávaní, z ktorého bola spísaná zápisnica zo dňa 20.11.2015, zároveň bol pri tomto ústnom pojednávaní oboznámený v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku o pochybnostiach správcu dane, o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly a vyzvaný, aby tieto pochybnosti hodnoverne odstránil a pravdivosť údajov riadne preukázal doplniac, že v rámci vyrubovacieho konania správca dane oboznámil daňový subjekt s priebehom a výsledkami dokazovania pri ústnom pojednávaní, z ktorého vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101820051/2018 zo dňa 17.09.2018. 61. V súvislosti s námietkami týkajúcimi sa neuznania oslobodenia od dane pri deklarovanom dodaní tovaru pre odberateľa TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft. žalovaný uviedol, že správca dane na základe všetkých zistených skutočností, ktoré logicky vyhodnotil, preukázal, že predmetný tovar nebol prepravený k odberateľovi TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft. a že na tohto odberateľa neprešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Poukázal na to, že zo súvisiacich dokladov vyplýva, že objednávateľom tovaru (emailová komunikácia prebiehala medzi daňovým subjektom a spoločnosťou HADIK Ralye Team) bola spoločnosť HADIK Ralye Team, ktorá dala daňovému subjektu inštrukcie, že fakturácia má prebiehať nie medzi nimi, ale na faktúrach bude uvádzaná spoločnosť TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft. a to z dôvodu, že HADIK Ralye Team nemal funkčné IČ DPH a teda daňový subjekt mohol vedieť, že dodávka môže byť poznačená podvodom vo vzťahu k DPH (TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft. nepriznal intrakomunitárne nadobudnutie tovaru) a teda, že neprijal všetky opatrenia, aby zabránil svojej účasti na takýchto dodávkach. Tiež žalovaný poukázal na to, že podľa vyjadrenia daňového subjektu tovar dokonca ani nemal byť prepravený naraz v deň uvedený vo vyhlásení o jeho prepravení do iného členského štátu, ale postupne, t.j. daňový subjekt musel vedieť, že údaje na predkladaných dokladoch nie sú v súlade so skutkovým stavom. 62. K námietkam daňového subjektu týkajúcim sa neuznania oslobodenia od dane pri faktúrach pre deklarovaného odberateľa BAU-OIL Kft. žalovaný uviedol, že správca dane na základe všetkých zistených skutočností dospel k záveru, že nebolo preukázané, že tovar bol prepravený k odberateľovi BAU-OIL Kft. deklarovanými prepravcami, a že na odberateľa BAU-OIL Kft. prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, a teda, že by boli splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH dodajúc, že dôkazy predložené daňovým subjektom, ako aj ďalšie dôkazy získané správcom dane svedčia o tom, že daňový subjekt neprijal všetky opatrenia, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na dodávkach poznačených nedovoleným daňovým únikom (podvodným konaním) s tým, že preverovaním bolo zistené, že skutočným odberateľom tovaru bola spoločnosť EFL ENERGY FOR LIFE GmbH, pričom utajením totožnosti skutočného príjemcu tovaru došlo v Rakúsku ku kráteniu daní. 63. K tvrdeniu daňového subjektu, že rakúska daňová správa vo svojej odpovedi potvrdila, že dodania do Rakúska sa naozaj uskutočnili žalovaný uviedol, že z predmetnej odpovede vyplýva, že dodania do Rakúska sa naozaj uskutočnili, podľa zistení kontroly (2011) EFL ENERGY FOR LIFE GmbH kúpila tzv. „základový olej" od spoločnosti MARIOL KN s.r.o. (žalobcu), olej bol vyzdvihnutý touto firmou na Slovensku a prepravený do Rakúska, kde bol skladovaný v jednom prenajatom cisternovom sklade v Ebensee, pričom naftovo-olejová zmes bola ďalej predaná v Rakúsku živnostníkom (predovšetkým poľnohospodárom) a prepravcom ako naftová pohonná hmota, s tým, že predaj maďarskej firme BAU- OIL Kft. sa neuskutočnil, ale bol iba predstieraný, pričom týmto spôsobom boli krátené daň z pridanej hodnoty, DPH a daň z príjmu právnických osôb. 64. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z odpovede maďarskej daňovej správy vyplýva, že je nekontaktná, registrované sídlo je fiktívne, táto spoločnosť nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť a DIČ daňovníka bolo zrušené dňa 06.12.2011, spoločnosť si nikdy neplnila svoje povinnosti vo vzťahu k zdaneniu a nepredložila žiadne daňové priznanie za uvedené obdobie. K námietke daňového subjektu, že pri vystavení CMR konal v dobrej viere a vystavil tieto doklady v súlade s dispozíciou a informáciami, ktoré mu poskytol odberateľ, žalovaný uviedol, že predložené kópie prepravných dokladov CMR ako údaj o deklarovanom mieste skončenia prepravy uvádzajú v prípade deklarovaného odberateľa BAU- OIL Kft. vždy len „Austria" alebo „Germany" resp. „Nemecko" na bližšie neoznačenej adrese. V tejto súvislosti poukázal na čl. 6 ods. 1 písm. a) až k) po bodkočiarku Dohovoru č. 11/1975 Zb., v zmysle ktorého musí nákladný list CMR obsahovať aj miesto vykládky tovaru, pričom toto miesto nemôže byť určené všeobecne s tým že akceptovanie dokladov CMR v rozpore s Dohovorom taktiež preukazuje, že kontrolovaný daňový subjekt nevenoval preverovaným transakciám náležitú starostlivosť. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosti, ktorými dôvodil k danému odberateľovi správca dane (bod 23 rozsudku). 65. K námietkam týkajúcich sa neuznania oslobodenia od dane pri dodávkach tovaru pre ECODIESEL S.R.L. žalovaný uviedol, že z odpovede rumunskej daňovej správy síce vyplýva, že daňový subjekt ECODIESEL S.R.L. priznal nadobudnutie tovaru, avšak preverovaním deklarovaného prepravcu tovaru Amiabil S.R.L. správca dane zistil, že rumunská daňová správa nevedela preveriť požadované skutočnosti, pretože konateľ spoločnosti Amiabil S.R.L. je vo väzení v Taliansku z dôvodu podvodov pri preprave minerálnych olejov, pričom z ďalších odpovedí vyplýva, že spoločnosť ECODIESEL S.R.L., ktorá mala byť odberateľom/príjemcom prepravovaného tovaru, je spoločnosťou personálne prepojenou s prepravcom a rovnako, že tento subjekt je preverovaný rumunskou daňovou správou z daňových únikov. Žalovaný poukázal na to, že keďže správca dane na základe odpovedí na žiadosti o MVI k prepravám vykonaným prepravcom Amiabil S.R.L. v súvislosti s deklarovanými intrakomunitárnymi dodaniami pre personálne prepojeného odberateľa ECODIESEL S.R.L. nemohol preveriť, že k nim došlo takým spôsobom, ako je uvedené na dokladoch CMR a údajoch na dokladoch CMR predložených k výkonu daňovej kontroly a súčasne sú tieto personálne prepojené spoločnosti podozrivé z účasti na daňových podvodoch s minerálnymi olejmi, tento skonštatoval, že uvedené doklady CMR nemožno považovať za doklady preukazujúce, že tovar v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy opustil územie členského štátu dodania a bol prepravený na miesto určenia a teda ich nemožno považovať za doklady preukazujúce vznik práva na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH. Žalovaný rovnako vytkol daňovému subjektu, že neprijal všetky opatrenia, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na dodávkach poznačených nedovoleným daňovým únikom (podvodným konaním) a preto správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených pre ECODIESEL S.R.L. 66. K námietkam daňového subjektu v súvislosti s odpoveďou rumunskej daňovej správy týkajúcej sa spoločnosti Amiabil S.R.L. žalovaný poukázal na to, že v tejto odpovedi je uvedené : „Bohužiaľ nemôžeme vám poskytnúť žiadané informácie, pretože administrátor nášho daňovníka je vo väzení v IT vo vzťahu k preprave minerálneho oleja. My sme vám už zaslali všetky doklady v prílohe odpovede na vašu žiadosť č. 50188. Vozidlá uvedené na CMR dokladoch boli majetkom SC Biotrans Logistik SRL RO26376573 (adresa : Oradea, Ady Endre ul. č. 54, administrátor L. B.) a sú vhodné na prepravu oleja. Tiež vás informujeme, že SC ECODIESEL S.R.L. je preverovaná z daňových únikov a že pani L. B. je asociovaná v SC ECODIESEL S.R.L." V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že táto odpoveď týkajúca sa žiadosti č. 9211401/5/3311850/2014 je na oddelení CLO vedená pod ev. č. 50189/14/Maz dodajúc, že v predmetnej odpovedi na MVI sa rumunská daňová správa priamo odvoláva aj na ich ODP č. 50188/14/ Maž, ktorú správca dane dohľadal (prijatá elektronicky dňa 28.07.2015 pod č. 1228641/2015), v ktorej rumunská daňová správa dodávky rovnako nepotvrdila a oznámila, že ich nebolo možné preveriť a to z totožných dôvodov ako pri odpovedi vedenej pod ev. č. 50189/14/Maz. Vo vzťahu k odpovedi na MVI č. 50188/14/Maz žalovaný uviedol, že z tejto priamo vyplýva, že štatutárnym orgánom spoločnosti Amiabil S.R.L. je práve L. B. a likvidátorom spoločnosti je A. G. (mená osôb oprávnených konať za Amiabil S.R.L. boli identifikované v riadku B8 formulára), preto bola správcovi dane identita osoby štatutára spoločnosti Amiabil S.R.L., ako aj postavenie L. B. v tejto obchodnej spoločnosti zrejmá a jednoznačná a preto mal správca dane za preukázané, že práve L. B., ktorá je asociovaná v ECODIESEL S.R.L. (táto skutočnosť vyplývala aj zo samotnej odpovede na žiadosť o MVI č. 9211401/5/3879277/2014/koll týkajúcej sa spoločnosti ECODIESEL S.R.L.), je štatutárnym zástupcom spoločností Amiabil S.R.L., ako aj Biotrans Logistik SRL a rovnako mal preukázané, že spoločnosť ECODIESEL S.R.L. bola preverovaná z daňových únikov, a tiež mal preukázané, že L. B. bola vo väzení v Taliansku právo vo vzťahu k preprave minerálneho oleja. S poukazom na uvedené považoval žalovaný námietky daňového subjektu za neopodstatnené. 67. K námietke daňového subjektu, že až s účinnosťou od 01.11.2012 sa do zákona o DPH dostala požiadavka uvádzať konkrétnu adresu ukončenia prepravy, aj to len pre situáciu, kedy je preprava tovaru vykonaná priamo dodávateľom alebo priamo odberateľom a nie treťou osobou (§ 43 ods. 5 zákona o DPH) žalovaný uviedol, že pri preprave tovaru treťou osobou (prepravcom) nie je možné pri vypĺňaní údajov na doklade CMR vychádzať len zo zákona o DPH, pretože povinnosť ich uvádzania vyplýva priamo z Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave., konkrétne v zmysle čl. 6 ods. 1 písm. a) až k) po bodkočiarku Dohovoru č. 11/1975 Zb. musí nákladný list CMR obsahovať aj miesto vykládky tovaru, ktoré nemôže obsahovať miesto vykládky tovaru uvedené všeobecne (napríklad Austria). K tvrdeniam daňového subjektu o predložených prehláseniach odberateľa o dodaní tovaru do EÚ poukázal na to, že daňové vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru podané kupujúcim v členskom štáte určenia dodávky nie je podľa vyjadrenia Súdneho dvora EÚ vo veci Twoh (C-184/05) dôkazom, na účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania. 68. Žalovaný ďalej k splneniu zákonných podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty poukázal na to, že platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia do dane podľa § 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH a zároveň je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a keď prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, a keď prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia [§ 43 ods. 5 písm. a) a c) zákona o DPH]. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že správca dane postupoval v súlade s vyššie uvedeným, a na základe získaných dôkazov dospel k záveru, že daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane dodajúc, že správca dane síce mal k dispozícii faktúry, ako aj prepravné doklady predložené daňovým subjektom, avšak tieto doklady sa vzhľadom na vykonané dôkazy ukázali ako nepravdivé a preto tieto nemožno považovať za relevantné dôkazy preukázania prepravy tovaru tak, ako je na nich uvedené a ako to vyžaduje ustanovenie § 43 ods. 5 zákona o DPH a ani za dôkazy, že k dodaniu tovaru (prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník) spojeného s prepravou tovaru došlo v zmluvnom vzťahu medzi daňovým subjektom a jeho odberateľmi z iného členského štátu. 69. Záverom poukázal na to, že z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane vrátane podmienok zavedených členskými štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie oslobodení a na zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku či prípadnému zneužitiu boli splnené. Tiež v tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, v ktorom správca dane uviedol, že nie je v rozpore s daňovým poriadkom, zákonom o dani z pridanej hodnoty ani právom Európskeho spoločenstva požadovať, aby sa daňový subjekt, ktorý vystupuje ako dodávateľ uistil o dôveryhodnosti svojho partnera v tom zmysle, že zdaniteľné obchody, ktoré uskutoční (keďže pri intrakomunitárnych obchodoch prechod tovaru cez hranice jednotlivých štátov nie je sledovaný, a tak nie je možné vylúčiť riziko daňových podvodov) nebudú súčasťou daňových podvodov (napr. rozsudky C-409/04 - TELEOS, C-273/11 MECSEK-GABONA KFT, C 439/04 Kittel a ďalšie) a preto je skúmanie dodržiavania náležitej starostlivosti plne v súlade s komunitárnym právom a tiež v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a zásadou starostlivosti riadneho hospodára, ktoré sú premietnuté aj v ustanoveniach Obchodného zákonníka (§ 2 ods. 1, § 265, § 135a Obchodného zákonníka). S poukazom na uvedené sa stotožnil so záverom správcu dane, že daňový subjekt nevykonal všetky opatrenia, ktoré bolo od neho možné v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že nebude účastný dodávok poznačených neplnením alebo podvodom vo vzťahu k DPH, naopak mal za to, že predložené dokumenty vedú k záveru, že daňový subjekt nedodržal zásadu starostlivosti riadneho hospodára (resp. náležitej starostlivosti), čo je v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj v rozpore s § 135a a § 194 Obchodného zákonníka. II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body) 70. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca navrhol, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. 71. Žalobca na úvod uviedol, že zotrváva na dôvodoch, ktoré uviedol v písomnom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. 72. Žalobca namietal, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zákonným spôsobom nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami, neskúmal správnosť a zákonnosť konania správcu dane a tiež, že je preukázané, že žalovaný nekonal v súlade s § 74 ods. 2 daňového poriadku dodajúc, že konal v rozpore so základnými zásadami správy daní (§ 3 daňového poriadku). Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. 73. Namietal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, následkom čoho má, v súlade s judikatúrou, pokračovanie v takejto kontrole povahu nezákonného zásahu a protokol z nej vyhotovený, povahu nezákonného dôkazu, ktorý v konaní nemožno použiť. Rovnako s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „NS SR" alebo „najvyšší") sp. zn. 4Sžfk/10/2016 tvrdil, že dôkazy získané počas daňovej kontroly, pri výkone ktorej nebola dodržaná zákonom stanovená lehota na jej vykonanie, sú nezákonné a nemožno ich použiť. 74. Poukázal na to, že daňová kontrola sa začala dňa 16.12.2013 a skončila sa dňom doručenia protokolu dňa 22.12.2013 s tým, že správca dane prerušil prvýkrát daňovú kontrolu na základe rozhodnutia č. 9211401/5/4142355/2014Sza zo dňa 09.09.2014, pričom daňová kontrola sa prerušila odo dňa 10.09.2014 a to z dôvodu, ktorý vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly, že „je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu - t.j. z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia zdaniteľných dodávok. Po obdržaní dokladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť bude správca dane v konaní pokračovať." Žalobca namietal, že žiadosť č. 9211401/5/3880388/2014/koll zasielaná v rámci prvého prerušenia daňovej kontroly bola zaslaná 21.08.2014 a odpoveď na ňu prijatá 28.09.2015 t.j. po viac ako roku, pričom v spise sa žiadna urgencia zo strany správcu dane nenachádza. V tejto súvislosti tiež poukázal na Nariadenie Rady EÚ č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, v ktorej je určená maximálna lehota na poskytnutie požadovaných informácií 3 mesiace a Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblastí daní, v ktorej je určená maximálna lehota na poskytnutie požadovaných informácií 6 mesiacov a preto mal za to, že v jeho prípade došlo k porušeniu základnej zásady správy daní, konkrétne zásady uvedenej v § 3 ods. 1 daňového poriadku, a to zásady hospodárnosti a rýchlosti, keď správca dane čakal vyše roka na odpoveď. Súčasne žalobca poukázal na ustanovenie § 44 ods. 1 daňového poriadku, v zmysle ktorého sa daňová kontrola vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 75. Žalobca ďalej v súvislosti s doručovaním rozhodnutia č. 9211401/5/4142355/2014/Sza zo dňa 09.09.2014 namietal, že v spise sa nenachádza žiaden dôkaz, že zásielka bola skutočne odovzdaná na prepravu dňa 09.09.2014 (napr. obálka s čiarovým kódom) s tým, že pochybnosti o tom, že rozhodnutie nebolo odovzdané na poštovú prepravu pred dňom prerušenia vzbudzuje aj skutočnosť, že na prvej strane rozhodnutia je pečiatka expedovania Finančným riaditeľstvom SR dňa 09.09.2014, avšak rozhodnutie je podpísané vedúcim oddelenia daňovej kontroly 4 Daňového úradu Trnava dňa 09.09.2014. Tiež poukázal na to, že rozhodnutie bolo zasielané JUDr. L. B., ktorá ho poštou zaslala späť správcovi dane aj s doručovacou obálkou, ktorá sa však pri nahliadnutí do spisu v spise nenachádzala dodajúc, že z pečiatky na tejto obálke by bolo zrejmé, kedy v skutočnosti bolo rozhodnutie vydané na poštovú prepravu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žiadal vypočuť ako svedka JUDr. L. B. a to z dôvodu, že jej výsluch bol dôležitý v súvislosti so správnym určením dňa prerušenia, keď mu pri nahliadaní nebol sprístupnený kompletný spis, ako aj so zákonným zastupovaním v zmysle § 9 daňového poriadku a so zákonným doručovaním rozhodnutia zo dňa 09.09.2014 podľa § 30 daňového poriadku. 76. Žalobca tiež namietal, že rozhodnutie zo dňa 09.09.2014 bolo doručené JUDr. L. B., ktorá v tom čase nebola splnomocnenou osobou spoločnosti MARIOL KN (od 18.02.2020 zmena obchodného mena na Qwiklik s.r.o.), ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z obsahu plnomocenstva doručeného Daňovému úradu Nitra, pobočka Komárno v súvislosti s výsluchom svedka v inom konaní dodajúc, že skutočnosť, že sa nejedná o generálnu plnú moc potvrdila správcovi dane aj JUDr. L. B. telefonicky aj písomne. Rovnako dôvodil ustanovením § 9 daňového poriadku, v zmysle ktorého, ak nie je plnomocenstvo presne vymedzené, považuje sa za všeobecné, pričom obsah plnomocenstva udeleného JUDr. B. je presne špecifikovaný, nie je ho možné považovať za generálnu plnú moc, pretože ako je zrejmé z obsahu plnomocenstva, nie je v ňom výslovne uvedené zastupovanie v daňovej kontrole, pričom daňová kontrola nie je konaním. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že v prílohe odvolania priložil ako dôkaz históriu zastupovania spoločnosti vyžiadaného od registrátora Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno, z ktorého je evidentné, že JUDr. L. B. nikdy nemala udelenú generálnu plnú moc na zastupovanie, pričom podľa predloženého dôkazu, dokonca správca dane nemá v registri ani vypovedanie plnomocenstva JUDr. B.. Mal za to, že žalovaný, aj správca dane sa nesprávne vysporiadali s výpoveďou konateľa spoločnosti pri ústnom pojednávaní dňa 09.09.2014, keď tento vypovedal, že plnomocenstvo udelené JUDr. B. považuje za generálnu plnú moc dodajúc, že JUDr. L. B. prijala plnomocenstvo presne špecifikované. S poukazom na uvedené žalobca uzavrel, že rozhodnutie o prerušení konania nebolo nikdy odovzdané na poštovú prepravu pre daňový subjekt, resp. jeho zástupcu, neboli naplnené zákonné podmienky upravené v § 61 ods. 3 daňového poriadku na to, aby bol určený najskorší deň, od ktorého sa daňová kontrola prerušuje, t.j. tento deň zákonne nikdy nenastal, z čoho vyplýva, že k prerušeniu nedošlo, a teda nemohlo dôjsť k spočívaniu lehôt. V súvislosti s nerešpektovaním maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly žalobca s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 skonštatoval, že protokol z daňovej kontroly má v takomto prípade povahu nezákonného dôkazu a pokiaľ rozhodnutie vychádza z takéhoto nezákonného dôkazu, trpí toto rozhodnutie vadou nezákonnosti. 77. Žalobca ďalej poukázal na to, že jednou z elementárnych podmienok vydania rozhodnutia je, že vo veci začalo daňové konanie, pričom z dikcie § 68 daňového poriadku je zrejmé, že správca dane môže vydať rozhodnutie iba vo vyrubovacom konaní doplniac, že ak daňová kontrola nebola ukončená v zákonnej lehote a protokol z nej má povahu nezákonného dôkazu, nemôže tento nezákonný postup vyvolať dôsledky predpokladané § 68 ods. 1 daňového poriadku, t.j. dôsledky, že ex lege nasledujúcim dňom po doručení protokolu s výzvou začne vyrubovacie konanie. 78. Podľa žalobcu, ďalším dôvodom, pre ktorý nebola lehota na vykonanie daňovej kontroly dodržaná je skutočnosť, že v administratívnom spise je aj žiadosť č. 9211401/5/38/73/59/koll, Takt, Sny, Sza, ktorú správca dane zasielal dňa 19.09.2014, t.j. v čase prerušenia daňovej kontroly a preto, okrem skutočnosti, že táto žiadosť nebola uvedená ani v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly, namietal, že správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly, aj počas jej prerušenia, kedy lehoty podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku neplynú. 79. Žalobca poukázal tiež na to, že daňová kontrola bola druhýkrát prerušená od 05.11.2015 a to rozhodnutím č. 21185038/2015 zo dňa 05.11.2015, ktoré bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 06.11.2015, avšak z dôvodu, že daňová kontrola nemôže byť prerušená dátumom, ktorý je skorší ako dátum odovzdania rozhodnutia na poštovú prepravu, správca dane rozhodol, že daňovú kontrolu prerušovať nebude a ukončí ju na základe doposiaľ zistených informácií, resp. podkladov pre správne určenie dane v zákonnej lehote, ktorá uplynie dňa 05.01.2016. V tejto súvislosti poukázal na to, že v lehote na vykonanie daňovej kontroly boli obdržané odpovede len na žiadosti č. 1582427/2015/Sny, TakT, Sza zo dňa 22.10.2015 a 1582464/2015/Sny, TakT, Sza zo dňa 22.10.2015, pričom odpoveď bola obdržaná dňa 02.12.2015 s tým, že tieto žiadosti sa týkali spoločností MD d.o.o. a TRADE BOOST Hungária Kft. Ďalej poukázal na to, že na základe rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 05.11.2015 boli doručené vo vyrubovacom konaní odpovede na žiadosti 1582371/2015/Sny, TakT, Sza zo dňa 22.10.2015, 1582322/2015/Sny, TakT, Sza zo dňa 22.10.2015, 1582390/2015/Sny, Takt, Sza zo dňa 22.10.2015, 1582412/2015/Sny, TakT, Sza zo dňa 22.10.2015, 1582448/2015/Sny, TakT, Sza zo dňa 22.10.2015. 80. Žalobca namietal postup správcu dane v priebehu vyrubovacieho konania, ktoré sa začalo dňa 22.12.2015, dňom doručenia protokolu s výzvou, keď v lehote určenej správcom dane podal dňa 27.02.2016 elektronicky vyjadrenie k protokolu, pričom až dňa 17.09.2018 t.j. teda po viac ako dva a pol roku správca dane predložil formou zápisnice z ústneho pojednávania výsledky dokazovania, vykonaného vo vyrubovacom konaní, čím správca dane fakticky predĺžil zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, resp. inak povedané dodržiavanie zákonom stanovenej maximálnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly účelovo a nezákonne obišiel. V tejto súvislosti dôvodil rozhodnutím NS SR sp. zn. 5Sžf/46/2016, z ktorého vyplýva, že ani vykonaním dokazovania vo vyrubovacom konaní nemôže dôjsť ku konvalidácii nedostatku spočívajúceho v nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty na jej vykonanie, keďže účelom vyrubovacieho konania nie je opakovane obstarávať a vykonávať dôkazy, ktoré už boli obstarané a vykonané v rámci daňovej kontroly. 81. Žalobca tiež namietal, že k nedodržaniu lehoty na vydanie rozhodnutia, došlo aj zo strany žalovaného. V tejto súvislosti poukázal nato, že dňa 05.08.2019 mu bolo doručené upovedomenie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 22.07.2019 o tom, že Ministerstvo financií SR listom č. MF/014486/2019-77 zo dňa 03.07.2019 na základe žiadosti zo dňa 28.06.2019, s poukazom na ustanovenie § 65 ods. 2 daňového poriadku, predĺžilo žalovanému lehotu na vybavenie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane o 60 dní z dôvodu zložitosti prípadu a rozsiahlosti problematiky, pričom v zmysle ustanovenia § 65 ods. 2 daňového poriadku platí, že lehota môže byť predĺžená pred jej uplynutím, avšak žalovaný požiadal o predĺženie lehoty po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie. 82. Žalobca ďalej namietal argumentáciu žalovaného k odmietnutiu výsluchu navrhovaných svedkov zo strany správcu dane. Mal za to, že ním navrhnutí svedkovia mohli podať dôležité informácie o procese nákupu a predaja tovaru, o spôsobe získavania a overovania obchodných partnerov, o spôsobe uzatvárania zmlúv, o konkrétnych osobách, o prepravcoch, o vystavovaní prepravných dokladov atď. a to najmä vzhľadom k tomu, že mu bolo zamietnuté právo na oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu z dôvodu, že „neprijal všetky opatrenia, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na dodávkach poznačených nedovoleným daňovým únikom" dodajúc, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že potrebu vykonania výsluchov neodôvodnil. Dôvodil ďalej, že navrhované svedecké výpovede majú zásadný význam pre preukázanie ním deklarovaných skutočností, nakoľko týmto osobám boli známe dôležité okolnosti na účely správy daní, pretože osobne komunikovali so všetkými účastníkmi v obchodnom reťazci, dojednávali obchodné vzťahy, boli v kontakte aj s prepravnými spoločnosťami dodajúc, že k preukázaniu konania v dobrej viere a výkonu podnikateľskej činnosti s náležitou starostlivosťou navrhol vypočuť zamestnancov, ktorých presne identifikoval a taktiež colníkov, ktorí boli pri každej nakládke tovaru. S poukazom na uvedené potrebu vypočuť ich riadne odôvodnil. V tejto súvislosti, s odkazom na ustanovenie § 24 ods. 2 daňového poriadku uzavrel, že nakoľko správca dane nevykonal navrhované dôkazy, nemohol dospieť k záveru, že neuniesol dôkazné bremeno a že nekonal s náležitou starostlivosťou, ktorá je od podnikateľského subjektu očakávaná dodajúc, že nevypočutím navrhovaných svedkov bol úmyselne na jeho strane vytvorený stav dôkaznej núdze a prijatý rozhodujúci záver, že mal vedieť o tom, že obchodné transakcie, na ktorých sa zúčastňuje, sú poznačené podvodom. 83. Žalobca poukázal na to, že bezdôvodné odmietnutie vykonať dôkazy - výsluch svedkov je hrubým porušením práva na spravodlivý proces garantovaný Ústavou SR, ako aj zásad daňového konania dodajúc, že ak správca dane odmietne vykonať navrhovaný dôkazný prostriedok, musí zdôvodniť prečo tak postupoval s tým, že nevykonanie dôkazov bez udania dôvodu, je vadou dokazovania, porušením základných povinnosti správcu dane pri dokazovaní a vedie k nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Na podporu tohto svojho názoru odkázal na rozhodnutie NSS ČR č.j. 5Afs 51/2008, v ktorom najvyšší správny súd skonštatoval, že svedka je treba vypočuť vždy, ak to požaduje daňový subjekt, ibaže by sa jednalo o požiadavku vedenú výlučne snahou mariť alebo účelovo predlžovať daňové konanie. 84. Ďalej žalobca poukázal na to, že v odvolaní namietal postup správcu dane, keď dňa 18.11.2015 vyhotovil správca dane výzvu na predloženie dôkazov zo dňa 18.11.2015, ktorou ho prvýkrát za celý čas výkonu daňovej kontroly informoval o zistených skutočnostiach, dňa 20.11.2015, t.j. 18 dní pred vyhotovením protokolu, v čase, keď mu ešte nebola doručená výzva na predloženie dôkazov, bol informovaný so zistenými skutočnosťami, aj to len spôsobom predloženia zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 20.11.2015, pričom takúto zápisnicu nemožno považovať za zákonnú, pretože bola vopred pripravená s vopred opísaným priebehom. Mal za to, že správca dane si bol vedomý, že v dôsledku nezákonného prerušenia daňovej kontroly nebude vedieť ukončiť daňovú kontrolu v lehote podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku a preto mu určil na vyjadrenie 8 dní, čo je neprimeraná lehota, vzhľadom k rozsiahlosti zistení správcu dane, o ktorých ho informoval až dňa 20.11.2015, teda tesne pred vyhotovením protokolu zo dňa 08.12.2015. S poukazom na uvedené uzavrel, že sa o kontrolných zisteniach dozvedel tesne pred ukončením daňovej kontroly a preto mu bolo upreté zákonné právo zakotvené v § 45 daňového poriadku. 85. Žalobca ďalej namietal spôsob, akým sa žalovaný vysporiadal s námietkou nesprístupnenia kompletného spisu s tým, že len konštatoval, že „ako je zrejmé z celého priebehu daňového konania, správca dane priebežne daňový subjekt oboznamoval s vykonanými dôkazmi a výsledkami zistení, a to tak v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania." V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžp 1/2010. Žalobca mal za to, že mu bolo nezákonne odmietnuté právo na informácie, ktoré zaručuje Ústava SR, druhá hlava tretí oddiel čl. 26 ods. 1. 86. K nedostatočne a nesprávne zistenému skutkovému stavu a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca namietal spôsob, akým sa žalovaný vysporiadal s námietkou, že skutkový stav ohľadom spoločnosti BAU-OIL Kft. bol nedostatočný a nesprávny na riadne posúdenie veci. Mal za to, že žalovaný len opísal odpovede získané správcom dane v rámci MVI a uviedol, že sa so závermi správcu dane stotožnil a uplatnené námietky považuje za neopodstatnené. Žalobca mal za to, že skutkový stav vychádza zo sporných dôkazov, keď správca dane vopred prezumuje účelovú fakturáciu, vytváranie reťazcov, ktoré sú ekonomicky nelogické, účelové a bez opodstatnenia opierajúc sa o mailovú komunikáciu. Poukázal na to, že správca dane nebral pritom absolútne do úvahy, že v spoločnostiach HBL, s.r.o. a MARIOL KN s.r.o. (Qwiklik s.r.o.) je spoločníkom a konateľom tá istá osoba, keď obidve spoločnosti mali viacero obchodných partnerov tých istých, a v spoločnosti HBL, s.r.o., u ktorej prebiehali daňové kontroly súčasne, nemal v tejto veci správca dane pochybnosti. Žalobca tvrdil, že správca dane si vyberal len tie dôkazy, ktoré mu vyhovovali a boli v jeho neprospech dodajúc, že ak správca dane riadne nevyhodnotil všetky dôkazy vo vzťahu k predmetnému odberateľovi nemohol ani vôbec posúdiť starostlivosť vynaloženú pri overovaní tohto obchodného partnera a jej nedodržanie mu vyčítať. 87. K preverovaniu prepravcu PEBOR Kft. poukázal na to, že tento výslovne potvrdil, že na objednávku spoločnosti BAU-OIL vykonal prepravu od spoločnosti MARIOL KN s.r.o. (Qwiklik s.r.o.) do Maďarska, čo zároveň potvrdil okrem štatutárneho zástupcu prepravcu aj vodič V. S. L., aj C. B.. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný, aj správca dane odignorovali výpovede týchto svedkov, pričom tento dôkaz jednoznačne preukazuje, že tovar pre odberateľa bol naložený v jeho skladových priestoroch, prepravu tovaru objednával a prepravné pokyny dával priamo konateľ odberateľa p. A., odberateľ znášal prepravné náklady a najmä, že tovar bol fyzicky prepravený z územia SR do iného členského štátu. 88. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný nespochybnil skutočnosť, že rakúska daňová správa v zaslanej odpovedi potvrdila, že dodania do AT sa naozaj uskutočnili, pričom z jeho pohľadu, nie je pre účely oslobodenia od DPH v zmysle § 43 ods. 1 podstatné, do ktorého členského štátu EÚ bol tovar zo Slovenska skutočne prepravený, najmä ak daňový subjekt o zmene prepravnej inštrukcie nemal vedomosť dodajúc, že konkrétne miesto ukončenia prepravy je podstatné iba pre určenie miesta nadobudnutia tovaru, keď miesto nadobudnutia tovaru ovplyvňuje DPH povinnosti odberateľa a nemá žiaden vplyv na oslobodenia dodávateľa tovaru. S poukazom na uvedené mal za to, že pre účely oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu nie je relevantné, v ktorom členskom štáte odberateľ nadobudol tovar. 89. Žalobca poukázal na to, že predložil kúpnu zmluvu s týmto odberateľom, z ktorej zároveň jasne vyplýva, že vyskladnením a odovzdaním predmetu kúpy do autocisterien kupujúceho, kupujúci nadobúda k nemu vlastnícke práva a zároveň týmto momentom prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo škody na predmete kúpy. K argumentu žalovaného, že CMR nemôže obsahovať miesto vykládky tovaru uvedené všeobecne uviedol, že prepravu tovaru si zabezpečoval odberateľ sám (čo napokon vyplýva aj z dôkazu - odpoveď na MVI) a preto nebolo potrebné poznať konkrétnu adresu vykládky tovaru, dodajúc, že v praxi je bežné, že sa uvádza iba krajina určenia, pričom takto určené miesto vykládky tovaru zároveň nespôsobuje neplatnosť príslušnej prepravnej zmluvy, t.j. dokladu CMR. 90. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie popiera pravidlá formálnej a právnej logiky a je v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami, nakoľko žalovaný tvrdí, že nepreukázal ako došlo k dodaniu tovaru a nepreukázal, kedy prešlo na odberateľa právo nakladať s tovarom ako vlastník. V tejto súvislosti poukázal na to, že rakúska daňová správa potvrdila, že tovar bol prepravený zo Slovenska od spoločnosti MARIOL KN s.r.o. (Qwiklik s.r.o.) do Rakúska dodajúc, že aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že dodania do AT sa naozaj uskutočnili. Rovnako tvrdil, že si obchodného partnera riadne overoval, konateľ odberateľa bol v osobnom kontakte s jeho zamestnancami a odovzdal potvrdenia o tom, že tovar bol prepravený do iného členského štátu. 91. Žalobca ďalej zdôraznil, že správca dane úplne odignoroval skutočnosť a to, že pri každej nakládke tovaru bol prítomný colník, ktorý opatril príslušné cisterny, ktorých ŠPZ sú uvedené na predložených prepravných dokladoch plombami. Dôvodil, že podmienky na oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu upravené v § 43 zákona o DPH splnil, keď tovar dodal osobe identifikovanej v inom členskom štáte a tovar bol odoslaný a prepravený do iného členského štátu. Súčasne poukázal na to, že predložil všetky doklady v zmysle v danom čase platným zákonom o DPH, keď vtedy účinná právna úprava požadovala, aby na prepravnom doklade bolo uvedené miesto určenia, pričom z ustanovenia § 43 ods. 5 zákona o DPH nevyplývalo pre situáciu, kedy prepravu vykonala tretia osoba (špeditér, prepravca) na účet odberateľa, povinnosť dodávateľa, aby na doklade o odoslaní bola uvedená konkrétna adresa ukončenia prepravy. V tejto súvislosti poukázal na to, že až s účinnosťou od 01.11.2012 sa do zákona o DPH dostala požiadavka uvádzať konkrétnu adresu ukončenia prepravy, a to len pre situáciu, kedy je preprava tovaru vykonaná priamo dodávateľom alebo priamo odberateľom a nie treťou osobou. Tiež poukázal na to, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že v zmysle Dohovoru č. 11/1975 Zb. nemôže nákladný list obsahovať miesto vykládky tovaru všeobecne dodajúc, že okrem CMR bola preprava tovaru mimo územia SR naviac potvrdená písomným vyhlásením odberateľa a ďalšími vyššie uvedenými dokladmi. 92. Žalobca poukázal na to, že z obchodného hľadiska došlo k splneniu dodacej podmienky naložením tovaru na dopravný prostriedok prepravcu, ktorý konal na účet odberateľa s tým, že splnením dodacej podmienky došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník medzi ním a odberateľom BAU- OIL, pričom mal súčasne za to, že z obchodného hľadiska nebolo podstatné, na ktorom konkrétnom mieste sa tovar vyloží, nakoľko počas prepravy neznášal k tovaru žiadne riziká. Preto namietal, že požiadavka správcu dane na uvádzanie konkrétnej adresy ukončenia prepravy na CMR dokumentoch je nad rámec ustanovení zákona o DPH, DPH smernice EÚ, ako aj ustálenej judikatúry SD EÚ dodajúc, že v situácii, keď prepravu zabezpečuje odberateľ, stráca dodávateľ kontrolu nad prepravnými dokladmi a je odkázaný na informácie poskytnuté odberateľom. S poukazom na uvedené uzavrel, že konal v dobrej viere, keď sa spoľahol na doklady poskytnuté mu odberateľom, pričom nemal dôvod pochybovať o pravdivosti uvádzaných informácií na dokladoch. 93. Vo vzťahu k rozhodnutiam SD EÚ Teleos a Twoh uviedol, že v zmysle týchto rozhodnutí SD EÚ platí, že len ak sa preukáže, že dotknuté dodanie bolo súčasťou podvodu spáchaného nadobúdateľom a ak daňový orgán nemá istotu, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania, je možné skúmať, či tento orgán môže následne uložiť predávajúcemu povinnosť uhradiť DPH súvisiacu s týmto dodaním doplniac, že prepravca tovaru výslovne prepravu tovaru do iného členského štátu potvrdil a preto nie je splnená základná podmienka stanovená SD EÚ, aby bolo možné vôbec skúmať, či je prípustné uložiť daňovému subjektu povinnosť zaplatiť DPH a posteriori. 94. Ohľadom spoločnosti ECODIESEL S.R.L. žalobca rovnako namietal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkou, že skutkový stav vo vzťahu k tejto spoločnosti bol nedostatočný a nesprávny na riadne posúdenie veci, keď žalovaný len opísal odpovede získané správcom dane v rámci MVI a uviedol, že sa so závermi správcu dane stotožnil. Namietal, že správca dane ním predložené dôkazy nielenže nevyhodnocuje, ale ich ani len neuvádza vo svojom rozhodnutí, hoci zároveň argumentuje tým, že daňový subjekt si nesplnil svoje dôkazné povinnosti a nekonal obozretne pri overení si svojho obchodného partnera. Ďalej poukázal na to, že žalovaný nespochybnil skutočnosť, že na základe rumunskej daňovej správy bol tovar dodaný, avšak nepriznanie oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH zdôvodnil tým, že rumunská daňová správa nevedela preveriť deklarovaného prepravcu, pretože štatutár je vo väzbe a to z dôvodu, že SC ECODIESEL SRL je preverovaná z daňových únikov. Vychádzajúc z uvedeného však uzavrel, že táto skutočnosť neoprávňuje žalovaného k tomu, aby tvrdil, že došlo k podvodnému konaniu a že neprijal opatrenia, aby sa uistil, že plnenie na ktorom sa zúčastňuje nebude viesť k jeho účasti na dodávkach poznačených nedovoleným daňovým únikom dodajúc, že účasť na podvode by však mal žalovaný zákonným spôsobom preukázať. 95. Ďalej namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil a použil v jeho neprospech odpoveď rumunskej daňovej správy, že konateľ spoločnosti Amiabil S.R.L. je vo väzení v Taliansku z dôvodu podvodov pri preprave minerálnych olejov dodajúc, že rumunská daňová správa nepotvrdila žiadne daňové podvody ani v súvislosti so spoločnosťou ECODIESEL S.R.L., ani v súvislosti so spoločnosťou Amiabil S.R.L., keď z odpovede rumunskej daňovej správy to vôbec nevyplýva. 96. Rovnako nesúhlasil ani s absolútnym účelovým vyhodnotením zaslanej odpovede talianskej daňovej správy k odberateľovi ECODIESEL S.R.L., keď z odpovede je zrejmé, že o záležitosti ešte nie je rozhodnuté a naviac z odpovede talianskej daňovej správy vyplýva, že táto ani v jednom prípade nespochybnila, že odberateľ bol v kontrolovanom období spoločnosťou reálne sa zaoberajúcou nákupom deklarovaného tovaru alebo, že by nebol nadobudol predmetný tovar a taktiež z odpovede nevyplýva ani nekontaktnosť subjektu. 97. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca vo vzťahu k spoločnosti ECODIESEL S.R.L. uzavrel, že skutkový stav, tak ako ho uvádza správca dane, bol zistený nesprávne a nedostatočne, správca dane uvádza závery o nepotvrdení prepravy bez akéhokoľvek relevantného dôkazu vyvracajúceho ním predložené dôkazy, ignoroval bez odôvodnenia návrhy na výsluch svedkov a súčasne zo získaných dôkazov od talianskej daňovej správy uvádza len tie skutočnosti, ktoré mu vyhovujú, resp. uvádza závery, ktoré nevyplývajú z dôvodu, ktoré mu boli predložené pri nahliadnutí do spisu a teda nemal možnosť sa s nimi oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Rovnako žalobca poukázal na to, že správca dane, ako aj žalovaný nevyhodnotením všetkých predložených dôkazov a účelovým hodnotením vykonaných dôkazov porušili zásadu zákonnosti a zásadu voľného hodnotenia dôkazov. 98. Vo vzťahu k spoločnosti TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft. žalobca namietal spôsob, akým sa žalovaný vysporiadal s námietkou, že skutkový stav ohľadom tejto spoločnosti bol nedostatočne zistený, keď plošne odmietol jeho argumentáciu a len mechanicky kopíroval skutočnosti z protokolu do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že správca dane nepriznal oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH vo vzťahu k tomuto odberateľovi z dôvodu, že túto spoločnosť zastrešoval pán W. J., dlhoročný priateľ, s ktorým sa konateľ žalobcu poznal z automobilových pretekov. Poukázal na to, že tejto spoločnosti dodával tovar - pneumatiky na pretekárske auto s tým, že manažérom tejto spoločnosti bol I. T., taktiež dlhoročný známy konateľa spoločnosti MARIOL KN s.r.o. (Qwiklik s.r.o.) Mária Csenteho. Rovnako v súvislosti s touto spoločnosťou dôvodil, že správca dane, ani žalovaný nemali ani len snahu o vypočutie osoby I. T., ktorý jediný mohol potvrdiť účel dodania tovaru, ktoré spochybnené nebolo ani správcom dane, ani žalovaným, pričom na základe mailovej komunikácie medzi týmito osobami, správca dane usúdil, že sa jednalo o podvodné konanie tvrdiac ďalej, že si obchodného partnera riadne overil, čo vyplýva aj z výpisov z príslušných registrov, ktoré boli súčasťou kúpnej zmluvy predloženej správcovi dane. V súvislosti s uvedenou spoločnosťou tiež uviedol, že navrhoval vypočuť pána J. W.. Rovnako namietal konštatovanie správcu dane, že nepredložil žiadne dôkazy, že prijal všetky opatrenia, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na dodávkach poznačených podvodom. 99. Záverom žalobca k tvrdeniu žalovaného, že pri všetkých troch odberateľoch neprijal všetky opatrenia, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na dodávkach poznačených nedovoleným daňovým únikom uviedol, že počas kontroly preukázal všetkými jemu dostupnými spôsobmi vedomosť o svojej podnikateľskej činnosti dodajúc, že pokiaľ žalovaný konštatuje, že neprijal všetky opatrenia, musí takéto konštatovanie dokázať a preukázať, v čom spočívala jeho vedomosť o podvodnom konaní, keď dôkazné bremeno zaťažuje v tomto smere správcu dane. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného 100. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe, navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný k uplatneným žalovaným námietkam uviedol, že trvá na tom, že rozhodnutie, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 235 603,57 eur, t.j. znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011 zo sumy 263 969,08 eura na sumu 28 365,51 eur, bolo vydané v súlade so zákonom a je náležite odôvodnené. Poukázal na to, že v danom prípade bol skutkový stav dostatočne zistený, za neopodstatnené považoval tvrdenie žalobcu, že svojím postupom nerešpektoval jeho práva, a že sa nevysporiadal s jeho námietkami. Uviedol ďalej, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že sa vysporiadal s každou odvolacou námietkou žalobcu. 101. K námietke, že nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia žalovaný uviedol, že zaslal Ministerstvu financií SR žiadosť č. 101577059/2019 zo dňa 28.06.2019 o predĺženie lehoty na rozhodnutie o odvolaní žalobcu, ktoré mu bolo aj so spisovým materiálom doručené dňa 20.05.2019 dodajúc, že o predĺženie lehoty na rozhodnutie požiadal počas 39. dňa lehoty na rozhodnutie podľa § 65 daňového poriadku. S poukazom na uvedené preto uzavrel, že nie je opodstatnené tvrdenie žalobcu, že o predĺženie lehoty na rozhodnutie požiadal po uplynutí zákonom stanovenej lehoty určenej na rozhodnutie. V tejto súvislosti tiež dodal, že nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia, keď lehota určená zákonom v ustanovení § 65 daňového poriadku je lehotou procesnou, má poriadkový charakter a v prípade jej nedodržania sa môže účastník konania domáhať opatrení voči nečinnosti. 102. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby oznámil správnemu súdu, že tento žiada zamietnuť. 103. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu (č.l. 119), pričom replika podaná nebola. IV. Relevantná právna úprava 104. Podľa § 2 ods. 1 SPP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 105. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 106. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 107. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 108. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 109. Podľa § 9 ods. 3 vety prvej daňového poriadku, ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. 110. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 111. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 112. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 113. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. 114. Podľa § 30 ods. 3 daňového poriadku, ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11. 115. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 116. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 117. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 118. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. 119. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 120. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 121. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 122. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 123. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH účinného do 30.09.2012 platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. 124. Podľa článku 10 Nariadenia č. 904/2010 žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac. 125. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z. príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne požadovanú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie. Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne dostupnú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie. 126. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru č. 11/1975 Zb. nákladný list musí obsahovať tieto údaje: a) miesto a dátum vystavenia, b) meno a adresu odosielateľa, c) meno a adresu dopravcu, d) miesto a dátum prevzatia zásielky a miesto jej určenia, e) meno a adresu príjemcu, f) obvyklé pomenovanie povahy prepravovanej veci a druh obalu; pri veciach nebezpečnej povahy ich všeobecne uznávané označenie, g) počet kusov, ich zvláštne značky a čísla, h) hrubú váhu zásielky alebo iným spôsobom vyjadrené množstvo tovaru, i) náklady spojené s prepravou (dovozné, vedľajšie poplatky, clá a ostatné výdavky vznikajúce od okamihu uzavretia zmluvy až do vydania zásielky), j) pokyny potrebné pre colné a iné úradné konania, k) údaj o tom, že preprava aj napriek akejkoľvek opačnej doložke podlieha ustanoveniam tohto Dohovoru. V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu 127. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na deň 26. novembra 2020 a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 128. Správny súd uznesením č. k. 14S/119/2019-116 zo dňa 09.03.2020 zamietal návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. 129. Na nariadené pojednávanie sa nedostavili účastníci konania, ktorí svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili. S poukazom na uvedené správny súd podľa § 114 SSP konal v ich neprítomnosti. 130. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného oslobodenia od dane z pridanej hodnoty v zmysle § 43 zákona o DPH z faktúr vystavených odberateľom BAU-OIL Kft., ECODIESEL S.R.L. a TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft, a to s poukazom na zistené skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2011. 131. Podstatný priebeh administratívneho konania správny súd opísal v bodoch 1 až 69 tohto rozsudku, pričom ďalej správny súd zohľadňoval skutočnosti zistené v rámci daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania v nadväznosti na v správnej žalobe výslovne uvedené žalobné body a to s poukazom na ustanovenie § 134 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ktoré stanovuje prísnu koncentračnú zásadu, ktorá znamená, že správny súd nemôže ísť nad rozsah a dôvody správnej žaloby. Správny súdny poriadok v odseku 2 citovaného ustanovenia síce určuje konkrétne výnimky z tejto zásady, avšak tieto sa na daný prípad nevzťahujú. 132. Hneď na úvod považuje správny súd za potrebné uviesť, že aj v minulosti boli na tunajšom správnom súde vedené konania na základe žalôb podaných žalobcom, konkrétne išlo o konania sp. zn. 14S/150/2013 (zdaňovacie obdobie marec 2011, k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/11/2015 z 27. júla 2016), sp. zn. 14S/104/2013 (zdaňovacie obdobie august 2011, k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/46/2015 z 27. júla 2016), sp. zn. 20S/18/2014 (zdaňovacie obdobie júl 2011, tomu rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/48/2015 z 27. júla 2016), sp. zn. 14S/95/2014 (zdaňovacie obdobie jún 2011, k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/9/2016 z 29. marca 2018), sp. zn. 14S/118/2014 (zdaňovacie obdobie máj 2011, k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/76/2016 z 29. marca 2018), sp. zn. 20S/46/2013 (zdaňovacie obdobie november 2011, k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/62/2016), sp. zn. 20S/62/2015, (zdaňovacie obdobie apríl 2010, k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/42/2017 z 27. februára 2019), pričom mal správny súd preukázané, že všetky tieto konania, s výnimkou konania sp. zn. 20S/62/2015, sa týkali spoločnosti BAU-OIL Kft. Vo všetkých prípadoch bola správna žaloba ako nedôvodná zamietnutá, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s rozsudkami tunajšieho správneho súdu stotožnil v podobe potvrdenia napadnutého rozsudku (podľa Občianskeho súdneho poriadku) alebo zamietnutia kasačnej sťažnosti podľa Správneho súdneho poriadku. Rovnako mal správny súd vedomosť o tom, že Ústavný súd Slovenskej republiky uzneseniami sp. zn. III. ÚS 3/2018 z 23. januára 2018, sp. zn. II. ÚS 592/2018 z 13. decembra 2018 a sp. zn. II. ÚS 473/2018 z 26. septembra 2018 odmietol ako zjavne neopodstatnené sťažnosti žalobcu proti rozsudkom Najvyššieho súdu SR. 133. Rovnako správny súd zdôrazňuje, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/46/2015 z 27. júla 2016 (týkajúci sa spoločnosti BAU-OIL Kft.) je rozhodnutím zásadného právneho významu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 7/2016 pod č. 60/2016, pričom jeho právna veta znie nasledovne : I. Ak v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie žalobcom priznanej dane bolo ním uvedené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu dodaním tovaru dodávateľovi registrovanému na daň z pridanej hodnoty v Maďarskej republike, bolo v rámci preukazovania oprávnenosti jeho nároku podstatnou skutočnosťou preveriť základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia od dane, ktorým je jednoznačne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného členského štátu (§ 43 ods. 1, ods. 5 písm. a), ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Túto skutočnosť je podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu, a to bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných partnerov, a to čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru. II. Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Naopak, v prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Navyše ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 prepracované znenie). 134. Správny súd sa v prvom rade venoval posudzovaniu dôvodnosti procesných námietok, ktorými žalobca odôvodňoval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 135. Žalobca v prvom rade namietal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, následkom čoho má protokol zo dňa 08.12.2015 povahu nezákonného dôkazu, keď žalobca jednak tvrdil, že ani nedošlo k zákonnému prerušeniu daňovej kontroly z dôvodov, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly nebolo odoslané na poštovú prepravu v súlade s ustanovením § 61 ods. 3 daňového poriadku a taktiež, že bolo doručované JUDr. L. B., ktorá na to nebola žalobcom splnomocnená a jednak, že neboli dodržané lehoty ustanovené v Nariadení Rady č. 904/2010 a Smernici Rady č. 2011/16/EÚ. Rovnako žalobca v súvislosti s touto námietkou tvrdil, že žiadosť č. 9211401/5/3880388/2014/koll, ktorá bola zasielaná dňa 21.08.2014, nebola zo strany správcu dane urgovaná, napriek tomu, že odpoveď na ňu bola prijatá dňa 28.09.2015, t.j. po viac ako roku. 136. Pokiaľ žalobca namietal, že obsahom administratívneho spisu nie je preukázané, že v prípade rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 09.09.2014 bola dodržaná lehota podľa ustanovenia § 61 ods. 3 daňového poriadku tak k uvedenému správny súd uvádza, že obsahom administratívneho spisu (konkrétne č.l. 795) mal preukázané, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 09.09.2014 bolo expedované dňa 09.09.2014, pričom táto skutočnosť vyplýva z pečiatky na uvedenom rozhodnutí, na ktorej je síce označenie „Finančné riaditeľstvo SR", avšak toto neznamená, že ho malo zasielať „Finančné riaditeľstvo SR", keď táto pečiatka sa opakovane nachádza aj na ďalších písomnostiach nachádzajúcich sa v administratívnom spise, ktorými sa preukazuje dátum expedovania konkrétnej písomnosti (napríklad č.l. 806, 808, 811 a pod.). Je pravdou, že súčasťou predloženého administratívneho spisu nie je vrátená zásielka, ktorú, ako tvrdí žalobca, JUDr. L. B. mala vrátiť správcovi dane, avšak skutočnosť jej vrátenia mal žalobca preukázať a to listinným dôkazom vrátane potvrdenia o odoslaní zásielky (doručenky). S poukazom na uvedené správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a mal za to, že je dostatočne preukázané, že predmetné rozhodnutie bolo expedované dňa 09.09.2014, teda v súlade s ustanovením § 61 ods. 3 daňového poriadku. 137. Vo vzťahu k doručovaniu rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly JUDr. L. B. správny súd uvádza, že mal obsahom administratívneho spisu, konkrétne zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09.09.2014 (č. l. 792), ktoré sa konalo výlučne za účelom zistenia rozsahu plnomocenstva zo dňa 07.07.2014, ktoré bolo doručené Daňovému úradu Nitra, pobočka Komárno dňa 29.07.2014 preukázané, že konateľ žalobcu výslovne, na otázku správcu dane, potvrdil, že toto plnomocenstvo sa vzťahuje aj na daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia január, február, apríl, september a december 2011, že sa jedná o generálnu plnú moc a preto správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 30 ods. 3 daňového poriadku, keď rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 09.09.2014 doručoval JUDr. L. B.. Následné jej vyjadrenie, ako aj vyjadrenie konateľa žalobcu, nemôžu mať vplyv na zákonnosť doručovania tohto rozhodnutia a to práve s poukazom na vyjadrenie žalobcu uvedené do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09.09.2014. Naviac z obsahu plnomocenstva zo dňa 07.07.2014 je dôvodné uzavrieť, že sa jedná o generálnu plnú moc, nakoľko zastupovanie na konkrétny úkon je v ňom uvedený až následne po generálnom splnomocnení ako : „Zmocniteľ je ďalej oprávnený konať v právnej veci .....". Práve s poukazom na uvedené, správca dane považoval za potrebné si ujasniť rozsah tohto plnomocenstva v súčinnosti s konateľom žalobcu, výsledkom čoho bolo jeho vyjadrenie, že sa jedná o generálnu plnú moc. 138. Vychádzajúc z bodov 136 a 137 tohto rozsudku, prerušenie daňovej kontroly bolo vykonané zákonným spôsobom. 139. Pokiaľ ide o samotnú dĺžku prerušenia daňovej kontroly, táto bola prerušená odo dňa 10.09.2014 do 30.09.2015 a to za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nakoľko bolo potrebné overiť intrakomunitárne dodania do iného členského štátu EÚ, na základe ktorých si žalobca uplatňoval oslobodenie od dane z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobia. V súvislosti s namietanou dĺžkou prerušenia daňovej kontroly z dôvodu MVI správny súd odkazuje už na citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 45/2015 z 27. júla 2016 (bod 133 tohto rozsudku), z ktorého vyplýva, že v prípade prerušenia výkonu daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií lehota na vykonanie daňovej kontroly neplynie, čo znamená, že nemôže ani uplynúť. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že najvyšší súd v tomto rozhodnutí, nekonštatoval skutočnosť namietajúcu žalobcom a to, že po uplynutí lehôt stanovených v Nariadení č. 904/2010, ako aj v Smernici Rady č. 2011/16/EÚ dochádza k pominutiu dôvodu prerušenia daňovej kontroly podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku, čo by malo mať za následok, že správca dane má automaticky pokračovať v daňovej kontrole. S poukazom na uvedené, správny súd uvedenú námietku rovnako nevzhliadol za dôvodnú. 140. Ďalej vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že správca dane neurgoval vybavenie žiadosti o MVI č. 9211401/5/3880388/2014/koll (týkajúca sa odberateľa BAU-OIL Kft.), ktorá bola zaslaná dňa 21.08.2014 a odpoveď na ňu bola prijatá dňa 28.09.2015, t.j. po viac ako roku, tak k uvedenému správny súd uvádza, že mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že čiastočnú odpoveď na túto žiadosť obdržal správca dane dňa 15.12.2014 (č.l. 2411 administratívneho spisu) a konečnú odpoveď dňa 28.09.2015, pričom samotná skutočnosť, že vybavenie tejto žiadosti nebolo urgované, rovnako nemá za následok, že by prerušenie daňovej kontroly bolo z tohto dôvodu nezákonné. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že môže byť veľmi problematické vyhodnotenie dôkazov aj bez výsledkov dožiadania v prípade intrakomunitárnych obchodov a to z dôvodu, že to môže byť práve žalobca, ktorý na svoju obranu bude namietať nedostatočne zistený skutkový stav z dôvodu nespolupráce dožiadaného daňového orgánu a preto je nevyhnutné posudzovať individuálne a prísne konkrétne skutočnosti daného prípadu a vždy nájsť určitý modus operandi pri posudzovaní dĺžky vybavenia žiadosti o MVI, nakoľko pri zovšeobecňovaní podmienok, za akých sa má dĺžka prerušenia daňovej kontroly považovať už za neprimeranú, môže nastať situácia, že správca dane nebude na vybavenie žiadosti o MVI čakať a daň určí na základe dôkazov, ktoré má k dispozícii, čo na strane druhej môže byť na ťarchu daňového subjektu v podobe neunesenia dôkazného bremena. V danom prípade správny súd dĺžku prerušenia daňovej kontroly a to práve s poukazom na potrebu preverovania veľkého množstva odberateľov, považoval za primeranú. 141. Vo vzťahu k žiadosti o MVI č. 9211401/5/38/73/59/koll, Takt, Sny, Sza, ktorú mal správca dane zasielať dňa 19.09.2014 t. j. v čase prerušenia daňovej kontroly s tým, že táto nebola uvedená ani v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly správny súd uvádza, že obsahom administratívneho spisu mal preukázané, že predmetná žiadosť sa v administratívnom spise nenachádza, pričom žalobca ani nekonkretizoval o akého odberateľa sa má jednať. 142. Vychádzajúc z bodov 135 až 141 rozsudku správny súd uzavrel, že prerušenie daňovej kontroly vykazuje známky zákonnosti a preto v danom prípade nedošlo k prekročeniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, keď táto bola začatá dňa 16.12.2013, v dňoch od 10.09.2014 do 30.09.2015 bola prerušená a dňa 22.12.2015, t.j. doručením protokolu zo dňa 08.12.2015 bola daňová kontrola ukončená. Vychádzajúc z uvedeného daňová kontrola trvala 352 dní a bola ukončená v lehote ustanovenej v § 46 ods. 10 daňového poriadku. Dňom nasledujúcim po doručením protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole sa začalo vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 daňového poriadku). 143. Pokiaľ ide o námietku, ktorou žalobca poukazoval na v poradí druhé prerušenie daňovej kontroly, rozhodnutie zo dňa 05.11.2015 tak k uvedenému správny súd dodáva, že nakoľko k druhému prerušeniu daňovej kontroly z dôvodu porušenia ustanovenia § 61 ods. 3 daňového poriadku v podstate nedošlo, o ktorej skutočnosti bol žalobca osobne informovaný na ústnom pojednávaní dňa 20.11.2015, pričom z obsahu zápisnice vyplýva, že túto skutočnosť zobral na vedomie, nepovažuje za potrebné sa namietaným skutočnostiam venovať. 144. V súvislosti s prerušením daňovej kontroly a to rozhodnutím zo dňa 05.11.2015 žalobca ďalej namietal, že odpovede na žiadosti o MVI, ktoré boli dôvodom vydania tohto rozhodnutia boli doručené až vo vyrubovacom konaní (konkrétne žiadosti sú uvedené v bode 79 rozsudku). K uvedenému správny súd uvádza, že je pravdou, že odpovede na predmetné žiadosti o MVI boli doručené až v priebehu vyrubovacieho konania, okrem napríklad odpovede na žiadosť č. 9211401/5/1582464/2015 týkajúcej sa odberateľa TRADE JUNGÁRIA BOOST Kft., ktorá bola doručená ešte v priebehu daňovej kontroly a jej závery sú obsahom protokolu zo dňa 08.12.2015, avšak tento postup nie je vylúčený. Je potrebné si uvedomiť, že aj v rámci vyrubovacieho konania správca dane na základe návrhov daňového subjektu vykonáva dokazovanie vzťahujúce sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly. Relevantné v takomto prípade je, že zistenia uvedené v samotnom protokole sa týkajú konkrétnych deklarovaných odberateľov (BAU-OIL Kft., ECODIESEL S.R.L. a TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft.), a na základe výsledkov dožiadaní prostredníctvom MVI doručených v rámci vyrubovacieho konania, nedošlo k rozšíreniu spochybnenia intrakomunitárnych dodaní vo vzťahu k iným (ďalším) odberateľom, ktorí pôvodne v protokole uvedení neboli. Opačný postup je však možný, čo znamená, že k zúženiu okruhu spochybnených odberateľov na základe výsledkov dožiadaní MVI doručených v rámci vyrubovacieho konania, môže pochopiteľne dôjsť obdobne, ako na základe výsledkov vyrubovacieho konania nasledujúceho po daňovej kontrole. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že žalobca bol preukázateľne o výsledkoch dokazovania vykonaného v rámci vyrubovacieho konania vrátane doručených odpovedí na MVI oboznámený a to na pojednávaní konanom dňa 17.09.2018. S poukazom na uvedené správny súd túto námietku rovnako nezohľadnil. 145. Vo vzťahu k námietke, že správca dane si fakticky predĺžil zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly tým, že až dňa 17.09.2018 ho formou zápisnice z ústneho pojednávania oboznámil s výsledkami dokazovania vykonaného v rámci vyrubovacieho konania, ktoré sa začalo dňa 23.12.2015 správny súd uvádza, že daňový poriadok v čase vykonávania vyrubovacieho konania neobmedzoval lehotu na vydanie rozhodnutia, tak ako v súčasnosti ustanovenie § 68 ods. 3 daňového poriadku. Z uvedeného dôvodu správca dane neporušil žiadne ustanovenie daňového poriadku, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/46/2016, na ktorý žalobca poukazuje, správny súd dodáva, že nejde o obdobný skutkový stav, nakoľko v prípade riešenom najvyšším súdom bolo samotným žalovaným uzavreté, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonnej lehote ustanovenej v § 15 ods. 17 vety prvej zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a preto následne vykonané dôkazy vo vyrubovacom konaní túto skutočnosť nemohli zvrátiť, a to práve z dôvodu nezákonnosti daňovej kontroly. V danom prípade, však daňová kontrola bola skončená v lehote ustanovenej v § 46 ods. 10 daňového poriadku, čo je zásadný rozdiel, vďaka ktorému, nemožno prípad riešený v konaní sp. zn. 5Sžf/46/2016 použiť na daný prípad. 146. Za dôvodnú rovnako správny súd nevzhliadol námietku, ktorou žalobca poukazoval na nedodržanie lehoty na vydanie napadnutého rozhodnutia, keď mal obsahom administratívneho spisu žalovaného preukázané, že síce predkladacia správa k odvolaniu mu bola doručená dňa 18.04.2019, avšak spisový materiál mu bol odstúpený dňa 20. mája 2019, pričom dňa 2. júla 2019 bola Ministerstvu financií SR doručená žiadosť žalovaného o predĺženie lehoty na rozhodnutie o odvolaní zo dňa 28.06.2019. S poukazom na uvedené žalovaný požiadal o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia pred jej uplynutím. V tejto súvislosti sa správny súd stotožňuje s vyjadrením žalovaného uvedeným v bode 101 rozsudku, že samotná skutočnosť nevydania rozhodnutia v zákonnej lehote nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Právnym nástrojom zaručujúcim účastníkom konania vydanie rozhodnutia v zákonnej lehote je žalobca proti nečinnosti orgánov verejnej správy, ktorá prichádza do úvahy za splnenia zákonných procesných podmienok (§ 242 a nasl. Správneho súdneho poriadku). 147. Pokiaľ žalobca namietal postup správcu dane spočívajúci v tom, že dňa 18.11.2015 vyhotovil výzvu na predloženie dôkazov, ktorou ho prvýkrát počas výkonu daňovej kontroly správca dane informoval o zistených skutočnostiach s tým, že táto mu bola doručená dňa 20.11.2015 t.j. 18 dní pred vyhotovením protokolu tvrdiac súčasne, že 8 - dňová lehota, ktorá mu bola určená na vyjadrenie a na predloženie dôkazov, bola vzhľadom na rozsiahlosť zistení správcu dane neprimeraná, čím mu bolo upreté zákonné právo zakotvené v § 45 daňového poriadku, tak k uvedenému správny súd uvádza, že na prvý pohľad sa môže zdať, že lehota 8 dní, ktorá bola žalobcovi určená bola skutočne, vzhľadom na rozsiahlosť administratívneho spisu, lehotou krátkou. Správny súd však poukazuje na dve zásadné skutočnosti. Po prvé, pokiaľ by žalobca konal v priebehu svojich obchodných vzťahov s náležitou starostlivosťou a zabezpečoval by si doklady jednotlivých obchodných prípadov vždy, keď tieto prebiehali, a mal by o nich podrobné informácie vrátane prepravy tovaru, nemôže mu robiť problém v lehote 8 dní odpovedať na jednotlivé otázky správcu dane a svoje obchodné prípady riadne zdokladovať. Po druhé, správca dane žalobcu rovnako výzvou zo dňa 08.10.2015 vyzval na predloženie dôkazov a iných dokladov preukazujúcich účtovné prípady vo vzťahu k jeho deklarovaným odberateľom, pričom žalobca túto výzvu prevzal až dňa 23.11.2015 s tým, že táto zásielka bola uložená od 10.11.2015 až do jej prevzatia. Teda aj týmto postupom sa žalobca sám obral o čas, počas ktorého si mohol a mal zabezpečovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V prípade žalobcu nemôže obstáť ako dôvod nepredloženia dokladov pred vydaním protokolu ani skutočnosť, že odo dňa 15.4.2014 nimi nedisponoval z dôvodu, že tieto mu boli odobraté príslušníkmi NAKA, keď kedykoľvek v priebehu aj prerušenej daňovej kontroly, mohol požiadať o ich fotokópie, pričom mal, z dôvodu predchádzajúcich daňových kontrol vedomosť o tom, že správca dane je pri výkone daňovej kontroly limitovaný jej zákonnou dĺžkou (mal vedomosť o tom, že daňová kontrola má byť ukončená v lehote jedného roka a preto aj jeho žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie dokladov a vyjadrenie sa na základe výzvy zo dňa 18.11.2015 je dôvodné označiť za účelovú). Správny súd mal obsahom výzvy zo dňa 18.11.2015, ako aj obsahom zápisnice z ústneho pojednávania uskutočneného dňa 20.11.2015 preukázané, že žalobca bol oboznámený so zisteniami správcu dane a preukázateľne mu bola daná možnosť podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku vyjadriť sa k zisteniam z prebiehajúcej daňovej kontroly v lehote 8 dní, pričom žalobca uviedol, že sa vyjadrí písomne. Súčasne bol oboznámený správcom dane o prenose dôkazného bremena. Následne žalobca požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie do 31.01.2016 a to z dôvodu, že doklady nemá k dispozícii. Uvedený postup, tak ako už správny súd skonštatoval, je dôvodné označiť za účelový. 148. Z pohľadu správneho súdu práve oboznámením žalobcu o skutočnostiach, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a ktoré spochybnili, že žalobca skutočne dodal tovar svojim deklarovaným dodávateľom, ako konkrétnym osobám identifikovaným pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte, došlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu, ktorý mal tieto pochybnosti odstrániť a preukázať svoje tvrdenie, že tovar vzťahujúci sa k sporným faktúram skutočne dodal spoločnostiam BAU-OIL Kft., ECODIESEL S.R.L. a TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft. K odstráneniu pochybností správcu dane zo strany žalobcu však nedošlo. 149. Pokiaľ ide o deklarovaného odberateľa BAU-OIL Kft. správny súd, stotožniac sa v plnom rozsahu s právnym posúdením náležite zisteného skutkového stavu, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa § 43 zákona o DPH zvýrazňuje vo vzťahu k tomuto odberateľovi zásadné skutočnosti zistené správcom dane (bližšie pozri body 21 až 26 rozsudku). Vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi a to spoločnosti BAU-OIL Kft., ktorá podľa vyjadrenia maďarskej daňovej správy, nadobudnutie tovaru nepriznala, pričom ide o spoločnosť, ktorá nikdy neplnila svoje daňové povinnosti. Pokiaľ ide o prepravu tovaru, tak z prepravných dokladov predložených k výkonu daňovej kontroly vyplýva, že prepravu mali vykonať celkovo traja prepravcovia, a to prepravca PEBOR Kft., vo vzťahu ku ktorému boli výsledky jeho preverovania v rámci MVI uvedené v protokole zo dňa 08.12.2015, ďalej spoločnosť ENERGY FOR LIFE GmbH a JOTÓ-TRANS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, SOPRON, ktorí boli rovnako preverovaní prostredníctvom MVI, pričom odpovede na zaslané žiadosti o MVI obdržal správca dane v priebehu vyrubovacieho konania a o jej výsledkoch oboznámil daňový subjekt pri ústnom pojednávaní dňa 17.09.2018, z ktorého bola spísaná zápisnica č. 101820051/2018. Z odpovede týkajúcej sa maďarskej spoločnosti JOTÓ-TRANS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, SOPRON vyplýva, že preverovaná preprava nebola maďarskou daňovou správou potvrdená, naopak uskutočnenie prepravy bolo popreté. Pokiaľ ide o prepravcu ENERGY FOR LIFE GmbH, tak z odpovede na žiadosť o MVI vyplýva, že táto spoločnosť kúpila tzv. „základový olej" od kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu), olej bol touto firmou vyzdvihnutý na Slovensku a prepravený do Rakúska, pričom ďalší predaj maďarskej firme BAU-OIL Kft. sa neuskutočnil s tým, že dodania do Rakúska naozaj uskutočnili. Vychádzajúc z uvedeného je na mieste uzavrieť, že preverované dodanie tovaru do iného členského štátu pre deklarovaného odberateľa BAU-OIL Kft. nebolo potvrdené, pričom na základe MVI bola zistená totožnosť skutočného odberateľa tovaru, ktorým bol rakúsky platiteľ ENERGY FOR LIFE GmbH. Vo vzťahu k prepravcovi PEBOR Kft., ktorý bol tiež deklarovaný na predložených CMR dokladoch je potrebné zdôrazniť, že z odpovede na MVI vyplýva, že táto spoločnosť, ktorá si prenajímala kamión od spoločnosti LT Logistic Kft. síce tvrdila, že preprava bola realizovaná zo Slovenska do Maďarska, do Nagycenku, kde bol tovar vyložený, avšak maďarská daňová správa taktiež oznámila, že transakciu nemôže potvrdiť, nakoľko nie je preukázané, či preprava bola v skutočnosti uskutočnená. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že podľa predložených CMR dokladov, bolo miesto dodania určené ako AT, nie Maďarsko. Aj uvedená skutočnosť preto oprávnene spochybňuje tvrdenia tohto prepravcu. 150. Rovnako významnou pre spochybnenie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane je skutočnosť, že na predložených dokladoch je miesto určenia uvedené všeobecne a to napriek tomu, že preprava bola realizovaná prostredníctvom tretej osoby, ktorú mal zabezpečiť deklarovaný odberateľ. V tejto súvislosti správca dane, aj žalovaný správne poukázali na článok 6 Dohovoru č. 11/1975 Zb. Naviac správny súd dodáva, že intrakomunitárne dodania spoločnosti BAU-OIL Kft. zo strany žalobcu boli posudzované aj v konaniach uvedených v bode 132 tohto rozsudku s tým výsledkom, že tieto neboli uznané a to z totožných dôvodov, pričom správnosť tak rozsudkov správneho súdu, ako aj Najvyššieho súdu SR bola odobrená aj Ústavným súdom SR. 151. K námietkam žalobcu, ktorými odôvodňoval svoj nárok, konkrétne, že bolo potvrdené, že dodanie do Rakúska sa naozaj uskutočnilo, že pri nakládke boli prítomní colníci (ktorých žiadal vypočuť), ako aj, že z obchodného hľadiska došlo k splneniu dodacej podmienky naložením tovaru na dopravný prostriedok prepravcu, čím došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník v prospech spoločnosti BAU-OIL Kft. správny súd dodáva, že napriek tomu, že dodanie tovaru do Rakúska bolo potvrdené, relevantnou v danom prípade bola skutočnosť, že tovar nenadobudol žalobcom deklarovaný odberateľ a to spoločnosť BAU-OIL Kft., pričom práve túto skutočnosť žalobca deklaroval. Táto skutočnosť následne vedie k záveru, že neboli splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, čo súčasne pri existencii tovaru, ktorá nebola spochybnená, znamená, že išlo k dodanie tovaru v tuzemsku s následným určením rozdielu dane z dôvodu porušenia podľa § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 8 a § 69 ods. 1 zákona o DPH. 152. Vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi ECODIESEL S.R.L. žalobca poukázal na to, že žalovaný nespochybnil, že rumunská daňová správa potvrdila dodanie tovaru tejto spoločnosti, pričom za dôvod nepriznania oslobodenia od dane bola konajúcimi daňovými orgánmi určená nemožnosť preverenia deklarovaného prepravcu Amiabil S.R.L., nakoľko jeho štatutár je vo väzbe v Taliansku z dôvodu podvodov pri preprave minerálnych olejov a rovnako, že spoločnosť ECODIESEL S.R.L. je preverovaná z daňových únikov. Žalobca takéto vyhodnotenie odpovede na MVI vyhodnotil ako účelové. 153. V súvislosti s tvrdením žalobcu, správny súd uvádza, že z odpovede na MVI skutočne vyplýva, že rumunská daňová správa potvrdila, že spoločnosť ECODIESEL S.R.L. dodávky priznala a tieto boli doručené do ich rafinérie s tým, že pochybnosti do tohto intrakomunitárneho dodania vzniesla až ďalšia odpoveď rumunskej daňovej správy, z ktorej aj pre správny súd vyplýva na právne posúdenie veci relevantná skutočnosť a to, že nebolo možné preveriť, zásadnú skutočnosť vo vzťahu k uznaniu nároku na oslobodenie od dane a to prepravu daného tovaru spoločnosťou Amiabil S.R.L. a to z dôvodu, že konateľ prepravu bol vo väzbe s tým, že rumunská daňová správa súčasne potvrdila, že spoločnosť ECODIESEL S.R.L. je podozrivá z daňových únikov. Nielen na základe tejto skutočnosti, ale predovšetkým na základe skutočnosti, že žalobca nekomunikoval so svojim odberateľom priamo, ale prostredníctvom svojho dodávateľa (aj keď v podstate konateľ žalobcu a konateľ dodávateľa je totožná osoba, a je preto tiež otázny dôvod zapojenia žalobcu do tohto reťazca, avšak táto skutočnosť nie je predmetom daného konania - poznámka správneho súdu), konajúce daňové orgány uzavreli, že žalobca neprijal všetky opatrenia, aby sa neocitol v reťazci poznačenom daňovým podvodom. Podľa názoru správneho súdu nepreverenie samotnej prepravy, ktorá je základom pri intrakomunitárnom dodaní tovaru, ako aj oznámenie, že daný odberateľ je preverovaný z daňovým únikov je spôsobilé spochybniť dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi, a preto prichádza na rad preverovanie obozretnosti žalobcu práve vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi. V prípade žalobcu bolo preukázané a to práve listinnými dôkazmi, ktoré predložil, že s odberateľom komunikoval jeho dodávateľ a rovnako tak CMR- ky, faktúry boli vystavované zamestnancami SLOVAK PETROLEUM s.r.o., ktorých žiadal aj vypočuť. Je potrebné však zdôrazniť, že to bol práve žalobca, ktorý si uplatňoval oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH a nie jeho dodávateľ a preto nemôže na účely preukázania primeranej obozretnosti obstáť spolupráca jeho dodávateľa s jeho odberateľom. Správny súd súčasne nad rámec dodáva, že z obsahu protokolu zo dňa 08.12.2015 vyplýva, že s odberateľom ECODIESEL S.R.L. mal obchodovať výlučne v zdaňovacom období apríl 2011, pričom netvrdil, že s touto spoločnosťou obchodoval aj v minulosti a preto je rovnako „podozrivé", že obchodoval so spoločnosťou, ktorej konateľ sa mal na neho nakontaktovať, netvrdil, že mal o tejto spoločnosti referencie a napriek tomu mu mal dodať basic oil MP 150/80 v celkovej hodnote 785 780,85 eur tvrdiac, že si túto spoločnosť preveril pokiaľ ide o registráciu DPH a rovnako, že jej sídlo zodpovedá sídlu uvedenému v obchodnom registri. Pri takomto rozsahu dodania tovaru môže byť obchod s nepreverenou spoločnosťou do iného členského štátu EÚ rizikom, ktoré však pri nedostatočnej obozretnosti spočívajúcej najmä v nepreverení si takejto spoločnosti u iných dodávateľov, čo žalobca nepreukázal, znáša ten, kto si uplatňuje konkrétny nárok vo vzťahu k DPH. S poukazom na uvedené záver správcu dane, potvrdený žalovaným v danom prípade obstojí. 154. Posudzujúc dôvodnosť nepriznania oslobodenia od dane s následným určením rozdielu dane z dôvodu porušenia podľa § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 8 a § 69 ods. 1 zákona o DPH výlučne v rozsahu uplatnených žalobných bodov podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd uzavrel, že správca dane a následne žalovaný nepochybili ani vo vzťahu k spoločnosti ECODIESEL S.R.L. 155. Vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft. žalobca namietal, že správca dane, ani žalovaný nevypočuli konateľa tejto spoločnosti I. T., ktorý jediný mohol potvrdiť dodanie tovaru, ktoré spochybnené nebolo, tejto spoločnosti. Rovnako namietal, že nebol vypočutý J. W.. 156. Pokiaľ ide o deklarovaného odberateľa TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft. je potrebné poukázať na skutočnosť, že ani žalobcom navrhovaní svedkovia nemôžu zvrátiť záver, ktorý konajúce daňové orgány na základe náležite zisteného skutkového stavu prijali. V prípade tohto odberateľa je pre prijatie záveru o nesplnení zákonných podmienok na priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH relevantná predovšetkým emailová komunikácia v maďarskom jazyku s úradne overeným prekladom (predložená ako príloha k vyjadreniu k protokolu zo dňa 08.12.2015), z ktorej vyplýva, že komunikácia prebiehala medzi žalobcom (L.) a spoločnosťou HADIK Ralye Team (I.), teda nie priamo s deklarovaným odberateľom TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft., v rámci ktorej žalobca dostal inštrukcie, že fakturácia má prebiehať nie medzi nimi, ale na faktúrach bude uvádzaná spoločnosť TRADE HUNGÁRIA BOOST Kft. (a to z dôvodu, že HADIK Ralye Team nemal funkčné IČ DPH). Rovnako je relevantné tiež tvrdenie žalobcu, že tovar (pneumatiky) mal byť dodávaný postupne podľa pretekov v Maďarsku, avšak predložená faktúra, dodací list aj prehlásenie o tom, že tovar odberateľ prepravil do iného členského štátu EÚ je zhodne zo dňa 29.04.2014. Práve s poukazom na uvedené je dôvodný záver konajúcich daňových orgánov, že žalobca mohol vedieť, že dodávka môže byť poznačená podvodom vo vzťahu k DPH, t.j. že môže dôjsť k nedovolenému daňovému úniku, čo znamená, že neprijal všetky opatrenia, aby zabránil svojej účasti na takýchto dodávkach. Preto správny súd aj v prípade uvedeného odberateľa uzatvára, že neboli splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, čo súčasne pri existencii tovaru, ktorá nebola spochybnená, znamená, že išlo k dodanie tovaru v tuzemsku s následným určením rozdielu dane z dôvodu porušenia podľa § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 8 a § 69 ods. 1 zákona o DPH. 157. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu správny súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Preto v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, uplatňovanej pri správe daní a v daňovom konaní, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona). Z obsahu odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že konajúce daňové orgány sa s návrhmi žalobcu na doplnenie dokazovania vo vzťahu ku každému odberateľovi daného zdaňovacieho obdobia vysporiadali a uviedli dôvod, pre ktorý by ďalšie výsledky dokazovania vo svetle už získaných zistení nemali vplyv na priaznivejšie vyhodnotenie skutkového stavu. 158. Ak v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou bolo žalobcom tvrdené oslobodenie od DPH z dôvodu deklarovaných intrakomunitárnych obchodov dodaním tovaru odberateľovi registrovanému na DPH v Maďarskej republike a v Rumunskej republike, v rámci preukazovania oprávnenosti jeho nároku bolo relevantné preveriť základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia od dane, ktorým je jednoznačne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného členského štátu a to práve odberateľovi označenému na faktúre, pričom túto skutočnosť je podľa zákona o DPH povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu, t. j. žalobca a to bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných partnerov, čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru. 159. K samotnému dôkaznému bremenu a jeho prenosu v rámci daňového konania si správny súd dovolí uviesť, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH (obdobne to platí aj v prípade uplatnenia oslobodenia od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru) nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžfk/82/2016). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo 14. novembra 2018 rozobral prenos dôkazného bremena v daňovom konaní nasledovne : „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných pokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej." 160. Súčasne správny súd dodáva, že pri nadobudnutí tovaru v rámci Európskej únie, t.j. pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru, nie je pohyb tovaru cez hranice štátov monitorovaný a preto ani nie je možné vylúčiť riziko vzniku daňových podvodov. Z uvedeného vyplýva, že nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať od dodávateľa tovaru (od žalobcu), aby sa pri dodávke tovaru presvedčil, že plnenie ktoré uskutoční bude skutočne dodané do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi. V tomto smere žalobca v potrebnej miere neprijal opatrenia, aby sa uistil o tom, či jeho dodávky nebudú súčasťou dodaní poznačených daňovým únikom, pričom správca dane vo svojom rozhodnutí poukázal na konkrétne skutočnosti oprávňujúce prijatie tohto záveru. 161. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu musí správny súd konštatovať, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal dostatočné dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu vyrubenie rozdielu dane za zdaňovacie obdobie apríl 2011 je vecne správne. 162. Pokiaľ ide o námietku, ktorou žalobca poukazoval na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov tvrdiac, že žalovaný sa náležite nevysporiadal s odvolacími námietkami, správny súd uvádza, že táto neobstojí. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s nosnými odvolacími námietkami, pričom rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu. Rovnako má správny súd za to, že v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 163. Záverom správny súd dodáva, že každý jeden subjekt, ktorý sa rozhodne vstúpiť do tzv. daňového systému si musí byť vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú tak práva, ako aj povinnosti. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH), musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti nato by mal z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/19/2019 bod 120). 164. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, správny súd žalobu ako nedôvodnú, podľa § 190 SSP, zamietol. 165. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 166. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.