Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20Sa/17/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200296 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200296.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu Ing. H. N., nar. X.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Michal Krutek, s. r. o., Hlavná 11, Trnava, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 21.8.2019 a č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 4.9.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 21.8.2019 a č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 4.9.2019, ktorými žalovaný zamietol jeho odvolania a potvrdil odvolaniami napadnuté upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Trnava dňa 23.5.2019 a 11.7.2019. 2. Namietal, že po tom, čo bol po splnení konečného rozvrhu výťažku uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36K/12/2016 zo dňa 3.5.2018 zrušený konkurz na majetok žalobcu, podal dňa 7.10.2016 na súd návrh na oddlženie, o ktorom do dnešného dňa nebolo rozhodnuté z dôvodu prerušenia konania z dôvodu prešetrovania, či úpadca maril konkurzné konanie. 3. Nakoľko trestné stíhanie v predmetnej veci bolo s právoplatnosťou dňom 19.7.2019 zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odpadol dôvod prerušenia konania vedeného Okresným súdom Trnava pod č.k. 28NcKR/7/2018 a žalobca v blízkej dobe očakáva rozhodnutie o jeho oddlžení. 4. Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vo výške 4.003,30 eur a 815,63 eur, ktoré žalovaný napadnutými rozhodnutiami potvrdil, boli žalobcovi doručené poštou vo forme listovej zásielky, teda neboli vyhotovené s použitím výpočtovej techniky. Podľa žalobcu preto musia obsahovať náležitosti predpísané ustanovením § 225m ods. 3 písm. l) zákona o sociálnom poistení - meno, priezvisko, funkciu a podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky. Tieto náležitosti pritom predmetné upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok neobsahujú, rovnako ako neobsahujú identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia vyžadované ustanovením § 225i ods. 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. 5. Vzhľadom na citáciu ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) a písm. e) Správneho súdneho poriadku sa možno domnievať (žalobca to inak v obsahu žaloby výslovne neuviedol), že z uvádzaných skutočností žalobca vyvodzoval, že napadnuté rozhodnutia žalovaného vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 6. Žalobca súčasne s poukazom na ustanovenia § 100 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku navrhoval prerušenie súdneho konania v tejto veci z dôvodu, že doposiaľ nebolo okresným súdom rozhodnuté o jeho oddlžení, hoci včas podal návrh na oddlženie, dôvod pre prerušenie konania o oddlžení odpadol a je v ňom riešená otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie správneho súdu. 7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 8. Uvádzal, že konkurz na majetok žalobcu bol vyhlásený podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len "ZoKR") účinného do 28. februára 2017. Podľa ustanovenia § 3 ods. l ZoKR je dlžník v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len "súd"). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Dňa 7. októbra 2016 podal žalobca návrh na oddlženie v zmysle vtedy platnej právnej úpravy. Následne bol konkurz zrušený uverejnením uznesenia Okresného súdu Trnava č. 36K/12/2016 o zrušení konkurzu dňa 11. mája 2018 v Obchodnom vestníku SR. Konkurz vyhlásený v konaní, ktoré začalo pred 1. marcom 2017 na účely § 166 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z o konkurze a reštrukturalizácii, nie je prekážkou, aby sa dlžník domáhal zbavenia dlhov podľa právnych predpisov účinných po 28. februári 2017. Ak súd rozhodol o oddlžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené. Ak súd vyhlásil konkurz podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017 a po zrušení konkurzu sú dôvody, aby súd dlžníkovi oddlženie povolil a doposiaľ o povolení oddlženia nerozhodol, súd rozhodne o oddlžení dlžníka, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom; ustanovenia § 166f a 166g sa v takom prípade použijú primerane. Rozhodnutia na penále, ktoré boli podkladom na začatie konania podľa štvrtej časti zákona o sociálnom poistení, boli predpísané dňa 19. decembra 2018. Penále je sankcia za porušenie povinností odviesť poistné včas alebo v správnej výške podľa zákona o sociálnom poistení. Nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením uvedených povinností vzniká Sociálnej poisťovni právo predpísať penále. Až predpísaním penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Penále sa nepovažuje za príslušenstvo istiny (poistného a príspevkov). Vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním, t.j. na vznik povinnosti zaplatiť penále nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone, ale právne relevantnou skutočnosťou pre vznik povinnosti zaplatiť penále je až autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je predpísaný zákonom stanovenou formou, t.j. až vydaním rozhodnutia o penále v zmysle § 240 zákona o sociálnom poistení, a až týmto rozhodnutím oprávneného orgánu sa konštituuje povinnosť pre platiteľa neskoro, resp. v nedostatočnej výške odvedeného, či neodvedeného poistného nielen povinnosť zaplatiť penále, ale aj vedomosť, v akej výške a na akom právnom základe (rozhodnutie NSSR č. k.: 7Sžsk/30/2017). Zo zákona o sociálnom poistení nevyplýva pre žalovanú v prípade začatia konkurzného alebo reštrukturalizačného konania povinnosť predpísať penále podľa ustanovenia § 240 zákona o sociálnom poistení a takúto pohľadávku si do konania aj prihlásiť. Právo predpísať penále je limitované iba desaťročnou premlčacou lehotou odo dňa splatnosti poistného a je to vecou správneho orgánu, kedy tak učiní Z uvedeného je tak zrejmé, že žalovaný si pohľadávku na penále nemohol uplatniť v konkurznom konaní, keďže v čase začatia konkurzného konania neexistoval. Predpísaná bola až rozhodnutím po zrušení konkurzu dňa 19. decembra 2018. Vyhlásený konkurz bol zrušený dňa 12. mája 2018 uznesením Okresného súdu Trnava, spis. značka 36K/12/2016. Dňa 4. júla 2018 boj vyhotovený NcKR spis, v ktorom sa rozhoduje o povolení oddlženia, nakoľko konkurzné konanie bolo právoplatne skončené. Vzhľadom na skutočnosť, že správca podaním zo dňa 18. decembra 2017 uviedol, že neboli splnené podmienky na oddlženie podľa § 206f ods. 4 ZKR a následne dňa 18. júna 2018 správca uviedol, že správanie úpadcu počas konkurzného konania nesvedčí o poctivom zámere uspokojiť svojich veriteľov, súd nerozhodol o návrhu žalobou o oddlžení, kým nebude ukončené konanie na Okresnom oddelení Policajného zboru z dôvodu trestného oznámenia, ktoré podal správca pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia konkurzného konania úpadcom. Z uvedeného dôvodu rozhodol dňa 19. júna 2019 o prerušení konania o návrhu na povolenie oddlženia do právoplatného skončenia trestného konania. Podľa tvrdení správcu úpadca protiprávne neukončil podnikateľskú činnosť a vykonával podnikateľskú činnosť bez súhlasu správcu, čim spôsobil konkurzným veriteľom škodu minimálne v sume 33 663,62 Eur. V podanej žalobe žalobca uvádza, že uvedené trestné konanie bolo právoplatne zastavené dňa 19. júla 2019, o čom žalovaný nemal vedomosť až do momentu doručenia výzvy zo súdu na vyjadrenie sa k žalobe a samotnej žaloby. Skutočnosť, že žalobca podal návrh na oddlženie, o ktorom do dnešného dňa nebolo rozhodnuté, nie je dôvod na to, aby si žalovaný urobil vopred právny úsudok, že žalobca je oddlžený. Pohľadávka zostala nedotknutá, pretože konkurz na majetok žalobcu bol vedený podľa druhej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii a je zrejmé, že začal aj skončil podľa právnych predpisov účinných pred 1. marcom 2017. Konkurzný súd nerozhodol do dnešného dňa o oddlžení žalobcu a nie je možné pre daný prípad aplikovať ustanovenia § 206f ods. 3 ZKR v znení účinnom po l. marci 2017. V zmysle ustanovenia § 211 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie vyhotovené s použitím výpočtovej techniky možno vydať v medzinárodnej abecede s predtlačeným odtlačkom pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Všetky formuláre vydávané v konaniach podľa štvrtej časti zákona o sociálnom poistení sú registrované na Ústrednom portáli verejnej správy a ide o elektronické dokumenty. Nie je možné z dôvodu fyzického doručovania listiny meniť vzhľad alebo obsah dokumentu, ktorý je jedinečný a musí byť totožný s tým, ktorý bol vydaný. Námietka žalobcu, že upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok neobsahuje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania/nie je pravdivá, keďže tak ako mal žalobca uvedené aj v rozhodnutí o odvolaní identifikačným číslom sociálneho zabezpečenia je rodné číslo žalobcu, ktoré sa v upovedomení nachádza. 9. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobca poukazoval na to, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 44Sa/12/2019 zo dňa 7.5.2020, boli zrušené rozhodnutia č. 36201-3/2019-BA a č. 36202-3/2019- BA, obe zo dňa 4.4.2019, ktorými žalovaný potvrdil rozhodnutia pobočky Trnava č. 700-0412112318- GC04/18 a 700-0412112418-GC04/18, obe zo dňa 19.12.2018, z čoho je zrejmé, že vo vzťahu k upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 23.5.2019 došlo „ku strate“ právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí, na základe ktorých bolo vydané. 10. Poukazoval tiež na to, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 28NcKR/7/2018 zo dňa 5.6.2020 bolo povolené jeho oddlženie a uplatňované pohľadávky žalovaného, ktoré predstavujú iba peňažnú sankciu za omeškanie (penále), pričom žalobca sa do omeškania s platením poistného dostal pred vyhlásením konkurzu, sa tak stali nevymáhateľnými v zmysle § 166 ods. 1 písm. b) a písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z. 11. Žalovaný v stanovisku k replike žalobcu uvádzal, že konkurz bol vyhlásený dňa 20. apríla 2016 podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií účinného do 28. februára 2017. Dňa 7. októbra 2016 podal žalobca návrh na oddlženie v zmysle vtedy platnej právnej úpravy. Následne bol konkurz zrušený uverejnením uznesenia Okresného súdu Trnava č. 36K/12/2016 o zrušení konkurzu dňa 11. mája 2018 v Obchodnom vestníku SR. Konkurz vyhlásený v konaní, ktoré začalo pred 1. marcom 2017 na účely § 166 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií, nie je prekážkou, aby sa dlžník domáhal zbavenia dlhov podľa právnych predpisov účinných po 28. februári 2017. Ak súd vyhlásil konkurz podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017 a po zrušení konkurzu sú dôvody, aby súd dlžníkovi oddlženie povolil a doposiaľ o povolení oddlženia nerozhodol, súd rozhodne o oddlžení dlžníka, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom; ustanovenia § 166f a 166g sa v takom prípade použijú primerane. Uznesenie o povolení oddlženia povinného bolo vydané dňa 5. júna 2020 vzhľadom na skutočnosť, že správca podaním zo dňa 18. decembra 2017 uviedol, že neboli splnené podmienky na oddlženie podľa § 206f ods. 4 ZKR. Súd nerozhodol o návrhu žalobcu na povolenie oddlženia, kým nebolo ukončené konanie na Okresnom oddelení Policajného zboru z dôvodu podania trestného oznámenia, ktoré podal správca pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia konkurzného konania úpadcom. Uznesenie o povolení oddlženia bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 18. júna 2020. Vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave vo veci č. 44Sa/12/2019-l29, ako aj uznesenia o povolení oddlženia, Sociálna poisťovňa pobočka Trnava zastavila vymáhanie pohľadávok v konaní č. XXXXXXXXXXXXX podľa § 225e ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nie je možné v konaní vo veciach vymáhania pohľadávok pokračovať. Rovnako Sociálna poisťovňa pobočka Trnava zastavila vymáhanie pohľadávok v konaní č. XXXXXXXXXXXXX podľa ustanovenia § 225e ods. písm. b) zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že exekučný titul sa nestal vykonateľný. V uznesení č. 28NcKR/7/2018-116 zo dňa 5. júna 2020 Okresný súd Trnava uviedol, že zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Toto však neplatí na pohľadávky, ktoré vznikli po zrušení konkurzu. K tvrdeniam žalobcu o neuplatnení pohľadávok v konkurznom konaní a v procese oddlženia, žalovaný opakovane uvádza, že pohľadávky nebolo možné prihlásiť do konkurzu, keďže penále vznikajú až ich predpísaním. Penále vzniká samostatne a nie je príslušenstvom prihlásených pohľadávok, čo vyslovil aj Najvyšší súd v rozsudku sp. zn.: 10SžsO/58/2013 zo dňa 28. mája 2014. Nárok na penále nevzniká zo zákona, ale porušením povinností vzniká podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinnosť Sociálnej poisťovni penále predpísať. 12. Žalovaný má za to, že jeho konania boli vedené lege artis, t.j. v súlade so zákonom a vydanými rozhodnutiami, a preto naďalej trvá na zamietnutí žaloby v celom rozsahu. 13. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 14. Podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP): § 2 ods. 1, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. § 6 ods. 1, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. § 100 ods. 1 písm. a), správny súd konanie uznesením preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. § 100 ods. 2 písm. a), ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet. § 135 (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (2) Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k), b) rozhoduje podľa § 192. Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 211, rozhodnutie vyhotovené s použitím výpočtovej techniky možno vydať v medzinárodnej abecede s predtlačeným odtlačkom pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. § 225m ods. 3 písm. l), upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok obsahuje meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. § 225i ods. 5 písm. c), upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy obsahuje meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou. § 235, v žiadostiach, oznámeniach a podaniach adresovaných Sociálnej poisťovni sú právnické osoby a fyzické osoby povinné uvádzať identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, ktorej sa žiadosť, oznámenie alebo podanie týka, identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia dieťaťa na účely nároku na materské a na účely podania prihlášky na dôchodkové poistenie z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) a b) na účely nároku na ošetrovné. Ak ide o sirotský dôchodok alebo pozostalostnú úrazovú rentu jednostranne osiroteného dieťaťa, uvádza sa aj identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia žijúceho rodiča, a ak ide o sirotský dôchodok alebo pozostalostnú úrazovú rentu obojstranne osiroteného dieťaťa, aj identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia zomretého rodiča, ktorý zomrel posledný. Zákonný zástupca uvádza identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, ktoré by bola povinná uvádzať fyzická osoba, ktorú zastupuje. Identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia je rodné číslo. 15. V zmysle § 135 ods. 1 SSP (nakoľko nejde o prípad, v ktorom by pre súd bol podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia) je v danej veci pre rozhodnutie súdu rozhodujúcim stav v čase právoplatnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného o odvolaniach žalobcu proti upovedomeniam o začatí vymáhania pohľadávok, t.j. v dňoch 2.9. a 6.9.2019. 16. Podľa obsahu žaloby a zistenia súdu pritom v takto určenom rozhodujúcom čase neprebiehalo konkurzné konanie na majetok žalobcu ani nebolo rozhodnuté o jeho oddlžení. Návrh žalobcu na rozhodnutie o jeho oddlžení síce podaný bol, ale zákon s týmto úkonom žiaden následok týkajúci sa vymáhania pohľadávok nespája. 17. Súd preto nezistil existenciu žiadnej zákonnej prekážky pre vydanie napadnutých rozhodnutí, ktorými žalovaný zamietol odvolania žalobcu a potvrdil odvolaniami napadnuté upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok. 18. Žalobca sám neozrejmil právnu konštrukciu, z ktorej by takáto prekážka mala vyplývať, ani neoznačil ustanovenia zákona, ktoré by podľa neho mali obsahovať jej právnu úpravu. 19. Súčasne je potrebné konštatovať nedôvodnosť námietky žalobcu týkajúcej sa obsahových nedostatkov v upovedomení o začatí vymáhania pohľadávok vychádzajúcej zjavne z mylného a nedôvodného predpokladu, že rozhodnutie (alebo iný listinný správny akt) správneho orgánu doručované vo forme listovej zásielky poštou nemôže byť vyhotovené s použitím výpočtovej techniky. 20. Oznámenia o začatí vymáhania pohľadávok podľa zistenia súdu bez pochybností vyhotovené s použitím výpočtovej techniky boli a obsahujú aj všetky tomu zodpovedajúce zákonné náležitosti, vrátane predtlačeného odtlačku pečiatky rozhodujúceho správneho orgánu s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby, ako aj identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, ktorým podľa § 235 zákona o sociálnom poistení je rodné číslo. Náležitosti rozhodnutia tu nevyplývajú z ustanovenia § 211 zákona o sociálnom poistení, ale priamo z ustanovenia § 225m ods. 3 písm. l) tohto zákona, ktoré upravuje aj náležitosti upovedomenia vyhotoveného s použitím výpočtovej techniky, preto nie je dôvodné v tejto súvislosti posudzovať vzájomný vzťah ustanovení § 211 a § 225m ods. 3 zákona. 21. V neposlednom rade súd za dôvodný nepovažoval ani návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ustanovení § 100 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) SSP, keď práve vzhľadom na potrebu posudzovania rozhodnutia podľa stavu v čase jeho právoplatnosti (§ 135 SSP) nepovažoval konanie o návrhu žalobu na jeho oddlženie za konanie riešiace otázku zásadného významu pre rozhodnutie správneho súdu v tejto veci. 22. Nakoľko súd v žalobou napadnutých rozhodnutiach žalovaného a v ich vydaniu predchádzajúcom postupe správnych orgánov nezistil pochybenia odôvodňujúce zrušenie napadnutých rozhodnutí, žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 23. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.