KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trnava19. 2. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/46/2017 z 19. 2. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 19. februára 2020, sp. zn. 14S/46/2017, ECLI:SK:KSTT:2020:2017200206.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/46/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200206
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2017200206.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a
sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcov: 1/ U. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. M. XXX/X, I., 2/ Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M. XXX/X, I., právne
zastúpení: JUDr. Ružena Bubenčíková, advokátka, so sídlom Paulínska 20, 917 01 Trnava, proti
žalovanému: Okresný úrad Senica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom
Vajanského 17, 905 01 Senica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. M. XXX, XXX XX I., 2/ L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. O. XXA, V. - E., 3/ Y. X., rod. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. ulica XXXX/XX, XXX XX V. - P., 4/ Y. U., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.
XXX/XX, XXX XX V., 5/ L. F., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX V., (3/, 4/, 5/ - dedičia
po neb.: U. I., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M., X. XXXX), 6/ F. B., na
neznámom mieste, 7/ R. P., na neznámom mieste, 8/ U. X., na neznámom mieste, 9/ U. X., na neznámom
mieste, 10/ Slovenský pozemkový fond, Bratislava, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 11/ Krajská
prokuratúra Trnava, so sídlom Dolné Bašty 1, 917 44 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo OU-SE-OCDPK-2017/003243-KOA zo dňa 09.05.2017, takto

r o z h o d o l :

I.Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Senica, odbor cestnej dopravy a
pozemných komunikácii číslo OU-SE-OCDPK-2017/003243-KOA zo dňa 09. mája 2017 a rozhodnutie
Obce Čáry číslo SOÚ-753/2014-BAD zo dňa 02. decembra 2016 z r u š u j e a vec vracia
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených
trov konania.

III. Ďalším účastníkom konania 1/ až 11/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1.
Obec Čáry, ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie, podľa § 120
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov, vydala v zmysle § 88a a § 88 ods. 1 písm. b) dodatočné stavebné povolenie pre
stavbu „Odstavná plocha“ pre stavebníčku L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., M. M. č. XXX/X, pričom sa
jednalo o odstavnú plochu s napojením na miestnu komunikáciu na ul. V..



2.
Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad preskúmal či existencia
stavby nie je v rozpore so záujmami spoločnosti a posúdil stavbu z hľadiska zámerov a cieľov územného
plánovania, stavebného poriadku, starostlivosti o životné prostredie a jednotnej technickej politiky,
pričom dospel k záveru, že stavba nie je v rozpore s týmito záujmami.

3.
Proti uvedenému rozhodnutiu podali žalobcovia U. F. a Y. F. dňa 13.1.2017 odvolanie, v ktorom namietali,
že nesúhlasia s dodatočným povolením stavby, pretože pri prevádzke parkoviska a prekladiska sú
rušení prachom, hlukom a vibráciami, ktoré spôsobujú motorové vozidlá ktoré tam parkujú a žiadajú,
aby stavebný úrad toto rozhodnutie zrušil.

4.
Okresný úrad Senica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ako druhostupňový správny
orgán, svojim rozhodnutím číslo OU-SE-OCDPK-2017/003243-KOA zo dňa 09.05.2017, zamietol
odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie obce Čáry číslo č. j. SOÚ-753/2014-BAD zo
dňa 02.12.2016.

5.
Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že stavebníčka dňa 21.10.2016 predložila špeciálnemu
stavebnému úradu doklady potrebné k žiadosti o dodatočné povolenie stavby, súčasťou ktorých
bola projektová dokumentácia stavby, vypracovaná odborne spôsobilou osobou, doklady ktorými
preukazovala vlastnícky vzťah k pozemkom na ktorých sa realizuje stavba a predložila aj záväzné
stanoviská a vyjadrenia podľa § 140b stavebného zákona, vydané dotknutými orgánmi. S týmito
dokladmi preukázala, že dodatočné povolenie stavby „Odstavná plocha“ v k. ú. I. nie je v rozpore
s verejnými záujmami, chránenými stavebným zákonom. Námietky účastníkov konania U. F. a Y.
F., vznesených v rámci uskutočneného ústneho konania, stavebný úrad zamietol a v rozhodnutí
o dodatočnom povolení predmetnej stavby zamietnutie dostatočne odôvodnil. Odvolací orgán ďalej
skonštatoval, že stavebný úrad sa dostatočným spôsobom vyrovnal s námietkami žalobcov týkajúcich
sa ruchmi a prašnosti pri prevádzke parkoviska a prekladiska, pričom nebolo dokázané, že prevádzka
na tomto parkovisku a prekladisku ich bude rušiť prachom, hlukom a vibráciami, ktorých najvyššie
prípustné hladiny sú určené vyhláškou č. 549/2007 Z. z. Odvolací orgán posúdil odvolanie žalobcov
ako nedôvodné, pretože preskúmaním zákonnosti postupu prvostupňového orgánu odvolací orgán zistil,
že prvostupňový špeciálny stavebný úrad postupoval v súlade so všetkými platnými procesnoprávnymi
ustanoveniami a zistil, že uskutočnenie stavby, ani jej budúcim užívaním, nie sú ohrozené záujmy
spoločnosti, ani neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov
konania. Stanoviská a podmienky dotknutých orgánov boli skoordinované a zahrnuté do podmienok
dodatočného stavebného povolenia. V priebehu konania o dodatočnom povolení stavby nezistil
špeciálny stavebný úrad také dôvody, ktoré by bránili vydaniu rozhodnutia o dodatočnom povolení
stavby.

II. Žaloba a žalobné dôvody

6.
Proti rozhodnutiu žalovaného podali žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa
07.07.2017 žalobu, v ktorej namietali, že stavebníčka L. I. ešte v roku 2010 začala realizovať stavbu
- Odstavnú plochu bez stavebného povolenia, pričom túto Odstavnú plochu prevádzkoval jej syn na
účely parkovania vozidiel - kamiónov, prekládky rôzneho tovaru a opravárenskú činnosť. Ďalej poukázali,
že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v obci I., zapísané na LV č. XXXX,
označené ako parcely registra „C", evidované na katastrálnej mape parc. č. 104 o výmere 539 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 105 o výmere 654 m2 - záhrady, parc. č. 106 o výmere 331 m2 -
záhrady, stavby - rodinný dom súpisné č. XXX na parcele č. 104. Predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcov sa nachádzajú vo vzdialenosti asi 7 metrov od stavby, na ktorú bolo vydané dodatočné
stavebné povolenie - Odstavnej plochy. Medzi stavbou Odstavnej plochy a nehnuteľnosťami žalobcov sa
nachádza miestna komunikácia. Žalobcovia v žalobe namietali, že Obec Čáry ako prvostupňový správny
orgán a ani druhostupňový správny orgán t. j. žalovaný pri rozhodovaní nepostupovali v súlade so



zákonom. Žalobcovia namietali, že pri dodatočnom stavebnom povolení podľa § 88a ods. 7 stavebného
zákona platia primerané ustanovenia § 58 a § 66 stavebného zákona. Ďalej poukázali, že predmetná
stavba, na ktorú bolo vydané dodatočné stavebné povolenie je určená na parkovanie, prekladisko a
vykonávanie opráv. V dôsledku tejto činnosti vzniká nadmerný hluk, prašnosť, škodlivé plyny a vibrácie.
Podľa stanovísk uvedených v rozhodnutiach konajúcich orgánov tieto vplyvy nie sú v takom rozsahu,
aby ohrozovali zdravie žalobcov. S predmetnými stanoviskami však žalobcovia nesúhlasia a nesúhlasia
preto, lebo tieto stanoviská nebrali do úvahy tú skutočnosť, že rodinný dom žalobcov sa nachádza v
tesnej blízkosti s povolenou stavbou. V predmetnom rodinnom dome býva šesť osôb, z toho jedno
osemmesačné dieťa. Žalobcovia ďalej namietali, že stavebníčka L. I. predložila projekt, ktorý vypracoval
projektant Ing. P. U., pričom tento je nedostatočný pre to, aby bolo vydané dodatočné stavebné
povolenie, čo skonštatoval aj odvolací orgán vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.05.2016, ktorý okrem
iného napadnuté rozhodnutie Obce Čáry zo dňa 17.12.2015 zrušil a vrátil na nové konanie a zaujal také
stanovisko, že majú byť predložené ďalšie doklady v súlade s ustanovením § 58 ods. 1 stavebného
zákona, a to projektová dokumentácia, z ktorej je zrejmý pôvodný a navrhovaný stav - pôdorysy, rezy,
pohľady, prepočet potreby parkovacích miest v zmysle STN 736110 a Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. - v
projekte stavby musí byť uvedený súlad návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou obce. Tak isto
aj rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov
štátnej správy alebo samosprávy k dodatočnému povoleniu stavby na základe ktorých bude zrejmé,
že sú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce. Žalobcovia preukázali, že predmetný projekt
vypracovaný Ing. P. U. nerieši spôsob zachytávania prevádzkových kvapalín, v dôsledku ktorého môže
dôjsť k požiaru tak, ako sa to stalo v roku 2013. Vzhľadom na vzdialenosť rodinného domu žalobcov
od povolenej stavby, žalobcom hrozí vznik škody, keďže zachytávanie uvedených zdraviu škodlivých a
horľavých látok projekt nerieši, čo v konečnom dôsledku znamená, že uvedené kvapalné látky môžu
byť odvádzané do pôdy, ktorá bude následne týmto kontaminovaná a budú ohrozené aj spodné vody.
Žalobcovia ďalej uviedli, že projekt stavby je vypracovaný nesprávne, v rozpore so skutočnosťou aj v
tom, že stavba rodinného domu žalobcov pozostáva z dvoch objektov, pričom jeden objekt obsahuje
šesť miestností, druhý objekt obsahuje päť miestností a obidva objekty sú prepojené chodbou, takže
tvoria jeden celok. Napriek tejto skutočnosti, projektant časť objektu domu, ktorý obsahuje päť miestností
posúdil ako hospodársku budovu, hoci v skutočnosti sa jedná o časť rodinného domu slúžiaceho na
bývanie. Táto časť rodinného domu je vzdialená od Odstavnej plochy 7 metrov a týmto projektant
nezistil skutkový stav, vychádzal z vyjadrenia stavebníčky, že predmetná časť domu je hospodárskou
budovou. Žalobcovia ďalej namietali, že predmetná stavba je v rozpore s vyhláškou č. 532/2002 Z. z.
o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Podľa § 8 ods. 4 uvedenej
vyhlášky garáž, odstavná plocha a parkovacia plocha pre vozidlá nad 3,5 t sa umiestňujú mimo obytnej
časti mesta a obce, okrem stavieb garáže, odstavnej a parkovacej plochy, v uzatvorených priestoroch
stavby a okrem stavieb garáže, odstavnej a parkovacej plochy pre špeciálne policajné vozidlo, požiarne
vozidlo a sanitné vozidlo. Z obsahu rozhodnutia obce Čáry a z obsahu rozhodovania žalovaného je
nesporné, že sa jedná o odstavnú plochu a parkovaciu plochu pre vozidlá nad 3,5 t a predmetná stavba
je povolená s umiestnením v intraviláne obce, teda v obytnej časti obce. Takže bez ohľadu na jednotlivé
stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy priamo z tejto vyhlášky vyplýva, že takáto stavba nemôže
byť umiestnená, ani povolená, keďže sa nachádza v intraviláne obce I.. Vzhľadom na tieto skutočnosti
navrhujú žalobcovia zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu
a vec vrátiť špeciálnemu stavebnému úradu obci Čáry na ďalšie konanie.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika, vyjadrenie ďalších účastníkov

7.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 19.12.2017, keď uviedol, že Okresný úrad Senica, odbor
cestnej dopravy a pozemných komunikácií Senica, preskúmaním napadnutého rozhodnutia v celom
rozsahu ako aj spisového materiálu týkajúceho sa veci dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového
špecializovaného špeciálneho stavebného úradu obce Čáry zo dňa 02.12.2016 bolo správne a v súlade
s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. ako aj zákona č. 50/1976 Zb. (stavebného zákona). V odvolaní
proti rozhodnutiu Obce Čáry, dôvody uvádzané účastníkmi konania U. F. a Y. F., správny orgán vyhodnotil
ako nedôvodné. Preskúmaním zákonnosti postupu prvostupňového orgánu odvolací orgán zistil, že



prvostupňový špeciálny stavebný úrad postupoval v súlade so všetkými platnými procesnoprávnymi
ustanoveniami a zistil, že uskutočnením stavby, ani jej budúcim užívaním nie sú ohrozené záujmy
spoločnosti, ani neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov
konania. Stanoviská a podmienky dotknutých orgánov boli skoordinované a zahrnuté do podmienok
dodatočného stavebného povolenia. V priebehu konania o dodatočnom povolení stavby nezistil
špeciálny stavebný úrad také dôvody, ktoré by bránili vydaniu rozhodnutia o dodatočnom povolení
stavby. Preskúmaním kompletného spisového materiálu a napadnutého rozhodnutia, nezistil správny
orgán porušenie zákonnosti vydaného dodatočného stavebného povolenia špeciálnym stavebným
úradom Obcou Čáry a preto odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

8.
Odvolací orgán skonštatoval, že v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne odôvodnil
neopodstatnenosť námietok a argumentov uvedených v odvolaní, a preto považuje svoje rozhodnutie
za zákonné.

9.
Dňa 20.11.2018 zaslali žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súdu repliku, v ktorej
uviedli, že nezákonnosť rozhodnutia žalovaného odôvodňujú aj tým, že projektant časť objektu domu
ktorý obsahuje 5 miestností posúdil ako hospodársku budovu, hoci v skutočnosti sa jedná o časť
rodinného domu slúžiaceho na bývanie. Projektant nezistil skutkový stav riadne, vychádzal z vyjadrenia
stavebníčky, že predmetná časť domu je hospodárskou budovou. Ďalej právna zástupkyňa žalobcov
uviedla, že Okresný úrad Trnava, na základe podnetu žalobcov, oznámil žalobcom, že dňa 29.10.2018
vykoná štátny stavebný dohľad na stavbe Hospodárska budova, patriacej stavebníkovi U. F. a jeho
manželke Y. F.. Štátny stavebný dohľad bol vykonaný v uvedený deň, pričom bolo preukázané, že stavba
bola uvedená do trvalého užívania 01.12.1955, na základe kolaudačného rozhodnutia, ktorý vydala
Rada ONV, odbor výstavby v Senici, č. Výst. 2011/55. Touto listinou preukazujú, že v konaní mal žalovaný
aplikovať § 8 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., keďže sa jedná o rodinný dom a nie o hospodársku
budovu.

10.
V predmetnej veci sa vyjadrila aj ďalšia účastníčka konania - stavebníčka L. I., listom zo dňa
03.04.2019, kde uviedla, že podľa jej názoru v odvolacom konaní sa žalovaný dostatočným spôsobom
vysporiadal s vykonštruovanými námietkami žalobcov U. F. a jeho manželky. Námietky žalobcov
nemali a nemajú vecnú povahu, spočívajú v narušených susedských vzťahoch. V tejto súvislosti je
potrebné dať do pozornosti, že žalobcovia už uplatnili všetky uvedené námietky v súdnom konaní
formou občianskoprávnej žaloby na Okresnom súde v Senici. Tak isto sa domáhali ochrany pred
hlukom, prachom a vibráciami a pozabudli na skutočnosť, že ich rodinný dom je orientovaný obytnými
miestnosťami do hlavnej ulice M. M., ktorou prechádza štátna cesta 2. triedy Senica - Kúty, s frekvenciou
pohybu nákladných vozidiel vo dne, v noci, rádovo v tisíckach. Podľa jej názoru neexistuje reálne žiadny
technický ani právny dôvod na to, aby nemohlo byť vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby
„Odstavná plocha“ v k. ú. I.. Povolená stavba neodporuje žiadnemu zákonu ani zámerom rozvoja Obce
Čáry. Je situovaná v časti obce mimo obytné domy, susedí s miestnou komunikáciou, ktorej pozemky
sú v celosti vo vlastníctve stavebníčky a s extravilánom obce využívaným ako poľnohospodárska pôda.

11.
K vyjadreniu stavebníčky sa písomne vyjadrila právna zástupkyňa žalobcov dňa 11.06.2019, keď uviedla,
že stavebníčka tvrdí, že stavba bude slúžiť na krátkodobé odstavenie ľahkých nákladných automobilov
jej synov do 7,5 t, bez akejkoľvek ďalšej činnosti. Toto tvrdenie je nepravdivé, pretože účelom využitia
stavby podľa žiadosti o vydanie stavebného povolenia je okrem parkovania aj prekládka. Čo sa týka
tvrdenia, že námietky žalobcov nemajú vecnú povahu a spočívajú v narušených susedských vzťahoch a
s poukazom na konanie pred Okresným súdom v Senici, k tomuto uviedla, že žalobu zobrali žalobcovia
späť z dôvodu, že sa rozhodli uplatniť svoje práva v stavebnom konaní.



12.
Na písomné stanovisko právnej zástupkyne žalobcov zareagovala listom aj stavebníčka L. I. dňa
31.07.2019, keď uviedla, že trvá na tom, že námietky žalobcov nemajú vecnú povahu, spočívajú v
narušených susedských vzťahoch, že jej synovia predmetnú plochu nevyužívajú a využívať ani na
parkovanie, ani na prekládku tovaru nebudú.

13.
V predmetnej veci bola ako ďalšia účastníka uvedená p. U. I., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom M., X. XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, pričom za túto účastníčku, na základe dedičského
rozhodnutia 5D/95/2019, Dnot 176/2019 zo dňa 28.10.2019, boli pribraté do konania jej dcéry Y. X., rod.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. ulica XXXX/XX, XXX XX V. - P., Y. U., rod. I., nar. X.X.XXXX, bytom X.
XXX/XX, XXX XX V. a L. F., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX V..

14.
Uvedené dedičky po zomrelej U. I., rod. P., svojim písomným vyjadrením zo dňa 07.02.2020 uviedli,
že ospravedlňujú svoju neúčasť na pojednávaní a ďalej uviedli, že nezistili dôvod pre ktorý by sa mali
zúčastniť pojednávania, keďže podľa ich názoru došlo k zámene v priezviskách účastníkov a ich matka
U. I., rod. P. nemala byť účastníčkou konania a takže ani tieto osoby sa necítia byť účastníčkami konania.

15.
Dňa 30.07.2019 vstúpila do konania Krajská prokuratúra v Trnave, ktorá súdu zaslala dňa 09.10.2019
stanovisko, v ktorom uviedla, že označené konanie a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa trpia
procesnými vadami, s ktorými sa odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal.

Už od počiatku, ako aj v ústnom konaní, ktoré bolo spojené s miestnym zisťovaním dňa 22.11.2016, si
manželia F. uplatnili námietku, v ktorej uviedli, že osadenie stavby je v rozpore s ust. § 8 ods. 4, ods.5
vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách
na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie v znení zmien a doplnkov (ďalej len ,,vyhláška č. 532/2002 Z. z“).

Podľa § 8 ods.4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. garáž, odstavná a parkovacia plocha pre vozidlo nad 3,5 t
sa umiestňujú mimo obytnej časti mesta a obce okrem stavieb garáže, odstavnej a parkovacej plochy v
uzatvorených priestoroch stavby a okrem stavieb garáže, odstavnej a parkovacej plochy pre špeciálne
policajné vozidlo, požiarne vozidlo a sanitné vozidlo.

Podľa § 8 ods.5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. odstavná plocha a garáž majú byť usporiadané a zrealizované
tak, aby ich užívanie neškodilo zdraviu ľudí a nerušilo prácu, bývanie a pokoj v okolí svojím hlukom alebo
zápachom. Odstavná plocha má byť zazelenená.

Označená námietka bola síce v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uvedená, ale správne orgány
ju v konkrétnostiach nevyhodnotili, k tejto vo svojich odôvodneniach zaujali zmätočné a nezrozumiteľné
stanoviská. Z vydaných rozhodnutí nie je zrejmé, či dodatočne povolená stavba spĺňala podmienky
stanovené v § 8 ods.4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z a či stavebný úrad vykonal konkrétne zistenia v tom
smere, či odstavná plocha reálne ohrozuje bývanie a pokoj v okolí svojim hlukom (prípadné meranie
hluku) a či je zrealizovaná tak, aby jej užívanie neškodilo zdraviu ľudí a nerušilo prácu, bývanie a pokoj v
okolí svojím hlukom. Správny orgán sa splnením podmienok určených v § 8 ods.4 vyhlášky č. 532/2002
Z. z nezaoberal a ani sa nesnažil určiť stavebníkovi technické podmienky, ktoré by zamedzovali,
resp. znižovali hluk z tejto prevádzky a zabezpečili by tak lepší komfort bývania všetkým občanom v
zastavanom území obce. Citovanie zákonných ustanovení bez bližších súvislostí s prijatými závermi
a s odkazom na záväzné stanoviská či vyjadrenia stavebníka nemožno považovať za dostatočné
odôvodnenie rozhodnutia. Prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia odkázal účastníkov
konania ohľadom znečistenia ovzdušia, prachu a hluku na uplatnenie ochrany ich práv na príslušnom
súde a zároveň k odôvodneniu zamietnutia námietky nesúladu s ust. § 8 vyhlášky č. 532/2000 Z. z.
uviedol, že obec Čáry nemá prijatý územný plán obce, avšak vzhľadom na posúdenie z hľadiska zámerov
a cieľov územného plánovania, stavebného poriadku, starostlivosti o životné prostredie a jednotnej
technickej politiky dospel k záveru, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. Takéto odôvodnenie
považuje prokuratúra za nepreskúmateľné pre jeho zmätočnosť a nepreukázateľnosť týchto tvrdení.



Odvolací orgán, ktorý prvostupňové rozhodnutie potvrdil, poukázal k námietke zhoršenia kvality ovzdušia
na stanovisko orgánu ochrany ovzdušia a k rozporu s ust. § 8 ods.4 citovanej vyhlášky sa odvolací orgán
nevyjadril. Oba orgány sa k rozostavanej stavbe vyjadrovali len s odkazom na záväzné stanoviská a
vyjadrenia dotknutých orgánov, avšak z vlastnej iniciatívy na vyváženie negatívneho vplyvu umiestnenia
takejto stavby do zastavaného územia obce, kde sa znižuje pohoda bývania, nevykonali žiadne zistenia,
ani opatrenia na zníženie negatívnych dopadov.

Prokuratúra má za to, že oba správne orgány vydali v tomto smere nepreskúmateľné rozhodnutia, ktoré
sú nezrozumiteľné a nejasné, lebo jednoznačne nepreukázali súlad dodatočne povolenej stavby s ust. §
8 ods.4 a ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. a s verejným záujmom. K otázke rušenia bývania a poškodenia
zdravia nevykonali žiadne dôkazy a svoje rozhodnutia odôvodnili zmätočne s odkazom na vyhlášku č.
55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii v znení zmien a
doplnkov (obec Čáry) a s odkazom na záväzné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva
Senica zo dňa 12.12.2013, ktoré však bolo vydané k územnému konaniu neskôr zrušeného rozhodnutia
a s odkazom na stanovisko Okresného úradu Senica, odboru starostlivosti o životné prostredie, ktoré
sa však týkalo výhradne kvality ovzdušia.

Vzhľadom na uvedené má prokuratúra za to, že v danej veci boli splnené podmienky pre zrušenie
napadnutého rozhodnutia podľa ust. § 191 ods.1 písm. d) Správneho súdneho poriadku, ktoré je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Krajská prokuratúra Trnava preto
navrhuje správnemu súdu napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Senica, odboru cestnej dopravy
a pozemných komunikácií č. OU-SE-OCDPK- 2017/003243-KOA zo dňa 09.05.2017 v spojení s
rozhodnutím obce Čáry č. SOU-753/2014-BAD zo dňa 02.12.2016 podľa § 191 ods. 1 písm. d)
Správneho súdneho poriadku rozsudkom zrušiť.

IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

16.
Krajský súd v Trnave prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 20.02.2020 podľa § 107 ods. 1 SSP,
pričom zistil, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu
na ďalšie konanie.

17.
Podľa § 88 stavebného zákona
(1) Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť,
b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi
iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom,
c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie ( § 102 ods. 3),
d) dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.
(2) Odstránenie stavby podľa odseku 1 písm. b) nariadi stavebný úrad vlastníkovi stavby, ktorý je
stavebníkom, alebo nájomcovi stavby, ak je stavebníkom podľa § 58 ods. 3.
(3) Na odstránenie stavby, pokiaľ nebolo nariadené, je potrebné povolenie stavebného úradu, ak tento
zákon neustanovuje inak. O povolenie môže žiadať vlastník stavby. V žiadosti o povolenie vlastník stavby
uvedie druh, účel, miesto a označenie stavby, dôvody odstránenia stavby a dátum predpokladaného
začatia a skončenia prác, či stavbu odstráni svojpomocne alebo prostredníctvom zhotoviteľa, ako sa
naloží s odpadom a s uvoľneným pozemkom a aké opatrenia sú potrebné na zabezpečenie susedných
pozemkov a stavieb.
(4) Povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie zariadenia staveniska, ktorého
dočasnosť bola obmedzená v stavebnom povolení na čas trvania stavby, a na odstránenie stavieb a



zariadení, ktoré nepodliehajú stavebnému povoleniu. Pri drobných stavbách [ § 55 ods. 2 písm. b)] a
reklamných stavbách postačí ohlásenie lehoty, do ktorej budú odstránené.
(5) Vlastník zariadenia staveniska vopred prerokuje so stavebným úradom možnosť ďalšieho využitia
zariadenia staveniska, ak ho možno po dokončení výstavby využiť na iné účely. Podľa výsledku
prerokovania buď predloží stavebnému úradu návrh na zmenu účelu užívania, prípadne na stavebné
úpravy, alebo zariadenie staveniska po dokončení výstavby odstráni.
(6) Na odstránenie reklamnej stavby sa povolenie stavebného úradu nevyžaduje.
(7) Povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa
§ 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby
podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139
ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku
alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto
zákona. Stavebný úrad
a) ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby
súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia,
b) ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia
výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe,
kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej
stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že
stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa
márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením
reklamnej stavby.
(8) Vlastník pozemku alebo stavby, záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované
podľa tohto zákona alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a)
až c)], je oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby odstrániť
reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby.

Podľa § 120 ods.2 stavebného zákona
(2) Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku
1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska
podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok
určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady
povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu
územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom
zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené
v územnom pláne obce.

Podľa § 140b stavebného zákona
(1) Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo
iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je
ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny
orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými
stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
(2) Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej
osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného
predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň
nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.
(3) Dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci
vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné
stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal.
Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné
stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením
dôvodov podľa zákona.
(4) Lehota na podanie záväzného stanoviska, stanoviska a vyjadrenia je 30 dní; ak ide o stavby diaľnic
a rýchlostných ciest je 7 dní, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 15a)



(5) Pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje
podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný
úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán
stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od
orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty
na rozhodnutie veci stavebným úradom.
(6) Ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska,
odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu
príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k
obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a
vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú
lehoty na rozhodnutie o odvolaní.
(7) Ak je právoplatné rozhodnutie podľa tohto zákona založené na obsahu záväzného stanoviska
dotknutého orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené alebo zmenené pre rozpor so zákonom, ide o dôvod na
obnovu konania.

Podľa § 8 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.
(4) Garáž, odstavná a parkovacia plocha pre vozidlo nad 3,5 t sa umiestňujú mimo obytnej časti mesta a
obce okrem stavieb garáže, odstavnej a parkovacej plochy v uzatvorených priestoroch stavby a okrem
stavieb garáže, odstavnej a parkovacej plochy pre špeciálne policajné vozidlo, požiarne vozidlo a sanitné
vozidlo.

Podľa § 8 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.
(5) Odstavná plocha a garáž majú byť usporiadané a zrealizované tak, aby ich užívanie neškodilo zdraviu
ľudí a nerušilo prácu, bývanie a pokoj v okolí svojím hlukom alebo zápachom. Odstavná plocha má byť
zazelenená.

18.
Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní uviedla, že chce požiadať, že na rozdiel od podanej žaloby
v zmysle ust. § 191 ods. 4 SSP nežiada vec vrátiť na ďalšie konanie, ale žiada len zrušiť obe rozhodnutia
správnych orgánov. Poukázala na rozhodnutie obce, kde na prvej strane je jasne uvedené, že odstavná
plocha, na ktorú bolo vydané dodatočné stavebné povolenie, bude slúžiť pre vozidlá nad 3,5 t a na
str.2 je konštatované, že táto plocha sa nachádza v zastavanom území obce. Táto skutočnosť je v
rozpore s ust. § 8 ods. 4 vyhl. č.532/2002 Z. z., podľa ktorej takéto stavby - parkoviská, odstavné plochy
a pod. je možné zriaďovať len mimo obce. Uviedla, že správne orgány poukázali, že stavba na ktorú
bolo vydané dodatočné stavebné povolenie je vo verejnom záujme, avšak nezdôvodnili tento verejný
záujem vo svojom rozhodnutí. Ďalej poukázala na to, že obec Čáry prijala dňa 31.5.2019 všeobecným
nariadením číslo 2/2019 územný plán obce, ktorý neráta s tým, že na ploche, na ktorú bolo vydané
dodatočné stavebné povolenie, by mali byť v budúcnosti stavebné pozemky. Záverom uviedla, že
žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa nezaoberal všetkými námietkami ktoré vzniesli žalobcovia
a preto považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné a zmätočné.

19.
Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že v čase keď bolo vydané dodatočné stavebné
povolenie, nebol obcou Čáry prijatý žiadny územný plán obce, postupovalo sa podľa všeobecného
predpisu. Poukázala na to, že v čase keď bola podaná žiadosť o dodatočné stavebné povolenie,
stavebníčka už mala začatú stavbu a teda úlohou stavebného úradu bolo preskúmať, či je možnosť
vydania dodatočného stavebného povolenia v súlade s jej žiadosťou. Podľa názoru žalovaného,
stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, pretože všetky vyzvané dotknuté orgány vydali súhlasné
stanoviská, len žalobcovia nesúhlasili s vydaním dodatočného stavebného povolenia. Čo sa týka
porušenia ust. § 8 ods. 4 vyhl.č.532/2002 Z. z., poukázala na to, že toto ustanovenie treba vykladať
aj v širšom kontexte, pretože je tam uvedený aj prípad, na ktorý sa vzťahuje aj daný prípad, ktorý je
prejednávaný a to, že v obytnej zóne môžu byť parkoviská v uzatvorených priestoroch stavby.

20.
Poverená zástupkyňa ďalšieho účastníka konania 11/ Krajská prokuratúra Trnava uviedla, že sa
pridržiava písomného vyjadrenia ktoré zaslali súdu. Je toho názoru, že sa jednalo od začiatku o čiernu



stavbu. Problém sa ťahal od r.2015. Je pravda, že pri takejto stavbe vypadáva územné konanie a
pri dodatočnom stavebnom povoľovaní stavby je preto povinnosťou orgánu obzvlášť posúdiť verejný
záujem na takejto stavbe, čo však v danom prípade zo strany správnych orgánov posudzované nebolo.
Stavba je v katastrálnom území dediny, kde majú parkovať aj parkujú kamióny, uskutočňuje sa tam
vykládka tovaru a to, že sa jedná o oplotenú stavbu, je aj podľa vyjadrenia prokuratúry novinkou, keďže
táto skutočnosť nevyplýva zo spisového materiálu a ani zo samotných rozhodnutí.

21.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil nasledovný skutkový stav:
Stavebníčka L. I., bytom I., M. M. XXX, začala realizovať stavbu - „Odstavná plocha“ bez riadneho
stavebného povolenia ešte v roku 2012, pričom žiadosť o dodatočné povolenie stavby podala až
25.02.2014. K žiadosti doložila projektovú dokumentáciu stavby, výpis z katastra nehnuteľností,
geometrický plán zamerania nehnuteľnosti a vyjadrenia dotknutých správcov inžinierskych sietí.

22.
Nakoľko uvedená žiadosť nepostačovala pre špeciálny stavebný úrad na riadne posúdenie veci, Obec
Čáry dňa 27.02.2014 vyzvala stavebníčku na doloženie dokladov a konanie prerušili. Stavebníčka L. I.
doplnila doklady dňa 21.03.2014, pričom Obec Čáry oznámením zo dňa 25.03.2014 začala konanie o
dodatočnom povolení stavby a dotknuté strany pozvala na ústne prejednanie veci.

23.
Dňa 07.04.2014 bol Obci Čáry doručený návrh účastníkov konania U. F. a Y. F. na uloženie povinnosti
zdržať sa zásahov do vlastníckych práv z dôvodu, že títo účastníci, t. j. žalobcovia podali na Okresný
súd v Senici žalobu, ktorá sa riešila v konaní 11C/64/2014. Z uvedeného dôvodu dňa 05.05.2014 Obec
Čáry prerušila stavebné konanie.

24.
Dňa 24.04.2015 bolo Obci Čáry doručené uznesenie Okresného súdu Senica č. 11C/64/2014 zo dňa
28.01.2015, ktorým bolo konanie zastavené a preto následne správny orgán pokračoval v stavebnom
konaní, oznámením zo dňa 04.06.2015.

25.
Dňa 17.12.2015 vydala Obec Čáry dodatočné stavebné povolenie na „Odstavnú plochu“ pod číslom
č.j.SOÚ-753/2014-BAD, pričom proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, na základe
ktorého odvolací orgán Okresný úrad Senica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií,
rozhodnutím číslo OU-SE-OCDPK-2016/002772 zo dňa 13.05.2016 obe rozhodnutia zrušil a vrátil vec
na nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu.

26.
Dňa 10.07.2016 Obec Čáry ako špeciálny stavebný úrad začal konanie vo veci a vyzval stavebníčku
na doloženie dokladov k dodatočnému povoleniu stavby a súčasne stanovil lehotu 90 dní na doloženie
potrebných dokladov. Žalobcovia podali pri ústnom jednaní námietky, v ktorých uviedli, že nesúhlasia s
vydaním dodatočného stavebného povolenia, pretože prevádzka na stavbe ich ruší prachom, hlukom,
vibráciami a ďalej uviedli, že uvedená stavba je v rozpore s § 8 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.

27.
Následne Obec Čáry napadnutým prvostupňovým rozhodnutím číslo č.j.SOÚ-753/2014-BAD zo dňa
02.12.2016 vydal dodatočné stavebné povolenie na „Odstavnú plochu“ stavebníčke L. I., proti ktorému
podali opätovne odvolanie žalobcovia, pričom žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým
rozhodnutím zo dňa 09.05.2017 zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obce
Čáry zo dňa 02.12.2016.

28.
Krajský súd k jednotlivým námietkam žalobcov uvádza nasledovné:



Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že medzi účastníkmi nie je sporné, že stavebníčka
L. I. začala realizovať stavbu „Odstavná plocha“ bez riadneho stavebného povolenia ešte v roku 2012,
pričom až 25.2.2014 podala žiadosť o dodatočné stavebné povolenie. Ďalej medzi účastníkmi nie je
sporné ani to, že v žiadosti stavebníčka uviedla, že odstavná plocha má slúžiť na parkovanie nákladných
motorových vozidiel nad 3,5 tony a zároveň bude slúžiť aj k prekladaniu materiálu z jedného kamióna
na druhý v obci Čáry.

29.
Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 88a stavebného zákona, podľa ktorého ak
stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne
z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určitej lehote predložil doklady o tom, že
dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi
a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného
stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami
na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

30.
Krajský súd zistil, že stavebný úrad nezačal konanie ex offo, avšak začal na základe žiadosti stavebníčky,
avšak stavebný úrad postupoval tak, že si vyžiadal stanoviská dotknutých orgánov na posúdenie otázky,
či dodatočné povolenie stavby je v súlade so záujmami chránenými týmto zákonom.

31.
Stavebný úrad ako aj žalovaný sa odvoláva vo svojom rozhodnutí na stanoviská dotknutých orgánov,
ktoré mali potvrdiť, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. Tu treba vychádzať z otázky, čo sa
rozumie pod verejným záujmom.

32.
Verejný záujem je druhom záujmu, ktorý je všeobecne prospešný. Je opakom čisto súkromného
záujmu, pričom ide o neurčitý pojem, teda ide o slová a slovné spojenie použité v textoch právnych
predpisov na formálne vyjadrenie všeobecne bližšie nešpecifikovaných javov, ktoré však v právnej
norme nemajú definovaný explicitný obsah. Verejný záujem vyjadruje okamžitosť stavu záujmov a ich
vzájomnú hierarchiu, je časovo miestne premenný a preto sa musí posudzovať len v konkrétnej situácii,
v konkrétnom mieste a v konkrétnom čase.

33.
Jedným z najkomplexnejších právnych predpisov upravujúci pojem verejný záujem je ústavný zákon č.
357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. V zmysle článku
III. ods. 2 tohto zákona verejným záujmom je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný
prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom a je v kontradikcii s osobným záujmom, ktorý
prináša majetkový alebo iný prospech len jednej osobe, prípadne len určitému okruhu osôb. Z tejto
definície je možné vychádzať aj pri skúmaní verejného záujmu v stavebnom konaní, kedy stavebný
úrad z hľadiska skúmania rozporu alebo súladu stavby s verejným záujmom musí preskúmať, či stavba
resp. vydané dodatočné stavebné povolenie rešpektuje záujmy viacerých osôb, teda širšieho okruhu
osôb a nielen úzkeho okruhu osôb, pokiaľ z iného ustanovenia vyplýva, že táto stavba porušuje určitý
právny predpis, resp. tento právny predpis obchádza. V tomto kontexte treba vychádzať z ust. § 8 ods.
4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., podľa ktorého garáž, odstavná parkovacia plocha pre vozidlo nad 3,5 t sa
umiestňuje mimo obytnej časti mesta a obce, okrem stavieb garáže, odstavnej a parkovacej plochy v
uzatvorených priestoroch stavby a okrem stavieb garáže, odstavnej a parkovacej plochy pre špeciálne
policajné vozidlo, požiarne vozidlo a sanitné vozidlo.

34.
V danom prípade je teda nesporné, že keďže ide o odstavnú plochu pre vozidlá nad 3,5 t, čo nerozporuje
ani jeden z účastníkov, je potrebné vykladať verejný záujem aj v kontexte ustanovenia § 8 ods. 4 vyhlášky
č. 532/2002 Z. z.

35.



Krajský súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, dospel k
záveru, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa vôbec nezaoberali posúdením otázky, či
dodatočné stavebné povolenie je v súlade s ustanovením § 8 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a tým,
že vo svojich rozhodnutiach uviedli, že stavba na ktorú bolo vydané dodatočné stavebné povolenie je v
súlade so záujmami spoločnosti vlastne uviedli, že stavba je vo verejnom záujme a teda že vzhľadom
na stanoviská dotknutých orgánov je v súlade aj so stavebným zákonom.

36.
Takéto stanovisko žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je podľa názoru krajského súdu
v rozpore s logickým výkladom ustanovenia § 88a stavebného zákona ako aj ustanovenia § 8 ods. 4
vyhlášky č. 532/2002 Z. z.

37.
Pokiaľ stavebný úrad resp. žalovaný konštatuje, že stavba je v súlade s verejným záujmom, teda so
záujmami spoločnosti, je potrebné, aby tento verejný záujem jasne zdôvodnil vo svojom rozhodnutí a
uviedol v čom vidí súlad s verejným záujmom na zhotovenie stavby na základe dodatočného stavebného
povolenia. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán túto skutočnosť neuviedli vo svojich rozhodnutiach,
odvolali sa len na stanoviská dotknutých orgánov bez toho, aby zdôvodnili súlad s verejným záujmom
obce Čáry.

38.
Na druhej strane treba uviesť, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí na strane 2
konštatuje, že stavba, na ktorú sa vydalo dodatočné stavebné povolenie je v zastavanej časti obce a
na druhej strane tvrdí, že nie je možné posudzovať súlad stavby s ustanovením § 8 ods. 4 vyhlášky
č. 532/2002 Z. z. a to z toho dôvodu, že obec Čáry nemá spracovaný územný plán obce, čo je v
súlade s ustanovením § 141 ods. 3 stavebného zákona. Túto skutočnosť konštatuje aj druhostupňový
správny orgán, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatuje, že nakoľko územný plán obce nie je spracovaný a
schválený, nie je možné určiť, že sa predmetná stavba nachádza v obytnom území obce. Tieto tvrdenia
žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu sú v rozpore s tým čo bolo v danom konaní zistené
ako aj čo bolo konštatované prvostupňovým správnym orgánom, že odstavná plocha na ktorú sa vydalo
dodatočné stavebné povolenie je v zastavanej časti obce.

39.
Krajský súd z uvedeného dôvodu konštatuje, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vydali
rozhodnutie napriek tomu, že v jednej časti konštatujú, že stavba na ktorú bolo vydané dodatočné
stavebné povolenie je v zastavanom území obce Čáry a na druhej strane konštatujú, že nakoľko nebol
spracovaný územný plán obce, nie je možné posudzovať či odstavná plocha na ktorú bolo vydané
dodatočné stavebné povolenie je v obytnej časti obce, resp. mimo obytnej časti obce.

40.
V tejto súvislosti krajský súd musí konštatovať, že sa plne stotožňuje so stanoviskom Krajskej prokuratúry
v Trnave, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné,
nezrozumiteľné, nejasné a zmätočné, pretože žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa dostatočným
spôsobom nevysporiadali s preukázaním súladu dodatočne povolenej stavby s ust. § 8 ods. 4, § 8 ods.
5, vyhlášky č. 532/2002 Z. z. ako aj s otázkou verejného záujmu.

41.
Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní síce uviedla, že zo strany stavebného úradu resp.
žalovaného bolo posudzované aj súlad s ust. § 8 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., keď podľa jej
názoru ide o odstavnú plochu v uzatvorených priestoroch stavby, na čo myslí aj ust. § 8 ods. 4 citovanej
vyhlášky, avšak z vykonaného prieskumu ako aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ako aj z
odôvodnenia žalovaného táto skutočnosť žiadnym spôsobom nevyplýva.

42.



Krajský súd musí konštatovať aj to, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa vôbec nevysporiadali
s otázkou súladu § 8 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. s dodatočným vydaním stavebného povolenia,
napriek tomu, že táto námietka bola vznesená žalobcami ešte pred prvostupňovým správnym orgánom
pri ústnom prejednaní veci. Tejto otázke venovali v podstate len jeden argument a to, že nebolo možné
posúdiť či je odstavná plocha na ktorú bolo vydané dodatočné stavebné povolenie v intraviláne obce,
resp. v extraviláne obce, pretože obec nemá prijatý územný plán obce a tento teda nebol ani schválený.

43.
Krajský súd v tejto súvislosti konštatuje, že ide o alibistický výklad a tendenčné vysporiadanie sa s
uvedenou námietkou, keďže pracovníci stavebného úradu obce Čáry poznajú pomery v obci a preto nie
je možné akceptovať vysvetlenie, že nie je zistiteľné, v akej časti obce sa odstavná plocha na ktorú bolo
vydané dodatočné stavebné povolenie nachádza.

44.
Pokiaľ ide o ďalšie námietky ktoré vzniesli žalobcovia v danom konaní, krajský súd poznamenáva, že
nepovažuje za potrebné vyhodnotiť dôvodnosť týchto námietok, keďže došlo k zrušeniu napadnutého
rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia z iných dôvodov a vyhodnotenie ďalších námietok ktoré
vzniesli žalobcovia by neprinieslo iné rozhodnutie vo veci. Krajský súd považuje vysporiadanie sa s
vyššie uvedenými námietkami uvedenými v bode 28 - 43 za zásadné námietky, ktoré mali vplyv na
meritórne rozhodnutie vo veci.

45.
Podľa krajského súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu je zmätočné,
je nedostatočne odôvodnené a vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto krajský
súd zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP a vec vrátil
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

46.
Pokiaľ ide o žiadosť právnej zástupkyne žalobcov, ktorú vzniesla na pojednávaní, že žiada aby boli
rozhodnutia správnych orgánov len zrušené bez toho, aby bola vec vrátená správnemu orgánu na ďalšie
konanie, krajský súd poznamenáva, že keďže konanie o dodatočnom povolení stavby bolo začaté na
základe žiadosti stavebníčky, v prípade že by krajský súd len zrušil napadnuté rozhodnutia a nevrátil vec
správnemu orgánu na ďalšie konanie, nedošlo by zo strany správnych orgánov k vydaniu rozhodnutia
o žiadosti stavebníčky o dodatočné stavebné povolenie, čo by bolo v rozpore so stavebným zákonom,
nakoľko ak bola podaná žiadosť o dodatočné stavebné povolenie, je potrebné aby o tejto žiadosti
stavebný úrad riadne rozhodol.

47.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

48.
O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, keď procesne úspešným žalobcom priznal
právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
O trovách konania ďalších účastníkov konania rozhodol súd podľa § 169 SSP, keď týmto nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože im žiadne nevznikli, keďže tieto osoby majú nárok len na trovy
ktoré vznikli s plnením ich povinností, ktoré im správny súd uložil. V danom konaní súd neuložil ďalším
účastníkom žiadne plnenie a preto bolo rozhodnuté o týchto trovách tak, že krajský súd týmto účastníkom
trovy nepriznal

49.



Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
( sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 2017200206)

  1. 19. 2. 2020Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/46/2017 z 19. 2. 2020 (toto rozhodnutie)
  2. 19. 2. 2020Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/46/2017 z 19. 2. 2020

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam