Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 47Sa/4/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200148 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:1019200148.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: JUDr. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. M. XXX, XXX XX M. (korešpondenčná adresa A. XXXX/XX, XXX XX D.), proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.12.2018, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.12.2018 podľa ustanovení § 67 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, príp. „ZSP“) a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 (ďalej len „Nariadenie č. 883/2004“) priznala žalobcovi predčasný dôchodok v sume 378,30 Eur mesačne. 2. Žalobca proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal včas odvolanie a namietal, že v rozpore s čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého sa do doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia toho štátu, považujú za doby zabezpečenia toho štátu, na území ktorého mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR, mu neboli do obdobia dôchodkového poistenia započítané obdobia dôchodkového poistenia počas jeho štúdia do 31.08.1976, hoci všetci jeho vtedajší zamestnávatelia mali ku dňu rozdelenia ČSFR sídlo na území Slovenskej republiky, čím je naplnená požiadavka čl. 20 Zmluvy o sídle zamestnávateľa občana a tiež mu nebolo započítané obdobie výkonu základnej vojenskej služby v československých ozbrojených silách od 01.09.1981 do 31.08.1982. žalobca považoval posudzovanie jednotlivých období jeho dôchodkového poistenia do 31.12.1992 iba podľa ustanovenia čl. 20 Zmluvy v jeho prípade za neopodstatnené a protiprávne. Zastal názor, že vzhľadom k tomu, že mal v období do 31.08.1976, ako aj počas vojenskej služby zamestnávateľov na území Slovenskej republiky, je potrebné uvedené obdobia započítať do obdobia dôchodkového poistenia podľa ustanovenia čl. 20 ods. 1 Zmluvy ako doby zabezpečenia Slovenskej republiky. Zároveň žalobca v odvolaní uviedol, že predčasný starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia od 01.09.1976 do 31.08.1981 a od 01.09.1982 do 31. 12.1992 si v súlade s čl. 20 ods. 1 Zmluvy uplatňuje u Českej správy sociálneho zabezpečenia podľa zákona Českej republiky č. 155/1995 Sb. o dôchodkovom poistení v znení neskorších predpisov. V odvolaní žalobca žiadal prepočítanie sumy starobného dôchodku a doplatenie rozdielu medzi výškou predčasného starobného dôchodku stanovenou napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne a výškou predčasného starobného dôchodku vypočítanou po započítaní obdobia dôchodkového poistenia do 31.08.1976 a obdobia vojenskej služby. 3. V rámci odvolacieho administratívneho konania generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a napadnuté prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie ako vecne správne potvrdil. 4. Žalovaná poukázala na to, že v súlade s čl. 8 ods. 1 Nariadenia č. 883/2004 a čl. 8 ods. 1 Nariadenia č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávacieho Nariadenia č. 883/2004, sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje čl. 20 Zmluvy medzi Slovenkou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 318/1994 a čl. 15 a 16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy. 5. S poukazom na čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy v spojení s čl. 20 ods. 2 Zmluvy žalovaná dôvodila, že ku dňu rozdelenia ČSFR mal žalobca zamestnávateľa Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky, t. j. zamestnávateľa, ktorý nie je zapísaný v obchodnom registri. Trvalý pobyt mal žalobca na území ČR, čo potvrdil vlastnoručným podpisom na žiadosti o predčasný starobný dôchodok zo dňa 01.08.2018. Všetky doby zabezpečenia, ktoré žalobca získal pred 1. januárom 1993, sa preto považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za tieto príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. 6. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 65a ZSP žalobca dosiahne dovŕšením 62 rokov a 139 dní, dňa 13. júla 2019. Od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, t. j. od 1. augusta 2018 do dovŕšenia dôchodkového veku do 13. júla 2019, chýba žalobcovi 346 dní. Žalovaná dôvodila, že Sociálna poisťovňa na nárok na predčasný starobný dôchodok zhodnotila všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, ako aj všetky vymeriavacie základy, a to na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia, priložených dokladov a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. V nadväznosti na uvedené žalovaná dala do pozornosti, že žalobca v žiadosti o predčasný starobný dôchodok zo dňa 01.08.2018 vyhlásil, že v období od 22.09.1997 do 31.10.1997 nebol zamestnaný a nebol ani zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Nakoľko tieto obdobia podľa § 60 ods. 1 ZSP nie sú obdobím dôchodkového poistenia, neboli žalobcovi zhodnotené na účely predčasného starobného dôchodku, pretože nebol dôchodkovo poistený. 7. Námietku žalobcu, že mu neboli do obdobia dôchodkového poistenia započítané obdobia dôchodkového poistenia počas jeho štúdia do 31.08.1976, hoci všetci jeho vtedajší zamestnávatelia mali ku dňu rozdelenia ČSFR sídlo na území Slovenskej republiky, čím je naplnená požiadavka čl. 20 ods. 1 Zmluvy o sídle zamestnávateľa občana a tiež mu nebolo započítané obdobie výkonu základnej vojenskej služby v československých ozbrojených silách od 01.09.1981 do 31.08.1982, žalovaná vyhodnotila ako nedôvodnú, pretože za uvedené obdobie je nutné aplikovať čl. 20 ods. 2 Zmluvy, podľa ktorého ak občan nemal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom zamestnávateľa so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, považujú sa doby zabezpečenia získané pred týmto dňom za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal občan trvalý pobyt ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. II. Žaloba a jej dôvody 8. Žalobca podal proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej včas správnu žalobu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalovanou, nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo nemá v nich oporu. Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutia orgánov sociálneho poistenia oboch stupňov a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. 9. Nesprávne právne posúdenie veci žalobca namietal z dôvodu, že Gymnázium Poprad a Gymnázium Banská Štiavnica považuje Sociálna poisťovňa za jeho zamestnávateľov, ktorí nemali v čase rozdelenia ČSFR sídlo na území ČSFR, t. j. v Slovenskej republike, ako aj Okresnú vojenskú správu v Poprade, ktorá žalobcu vyslala na výkon vojenskej služby v československých ozbrojených silách, žalovaná považuje za zamestnávateľa žalobcu, ktorý nemal v čase rozdelenia ČSFR sídlo na území ČSFR, t. j. v Slovenskej republike. 10. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalobca dôvodil tým, že v tomto rozhodnutí nie je uvedené, na základe akých podkladov žalovaná rozhodla o dobe sociálneho poistenia žalobcu, akými myšlienkovými pochodmi bola vedená, keď odmietla uplatniť ustanovenie čl. 20 ods. 1 Zmluvy na zamestnávateľov žalobcu do 31.08.1976 a od 01.09.1981 do 31.08.1982, ktorí mali v čase rozdelenia ČSFR sídlo na území ČSFR, t. j. v Slovenskej republike. Rovnako namietal vo vzťahu k zamestnávateľom žalobcu za vyššie uvedené obdobia, ktorí mali v čase rozdelenia ČSFR sídlo na území ČSFR, nedostatok dôvodov a úvahy žalovanej ohľadom použitia ustanovenia čl. 20 ods. 2 Zmluvy, ktorý sa uplatňuje v prípade zamestnávateľov, ktorí nemali v čase rozdelenia ČSFR sídlo na území ČSFR. 11. V súvislosti s námietkou rozporu skutkového stavu zobraného za základ rozhodnutia s obsahom administratívneho spisu žalobca poukázal na skutočnosť, že Sociálnej poisťovni odovzdal potvrdenie Gymnázia Poprad a Gymnázia Banská Štiavnica o stredoškolskom štúdiu na týchto školách. Zároveň potvrdenie o výkone vojenskej základnej služby žalobcu Sociálnej poisťovni zaslal Vojenský archív Trnava. 12. S poukazom na obsah čl. 20 ods. 2 Zmluvy žalobca dôvodil, že všetci jeho spomenutí zamestnávatelia (Gymnázia Poprad, Gymnázia Banská Štiavnica, aj Okresná vojenská správa Poprad) mali ku dňu rozdelenia ČSFR sídlo na území SR, preto je potrebné aplikovať ustanovenie čl. 20 ods. 1 Zmluvy, podľa ktorého sa doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR považujú za doby zabezpečenia toho štátu, na území ktorého mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR, t. j. na území Slovenskej republiky. Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že v súlade s čl. 20 ods. 1 Zmluvy mu mala Sociálna poisťovňa do doby jeho dôchodkového zabezpečenia započítať aj dobu stredoškolského štúdia do 31.08.1976 na Gymnáziu Poprad a na Gymnáziu Banská Štiavnica, ako aj dobu výkonu základnej vojenskej služby žalobcom od 01.09.1981 do 31.08.1982. 13. Aplikáciu ustanovenia čl. 20 ods. 2 Zmluvy na posudzovanie jednotlivých období dôchodkového poistenia žalobcu za vyššie uvedené obdobia žalobca považuje za protiprávne, pretože čl. 20 ods. 2 Zmluvy sa uplatňuje a týka sa iba prípadu, kedy občan nemal ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom zamestnávateľa so sídlom na území ČSFR. Toto však nie je prípad žalobcu, pretože v období do 31.08.1976 a od 01.09.1981 do 31.08.1982 mal žalobca vyššie uvedených zamestnávateľov so sídlom na území Slovenskej republiky, a preto je potrebné tieto doby započítať do obdobia dôchodkového poistenia žalobcu podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy ako doby zabezpečenia Slovenskej republiky. 14. Zároveň žalobca namietal, že na jeho žiadosť o zaslanie podkladov, na základe ktorých žalovaná rozhodla, dosiaľ žalobca nedostal od žalovanej odpoveď a neposlala žalobcovi zoznam podkladov ani ich zoznam, na základe ktorých rozhodla o priznaní predčasného starobného dôchodku žalobcu a na základe ktorých nezapočítala do obdobia dôchodkového zabezpečenia vyššie uvedené obdobia dôchodkového poistenia. III. Vyjadrenia žalovanej a žalobu 15. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 16. S poukazom na ustanovenia čl. 8 ods. 1 Nariadenia č. 883/2004 a čl. 8 ods. 1 Nariadenia č. 987/2009 v spojení s čl. 20 ods. 2 Zmluvy a čl. 15 a 16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy dôvodila, že ku dňu rozdelenia ČSFR mal žalobca zamestnávateľa Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky, t. j. zamestnávateľa, ktorý nie je zapísaný v obchodnom registri. Trvalý pobyt v tom čase mal žalobca na území Českej republiky. Z uvedeného dôvodu sa podľa názoru žalovanej všetky doby zabezpečenia, ktoré žalobca získal pred 1. januárom 1993, považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za tieto doby príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. 17. V súvislosti s námietkou napádajúcou neoznámenie podkladov pre rozhodnutie zo strany žalovanej na žiadosť žalobcu, žalovaná uviedla, že žalovaná rozhodovala na základe údajov uvedených v žiadosti o predčasný starobný dôchodok zo dňa 01.08.2018, na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia, na základe priložených dokladov a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej. V nadväznosti na uvedené žalovaná dala do pozornosti, že súčasťou rozhodnutia prvého stupňa bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom sú uvedené obdobia dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body. 18. Žalovaná konštatujúc, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové námietky, zotrvala na zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. 19. V replike na vyjadrenie žalovanej k žalobe žalobca zopakoval žalobné dôvody a zotrval na petite žaloby. Naďalej mal za to, že žalovaná bezdôvodne, protiprávne a v rozpore s platnými právnymi normami odmietla uplatniť v prípade žalobcu ustanovenie čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení napriek tomu, že vtedajší zamestnávatelia žalobcu (Gymnázia Poprad, Gymnázia Banská Štiavnica, Okresná vojenská správa Poprad) mali a do dnešného dňa majú sídlo na území Slovenskej republiky. Žalobca opakovane vyjadril právny názor, že na uvedených zamestnávateľov žalobcu, so sídlom na území Slovenskej republiky, nie je možné aplikovať čl. 20 ods. 2 Zmluvy, pretože tento článok sa týka výhradne a len zamestnávateľov, ktorí v čase rozdelenia ČSFR nemali sídlo na území ČSFR. 20. Žalovaná sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila. IV. Relevantná právna úprava 21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 23. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 24. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 25. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 27. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 28. Podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 29. Podľa čl. 11 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenkou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 318/1994, rozsah a spôsob hodnotenia dôb zabezpečenia sa spravujú právnymi predpismi toho zmluvného štátu, v ktorého dôchodkovom zabezpečení sa tieto doby získali, a ustanoveniami článku 20 tejto zmluvy. 30. Podľa čl. 15 Zmluvy, ak je na nárok na dávku potrebná určitá doba zabezpečenia, započítavajú sa do nej aj doby zabezpečenia získané v druhom zmluvnom štáte; doby zabezpečenia, ktoré sa prekrývajú, sa započítavajú iba raz. 31. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. 32. Podľa čl. 20 ods. 2 Zmluvy, ak občan nemal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom zamestnávateľa so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, považujú sa doby zabezpečenia získané pred týmto dňom za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal občan trvalý pobyt ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. 33. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania, ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Ak adresa zamestnávateľa nie je uvedená v obchodnom registri (napríklad pri niektorých podnikoch zriadených priamo zákonom), postupuje sa podľa článku 20 ods. 2 Zmluvy. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 34. Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutia oboch stupňov a priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 35. Základnou žalobnou námietkou žalobcu je nesúhlas s aplikáciou ustanovenia čl. 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenkou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, publikovanej v Zbierke zákonov pod č. 318/1994, pre účely určenia dôb dôchodkového zabezpečenia žalobcu príslušného zmluvného štátu. 36. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že ku dňu rozdelenia ČSFR mal žalobca zamestnávateľa Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky, ktorého sídlo nebolo zapísané v obchodnom registri a žalobca mal v tom čase trvalý pobyt na území Českej republiky. 37. Žalobca má zásadne za to, že s prihliadnutím na sídla zamestnávateľov žalobcu, a to Gymnázia Poprad, Gymnázia Banská Štiavnica a Okresnej vojenskej správy Poprad, obdobia jeho stredoškolského štúdia (do 31.08.1976) a obdobie výkonu vojenskej základnej služby v československých ozbrojených silách (od 01.09.1981 do 31.08.1982) je potrebné posudzovať podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy, a nie podľa čl. 20 ods. 2 Zmluvy, pretože uvedení zamestnávatelia mali v čase rozdelenia ČSFR sídlo a dosiaľ aj majú sídlo na území Slovenskej republiky, a nie mimo územia ČSFR, ako to predpokladá ustanovenie čl. 20 ods. 2 Zmluvy. 38. S uvedeným výkladom ustanovení článku 20 ods. 1 a 2 Zmluvy v nadväznosti na sídla zamestnávateľov žalobcu pre účely určenia dôb jeho dôchodkového zabezpečenia nie je možné súhlasiť. 39. Je pravdou, že pravidlo určovania doby zabezpečenia podľa čl. 20 ods. 2 Zmluvy sa v zmysle jeho hypotézy vzťahuje na prípady, ak občan nemal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom zamestnávateľa so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. 40. Avšak článok 20 ods. 2 Zmluvy nemožno vykladať izolovane, bez prihliadnutia na súvisiacu úpravu pravidiel podľa Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenkou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. 41. Za daných okolností prípadu, tvorených skutočnosťou, že v čase rozdelenia ČSFR zamestnávateľ žalobcu (Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky) nemal sídlo zapísané v obchodnom registri, pretože bol zriadený zákonom a súčasne žalobca mal v tom čase trvalý pobyt na území Českej republiky, je potrebné čl. 20 ods. 1 a 2 Zmluvy vykladať v spojení s článkom 15 ods. 1 poslednej vety Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy, podľa ktorej platí, že ak adresa zamestnávateľa nie je uvedená v obchodnom registri (napríklad pri niektorých podnikoch zriadených priamo zákonom), postupuje sa podľa článku 20 ods. 2 Zmluvy. To znamená, že Správna dohoda o vykonávaní Zmluvy explicitne určuje extenzívne použitie čl. 20 ods. 2 Zmluvy nie len na tie prípady, ak zamestnávateľ občana v čase rozdelenia ČSFR alebo týmto dňom nemal sídlo na území ČSFR, ale aj na prípady, ak zamestnávateľ občana spoločného štátu v čase jeho rozdelenia alebo pred jeho rozdelením nemal sídlo zapísané v obchodnom registri, a to bez ohľadu na skutočnosť, na území ktorého z nástupníckych štátov sa po rozdelení ČSFR sídlo zamestnávateľa reálne nachádzalo. 42. S prihliadnutím na argumentáciu a požiadavku žalobcu na zohľadnenie doby dôchodkového zabezpečenia/poistenia žalobcu počas jeho štúdia na strednej škole (do 31.08.1976) a počas výkonu vojenskej základnej služby (od 01.09.1981 do 31.08.1982) v dôchodkovom zabezpečení, resp. poistení Slovenskej republiky, správny súd považuje za potrebné uviesť aj výklad ustanovenia čl. 20 ods. 1 Zmluvy, od ktorého žalobca svoju požiadavku na zohľadnenie uvedených dôb dôchodkového zabezpečenia v slovenskom poistnom dôchodkovom systéme odvodzuje. 43. Podľa čl. 11 ods. 1 Zmluvy rozsah a spôsob hodnotenia dôb zabezpečenia sa spravujú právnymi predpismi toho zmluvného štátu, v ktorého dôchodkovom zabezpečení sa tieto doby získali, a ustanoveniami článku 20 tejto zmluvy. 44. Podľa čl. 15 Zmluvy, ak je na nárok na dávku potrebná určitá doba zabezpečenia, započítavajú sa do nej aj doby zabezpečenia získané v druhom zmluvnom štáte; doby zabezpečenia, ktoré sa prekrývajú, sa započítavajú iba raz. 45. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. 46. Právnu otázku posudzovania doby dôchodkového poistenia po zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky rieši rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 7 So 114/2011 z 31. júla 2012, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R69/2013, v ktorom najvyšší súd vyslovil: „Ak mal zamestnávateľ poistenca 31. decembra 1992 sídlo v Českej republike ku dňu zmeny v štátoprávnom usporiadaní a rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky na dva samostatné štáty alebo naposledy pred týmto dňom, všetky doby dôchodkového poistenia, ktoré získal k tomuto dňu na území Slovenskej republiky sa považujú za doby poistenia v Českej republike.“ 47. V kontexte čl. 11 ods. 1, čl. 15 a čl. 20 ods. 1 Zmluvy je potrebné za doby zabezpečenia, ktoré občan ČSFR získal pred dňom rozdelenia ČSFR, považovať všetky doby zabezpečenia bez ohľadu na to, na území ktorého z týchto dvoch štátov boli získané. Podstatné kritérium, určujúce, pod ktorý poistný dôchodkový systém sa podradia všetky doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR, je územie zmluvného štátu (SR alebo ČR, ako bývalých členských štátov federácie), na ktorom sa nachádzalo sídlo posledného zamestnávateľa poistenca, resp. občana rozdeleného štátu. To znamená, že ak bol občan ČSFR zamestnaný ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom u zamestnávateľa sídliaceho v Českej republike, všetky ostatné doby zabezpečenia, ktoré pred rozdelením ČSFR (pred 1. januárom 1993) získal u rôznych zamestnávateľov, t. j. aj u zamestnávateľov so sídlom na území Slovenskej republiky, sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky. A naopak, ak bol občan ČSFR zamestnaný ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo v Slovenskej republike, všetky ostatné doby zabezpečenia, ktoré pred rozdelením ČSFR získal u rôznych zamestnávateľov, t. j. aj so sídlom na území Českej republiky, sa považujú za doby zabezpečenia Slovenskej republiky. 48. Preto možno hypoteticky, v súvislosti s aplikáciou ustanovenia čl. 20 ods. 1 Zmluvy konštatovať, že ak by aj zamestnávateľ žalobcu, u ktorého by bol zamestnaný ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky na dva samostatné štáty, mal sídlo na území Českej republiky zapísané v obchodnom registri a nebol by dôvod na základe čl. 15 ods. 1 in fine Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy aplikovať čl. 20 ods. 2 Zmluvy, nebolo by možné doby dôchodkového zabezpečenia/poistenia žalobcu počas jeho štúdia na strednej škole (do 31.08.1976) a počas výkonu vojenskej základnej služby (od 01.09.1981 do 31.08.1982) považovať za doby zabezpečenia Slovenskej republiky, pretože všetky doby zabezpečenia žalobcu získané pred 1. januárom 1993 by sa považovali za doby zabezpečenia Českej republiky v zmysle čl. 20 ods. 1 Zmluvy. 49. V prípade žalobcu ku dňu zmeny v štátoprávnom usporiadaní rozdelením ČSFR na dva samostatné štáty, teda dňa 31. decembra 1992, mal zamestnávateľ žalobcu sídlo v Českej republike, ktoré nebolo zapísané v obchodnom registri, pričom žalobca mal trvalý pobyt v Českej republike. Preto všetky doby zabezpečenia/poistenia, ktoré žalobca získal k tomuto dňu (obdobia dôchodkového zabezpečenia do 31.08.1976 a od 01.09.1981 do 31.08.1982) na území Slovenskej republiky, resp. u zamestnávateľov so sídlom na území Slovenskej republiky, sa s použitím ustanovení čl. 15 ods. 1 in fine Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy a čl. 20 ods. 2 Zmluvy v spojení s čl. 11 ods. 1 Zmluvy považujú za doby poistenia v Českej republike. Na základe tejto skutočnosti a s použitím uvedených, medzinárodnou zmluvou dohodnutých pravidiel, môže žalobcovi zhodnotiť na dôchodkové účely tieto doby zamestnania len Česká správa sociálního zabezpečení podľa právnych predpisov Českej republiky, čo však už nepodlieha súdnemu prieskumu zákonnosti administratívneho postupu a rozhodnutia správnym súdom v tejto veci. 50. Pokiaľ žalobca namieta, že mu na žiadosť Sociálna poisťovňa nezaslala podklady k napadnutému rozhodnutiu a toto je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľne, správny súd na základe obsahu administratívneho spisu a príloh k správnej žalobe zaslaných samotným žalobcom dáva do pozornosti, že ako neoddeliteľná príloha k rozhodnutiu prvého stupňa bol žalobcovi spolu s týmto rozhodnutím doručený aj osobný list dôchodkového poistenia žalobcu, v ktorom sú uvedené obdobia dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body. 51. V kontexte s uvedenou prílohou rozhodnutia prvého stupňa, s prihliadnutím na obsah odôvodnenia administratívnych rozhodnutí oboch stupňov, správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovanej spĺňa všetky náležitosti podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, žalovaná sa vysporiadala s odvolacími námietkami žalobcu dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne, rozhodnutie je založené na dostatočne zistenom skutočnom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu. 52. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovanej nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutia zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 53. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by jej trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaná nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP) Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).