Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3CoE/38/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708202525 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2708202525.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Janky Klčovej a sudcov: JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Senica, so sídlom Hollého 1219, Senica, proti povinnému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX, O., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Skalica, Blahova 13, pod zn. EX 709/98, o vymoženie 145,39 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica, č. k. 3Er/3434/2008 -15 zo dňa 23. júla 2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Povinnému, ani súdnej exekútorke sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“), § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). 2. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že za exekučný titul v tomto konaní označil vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 9012/98/MZ/CO zo dňa 05.02.1998. Na odôvodnenie uviedol, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť 09.03.1998, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo v súlade s ustanovením § 71 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb., kedy rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Pretože sa exekučný titul stal neúčinným, súd podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. 3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Podľa § 25 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom od 01.07.2001 možno totiž rozhodnutie vykonať do desiatich rokov odo dňa jeho právoplatnosti. Exekučný titul však nadobudol právoplatnosť pred týmto dňom, preto naň tento zákon nemožno použiť. 4. Súdna exekútorka ani povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili. 5. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a že má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 379 až § 381 C.s.p., podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 385 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania, keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 7. V prerokúvanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdnej exekútorky dňa 24.08.1998, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.01.2002 (porov. § 235 ods. 2 EP). 8. Exekúcia sa v prerokúvanej veci vykonáva na základe exekučného titulu - platobného výmeru Sociálnej poisťovne, pobočky Senica, zo dňa 05.02.1998, ktoré sa týka poistného za obdobie pred týmto dňom. Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinného od 01.01.2004 sa pri platení a vymáhaní poistného za obdobie pred 01.01.2004 postupuje podľa dovtedajších predpisov, teda podľa zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni. Predpisovanie a vymáhanie poistného k uvedenému dňu upravoval zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v jeho štvrtej časti (§ 13 až 25). Z § 33 cit. zák. pritom vyplývalo, že správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb.) sa použil iba na konanie vo veciach podľa piatej časti, teda vo veciach poplatkov, penále a pokút. A contrario možno teda súdiť, že na konanie vo veciach poistného podľa štvrtej časti sa správny poriadok nevzťahoval. Súd prvej inštancie celkom nedôvodne použil § 71 zákona č. 71/1967 Zb. na výkon exekučného titulu v prerokúvanej veci. Z tohto hľadiska teda odvolanie oprávneného malo určité opodstatnenie, ak poukazuje na to, že vymáhanie exekučného titulu sa v prerokúvanej veci spravuje § 25 zákona č. 274/1994 Z. z.; mýli sa však, pokiaľ namieta, že sa naň nevzťahuje znenie tohto zákona účinné od 01.01.2001. 9. Zákon č. 274/1994 Z.z. v znení účinnom k 06.08.2000 skutočne neobsahoval ustanovenie o nemožnosti vymáhať poistné uložené právoplatným rozhodnutím, len v § 24 ods. 2 ustanovoval, že právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. Zákonom č. 242/2001 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2001 však bol doplnený nový § 25 ods. 2, podľa ktorého rozhodnutia o poistnom na nemocenské a dôchodkové poistenie možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa jeho právoplatnosti; ustanovenie § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní bolo vylúčené. Podľa § 25 ods. 3 zák. č. 274/1994 Z.z. to isté platilo aj pre platobný výmer. Z dôvodovej správy k § 25 ods. 2 (Národná rada Slovenskej republiky, II. volebné obdobie, tlač 988) vyplýva, že cieľom bolo zaviesť všeobecnú 10 ročnú prekluzívnu lehotu, počas ktorej muselo byť rozhodnutie aj vykonané. Táto lehota sa vzťahovala tak na správny výkon rozhodnutia, súdny výkon rozhodnutia aj exekúciu. Po uplynutí tejto lehoty sa rozhodnutie stalo neúčinným a výkon rozhodnutia musel zastaviť. Z takto jasne vyjadreného úmyslu zákonodarcu vyplýva, že táto lehota sa musí týkať aj rozhodnutí vydaných pred 01.07.2001. Nie je totiž zrejmé, že by zákonodarca chcel takýmto spôsobom obmedziť práve a len rozhodnutia vydané od 01.07.2001. Naopak, cieľom bolo vo všeobecnosti obmedziť výkon všetkých rozhodnutí na poistné, teda aj rozhodnutí vydaných dovtedy. 10. Z uvedeného vyplýva, že obmedzenie § 25 ods. 2 v spojení s ods. 3 zákona č. 274/1994 Z. z. sa vzťahuje aj na platobný výmer vydaný pred 01.07.2001. Takéto rozhodnutie teda bolo možné vykonať do 10 rokov od jeho právoplatnosti. Ak sa dovtedy nevykonalo, výkon rozhodnutia (exekúcia) sa museli zastaviť. V prerokúvanej veci exekučný titul nadobudol právoplatnosť 09.03.1998, takže ho bolo možné vykonať do 09.03.2008. Ak sa ho dovtedy vykonať nepodarilo, stal sa neúčinným. Neúčinnosť rozhodnutia po začatí exekúcie je dôvodom jej zastavenia podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31.01.2002, čo súd prvej inštancie aj správne urobil. 11. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 12. Ustanovenie § 203 EP v znení účinnom do 31.01.2002 umožňovalo pri zastavení exekúcie uložiť oprávnenému, aby nahradil jej trovy, ukladalo však súdu uvážiť, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať jej zastavenie. Podľa názoru súdu v prerokúvanej veci oprávnený dôvod zastavenia exekúcie predvídať nemohol. Pôvodný oprávnený - Sociálna poisťovňa navrhol jej vykonanie 24.08.1998, kedy pri najlepšej vôli a najväčšej opatrnosti nemohol predvídať, že od 01.07.2001 dôjde k zavedeniu 10 ročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia, v ktorej k jeho vykonaniu nedôjde. V dôsledku toho nie je splnená jedna z kumulatívnych podmienok na to, aby súd mohol oprávnenému uložiť povinnosť nahradiť trovy. Uvedené zásady treba rovnako použiť aj v odvolacom konaní, v dôsledku čoho odvolací súd nezaviazal oprávneného na ich náhradu. 13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).