Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3CoE/35/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314204705 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2314204705.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudkýň JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, pobočka Galanta, so sídlom Ul. kpt. Nálepku 727/13, Galanta, proti povinnému: O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, T., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Ľubomír Pekár, Exekútorský úrad so sídlom P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, o zastavení exekúcie, o vymoženie uloženej povinnosti 360,12 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 24Er/414/2014-21 zo dňa 16. júla 2018, takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie. II. Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v I. výroku zastavil exekúciu. V II. výroku zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh oprávneného, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi, sa dňa 21.02.2014 začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára poverením vydaným Okresným súdom Galanta, č. k. 24Er/414/2014-9 zo dňa 05.03.2014 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 360,12 Eur a trov exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka v Galante, č. k. 1383052613, 1383262213, 1403050013 zo dňa 26.09.213, 18.11.2013, 17.01.2014. V priebehu exekúcie súd prvej inštancie vyzval súdneho exekútora aby súdu zaslal exekučný spis a vyúčtovanie trov exekučného konania. Súd prvej inštancie preskúmal exekútorský spis a dospel k záveru, že súdny exekútor preskúmal majetkové pomery povinného, pričom zistil ,že tento je nemajetný. Došlo teda k naplneniu skutkovej podstaty zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 39,83 eur. Okresný súd posúdil a preskúmal súdnym exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k záveru, že súdny exekútor si odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vyčíslil správne a v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky, a z toho dôvodu mu ich okresný súd priznal v celej výške, a to 39,83eur. V zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený a z toho dôvodu súd prvej inštancie zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie. 2. Proti tomuto uzneseniu voči I. výroku o zastavení exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - odvolanie. Oprávnený poukázal, že preveroval skutočnosti vyplývajúce z rozhodnutia súdu na exekútorskom úrade povereného súdneho exekútora a zistil, že zo strany súdneho exekútora nebol podaný na Okresný súd Galanta podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Ďalej uvádza, že oprávnenému nebola doručená žiadna správa o stave exekučného konania zo strany exekútorského úradu, z ktorej by vyplývalo, že je povinný nemajetný. Zároveň uvádza, že oprávnený súhlas na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného nemohol dať, nakoľko nebol zo strany okresného súdu vyzvaný vyjadriť sa k zastaveniu exekúcie. Na základe uvedeného oprávnený žiada uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť zrušiť a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. 3. K odvolaniu oprávneného sa nevyjadril súdny exekútor ani povinný. 4. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 5. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a že má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 379 až § 381 C.s.p., podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 385 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania, keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 7. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 až § 381 C.s.p.) po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné však uviesť nasledovné. 10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 12. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery povinného či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo bez návrhu. Len exekučný súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor viazaný. 13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie dňa 29.09.2017 vyzval súdneho exekútora, aby súdu zaslal exekučný spis a vyúčtovanie trov exekučného konania. Z obsahu pripojeného exekučného spisu vyplýva, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá príjmy podliehajúce exekúcií, nevlastní žiaden účet v banke na ktorom by mal finančné prostriedky. V danom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolací súd zastáva názor, že súdny exekútor vykonal za účelom zistenia majetku povinného všetky potrebné úkony, pričom z obsahu spisu je zrejmé, že súdny exekútor vykonal lustráciu v bankách, Sociálnej poisťovni, katastri nehnuteľností a zistil, že povinný nie je vlastníkom hnuteľného ani nehnuteľného majetku a nemá žiaden príjem postihnuteľný výkonom exekúcie. Po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora je teda nutné konštatovať, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné, pričom ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp procesnej ekonómie). Rozhodujúca je v danom prípade skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2014 a počas rokov - až do 16.07.2018 kedy súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie, nedošlo k žiadnej (pozitívnej) zmene u povinného. 14. Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného v tom smere, že zo strany súdneho exekútora nebol podaný na Okresný súd Galanta podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného odvolací súd konštatuje, že zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného môže i súd, ak má uvedenú skutočnosť za preukázanú, čo z pripojeného exekučného spisu EX 940/14 aj vyplýva. Ďalej odvolateľ namietal, že oprávnený súhlas na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného nedal a nemohol dať, nakoľko nebol zo strany okresného súdu vyzvaný vyjadriť sa k zastaveniu exekúcie. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že ako vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, o zastavení exekúcie môže súd rozhodnúť na návrh ale aj bez návrhu. Rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nie je viazané na súhlas oprávneného. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v zásade nie je podmienené súhlasom oprávneného so zastavením exekúcie, ktorý má záujem na tom, aby sa v exekúcii pokračovalo. Podmienkou pre vydanie uznesenia o zastavení exekúcie pre nemajetnosť je výlučne skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Túto skutočnosť mal súd prvej inštancie za preukázanú na základe šetrenia vykonaného súdnym exekútorom. Preto podmienka na vydanie uznesenia o zastavení exekúcie pre nemajetnosť bola daná. Ďalej odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku obsahuje taxatívny výpočet dôvodov, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. 15. Záverom odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že by povinný mohol v budúcnosti nadobudnúť nejaký majetok, resp. mať príjem považuje za právne významnú v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudne majetok, resp. dosahuje príjem z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takéhoto majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie tomu nebráni. 16. Na základe uvedeného odvolací súd považuje dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu za dostatočné a spoľahlivo preukázané, preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. a stotožnil sa s jeho dôvodmi (ust. § 387 ods. 2 C.s.p.). 17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy konania nevznikli. 18. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).