Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/36/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200096 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200096.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: Ing. N. Z., PhD., narodený X.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, T., právne zastúpeného: verita, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Miletičova 5B, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 940 875, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, Trnava, za účasti: 1/ MUDr. C. I., bytom J. H. XXX, T., 2/ Ing. Q. W., nar. XX.X.XXXX, bytom J.. R. XXX/XX, XXX XX I. 3/ MUDr. A. W., r. H., nar. XX.X.XXXX, bytom J.. R. XXX/XX, XXX XX I., 4/ Ing. T. P., bytom J. H. XXX, T., 5/ Mesto Trnava, so sídlom Hlavná 14, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2017/034355/ Ve, OU-TT-OVBP2-2017/002116/Ve zo dňa 12.01.2018, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Mesto Trnava (ďalej aj „stavebný úrad“) rozhodnutím prvého stupňa č. OSaŽP/28156-33469/2014/Uá zo dňa 17.06.2014 podľa § 39, § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a podľa § 4 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“) vydalo územné rozhodnutie pre umiestnenie stavby Rodinný dom (bytová budova) na pozemkoch parc. 4018/21, 4018/24 a 4018/20 v kat. úz. T., pre navrhovateľa o umiestnenie stavby MUDr. C. I., bytom H. XXX, T. (ďalej aj „navrhovateľ“, príp. „stavebník“). 2. Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky na základe odvolania žalobcu rozhodnutím č. TT-OVBP2-2014/019605 zo dňa 15.10.2014 rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 17.06.2014 v rámci odvolacieho konania potvrdil. 3. Obe uvedené administratívne rozhodnutia boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/245/2014-184 zo dňa 21.04.2016, právoplatným dňa 07.06.2016 a vec bola vrátená stavebnému úradu na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia administratívnych rozhodnutí oboch stupňov bolo správnym súdom konštatované nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, s poukazom na existujúci posudok vplyvu výstavby rodinného domu na okolie č. 54/2014 z novembra 2014, z ktorého vyplývajú zložité základové pomery v mieste umiestňovanej stavby a hydrometeorologický posudok, ktorý riešil vypúšťanie zrážkových vôd, neodôvodnenie umiestnenia stavby od hraníc susedných pozemkov a nedostatočného odôvodnenia uplatnených námietok žalobcu. 4. V ďalšom konaní mesto Trnava rozhodnutím prvého stupňa č. OSaŽP/919-68374/2017/GD zo dňa 31.07.2017 podľa § 39, § 39a stavebného zákona a podľa § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. vydalo územné rozhodnutie pre umiestnenie stavby Rodinný dom (bytová budova) na pozemkoch parc. 4018/21, 4018/24 a 4018/20 v kat. úz. T., pre navrhovateľa o umiestnenie stavby MUDr. C. I., bytom H. XXX, T.. 5. Na odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2017/034355/Ve, OU-TT-OVBP2-2017/002116/Ve zo dňa 12.01.2018 v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie mesta Trnava č. OSaŽP/919-68374/2017/GD zo dňa 31.07.2017 potvrdil. II. Žaloba a jej dôvody 6. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie mesta Trnava zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 7. V podanej žalobe namietal, že správne rozhodnutia oboch stupňov nerešpektujú právny názor a závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/245/2014-184 zo dňa 21.04.2016, ktorým bolo predchádzajúce územné rozhodnutie stavebného úradu č. OSaŽP/28156-33469/2014/ Uá zo dňa 17.06.2014 zrušené a vrátené stavebnému úradu na ďalšie konanie, že sa umiestnením stavby na pozemkoch registra parcely „C“ s parcelnými číslami: 4018/21, 4018/24 a 4018/20 vytvárajú stiesnené územné podmienky v zmysle § 6 ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“). 8. Vo vzťahu k namietanému nerešpektovaniu pohody bývania v susedných nehnuteľnostiach žalobcu dôvodil, že z rozhodnutia stavebného úradu nevyplýva preukázanie podmienok pre umiestnenie stavby v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. (presvetlenie, pohoda bývania a i.), ako aj nedodržanie štandardného odstupu stavby od hranice susedných pozemkov. 9. Podľa názoru žalobcu územné rozhodnutie o umiestnení stavby nespĺňa regulatívy územného plánu obce. Navrhované umiestnenie stavby nezodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania v zmysle § 3 a § 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Zároveň žalobca poukázal na zníženie preslnenia jeho pozemku a s tým súvisiace zhoršenie životného prostredia, nemožnosť dostatočnej údržby stavby a užívanie priestorov medzi stavbami počas výstavby, sťažený prejazd miestnou komunikáciou, ako aj narušenie súkromia a zníženie kvality bývania. V tejto súvislosti žalobca napádal, že s uvedenými námietkami sa stavebný úrad nevysporiadal (napr. vyžiadaním vyjadrenia príslušného orgánu štátnej správy pre pozemné komunikácie a pod.). 10. Žalovaný poukázal na dokument Vyjadrenie pre aktuálny pasport konaní zo dňa 20.04.2017 (ďalej len „Vyjadrenie“), kde bolo zo strany pracovníka stavebného úradu Ing. arch. I. D., odbor územného rozvoja a koncepcii, posudzované splnenie záväzných regulatívov územného plánu mesta T.. Na základe Vyjadrenia bolo skonštatované, že sa stavba nachádza v zóne s funkčným kódom A 01 - Rodinné domy, mestské formy. 11. V nadväznosti na uvedené žalobca uviedol, že z hľadiska funkčno-priestorového usporiadania boli posudzované na základe doplňujúcich ustanovení A 01 regulatívy týkajúce sa novonavrhovaných objektov alebo pri ich rekonštrukcii, kde je určená maximálna výška zástavby dvoch nadzemných podlaží vrátane ustúpeného podlažia v rozsahu maximálne 50 % plochy podlažia pod ním, alebo podkrovia, v zmysle čoho bolo skonštatované, že predmetný regulatív nie je splnený, nakoľko druhé nadzemné podlažie je v rovnakom rozsahu, ako podlažie pod ním. Preto navrhovaná stavba strechy rodinného domu nerešpektuje uvedený regulatív, keďže sa stavba ani tvarom strechy, ani podlažnosťou neprispôsobuje zástavbe na blízkych parcelách. Predmetný regulatív teda nie je splnený. Žalobca namietal, že s uvedeným Vyjadrením sa správne orgány oboch stupňov nezaoberali, a vzhľadom k tomu, že podľa prepracovanej projektovej dokumentácie z decembra 2016 predloženej stavebníkom k územnému konaniu, podľa ktorej sa umiestňuje stavba s dvoma nadzemnými podlažiami a jedným podzemným podlažím, s plochou strechou so zastavanou plochou 96,09 m2, považuje žalobca konštatovanie druhostupňového orgánu vo svojom rozhodnutí o súlade stavby s ustanoveniami územného plánu za nesprávne a zavádzajúce, a teda v rozpore s predmetným regulatívom. 12. Po obsahovej stránke napádaného rozhodnutia žalobca namietal, že toto nerieši zabezpečenie umiestnenia zabezpečovacej stavby. S poukazom na predloženú Sprievodnú a súhrnnú technickú správu z obdobia 12/2016 (ďalej len „Technická správa“), časť 4. ČLENENIE STAVBY - PREHĽAD STAVEBNÝCH OBJEKTOV, žalobca namietal, že v tejto nie je upravená časť „stavebno-technologickej prípravy stavby“, tzn. stavebných prác pred začatím výstavby rodinného domu (ďalej aj ako „stavba“). 13. V nadväznosti na uvedené tak žalobca dôvodil, že predmetná Technická správa v uvedenej časti nerieši úpravu ďalších objektov prislúchajúcich k stavbe, napr. statickú stabilizáciu dotknutého územia, ktorá spočíva v umiestnení takých stavebných objektov ešte pred samotnou výstavbou rodinného domu, ktoré stabilizujú územie dotknuté výstavbou tohto rodinného domu. Žalobca mal za to, že podrobná úprava ďalších objektov prislúchajúcich k stavbe je nevyhnutná pre posúdenie podmienok na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Preto namietal, že v projektovej dokumentácii tvoriacej obsah spisu v predmetnom územnom konaní, absentuje úprava zabezpečenia všetkých zemných prác stavby samotnej, ako aj ich vplyvov na susedné nehnuteľnosti. V časti „architektúra“ je nedostatočne upravený návrh výkopových prác vo výkresovej časti, kde sa uvádza nasledovné: Výkopy sa prevedú podľa stavebného výkresu. Výkopové lamy podľa potreby a pokynov stavebného dozoru zapažiť a dbať o všeobecné záväzné predpisy a nariadenia BOZ. Po odhalení základovej škáry je potrebné posúdiť základovú škáru geológom a na základe výsledkov upresniť pomery, spôsob zakladania a materiál základových konštrukcií. 14. Uvedené riešenie však podľa názoru žalobcu nezodpovedá zadaniu v časti „statika“, kde statik navrhol tvary a výstuže železobetónových konštrukcií, ako aj zakladanie na piloty. V súvislosti s uvedeným žalobca požadoval vopred vyriešiť spôsob realizácie zemných prác a zabezpečenie výkopov stavby proti zosuvu, ako aj susedných pozemkov a na nich umiestnených stavieb proti zosuvu. Ďalej uviedol požiadavku bezpodmienečne upraviť v tomto čase súlad odporúčaní Inžinierskogeologického prieskumu s postupom výstavby, pričom uvedené absentuje úplne. Žalobca vytkol, že chýba „Projekt organizácie výstavby“, ktorý vždy rieši výber vhodnej technológie stavby, prípadne určuje potrebu realizácie „zabezpečovacích stavieb“, a to zvlášť, ak sú stavebnému úradu známe nevhodné statické podmienky na zakladanie stavby a realizáciu iných potrebných opatrení, najmä z hľadiska bezpečnosti a neobmedzovania existujúceho okolia. 15. Riešenie realizácie výkopov „v budúcnosti“, dokonca „podľa potrieb a pokynov stavebného dozoru“, žalobca považoval za nesúladné s úpravou stavebného zákona a príslušných právnych predpisov. Mal za to, že ide o priamy prejav nedostatočného spracovania projektovej dokumentácie, kedy autor o svojej povinnosti spracovať svoj návrh komplexne bez vynechania častí „výkopy“ a „základy“ vie, ich riešenie však vedome ignoruje a pripúšťa tak ohrozenie všetkých účastníkov výstavby a prebiehajúceho konania. Podľa názoru žalobcu, na uvedené poukazuje aj Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 14S/245/2014 zo dňa 21.04.2016, v ktorom vzhľadom na predchádzajúce územné konanie skonštatoval, že „žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán boli povinní pri svojom rozhodovaní rešpektovať ust. § 37 ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého je stavebný úrad povinný pred vydaním rozhodnutia zabezpečiť si okrem iného iné doklady v rozsahu nevyhnutnom na vydanie rozhodnutia“. 16. Žalobca namietal, že i keď návrh základov je súčasťou projektovej dokumentácie a tvorí ho aj samostatný výkres (resp. sada výkresov podľa rozsahu), pričom určuje najmä spôsob, hĺbku a materiálové vyhotovenie základov, stavebný úrad opäť podcenil obtiažnosť miestnych stavebných podmienok. 17. Obtiažnosť miestnych stavebných podmienok potvrdzujú aj závery inžiniersko-geologického prieskumu účastníka konania ako aj samotného stavebníka. Jeho závery priamo požadujú a stanovujú na základe meraní povinnosť umiestnenia stavby v presne definovaných vzdialenostiach, na ktoré stavebný úrad opätovne neprihliadal a ignoroval, a taktiež na základe týchto záverov ignoruje fakt potreby umiestnenia najprv zabezpečovacej stavby. 18. Potrebu umiestnenia najprv zabezpečovacej stavby žalobca dôvodil poukazom na Technickú správu - Statika z obdobia 7/2015, kde je k pomerom podložia skonštatované, že „jednotlivé vrstvy sú rôzne hrubé a šikmo uklonené. Ich vlastnosti sú výrazne premenlivé. Pre priame zakladanie stavieb sú bez zvláštnych úprav a opatrení nevhodné. Uvedené základové pomery si vyžadujú individuálny prístup ...“, a to predovšetkým vzhľadom na osadenie stavby v tesnej blízkosti relatívne strmého svahu, ako aj zabezpečenie jeho stability. 19. Ďalej žalobca namietal, že napadnuté administratívne rozhodnutia oboch stupňov nerešpektujú závery znaleckého posudku č. 54/2014, vypracovaného spoločnosťou AGG, s.r.o., ktorá je subjektom oprávneným na vykonávanie geologických a hydrologických prieskumov, geotechniky, statiky, stavebných meraní a stavebnej diagnostiky, predmetom ktorého je posúdenie vplyvu výstavby rodinného domu stavebníka na okolité pozemky a stavby. 20. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na zrejmé závery predmetného znaleckého posudku č. 54/2014, v zmysle ktorých je plánovaná výstavba rodinného domu vo vzťahu k susedným nehnuteľnostiam riziková až nevhodná z hľadiska umiestnenia stavby na pozemku a spôsobu zakladania vrátane spôsobu vypúšťania zrážkových vôd. Osadenie objektu takmer na hrane svahu nestabilnej navážky nezohľadňuje stabilitné pomery územia (zistené poruchy bez priťaženia na existujúcich konštrukciách vo svahu). Nie sú preskúmané geotechnické vlastnosti navážky ani vplyv priťaženia svahu objektom na jeho hornej hrane. Z hľadiska uvedených skutočnosti toto riešenie predstavuje potenciálne riziko pre susedné nehnuteľnosti ako v úrovni projektovaného objektu, tak pod svahom. 21. V súvislosti so závermi preukazujúcimi nevhodnosť umiestnenia predmetnej stavby na navrhované miesto v blízkosti susedných nehnuteľností, žalobca považoval za nevyhnutné, aby pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby bol doplnený projekt o stabilitné posúdenie svahu so zohľadnením geologických pomerov, vplyvu situovania a priťaženia objektom a vplyvu vypúšťania zrážkových vôd. Žalobca namietal, že nezohľadnením týchto skutočností navrhovaná stavba rodinného domu predstavuje riziko pre susedné nehnuteľnosti. 22. Ďalej žalobca poukázal na vyjadrenie posudku č. 54/2014 k základovým pomerom, ktoré vyhodnotil podľa STN 731001 ako zložité, vzhľadom k tomu, že základovú pôdu v dosahu celej aktívnej zóny od priťaženia stavbou tvoria zvláštne zeminy. Ide o navážky, prevažne hlinité - podľa STN 73 1001 zeminy typu CLY. Sú pomerne málo únosné, predovšetkým však značne nepravidelne stlačiteľné. Pre priame zakladanie stavieb sú bez zvláštnych úprav a opatrení nevhodné. Žalovaný s poukazom na predmetný znalecký posudok zdôraznil, že pri zakladaní je nevyhnutné objekt situovať vo vzdialenosti minimálne 10 m od hrany svahu. Zároveň žalobca na podporu svojich tvrdení a oprávnenosti vznesených žalobných námietok citoval: „Súčasťou žiadosti o vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu rodinného domu, musí byť spracovaný inžiniersko-geologický prieskum vrátane kapitoly hydrogeológie a statické posúdenie navrhovanej stavby, vrátane posúdenia možného vplyvu navrhovanej stavby na okolité pozemky a nehnuteľnosti. Na základe týchto posudkov bude spracovaná aj projektová dokumentácia stavby, najmä v časti zakladania stavby, jej statického riešenia a spôsobu odvádzania dažďovej vody zo stavby rodinného domu“. 23. Ohľadom nerešpektovania záverov znaleckého posudku č. 54/2014 stavebným úradom a žalovaným žalobca namietal, že tieto správne orgány stanovením „osobitných podmienok“ zjavne odignorovali žalobcom predložené závery z inžiniersko-geologického a hydrogeologického posudku pre stavbu rodinného domu postavenom na žalobcovom (v tomto územnom konaní susednom) priľahlom pozemku, ktorý jednoznačne preukazuje nemožnosť umiestnenia navrhovanej stavby v danej lokalite. Žalobca mal za to, že s prihliadnutím na všetky okolnosti bolo povinnosťou stavebného úradu a žalovaného posudzovať otázku umiestniteľnosti a realizovateľnosti navrhovanej stavby už v územnom konaní. Takto správne orgány oboch stupňov v rozpore so stavebným zákonom použili ako podklad pre prvostupňové a následne i napadnuté rozhodnutie preukázateľne vadnú projektovú dokumentáciu a vydali rozhodnutia, ktorými umiestňujú neúplnú a technicky nerealizovateľnú stavbu, predstavujúcu priamu a bezprostrednú hrozbu pre susedné nehnuteľnosti a ich obyvateľov. Podľa napádaných rozhodnutí nebude možné po úprave projektu vydať stavebné povolenie na zväčšený rozsah stavby /stavebných objektov. Správne orgány napádanými rozhodnutiami bez ďalšieho pripúšťajú a umožňujú ohrozenie okolitých stavieb a pozemkov, pretože na základe prvostupňového a napadnutého rozhodnutia môže stavebný úrad a žalovaný svojvoľne v stavebnom konaní relevantné námietky účastníkov konania opätovne odignorovať a nariadiť riešenie projektu v ďalšom stupni, teda napr. v realizačnom projekte stavby, bez istoty, že sa tak v budúcnosti stane, čím diskriminujú a obmedzujú práva účastníkov konania a na druhej strane zvýhodňujú stavebníka v stavebnom konaní. 24. Žalobca vyjadril nesúhlas s umiestnením navrhovanej stavby. Dôvodil, že predložená projektová dokumentácia navrhovanej stavby je v mnohých častiach neúplná, zmätočná aj napriek jej zmenám a doplneniam, nedostatočne upravuje vhodnosť pozemku, na ktorom má byť umiestnená navrhovaná stavba. Zároveň nerieši nutnosť realizácie ďalších vyvolaných a zabezpečovacích stavieb nielen na pozemku stavebníka, ale zasahuje aj do vedľajších pozemkov ako aj pozemku žalobcu, vzhľadom na jeho zložité základové pomery, jeho tvar, ako aj existenciu strmého svahu tvorenom navážkami na ňom. 25. Žalobca napádal, že návrh stavby vytvára stiesnené podmienky, ktoré v danej lokalite neboli. Stavebný úrad sa nedostatočne vysporiadal s presnými výpočtami a meraniami, ktoré sú v takýchto prípadoch a situáciách potrebné. Taktiež absentuje uvedenie vplyvu umiestnenia stavby podľa projektovej dokumentácie na susedné pozemky a vylúčenie spôsobenia akýchkoľvek škôd pri realizácii samotnej stavby, ako aj škôd, ktoré môžu vzniknúť do budúcnosti, vzhľadom na nevhodnosť a zložitosť pomerov na pozemku pre umiestnenie stavby. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe predložil zameranie stavby svojho rodinného domu s uvedením výškových kót a priebeh terénnej hrany, z ktorej vyplýva, že stavbu rodinného domu stavebníka nemožno umiestniť za uvedenú terénnu hranu z dôvodu bezpečného umiestnenia stavby, a teda vzdialenosť od susediaceho pozemku uvedená v napadnutom rozhodnutí je neprípustná. 26. Ohľadom upravenej projektovej dokumentácia a statického posudku vypracovaného spoločnosťou STATIPRO, s.r.o., Ing. I. C. - autorizovaným stavebným inžinierom pre statiku stavieb, ktoré do konania predložil stavebník, žalobca namietal, že tento posudok neodôvodňuje správne a bezpečné umiestnenie predmetnej stavby. Žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne uviedol, že súčasťou statického posudku je aj posúdenie stability svahu, pretože podľa názoru žalobcu uvedený posudok nerieši stabilitu svahu. Preto namietané konštatovanie žalovaného žalobca označil za nepravdivé a zavádzajúce. 27. Naopak, žalobca namietal, že statický posudok spoločnosti STATIPRO, s.r.o. sa vôbec nezaoberal odporúčaním záveru inžiniersko-geologického prieskumu posúdiť stabilitu svahu, v blízkosti ktorého sa stavba umiestňuje. Stavebný úrad sa s týmito pripomienkami žalobcu v rozhodnutí prvého stupňa nezaoberal. 28. K citátu vyjadrenia statika „...Pre tento účel budú svahy výkopu v úsekoch pri susedných objektoch realizované v čo najstrmšom sklone. Ich stabilita bude zabezpečená technológiou torkrétovania. Na steny bude pri výškových úsekoch výkopu nástrekom aplikovaná vrstva betónu vystužená zváranými sieťami. V prípade potreby bude stabilita v týchto miestach zvýšená klincovaním svahu krátkymi prútmi betonárskej výstuže prepojenými so zváranými sieťami.“, žalobca uviedol, že nie je možné uvažovať „krátke prúty“ bez garantovania, že nedôjde k zásahu do cudzích nehnuteľností a pozemkov, a to ani v ich časti pod povrchom terénu. Takýto zásah do pozemku žalobca nikomu nepovolil. 29. Zároveň žalobca namietal obsah projektu statiky: „...Podrobný návrh spôsobu zabezpečenia výkopu bude spracovaný v ďalšom stupni projektovej dokumentácie. Parametre stabilizácie bude potrebné počas realizácie upraviť podľa konkrétnych vlastností zemín odhalených výkopom.“ Žalobca vyjadril nesúhlas so stanovením parametrov realizácie až v samotnej realizácii, pretože práve toto predstavuje zásadné riziko - s takýmto postupom, ktorý negarantuje bezpečnosť okolitých pozemkov a nehnuteľností nemožno podľa názoru žalobcu súhlasiť, pričom riziká nie je možné vylúčiť. 30. K vlastnostiam zemín ovplyvňujúcich parametre realizácie žalobca citoval záver inžinierskogeologického prieskumu, ktorý zeminy vyhodnotil: „...antropogénne sedimenty - navážky tvorené ílom....premiešané úlomkami tehál, valúnmi štrku, kusmi obkladačiek, železa a drôtu. Navážky sú nerovnorodé, málo únosné a hlavne značne nerovnomerne stlačiteľné. Vznikali voľným sypaním zemného materiálu na svah a konsolidované boli iba vlastnou hmotnosťou. Jednotlivé vrstvy sú rôzne hrubé a šikmo uklonené. Ich vlastnosti sú výrazne premenlivé. Pre priame zakladanie stavieb bez zvláštnych úprav a opatrení nevhodné.“ V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že projektant statiky teda môže podľa tohto záveru inžinierskogeologického prieskumu (IGP) uvažovať so základovými pomermi aj pre zabezpečovaciu stavbu kolmej steny výkopu. Šikmá stena výkopu v akomkoľvek sklone pri týchto základových pomeroch (nestabilný zosýpajúci sa materiál) neprichádza do úvahy. Naviac - ak má byť zabezpečenie aj výkopovej jamy tvorené stavbou, nech aj dočasnou a tzv. „zabezpečovacou“ - aj v tomto prípade ide o stavbu, teda je ju treba podľa názoru žalobcu v územnom rozhodnutí riadne umiestniť a riadne navrhnúť. Vychádzajúc z geometrie preloženého návrhu, aj v tomto prípade ide o stavbu už priamo na hranici pozemku. 31. Vo vzťahu k zabezpečovacej stavbe žalobca ďalej uviedol, že okrem pochybnosti o spôsobe zrealizovania zabezpečovacej stavby (hoci len dočasnej a podzemnej), podmieňujúcej bezpečnú realizáciu hlavnej stavby rodinného domu, v takýchto obtiažnych podmienkach prichádza do úvahy otázka pri preskúmaní chýbajúcej časti projektu, kde je v skutočnosti umiestňovaná stavba. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že za správne považuje označiť trvalo zabudovanú stavebnú konštrukciu zabezpečenia bočných stien výkopov za samostatný stavebný objekt, riadne ho navrhnúť a umiestniť. V takomto prípade sa samozrejme aj správne zadefinuje poloha celej stavby - a tá je v skutočnosti na hranici pozemkov. Dokonca stavebný úrad pripúšťa, že realizácia by mohla vyvolať potrebu umiestniť časti stavby na susedných pozemkoch. Toto je bez výslovného súhlasu vlastníkov susedných nehnuteľností neprípustné. 32. Žalobca mal za to, že nesprávnym posúdením všetkých skutočností došlo k nesprávnemu posúdeniu priestorového a plošného rozsahu stavby, na čo žalobca opakovane upozorňoval, a preto aj vydané územné rozhodnutie považuje žalobca za vadné. Rovnako žalobca nesúhlasil s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia, ktorými žalovaný odsúva splnenie podmienok pre územné rozhodnutie do ďalšej fázy, do stavebného povolenia, čo je podľa názoru žalobcu v rozpore s § 39 a stavebného zákona. Považuje dokladanie nových geologických a hydrogeologických prieskumov, resp. ich dopĺňanie po právoplatnosti územného rozhodnutia za protizákonné a vykonávanie geologických vrtov na stavebníkovom pozemku a na susediacich pozemkoch po umiestnení stavby za absurdné. Zároveň žalobca takéto konania žalovaného považuje za neprimerané zvýhodňovanie stavebníka na úkor vlastníkov susediacich nehnuteľností. Žalobca zastal názor, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán, svojim doterajším postupom jednoznačne zvýhodňuje stavebníka pred vlastníkmi susedných pozemkov, ktorých práva a právom chránené záujmy je povinný rovnako chrániť tak, ako mu to ukladá správny poriadok. 33. Ďalej žalobca namietal neprejednanie veci správnymi orgánmi oboch stupňov v zákonom stanovených lehotách, nesprávny procesný postup vo vzťahu k nevyhodnoteniu základných podmienok pre rozhodovanie o umiestnení stavby a presun na neskoršie procesné štádium (rozhodovanie a povolení stavby), čo žalobca považoval za nehospodárne a v rozpore so základnými zásadami konania a rovnako zakladajúce potenciálne viaceré sporové roviny medzi účastníkmi konania. Týmto postupom podľa názoru žalobcu dochádza k porušeniu § 415 Občianskeho zákonníka, ako aj základných zásad upravených v § 3 správneho poriadku. III. Vyjadrenia žalovaného, žalobcu a ďalších účastníkov 34. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 35. Mal za to, že v novom územnom konaní boli odstránené nedostatky, na ktoré poukázal Krajský súd v Trnave vo svojom rozsudku č. 14S/245/2014-184 zo dňa 21.04.2016. V tejto súvislosti žalovaný konkretizoval, že navrhovateľ v územnom konaní predložil Záverečnú správu inžinierskogeologického prieskumu spoločnosti STAS - stavby a sanácie, s. r. o. Trnava z januára 2015, ktorá bola jedným z podkladov pre vypracovanie statického posudku umiestňovaného objektu s ohľadom na blízkosť dvoch rodinných domov na susedných pozemkoch. Súčasťou statického posudku je aj posúdenie stability svahu. Statický posudok vypracovala spoločnosť STATIPRO. s. r. o. Ing. I. C. - autorizovaný stavebný inžinier pre statiku stavieb. Ďalej navrhovateľ pozmenil odvedenie zrážkových vôd, a to do verejnej kanalizácie, na základe súhlasného stanoviska Trnavskej vodárenskej spoločnosti a. s. č. 4227/2017/ Mt zo dňa 03.04.2017. Účastníci konania si v územnom konaní uplatnili námietky. S predloženými námietkami sa stavebný úrad zaoberal a v napadnutom rozhodnutí sa s nimi riadne vysporiadal. 36. Stavebný úrad zaviazal okrem iného v územnom rozhodnutí stavebníka na predloženie podrobnejších podkladov podľa ust. § 39 ods. 1 stavebného zákona, teda aby zabezpečil po nadobudnutí právoplatnosti územného rozhodnutia nový inžinierskogeologický prieskum alebo aktualizáciu a doplnenie prieskumu z januára 2015 (doplnenie prieskumu z vrtu S-1 - hĺbka vrtu 10 m) tak, aby boli zrealizované aspoň 2 vrty na stavebnom pozemku navrhovateľa a po 1 vrte na pozemkoch susedných nehnuteľností (vzhľadom na ich uplatňované námietky). V prípade nesúhlasu účastníkov konania s realizáciou vrtov na ich pozemku budú ďalšie vrty spravené v čo najbližšej vzdialenosti k susedným pozemkom k nehnuteľnosti navrhovateľa o umiestnenie stavby. 37. Stavebný úrad v územnom rozhodnutí stanovil konkrétne požiadavky na obsah projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu. 38. Teda okrem iného k žiadosti o stavebné povolenie nemôže byť predložený projekt stavby z 07/2015, musí to byť prepracovaný, resp. upravený projekt stavby, ktorý bude v rozsahu podľa ustanovenia § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. zohľadňovať podmienky podľa písm. a), v sprievodnej správe budú informácie o výsledkoch vykonaných prieskumov a meraní uložených podľa podmienok územného rozhodnutia. 39. Projekt stavby bude spracovaný v súlade s aktualizovaným inžinierskogeologickým prieskumom a hydrogeologickým prieskumom. Statické posúdenie stavby sa bude vzťahovať aj na stavbu oplotenia na bočných stranách stavebného pozemku navrhovateľa a terasu v zadnej časti rodinného domu. Ďalšie podmienky týkajúce sa obsahu projektovej dokumentácie sú uvedené v napadnutom územnom rozhodnutí. 40. K námietke napádajúcej nedodržanie záväzných regulatívov územného plánu mesta žalovaný uviedol, že stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby na základe územnoplánovacej dokumentácie mesta Trnava, v zmysle ktorého grafickej časti Územného plánu mesta Trnava (schváleného uznesením č. 705 zo dňa 15.12.2009, záväzná časť vyhlásená VZN č. 345 v znení neskorších zmien a doplnkov záväznej časti územného plánu mesta Trnava) výkresu „C.02. Regulatívy územného rozvoja“ sa stavba nachádza v regulačnom bloku s označením A 01 - nízkopodlažná zástavba, rodinné domy - mestské formy. Územie bloku slúži výlučne na bývanie v nízkopodlažnej zástavbe rodinnými domami. Priestorová regulácia územia podľa územného plánu mesta je nasledovná: max. počet podlaží je 2 nadzemné podlažia vrátane podkrovia a ustúpeného podlažia. index zastavaných plôch pre intenzívnu pôvodnú zástavbu pozemkov do 500 m2 je 0,4 a min. koeficient zelene je 0,35. Navrhovaná stavba rodinného domu neprekračuje žiaden so stanovených regulatívov a spĺňa všetky doplňujúce ustanovenia záväznej časti územného plánu. 41. V nadväznosti na podrobnosti z relevantnej časti záväzného regulatívu žalovaný dôvodil, že podľa definície v územnom pláne platnej pre k. ú. T. nadzemné podlažie je každé podlažie, ktoré má úroveň podlahy v priemere vyššie ako 0,8 m pod úrovňou upraveného terénu verejného priestranstva pred parcelou zástavby (objektu). V uvedenej lokalite je určená maximálna podlažnosť 2NP vrátane podkrovia a ustúpeného podlažia ( ustúpené podlažie je v rozsahu 50% plochy podlažia pod ním). Na základe uvádzanej regulácie žalovaný konštatoval, že je možné umiestňovať rodinné domy jednopodlažné s plochou alebo šikmou strechou, jednopodlažné rodinné domy s podkrovím alebo ustúpeným podlažím alebo dvojpodlažné rodinné domy s plochou alebo nízkospádovou šikmou strechou. Z uvedeného je podľa názoru žalovaného zrejmé, že umiestnenie stavby rodinný dom na pozemku par. č. 4018/21, 4018/24 a 4018/20 v kat. ú. T. je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Trnava. 42. V súvislosti s dôvodom žaloby napádajúcim umiestnenie stavby v rozpore s požiadavkami § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. žalovaný poukázal na závery svetlotechnického posudku, pričom dôvodil, že podľa ustanovenia § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej obrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Zdôraznil, že odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Citujúc ustanovenia § 6 ods. 1 až 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. žalovaný konkretizoval, že umiestňovaná stavba rodinného domu bude vzdialená z ľavej strany od hranice pozemku par. č. 4018/23 a 4018/22 v kat. ú. T. 1 m a od rodinného domu na susednom pozemku (z ľavej strany) 4,525 m. Z pravej strany v najužšom mieste bude umiestňovaný rodinný dom vzdialený od hranice pozemku par. č. 4018/5 v kat. ú. T. 1 m a od rodinného domu (z pravej strany) v najužšej časti 2 m. Z prednej strany bude umiestňovaný rodinný dom vzdialený od pozemku par. č. 4018/21 v kat. Ú. T. (ulica) 7,328 m. 43. V nadväznosti na uvedené žalovaný umiestnenie spornej stavby vyhodnotil v tom zmysle, že vzdialenosť stavby 1 m od susedného pozemku žalobcu umožňuje realizáciu stavby z pozemku stavebníka, následne údržbu stavby, aj užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Zároveň poukázal na stavebníkom predložený svetlotechnický posudok vypracovaný Ing. X. J. a Ing. W. J., ktorý preukázal, že umiestnením a realizáciou rodinného domu navrhovateľa, nebude v žiadnej miestnosti s trvalým pobytom osôb v susedných rodinných domoch na pozemkoch par. č. 4018/5 a 4018/22 prekročený normou stanovený ekvivalentný uhol vonkajšieho tienenia 25°. Po výstavbe umiestňovaného rodinného domu nepríde v posudzovanom období od 1. marca do 13. októbra k zníženiu preslnenia obytných miestností v susedných rodinných domoch nad prípustnú mieru. Existujúce miestnosti zostanú preslnené v súlade s požiadavkami čl. 4.2.1.1. a čl. 4.2.1.2. STN 73 4301 Budovy na bývanie, t. j. viac ako je hygienické minimum 1,5 hodiny denne a viac ako sú doporučené 3 hodiny denne. Navrhovaná stavba bude po realizácii taktiež preslnená v súlade s požiadavkami čl. 4.2.1.1. a čl. 4.2.1.2. STN 73 4301 Budovy na bývanie, t. j. viac ako je hygienické minimum 1,5 hodiny denne a viac ako sú doporučené 3 hodiny denne. A z hľadiska denného osvetlenia navrhovaná stavba taktiež vyhovuje. 44. Vo vzťahu k namietaným stiesneným pomerom vyvolaným umiestnením spornej stavby žalovaný uviedol, že táto je umiestnená v súlade s uvedeným ustanoveniami § 6 ods. 1 a 5 vyhlášky č. 532/2000 Z. z.. zároveň dôvodil, že aj keď ide o stiesnené pomery, vzdialenosť rodinného domu od hranice so susednými pozemkami dostatočne umožňuje prechod osôb po pozemku, umožňuje údržbu stavby a užívanie priestorov medzi stavbami počas výstavby a tiež po dokončení stavby. Časť susedných pozemkov je užívaná ako záhrada, ale nakoľko v súčasne platnej legislatívy neexistuje predpis, ktorým by sa preukazoval vplyv navrhovanej stavby na pôdu, a ani nie sú stanovené kritéria, podľa ktorých by bolo možné vyhodnotenie miery zatienenia pozemkov, prípadne určenie zníženia bonity pôdy, nebolo potrebné aby stavebný úrad požadoval od navrhovateľa preukazovanie negatívneho vplyvu navrhovanej stavby na okolitú poľnohospodársku pôdu. 45. Ohľadom namietaného nedostatočného zabezpečenia podkladov potrebných pre rozhodnutie o umiestnení navrhovanej stavby žalovaný poukázal na Záverečnú správu inžinierskogeologického prieskumu spoločnosti STAS - stavby a sanácie, s.r.o., Trnava z januára 2015, ktorá bola navrhovateľom o umiestnenie stavby predložená k ďalšiemu stavebnému konaniu, nasledujúcemu po zrušení skorších územných rozhodnutí správnym súdom. V nadväznosti na uvedené žalovaný dal do pozornosti záver predloženej správy, v zmysle ktorého bol v záujmovom území pozemok par. č. 4018/21 v kat. ú. T. uskutočnený inžinierskogeologický prieskumný vrt S-1 a dynamická penetračná skúška DPS-1 do hĺbky 10 m. Najvrchnejšiu vrstvu záujmového územia tvoria navážky tvorené ílom s nízkou až strednou plasticitou, tuhej až pevnej, ojedinele mäkkej konzistencie, premiešané s úlomkami tehál veľkosti O 1 až 6 cm, valúnmi štrku do O 1 - 3 cm, kusmi obkladačiek, železa a drôtu. Navážky sú nerovnorodé, málo únosné a hlavne značne nerovnomerne stlačiteľné. Pre priame zakladanie stavieb sú bez zvláštnych úprav a opatrení nevhodné. V podloží navážok sa od 7,7 m p.t. nachádzajú sprašovité sedimenty - íly s nízkou až strednou plasticitou CL,CI/F6, s pevnou konzistenciou. Hladina podzemnej vody nebola prieskumnými prácami narazená. 46. Vykonaným inžinierskogeologickým prieskumom boli v požadovanej miere zhodnotené základové pomery záujmového územia. Vzhľadom k navrhovanému osadeniu predmetnej stavby v tesnej blízkosti relatívne strmého svahu sa odporúča posúdiť jeho stabilitu. 47. Kvôli posúdeniu stability svahu bol v územnom konaní doložený statický posudok navrhovaného objektu, pričom návrh nosných konštrukcií bol zameraný predovšetkým na skutočnosti uvedené v inžinierskogeologickom prieskume a s ohľadom na blízkosť dvoch rodinných domov na susedných pozemkoch. Súčasťou statického posudku je aj posúdenie stability svahu. Statický posudok vypracovala spoločnosť STATIPRO, s.r.o. - Ing. I. C. - autorizovaný stavebný inžinier pre statiku stavieb. 48. K doplneným podkladom pre územné rozhodnutie žalovaný poukazoval na skutočnosť, že v zmysle inžinierskogeologického prieskumu bola predložená projektová dokumentácia (prepracovaná pre územné rozhodnutie 12/2016, ktorá bola v časti zmenená 05/2017). V nadväznosti na uvedené žalovaný dôvodil, že v projekte bolo upravené zakladanie nasledovne: Vzhľadom na charakter podložia a existujúce rodinné domy na vedľajších pozemkoch, ktoré sú založené plošne na základových doskách, musí byť umiestňovaný objekt založený hĺbkovo, čo zabezpečí jednak prenos zaťaženia do hlbších únosných vrstiev a tiež priaznivo prispieva k stabilizácii zemného telesa pod navrhovaným objektom. Navrhovaný objekt bude založený na mikropilotách s oceľou 88,9 x 10 mm, dĺžky 7 m metódou tryskovej injektáže, s predinjektovaním po celej dĺžke mikropiloty. Ukončenie mikropilot bude oceľovou platňou v základovom rošte, čo zabezpečí prenos zaťaženia z hornej strany. Základový rošt je situovaný pod všetkými obvodovými a vnútornými zvislými nosnými konštrukciami. Trámy majú výšku 500 mm a šírku 700 mm, čo je dostatočný prierez pre osovú vzdialenosť pilót do 1,2 m. Na základovom rošte je navrhnutá základová doska hrúbky 200 mm, ktorá spolu s betónovými suterénnymi stenami a stropnou konštrukciou nad suterénom vytvára tuhú krabicu, schopnú eliminovať prípadnú nerovnomernosť podložia. Základová doska sa len minimálnym spôsobom podieľa na prenose zaťaženia do základovej pôdy. 49. Žalovaný mal za to, že statický posudok vypracovala oprávnená osoba pre statiku stavieb a žalovaný nemá dôvod na jeho spochybnenie. Zároveň dodal, že vzhľadom na zložité základové pomery a z dôvodu uplatnených námietok stavebný úrad v napadnutom rozhodnutí zaviazal navrhovateľa zabezpečiť k stavebnému konaniu nový geologický a hydrogeologický prieskum, alebo doplnenie už predloženého geologického prieskumu z januára 2015, ktorý bude obsahovať aspoň dva vrty na stavebnom pozemku navrhovateľa o umiestnenie stavby a po jednom vrte na susedných pozemkoch. Súčasťou spisu je polohopisný a výškopisný plán, bol doplnený do spisu 17.05.2017, obsahuje zameranie hornej aj dolnej hranice svahu, vrátane terás a výškopisné zameranie pozemku navrhovateľa. 50. Vo výroku územného rozhodnutia bola stanovená podmienka na obsah projektu stavby, aby k žiadosti o stavebné povolenie bol predložený aj podrobne vypracovaný plán organizácie výstavby a posúdenia zabezpečovacích prác na pozemku, kde projektant bude vychádzať z aktuálneho stavu pozemkov. V projekte stavby bude musieť projektant zhodnotiť všetky riziká a navrhnúť príslušné opatrenia na zabezpečenie ochrany susedných nehnuteľností pri výstavbe. 51. V platnej legislatíve sa zohľadňuje to, že sa môžu až v stavebnom konaní preukázať nové skutočnosti, ktoré môžu viesť k tomu, že stavebné povolenie na stavbu nebude vydané napriek právoplatnému územnému rozhodnutiu (§ 62 ods. 4 stavebného zákona). Vzhľadom k tomu, že sa neumiestňuje jednoduchá stavba pre realizáciu je potrebné územné rozhodnutie a na základe neho stavebné povolenie. Podľa ust. § 39 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí si v odôvodnených prípadoch môže stavebný úrad vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti, podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. 52. Žalovaný zastal názor, že podklady pre posúdenie umiestnenia stavby rodinného domu sú po všetkých doplneniach postačujúce a z hľadiska primeranosti voči umiestňovaniu ostatných stavieb rodinných domov na území mesta Trnava zdokladované už pri územnom konaní aj statickým výpočtom, čo odstraňuje námietky o vhodnosti umiestnenia stavby z dôvodu nestability svahu. Na základe uvedeného pri rozhodovaní stavebný úrad v konaní postupoval v súlade so zákonom, zabezpečil ochranu práv všetkých účastníkov konania a vytvoril podmienky pre riešenie projektu stavby tak, aby stavba bola realizovaná na základe relevantných podkladov, resp. ak sa preukáže, že uskutočnením alebo užívaním stavby by sa mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť alebo ohroziť práva účastníkov konania vo väčšom rozsahu ako sa počítalo v územnom rozhodnutí stavený úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne (§ 62 ods. 4 ). 53. Ďalší účastníci konania Mgr. S. I. a Ing. R. I. (ďalší účastníci v 2/ a 3/ rade) sa k podanej žalobe vyjadrili prejavom súhlasu s dôvodmi podanej žaloby. Rovnako ako žalobca mali za to, že predmetný stavebný pozemok je úplne nevhodný na umiestnenie zamýšľanej stavby. Jej navrhovaným umiestnením by vznikli stiesnené podmienky s prihliadnutím na susedné nehnuteľnosti a celkové narušenie urbanistického charakteru prostredia. Zároveň nedostatočný odstup predmetnej stavby od okolitých stavieb účastníkov konania by mal negatívny dopad na kvalitu bývania, najmä z hľadiska presvetlenia priestorov, sťažený prejazd, komplikovanú údržbu a prípadné rekonštrukcie. Namietali, že stavebný úrad v preskúmavanom konaní nerešpektoval závery rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/245/2014 zo dňa 21.04.2016, ani závery znaleckého posudku č. 54/2014 , vypracovaného spoločnosťou AGG, s.r.o., z ktorého vyplýva nevhodnosť realizácie stavby. S poukazom na nevhodný tvar pozemku a na jeho vznik ťažbou hliny, v dôsledku čoho na pozemku dochádza k neustálej konsolidácii pôdy, ďalší účastníci v 2/ a 3/ rade v súvislosti s navrhovaným umiestnením stavby namietali existenciu rizika vzniku škôd na susedných pozemkoch, pričom by mohlo dôjsť až k ohrozeniu života a zdravia ich užívateľov. Mali za to, že povolením zamýšľanej stavby budú porušené práva a právom chránené záujmy vlastníkov susedných nehnuteľností a zároveň bude hroziť nebezpečenstvo vzniku škody na susedných stavbách. 54. K podanej žalobe sa vyjadril ďalší účastník mesto Trnava, ktoré poukázalo na odôvodnenie správneho rozhodnutia prvého stupňa zo dňa 31.07.2017, ktoré objasňuje veci súvisiace s dôvodmi žaloby a aj podkladmi uvádzanými žalobcom, pretože pri posudzovaní zohrával veľkú úlohu aj časový horizont predložených dôkazov a stavu nového návrhu, na základe ktorého bolo vydané napadnuté územné rozhodnutie. 55. V replike zo dňa 28.09.2018 žalobca zotrval na žalobných bodoch a na petite podanej žaloby. K obsahu vyjadrenia žalovaného k žalobe, s poukazom na ustanovenia § 32 ods. 1, § 48 ods. 1, § 62 ods. 4 a § 98 ods. 1 stavebného zákona, žalobca dal do pozornosti účel územného konania a stavebného konania, ktorým je zo strany orgánov verejnej správy dohliadať na dodržiavanie všetkých zákonných povinností stavebníka a zároveň v rovnakej miere dôležitosti dbať o ochranu oprávnených záujmov tretích osôb a predchádzať nebezpečenstvu vzniku škody pred a počas realizácie stavebného zámeru. Zotrval na tvrdení, že stavebný úrad ani žalovaný nevyhodnotili správne závery a odporúčania inžiniersko-geologického prieskumu, pričom sa uspokojili s formálnym splnením povinnosti stavebníka predložiť inžiniersko-geologický posudok, prepracovanú projektovú dokumentáciu a ďalšie podklady. Tieto stavebníkom predložené podklady žalobca považuje za nedostatočné na realizáciu stavby, z nich vyplývajúce závery nie sú kladné a nepostačujú na vydanie územného rozhodnutia a schválenie zamýšľanej stavby. Žalobca vytýka správnym orgánom ignorovanie argumentácie žalobcu uplatnenej v preskúmavanom územnom konaní a ich snahu za každú cenu obhájiť splnenie povinností stavebníka na vydanie územného rozhodnutia, pričom nevyhodnotili objektívnu nevhodnosť stavby, ktorá je podľa názoru žalobcu neobhájiteľná. Naďalej zotrval na potrebe dopracovať do projektovej dokumentácie zabezpečovaciu stavbu. Žalobca za účelový postup stavebného úradu označil, že priamo v rozhodnutí uložil stavebníkovi povinnosť realizovať na susedných pozemkoch prieskumné práce a neskôr aj priamo stavebné práce a časti stavby vrátane zabezpečovacích stavieb, ako sú napr. v projekte uvažované oporné múry na hraniciach pozemkov a podobne. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní dlhodobo upozorňuje, že k týmto stavbám v budúcnosti nebude poskytnutý súhlas. Preto aj na tomto očakávanom súhlase založené technické riešenie nie je reálne, a teda stavbu tak, ako je navrhnutá, nemožno umiestniť a vydať k nej územné rozhodnutie. Taktiež žalobca zotrval na nesprávnej interpretácii regulatívu záväznej časti územného plánu upravujúceho prípustnú podlažnosť na stavebnom pozemku vo vzťahu k maximálnemu počtu navrhovaných podlaží predmetnej stavby. Mal za to, že podľa záväzného regulatívu nie je možné povoliť dve plné podlažia, ale len jedno plné podlažie a jedno podkrovie, príp. tzv. ustúpené podlažie. Opakovane žalobca namietal vadnú interpretáciu stavebného úradu k definovaniu tzv. „pomerov“ na stavebnom pozemku, pričom vyjadril nesúhlas s tvrdením, že ide o stiesnené pomery. Naopak, aktuálne sú pomery štandardné, nejde o účelovo vyhodnotené stiesnené pomery, pričom takýmito by sa pomery stali, ak by tam celkom nevhodne bola postavená zamýšľaná stavba. Pri argumentácii o odstupových vzdialenostiach na základe interpretácie pomerov ako stiesnených sa zo strany správnych orgánov posudzovali len tie ustanovenia stavebného zákona, ktoré umožňujú pre umiestnenie stavby použiť výsledky výpočtov a meraní s výsledkami , s ktorými umiestnenie stavby nekoliduje. Avšak takýto postup považuje žalobca za nesprávny, pretože návrh stavby musí vyhovovať všetkým príslušným ustanoveniam stavebného zákona súčasne, nie len niekoľkým účelovo zvoleným zo strany úradov. Vzhľadom na rôznosť informácií úradov ohľadom splnenia požiadaviek územného plánu predmetným stavebným pozemkom sa žalobca domnieva, že napadnuté správne rozhodnutia oboch stupňov sú v rozpore s územným plánom mesta. V tejto súvislosti žalobca dával správnemu súdu na zváženie vyžiadať od mesta Trnava záväzné stanovisko k územnému plánu za účelom preukázania, akú stavbu je vôbec možné umiestniť na predmetnom stavebnom pozemku, i keď takto mali postupovať stavebné úrady a s touto otázkou sa vysporiadať. 56. V replike na vyjadrenie ďalších účastníkov v 2/ a 3/ rade žalobca vyjadril súhlas s dôvodmi opodstatnenosti správnej žaloby uvádzanými vo vyjadrení týchto účastníkov, zhodne so žalobcom namietajúcimi nesprávnosť postupu správnych orgánov, spočívajúcu v nezabezpečení všetkých potrebných podkladov pre vydanie napadnutých rozhodnutí. 57. Ďalší účastník konania v 4/ rade, Ing. T. P. vo vyjadrení k replike žalobcu zo dňa 28.09.2018 uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s obsahom odvolania (zrejme mal Ing. P. na mysli stotožnenie sa s dôvodmi žaloby - poznámka správneho súdu). 58. Ďalší účastník konania v 5/ rade (mesto Trnava) vo vyjadrení na repliku žalobcu zo dňa 28.09.2018 uviedol, že na základe územného rozhodnutia nie je možné začať realizovať stavbu. V takom prípade by sa stavebník dopustil priestupku podľa § 105 stavebného zákona. Dodal, že v predmetnej veci stavebné povolenie ešte nebolo vydané a ani nebolo začaté stavebné konanie, pretože stavebník nedoručil žiadosť o vydanie stavebného povolenia, pričom štátny stavebný dohľad vykonaný dňa 09.08.2018 potvrdil, že na predmetnom stavebnom pozemku sa nezačala realizovať žiadna stavba súvisiaca s vydaným územným rozhodnutím prvého stupňa č. OSaŽP/919-68374/2017/GD zo dňa 31.07.2017 a na pozemku sa nevykonávala ani žiadna iná stavebná činnosť vyžadujúca si povolenie podľa stavebného zákona. 59. Vo vzťahu k namietaným podkladom územného rozhodnutia a k namietanému postupu stavebného úradu ďalší účastník v 5/ rade poukázal na rozdiely medzi územným rozhodnutím, ako nástrojom územného plánovania, a medzi stavebným povolením ako podkladom pre realizáciu navrhovanej stavby. S poukazom na možnosť stavebného úradu podľa § 39 ods. 1 in fine stavebného zákona v odôvodnených prípadoch v rozhodnutí o umiestnení stavby vyhradiť si predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti, podľa ktorých môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia, ďalší účastník uviedol, že toto ustanovenie využil stavebný úrad pri vydaní územného rozhodnutia zo dňa 31.7.2018 (strany 2-3). V nadväznosti na uvedené označil za nepochopiteľné vyjadrenia žalobcu, pretože vznášajú pochybnosti do stavebného konania, ktoré ešte nebolo ani začaté, pričom ochrana oprávnených záujmov žalobcu a ostatných účastníkov konania je zabezpečená aj vo vydanom územnom rozhodnutí resp. bude zabezpečená aj v stavebnom konaní podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Ďalší účastník mal za to, že nie je možné robiť závery o konaní, ktoré ešte ani nebolo začaté. Pre vypracovanie projektu stavby je podkladom právoplatné územné rozhodnutie. V súvislosti s posúdením súladu návrhu umiestnenia stavby v čase vydávania územného rozhodnutia s územnoplánovacou dokumentáciou ďalší účastník uviedol, že touto otázkou sa stavebný úrad podrobne zaoberal na str. 18 a 19, str. 23 až 25 územného rozhodnutia zo dňa 31.7.2017. Ďalej účastník v 5/ rade na základe spochybňovania, že sa stavebný úrad dôkladne nezaoberal posúdením súladu s Územným plánom mesta Trnava (v ďalšom konaní po zrušení územného rozhodnutia č. OSaŽP/28156-33469/2014/Uá zo dňa 17.6.2014) a návrhom na vyžiadanie stanoviska od mesta Trnava, uviedol, že vyžiadal od odboru územného rozvoja a koncepcií Mestského úradu v Trnave, zabezpečujúceho činnosti orgánu územného plánovania, podklady, na základe ktorých bude môcť súd túto problematiku posúdiť (listom zo dňa 09.11.2018 č. OSaŽP/77-93276/2018/GD, ktorý zaslal spolu s vyjadrením k replike žalobcu ako prílohu č. 2). Stavebný úrad mal za to, že pomery stavebného pozemku (pred vydaním územného rozhodnutia išlo o stavebný pozemok podľa § 43 h stavebného zákona - časť územia určená územným plánom obce na zastavanie) sa určujú pri územnom rozhodovaní. Ak sa s nimi aj nedostatočne vysporiadal projektant dokumentácie pre územné rozhodnutie, tak sa pozemkom ako stavebným pozemkom zaoberá stavebný úrad, hlavne v zmysle § 5 a § 6 vyhlášky č.532/2002 Z. z. Stavebný úrad mal za to, že stavebný pozemok vo vlastníctve navrhovateľa o výmere 383 m2 spĺňa „stiesnené územné podmienky“ tak, ako je to uvedené na str. 2 územného rozhodnutia zo dňa 31.7.2017. Stavebný úrad pomery stavebného pozemku nepovažuje za štandardné, tak ako to uvádza právny zástupca žalobcu. 60. K podmienkam realizácie stavby uviedol, že tieto budú vyplývať z vydaného právoplatného stavebného povolenia, ak bude vzhľadom na ustanovenie § 62 ods. 4 stavebného zákona vydané. Podľa § 66 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. S poukazom na ustanovenia § 66 ods. 3 a 4 stavebného zákona ďalší účastník dôvodil, že na základe právoplatného územného rozhodnutia, vypracovaného projektu stavby oprávnenými osobami a stavebného konania je v stavebnom povolení možné vyriešiť široký okruh problémov, ktoré nie sú predmetom územného rozhodnutia. Preto obavy žalobcu a ostatných účastníkov konania sú podľa názoru ďalšieho účastníka predčasné. Zároveň vyjadril nesúhlas s názorom žalobcu, že doplnenia projektovej dokumentácie sa javia ako účelové iba pre splnenie formálnych podmienok vydania územného rozhodnutia. IV. Relevantná právna úprava 61. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 62. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 63. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 64. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 65. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 66. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 67. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 68. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 69. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. 70. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. 71. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. 72. Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. 73. Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. 74. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 75. Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. 76. Podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. 77. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) a b) stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. 78. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. 79. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“) územné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných náležitostí a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa a ostatných účastníkov konania, b) druh, účel a stručný opis predmetu územného rozhodnutia, c) druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje; ak ide o prípady uvedené v § 36 ods. 4 zákona, postačí opis územia, d) podmienky podľa druhu územného rozhodnutia ustanovené v § 39 až 39d zákona, e) ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom chránených záujmov účastníkov konania, f) rozhodnutie o námietkach účastníkov konania, g) dobu platnosti rozhodnutia. 80. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. k územnému rozhodnutiu pripojí stavebný úrad overený situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy alebo mapový podklad vypracovaný podľa § 3 ods. 3 písm. a). 81. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. 82. Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“), pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny. 83. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. 84. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. 85. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. 86. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. 87. Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. 88. Podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. 89. Podľa § 6 ods. 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 90. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 91. Správny súd z dôvodu zmeny vlastníka nehnuteľností nachádzajúcich sa v susedstve umiestňovanej stavby uznesením č. k. 20S/36/2018-104 zo dňa 11.10.2018 rozhodol podľa § 64 Civilného sporového poriadku v spojení s § 25 Správneho súdneho poriadku, že v konaní na strane účastníka konania v 2/ rade Ing. F. Z., bytom A. XXX, K. nad C. bude pokračovať s právnym nástupcom 2/ Mgr. S. I., bytom D. XX, D.. 92. Následne správny súd z dôvodu zmeny vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa v susedstve umiestňovanej stavby uznesením č. k. 20S/36/2018-147 zo dňa 20.03.2019 rozhodol podľa § 64 Civilného sporového poriadku v spojení s § 25 Správneho súdneho poriadku, že v konaní na strane ďalších účastníkov konania v 2/ rade Mgr. S. I., bytom D. XX, XXX XX D. a v 3/ rade X.. R. I. PhD., bytom G. XX, T., bude pokračovať s ich právnymi nástupcami 2/ Ing. Q. W., nar. XX.X.XXXX a 3/ MUDr. A. W., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom J.. R. XXX/XX, XXX XX I.. 93. Podstatnými žalobnými bodmi žalobca vo vzťahu k podkladom preskúmavaného rozhodnutia namietal nedostatočné spracovanie projektovej dokumentácie, ktorá neobsahuje zapracovanie zabezpečovacej stavby, ako aj jej vadnosť spôsobujúcu nepoužiteľnosť projektovej dokumentácie pre účely rozhodnutia o umiestnení stavby. Taktiež namietal rozpor umiestnenia stavby so záväznými regulatívmi územného plánu mesta v časti posúdenia typu nadzemného podlažia, nedostatočné vysporiadanie sa s podmienkami umiestnenia predmetnej stavby rodinného domu stavebnými orgánmi oboch stupňov, predovšetkým v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vo vzťahu k pohode bývania a presvetlenia susediacich stavieb. Ďalej žalobca namietal nerešpektovanie záverov znaleckého dokazovania stavebným úradom, vyplývajúcich zo znaleckého posudku z novembra 2014 č. 54/2014 vypracovaného obchodnou spoločnosťou ABB, s.r.o., v nadväznosti na konštatované zložité základové pomery vplyvom zvláštnych zemín tvoriacich základovú pôdu pod umiestňovanou stavbou. V neposlednom rade žalobca namietal, že správne rozhodnutia oboch stupňov nerešpektujú právny názor a závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/245/2014-184 zo dňa 21.04.2016, ktorým bolo zrušené rozhodnutie druhého stupňa č. TT-OVBP2-2014/019605 zo dňa 15.10.2014, ako aj predchádzajúce územné rozhodnutie stavebného úradu č. OSaŽP/28156-33469/2014/Uá zo dňa 17.06.2014 o umiestnení stavby a vec bola vrátená stavebnému úradu na ďalšie konanie. 94. Z obsahu odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/245/2014-184 zo dňa 21.04.2016 vyplýva, že správny súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia z nedostatku dôvodov. 95. V odôvodení uvedeného rozsudku správny súd poukazujúc na závery inžiniersko-geologického a hydrometeorologického posudku z novembra 2014 č. 54/2014, napr. „Znalec považuje za nevyhnutné pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby doplniť projekt o stabilitné posúdenie svahu so zohľadnením geologických pomerov, vplyvu situovania a priťaženia objektov a vplyvu vypúšťania zrážkových vôd.“, konštatoval, že sa stavebný úrad nedostatočne vysporiadal s namietaným odstupom umiestňovanej stavby od susediacich pozemkov a námietky napádajúce nedostatočné riešenie odvádzania zrážkových vôd odignoroval/nezohľadnil. Zároveň správny súd uviedol, že „Hoci bol vyššie spomínaný znalecký posudok predložený žalobcom až po vydaní druhostupňového rozhodnutia, tento posudok potvrdzuje námietku žalobcu vznesenú už v priebehu prvostupňového konania ohľadne riešenia odvádzania dažďovej vody a odstupu stavby rodinného domu stavebníka od hranice susedných pozemkov, oba správne orgány nereagovali na túto námietku a nevysporiadali sa s ňou. Uvedená skutočnosť bola teda známa žalovanému už v čase keď rozhodoval o odvolaní žalobcu, keďže aj v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu bola táto námietka vznesená.“ V nadväznosti na uvedené správny súd v závere odôvodnenia zrušujúceho rozsudku správnemu orgánu pre účely ďalšieho územného konania stanovil, aby sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal okrem právneho posúdenia veci aj so skutkovými okolnosťami, a to najmä s takými, ktoré boli navrhované účastníkmi a ktoré majú právny význam pre posúdenie veci. 96. V rámci tohto súdneho prieskumu zákonnosti napádaných rozhodnutí správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že stavebný úrad pre účely územného rozhodnutia o návrhu o umiestnenie spornej stavby rodinného domu na pozemkoch parc. č. 4018/21, č. 4018/24 a č. 4018/20 v kat. úz. T. v intenciách rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/245/2014-184 zo dňa 21.04.2016, za súčinnosti s navrhovateľom o umiestnenie stavby, zabezpečil ďalšie podklady pre rozhodnutie vo veci. Konkrétne, v nadväznosti na závery, resp. odporúčania znaleckého posudku z novembra 2014 č. 54/2014, boli v rámci ďalšieho územného konania stavebnému úradu navrhovateľom predložené ďalšie podklady pre rozhodnutie: · záverečná správa inžinierskogeologického prieskumu z januára 2015, vypracovaná obchodnou spoločnosťou STAS - stavby a sanácie, s.r.o. Trnava, ktorá na základe laboratórnych geotechnických skúšok, popisných a klasifikačných skúšok zemín, dynamickej penetračnej skúšky vyhodnotila zistenia vyplývajúce z realizovaného inžinierskogeologického vrtu S-1 a dynamickej penetračnej skúšky DPS-1 do hĺbky 10,0 metra, · v nadväznosti na záverečnú správu inžinierskogeologického prieskumu bol v júli 2015 vyhotovený statický výpočet a statická správa - statika obchodnou spoločnosťou STATIPRO, s.r.o. so sídlom v Bratislave, ktoré vypracoval Ing. I. C., autorizovaný stavebný inžinier, · prepracovaná projektová dokumentácia a sprievodná a súhrnná technická správa k projektovej dokumentácii navrhovanej stavby rodinného domu z mája 2017, ktorá je doplnením, resp. rozšírením pôvodnej správy projektu pre územné konanie z novembra 2013, ktorá bola súčasťou návrhu na umiestnenie predmetnej stavby zo dňa 02.12.2013. Zároveň so súhlasom dotknutých orgánov bol prepracovaný návrh riešenia odvádzania dažďových vôd, s cieľom zamedziť ovplyvňovaniu stability umiestňovanej stavby a sporného svahu, nachádzajúceho sa v zadnej časti pozemku za umiestňovanou stavbou na parcele č. 4018/20 kat. úz. T.. 97. Z obsahu prepracovanej projektovej dokumentácie vyplýva, že bola vyhotovená s ohľadom na závery záverečnej správy inžinierskogeologického prieskumu z januára 2015 a na závery statického výpočtu a statickej správy z júla 2015, ktorá tvorí súčasť prepracovanej sprievodnej a technickej správy k prepracovanej projektovej dokumentácii. Statická správa uvádza, že predmetom zadaného projektu je statické zhodnotenie novostavby objektu rodinného domu na Átriovej ulici, parc. č. 4018/21, č. 4018/24 a č. 4018/20 v kat. úz. T. a návrh nosných konštrukcií bol zameraný predovšetkým na skutočnosti uvedené v inžinierskogeologickom prieskume a s ohľadom na blízkosť dvoch objektov na susedných parcelách. Na základe statických výpočtov a analýz relevantného zaťaženia bol statikom vypracovaný popis nosného systému objektu (počnúc základmi, pokračujúc popisom doporučeného riešenia zvislých a vodorovných nosných konštrukcií až stužením objektu končiac), zohľadňujúci konštatovania inžinierskogeologického prieskumu s ohľadom na osobitosť, nesúrodosť, nestabilitu a neustálu konsolidáciu podložia, ako aj s prihliadnutím na terasovitý svah v zadnej časti parcely č. 4018/20 v kat. úz. T. vo vlastníctve navrhovateľa o umiestnenie stavby. S poukazom na doporučený nosný systém objektu a charakter podložia statik v závere posudku uviedol, že v prípade akceptovania všetkých podmienok uvedených v tomto projekte, je možné konštatovať, že projekt novostavby rodinného domu je navrhnutý staticky spoľahlivo a bezpečne. 98. S prihliadnutím na uvedené správny súd konštatuje, že dodatočne predložené podklady pre účely posúdenia možnosti umiestnenia predmetnej stavby na danom podloží stavebného pozemku, a to aj s ohľadom na bezpečnosť okolitých stavieb a účastníkov územného konania, postačujú pre účely územného rozhodnutia o umiestnení stavby, vydaného v rámci územného konania, ktorého rozsah je determinovaný skúmaním podmienok a podkladov vyplývajúcich z ustanovení § 37 ods. 1 a 2 stavebného zákona. 99. Doplnením dokazovania dodatočným predložením potrebných podkladov a vysporiadaním sa s námietkami žalobcu správne orgány postupovali v intenciách rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/245/2014-184 zo dňa 21.04.2016. 100. Závery správy inžinierskogeologického prieskumu z januára 2015 a závery statického výpočtu a statickej správy z júla 2015 ozrejmujú osobitosti a charakter netypického podložia predmetného stavebného pozemku dostatočným spôsobom na to, aby boli ich požiadavky a závery zohľadnené pri konkretizovaní nevyhnutných podkladov a požiadaviek na vypracovanie bezpečnej projektovej dokumentácie pre účely ďalšieho stavebného konania. 101. Správny súd hodnotí ako správny a zákonný postup stavebného úradu, keď vo výrokovej časti rozhodnutia prvého stupňa v súlade s ustanovením § 39 ods. 1, § 39a ods. 1 a 2 stavebného zákona v spojení s § 4 ods. 1 písm. d) a e) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. pre prípadné následné stavebné konanie vyhradil predloženie podrobnejších podkladov a povinností navrhovateľa o umiestnenie predmetnej stavby, konkrétne po nadobudnutí právoplatnosti územného rozhodnutia predložiť nový inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum alebo aktualizáciu a doplnenie prieskumu z januára 2015 tak, aby boli zrealizované aspoň dva vrty na stavebnom pozemku navrhovateľa a s prihliadnutím na uplatňované námietky po jednom vrte na pozemkoch susedných nehnuteľností, v ktorom budú overené všetky potrebné aktuálne údaje v danom čase a spodrobnené vlastnosti základovej pôdy, pre statické výpočty do projektu stavby. Pre prípad nesúhlasu účastníkov konania s realizáciou vrtov na ich pozemkoch, správny orgán v rámci ďalších podmienok, ktorými sledoval zabezpečenie ochrany verejných záujmov a právom chránených záujmov účastníkov konania, stanovil povinnosť vykonať ďalšie dva vrty v čo najbližšej vzdialenosti k susedným pozemkom z nehnuteľností - pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa. 102. Z obsahu výrokovej časti rozhodnutia prvého stupňa vyplýva, že stavebný úrad okrem iných podmienok, v nadväznosti na námietky uplatňované účastníkmi konania a vzhľadom na osobitosti podložia stavebného pozemku, vyplývajúce zo záverov dodatočne predloženého inžinierskogeologického prieskumu a statického posúdenia, tieto zohľadnil a zapracoval aj do záväzných požiadaviek stavebno-technického riešenia rodinného domu a požiadaviek na obsah projektovej dokumentácie predmetnej stavby, ktorý bude musieť vychádzať z údajov na základe osobitných požiadaviek vykonaného aktuálneho inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu. 103. Je nepochybné, že stavebný poriadok uvedené náležitosti výroku územného rozhodnutia o umiestnení stavby ustanoveniami § 39 ods. 1, § 39a ods. 1 a 2 stavebného zákona v spojení s § 4 ods. 1 písm. d) a e) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. priamo pripúšťa s ohľadom na osobitosti toho ktorého prípadu a následky nedodržania stanovených požiadaviek rieši flexibilnou zákonnou úpravou skúmania podmienok potrebných na vydanie stavebného povolenia podľa § 62 ods. 1 písm. a) a b) a § 62 ods. 4 stavebného zákona v stavebnom konaní, ktorého výsledkom môže byť zamietnutie žiadosti o stavebné povolenie v prípade, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí. 104. Z uvedeného je zrejmé, že stavebný úrad tak učinil so zreteľom na potrebu zabezpečenia ochrany zdravia a majetku vlastníkov susediacich nehnuteľností a s ohľadom na bezpečnosť užívateľov okolitých stavieb, teda sledujúc zachovanie a neporušenie práv a právom chránených záujmov dotknutých účastníkov územného konania. Preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že ide o neprípustné prenášanie vyššie uvádzaných povinností a nárokov na projektovú dokumentáciu, vrátane zabezpečovacích súčastí stavby, pre potreby zaistenia bezpečnosti navrhovanej stavby do štádia stavebného konania. 105. Rovnako nemožno prisvedčiť argumentácii žalobcu, že ak je v budúcnosti vylúčené udelenie súhlasu vlastníkov susediacich pozemkov s realizáciou prieskumných vrtov, nemôže byť predmetná stavba rozhodnutím umiestnená na navrhovanom pozemku. Naopak, záväzná časť výroku územného rozhodnutia predpokladá, sledujúc zabezpečenie ochrany zdravia a majetku užívateľov susedných nehnuteľností, alternatívne riešenie aj pre prípad neudelenia súhlasu vlastníkmi susediacich pozemkov s prieskumným vrtom na ich pozemkoch. Neposkytnutie súčinnosti pri skúmaní podmienok podložia stavebného pozemku a vplyvu stavby na okolité nehnuteľnosti, je v rozpore so záujmami sledovanými samotným žalobcom, avšak nemôže byť jediným dôvodom na neudelenie súhlasu s umiestnením stavby, ktorá po posúdení stavebným úradom nie je v rozpore s územným plánom predmetnej obytnej zóny mesta, ani s jeho účelovým určením. 106. Námietku napádajúcu nedodržanie záväzných regulatívov územného plánu mesta z dôvodu, že druhé nadzemné podlažie je v rovnakom rozsahu, ako podlažie pod ním, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 107. Podľa predbežných podkladov predmetný rodinný dom bude dvojpodlažný, podpivničený, zastrešený plochou strechou. Pokiaľ ide o namietané navrhnutie plochej strechy nad podlažím pod ním, záväzný regulatív územného plánu pre daný nízkopodlažný blok v priestorovej regulácii určuje maximálny počet dvoch nadzemných podlaží vrátane podkrovia a ustúpeného podlažia, pričom ustúpené podlažie je v rozsahu 50% plochy podlažia pod ním. Z uvedeného je zrejmé, že záväzný regulatív pre danú obytnú zónu stavby s plochou strechou druhého nadzemného podlažia nevylučuje. Naopak, stavby s druhým nadzemným podlažím vo forme podkrovia alebo vo forme ustúpeného podlažia v rozsahu 50 % plochy podlažia pod ním sú len jedným z troch povolených spôsobov architektonického riešenia stavieb vhodne zapadajúcich do urbanistického rázu predmetnej obytnej zóny. 108. Pokiaľ ide o námietky napádajúce nedodržanie odstupovej vzdialenosti umiestňovanej stavby od hranice susedného pozemku parc. č. 4018/23 a č. 4018/22 vo vlastníctve žalobcu a s tým súvisiacu námietku nesprávneho zadefinovania stiesnených pomerov pre daný prípad, správny súd, s prihliadnutím · na hustotu intenzívnej zastavanosti daného územia, · na obdobné veľkosti okolo stojacich stavebných pozemkov, · na účelové určenie predmetnej obytnej zóny determinované druhom tamojších pozemkov, ktoré sú v zmysle evidencie nehnuteľností a v zmysle územného plánu mesta svojím charakterom stavebné, vyhodnocuje uvedenú žalobnú námietku ako nedôvodnú. 109. Skutočnosť, že žalobca a ďalší účastníci súdneho konania v 2/ a 3/ rade (Mgr. S. I. a Ing. R. I.) považujú v súčasnosti podmienky dotknutého územia za nestiesnené, pričom podľa ich vyjadrenia by sa stali stiesnenými až umiestnením predmetnej stavby, nie je pre účely územného konania o umiestnení stavby relevantná. 110. Posúdenie splnenia podmienok na stanovenie odstupových vzdialeností stavby od hranice susediaceho pozemku aplikáciou ustanovenia § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. je determinované konkrétnymi územnými podmienkami, za ktoré, a to aj s prihliadnutím na pohodu bývania, nemožno považovať vnímanie absencie stiesnenosti vlastníkmi susedných stavieb z dôvodu neumiestnenia stavby na dotknutom pozemku, ale je potrebné pri posúdení stiesnenosti územných podmienok vychádzať z konkrétnych okolností a charakteru jednak celej územnej zóny, v ktorej je stavebný pozemok zasadený a jednak z veľkosti stavebného pozemku, na ktorom sa má stavba umiestniť. Preto subjektívny pocit žalobcu o neexistencii stiesnených podmienok pre umiestnenie stavby podľa § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. nie je určujúci. Z katastrálnej mapy daného územia jednoznačne vyplýva hustá zástavba predmetnej obytnej zóny, podmienená stiesnenosťou daných územných pomerov, ktoré tvoria relatívne rovnako veľké pozemky a na husto stojace stavby, taktiež umiestňované na hraniciach, príp. v tesnej blízkosti hraníc so susednými pozemkami. O stiesnené územné pomery vo vzťahu k stavebnému pozemku by nešlo napríklad v prípade, ak by bol stavebný pozemok trikrát širší ako je stavebný pozemok v danom prípade. Za takých okolností by nebolo namieste tolerovať umiestnenie stavby vo vzdialenosti 1 metra od hranice susedného pozemku. 111. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu možno konštatovať, že stavebný úrad správne vyhodnotil predmetné územné podmienky ako stiesnené s možnosťou umiestnenia stavby rodinného domu vo vzdialenosti 1 meter z ľavej strany od hranice pozemku par. č. 4018/23 a 4018/22 v kat. ú. T., a to aj s prihliadnutím na pozitívne závery svetlotechnického posudku vo vzťahu k susednej stavbe vo vlastníctve žalobcu, ako aj s prihliadnutím na možnosť realizácie umiestňovanej stavby a jej následnej údržby z pozemku stavebníka bez toho, aby dochádzalo k neprimeraným zásahom do zmeny doterajšieho spôsobu užívania pozemku žalobcom alebo do možnosti jeho užívania na účel v zmysle územného plánu danej obytnej zóny. 112. K námietke žalobcu, že žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa neprejednali vec v zákonom stanovených lehotách, správny súd uvádza, že žalobca v rámci prebiehajúceho administratívneho konania mohol na odstránenie ním tvrdenej nečinnosti správnych orgánov využiť prostriedok súdnej ochrany a mohol sa správnou žalobou podľa § 242 ods. 1 Správneho súdneho poriadku domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 113. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že spisový materiál bol spolu s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/245/2014-184 zo dňa 21.04.2016 stavebnému úradu doručený dňa 07.09.2016 a rozhodnutie prvého stupňa bolo vydané dňa 31.07.2017 a na odvolanie žalobcu rozhodnutie druhého stupňa bolo vydané dňa 12.01.2018. S prihliadnutím na okolnosti daného prípadu, kedy navrhovateľ v súlade so závermi zrušujúceho rozsudku správneho súdu v nadväznosti na závery posudku vplyvu stavby č. 54/2014 z novembra 2014 zabezpečoval a predkladal konajúcemu stavebnému úradu doplnené podklady pre rozhodnutie vo veci, pozostávajúce z inžinierskogeologického prieskumu, statického posudku a prepracovanej projektovej dokumentácie, ako aj s prihliadnutím na obsiahle námietky uplatňované v správnom konaní, nie je možné porušenie zásady rýchlosti konania formálnym výkladom správneho poriadku uznať za dôvod na zrušenie preskúmavaných administratívnych rozhodnutí. V tomto ohľade nemožno požiadavku zásady rýchlosti konania nadradiť nad požiadavky zásad legality a materiálnej (objektívnej) pravdy, taktiež ovládajúce správne konanie, ktorého výsledkom má byť rozhodnutie vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. 114. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu v kontexte podstatných žalobných bodov, nezistil také porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP). 115. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží. 116. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP) Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).