Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20Sa/3/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200050 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200050.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu Q. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., W. XXXX/XX, zastúpeného spoločnosťou ŘEHÁK & TISOŇ, spol. s r. o., Komenského 437/62, Skalica, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP4-2017/036835 zo dňa 28.11.2017, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT- OOP4-2017/036835 zo dňa 28.11.2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Senica č. OU-SE-OVVS-2017/11350/P-288/17-OV zo dňa 12.10.2017 uznávajúce ho vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 26.06.2017 v čase asi o 08:45 hod. v obci V. Q., vo vinohradníckej oblasti medzi búdami XXX a XXX fyzicky napadol X. X. a to tak, že ho udrel jeden krát pravou rukou zovretou v päsť do oblasti hrdla, pričom mu nespôsobil zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, a ukladajúce mu za tento priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch pokarhanie. 2. Podľa žalobcu zistenie skutkového stavu orgánom žalovaným a orgánom verejnej správy prvého stupňa bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaný i orgán verejnej správy prvého stupňa navyše závažným spôsobom porušili procesné práva žalobcu, t.j. ustanovenia právnych predpisov o konaní pred nimi. Žalobca vo svojom odvolaní proti administratívnemu rozhodnutiu prvého stupňa poukázal na rozpory vo výpovediach všetkých svedkov i v opakovaných výpovediach jednotlivých svedkov, pričom tieto sa žalovaný nijako nepokúsil odstrániť a napriek tomu z nich ustálil jednoznačný skutkový stav. Žalovaný postupoval, ako keby sa priestupkové konanie riadilo koncentračnou zásadou. Výsluch svedkyne K. F., ktorým sa mala spochybniť vierohodnosť výpovede svedka M. Q. žalobca nevykonal. Tento návrh na doplnenie dokazovania však nesmeroval k potvrdeniu, že k útoku nedošlo, ale k spochybneniu spôsobilosti M. Q. vnímať udalosti a byť teda svedkom. Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí podsúva, že svedkyňa K. F. má potvrdiť, že k útoku nedošlo. Takýto návrh na doplnenie dokazovania však žalobca nikdy neurobil. Žalovaný teda nedostačujúco zistil skutkový stav tým, že neodstránil rozpory vo výpovediach svedkyne M. X., vo výpovediach M. Q., medzi výpoveďou svedka M. Q. (útok pravou rukou) a výpoveďami ostatných svedkov (útok ľavou rukou); žalovaný tiež nedostačujúco zistil skutkový stav tým, že neuskutočnil obhliadku na mieste a nevyslúchol svedkyňu K. F. a nepreveril, či svedkovia z miest, ktoré označili ako svoje stanovište v čase spáchania údajného priestupku mohli vôbec útok vidieť a rozhovor medzi žalobcom a svedkom J. X. počuť. Namietol tiež porušenie jeho procesných práv tým, že nebol riadne poučený o práve ako účastník konania byť upovedomený o tom, že podľa § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. má právo pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, a tým, že mu bolo podstrčené, aby sa týchto procesných práv písomným vyhlásením vo vopred pripravenej zápisnici vzdal. Prvostupňový správny orgán jeho procesné práva porušil tiež tým, že do vydania rozhodnutie nesprístupnil niektoré podklady rozhodnutia, a to správu OR PZ Skalica o výsledku objasňovania priestupku. Žalobca súčasne navrhol doplniť dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkyne S. F. a vykonaním obhliadky na mieste spáchania údajného priestupku. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu zamietnuť. 4. Podľa jeho názoru si prvostupňový správny orgán obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie a na základe toho presne a úplne zistil skutkový stav veci. Je si vedomý jednotnosti konania pred prvostupňovým a odvolacím orgánom, má však za to, že pri prijímaní a hodnotení navrhovaných dôkazov je potrebné uplatňovať racionálnu úvahu založenú na logických dôvodoch. V zmysle ô 34 ods. 4 zákona o správnom konaní vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, je na ňom, či dôkaz vykoná alebo nie, a ak vykonanie dôkazu odmietne a uvedie dôvod jeho odmietnutia, nemalo by to byť per se hodnotené ako nezákonnosť. Poukazoval tiež na to, že navrhnutú svedkyňu K. F. nepovažoval za potrebné vypočuť, nakoľko táto na mieste priestupku nebola a jej navrhnutie na vypočutie až v odvolaní považuje za účelové. V súvislosti s námietkou žalobcu, že v konaní nebol riadne poučený o práve vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním, prípadne navrhnúť ich doplnenie, a že mu bolo podstrčené, aby sa týchto procesných práv vzdal, uvádzal žalovaný, že žalobca bol riadne a zákonne poučený, čoho dôkazom je zápisnica o prejednaní priestupku, vysvetlenia v tomto smere mu boli poskytnuté aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, napriek čomu však žalobca uvádza rovnaké tvrdenia ako v odvolaní. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by žalobcovi neboli sprístupnené nejaké podklady, že by o niečo žiadal a bolo mu to zamietnuté. 5. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 6. Žalobca v konaní uvádzal, že aj z obsahu písomného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že sa tento riadi koncentračnou zásadou, keď poukazoval aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré sa na vec nemôže vzťahovať, nakoľko z jeho strany nešlo o úmyselné pozdržanie dôkazov a doplnenie dokazovania navrhol ešte pred tým, ako mu bolo doručené prvostupňové rozhodnutie. Podľa jeho názoru správne orgány nemali záujem zistiť skutočný stav veci, nevykonali ani elementárne dokazovanie, uspokojili sa so zopakovaním výsluchu svedkov, ale nevykonali obhliadku miesta, ktorá by preukázala, že svedkovia nemohli z miest, ktoré sami označili, údajný incident vidieť, títo si zrejme vo výpovediach zamenili vinohradnícke stavby popisného čísla XXX a XXX. So svedkom X. a svedkyňou X. je doposiaľ v súdnom spore týkajúcom sa nehnuteľnosti popisného čísla XXX, resp. on svoj spoluvlastnícky podiel previedol na svojho syna a spoluvlastníčka p. X. na p. X. a v tejto zostave pokračuje súdny spor ohľadne nehnuteľnosti. Pán X. ho od roku 2011 špehuje, šikanuje, viackrát si stavbu fotil, fotil aj výrub starého stromu a manželku žalobcu, keď pracuje v záhrade. Žalobca má za to, že oznámenie priestupku viedlo k tomu, aby žalobcu a jeho rodinu šikanoval. 7. Podľa § 49 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, (1) Priestupku sa dopustí ten, kto a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech, b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, c) úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce alebo pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody, d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, e) sa dopustí konania podľa písmena a) alebo písmena d) na blízkej osobe alebo osobe, ktorá mu bola zverená do starostlivosti alebo výchovy, f) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu, g) napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich, hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu. (2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. g) pokutu do 99 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 200 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. f) pokutu do 331 eur. Podľa § 11 zákona o priestupkoch, (1) Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci. (2) Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. (3) Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 33 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 34 zákona o správnom konaní, (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. 8. Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28.11.2017 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 12.10.2017, ktorým žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 26.06.2017 v čase asi o 08:45 hod. v obci V. Q., vo vinohradníckej oblasti medzi búdami XXX a XXX fyzicky napadol X. X. a to tak, že ho udrel jeden krát pravou rukou zovretou v päsť do oblasti hrdla, pričom mu nespôsobil zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Žalobcovi za tento priestupok bolo podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch uložené pokarhanie a podľa § 79 ods. 1 zákona mu bola uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur. 9. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správny orgán vykonal dokazovanie vo veci výsluchom svedkov X. X., Q. X. a Q. Q. a obvineného Q. F., pričom zistil skutkový stav uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia. 10. Svedok X. X. na ústnom pojednávaní dňa 12.10.2017 k veci okrem iného uviedol, že dňa 26.6.2017 bol v V. Q. vo vinohradníckej oblasti s Q. F. O uvedený pozemok sa spolu súdia a na tomto pozemku sú vinohradnícke búdy s popisnými číslami XXX a XXX. On si odfotil pozemok, ktorého majiteľom je on a Q. F., lebo Q. tam postavil čierne stavby a mal by mať zákaz sa tam zdržiavať a užívať čierne stavby. Q. F. ako videl, že si pozemok - čiernu stavbu - bazén odfotil, tak začal po ňom kričať: „prečo si to fotí“ a hneď k nemu dobehol a bezdôvodne ho aj fyzicky napadol a to tak, že ho pravou rukou zovretou v päsť udrel do tváre, do oblasti líca a druhý krát sa ho tiež snažil udrieť, ale on sa Q. uhol, tak ho len ľavou rukou zovretou v päsť udrel - poškriabal na krku. Na lekárskom ošetrení nebol. Svedkyňa Q. X. na ústnom pojednávaní dňa 12.10.2017 k veci okrem iného uviedla, že dňa 26.6.2017 bola v čase asi o 08:45 hod. vo vinohradníckej oblasti V. Q., u vinohradníckeho domčeku XXX, ktorá susedí s búdou XXX, ktorej majiteľom je Q. F.. Q. F. má s X. X. neustále problémy. Ona je starou mamou X. X.. Bola pred vinohradníckou búdou XXX, kedy videla, že X. X. si vyfotil bazén a pozemok Q. F., ktorý je už šesť rokov nevysporiadaný. X. Q. len povedal: „že prečo tam má bazén, a že si on myslí, že je to čierna stavba“. Keď toto X. Q. povedal, tak Q. F. podišiel k X. X. a udrel ho pravou rukou do oblasti tváre, načo ho X. odsotil od seba a povedal: „že to tak nenechá“, kedy ho znovu Q. F. ľavou rukou udrel do oblasti krku. Či ho udrel rukou, alebo päsťou, ona presne nevidela, len videla, že X. dva razy Q. udrel. U toho, keď sa tento incident stal, bol aj Q. Q., ktorý v tom čase akurát prišiel k vinohradníckej búde X. X.. Svedok Q. Q. na ústnom pojednávaní dňa 12.10.2017 k veci okrem iného uviedol, že dňa 26.6.2017 išiel v V. Q. do vinohradníckej oblasti v čase asi o 08:45 hod. Bol dohodnutý s X. X., že príde za ním do jeho búdy. On ako prichádzal k vinohradníckej búde, tak zastavil jeho osobné motorové vozidlo pred búdou X. teda č. XXX a videl akurát, ako Q. F. fyzicky napadol X. X. a to tak, že ho jeden krát pravou rukou zovretou v päsť udrel do oblasti tváre a druhý krát ho udrel ľavou rukou zovretou v päsť do oblasti krku. Nevie prečo Q. F. fyzicky napadol X. X. Potom sa dozvedel, že je to kvôli nejakému ich nevysporiadanému pozemku. Obvinený Q. F. na ústnom pojednávaní dňa 12.10.2017 spáchanie skutku poprel a k veci okrem iného uviedol, že dňa 26.6.2017 bol v jeho vinohradníckom domčeku v V. XXX, kde v čase asi o 08:45 hod. si všimol, že X. X. si fotí jeho domček a bazén. On išiel za X. a spýtal sa ho: „čo to robí?“, na čo mu X. X. zakričal: „že všetko má postavené bez povolenia“. Vtedy on vošiel do vnútra jeho vinohradníckeho domčeka. Obvinenie, že mal vo vinohradníckej oblasti medzi búdami XXX a XXX fyzicky napadnúť X. X. a to tak, že ho mal udrieť jeden krát pravou rukou zovretou v päsť do oblasti tváre a druhý krát ho mal udrieť ľavou rukou zovretou v päsť do oblasti hrdla, čím mu nemal spôsobiť zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, tak k tomuto uviedol, že toto obvinenie voči nemu sa nezakladá na pravde. K výpovedi svedkyne Q. X. uviedol, že s jej výpoveďou nesúhlasí. Q. bola v čase incidentu v búde a vyšla až neskôr. K výpovedi svedka X. X. uviedol, že s jeho výpoveďou nesúhlasí. K výpovedi svedka Q. Q. uviedol, že s jeho výpoveďou nesúhlasí. 11. V rozpore s právnym názorom žalobcu súd na základe oboznámenia sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že skutkový stav veci bol správnymi orgánmi dostatočne zistený a vykonané dôkazy boli vyhodnotené v súlade s ich logickým významom. 12. V zmysle § 34 správneho poriadku je kompetentný správny orgán nielen oprávnený vykonať aj dôkazy nenavrhnuté účastníkmi konania, ak to zistenie skutkového stavu veci vyžaduje, ale je oprávnený aj určiť, ktoré z navrhnutých dôkazov považuje za dôvodné vykonať a ktoré ako nadbytočné vykonávať nebude. 13. V danom prípade žalobca v dobe pred rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nad rámec vykonaných dôkazov ďalšie dôkazy nenavrhol a po rozhodnutí navrhol vypočutie svedkyne S. F. a vykonanie ohliadky miesta priestupku, nevykonanie ktorých žalovaný zdôvodnil a ktoré (nevykonanie dôkazov) aj podľa názoru súdu nemá za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. 14. Navrhovaná svedkyňa F. aj podľa žalobcu nebola prítomná incidentu medzi ním a J. X., preto nie je dôvodné od jej výpovede očakávať ani ozrejmenie polohy svedkov Q. a X., k spochybneniu možnosti vnímať incident ktorých mala táto výpoveď smerovať. Zásadný význam pritom nemá ani ohliadka miesta priestupku, nakoľko z hľadiska naplnenia skutkových znakov priestupku tohto charakteru nie je rozhodujúcim prostredie, v ktorom sa priestupok odohral, ale rozhodujúcim je dej, ku ktorému došlo medzi páchateľom priestupku a poškodeným, resp. svedkom X. 15. Hodnovernosť výpovedí svedkov, ktorí tento dej popísali, nebola žalobcom spochybnená do takej miery, aby bolo dôvodné usudzovať o nepravdivosti tvrdení svedkov a tým aj o nesprávnosti záverov prijatých vo veci rozhodujúcimi orgánmi na základe týchto tvrdení. Pre posudzovanie objektívnosti svedkov a dôkaznej hodnoty ich výpovedí z hľadiska preukázania priestupku žalobcu nebolo významným ako svedkovia popísali svoje miesto, z ktorého priestupok spozorovali, ani či si presne pamätali detaily incidentu - či išlo o útok ľavou alebo pravou rukou a či išlo o úder päsťou alebo otvorenou dlaňou. Ani okolnosti tvrdené žalobcom o jeho vzťahu ku svedkom X. a X. nesvedčia o existencii ich motívu uviesť nepravdu o priebehu skutku (v čom by sa zlepšilo ich postavenie v spore týkajúcom sa nehnuteľnosti?), na strane druhej ozrejmujú negatívne vzťahy medzi zúčastnenými osobami, a môžu poskytovať aj vysvetlenie k agresívnemu správaniu sa žalobcu. 16. Odhliadnuc od skutočnosti zaznamenanej v obsahu zápisnice o prejednávaní priestupku zo dňa 12.10.2017 (ktorú žalobca bez výhrad podpísal) - že žalobca bol poučený o svojom práve podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a vyjadril sa, že nežiada byť predvolaný k oboznámeniu sa „s výsledkom konania“ pred vydaním rozhodnutia, je zrejmé, že žalobná námietka uvedená v bode 7 žaloby nesmerovala k tvrdeniu o nepoučení účastníka o práve vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ale k tvrdeniu, že mu toto právo bolo postupom správneho orgánu odňaté. Súčasne možno konštatovať, že z obsahu spisového materiálu odňatie tohto práva žalobcovi nemožno vyvodzovať. Pokladom rozhodnutia o priestupku boli práve výpovede svedkov X. X. Q. X. a Q. Q., ku ktorým sa žalobca pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vyjadril ústne, ako to je zaznamenané v obsahu zápisnice zo dňa 12.10.2017, neskôr písomne v podaní zo dňa 20.10.2017. 17. Žalobca postupom správnych orgánov vo veci neutrpel ujmu na svojich procesných právach a nakoľko súd v konaní nezistil také nedostatky konania pred správnymi orgánmi či preskúmavaného rozhodnutia, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť rozhodnutia o priestupku a odôvodňovali tak kladné rozhodnutie o žalobe, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 18. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.