Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/107/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200314 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2017200314.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: X. F., dátum narodenia : XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu B. XX, XXX XX Z., právne zastúpeného: Mgr. Romana Paliderová, advokátka so sídlom Jégého 19, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1./ M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 2./ C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X. XXX/X, XXX XX F. L., 3./ K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 4./ C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 5./ G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 6./ X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 7./ U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 8./ G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 9./ I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 10./ K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 11./ L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 12./ F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 13./ W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX B. O. P., 14./ L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 15./ U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 16./ K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX Z., 17./ Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX O., 18./ C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 19./ U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX X., 20./ Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX X., 21./ U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 22./ X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 23./ R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 24./ P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 25./ T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 26./ I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 27./ K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 28./ V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 29./ K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 30./ V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 31./ U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 32./ U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 33./ Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 34./ K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX Z., 35./ L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 36./ I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 37./ W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 38./ R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 39./ E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 40./ U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 41./ X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 42./ U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 43./ Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 44./ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 45./ W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., ďalší účastníci konania v 1./ až 45./ rade zastúpení advokátskou kanceláriou Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, 46./ Ing. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. ulica XXXX/XX, XXX XX Z., 47./ J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., 48./ Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, so sídlom Ludvika van Beethovena 26, Trnava, zastúpený advokátskou kanceláriou UNITED LAWYERS, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Mliekarenská 2, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-TT-OVBP2-2017/025181/Ga zo dňa 23.8.2017, t a k t o r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Ďalším účastníkom konania v 1/ až 48/ rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Mesto Trnava, ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon" alebo „zákon č. 50/1976 Zb.") rozhodnutím číslo : OSaŽP/4957-30655/2017/Ká z 18. mája 2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie" alebo „stavebné povolenie") povolil zmenu dokončenej stavby : „Bytový dom s. č. XXXX, H. B. XX, XX - prístavba loggií, miesto stavby : H. B. XX, XX Z., na pozemku parc. č. 2532, 2535/1, katastrálne územie : Z., obec : Z. (ďalej aj ako len „navrhovaná stavba"), pre stavebníka : vlastníkov bytového domu s. č. XXXX, H. B. XX, XX Z. (ďalej aj ako len „vlastníci bytového domu s. č. XXXX"). 2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavebníci - vlastníci bytového domu s. č. XXXX v zastúpení Bytovým družstvom so sídlom v Trnave podali dňa 23.01.2017 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na zmenu dokončenej stavby „Bytový dom s. č. XXXX, H. B. XX, XX - prístavba loggií" na pozemku parc. č. 2532 a parc. č. 2535/1 v k. ú. Z., na H. B. XX, XX v Z.. So žiadosťou o vydanie stavebného povolenia bola stavebnému úradu predložená projektová dokumentácia, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, kópia z katastrálnej mapy, stanovisko OR HaZZ v Trnave, zápisnica z výberového konania firmy na prístavbu lodžie zo dňa 30.09.2015 a uznesenie Mestského zastupiteľstva mesta Trnava č. 503, ktorým MZ mesta Trnava Mestskému úradu v Trnave uložilo pripraviť zmluvu o budúcej zmluve o zriadení bezodplatného, časovo neobmedzeného vecného bremena na pozemku vo vlastníctve mesta Trnava a predložiť ju primátorovi mesta na podpis v termíne do 31.01.2017. Stavebný úrad oznámil začatie stavebného konania účastníkom konania a dotknutým orgánom oznámením verejnou vyhláškou č. OSaŽP/4957-6688/2017/Ká zo dňa 06.02.2017, ktorá bola zverejnená na úradnej tabuli mesta Trnava a na internete - stránke S. po dobu 15 dní, vyvesená bola dňa 08.02.2017 a zvesená 23.02.2017. V oznámení o začatí stavebného konania stavebný úrad upozornil navrhovateľa, že pred vydaním stavebného povolenia musí byť stavebnému úradu predložené splnomocnenie vlastníkov bytového domu na zastupovanie a zápisnica zo schôdze vlastníkov bytového domu, na ktorej bola investičná akcia - prístavba loggií odsúhlasená, prípadne výsledok písomného hlasovania. Splnomocnenie vlastníkov bytového domu na zastupovanie Bytovým družstvom so sídlom v Trnave bolo stavebnému úradu doručené dňa 15.02.2017. Dňa 07.03.2017 stavebný úrad stavebné konanie rozhodnutím č. OSaŽP/4657-11900/2017 Ká prerušil a vyzval navrhovateľa, aby v stanovenej lehote doplnil podanú žiadosť o zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytového domu (s prezenčnou listinou), na ktorej bola investičná akcia odsúhlasená, prípadne výsledok písomného hlasovania a aby doplnil doklad o preukázaní vlastníckeho práva alebo iného práva k pozemku, na ktorom bude stavba realizovaná - zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena na pozemku vo vlastníctve mesta Trnava. Výsledok písomného hlasovania, ktoré sa konalo dňa 13.03.2017 bol stavebnému úradu doložený dňa 16.03.2017 a zmluva o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena na umiestnenie 3 ks pätiek loggií bola predložená dňa 27.04.2017. Rovnako dňa 10.05.2017 predložili stavebníci stavebnému úradu kópie rozhodnutí Okresného súdu Trnava, Krajského súdu v Trnave a zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytového domu zo dňa 26.04.2017. 3. Z odôvodnenia stavebného povolenia tiež vyplýva, že v priebehu stavebného konania uplatnil námietky a požiadavky X. F. (žalobca), pričom jednak žiadosťou doručenou stavebnému úradu dňa 16.03.2017 požiadal o nevydanie stavebného povolenia do právoplatného ukončenia súdneho sporu vedeného v tejto veci na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 10C/433/2015. Žalobca ďalej tvrdil, že na základe priložených nákresov je mu úmyselne spôsobovaná škoda, čo odôvodnil tým, že podľa tvrdenia zástupcu vlastníkov bytov sa loggia mala pristavovať pri kuchyni, pričom tomu prispôsobil prestavbu celého svojho bytu. Zároveň preto podal návrh, aby bola loggia pristavaná pozdĺž kuchyne a taktiež aj obývacej izby. X. F. požiadal o prerušenie konania do doby právoplatného ukončenia súdneho sporu vedeného pod sp. zn. 10C/433/2015, resp. do doby odsúhlasenia jeho návrhov vlastníkmi bytov. Ďalej podaním doručeným stavebnému úradu dňa 12. mája 2017 poukázal na to, že písomné hlasovanie vlastníkov bytov uskutočnené dňa 13.03.2017 je neplatné, pričom osobne dňa 28.03.2017 podal Okresnému súdu Trnava doplňujúci návrh o určenie neplatnosti písomného hlasovania, ktoré sa uskutočnilo dňa 13.03.2017 a to ku konaniu pod sp. zn. 10C/433/2015. Stavebný úrad námietky zamietol a poukázal na to, že mu bolo v rámci konania predložené uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 10C/433/2015-35 zo dňa 09.10.2015, ktorým bol zamietnutý návrh na predbežné opatrenie, ktorým by súd zakázal prístavbu stavebných balkónových dielcov pri obývacej izbe X. F., pričom toto uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 1Co/956/2015-51 zo dňa 16.12.2015 a následne uznesením č. k. 10C/433/2015-92 zo dňa 10.10.2016 Okresný súd Trnava konanie o zákaze prístavby stavebných balkónových konštrukcií a o určenie, že schôdza vlastníkov bytov nie je v súlade so zákonom, zastavil. Tiež dôvodil, že preskúmal predloženú žiadosť podľa ustanovenia § 62 stavebného zákona, pričom z projektovej dokumentácie vyplýva, že návrh p. F., aby loggia bola riešená pozdĺž kuchyne a obývacej izby neboli zapracované dodajúc, že v prípade, ak vlastníci bytového domu odsúhlasia iné technické riešenie prístavby loggií, môže na základe žiadosti stavebníkov povoliť v zmysle § 68 stavebného zákona zmenu stavby pred jej dokončením. K hlasovaniu vlastníkov bytov stavebný úrad uviedol, že dňa 16.03.2017 mu bol doručený výsledok z písomného hlasovania, v zmysle ktorého bola realizácia prístavby železobetónových montovaných loggií pre vybrané jednotky odsúhlasená. 4. Proti stavebnému povoleniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukázal na to, že proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 10C/433/2015-92 zo dňa 10.10.2016 podal odvolanie a doplnil, že písomné hlasovanie zo dňa 13.03.2017 bolo protiprávne zmanipulované. Okrem toho namietal, že stavebný úrad sa nezaoberal v plnom rozsahu jeho námietkami a požiadavkami, ako znehodnotenie jeho obývacej izby zatienením montážou mohutných ťažko nepresvetlených železobetónových lodžií aj napriek tomu, že na internete sa ponúka množstvo oprávnených firiem na dodávky závesných presvetlených balkónov z odľahčených stavebných materiálov, na ktoré by sa dalo vchádzať podľa rozhodnutia vlastníka bytu z obývacej izby alebo z kuchyne, prípadne z obidvoch miestností. Rovnako namietal výber firmy, ktorá mala prístavbu balkónov realizovať. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací orgán napadnuté stavebné povolenie zrušil. 5. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2017/025181/Ga z 23. augusta 2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie") postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil stavebné povolenie. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia k odvolacím námietkam uviedol, že súčasťou predloženého spisového materiálu je oznam o písomnom hlasovaní, ktoré organizovalo Bytové družstvo so sídlom v Trnave a ktoré sa uskutočnilo dňa 13.03.2017, v zmysle ktorého bola realizácia prístavby železobetónových montovaných loggií pre vybrané jednotky odsúhlasená dodajúc, že súčasťou spisu je aj zápisnica zo schôdze vlastníkov zo dňa 26.04.2017, na ktorej boli vlastníci bytového domu informovaní o výsledku predmetného písomného hlasovania. Na základe uvedeného žalovaný skonštatoval, že navrhovatelia dodržali ustanovenie § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 182/1993 Z. z. a preto odvolanie X. F., ohľadom toho, že písomné hlasovanie zo dňa 13.03.2017 a zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 26.04.2017 boli protiprávne zmanipulované, nie je opodstatnené. Vo vzťahu k námietke, že nie je vhodné, na opotrebený vonkajší plášť bytového domu namontovať mohutné a ťažké železobetónové nepresvetlené lodžie, ktoré by mohli poškodiť vonkajší plášť bytového domu, žalovaný poukázal na projekt statiky, vypracovaný zodpovedným projektantom Ing. U. F., PhD. dodajúc, že neakceptuje námietky odvolateľa z dôvodu, že nepredložil žiadny smerodajný dôkazový materiál, na základe ktorého by jeho tvrdenia boli preukázané a opodstatnené. Záverom uviedol, že stanoviská dotknutých orgánov, ktoré chránia záujmy spoločnosti podľa osobitných predpisov sú kladné, pričom pripomienky, ktoré vzniesli dotknuté orgány k predmetnej stavbe stavebný úrad zahrnul do záväzných podmienok napadnutého stavebného povolenia, ktoré musia byť pri realizácii zmeny stavby „Bytový dom s. č. XXXX, H. B. XX, XX - prístavba loggií" dodržané. Rovnako mal za to, že stavebný úrad v stavebnom povolení uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami sa zaoberal pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a že sa dostatočne vysporiadal s námietkami účastníkov konania. II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body) 6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2017/025181/Ga zo dňa 23.8.2017 vrátane rozhodnutia mesta Trnava, ako príslušného stavebného úradu č. OSaŽP/4957-30655/2017/Ká zo dňa 18.05.2017. Protiprávnosť uvedených rozhodnutí odôvodnil najmä tým, že pri vydaní stavebného povolenia neboli dodržané základné ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z., z týchto dôvodov bolo aj stavebným úradom rozhodnutím č. OSaŽP/4657-11900/2017/Ká zo dňa 07.03.2017 prerušené konanie vo veci vydania stavebného povolenia na zmenu dokončenej stavby „Bytový dom s. č. XXXX, H. B. XX- XX - prístavba loggií" a stavebníci boli vyzvaní, aby v stanovenej lehote do 90 dní doplnili podanú žiadosť okrem iného aj o zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov domu (s prezenčnou listinou), na ktorej bola investičná akcia odsúhlasená, príp. výsledok písomného hlasovania (v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z.). 7. Žalobca po citovaní ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ako „zákon č. 182/1993 Z. z.") poukázal na to, že z dokladov doložených k žiadosti na vydanie stavebného povolenia je jednoznačne preukázané, že ide o zmluvu o vstavbe alebo nadstavbe na plášť bytového domu B. XX, XX Z.. Poukázal ďalej na to, že z priložených dokladov je jednoznačne preukázané, že boli protiprávne, v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z. z. vopred, bez súhlasu dvojtretinovej väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome B. XX-XX v Z. objednávané a prevedené práce ako sprievodná technická správa vypracovaná v 08/2016, technická správa vypracovaná 10/2016, projekt zodpovednej projektantky Ing. U. F. vypracovaný v 09/2016 a požiarna ochrana vypracovaná 08/2016. Ďalej poukázal na to, že následne protiprávne konalo aj mesto Trnava, príslušný stavebný úrad, keď nezamietol žiadosť o vydanie stavebného povolenia z dôvodu nedodržania zákona č. 182/1993 Z. z., nakoľko k podanej žiadosti o stavebné povolenie nebola doručená platná zápisnica zo schôdze vlastníkov bytového domu (s prezenčnou listinou), na ktorej bola investičná akcia odsúhlasená, prípadne výsledok písomného hlasovania v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z., ale vyzval stavebníkov, aby v stanovenej lehote do 90 dní doplnili podanú žiadosť. Zároveň dodal, že týmto spôsobom stavebný úrad protiprávne zmanipuloval vydanie stavebného povolenia a následne úmyselne umožnil stavebníkom ďalšie protiprávne konanie v určenej lehote 90 dní na doplnenie podanej žiadosti. 8. Ďalej uviedol, že stavebníci využili stanovenú lehotu na doplnenie podanej žiadosti tak, že dodatočne protiprávne a úmyselne zmanipulovali písomné hlasovanie uskutočnené dňa 13.03.2017, ktoré nemôže byť v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. platné, okrem iného aj z toho dôvodu, že na listine z písomného hlasovania sú ako overovatelia podpisov podpísané zamestnankyne správcu - Bytového družstva so sídlom v Trnave a to riaditeľka Ing. G. V. a pracovníčka právneho útvaru p. L. B., ktoré nie sú vlastníčky bytov v dome B. XX, XX v Z. a neboli ani zvolené na schôdzi vlastníkov na overovanie písomného hlasovania uskutočneného dňa 13.03.2017, čo znamená, že sa podpísali ako nekompetentné overovateľky hlasovacej listiny zo dňa 13.03.2017 a preto nemôže byť takáto úmyselne zmanipulovaná hlasovacia listina platná a následne nemôže byť ani platné stavebné povolenie zo dňa 18.05.2017. 9. Žalobca navrhol, aby pravosť podpisov uvedených na hlasovacej listine vlastníkov bytov zo dňa 13.03.2017 a prípadné splnomocnenia dané skutočnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov boli dôkladne súdom preverené najmä z toho dôvodu, že má oprávnené podozrenie, že overovatelia tejto hlasovacej listiny nedodržali všetky ustanovenia, ako ukladá zákon č. 182/1993 Z. z. Taktiež navrhol správnemu súdu, aby overil pravosť overovateľov podpisov na hlasovacej listine zo dňa 13.03.2017. 10. Uviedol ďalej, že riaditeľka, prokuristka Bytového družstva so sídlom v Trnave Ing. G. V. sa na schôdzi vlastníkov bytov konanej dňa 26.04.2017 slovne vyjadrila, že ako overovatelia hlasovacej listiny z písomného hlasovania konaného dňa 13.03.2017 boli podpísaní Ing. G. V. a p. L. B. a že následne sa podpísal na tejto hlasovacej listine aj p. L. V. - zástupca vlastníkov bytov, o čom má k dispozícii nahratý zvukový záznam, ktorý môže doložiť súdu. 11. Po opísaní priebehu schôdze konanej dňa 26. apríla 2017 a konania jedného z vlastníkov bytov žalobca poukázal na to, že stavebný úrad, ani odvolací orgán sa nevysporiadali s námietkou, že prístavbou predsunutých betónových lodžií (a to aj v prípade, keby bol jeho byt vynechaný) mu bude spôsobené zatienenie obývacej izby a bude mať obmedzený výhľad z okna v obývacej izbe zásluhou plných bočných panelov lodžie navrhovanej v projektovej dokumentácii. 12. S poukazom na uvedené navrhol, aby súd určil, že stavebné povolenie zo dňa 18.05.2017 vydané mestom Trnava pod číslom : OSaŽP/4957-30655/2017/Ká je neplatné a že rozhodnutie žalovaného číslo OU-TT-OVBP2-2017/025181/Ga zo dňa 23.08.2017 je protiprávne. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. 13. Žalobca v správnej žalobe nepožiadal o nariadenie pojednávania podľa § 182 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „SSP"). III. Vyjadrenie žalovaného, vyjadrenie ďalších účastníkov konania, replika žalobcu, duplika žalovaného 14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol správnemu súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň oznámil, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 250f ods. 1 a 2 OSP [správne mal uviesť, že nežiada správny súd o nariadenie pojednávania (§ 105 ods. 2 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov) - poznámka správneho súdu]. 15. Žalovaný poukázal na to, že dňa 23.01.2017 podali stavebníci - vlastníci bytového domu s. č. XXXX, H. B. XX, XXX XX Z. v zastúpení Bytovým družstvom so sídlom v Trnave na príslušný stavebný úrad, mesto Trnava žiadosť o vydanie stavebného povolenia na zmenu dokončenej stavby „Bytový dom s. č. XXXX, H. B. XX, XX - prístavba logií" na pozemkoch parc. č. 2532, 2535/1 v katastrálnom území : Z.. Následne stavebný úrad oznámil začatie stavebného konania účastníkom konania a dotknutým orgánom oznámením verejnou vyhláškou č. OSaŽP/4957-6688/2017/Ká zo dňa 06.02.2017, pričom v oznámení o začatí stavebného konania stavebný úrad upozornil navrhovateľa, že pred vydaním stavebného povolenia musí byť stavebnému úradu predložené splnomocnenie vlastníkov bytového domu na zastupovanie a zápisnica zo schôdze vlastníkov bytového domu, na ktorej bola investičná akcia (prístavba loggií) odsúhlasená, prípadne výsledok písomného hlasovania. Ďalej poukázal na to, že splnomocnenie vlastníkov bytového domu na zastupovanie Bytovým družstvom so sídlom v Trnave bolo stavebnému úradu doručené dňa 15.02.2017, pričom zároveň Mestský úrad Trnava, odbor právny a majetkový oznámil predĺženie termínu splnenia uznesenia č. 503. 16. Ďalej uviedol, že stavebný úrad v zmysle ustanovenia § 60 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 29 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutím č. OSaŽP/4657-11900/2017/Ká zo dňa 07.03.2017 prerušil konanie vo veci vydania stavebného povolenia na zmenu dokončenej stavby a vyzval stavebníkov, aby v stanovenej lehote do 90 dní doplnili podanú žiadosť o zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytového domu (s prezenčnou listinou), na ktorej bola investičná akcia odsúhlasená, príp. výsledok písomného hlasovania v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. a doklad o preukázaní vlastníckeho alebo iného práva k pozemku, na ktorom bude stavba realizovaná - zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena na pozemku vo vlastníctve mesta Trnava, pričom výsledok písomného hlasovania vlastníkov bytového domu s. č. XXXX, ktoré sa konalo dňa 13.03.2017 bol stavebnému úradu doložený dňa 16.03.2017 a zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena na umiestnenie 3 ks pätiek loggií navrhovateľ predložil dňa 27.04.2017. Tiež poukázal na to, že dňa 10.05.2017 predložili stavebníci stavebnému úradu kópie rozhodnutí Okresného súdu Trnava, Krajského súdu v Trnave a zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytového domu zo dňa 26.04.2017. 17. Citujúc ustanovenia § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 182/1993 Z. z. žalovaný poukázal na to, že súčasťou predloženého spisového materiálu je oznam o písomnom hlasovaní, ktoré organizovalo Bytové družstvo so sídlom v Trnave a ktoré sa uskutočnilo dňa 13.03.2017, v zmysle ktorého bola realizácia prístavby železobetónových montovaných loggií pre vybrané jednotky odsúhlasená dodajúc, že súčasťou spisu je aj zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 26.04.2017, na ktorej boli vlastníci bytového domu s. č. XXXX informovaní o výsledku predmetného písomného hlasovania. S poukazom na uvedené skonštatoval, že navrhovatelia dodržali § 14 ods. 1 a ž 4 zákona č. 182/1993 Z. z. 18. Žalovaný tiež uviedol, že k žiadosti stavebníci priložili projektovú dokumentáciu, ktorej súčasťou je aj projekt protipožiarnej bezpečnosti zmeny stavby „Bytový dom s. č. XXXX, H. B. XX,XX - prístavba loggií", ktorú vypracoval Ing. U. D. s tým, že v závere tohto projektu projektant uviedol, že : „... na základe posúdenia protipožiarnej bezpečnosti zmeny stavby môžem konštatovať, že zmena stavby je navrhnutá v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a technickými normami v oblasti ochrany pred požiarmi." Rovnako poukázal na to, že v závere predloženého projektu statiky pre stavebné povolenie na prístavby železobetónových montovaných lodžií EKONORM-SK k bytovému domu na ul. B. č. XXXX/XX, XX v Z., ktorý vypracoval zodpovedný projektant Ing. U. F. sa uvádza, že : „...cieľom tohto statického posudku je preukázanie stability a odolnosti navrhovaných konštrukcií a tým preukázať reálnosť architektonického návrhu. Na základe statického výpočtu a celkovej analýzy nosných konštrukcií je možné konštatovať, že projektová stavba spĺňa požadované kritéria bezpečnosti vyplývajúce z príslušných noriem za predpokladu kvalitnej realizácie podľa projektu a pri dodržaní všetkých predpokladov uvedených v tomto statickom výpočte a posudku." 19. Záverom uviedol, že k časti žaloby, v ktorej žalobca vyjadroval svoj osobný názor na určitú osobu a jeho aktivity sa vyjadrovať nebude. 20. Žalobca v replike zopakoval skutočnosti uvedené v správnej žalobe. 21. Dňa 8. apríla 2019 bolo správnemu súdu elektronicky doručené vyjadrenie Bytového družstva v Trnave (ďalej aj ako „správca" alebo „správca bytového domu"), ktorý správnemu súdu s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 7 v spojení s § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. oznámil, že má za to, že ako správca vo vlastnom mene zastupuje a koná na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, súp. č. XXXX na ul. B. XX, XX v Z., LV č. XXXX. 22. V súvislosti so žalobou správca v prvom rade poukázal na nedodržanie obligatórne stanovených náležitostí žaloby podľa § 182 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, nakoľko žalobca musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP v správnej žalobe uviesť označenie druhu žaloby [§ 182 ods. 1 písm. a) SSP]; označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 a osôb zúčastnených na konaní podľa § 41 ods. 1 SSP; deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa § 181 ods. 1 SSP; dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné; označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať; vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania, pričom na neskoršiu žiadosť žalobcu sa neprihliada; návrh výroku rozhodnutia - žalobný návrh, pričom uplatnený žalobný návrh označilo za nevykonateľný, nakoľko sa žalobca v konaniach podľa Správneho súdneho poriadku nemôže domáhať určenia neplatnosti stavebného povolenia a protiprávnosti rozhodnutia žalovaného, ale zrušenia napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca je zastúpený kvalifikovanou osobou - advokátom, avšak má za to, že si žalobu žalobca písal sám. 23. Ďalej správca poukázal na to, že žalovaný postupoval správne a v intenciách príslušných právnych noriem. Uviedol, že žiadosť vo veci vydania stavebného povolenia bola doplnená o žiadané dokumenty, konkrétne dňa 16.03.2017 bolo doložené písomné hlasovanie, ktoré sa konalo dňa 13.03.2017, v súlade s § 14 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného v rozhodnom čase, teda v období marca 2017, pričom prehlasovaný vlastník bytu - žalobca mal možnosť resp. právo garantované zákonom, obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby sa vo veci rozhodlo, pričom žalobca tak neurobil, neuplatnil si svoje právo žiadať o neplatnosť hlasovania v danej prekluzívnej lehote a preto toto jeho právo zaniklo. 24. Poukázal tiež na to, že žalobca sa domáha (domnelej) ochrany svojich subjektívnych práv, avšak sa sám dopúšťa protiprávneho konania, ktorú skutočnosť potvrdil v „Návrhu žaloby" str. 3, o tom, ako si nahral zamestnankyne správcu, pričom sa dokonca ponúka, že tento „dôkaz" dodá súdu! V tejto súvislosti upozornil na príslušné ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka - ochrana osobnosti a taktiež na trestný čin porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy - § 377 Trestného zákona, podľa ktorého ten, kto poruší dôvernosť neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. 25. Dôvodil ďalej, že žalobcovi zrejme uniklo aj ustanovenie § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. (správne malo byť uvedené § 14 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom do 31.10.2018 - poznámka správneho súdu), podľa ktorého „Písomné hlasovanie môže vyhlásiť predseda, rada, správca alebo štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak na ich žiadosť nevyhlásil písomné hlasovanie správca alebo rada do 15 dní od doručenia žiadosti. O písomnom hlasovaní môžu rozhodnúť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome aj hlasovaním podľa odseku 3.", pričom v danom prípade písomné hlasovanie zvolal správca bytového domu, a to na základe žiadosti jednej štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov doplniac, že vtedajšia právna úprava neustanovovala tak podrobne náležitosti spojené s písomným hlasovaním, ako je to podľa znenia zákona č. 182/1993 Z. z. účinného odo dňa 01.11.2018. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že v súlade s vyššie uvedenou dikciou zákona, štvrtina vlastníkov určila aj okruh resp. osoby overovateľov, pričom táto skutočnosť nebola a nie je protizákonná aj v súčasnosti. 26. Za zavádzajúce tiež označil tvrdenie žalobcu, že ak sa rozhoduje písomným hlasovaním, podpis vlastníka bytu alebo nebytového priestoru na hlasovacej listine potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov argumentujúc ďalej, že táto povinnosť sa vzťahuje len na tie prípady, pri ktorých vlastníci bytov a nebytových priestorov postupovali v súlade s § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného v roku 2017, nakoľko na schôdzi vlastníkov sa môžu rozhodnúť o tom, že o určitých otázkach budú rozhodovať písomným hlasovaním. V tejto súvislosti poukázal na to, že ak sa teda vlastníci na riadne zvolanej schôdzi rozhodnú o tom, že budú hlasovať písomným hlasovaním v neskoršom termíne, platí, že si zároveň zvolia aj overovateľov písomného hlasovania, avšak v prejednávanom prípade došlo k inej skutočnosti a síce, písomné hlasovanie zvolal správca podľa § 14 ods. 7 prvá veta zákona č. 182/1993 Z. z., na základe žiadosti štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov, teda nastala situácia, kedy došlo k zvolaniu písomného hlasovania bez rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi vlastníkov bytov, čo znamená, že vlastníci nemali možnosť a de facto a de iure ani nemohli rozhodnúť na schôdzi o voľbe konkrétnych overovateľov. S poukazom na uvedené skutočnosti mal za to, že žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná, nakoľko k žiadnemu porušeniu zákona vo vzťahu k žalobcovi nedošlo. 27. Záverom pripomenul správnemu súdu, že žalobcovi sú uvedené skutočnosti známe, má o nich vedomosť a doposiaľ sa nepoučil, vzhľadom na množstvo neúspešných sporov iniciovaných najmä jeho osobou, v ktorých mu súdy vysvetlili, ako je potrebné vykladať príslušné ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z., medzi ktorými je aj zvolávanie schôdzí vlastníkov, písomné hlasovanie a všetky náležitosti s tým súvisiace. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 28 SSP majúc za to, že systematické konanie žalobcu, je zjavným zneužitím práva. 28. S poukazom na uvedené preto navrhol správnemu súdu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tiež oznámil správnemu súdu, že vzhľadom na právny a skutkový stav súhlasí, aby správny súd vo veci nenariadil pojednávanie. 29. Ďalší účastníci konania L. V. (zomrel dňa XX.XX.XXXX) a U. V., prostredníctvom právneho zástupcu (Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o.) doručili správnemu súdu dňa 8. apríla 2019 vyjadrenie k podanej správnej žalobe. Na úvod uviedli, že žiadajú o predĺženie lehoty o 15 dní na výber spoločného zástupcu na základe výzvy správneho súdu zo dňa 15.03.2019, nakoľko ďalší účastníci konania sa zhodli na tom, že ich v tomto konaní bude zastupovať Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., avšak z dôvodu veľkého počtu ďalších účastníkov (47) sa právnemu zástupcovi nepodarilo získať podpisy všetkých ďalších účastníkov konania. Následne dňa 3. mája 2019 boli správnemu súdu doručené plnomocenstvá na zastupovanie ďalších účastníkov konania advokátskou kanceláriou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. 30. K samotnej dôvodnosti správnej žaloby poukázali na to, že základným uplatneným žalobným dôvodom je skutočnosť, že písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 13.03.2017 je neplatné pre jeho rozpor s § 14a ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. a to z dôvodu, že overovatelia prítomní pri písomnom hlasovaní neboli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov a z tohto dôvodu je stavebné povolenie vydané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom žalobca nešpecifikoval, ako by mohla prípadná neplatnosť písomného hlasovania zo dňa 13.03.2017 spôsobiť nezákonnosť stavebného povolenia. S uvedeným odôvodnením žaloby nesúhlasili argumentujúc tým, že zákon č. 182/1993 Z. z. nepozná pojem platnosť resp. neplatnosť akéhokoľvek hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov pokračujúc, že citovaný zákon však dáva v § 14a ods. 8 prehlasovanému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru právo obrátiť sa na súd, aby tento vo veci rozhodol. Vychádzajúc z uvedeného uviedli, že je na prehlasovanom vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru, aký petit žaloby si zvolí, pričom jednou z možností je podať na súd žalobu na zrušenie rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov a to v lehote 30 dní, od kedy sa žalobca dozvedel o výsledku hlasovania s tým, že pokiaľ vlastník takúto žalobu nepodá v predpísanej prekluzívnej lehote, jeho právo zaniká a rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov už nie je možné zrušiť. Na strane druhej uviedli, že výsledok prípadnej žaloby na zrušenie rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie je zrejmý, nakoľko žalobca uvedené skutočnosti nepreukázal a preto je rozhodnutie zo dňa 13.03.2017 platné a vlastníkov bytov a nebytových priestorov zaväzuje dodajúc, že iný spôsob zrušenia rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zákon č. 182/1993 Z. z. nepripúšťa. S poukazom na uvedené tiež upozornili, že otázku platnosti resp. neplatnosti nie je oprávnený skúmať krajský súd v tomto konaní, nakoľko nemá právomoc túto otázku posudzovať a preto je potrebné rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré nebolo napadnuté žalobou vnímať ako platné a zaväzujúce vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vychádzajúc z tohto záveru uzavreli, že stavebnému úradu predložili platné písomné rozhodnutie a tento vydal stavebné povolenie, nakoľko boli splnené všetky podmienky na jeho vydanie. Vo vzťahu k uvedenému žalobnému bodu na záver poukázali na to, že právna teória aj prax sa zhodla na tom, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov, rovnako ako rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, nie sú právnymi úkonmi, ale spôsobom kreovania vôle subjektu a z tohto dôvodu nie je možné hodnotiť ich platnosť resp. neplatnosť prostredníctvom § 39 Občianskeho zákonníka dodajúc, že skúmanie platnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov prináleží iba príslušnému okresnému súdu po podaní žaloby na základe § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. 31. K namietanému prerušeniu stavebného konania uviedli, že stavebný úrad má v zmysle § 60 ods. 1 stavebného zákona oprávnenie prerušiť konanie a požiadať stavebníka o doplnenie žiadosti v primeranej lehote a rovnako v zmysle § 29 správneho poriadku prerušiť konanie za účelom odstránenia nedostatkov podania. S poukazom na uvedené mal za to, že konanie stavebného úradu bolo zákonné, v súlade so zásadou súčinnosti s účastníkmi konania, ak konanie prerušil a požiadal o doplnenie žiadosti o stavebné povolenie. 32. K tvrdenej nezákonnosti podkladov stavebného povolenia (Sprievodná technická správa, Technická správa, Projektant stavby a Požiarna ochrana) poukázali na to, že v zmysle § 8b ods. 1 písm. j) zákona č. 182/1993 Z. z. správca zabezpečuje všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o výkone správy a v súlade s citovaným zákonom, pričom vlastníci bytov a nebytových priestorov na schôdzi konanej dňa 30.09.2015 odhlasovali výber spoločnosti, ktorá bude stavbu balkónov vykonávať a poverili správcu - Bytové družstvo, aby oslovilo vybranú spoločnosť za účelom uzatvorenia zmluvy a vykonania potrebných úkonov, čím bol správca nielen v zmysle citovaného zákona, ale aj v zmysle rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov oprávnený vykonať potrebné úkony, medzi ktoré je možné zaradiť aj zabezpečenie podkladov pre stavebné povolenie. Ďalej v tejto súvislosti poukázali na to, že zákon č. 182/1993 Z. z. nevyžaduje v žiadnom svojom ustanovení, aby vlastníci vyjadrili 2/3 súhlas s vypracovaním pokladov pre stavebné povolenie. 33. K námietke, ktorou žalobca tvrdil, že sa stavebný úrad ani žalovaný nezaoberali jeho námietkami ohľadne tienenia jeho obývacej izby uviedli, že nemajú vedomosť, že by žalobca námietku zatienenia obývacej izby vzniesol a z tohto dôvodu sa stavebný úrad nevznesenou námietkou nemohol zaoberať dodajúc, že stavebný úrad sa vysporiadal s ostatnými námietkami žalobcu. Následne sa žalovaný v odvolacom konaní s námietkou zatienenia obývacej izby žalobcu vysporiadal jednoznačným spôsobom, pričom mali za to, že ani bočné panely nespôsobia podstatné zatienenie obývacej izby. 34. Tiež poukázali na to, že žalobca je vlastníkom bytu, ktorý ako jediný prejavil nespokojnosť so stavbou balkónov, pričom na počiatku s nimi súhlasil dodajúc, že žalobca je medzi ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov známy svojim negatívnym postojom k mnohým zmenám a rozhodnutiam, ktoré sa v bytovom dome vykonali, pričom je často krát jediným, ktorý nesúhlasí. Tiež zdôraznili, že podaná žaloba nie je prvou žalobou, ktorá sa týka bytového domu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov doplniac, že podávanie žalôb je zo strany žalobcu účelovým postupom. 35. Záverom požiadali správny súd o nariadenie pojednávania, pričom následne, elektronickým podaním doručeným správnemu súdu dňa 16. augusta 2019 oznámili, že netrvajú na nariadení pojednávania a žiadajú správny súd, aby vo veci rozhodol bez pojednávania. 36. Správny súd v zmysle ustanovenia § 106 Správneho súdneho poriadku doručoval vyjadrenia účastníkov konania (č. l. 152 až 156 súdneho spisu). 37. Na základe výzvy správneho súdu sa vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalší účastníci konania, pričom uviedli, že súhlasia s vyjadrením Bytového družstva v Trnave a v plnom rozsahu sa s ním stotožňujú. Iné vyjadrenia účastníkov konania správnemu súdu zaslané neboli. IV. Relevantná právna úprava 38. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 40. Podľa § 135 ods. 1 SSP Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 41. Podľa § 191 ods. 1 SSP Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 42. Podľa § 2 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného od 1. októbra 2014 prevádzkou sa na účely tohto zákona rozumejú činnosti a prostriedky potrebné na pravidelné udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku v stave spôsobilom na ich riadne užívanie; za prevádzku sa považujú aj povinné revízie technických zariadení podľa osobitného predpisu. 43. Podľa § 2 ods. 9 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného od 1. októbra 2014 údržbou sa na účely tohto zákona rozumejú činnosti, ktoré sú potrebné na zachovanie pôvodného štandardu a kvality spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj odstránenie nedostatkov zistených servisnou kontrolou. 44. Podľa § 2 ods. 10 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného od 1. októbra 2014 opravou sa na účely tohto zákona rozumie odstránenie čiastočného fyzického opotrebovania alebo poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva z dôvodu ich uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu. 45. Podľa § 2 ods. 11 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného od 1. októbra 2014 rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú zásahy do spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ktoré znamenajú zmenu v ich kvalite alebo technických parametroch. 46. Podľa § 2 ods. 12 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného od 1. októbra 2014 modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie obnova, zlepšenie alebo rozšírenie vybavenosti a použiteľnosti spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva. 47. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného od 1. júla 2007 Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. 48. Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného do 31. októbra 2018 správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. 49. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného od 1. novembra 2018 spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. 50. Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného od 1. novembra 2018 spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a) proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, b) ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome. 51. Podľa § 14 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného do 31. októbra 2018 prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba. 52. Podľa § 60 ods. 1 stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. 53. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 54. Podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu 55. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 56. Na úvod správny súd považuje za potrebné vyjadriť sa k tvrdeniu správcu vlastníkov bytov - Bytového družstva v Trnave v zaslanom vyjadrení, že je konajúci vo vlastnom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov a to s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného od 1. októbra 2018 v spojení s § 6 ods. 2 citovaného zákona. Vecný rozsah zastúpenia podľa § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. vymedzuje legálna definícia pojmu správa uvedená v § 6 ods. 2 citovaného zákona, pričom v zmysle tohto ustanovenia sa za správu domu považuje obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome 1. prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva; 2. služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru; 3. vedenie účtu domu v banke; 4. vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov; 5. iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. 57. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. správny súd zastáva názor, že predmet stavebného konania, ktorým je zmena dokončenej stavby - prístavba loggií zodpovedajúca charakteru vstavby bytového domu nespadá pod zákonom vymedzený rozsah pojmu správa, čo následne znamená, že v danom správnom súdnom konaní nie je správca oprávneným konať vo vlastnom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom zákonné zastúpenie by mu v danom prípade nesvedčalo ani podľa ustanovenia § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného do 31. októbra 2018. Teda správca nie je zákonným zástupcom vlastníkov bytov podľa ustanovenia § 9 ods. 7 a toto postavenie mu neprináleží ani podľa ustanovenia podľa § 9 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. Vzhľadom však na skutočnosť, že správnemu súdu zaslal svoje vyjadrenie, v ktorom zastal opačný názor ako správny súd, správny súd so správcom ďalej konal, označiac ho ako ďalšieho účastníka konania v 48. rade, pričom táto skutočnosť aj vzhľadom na rozhodnutie správneho súdu o nároku na náhradu trov konania ďalším účastníkom konania nemá v zásade žiadny vplyv na procesné práva žalobcu, žalovaného ako aj ďalších účastníkov konania v 1. až 47. rade. Správny súd tiež poukazuje vo vzťahu k správcovi na to, že svoje vyjadrenie zaslal bez toho, aby bol naň správnym súdom vyzvaný a okrem vyjadrenia doručeného elektronicky dňa 8. apríla 2019 už v rámci daného správneho súdneho konania nezaslal žiadne iné vyjadrenie. 58. Správny súd od začiatku správneho súdneho konania konal ako s ďalšími účastníkmi konania s vlastníkmi bytov, ktorých tiež vyzval, aby sa k správnej žalobe vyjadrili spolu s poučením, že sa v zmysle ustanovenia § 32 ods. 4 Správneho súdneho poriadku môžu svojho účastníctva vzdať a rovnako boli vyzvaní, aby si určili spoločného zástupcu s tým, že boli poučení, že pokiaľ si spoločného zástupcu nezvolia, určí im ho správny súd. Možnosť vzdania sa účastníctva využila iba Mgr. U. I., ktorá následne splnomocnila na zastupovanie advokátsku kanceláriu Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s.r.o., avšak toto plnomocenstvo vo vzťahu k tejto vlastníčke bytu už správny súd nezohľadnil. Preto Mgr. U. I. nie je uvedená ani v záhlaví tohto rozsudku. 59. Vo vzťahu k ďalším účastníkov konania správny súd ešte uvádza, že mal úmrtným listom zaslaným právnym zástupcom preukázané, že dňa X. R. XXXX zomrel L. V., pričom správny súd na základe uznesenia Okresného súdu Trnava, č. k. 14D/52/2019-31 zo 16. júla 2019 vydal uznesenie č. k. 20S/107/2017-198 z 11. septembra 2019, ktorým rozhodol, že v konaní bude pokračovať so zákonnými dedičmi, resp. právnymi nástupcami po poručiteľovi L. V., a to s Ing. Y. V. a J. F.. 60. Vo vzťahu k uplatneným žalobným bodom správny súd uvádza, že posudzoval dôvodnosť správnej žaloby iba v rozsahu uplatnených žalobných bodov, nakoľko je v zmysle ustanovenia § 134 ods. 1 Správneho súdneho poriadku viazaný rozsahom a dôvodmi (žalobnými bodmi) žaloby. V rámci správneho súdneho konania platí, okrem zákonnom stanovených výnimiek (§ 134 ods. 2 SSP), o ktoré však v danom prípade nejde, prísna zásada, v zmysle ktorej správny súd nemôže ísť nad rozsah uplatnených žalobných bodov. V rovnakom rozsahu správny súd posudzoval aj zákonnosť priebehu stavebného konania zamerajúc sa len na tie skutočnosti, ktoré súvisia s uplatnenými žalobnými bodmi, čo sa následne odrazilo aj v odôvodnení tohto rozsudku, keď uvádza iba tie fakty stavebného konania, ktoré so žalobnými bodmi súvisia. 61. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že dňa 23. januára 2017 doručil správca stavebnému úradu žiadosť o stavebné povolenie stavby - názov stavby : 32 b. j. B. XX, XX Z. - prístavba železobetónových montovaných lodžií v obci Z., pričom ako prílohu predložil 3 x projektovú dokumentáciu, kópiu z katastrálnej mapy, list vlastníctva č. XXXX, výpis z uznesenia MZ mesta Trnava č. 503/2016, z ktorého vyplýva, že MZ schválilo zriadenie bezodplatného, časovo neobmedzeného vecného bremena na častiach pozemku vo vlastníctve mesta Trnava, zapísaného na LV č. XXXX ako parc. č. 2535/1, oddelenej geometrickým plánom, na ktorom sú umiestnené pätky lodžií s tým, že do 31.01.2017 má byť pripravená zmluva o budúcej zmluve o zriadení bezodplatného, časovo neobmedzeného vecného bremena na tomto pozemku, súhlasné stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Trnave z 10.01.2017, zápisnicu z výberového konania firmy na prístavbu lodžie zo dňa 30.09.2015 spolu s prezenčnou listinou, súhlas vlastníkov bytov na B. ulici č. XX a XX s montážou lodžii pre byty bez balkónov. Začatie stavebného konania bolo podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona oznámené verejnou vyhláškou č. OSaŽP/4957-6688/2017/Ká zo 6. februára 2017, ktorá bola vyvesená dňa 08.02.2017 a zvesená dňa 23.02.2017. Z oznámenia vyplýva, že stavebný úrad upustil od ústneho pojednávania. Oznámením o začatí stavebného konania boli stavebníci vyzvaní, aby predložili splnomocnenie na zastupovanie vlastníkov bytového domu a zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytového domu (s prezenčnou listinou), na ktorej bola investičná akcia odsúhlasená, príp. výsledok písomného hlasovania. Súčasne boli účastníci konania upozornení, že môžu uplatniť svoje námietky a pripomienky k návrhu najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak nebude na ne prihliadnuté. Oznámenie bolo doručené 23. februára 2017. Dňa 15. februára 2017 bolo stavebnému úradu doručené splnomocnenie. Stavebný úrad rozhodnutím č. OSaŽP/4957-11900/2017/ Ká zo 7. marca 2017 prerušil predmetné stavebné konanie podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku a vyzval stavebníkov na doplnenie žiadosti o už vyššie uvedenú zápisnicu a ďalej o doklad preukazujúci vlastnícke alebo iné právo k pozemku, na ktorom bude stavba realizovaná - zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena na pozemku vo vlastníctve mesta Trnava a to v lehote 90 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Dňa 16. marca 2017 bol doručený stavebnému úradu výsledok z písomného hlasovania, ktoré sa uskutočnilo dňa 13.03.2017 a 27. apríla 2017 bola doručená zmluva o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena. 62. Ďalej mal správny súd preukázané, že žalobca doručil až po uplynutí určenej lehoty na uplatnenie námietok a pripomienok, pričom posledný deň na ich uplatnenie pripadol na 6. marca 2017, stavebnému úradu v dňoch 16. marca 2017, 28. apríla 2017 a 12. mája 2017 podania, ktorými namietal vydanie stavebného povolenia, okrem iného aj z dôvodu tvrdenej nezákonnosti hlasovania zo dňa 13.03.2017 žiadajúc prerušenie stavebného konania do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 10C/433/2015. V podaní doručenom dňa 16. marca 2017 uviedol, že mu je spôsobovaná škoda aj tým, že pri obývacej izbe budú zabudované nepriehľadné veľké betónové dielce, ktoré nie sú po bokoch vykrojené pre prívod svetla a slnka a tieto budú zabraňovať prívodu svetla a slnka do obývacej miestnosti. V podaní doručenom stavebnému úradu dňa 12.05.2017 oznámil, že v konaní sp. zn. 10C/433/2015 podal dňa 28.03.2017 doplňujúci návrh o určenie neplatnosti písomného hlasovania, ktoré sa uskutočnilo dňa 13.03.2017. 63. Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 1C/433/2015-35 z 9. októbra 2015 mal správny súd preukázané, že žalobca sa žalobou domáhal zákazu prístavby stavebných balkónových dielcov a o určenia, že schôdza vlastníkov bytov a zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 9.9.2015 nie sú v súlade so zákonom, pričom sa práve na tejto schôdzi domáhal, aby balkón nebol pristavený pri obývacej izbe. Konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 10C/433/2015, v rámci ktorého mal uplatniť ako prehlasovaný vlastník aj svoje právo podľa § 14 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného do 31.10.2018 proti výsledku písomného hlasovania uskutočneného dňa 13.03.2017 bolo právoplatne zastavené uznesením č. k. 10C/433/2015-179 z 11. septembra 2018 a to z dôvodu späťvzatia žaloby. 64. Zásadnou žalobnou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že stavebný úrad konal protiprávne, keď žiadosť o stavebné povolenie nezamietol z dôvodu nedodržania zákona č. 182/1993 Z. z., nakoľko k žiadosti o stavebné povolenie nebola priložená platná zápisnica zo schôdze vlastníkov bytového domu (s prezenčnou listinou), na ktorej bola investičná akcia odsúhlasená, prípadne výsledok písomného hlasovania, ale vyzval stavebníkov, aby v stanovenej lehote do 90 dní doplnili podanú žiadosť. Rovnako v tejto súvislosti namietal, že k žiadosti boli priložené doklady, ktoré špecifikoval, bez toho, aby boli odsúhlasené vopred, dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 65. Správny súd na úvod k uvedenej žalobnej námietke uvádza, že stavebný úrad postupoval zákonne, keď v súlade s § 29 ods. 1 správneho poriadku v spojení s § 140 a § 60 ods. 1 stavebného zákona prerušil konanie za účelom doplnenia žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Prílohou žiadosti o vydanie stavebného povolenia bol aj súhlas vlastníkov bytov s montážou lodžií z roku 2015, avšak ak stavebný úrad považoval za potrebné predloženie ďalšej zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov, na ktorej bola investičná akcia odsúhlasená, bol daný dôvod na prerušenie konania za účelom jej doplnenia. Stavebný zákon v žiadnom svojom ustanovení nezakazuje dopĺňanie predloženej žiadosti, práve naopak v ustanovení § 60 ods. 1 stavebného zákona výslovne splnomocňuje stavebný úrad, aby stavebníka vyzval na doplnenie žiadosti o vydanie stavebného povolenia, pričom správny súd vo vzťahu k ustanoveniu § 60 ods. 1 stavebného zákona ešte dodáva, že tento obsahuje len demonštratívny výpočet dôvodov umožňujúcich doplnenie podanej žiadosti o stavebné povolenie. Súčasne je potrebné uviesť, že investičná akcia mohla byť odsúhlasená aj po začatí stavebného konania, nakoľko zákon č. 182/1993 Z. z. neobsahuje ustanovenie, ktoré by podmieňovalo podanie žiadosti o vydanie stavebného povolenia predchádzajúcim súhlasom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom tento len podrobne upravuje jednotlivé kvóra vo vzťahu k predmetu hlasovania. Naviac je potrebné dodať, že pokiaľ by vlastníci túto investičnú akciu na základe výzvy stavebného úradu neschválili, stavebné konanie by bolo zastavené. Táto situácia však nenastala. 66. Pokiaľ ide o namietanú neplatnosť resp. protiprávnosť písomného hlasovania, ktoré sa uskutočnilo dňa 13.03.2017, tak k uvedenému správny súd uvádza, že posudzovanie platnosti rozhodnutia vlastníkov bytov nepatrí do jeho právomoci, čo znamená, že námietkami, ktorými žalobca poukazoval na samotné hlasovanie sa zaoberať nemôže. Prehlasovaný vlastník bytu má právo obrátiť sa na súd a to v prekluzívnej 30 dňovej lehote, pokiaľ s rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov nesúhlasí, pričom môže súčasne žiadať aj dočasné pozastavenie účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V súvislosti s uvedenou námietkou správny súd upriamuje pozornosť žalobcu, že v správnej žalobe netvrdil a ani nepreukázal, že vo vzťahu k písomnému hlasovaniu zo dňa 13.03.2017 podal na príslušný súd žalobu, ktorá nie je právoplatne skončená a ani v tejto súvislosti netvrdil, že sa konajúce orgány verejnej správy nedostatočne resp. vôbec nevysporiadali s námietkou ohľadne tvrdenia, že na súd ku konaniu sp. zn. 10C/433/2015 podal aj neplatnosť písomného hlasovania zo dňa 13.03.2017. Z uvedeného dôvodu sa správny súd tejto problematike venovať nemôže. Naviac má na základe lustrácie na tunajšom Krajskom súde v Trnave preukázané, že žalobca žalobu v konaní sp. zn. 10C/433/2015 zobral v celom rozsahu dňa späť (uznesenie č. k. 10C/433/2015-179 z 11. septembra 2018, ktorým bolo konanie zastavené nadobudlo právoplatnosť dňa 11.09.2018). 67. Žalobca tiež v súvislosti s námietkami týkajúcimi sa písomného hlasovania navrhoval, aby súd preveril pravosť podpisov na písomnom hlasovaní. K uvedenému správny súd uvádza, že nie je súdom skutkovým, čo znamená, že dokazovanie nevykonáva resp. ho vykonáva iba výnimočne, avšak v danom prípade doplnenie dokazovania neprichádzalo do úvahy, nakoľko, ako už bolo vyššie uvedené, posudzovanie platnosti písomného hlasovania do právomoci správneho súdu nepatrí. 68. Nedôvodnou bola rovnako námietka, ktorou žalobca poukazoval na to, že k žiadosti o vydanie stavebného povolenia boli predložené doklady (uvedené v bode 7 tohto rozsudku), ktoré boli vypracované vopred bez súhlasu vlastníkov bytov. Relevantné pre vydanie stavebného povolenia v danom prípade bolo, že investičná akcia bola vlastníkmi bytov dňa 13.03.2017 odsúhlasená ako celok, vrátane pripojenej projektovej dokumentácie. 69. Žalobca tiež v správnej žalobe namietal, že sa stavebný úrad a žalovaný nezaoberali námietkou ohľadne tienenia predsunutých betónových lodžií do obývacej izby a obmedzeného výhľadu z okna obývacej izby. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalobca námietku týkajúcu sa tienenia obývacej izby neuplatnil v rámci lehoty na podanie námietok a pripomienok určenej v oznámení o začatí stavebného konania, a preto sa táto námietka následne nemusí nezohľadňovať, resp. sa na ňu neprihliada. V rámci stavebného konania totiž platí koncentračná zásada, podstatou ktorej je, že účastníci stavebného konania majú svoje námietky, v prípade upustenia od ústneho pojednávania uplatniť v určenej lehote (§ 61 ods. 3 stavebného zákona) s tým, že na neskôr uplatnené námietky sa neprihliada. V danom prípade bola v oznámení o začatí stavebného konania určená lehota na uplatnenie námietok v dĺžke 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia (toto bolo doručené dňa 23.02.2017), pričom účastníci konania boli súčasne poučení, že na neskôr uplatnené námietky sa neprihliada. Lehota na uplatnenie námietok uplynula dňa 6. marca 2017, pričom žalobca námietku ohľadom tienenia uplatnil podaním doručeným stavebnému úradu dňa 16. marca 2017. Aj napriek tomu, že táto námietka nebola uplatnená v určenej lehote, vyhodnotil ju žalovaný v rámci odvolacieho konania ako nedôvodnú, nakoľko žalobca nepreukázal opodstatnenie svojho tvrdenia. S uvedeným konštatovaním žalovaného sa správny súd stotožňuje, pričom naviac dodáva, že táto námietka z dôvodu, že bola podaná oneskorene nemohla byť efektívne uplatnená. 70. Záverom správny súd dodáva, že okrem vyššie uvedených dôvodov, ktoré smerujú k zamietnutiu správnej žaloby, osobitným dôvodom pre jej zamietnutie je aj samotný petit uplatnený žalobcom a to z dôvodu, že v prípade správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného sa žalobca môže domáhať iba zrušenia tohto rozhodnutia vrátane rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca však uplatnil pre správne súdnictvo nespôsobilý petit, keď sa domáhal určenia neplatnosti stavebného povolenia a protiprávnosti napadnutého rozhodnutia, pričom takto uplatnený petit neupravil a to ani na základe výzvy správneho súdu, ktorá bola doručená právnej zástupkyni dňa 7. novembra 2019 (č. l. 202). 71. Pokiaľ ďalší účastníci konania poukazovali na šikanózny charakter správnej žaloby, správny súd tento názor nezdieľa, nakoľko žalobca podanou správnou žalobou využil svoje ústavné právo domáhať sa preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), pričom dôvodnosť jeho správnej žaloby bola posudzovaná výlučne v rozsahu uplatnených žalobných bodov. 72. Z vyššie uvedených dôvodov, preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku, zamietol. 73. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží. 74. Rovnako správny súd nepriznal nárok na náhradu trov konania ani ďalším účastníkom konania v 1/ až 48/ rade a to podľa § 169 SSP, nakoľko im neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s ktorou by im trovy konania vznikli, pričom za túto povinnosť nemožno považovať výzvu správneho súdu na vyjadrenie sa k správnej žalobe (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžrk/20/2018 z 25. septembra 2019). 75. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.