KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trnava24. 9. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/7/2017 z 24. 9. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 24. septembra 2019, sp. zn. 20S/7/2017, ECLI:SK:KSTT:2019:2017200026.5

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/7/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200026
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2017200026.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: U. M., narodený XX.XX.XXXX,
bytom P. XXXX/XX, Z., právne zastúpený: JUDr. Mária Jezerská, advokátka, so sídlom Hlavná 42,
Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova
8, Trnava, za účasti: 1. PRAEDIUM SK s.r.o., so sídlom Račianska 153, Bratislava, IČO: 45 269 971,
právne zastúpený: JUDr. Peter Sopko, advokát, so sídlom Paulínska 24, Trnava, 2. FairPrice-SK, s.r.o.,
so sídlom Letná 1, Bratislava, IČO: 36 381 551, 3. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom
Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, 4. Mesto Trnava, so sídlom Hlavná 1, Trnava, 5. P.
Y., bytom F. XX, Z., 6. DPD, s.r.o., so sídlom Paulínska 20, Trnava, IČO: 36 266 701, 7. TRIER, s.r.o., so
sídlom Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 36 817 601, 8. Ing. D. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX
Z., 9. E. V., P. XX, Z., 10. V. V., P. XX, Z., 11. Ing. L. M., bytom P. XX, Z., 12. R. M., bytom P. XX, Z., 13.
Ing. L. K., P. XX, Z., 14. Ing. U. K., P. XX, Z., 15. Ing. L. B., bytom P. XX, Z., 16. T. B., bytom P. XX, Z., 17.
E. F., bytom Vl. N. XXXX/XX, Z., 18. B. L., bytom P. XX, Z., 19. U. B., bytom P. XX, Z., 20. Ing. Architekt
U. X., Ateliér obchodu a cestovného ruchu, s.r.o., Úradnícka 28, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2016/033906/Do zo dňa 18.11.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalšiemu účastníkovi v 1. rade PRAEDIUM SK s.r.o. so sídlom Račianska 153, Bratislava, IČO: 45
269 971 sa p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

IV. Ostatným ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Mesto Trnava (ďalej aj „stavebný úrad") výrokom rozhodnutia prvého stupňa č.
OSaŽP/29270-66871/2016/Uá zo dňa 09.09.2016 podľa § 62, § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný
zákon") a podľa § 10 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky 453/2000 Z. z.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z.
z.") povolilo stavbu „Bytový dom s nebytovými priestormi REZIDENCIA - Ulica P.", Ulica P., Ulica R.
U., na pozemkoch parc. č. 635/1, 635/2, 590/6, 634/1, 634/2, 633/2, 633/1 - budova, parc. č. 8837/2,
590/3 - prípojky a preložky inžinierskych sietí, v katastrálnom území Z., č. 864790, obec Z., podrobne
špecifikovanú v rozhodnutí prvého stupňa, pre stavebníka PRAEDIUM SK, s.r.o., so sídlom Račianska



153, Bratislava, IČO: 45 269 971. Zároveň stavebný úrad výrokom rozhodnutia prvého stupňa určil
záväzné podmienky pre uskutočnenie predmetnej stavby a rozhodol o námietkach účastníkov konania
TRIER s.r.o., so sídlom Ulica Mikovíniho 10, Trnava a Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., podaných v
stanovenej lehote po oznámení začatia stavebného konania, ktorým vyhovel.
2. Proti rozhodnutiu prvého stupňa podal žalobca, U. M. a ďalší účastník v 11/ rade, Ing. L. M., bytom P.
XX, Z., dňa 13.10.2016 odvolanie, v ktorom uviedli, že „Povolená stavba nadmieru zatieni naše izby v
bytoch, zvýši sa hladina hluku z dopravy vo vonkajšom prostredí a tým aj v našich bytoch." Navrhli, aby
bolo odvolaniu vyhovené a rozhodnutie zrušené ako nezákonné.
3. Na odvolanie uvedených účastníkov stavebného konania žalovaný Okresný úrad Trnava, odbor
výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. č. OU-TT-OVBP2-2016/033906/Do zo dňa 18.11.2016
rozhodnutie stavebného úradu prvého stupňa č. OSaŽP/29270-66871/2016/Uá zo dňa 09.09.2016 v
rámci odvolacieho konania potvrdil a odvolanie zamietol.
4. Vo vzťahu k námietkam vzneseným v odvolaní žalovaný poukázal na obsah spisového materiálu,
vrátane konania vo veci rozhodovania o umiestnení stavby „Bytový dom s polyfunkciou", Ulica P.
vedenom na stavebnom úrade mesto Trnava, z ktorého vyplýva, že súčasťou návrhu pre vydanie
rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby bola aj hluková štúdia vypracovaná spoločnosťou
A&Z ACOUSTICS s.r.o., so sídlom Repašského 2, 841 02 Bratislava, odborne spôsobilou osobou,
autorizovanými stavebnými inžiniermi Ing. P. K. a Ing. Y. I. a tvorí súčasť aj predloženého spisového
materiálu pre vydanie stavebného povolenia. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že predmetom tejto
hlukovej štúdie je predikcia vplyvu dopravného hluku vzniknutého z prevádzky navrhovaného bytového
domu s polyfunkciou na P. ulici v Z. na okolité existujúce bytové a rodinné domy a predikcia vplyvu
dopravného hluku na samotný bytový dom s polyfunkciou a jeho obvodový plášť. S poukazom na
záver predmetnej hlukovej štúdie žalovaný konštatoval, že samostatne hodnotená prevádzka bytového
domu na P. ulici v Z., t. j. prevádzka podzemných garáží s výjazdom a vjazdom napojeným z
prístupovej komunikácie smerujúcej na X. ulicu, nespôsobí pred najbližšími rodinnými a bytovými
domami prekročenie prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku.
5. V súvislosti s realizáciou stavby žalovaný v napadnutom rozhodnutí konkretizoval, že stavebný
úrad v rozhodnutí prvého stupňa v záväzných podmienkach pre uskutočnenie stavby v bode č. 24
zaviazal stavebníka, že je povinný počas realizácie stavby zabezpečiť také opatrenia, ktorými bude
minimalizovaný negatívny vplyv stavby na okolie a životné prostredie, na nerušenú pohodu bývania a
nedôjde k spôsobeniu škôd na cudzom majetku a nehnuteľnostiach. Pre práce vyznačujúce sa zvýšenou
hlučnosťou určil obmedzenie, že ich možno vykonávať v čase od 8.00 -17.00 hod., okrem sobôt, nedieľ a
štátnych sviatkov, stavebné práce nehlučného charakteru možno prevádzať v čase od 7.00-19.00 hod.,
okrem sobôt, nedieľ a štátnych sviatkov.
6. Ohľadom námietky napádajúcej nadmerné tienenie povolenej stavby v bytoch susedného obytného
domu žalovaný dôvodil, že daný návrh umiestnenia stavby spĺňa podmienky ustanovenia § 5 ods.
1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných
technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie
(ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z."), podľa ktorého stavebný pozemok určený na zastavanie
svojimi vlastnosťami, predovšetkým polohou, tvarom, veľkosťou a základovými pomermi umožňuje
uskutočnenie navrhovanej stavby a jej bezpečné užívanie a uvedený návrh je v súlade s Územným
plánom mesta Tmava, ktorý bol východiskovým podkladom pre posúdenie návrhu v zmysle ustanovenia
§ 37 stavebného zákona pri vydávaní územného rozhodnutia na predmetnú stavbu. Žalovaný dodal,
že stavebný úrad pri posudzovaní predloženej projektovej dokumentácie predmetnej stavby vychádzal
z ustanovenia § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. upravujúceho požiadavky na odstupové vzdialenosti
medzi stavbami, ktoré vytvárajú medzi sebou voľný priestor. V nadväznosti na uvedené žalovaný dal
do pozornosti svetlotechnický posudok spracovaný Ing. K. F., autorizovaným stavebným inžinierom,
ktorý je súčasťou administratívneho spisu. Poukazujúc na jeho obsah a závery žalovaný uviedol, že vo
svetlotechnickom posudku sú zhodnotené podmienky zmeny denného osvetlenia a preslnenia vplyvom
navrhovanej výstavby bytového domu, ktorý ovplyvní priebeh denného osvetlenia a preslnenia obytných
miestností v bytovom dome na P. ulici č. XX na pozemku parc. č. 633/4 v kat. ú. Z., pričom posudok
je zhotovený podľa STN 73 0580-1, 2 Denné osvetlenie budov a STN 73 4301 Budovy na bývanie a
z jeho záverov vyplýva, že posudzovaná obytná miestnosť bytového domu na pozemku parc. č. 633/4
na 2. NP oknom (kontrolný bod A) orientovaným smerom k novostavbe vyhovuje požiadavkám STN 73
4301 na preslnenie ako aj požiadavkám STN 73 0580 na denné osvetlenie. Podľa názoru žalovaného
predloženým svetlotechnickým posudkom bolo preukázané, že navrhované osadenie predmetnej stavby
vo vzdialenosti 10,655 m (výkres- architektonická situácia) od bytového domu na pozemku parc. č. 633/4



v kat. ú. Z., bude spĺňať podmienky § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Zároveň žalovaný uviedol, že
nemá dôvod spochybňovať posudok vypracovaný odborne spôsobilou osobou, pričom za jeho správne
vyhotovenie a dodržiavanie platných STN je zodpovedná odborne spôsobilá osoba oprávnená na
projektovú činnosť, ktorá vykonala na uvedenú činnosť štátne skúšky.
7. Žalovaný zároveň poukázal na závery projektu protipožiarnej bezpečnosti stavby, vypracovaného
špecialistom požiarnej ochrany, Ing. G. F., v zmysle ktorého osadenie a riešenie navrhovanej novostavby
polyfunkčného domu, v súvislosti s odstupovými vzdialenosťami a požiarne nebezpečným priestorom
je plne vyhovujúce. V nadväznosti na uvedené žalovaný konštatoval, že umiestnením a povolením
navrhovanej stavby nie je porušené ustanovenie § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. ani z hľadiska
požiarnej ochrany.
8. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že uskutočnenie predmetnej stavby vyhovuje aj
všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu v zmysle ustanovení § 47 a § 48 stavebného
zákona a § 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.

II. Žaloba a jej dôvody

9. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa
domáhal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie mesta Trnava zrušil z dôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), g ) a § 191 ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

10. V podanej žalobe uviedol, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v k. ú. Z., obec Z., okres
Trnava na LV č. XXXX ako byt. č. X na 2. podlaží bytového domu - 9 b. j. + NP - P. XX, súpisné
číslo 7432 postaveného na par. č. 633/4 vchod P. XX v podiele 1/1 spolu s podielom priestoru na
spoločných častiach a zariadeniach tohto domu o veľkosti 10881/101930, ako i k bytu prislúchajúcemu
spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 10881/101930 k pozemku par. č. 633/4 - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 433 m2 podľa KN parcela registra „C" evidovaná na katastrálnej mape, umiestnená
v zastavanom území obce. Predmetný byt a uvádzané nehnuteľnosti sa nachádzajú v obytnom dome
a na pozemku susediacom s pozemkom, na ktorom sa nachádza povoľovaná stavba „Bytový dom s
nebytovými priestormi E. - Ulica P.".

11. K procesným okolnostiam stavebného konania prvého stupňa žalobca uviedol, že dňa 25.05.2016
vlastníci bytov v bytovom dome P. XX, na pozemku par. č. 633/4 žiadali o prizvanie k predmetnému
stavebnému konaniu ako účastníci konania. Stavebný úrad oznámil túto skutočnosť známym
účastníkom. Po doložení požadovaných dokladov a prepracovaní časti projektovej dokumentácie,
pokračoval stavebný úrad v stavebnom konaní a vyzval účastníkov konania oznámením zo dňa
29.07.2016, aby sa oboznámili s predloženými dokladmi pre vydanie stavebného povolenia. V
stanovenej lehote podali účastníci konania TRIER s.r.o. a Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s. námietky,
ktorým stavebný úrad vyhovel.

12. K oznámeniu stavebného úradu zo dňa 29.07.2016 žalobca uviedol, že tento list neprevzal,
pretože v uvedenom čase sa nezdržoval na adrese trvalého bydliska, lebo pracuje vo Veľkej Británii.
Z tohto dôvodu sa uvedená písomnosť stavebnému úradu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote
a z tohto dôvodu sa žalobca ani nemohol vyjadriť k podkladom pre vydanie stavebného povolenia a
uplatniť svoje prípadné námietky v stanovenej lehote. V tejto súvislosti žalobca poukázal na potvrdenie
zamestnávateľa žalobcu, z ktorého vyplýva, že celý mesiac august 2016 sa žalobca zdržiaval mimo
územia Slovenska. Taktiež z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu vyplýva, že v mesiaci december 2016
absolvoval cestu na Slovensko v čase od 9.12.2016 do 13.12.2016 a od 21.12.2016, pričom v ostatné
dni tohto mesiaca bol pracovne vo Veľkej Británii. Ako listinný dôkaz pripojil žalobca k žalobe potvrdenia
zamestnávateľa žalobcu, obe zo dňa 23.01.2017.

13. K podanému odvolaniu proti rozhodnutiu prvého stupňa žalobca uviedol, že toto podal dňa
13.10.2016 a odôvodnil jeho podanie tým, že povolená stavba nadmieru zatieni izby v bytoch, zvýši sa
hladina hluku dopravy vo vonkajšom prostredí a tým aj v bytoch. Žalobca žiadal, aby stavebný úrad
jeho odvolaniu vyhovel a rozhodnutie zrušil ako nezákonné. Žalobca dodal, že ústne stavebnému úradu
oznámil, že svoje tvrdenia doloží aj posudkom, ktorý si dá vypracovať.



14. Vo vzťahu k odvolaciemu konaniu žalobca namietal, že stavebný úrad ako správny orgán prvého
stupňa predložil administratívny spis žalovanému ako odvolaciemu orgánu na rozhodnutie predčasne,
t. j. v čase, keď ešte neuplynula lehota na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu všetkým účastníkom
stavebného konania, ktorým bolo na vedomie zaslané odvolanie žalobcu spolu s výzvou na vyjadrenie
sa k jeho obsahu. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že správny orgán prvého stupňa predložil spis
žalovanému 31.10.2016, kedy mu neboli doručené žiadne vyjadrenia účastníkov k odvolaniu a so
zoznamu príloh zaslaných stavebným úradom žalovanému listom zo dňa 27.10.2016 je zrejmé, že
postúpený spis neobsahoval ani doručenky z upovedomenia účastníkov o odvolaní žalobcu.

15. Ďalej žalobca namietal, že stavebný úrad neinformoval žalobcu o postúpení veci odvolaciemu orgánu
a z dokladov dostupných žalobcovi nevyplýva ani to, že by o postúpení veci žalovanému boli informovaní
ostatní účastníci konania. Uvedený nedostatok procesného postupu bol podľa názoru žalobcu dôvodom,
pre ktorý žalobca po vypracovaní ním zadaného svetlotechnického znaleckého posudku, tento predložil
správnemu orgánu prvého stupňa v čase, kedy už bol administratívny spis predložený odvolaciemu
orgánu, o čom žalobca nemal vedomosť. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že stavebný
úrad žalobcom doložený svetlotechnický posudok predložil odvolaciemu orgánu oneskorene, resp.
nepredložil tento bez zbytočného odkladu, v dôsledku čoho odvolací orgán promptne rozhodol o odvolaní
žalobcu bez toho, aby mal k dispozícii žalobcom predložený svetlotechnický posudok preukazujúci
nadmerné tienenie povolenej stavby na byt žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na detaily
v postupe stavebného úradu, ktorý napriek tomu, že mu bol doručený svetlotechnický posudok
09.11.2016, tento doručil odvolaciemu orgánu až listom zo dňa 14.11.2016 označeným ako doplnenie
spisového materiálu k odvolaciemu konaniu. Prílohou tohto listu bol predmetný svetlotechnický posudok
a doručenky z upovedomenia o obsahu odvolania. Na liste je vyznačený ako dátum prevzatia zásielky
žalovaným deň 22.11.2016, t. j. odvolací orgán rozhodoval o odvolaní 18.11.2016 bez toho, aby mal
k dispozícii celý spis. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani
nezaoberal svetlotechnickým posudkom, ktorý žalobca predložil ešte predtým, než žalovaný o odvolaní
rozhodol. Následne dňa 28.11.2016 žalovaný oznámil žalobcovi, že ním predložený svetlotechnický
posudok bol podaný po termíne, a preto sa jeho obsahom ani nezaoberal.

16. V nadväznosti na uvedené žaloba vyslovil presvedčenie, že žalovaný nepostupoval v súlade s
platnými právnymi predpismi, a to v súlade so správnym poriadkom a so stavebným zákonom. Podľa
názoru žalobcu výsledkom tohto konania žalovaného je, že boli porušené subjektívne práva žalobcu,
zistený skutkový stav je nepostačujúci na riadne posúdenie a rozhodnutie žalovaného, ktoré je preto aj
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

17. Vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu potrebnému pre vydanie napadnutého
rozhodnutia druhého stupňa žalobca namietal, že dňa 09.11.2016 žalobca osobne doručil stavebnému
úradu svetlotechnický posudok Ing. C. M. zo dňa 09.11.2016, ktorým odborne doplnil svoje odvolanie.
Posudok bol odovzdaný stavebnému úradu ako orgánu príslušnému z dôvodu, že žalobca nebol
informovaný o tom, že spis už bol postúpený žalovanému. Zo záverov posudku vyplýva, že „ Navrhovaná
stavba je navrhnutá v rozpore so znením ust. čl. 4.4 STN 73 0580-1 Denné osvetlenie budov a tým aj
§ 6 ods. 1 , §17 a § 18 vyhl. MŽP SR č.532/2002 Z. z. Po výstavbe navrhovanej budovy Bytový dom Z.
sa v byte žalobcu zníži preslnenie v posudzovanom období z 3 hodín 45 minút iba na 45 minút, čo je
menej ako 1 hodina 30 minút. Rovnako sa zmení ekvivalentný uhol vonkajšieho tienenia zo súčasného
zatienenia 23,5° na uhol 41,2 °, čo je viac ako prípustný uhol vonkajšieho tienenia 30°."

18. Ohľadom dôvodov rozhodnutia o odvolaní žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia
žalovaného aj preto, že z jeho odôvodnenia nevyplýva ani to, že v čase rozhodovania mal žalovaný
k dispozícii dva svetlotechnické posudky Ing. Zsolta Straňáka, a to prvý z roku 2008 a druhý zo
dňa 28.10.2016, ktorý bol dňa 04.11.2016 predložený navrhovateľom (stavebníkom) vo vyjadrení k
odvolaniu žalobcu. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného však nie je zrejmé, na ktorý znalecký
posudok Ing. Zsolta Straňáka sa odvoláva a z ktorého pri rozhodovaní vychádza, pretože nie je uvedený
dátum vypracovania znaleckého posudku. Ak odvolací orgán vychádzal z posudku predloženého až
v rámci odvolacieho konania, žalobca namietal, že tento posudok nebol súčasťou dokumentácie, na
základe ktorej bolo vydané stavebné povolenie. Svetlotechnický posudok slúži ako podklad k vyjadreniu
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Preto, ak žalovaný vychádzal z posudku, ktorý nebol
predložený k stavebnému konaniu, mal doplniť konanie a vyžiadať si stanovisko tohto orgánu potom,
čo mu bol tento posudok doručený. Zároveň žalobca namietal, že žalovaný neupovedomil žalobcu o



tom, že bol do spisu po podaní odvolania predložený stavebníkom nový svetlotechnický posudok a tak
neumožnil žalobcovi ako účastníkovi konania, aby sa s ním oboznámil a mohol sa k nemu vyjadriť.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný rozhodol bez oboznámenia sa so svetlotechnickým posudkom žalobcu,
hoci tento bol v konaní riadne doložený orgánu prvého stupňa, žalobca navrhol, aby správny súd vykonal
dôkaz svetlotechnickým znaleckým posudkom Ing. Ireny Kreutzovej zo dňa 09.11.2016 .

19. Žalobca dal do pozornosti rozdielne závery svetlotechnických posudkov Ing. Zsolta Straňáka zo dňa
28.10.2016 a Ing. Ireny Kreutzoverj zo dňa 09.11.2016, pričom zo záverov svetlotechnického posudku
Ing. Zsolta Straňáka vyplýva, že vplyv plánovanej výstavby Bytového domu vyhovuje požiadavkám
STN 73 4301 na preslnenie okolitých bytov a požiadavkám STN 73 0580 na denné osvetlenie
okolitých obytných miestností v susednom bytovom dome na par. č. 633/4 a naproti tomu zo záverov
svetlotechnického posudku Ing. Ireny Kreutzovej zo dňa 09.11.2016 vyplýva, že stavba je navrhnutá v
rozpore so znením ust. čl. 4.4 STN 73 0580-1 Denné osvetlenie budov a tým aj § 6 ods. 1, §17 a § 18 vyhl.
MŽP SR č. 532/2002 Z. z., pretože po výstavbe navrhovanej budovy Bytový dom Z. sa v byte žalobcu
zníži preslnenie v posudzovanom období z 3 hodín 45 minút iba na 45 minút, čo je menej ako stanovuje
právny predpis, t. j. 1 hodina 30 minút. Rovnako sa zmení ekvivalentný uhol vonkajšieho tienenia zo
súčasného zatienenia 23,5° na uhol 41,2 °, čo je viac ako prípustný uhol vonkajšieho tienenia, ktorý
musí byť menší ako 30°.

20. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že prvý posudok Ing. Straňáka nezohľadňoval už existujúcu
stavbu SVŠT a druhý posudok Ing. Szolta hovorí o preslnení jednej miestnosti, nezaoberá sa však
preslnením celého bytu. Aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného sa konštatuje, že podľa záverov
posudku posudzovaná obytná miestnosť bytového domu vyhovuje požiadavkám na preslnenie ako aj
požiadavkám na denné osvetlenie.

21. V súvislosti s nesprávnym vyhodnotením preslnenia bytu žalobca dôvodil, že podľa platnej a záväznej
úpravy sa však všetky byty musia navrhovať tak, aby boli preslnené. Byt je preslnený vtedy, ak súčet
podlahových plôch jeho preslnených obytných miestností sa rovná najmenej 1/3 obytnej plochy bytu. Do
súčtu plôch z jednej strany preslnených miestností, ani do súčtu plôch všetkých obytných plôch bytu sa
na tento cieľ nezapočítavajú časti plôch obytných miestností ležiace za hranicou hĺbky miestnosti, ktorá
sa rovná 2,3-násobku. V nadväznosti na uvedené namietal, že naproti tomu posudok Ing. Kreutzovej
hovorí o tom, že v posudzovanom byte sa zníži preslnenie z 3 hodín 45 minút na 45 minút, čo je menej,
ako stanovuje norma a taktiež sa zmení uhol zatienenia na 41,2°.

22. Pretože vo veci sú predložené svetiotechnické posudky, ktorých závery sú nielen odlišné, ale
dokonca protichodné, žalobca považuje za potrebné, aby sa vecou znova zaoberal stavebný úrad, aby
si zadovážil kontrolný posudok, ktorý by sa mal zaoberať aj príčinou rôznych záverov predložených
posudkov. Z tohto dôvodu žalobca navrhol, aby správny súd zrušil aj rozhodnutie stavebného úradu,
ktorý stavebné povolenie vydal.

23. Na základe vyššie uvedeného žalobca zhrnul žalobné námietky do nasledovných dôvodov
nezákonného postupu správnych orgánov, ktorý bol v rozpore so správnym poriadkom, tým že :
- stavebný úrad neupovedomil žalobcu, že spisový materiál postúpil žalovanému,
- podanie žalobcu - svetlotechnický posudok a doručenky z upovedomenia odvolania nepostúpil bez
meškania príslušnému odvolaciemu orgánu,
- rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nie je z neho zrejmé, že boli vypracované tým istým
autorom dva posudky, ani to, z ktorého z nich žalovaný vychádzal,
- žalovaný nedoplnil konanie a po predložení svetlotechnického posudku, ktorý nebol súčasťou spisu,
na základe ktorého bolo vydané stavebné povolenie, si nevyžiadal stanovisko príslušného orgánu,
- žalovaný neodstránil vady, nevyzval žalobcu na doplnenie spisu, keď z jeho obsahu nebolo preukázané
doručenkami, že stavebný úrad skutočne upovedomil účastníkov konania o odvolaní žalovaného,
- žalovaný neupovedomil žalobcu o tom, že bol predložený nový posudok, teda nový dôkaz,
- žalovaný nepostupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a neumožnil žalobcovi, aby
mohol uplatniť svoje návrhy,
- rozhodnutie žalovaného nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, a preto je
nepreskúmateľné.



III. Vyjadrenia žalovaného, žalobcu a ďalších účastníkov
24. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
25. Mal za to, že v stavebný úrad a žalovaný postupovali v súlade s § 3 správneho poriadku, podľa §
32 správneho poriadku presne a úplne zistili skutočný stav veci a za tým účelom si obstarali potrebné
podklady.
26. K priebehu stavebného konania žalovaný uviedol, že listom zo dňa 25.05.2016 sa vlastníci bytov
v bytovom dome P. XX, Z. (medzi vlastníkov patrí tiež žalobca) domáhali postavenia účastníkov
stavebného konania č. OSaŽP/29270-20041/2016/Uá. Stavebný úrad žiadosti vyhovel a ďalšie
písomnosti doručoval doporučene do vlastných rúk aj vlastníkom bytov v bytovom dome P. XX, Trnava,
teda aj žalobcovi.
27. V súvislosti s doručovaním úradných písomností žalobcovi žalovaný uviedol, že o dlhodobom pobyte
žalobcu v zahraničí nemal stavebný úrad vedomosť. Ak sa stavebnému úradu vráti neprevzatá zásielka
v odbernej lehote, stavebný úrad postupuje podľa ustanovenia § 24 správneho poriadku a tretí deň
od uloženia považuje zásielku za doručenú. Žalovaný zastal názor, že sám žalobca pred odchodom
z trvalého pobytu sa mal vo vlastnom záujme postarať o to, aby mu boli všetky zásielky doručované
(plná moc). To, že si žalobca neprevzal zásielku zo dňa 29.07.2016, nie je možné riešiť stavebným
úradom, nakoľko stavebný úrad nemal vedomosť o tom, že žalobca sa na adrese nezdržoval. Povinnosť
zabezpečiť si prevzatie zásielky mal žalobca vyriešiť pred odchodom z trvalého pobytu.
28. Ďalej žalovaný uviedol, že stavebný úrad následne vydal napadnuté stavebné povolenie, proti
ktorému podal žalobca odvolanie dňa 13.10.2016. K tvrdeniu žalobcu, že ústne stavebnému úradu
oznámil, že doloží posudok, žalovaný uviedol, že túto skutočnosť žalovaný nevie preukázať.
29. K priebehu odvolacieho konania na správnom orgáne prvého stupňa žalovaný uviedol, že stavebný
úrad listom zo dňa 20.10.2016 upovedomil účastníkov konania o podaní odvolania, čo dal na vedomie aj
žalobcovi. Predmetný spisový materiál bol doručený na odvolacie konanie žalovanému dňa 02.11.2016.
30. S poukazom na ustanovenie § 57 ods. 2 správneho poriadku žalovaný uviedol, že bolo povinnosťou
prvostupňového stavebného úradu upovedomiť účastníkov konania o postúpení spisového materiálu na
odvolací orgán. Zároveň žalovaný dodal, že Stavebný úrad mesto Trnava o zaslaní spisového materiálu
odvolaciemu orgánu neinformoval žiadneho z účastníkov konania.
31. V nadväznosti na uvedené žalovaný dôvodil, že ako odvolací orgán nemal vedomosť o tom,
že dňa 09.11.2016 na prvostupňový stavebný úrad žalobca predložil svetlotechnický posudok, ktorý
vypracovala Ing. Irena Kreutzová, preto rozhodoval na základe dokladov, ktoré mu boli oficiálne
doložené k odvolaciemu konaniu. Ohľadom procesných okolností prípadu žalovaný konkretizoval, že
svetlotechnický posudok, ktorý dal vypracovať žalobca, bol doručený na odvolací orgán dňa 22.11.2016,
až po vydaní napadnutého rozhodnutia č. OU-TT-OVBP2-2016/033906/Do zo dňa 18.11.2016.
32. K podkladom na vydanie rozhodnutia druhého stupňa žalovaný uviedol, že jedným z nich bol
svetlotechnický posudok, ktorý predložil stavebník. Tento svetlotechnický posudok zo dňa 28.10.2016
je spracovaný Ing. Zsoltom Straňákom, autorizovaným stavebným inžinierom. Vo svetlotechnickom
posudku sú zhodnotené podmienky zmeny denného osvetlenia a preslnenia vplyvom navrhovanej
výstavby bytového domu, ktorý ovplyvní priebeh denného osvetlenia a preslnenia obytných miestností
v bytovom dome na P. ulici č. XX na pozemku parc. č. 633/4 v kat. ú. Z.. Posudok je zhotovený podľa
STN 73 0580-1, 2 Denné osvetlenie budov a STN 73 4301 Budovy na bývanie. Podľa záverov posudku
posudzovaná obytná miestnosť bytového domu na pozemku parc. č. 633/4 na 2. NP, oknom (kontrolný
bod A) orientovaným smerom k novostavbe vyhovuje požiadavkám STN 73 4301 na preslnenie ako aj
požiadavkám STN 73 0580 na denné osvetlenie. Žalovaný mal za to, že predloženým svetlotechnickým
posudkom bolo preukázané, že navrhované osadenie predmetnej stavby vo vzdialenosti 10,655 m
(výkres- architektonická situácia) od bytového domu na pozemku parc. č. 633/4 v kat. ú. Trnava, bude
spĺňať ustanovenia § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.
33. K podanej žalobe sa písomne vyjadril ďalší účastník v 1/ rade - stavebník PRAEDIUM SK s.r.o. (ďalej
aj „stavebník"). Vo vzťahu k namietanému oneskorenému zaslaniu dodatočne žalobcom predloženého
svetlotechnického posudku odvolaciemu orgánu ďalší účastník s poukazom na obsah administratívneho
spisu uviedol, že žalobca doplnil svoje odvolanie až 09.11.2016, po tom, ako bol spis postúpený
odvolaciemu orgánu. V tejto súvislosti dal stavebník do pozornosti, že žalobca dňa 09.11.2016 doručil
stavebnému úradu svetlotechnický posudok Ing. Kreutzovej listom datovaným 08.11.2016, pričom
pri podpise pani Kreutzovej je dátum až 09.11.2016, čiže uvedený list napísal o deň skôr, ako bol
vypracovaný predmetný posudok, ktorý je prílohou.
34. V súvislosti s namietaným postupom stavebného úradu stavebník uviedol, že stavebný úrad podľa
podacej pečiatky prevzal listinu 09.11.2016 (streda) do podateľne stavebného úradu, zaoberal sa ním
štvrtok a piatok (10.11. a 11.11.) a v pondelok, t. j. nasledujúci prvý pracovný deň ho odoslal listom



datovaným 14.11.2016 poštou a tento list bol doručený žalovanému dňa 22.11.2016. Stavebník mal za
to, že doplnenie odvolania bolo zasielané žalovanému bez omeškania. Rozhodnutie však bolo vydané už
dňa 18.11.2016, t. j. ešte predtým, ako bolo doplnenie odvolania reálne doručené odvolaciemu orgánu.
35. Ohľadom preukazovania pobytu žalobcu v zahraničí dal stavebník do pozornosti rozpory v
tvrdeniach žalobcu, ktorý vo svojej žalobe uvádza, že osobne dňa 09.11.2016 doručil stavebnému úradu
svetlotechnický posudok a v ďalšom odseku argumentuje, že podľa záznamov zamestnávateľa (čo
dokladá potvrdeniami zamestnávateľa ako dôkaz) celý mesiac november 2016 odpracoval v Anglicku
bez plánovaného odchodu domov na Slovensko. Podľa stavebníka toto druhé tvrdenie je v zjavnom
rozpore s prvým tvrdením, a preto potvrdenie zamestnávateľa žalobcu nemá žiadnu výpovednú hodnotu.
36. Nemožno si nevšimnúť, žalobca, jeho otec U. a matka R., všetci traja ako vlastníci bytov v
budove bytového domu na P. uh XX, boli účastníkmi troch stavebných konaní k predmetnej stavbe
stavebníka, č. OSaŽP/29270-66871/2016/Uá, právoplatné 2.12.2016, č. OU-TT-OSZP3-2016/015721/
ŠVS/Mg, právoplatné 30.8.2016 a č. OSaŽP/29900-67850/2016/MH, právoplatné 7.10.2016, pričom
žalobca U. M., ale aj jeho otec L. a matka R., boli účastníkmi konania Povolenia na uskutočnenie vodnej
stavby, t. j. na prekládku kanalizačného potrubia, ako súčasť predmetnej hlavnej stavby, č. OU-TT-
OSZP3-2016/015721/ŠVS/Mg, kde si všetci traja, t. j. aj žalobca U. M., prevzali oznámenie o jeho začatí
a aj oznámenie o vydaní stavebného povolenia na vodnú stavbu, takže im niekoľko mesiacov vopred
bolo známe, že sa na susednom pozemku bude realizovať stavba.
37. Vzhľadom na tieto tri stavebné konania k predmetnej stavbe, je podľa názoru stavebníka evidentné,
že žalobca o stavbe vedel, ako aj o prebiehajúcich konaniach, a to či už priamo, príp. prostredníctvom
otca L., resp. matky R..
38. Žalobca ako účastník konania, bol povinný v zmysle zásady „vigilantibus iura script sunt" (práva patria
bdelým) náležite sa zaujímať o jednotlivé stavebné konania, keďže o stavebnom zámere stavebníka
mal od počiatku vedomosť. Ak tak neurobil, nemôže to byť na ťarchu stavebníka ako iného účastníka
konania.
39. Ďalej stavebník dôvodil, že s prihliadnutím na fakt, že odvolací orgán pri vydaní rozhodnutia nemal
k dispozícii doplnené odvolanie žalobcu, a že zo žiadnych dokladov predložených žalobcom nie je
zrejmé, že by odvolací orgán mohol existenciu takého budúceho podania dôvodne očakávať, nemožno
akceptovať argumentáciu žalobcu, že by odvolací orgán rozhodoval bez toho, aby mal k dispozícii cely
spis. Odvolací orgán v čase vydania rozhodnutia nedisponoval doplneným odvolaním, nemal o ňom
vedomosť, a preto nemožno vyvodzovať ani záver, že rozhodnutie bolo nezákonné. Naopak, z nekonania
žalobcu je zrejmé, že si nedostatočným spôsobom strážil svoje právo účastníka konania, čo však
nemôže byť na škodu stavebníka. Stavebník zastal názor, že pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia
žalovaného je potrebné vychádzať z informácií, ktoré mal žalovaný v čase vydania rozhodnutia k
dispozícii, a teda vec je potrebné posudzovať ex ante, a nie ex post. Len takéto informácie sú totiž
podkladom pre vydanie rozhodnutia. Ak rozhodnutie žalovaného vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu
ku dňu vydania rozhodnutia, nemôže byť takéto rozhodnutie zrušené pre dôvody, ktoré by hypoteticky
vyšli najavo po jeho vydaní. Takýmto dôvodom nemôže byť ani procesná pasivita žalobcu, ktorý mal
možnosť dať si vypracovať svetloznalecký posudok skôr, a predložiť ho včas.
40. Zároveň stavebník namietal nepravdivosť tvrdenia žalobcu, že by akokoľvek dal stavebnému úradu
na vedomie, že dodatočne mieni predložiť akýkoľvek svetlotechnický posudok. Takáto skutočnosť v
jeho liste zo dňa 13.10.2016 absentuje, a preto stavebník vyjadrenie žalobcu považuje za účelové.
Je teda zrejmé, že žalovaný ako odvolací orgán z jemu dostupného spisového materiálu nemohol
ani predpokladať, že takýto svetlotechnický posudok bude doložený po takmer mesiaci od podaného
odvolania. Stavebník mal za to, že svetloznalecký posudok, ktorý bol odvolaciemu orgánu predložený
až po vydaní rozhodnutia, nemá právnu relevanciu.
41. K pôvodnému svetlotechnickému posudku k územnému rozhodnutiu z roku 2008 stavebník uviedol,
že tento nebol súčasťou spisu, a teda žalovaný sa zaoberal len posudkom predloženým 03.11.2016
(vypracovaným 28.10.2016). Z posudku predloženého stavebníkom je zrejmé, že svetelné pomery
vyhovujú STN.
42. Hoci stavebník zastáva názor, že svetloznalecký posudok, ktorý bol odvolaciemu orgánu predložený
až po vydaní rozhodnutia, nemá právnu relevanciu, pre úplnosť sa k nemu, ako aj k posudku stavebníka,
vyjadruje nasledovne.
43. Stavebník upresnil, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal svetlotechnickým posudkom z
28.10.2016, keďže len v tomto posudku je uvedená kóta minimálnej vzdialenosti medzi budovami 10,655
m, a táto je takisto uvedená aj v rozhodnutí žalovaného. Stavebník ako prílohu č. 1 svojho vyjadrenia zo
dňa 02.11.2016 predložil svetlotechnický posudok, vypracovaný 28.10.2016, pre ktorý dal zrealizovať
kompletné geodetické zameranie fasády certifikovaným geodetom, kde sa dotknuté byty nachádzajú.



44. V súvislosti s námietkami žalobcu napádajúcimi odlišnosť svetlotechnických posudkov Ing. Straňáka
z 28.10.2016 a Ing. Kreutzovej z 09.11.2016 stavebník poukázal na nedostatky svetlotechnického
posudku predloženého žalobcom, ktoré sú dôvodom rozdielnosti záverov oboch posudkov.
45. Nesprávna vzdialenosť kontrolného bodu od plánovanej výstavby: Najmenšia vzdialenosť medzi
budovami v situácii v projekte na stavebné povolenie je definovaná na 10,655 m, avšak to je vzdialenosť
kótovaná na stĺp, ale nie vzdialenosť na posudzovanú fasádu. Vzdialenosť na posudzovanú fasádu
objektu je 10,945 m, z čoho sa vychádzalo v posudku pána Straňáka. Naopak, Ing. Kreutzová použila pre
výpočet nesprávnu minimálnu vzdialenosť medzi objektami 10,655 m, a nie vzdialenosť na posudzovanú
fasádu objektu, ktorá je 10,945 m.
46. Nesprávne definovaná výška kontrolného bodu v strede okna na juhovýchodnej fasáde: V
posudku od Ing. Kreutzovej je nesprávne udávaná výška kontrolného bodu pre výpočet ekvivalentného
uhla tienenia 147,30 m n.m. Podľa geodetického zamerania geodetickej kancelárie AnGeo s.r.o. z
24.10.2016, je výška kontrolného bodu 147,490 m n.m., z čoho vychádzal vo svojom posudku pán
Straňák.
47. Pre vyhodnotenie vplyvu plánovanej výstavby na okolie : V posudku pani Kreutzovej je nesprávne
vyhodnotený graf pre ekvivalentný uhol tienenia. Existujúca administratívna budova ALLIANZ - SP na
parcele č. 633/3 predstavuje výrazné bočné tienenie na kontrolný bod A, podľa platných predpisov
tieniaci účinok od tejto budovy sa uvažuje iba do 30° (existujúce tienenie, ktoré prekročí dovolený uhol
tienenia zóny 30° sa uvažuje iba do 30°).
48. Pri posudzovaní preslnenia bytov: Stavebník vychádza z požiadaviek normy STN 73 4301. Byt je
preslnený, ak 1/3 z celkovej obytnej podlahovej plochy je preslnená. Vo svetelnotechnickom posudku od
Ing. Kreutzovej bolo posúdené najviac tienené okno, pričom ostatné okná neboli vyhodnotené, hoci hneď
susedné okno umiestnené do loggie z obývacej izby bude mať vyhovujúce preslnenie aj po realizácii
plánovanej výstavby, čo znamená, že celý byt bude mať vyhovujúce preslnenie, nakoľko obývacia izba
má podlahovú plochu väčšiu, ako 1/3 z celkovej obytnej podlahovej plochy bytu.
49. V nadväznosti na uvedené stavebník dospel k jednoznačnému konštatovaniu, že vo
svetlotechnickom posudku pani Kreutzovej z 09.11.2016 sú použité nesprávne základné vstupné údaje,
resp. nebrala do úvahy normami a právnymi predpismi definované kritériá, takže výsledok jej posudku
je odlišný.
50. V replike na vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka v 1/ rade žalobca zotrval na dôvodoch a
rozsahu podanej žaloby.
51. Žalobca vyjadril súhlas s tvrdením žalovaného, že o dlhodobom pobyte žalobcu v zahraničí nemal
vedomosť a sám žalobca sa mal postarať o to, aby mu zásielky boli riadne doručované, ale zároveň
dodal, že žalobca svoj dlhodobý pobyt v žalobe uvádzal len preto, aby ozrejmil všetky okolnosti, a teda aj
jeho konkrétne možnosti ovplyvňovať priebeh stavebného konania. Podľa názoru žalobcu na včasnosť
podaného odvolania voči rozhodnutiu stavebného úradu a podanie žaloby však uvedené nemá vplyv.
Žalobca podal odvolanie dňa 13.10.2016 osobne, a to spolu s jeho otcom Ing. L. M.. Ústne oznámil
stavebnému úradu, že bude doložený svetlotechnický posudok, pričom jeho vypracovanie a následné
doručenie stavebnému úradu dňa 09.11.2016 zabezpečil jeho otec, pretože žalobca bol v tom čase v
zahraničí.
52. Ohľadom citácie zo svetlotechnického posudku Ing. Zsolta Straňáka z 28.10.2016 v rozhodnutí
žalovaného bez označenia dátumu jeho vypracovania, bez uvedenia dátumu jeho doručenia a prevzatia,
žalobca namietal, že žalovaný mal v odôvodnení rozhodnutia presne uviesť, že vychádzal z posudku
vypracovaného 28.10.2016, pretože, tento dôkaz nebol súčasťou spisu, na základe ktorého bolo vydané
stavebné povolenie a s týmto dôkazom nemali možnosť oboznámiť sa účastníci konania a ani príslušné
orgány štátnej správy, a preto sa k nemu nemohli ani vyjadriť. Zároveň poukázal na dôvody rozdielnosti
vypracovaných posudkov Ing. Zsolta Straňáka a Ing. Kreutzovej spočívajúce v tom, že svetlotechnický
posudok Ing. Straňáka vychádzal zo vzdialenosti 10,945 m, na rozdiel od svetlotechnického posudku
Ing. Kreutzovej, ktorá použila pre výpočet osadenie stavby vo vzdialenosti 10,655 m tak, ako ju cituje
sám žalovaný.
53. Opakovane žalobca namietal porušenie zásad správneho konania v administratívnom konaní
predchádzajúcom vydaniu napadnutých rozhodnutí, a to porušenie zásady zákonnosti, zásady aktívnej
súčinnosti, zásady rovnosti účastníkov konania, ktoré sú upravené v § 3 a § 4 správneho poriadku a
v ďalších jeho ustanoveniach. Z vyššie uvedených základných zásad správneho konania vyplýva, že
postupom žalovaného a stavebného úradu bolo porušené právo žalobcu na to, aby správne orgány
postupovali v správnom konaní v súlade so zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi,
právo na maximálnu súčinnosť správneho orgánu s účastníkom konania v jeho priebehu, právo na



hospodárne a svedomité vedenie správneho konania zo strany správneho orgánu, právo na to, aby
správny orgán vychádzal pri svojom rozhodovaní zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
54. K tvrdeniu stavebníka, že žalobca doplnil svoje odvolanie svetlotechnickým posudkom Ing.
Kreutzovej až 09.11. 2016, po tom, ako bol spis postúpený odvolaciemu orgánu, pričom pri podpise Ing.
Kreutzovej je dátum 09.11.2016, čiže žalobca napísal list o deň skôr, ako bol vypracovaný predmetný
posudok, žalobca uviedol, že posudok Ing. Kreutzovej má dva dátumy, pričom na titulnej strane je
dátum 03.11.2016, ktorý vyjadruje dátum začatia spracovania posudku a na poslednej strane je dátum
09.11.2016, t. j. dátum, kedy bol posudok podpísaný. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že
dátum, ktorý je uvedený na liste žalobcu, nemá žiadny vplyv na vec, rozhodujúce je, kedy bol tento list
správnemu orgánu doručený.
55. Ohľadom stavebníkom uvádzaného pasívneho prístupu žalobcu k prebiehajúcemu stavebnému
konaniu žalobca namietal, že predmetné tri stavebné konania síce súviseli so stavbou Bytový dom s
nebytovými priestormi REZIDENCIA, avšak išlo o prekládku kanalizačného potrubia, dopravné konanie,
ktoré nijako nezasahovalo do práv žalobcu spojených s riadnym užívaním jeho bytu. Je potrebné
uviesť, že účastníkom stavebného konania vo veci samotnej stavby Bytový dom s nebytovými priestormi
REZIDENCIA, sa žalobca stal na základe oznámenia stavebného úradu až dňa 29.07.2016, pričom už
dňa 09.09.2016 vydal stavebný úrad na predmetnú stavbu stavebné povolenie.
56. Ohľadom tvrdenia stavebníka, že žalovaný pri vydaní rozhodnutia nemal k dispozícii doplnené
odvolanie žalobcu, pričom zo žiadnych dokladov nemohol predpokladať existenciu takého budúceho
podania, a preto nemôže byť oneskorené predloženie doplnenia odvolania žalobcom na škodu
stavebníka, žalobca naopak uviedol, že skutočnosť, že si stavebný úrad nesplnil svoju zákonnú
povinnosť a neupovedomil žalobcu o postúpení spisu žalovanému a skutočnosť, že jeho doplnené
odvolanie bezodkladne nepredložil žalovanému, nemôže byť na škodu žalobcu. V tejto súvislosti
žalobca dôvodil, že žalovaný poznal predmet odvolania žalobcu, tak stavebný úrad ako aj žalovaný
v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, mali vyzvať žalobcu, aby v stanovenej lehote predložil
dôkaz, podporujúci jeho odvolanie. Žalobca označil za zaujímavé, že stavebník doložil odvolaciemu
orgánu svetlotechnický posudok až po vydaní stavebného povolenia, ktorý vychádzal z geodetického
zamerania geodetickej kancelárie AnGeo, vypracovaného taktiež po vydaní stavebného povolenia, a to
dňa 24.10.2016, čo sú dôkazy, s ktorými sa ďalší účastníci konania nemohli oboznámiť.
57. V súvislosti s poukazom stavebníka na nesprávne závery svetlotechnického posudku predloženého
v odvolacom konaní žalobcom (Ing. Kreutzovej), ako aj na dôvody odlišnosti záverov svetlotechnických
posudkov predložených v odvolacom konaní, žalobca uviedol, že nie je povinnosťou súdu vyhodnocovať,
ktorý z predložených posudkov je správny, ale napriek tomu podal vyjadrenie k námietkam
stavebníka k posudku Ing. Kreutzovej. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že Ing. Kreutzová
pôsobila v minulosti ako vedúca odboru výstavby Okresného úradu Trnava. Pre účely vypracovania
svetlotechnického posudku prevzala vzdialenosť medzi stavbami zo situačného plánu, ktorý bol overený
stavebným úradom v stavebnom konaní. Na tomto situačnom pláne je jediná kóta, ktorá určuje odstup
stavby a to 10,655 m, a nie 10,945 m, ako uvádza stavebník. Situačný plán je súčasťou Architektonickej
situácie, pričom sám žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.4.2017 na tento situačný plán
odvoláva. Žalobca dal do pozornosti, že svetlotechnický posudok Ing. Straňáka z 28.10.2016 vychádza
z údajov Geodetické zamerania geodetickej kancelárie AnGeo s.r.o. z 24.10.2016, ktoré nie sú správne.
Toto zameranie uvádza výšku terénu 144,51 m n. m. z technickej mapy mesta a výšku domu strop
domu 156,18 m n. m. Tento údaj je podľa názoru žalobcu v rozpore s technickou mapou aj situačným
plánom, ktorý bol overený v stavebnom konaní, kde je výška domu 156,13 m n. m. a výška terénu pri
inkriminovanom pilieri 144,33 m n. m. Tiež je nesprávne odmeraná výška okna. Stavebný otvor má výšku
1600 mm, po osadení parapetu a omietok sa zmenší na 1530 mm, a nie na 1350 mm, ako sa uvádza v
zameraní. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že z rozdielnych vstupných údajov musí vyplynúť aj rozdielna
výška stredu okna ( kontrolný bod), čo rozporuje stavebník. Denné osvetlenie Platný predpis o tienení
iba do 30°, na ktorý odkazuje stavebník, nie je relevantný, pretože táto požiadavka sa uplatňuje vtedy, ak
je pozemok nezastavaný. V danom prípade však existujúca budova Slovenskej sporiteľne Allianz, a. s.
už tieni existujúce okno, a nie je možné znížiť tienenie iba teoreticky. Žalobca mal za to, že spracovateľ
posudku nesprávne aplikoval STN.
58. Žalobca taktiež označil za nesprávne tvrdenie stavebníka, že v posudku Ing. Kreutzovej bolo
posúdené len jedno najviac tienené okno a ostatné neboli vyhodnotené. V tejto súvislosti žalobca
dôvodil, že podľa platnej a záväznej úpravy byt je preslnený vtedy, ak súčet podlahových plôch jeho
preslnených obytných miestností sa rovná najmenej 1/3 obytnej plochy bytu. Byt žalobcu pozostáva z
troch obytných miestností o ploche 54,51 m2. Z toho 1/3 je 18,17 m2. Obývacia izba o ploche 26,56 m2
je dvomi oknami rozmerov 900/1600 mm orientovaná na JV smerom k navrhovanej stavbe, na SV sú



orientované balkónové dvere s rozmermi 700/2100 mm, táto izba predstavuje viac ako 1/3 obytnej plochy
bytu. Pre posúdenie preslnenia bola teda rozhodujúca táto izba a táto bola posudzovaná aj v posudku
Ing. Kreutzovej a to tak, že nespĺňa podmienku preslnenia. Spálňa má okná orientované na SV, t. j. mimo
stavby a vzhľadom na orientáciu k svetovým stranám, nemôže byť táto izba preslnená. Detská izba o
ploche 13,20 m2 je jedným oknom a balkónovými dverami orientovaná na JV smerom k navrhovanej
stavbe. Táto izba nespĺňa podmienku preslnenia 1 /3 z celkovej plochy, preto nebola posudzovaná. S
prihliadnutím na uvedené žalobca uzavrel, že po zrealizovaní stavby bude bývať v byte, ktorý nespĺňa
zákonom stanovené podmienky na byt, pretože nebude preslnený a osvetlený tak, ako to vyžadujú STN.
59. V reakcii na repliku žalobcu žalovaný dal do pozornosti, že na predmetnú stavbu „Bytový
dom s nebytovými priestormi REZIDENCIA - H. P. bolo vydané územné rozhodnutie č.
OSaŽP/26396-31465/09/Ča zo dňa 19.05.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2009, pričom
platnosť tohto územného rozhodnutia bola stavebným úradom postupne predlžovaná do 30.06.2017.
S poukazom na § 37 ods. 2 stavebného zákona žalovaný dôvodil hľadiská, z ktorých vychádzal
stavebný úrad pri vydaní predmetného rozhodnutia o umiestnení spornej stavby v územnom konaní,
predovšetkým vo vzťahu k starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a
jeho dôsledkov. Teda v územnom konaní okrem iného bol riešený aj vplyv navrhovanej stavby bytového
domu na okolitú zástavbu, ako je napr. oslnenie a osvetlenie susedných stavieb ( ďalej bola v územnom
konaní riešená ochrana verejných záujmov, ktoré chránia dotknuté orgány podľa osobitných predpisov),
preto jedným z podkladov v územnom konaní bol svetlotechnický posudok, a to z roku 2008. Podľa tohto
posudku posudzovaná miestnosť bytového domu vyhovuje požiadavkám na preslnenie a presvetlenie.
V územnom konaní bola podaná jedna námietka, ktorej stavebný úrad vyhovel.
60. Žalovaný mal za to, že stavebné povolenie napadnuté žalobou bolo vydané v súlade s týmto
územným rozhodnutím. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona na pripomienky a námietky, ktoré boli
alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní sa v stavebnom konaní neprihliada. Teda v územnom
konaní bola stavba posudzovaná aj z hľadiska preslnenia a presvetlenie okolitých stavieb, preto
stavebný úrad vzhľadom na to, že sa nezmenilo pôdorysné a výškové umiestnenie stavby, nemal dôvod
zaoberať sa touto námietkou v stavebnom konaní. Preto aj svetlotechnický posudok, ktorý žalovaný
odvolací orgán uvádza v rozhodnutí ako súčasť spisu je z roku 2008. K svetlotechnickému posudku z
roku 2016, doloženému stavebníkom až po vydaní stavebného povolenia, žalovaný uviedol, že tento
nebolo potrebné dokladať, pretože stavebný úrad a ani odvolací orgán v stavebnom konaní nemali dôvod
sa týmto posudkom zaoberať, a to s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie § 61 ods. 1 stavebného
zákona. Podľa názoru žalovaného ani svetlotechnický posudok, ktorý dal vypracovať žalobca, nebol
podkladom pre vydanie druhostupňového rozhodnutia, čo bolo dôvodom, pre ktorý žalovaný odvolací
orgán nepovažoval za potrebné žalobcu oboznamovať s posudkom stavebníka z roku 2016.
61. Ohľadom použitia svetlotechnického posudku vypracovaného na zadanie stavebníka v roku 2016
žalovaný uviedol vysvetlenie, že vo vyjadrení k žalobe posudok z roku 2016 (podkladom bolo presné
polohopisné a výškopisné zameranie stavby) žalovaný uviedol iba ako dokument na porovnanie, že
aj keď nebol podkladom pre vydanie rozhodnutia, jeho záver je totožný so záverom posudku z roku
2008, preto nemal stavebný úrad dôvod, opätovne sa zaoberať oslnením a osvetlením okolitých stavieb.
Vo vzťahu k dodatočne predloženým svetlotechnickým posudkom žalovaný s poukazom na striktné
znenie § 61 stavebného zákona uviedol, že stavebné úrady by akceptáciou svetlotechnických posudkov
rozhodovali nad rámec zákona, čo ustanovenie § 61 stavebného zákona jednoznačne neumožňuje.
62. Stavebník (ďalší účastník konania v 1/ rade) v reakcii na repliku žalobcu upriamil pozornosť na
koncentračnú zásadu stavebného konania vyplývajúcu z ustanovení § 61 ods. 1 a 2 stavebného zákona.
V súvislosti s dotykom na právach žalobcu napadnutým rozhodnutím, ktorého existencia podmieňuje
prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného stavebník poukázal na dôvody žaloby, ktorými žalobca
namietal včasné neupovedomenie žalobcu o postúpení administratívneho spisu žalobcovi, v dôsledku
čoho žalobca zasielal svetlotechnický posudok nie žalovanému, ale prvostupňovému orgánu, v dôsledku
čoho žalovaný vychádzal „len" zo svetlotechnického posudku stavebníka. V nadväznosti na uvedené
stavebník dôvodil, že v stavebnom konaní platí koncentračná zásada, čo znamená, že po termíne
určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada. Účelom
zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného konania a
jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili
akejkoľvek stavebnej činnosti. Koncentračná zásada je vyjadrením zásady vigilantibus iura a jej účelom
je racionalizácia stavebného konania, v ktorom je stavebný úrad povinný vysporiadať sa s množstvom
námietok vznesených účastníkmi konania. V tejto súvislosti stavebník podporil svoju argumentáciu
poukazom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozsudok zo dňa
20.7.2011, sp. zn. 6Sžp 1/2011, rozsudok zo dňa 17.9.2014, sp. zn. 5Sžp/20/2013, uznesenie zo dňa



28.2.2013, sp. zn. 5Sžp/6/2012, uznesenie zo dňa 29.2.2012, sp. zn. 5Sžp/13/2011), prípadne na
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.3.2013, sp. zn. 2S/106/2008.
63. Stavebník dal do pozornosti, že žalobca nevzniesol žiadne námietky v ústnom konaní pred
vydaním stavebného povolenia, pričom námietky uviedol oneskorene, a to až v podanom odvolaní
proti rozhodnutiu o povolení stavby. Už samotné žalobné námietky nie sú od počiatku dôvodné,
keď poukazujú na nezákonnosť rozhodnutia, pretože boli uplatnené oneskorene, a preto sa nimi
žalovaný vôbec nebol povinný zaoberať. Ak sa žalovaný oneskorenými námietkami nezaoberal, nemôže
táto skutočnosť spôsobiť nezákonnosť napádaného rozhodnutia. Hoci žalobca namieta porušenie
viacerých zásad správneho konania, opomenul tú najdôležitejšiu, ktorá sa osobitne uplatňuje v správnom
stavebnom konaní, a to koncentračná zásada. Kým žalobcom poukazované zásady správneho konania
vyplývajú z ustanovení Správneho poriadku, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní (lex
generalis), koncentračná zásada vyplýva z ustanovení Stavebného zákona, ktorý v tomto prípade
predstavuje lex specialis, pričom je nutné poukázať na pravidlo lex specialis derogat legi generali. V
nadväznosti na uvedené mal stavebník za to, že súd by sa nemal, práve aplikujúc koncentračnú zásadu,
zaoberať vecnými námietkami žalobcu (t. j. svetelnosťou, hlučnosťou a pod.), pretože neboli uplatnené
žalobcom včas, t. j. v prvostupňovom konaní po výzve stavebného úradu. Akýkoľvek procesný postup
stavebného úradu, žalovaného, stavebníka alebo iných účastníkov konania nemôže byť predmetom
súdneho ani správneho prieskumu, ak by tým došlo k porušeniu koncentračnej zásady. V tejto súvislosti
stavebník dôvodil závermi citovanej judikatúry najvyššieho súdu (Uznesenie sp. zn. 5Sžp/13/2011), že
procesné práva žalobcovi v súdnom konaní nepatria, pokiaľ včas neuplatnil svoje vecné, hmotnoprávne
námietky v správnom konaní, a teda konaním správneho orgánu nemohli byť porušené práva niekoho,
komu ani nepatrili, keďže včas neuplatnil námietky, z ktorých by malo vychádzať odvolanie voči
stavebnému povoleniu a následne aj správna žaloba. V opačnom prípade by súd alebo správny orgán
povýšil domnelé procesné práva žalobcu nad práva všetkých ostatných účastníkov konania, najmä by
konal v rozpore so Stavebným zákonom, ktorý stanovuje koncentračnú zásadu a toto konanie by bolo
spôsobilé privodiť stavebníkovi ako aj zazmluvneným nadobúdateľom bytov v bytovom dome vznik
škody.
64. Vo vzťahu k namietaným svetlotechnickým podmienkam stavby zo strany žalobcu stavebník s
poukazom na závery ním predložených posudkov zotrval na tvrdení, že svetlotechnické podmienky
stavby sú vyhovujúce.

IV. Relevantná právna úprava

65. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP") správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

66. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

67. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy
a môže sám vykonať dokazovanie, ak
a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci,
b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo
c) rozhoduje podľa § 192.

68. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

69. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,



e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

70. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

71. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

72. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

73. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2017, ak nebol adresát písomnosti,
ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ
ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak
nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o
tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia,
posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

74. Podľa § 24 ods. 4 správneho poriadku, ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo
tam má sídlo, opatrovníka alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo
zástupcovi.

75. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

76. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

77. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
78. Podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom
odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka
konania.
79. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

80. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

81. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné
plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie
územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce
podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní.

82. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým
z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov;
preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o
území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým
požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,



ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických
zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným
orgánom.

83. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská
dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný
úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou
dokumentáciou.

84. Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov
1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku
1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s
predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

85. Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie
na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä
súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a
iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a
urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení
stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,
projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa
musia zahrnúť do stavebného povolenia.

86. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa
požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa
vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

87. Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

88. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

89. Podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania
môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný
podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

90. Podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania
najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak
stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a
upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

91. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) a b) stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma
najmä,



a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia,
b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi.

92. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť
verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť
práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,
stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

93. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

94. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správnych
orgánov oboch stupňov, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu
v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP),
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP),
za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vec prejednal na pojednávaní v prítomnosti
účastníkov konania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

95. Účastníci na pojednávaní zotrvali na dôvodoch a návrhoch uvádzaných vo svojich vyjadreniach
zasielaných správnemu súdu v tejto veci.

96. Právny zástupca žalobcu zároveň vyjadril nesúhlas s tvrdením ďalšieho účastníka v 1/ rade
(stavebníka), že žalobca mohol svoje námietky uplatniť na začiatku stavebného konania, pretože
stavebné konanie začalo 19.05.2009 a žalobca v tom čase nebol účastníkom konania, stal sa ním až
keď v roku 2016 stavebný úrad pribral vlastníkov bytov susediacej bytovky do stavebného konania
a listom zo dňa 29.07.2016 vyzval týchto účastníkov, aj žalobcu, aby v lehote stanovenej stavebným
úradom uplatnili svoje námietky. V tejto súvislosti dal právny zástupca žalobcu do pozornosti, že
táto písomnosť bola expedovaná stavebným úradom 03.08.2016, avšak nebola v súlade s § 24
ods. 2 správneho poriadku doručená žalobcovi do vlastných rúk. Namietal, že neboli kumulatívne
splnené všetky podmienky na uplatnenie fikcie doručenia predmetnej zásielky, pretože žalobca sa podľa
doloženého potvrdenia jeho zamestnávateľa v mesiaci august 2016 preukázateľne nezdržiaval na
adrese svojho trvalého pobytu a po celý čas bol vyslaný na služobnú cestu do zahraničia. V ďalšom
vo vzťahu k tvrdenej nezákonnosti, nedostatočne zistenému skutkovému stavu a nepreskúmateľnosti
napadnutých administratívnych rozhodnutí zotrval na dôvodoch žaloby.

97. Právny zástupca ďalšieho účastníka v 1/ rade zotrval na tvrdení, že žalobca mal z konania o
umiestnení stavby vedomosť o plánovanej výstavbe predmetného bytového domu a ak mal záujem
zúčastniť sa konaní o povolení stavby a ak mal súčasne dostatočne vopred vedomosť o tom, že bude
dlhodobo odcestovaný v zahraničí, mal túto skutočnosť oznámiť stavebnému úradu. V nadväznosti
na uvedené právny zástupca stavebníka vyjadril názor, že mal žalobca postupovať podľa § 8 ods. 1
zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov a ohlásiť miesto svojho prechodného pobytu v zahraničí v
ohlasovni pobytu. Jeho pasivita v žiadnom prípade nemôže byť kladená na ťarchu stavebného úradu
a ani na ťarchu žalovaného, nakoľko stavebný úrad vykonal doručovanie na adresu registrovaného
pobytu žalobcu a nemal dôvody pochybovať o tom, či sa žalobca v mieste svojho registrovaného pobytu
zdržiava. Právny zástupca stavebníka naďalej trval na to, že v prejednávanej veci s ohľadom na zistený
skutkový stav je potrebné aplikovať koncentračnú zásadu vyjadrenú v § 61 ods. 1 a 2 stavebného zákona
a je namieste žalobu žalobcu zamietnuť aj bez ďalšieho skúmania merita veci.

98. Medzi účastníkmi konania nie je sporná skutočnosť, že žalobcovi, ako aj ostatným účastníkom
stavebného konania vlastniacim byty v bytovom dome na P. ulici č. XX v Z., bolo stavebným úradom
doručované oznámenie zo dňa 29.07.2016, v ktorom okrem iného stavebný úrad vyzval účastníkov



predmetného stavebného konania, aby sa v lehote stanovenej správnym orgánom vyjadrili k podkladom
stavebného konania a v rovnakej lehote uplatnili pripomienky alebo námietky proti návrhu stavebníka.

99. Rovnako nie je sporná skutočnosť, ktorú žalobca aj sám uvádza, že oznámenie stavebného úradu
zo dňa 29.07.2016 neprevzal, pretože sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí. Uvedené žalobca preukazoval
dvoma prehláseniami obchodnej spoločnosti ENERGYCO s.r.o., so sídlom v Rožňave, datovanými dňa
23.01.2017, ktoré žalobca priložil k správnej žalobe. Z ich obsahu vyplýva, že boli vystavené na žiadosť
žalobcu a uvedená obchodná spoločnosť v nich prehlasuje, že U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX,
Z., je v ich firme zamestnaný, dlhodobo je poverený prácou vo Veľkej Británii a podľa ich záznamov
celý mesiac august 2016 odpracoval v Anglicku bez plánovaného odchodu domov na Slovensko, ďalej
že podľa ich záznamov celý mesiac november 2016 odpracoval žalobca v Anglicku bez plánovaného
odchodu domov na Slovensko, v mesiaci december 2016 absolvoval cestu na Slovensko 09.12.2016 s
návratom do Anglicka 13.12.2016 a pracovný mesiac ukončil 21.12.2016, kedy všetci ich zamestnanci
odleteli domov.

100. Z vyjadrení žalobcu, žalovaného a stavebníka zasielaných správnemu súdu v tejto veci, ako aj z
obsahu administratívneho spisu vyplýva, že oznámenie stavebného úradu zo dňa 29.07.2016 žalobca
ako zásielku doručovanú poštovou prepravou neprevzal v odbernej lehote. Stavebný úrad aplikujúc
ustanovenie § 24 ods. 2 správneho poriadku považoval túto úradnú písomnosť za doručenú žalobcovi na
tretí deň od jej uloženia, aj keď sa žalobca o uložení nedozvedel (tzv. fikcia doručenia do vlastných rúk).
Dôsledkom toho žalobcovi márne uplynula stavebným úradom stanovená lehota siedmych pracovných
dní od doručenia oznámenia na uplatnenie námietok a pripomienok k žiadosti stavebníka na povolenie
spornej stavby a k podkladom pre vydanie stavebného povolenia.

101. Pokiaľ ide o inštitút náhradného doručenia, t. j. fikcie doručenia úradnej písomnosti adresovanej do
vlastných rúk účastníkovi správneho konania, ktorým je fyzická osoba, tu platí vyvratiteľná domnienka,
že za kumulatívne splnených zákonom stanovených podmienok (v § 24 ods. 2 správneho poriadku)
sa považuje písomnosť za doručenú, aj keď sa o jej uložení adresát nedozvedel ( o jej uložení,
napr. na pošte). Akonáhle sa v administratívnom konaní preukáže, že čo i len jedna z podmienok
aplikácie náhradného doručenia písomnosti nebola dodržaná alebo splnená (adresát v mieste doručenia
nebol zastihnutý, adresát sa v mieste doručenia zdržiaval, doručovateľ adresáta vhodným spôsobom
upovedomil, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu, nový pokus o doručenie zostal
bezvýsledný, písomnosť doručovateľ uložil na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomil),
je preukázaný opak domnienky doručenia a predmetná písomnosť sa považuje za nedoručenú. Za
takých okolností nemôžu nastať právne procesné účinky doručenia predmetnej úradnej písomnosti a
adresátovi písomnosti v postavení účastníka administratívneho konania nemôžu začať plynúť lehoty
na vykonanie / uplatnenie úkonov, plnenie povinností alebo využitie práv, na ktoré bol v predmetnej
písomnosti správneho orgánu vyzvaný alebo sú mu správnym orgánom dané na uplatnenie pod hrozbou
straty procesného úkonu, ak tento nevykoná alebo neuplatní v lehote od doručenia písomnosti.

102. Zavedenie inštitútu náhradného doručenia malo bezpochyby za cieľ urýchliť správne konanie v
prípadoch, ak si účastníci správnych konaní bezdôvodne alebo z nedbanlivosti nepreberajú úradné
písomnosti a spôsobujú tak neprimerané prieťahy v správnom konaní, ktoré môže byť na úkor iným
účastníkom správneho konania. Správny poriadok pri úprave vyvrátiteľnej domnienky náhradného
doručenia do vlastných rúk upravuje podmienky, za ktorých je možné túto fikciu doručenia aplikovať,
včítane procesných následkov doručenia písomnosti. Avšak správny poriadok už explicitne neupravuje
postup alebo povinnosť správneho orgánu na overovanie pravdivosti domnienky doručenia, preto v praxi
bude závisieť od okolností toho ktorého prípadu a od osoby spochybňujúcej doručenie písomnosti, ako
sa bude preukazovať splnenie podmienok náhradného doručenia. Pokiaľ správny orgán nemá zo svojej
činnosti, z verejne dostupných evidencií a z informácií poskytnutých účastníkom konania inú vedomosť
o mieste doručovania úradných písomností účastníkovi konania, ako poskytne účastník konania sám
(uvedením adresy trvalého pobytu, prechodného pobytu, adresy pre doručovanie pre účely správneho
konania), nemá správny orgán povinnosť iniciatívne spochybňovať domnienku doručenia úradnej
písomnosti, ktorá sa vráti neprevzatá v odbernej lehote. V tomto ohľade má účastník konania procesné
prostriedky, ako v prípade plánovanej neprítomnosti v mieste doručovania písomností zabezpečiť,
aby mu boli zásielky doručované na ním označenú adresu alebo aby boli doručované zvolenému
opatrovníkovi alebo zástupcovi (§ 24 ods. 4 správneho poriadku). Zároveň je potrebné pripustiť, že
ak si účastník konania osobne prevezme doručovanú písomnosť u doručovateľa po uplynutí troch dní



od jej uloženia, konkurencia fyzického doručenia písomnosti má pre určenie dňa doručenia písomnosti
prednosť, t. j. za deň doručenia sa považuje deň, v ktorý sa písomnosť dostala do dispozície účastníka
konania a mohol sa oboznámiť s jej obsahom.

103. V prípade, ak správny orgán na základe jemu dostupných informácií nemá objektívny dôvod
na pochybnosti o splnení zákonných podmienok náhradného doručenia úradnej písomnosti podľa
§ 24 ods. 2 správneho poriadku, o opaku musí podať dôkaz ten, kto namieta náhradné doručenie
písomnosti a kto tvrdí, že predmetná písomnosť nie je doručená. Avšak uvedené vyžaduje aktivitu
zo strany účastníka konania, ktorý považuje písomnosť za nedoručenú. Uvedenú dôkaznú povinnosť
má účastník konania o to viac, ak sa domáha v administratívnom konaní procesného úkonu alebo
priznania práv, ktoré by mu patrili v zákonom alebo správnym orgánom stanovenej prekluzívnej lehote
od doručenia písomnosti, čo má podstatný význam napr. v administratívnych konaniach explicitne zo
zákona ovládaných koncentračnou zásadou vo vzťahu k uplatneniu určitého typu námietok, pripomienok
alebo iných procesných úkonov.

104. Správny súd z obsahu administratívneho spisu a z obsahu žalobcom podaného odvolania
proti rozhodnutiu prvého stupňa (stavebnému povoleniu) zistil, že žalobca sa nedomáhal práva
navrátenia lehoty na podanie námietok k návrhu stavebníka na povolenie spornej stavby z dôvodu
nedoručenia mu oznámenia stavebného úradu zo dňa 29.07.2016, hoci osobne podal odvolanie proti
rozhodnutiu stavebného úradu dňa 13.10.2016, ktorého podstatné námietky - nadmerné tienenie a
nadmerná hlučnosť v byte žalobcu v dôsledku povolenia predmetnej stavby, neboli uplatnené v lehote
stanovenej stavebným úradom. Rovnako žalobca pred stavebným úradom, ani v podanom odvolaní
nespochybnil splnenie zákonných podmienok náhradného doručenia oznámenia stavebného úradu
zo dňa 29.07.2016, neuviedol, že v čase doručovania sa nezdržiaval v mieste bydliska známeho
stavebnému úradu. Nemožno prisvedčiť žalobcovmu tvrdeniu, že táto skutočnosť nemá vplyv na právo
podať odvolanie, kde žalobca uplatnil spomenuté námietky proti povoľovanej stavbe.

105. S prihliadnutím na koncentračnú zásadu expressis verbis stanovenú stavebným zákonom ako
lex specialis vo vzťahu k správnemu poriadku (lex generalis, § 140 stavebného zákona) pre územné
konanie (§ 36 ods. 2 stavebného zákona) a pre stavebné konanie (§ 61 ods. 1 a 3 citovaného zákona),
bolo pre včasné uplatnenie odvolacích námietok podstatné, aby v rámci preskúmavaného správneho
konania na podnet žalobcu sa stavebný úrad vysporiadal s otázkou splnenia podmienok náhradného
doručenia oznámenia zo dňa 29.07.2016 žalobcovi. V rámci správneho konania bol žalobca nečinný
a uspokojil sa s tým, že mu nebolo doručené predmetné oznámenie bez toho, aby hájil zachovanie
mu lehoty na podanie námietok v stavebnom konaní. Pritom práve spôsob, akým by správne orgány
oboch stupňov vyhodnotili splnenie zákonných podmienok náhradného doručenia oznámenia zo dňa
29.07.2016 a následné plynutie lehoty na podanie námietok žalobcom v prebiehajúcom stavebnom
konaní, je podstatná okolnosť pre posúdenie zákonnosti postupu stavebného úradu a žalovaného.
Vzhľadom k tomu, že stavebný úrad a ani žalovaný v čase vydania napadnutých rozhodnutí objektívne
nemali pochybnosti o splnení podmienok fikcie doručenia oznámenia zo dňa 29.07.2016, ani nemali
vedomosť o tom, že žalobca sa v čase doručovania predmetnej zásielky nezdržoval na adrese jeho
pobytu, mohli stavebné úrady oboch stupňov v čase vydania napadnutých rozhodnutí vychádzať z
predpokladu, že žalobcovi bolo náhradným doručením účinne doručené oznámenie stavebného úradu
zo dňa 29.07.2016, pričom sa v stanovenej lehote siedmych pracovných dní nevyjadril k žiadosti
stavebníka a námietky, ani pripomienky k stavebnému návrhu nepodal. V súvislosti s uvedeným
dáva správny súd do pozornosti, že z dôvodu jeho viazanosti rozsahom a dôvodmi žaloby v danom
prípade, správny súd nevyhľadáva iné objektívne dôvody nesplnenia zákonných podmienok náhradného
doručenia danej úradnej písomnosti.

106. Rovnako, s prihliadnutím na viazanosť správneho súdu skutkovým stavom, ktorý tu bol v čase
vydania preskúmavaného administratívneho rozhodnutia, správny súd vychádzal pri posudzovaní
žalobných bodov z tohto skutkového stavu, t. j. že žalobcovi bolo oznámenie stavebného úradu zo dňa
29.07.2016 doručené podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku, a námietky proti svetlotechnickým vplyvom
povolenej stavby na preslnenie, resp. nadmerné tienenie jeho bytu boli žalobcom po prvý krát uplatnené
až v odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa, t. j. pôsobením koncentračnej zásady v stavebnom konaní
(§ 61 ods. 1 a 3 stavebného zákona) až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.



107. Odhliadnuc od uvedeného, správny súd by skúmal splnenie zákonných podmienok náhradného
doručenia oznámenia stavebného úradu zo dňa 29.07.2016 žalobcovi, ak by nezákonnosť postupu
pri aplikácii fikcie doručenia správnym orgánom namietal žalobca v podanej žalobe, prípadne, ak by
v lehote na jej podanie o tento žalobný dôvod žalobu rozšíril (§ 134 ods. 1 a 2 a contrario SSP
v spojení s § 183 SSP). Avšak z obsahu žaloby a následných vyjadrení žalobcu táto skutočnosť
nevyplýva, pričom námietka napádajúca nesplnenie kumulatívnych podmienok náhradného doručenia,
ktorú žalobca vzniesol na pojednávaní v tejto veci, bola uplatnená oneskorene (§ 183 SSP), a preto
na ňu správny súd nemohol prihliadať. V tejto súvislosti správny súd zároveň dáva do pozornosti, že
je viazaný prísnou koncentračnou zásadou (iudex ne eat ultra petita partium - sudca nech nejde nad
návrhy strán), v zmysle ktorej nevyhľadáva za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
a na oneskorene uplatnené neprihliada. To znamená, že splnenie podmienok náhradného doručenia
úradnej písomnosti zo dňa 29.07.2016 správny súd skúmať nemohol. Vychádzajúc z ustanovenia §
182 ods. 1 písm. e) SSP možno prijať záver, že z dôvodov žaloby musí byť pre správny súd zrejmé,
z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za
nezákonné, a preto v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých administratívnych rozhodnutí
správny súd neurčuje, resp. neprekračuje medze žaloby prostredníctvom poukazu žalobcu na okolnosti
doručovania písomnosti, bez tvrdenia dôvodov nezákonnosti postupu správneho orgánu. Správny súd
skúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia výlučne v medziach a v rozsahu konkrétne uplatnených
žalobných bodov (v danom prípade podľa § 134 ods. 1 a ods. 2 a contrario SSP).

108. Žalobca síce v žalobe konštatoval, že si neprevzal oznámenie stavebného úradu zo dňa 29.07.2016
v odbernej lehote a dokladal dôvody, pre ktoré tak neučinil (preukazovaním pobytu v zahraničí),
ale uvedené okolnosti uvádzal len na vysvetlenie dôvodov, pre ktoré nemohol ovplyvňovať priebeh
stavebného konania. Na základe uvedeného však nenamietal nesprávny postup správnych orgánov pri
vyhodnotení fikcie doručenia predmetnej úradnej písomnosti, ani neuvádzal, že námietky podliehajúce
koncentračnej zásade uplatnil včas. Naopak, žalobca vyjadriac súhlas s tvrdením žalovaného, že
o dlhodobom pobyte žalobcu v zahraničí žalovaný nemal vedomosť a žalobca sa mal postarať
o to, aby mu zásielky boli riadne doručované, v replike na vyjadrenie žalovaného zastal názor,
že na včasnosť podaného odvolania voči rozhodnutiu stavebného úradu a podanie žaloby však
uvedené nemá vplyv. To však nie je kvalifikovaný žalobný dôvod, na základe ktorého by mal správny
súd, striktne viazaný žalobnými bodmi, aktívne vyhľadávať dôvody nezákonnosti preskúmavaných
administratívnych rozhodnutí, napr. nesplnenie podmienok fikcie doručenia oznámenia stavebného
úradu zo dňa 29.07.2016 žalobcovi, prípadne ďalšie jeho obsahové nedostatky. Vzhľadom k tomu,
že obsah žaloby nebol tvorený týmto podstatným dôvodom nezákonnosti postupu predchádzajúceho
vydaniu napadnutých administratívnych rozhodnutí, správny súd súdny prieskum zákonnosti v zmysle
ustanovenia § 134 ods. 1 v spojení s § 182 ods. 1 písm. e) SSP nevykonal vo vzťahu uvedenej skutkovej
a právnej otázke a prípadne inými dôvodmi nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí sa nezaoberal.

109. Ako už správny súd vyššie uviedol, pri prieskume zákonnosti napadnutých rozhodnutí a dôvodnosti
žalobných bodov vychádzal zo skutkového stavu zisteného žalovaným v čase vydania napadnutého
rozhodnutia, teda vo vzťahu k včasnosti námietok uplatnených žalobcom, s prihliadnutím na splnenie
podmienok náhradného doručenia oznámenia stavebného úradu zo dňa 29.07.2016 žalobcovi v
zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku, vychádzal aj z podmienok dodržania koncentračnej zásady
uplatňovanej v stavebnom konaní (§ 61 ods. 1 a 3 stavebného zákona).
110. Obsahom administratívneho spisu, žaloby a ďalších podaní žalobcu je preukázané, že v
administratívnom konaní a ani v žalobe nespochybňoval náhradné doručenie oznámenia stavebného
úradu zo dňa 29.07.2016 (teda lehota siedmych pracovných dní na podanie námietok v stavebnom
konaní od doručenia oznámenia žalobcovi márne uplynula), pričom žalobca v uvedenej procesnej lehote
námietky vo veci predmetného stavebného konania, tvoriace obsah odvolania a podanej žaloby, v
preskúmavanom stavebnom konaní neuplatnil. Následky absencie tohto procesného úkonu žalobcu,
resp. zmeškanie včasného uplatnenia tohto práva, s prihliadnutím na koncentračnú zásadu uplatňovanú
v stavebnom konaní, nemožno konvalidovať ani nahradiť prostriedkami riadnych opravných prostriedkov
v správnom konaní (včasným podaním odvolania proti rozhodnutiu prvého stupňa), ani prostriedkami
súdnej ochrany v rámci správneho súdnictva pri prieskume zákonnosti správnych rozhodnutí orgánov
verejnej správy (včasným podaním žaloby proti rozhodnutiu druhého stupňa). Uvedený postup by
narušil realizáciu zásady vedenia stavebného konanie bez zbytočných prieťahov a jeho hospodárnosť,
ako aj istotu ostatných účastníkov správneho konania, ktorú vo vzťahu k námietkam uplatňovaným v
stavebnom konaní zabezpečuje inštitút koncentračnej zásady.



111. Pokiaľ ide o rozsah a obsah námietok uplatnených žalobcom v podanom odvolaní proti
administratívnemu rozhodnutiu prvého stupňa, odvolací orgán sa s ich obsahom vysporiadal poukazom
na podklady, na základe ktorých bolo rozhodované v územnom konaní o umiestnení povoľovanej stavby.
V rámci územného konania sa okrem iného posudzuje návrh na umiestnenie stavby predovšetkým z
hľadiska súladu jej umiestnenia s účelovým a priestorovým určením podľa záväzného územného plánu
obytnej zóny, z hľadiska zabezpečenia urbanistického a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím a v neposlednom rade najmä s ohľadom na výškové a polohové umiestnenie
stavby, vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb (§ 37 ods. 1 až 4 stavebného
zákona v spojení s § 39 ods. 1, § 39a ods. 1 a 2 citovaného zákona). Uvedená zákonná úprava
predmetu územného konania, čo do umiestnenia stavby od hraníc pozemku a jej výškového určenia,
ktoré parametre majú vplyv na svetlotechnické požiadavky susedných nehnuteľností a rovnako ako v
stavebnom konaní podliehajú koncentračnej zásade pre prípadné uplatnenie pripomienok a námietok
proti návrhu na umiestnenie stavby (§ 36 ods. 1 stavebného zákona), korešponduje aj so zákonnou
úpravou rozsahu a koncentrácie uplatnenia pripomienok a námietok v stavebnom konaní (§ 61 ods.
1 a 3 stavebného zákona). Z vyjadrení žalobcu a z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by
žalobca aktívne využil svoje práva uplatniť námietky vo vzťahu k nadmernému tieneniu a nadmernej
hlučnosti umiestňovanej stavby v územnom konaní o jej umiestnení, prípadne, že by sa účinne domáhal
žalobou opomenutého účastníka územného konania doručenia rozhodnutia o umiestnení predmetnej
stavby (podľa § 250b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, príp. podľa § 179 SSP).
112. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd konštatuje, že nemôže poskytnúť súdnu ochranu
právam žalobcu, ktoré neuplatnil v preskúmavanom stavebnom konaní včas, za zákonom stanovených
podmienok, ktoré v kontexte procesných okolností prípadu boli viazané predovšetkým na strane žalobcu
k preukázaniu nesplnenia zákonných podmienok náhradného doručenia výzvy stavebného úradu
žalobcovi (oznámenie zo dňa 29.07.2016) na vyjadrenie sa k podkladom pre stavebné povolenie a na
podanie námietok a pripomienok k stavebnému konaniu v lehote siedmych pracovných dní od doručenia
výzvy, teda k preukázaniu nezmeškania lehoty na uplatnenie námietok smerovaných proti nadmernej
hlučnosti a nadmernému tieneniu povoľovanej stavby na byt žalobcu.
113. S prihliadnutím na koncentračnú zásadu uplatňovanú v stavebnom konaní, uvedenými námietkami
žalobcu by bolo možné sa zaoberať len v prípade ich včasného uplatnenia v stavebnom konaní.
Preto je bezpredmetné preskúmavať žalobné dôvody smerované k vecným nedostatkom stavebného
povolenia, ktoré žalobca podporuje poukazom na závery dodatočne predloženého znaleckého posudku,
vypracovaného na jeho zadanie po podaní odvolania proti rozhodnutiu prvého stupňa a skúmať tak
opodstatnenosť tvrdenia nadmerného tienenia povolenej stavby na byt žalobcu.
114. Vo vzťahu k námietkam napádajúcim procesné pochybenie stavebného úradu spočívajúce v
porušení postupu podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku, keď správny orgán prvého stupňa neinformoval
žalobcu a ostatných účastníkov konania o postúpení odvolania odvolaciemu orgánu na rozhodnutie,
správny súd uvádza, že ide o takú vadu procesu odvolacieho konania, ktorej odstránenie v prípade
zrušenia napadnutých administratívnych rozhodnutí by nemohlo pre žalobcu privodiť vecne iné alebo
výhodnejšie rozhodnutie (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/2002
zo dňa 17.12.2002 „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady,
ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka." ).
115. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, správny súd nezistil
dôvodnosť žaloby, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
116. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu
štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.
117. Zároveň správny súd priznal náhradu trov konania účastníkovi v 1/ rade, ktorý bol v konaní pred
správnym súdom zastúpený právnym zástupcom a na výzvy správneho súdu v konaní predkladal
vyjadrenia, z ktorých obsahu je zrejmé, že stál svojimi záujmami na strane žalovaného. Zostávajúcim
ďalším účastníkom konania správny súd náhradu trov konania nepriznal, pretože obsahom spisu nie je
preukázané, že by im nejaké vznikli.
118. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho



doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§
443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 2017200026)

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam