Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20Sa/23/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201467 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:1018201467.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne MUDr. R. D., bytom W. XX, A., zastúpenej advokátkou Mgr. Katarínou Menyhardt, Kukučínova 1667/11, Piešťany, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 53557-3/2018-BA a č. 53559-3/2018-BA zo dňa 27.7.2018, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí č. 53557-3/2018-BA a č. 53559-3/2018-BA zo dňa 27.7.2018, ktorými žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 700-0410344918-GC04/18 a č. 700-0410349118-GC04/18 zo dňa 19.2.2018 predpisujúce žalobkyni poistné podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení za obdobie mesiacov január 2009 až jún 2010 vo výške 2339,40 eur a za obdobie mesiacov september 2008 až december 2008 vo výške 383,42 eur, resp. tieto rozhodnutia na základe odvolania žalobkyne iba čiastočne zmenil vypustením časti textu výroku rozhodnutí týkajúcej sa § 152a zákona o sociálnom poistení. 2. Namietala, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávnych zistení, podľa ktorých v období od septembra 2008 do júna 2010 mala na základe troch licencií A, B vydaných Slovenskou lekárskou komorou vykonávať činnosť ako samostatný lekár - a ako spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným - samostatne zárobkovo činná osoba. V skutočnosti však v predmetnom období vykonávala činnosť iba na základe licencie typu B ako spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným MEDINED, s. r. o. so sídlom v Piešťanoch, IČO: 44 207 841. Písomne opakovane informovala Slovenskú lekársku komoru o tom, že licencie typu A a C vrátila a od 1.9.2008 pracuje výhradne na základe licencie L1B/ TT/0866/06 a je preto povinná odvádzať poistné len na základe tej skutočnosti, že je spoločníkom a konateľom spoločnosti MEDINED, s. r. o. 3. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne o predpísaní poistného preto považuje za nezákonné, ktoré nie sú v súlade s právnym ani so skutočným stavom veci. Poukazovala na to, že na základe ústavy je štátny orgán povinný dodržiavať právny poriadok a konať iba to, čo mu zákon predpisuje. V danom prípade podľa jej názoru Sociálna poisťovňa konala nad rámec zákona, hoci ona si svoje zákonné povinnosti vždy plnila, ako je to zrejmé už zo skutočnosti, že jej rozhodnutím č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.5.2012 bol priznaný invalidný dôchodok, v procese rozhodovania o ktorom bolo posudzované riadne, úplné a včasné zaplatenie poistného do príslušných fondov. 4. Preto namietala platnosť a zákonnosť napadnutých rozhodnutí aj z toho hľadiska, že o správnosti a úplnosti platieb do fondov a poistného plnenia bolo rozhodnuté už v roku 2012, keď jej Sociálna poisťovňa začala platiť dávky titulom invalidného dôchodku. 5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 6. Uvádzal, že Sociálna pobočka Trnava, rozhodnutím číslo: 700-0410349118-GC04/18 zo dňa 19. februára 2018, predpísala žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, poistné na nemocenské poistenie v sume 50,87 eur, poistné na starobné poistenie sume 208,16 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 69,40 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 54,99 eur (ďalej aj „poistné"), za obdobie september 2008 až december 2008; spolu v sume 383,42 eur. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha. Rozhodnutím číslo: 700-0410344918-GC04/18, zo dňa 19. februára 2018, Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, predpísala žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, poistné na nemocenské poistenie v sume 333,60 eur, poistné na starobné poistenie sume 1368,60 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 455,40 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 181,80 eur (ďalej aj „poistné"), za obdobie január 2009 až jún 2010; spolu v sume 2339,40 eur. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha. Proti predmetným rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, podala žalobkyňa v zákonom ustanovenej lehote odvolanie. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, napadnuté rozhodnutia preskúmala v celom rozsahu a keďže zistila, že rozhodnutia prvostupňového orgánu boli vystavené v súlade s platnými právnymi predpismi, napadnuté rozhodnutia potvrdila. Povinnosť' platiť' a odvádzať poistné na sociálne poistenie v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vzniká fyzickej osobe, ktorá nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok citovaným zákonom ustanovený príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou zakladajúci tejto samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Za rozhodujúcu skutočnosť', ktorá zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 sa považuje aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu [§ 5 písm. c)]. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010, status samostatne zárobkovo činnej osoby, a to bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť' podľa osobitného predpisu aj vykonáva. Žalobkyňa bola považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré bolo zrušené dňom 31. augusta 2008, rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja, č. j. TA/2008/99, zo dňa 15. júla 2008. Vzhľadom na námietky žalobkyne uvádza, že na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia je potrebné, aby bol žiadateľ' držiteľom licencie L1B, t. j. licencie na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b)]. V čase, kedy žalobkyňa zrušila povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, bola však aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, číslo: L1A/TT/0886/06, vydanej Slovenskou lekárskou komorou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe od 21. apríla 2006. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe bola zrušená rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory až dňom 8. augusta 2018. Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb ustanoveného zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp. zaniká jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Vychádzajúc z uvedeného, ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2007 (1 138 895,00 Sk), vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 1. júla 2008 do 30. júna 2009 a následne, na základe dosiahnutých príjmov za rok 2008 (787 514,00 Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1. júla 2009 do 30. júna 2010. So vznikom povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby vznikla žalobkyni v uvedenom období aj povinnosť' platiť' a odvádzať poistné. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a následnej odvodovej povinnosti Sociálna poisťovňa vychádza výlučne z príjmu, ktorý fyzická osoba dosiahla v rozhodujúcom období podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Keďže žalobkyňa bola držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, aj po 31. auguste 2008, kedy bolo žalobkyni Trnavským samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, nezaniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. (znenie účinné do 31. decembra 2010) dňom 31. augusta 2008 a teda žalobkyni nezanikla ani odvodová povinnosť' súvisiaca s povinným poistením dotknutého subjektu. Poukázal tiež na to, že právne postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, bolo vecou samostatného konania, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, číslo: 56877-50/2017-TT, zo dňa 22. mája 2017, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že „Samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. R. D., nezaniklo dňa 31. augusta 2008 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ale zaniklo dňa 30. júna 2010." Predmetné rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 23765-3/2018-BA, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. januára 2018. Vzhľadom na to, že právoplatné rozhodnutia sú právne záväzné, nezmeniteľné a spôsobujú právne účinky, bol nadobudnutím právoplatnosti predmetného rozhodnutia konečným spôsobom upravený status žalobkyne na účely sociálneho poistenia, a preto nemôže byt' opätovne posudzovaný v následnom konaní. Podotýkame, že právoplatnosť' je vlastnosť' rozhodnutia, ktorej existenciu podmieňuje všeobecný záujem na stabilite právnych vzťahov založených rozhodovacou činnosťou. Z uvedeného dôvodu bola Sociálna poisťovňa povinná prihliadať na právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia. Ak žalobkyňa považovala predmetné rozhodnutie za nezákonné, mala možnosť' podať' aj voči tomuto rozhodnutiu žalobu na krajský súd o preskúmanie jeho zákonnosti. Žalobkyňa však žalobu voči rozhodnutiu vo veci zániku sociálneho poistenia číslo: 23765-3/2018-BA, zo dňa 17. januára 2018, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, číslo: 56877-50/2017- TT, zo dňa 22. mája 2017, nepodala. Rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia nie je predmetom tohto súdneho konania, a preto námietky žalobkyne vo vzťahu k zákonnosti rozhodnutia vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia sú právne irelevantné. Súčasne s uvedeným poukazujeme na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/1/2015, zo dňa 28. septembra 2016, ktorým odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodu , že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal otázkou zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ktorá už bola právoplatne vyriešená a nezaoberal sa predmetom konania a nepreskúmal zákonnosť a postup pri rozhodovaní žalovanej o predpísaní poistného na sociálne poistenie. Obdobný prípad bol predmetom súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, t. j. rozhodnutia vo veci predpísania poistného po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutí vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, na Krajskom súde v Nitre, v ktorom krajský súd vo vzťahu k rozhodnutiam vo veci zániku sociálneho poistenia, ktoré nadobudli právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania, vyslovil právny názor v rozsudku sp. zn. 23Sa/16/2017 zo dňa 26 . júna 2017, že zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je predmetom preskúmavania súdom, pretože tieto rozhodnutia žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa nadobudli právoplatnosť. Žalobkyňa voči nim odvolanie nepodala. Taktiež v rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2Sa/18/2017 zo dňa 8. decembra 2017, dospel správny súd k záveru, že ....sa nemohol zaoberať otázkou zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ku dňu 28.2.2007, ktorá vec už bola právoplatne vyriešená. Nemohol sa zaoberať v predmetnom konaní otázkou zániku postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ale preskúmavať zákonnosť a postup rozhodnutí žalovanej o predpísaní poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity...". Súčasne poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9Sžso/23/2013, zo dňa 27. novembra 2013, z ktorého vyplýva, že „odvolací súd nemohol akceptovať názor žalobcu a Ústavného súdu, že mu dňa 11. februára 2009 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, nakoľko už nebol SZČO, keďže žalobca, ako i Ústavný súd opomenuli okolnosť, že o tejto skutočnosti bolo už právoplatne rozhodnuté skorším rozhodnutím správneho orgánu." Invalidný dôchodok bol žalobkyni priznaný 10.5.2012, kedy Sociálna poisťovňa nemala vedomosť' o tom, že žalobkyňa je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, na základe ktorej mala v spojení s príjmom dosiahnutým v rozhodujúcom období, právne postavenie povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby až do 30. júna 2010, kedy jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (za rok 2009 žalobkyňa nedosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba relevantný príjem na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2010). 7. V písomnom vyjadrení k stanovisku žalovaného správneho orgánu žalobkyňa opätovne poukazovala na to, že v rozhodnom čase vykonávala činnosť iba prostredníctvom držby licencie L1B a obchodnou spoločnou MEDINED, s. r. o. Ešte pred týmto obdobím Slovenskú lekársku komoru požiadala o zrušenie licencií L1A a L1C a je podľa nej problémom komory, že zareagovala až po jej urgencii 8.8.2018. 8. Má za to, že v zmysle článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ju nikto nemôže nútiť mať licenciu, ktorú nechce a ani nebude využívať. Súčasne nie je povinná znášať dôsledky nezákonného postupu lekárskej komory, ktorá zanedbala svoje povinnosti a licencie podľa § 74 zák. č. 578/2004 Z.z. nezrušila. 9. Poukazovala tiež na to, že veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu SR vo veci licencií L1A vydal uznesenie sp. zn. 1Vs 1/2019 zo dňa 30.4.2019, v ktorom konštatoval, že: 1. Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. 2. Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia. Licencia L1A teda sama o sebe nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody (zmluvy) s iným poskytovateľom. 3. Sociálna poisťovňa v konaniach začatých z vlastného podnetu je povinná umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. 10. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 11. Súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutí zo dňa 27.7.2018, ktorými žalovaný potvrdil (zmena rozhodnutia sa z hľadiska predmetu tohto konania týka jeho nepodstatnej časti) rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 19.2.2018 predpisujúce žalobkyni podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení k úhrade poistné za obdobie mesiacov september až december 2008 v celkovej výške 383,42 eur a mesiacov január 2009 až jún 2010 v celkovej výške 2 339,40 eur. 12. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/ TT/0886/06 (žalobkyňa jej existenciu v rozhodnom období potvrdila, hoci za príčinu tohto stavu označila porušovanie povinností Slovenskou lekárskou komorou) a podanie odhlášky z poistenia ku dňu 31.8.2008 neboli v konaní medzi účastníkmi spornými, rovnako ako skutočnosť, že žalobkyňa za mesiace september 2008 až jún 2010 povinné poistné neodviedla (v tomto smere žalobkyňa voči záverom žalovaného nenamietala). 13. Sporným medzi účastníkmi zostalo, či žalobkyňa v období mesiacov september 2008 až jún 2010 bola alebo nebola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená a v tejto súvislosti povinná poistné odvádzať. 14. Podľa obsahu spisového materiálu, v súlade s tvrdením žalovaného, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 56877-50/2017-TT zo dňa 22.5.2017 bolo určené, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. R. D. nezaniklo dňa 31.8.2008 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ale zaniklo dňa 30. júna 2010. V spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho orgánu - ústredia č. 23765-3/2018 BA zo dňa 17.1.2018 toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.1.2018. 15. Podľa zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení: § 141 ods. 1, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. § 144 ods. 1, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. § 172 ods. 1, na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. § 178 ods. 1 písm. a) bod.1, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. § 185 ods. 4, konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Podľa § 132 SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.), (1) Otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 131, si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. (2) Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, správny súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. 15. Rozhodovacia súdna prax vo vzťahu k otázke, či licencia L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa § 68 ods.1 písm. a) zák. č. 578/2004 Z.z. bez ďalšieho zakladá pre jej držiteľa pre účely sociálneho poistenia postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, riešenej v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne o zániku sociálneho poistenia, nie je vzhľadom na nejednoznačnosť súvisiacej právnej úpravy jednotná a ustálená, resp. takouto nebola do vydania žalobkyňou uvádzaného rozhodnutia veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.4.2019. Práve uvádzaná spornosť zániku sociálneho poistenia odôvodňuje postup Sociálnej poisťovne podľa § 178 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení - rozhodovanie o zániku poistenia, tak, ako bolo v prípade žalobkyne realizované právoplatným rozhodnutím pobočky Trnava zo dňa 22.5.2017 v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 17.1.2018, ktorým bolo určené, že povinné poistenie žalobkyne zaniklo dňom 30.6.2010. K tejto skutočnosti - vydaniu rozhodnutia o zániku poistenia žalobkyňa v konaní stanovisko nezaujala napriek tomu, že naň žalovaný poukazoval vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe. 16. Otázka doby zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne tak bola právoplatne vyriešená už v predchádzajúcom rozhodnutí správneho orgánu a v jeho rozhodnutí, ktoré zo strany žalobkyne nebolo napadnuté správnou žalobou a v obsahu ktorého sa žalovaný vysporiadal aj s argumentáciou žalobkyne týkajúcou sa podania žiadosti o zrušenie licencie L1A už v roku 2009 (Slovenská lekárska komora takúto žiadosť žalobkyne neeviduje). 17. Rozhodnutie vo veci zániku povinného poistenia žalobkyne vydané kompetentným správnym orgánom (§ 178 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) nie je predmetom tohto konania, súd naň v zmysle § 132 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) prihliadal a vychádzal z takto stanovenej doby povinného poistenia žalovanej v celom rozsahu odôvodňujúcej záver o porušení odvodovej povinnosti a dôvodnosti predpísania poistného, samotná výška ktorého žalobkyňou spochybnená nebola. 18. Vychádzajúc z vyššie uvádzaného stanovenia doby povinného poistenia žalobkyne a v konaní nespornej skutočnosti, že žalobkyňa poistné za rozhodnú dobu neuhradila, súd v napadnutom rozhodnutí žalovaného a v jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správnych orgánov vo veci nezistil žalobkyňou namietané pochybenia, ktoré by zakladali niektorý z dôvodov zrušenia rozhodnutia upravených procesným predpisom (žalobkyňa sa v petite žaloby zjavne nesprávne a v rozpore s preskúmavacou právomocou súdu upravenou správnym súdnym poriadkom domáhala vyslovenia neplatnosti rozhodnutí žalovaného), a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 19. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému správnemu orgánu žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.