Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/164/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224702 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115224702.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: JUDr. Daniel Ilavský ako predseda senátu a Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Michal Novotný ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a. s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, Bratislava, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanému: H. C., nar. XX. C. XXXX, M. XXXX/X, F., zastúpenému: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, Bratislava, o 2.117,57 € s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 19 C 453/2015-113 z 12. decembra 2016 takto r o z h o d o l : I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom č. k. 19C/453/2015-113 z 12. decembra 2016 súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.117,57 € s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.519,75 € od 7. júna do 31. júla 2014 a 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.117,57 € od 1. augusta 2014, zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok za odpor a priznal žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania. 2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav: 3.1 Dňa 27. marca 2014 pracovníci žalobcu na odbernom mieste M. XXXX/X F. vykonali výmenu meradla plynu z dôvodu podozrenia na pozmenenie overovacej - zabezpečovacej značky číselníka meradla. Meradlo sa nachádzalo v skrinke pod schodami na pozemku odberateľa (žalovaného). Prevádzkové plomby boli neporušené. Meradlo bolo odoslané na znalecké skúmanie. 3.2 Znalec Ing. Peter Leško vo svojom znaleckom posudku 313/PL-2014 dospel k záveru, že nezistil poškodenie overovacej - zabezpečovacej značky osadených v kryte číselník meradla. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští, zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných odtlačkov na meradle a kontrolných odtlačkov poskytnutých mu žalobcom. V dôsledku toho vyslovil záver, že sporné odtlačky a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Okrem toho ako rok overenia plynomeru sa uvádzal rok 2009, v dôsledku čoho malo byť na plombe otlačené označenie „09“. Nachádzalo sa tam však označenie „10“, čo naznačuje, že pri následkom označovaní došlo k omyle toho, kto toto označenie vykonával. Na základe toho možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie (plomba) bolo porušené a nahradené novým, ktoré nieslo označenie roku 2010 a výrazne odlišné označenie M 43. 3.3 Na základe týchto zistení žalobca faktúrou č. 9000178390 vyúčtoval žalovanému škodu za neoprávnený odber plynu vo výške 2.519,75 €. Za obdobie od 19. júla 2013 do 27. marca 2014. Prílohu tejto faktúry tvoril výpočet škody v zmysle vyhlášky č. 449/2012 a 269/2012 Z. z. 4. Právne súd prvej inštancie uzavrel, že predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Na predmetnom meradle spotreby plynu bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čoho dôsledkom je zodpovednosť odberateľa plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, ktorá má charakter objektívnej zodpovednosti. Tým je daná aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, keď údaje o spotrebe plynu z takéhoto meradla nemožno považovať za relevantné. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z toho, že je oprávnený na uplatnenie náhrady škody. Keďže meradlo nemalo platné overenie, neodoberal sa ním plyn, ktorý by patril konkrétnemu dodávateľovi. Žalovaný teda nemohol tvrdiť, že by odoberal plyn patriaci konkrétnemu zmluvnému dodávateľovi žalovaného. Napriek tomu je zrejmé, že žalovaný v období od 19. júla 2013 do 27. marca 2014 zemný plyn skutočne odoberal. Tým potom vznikla škoda žalobcovi, keďže žalovaný za odobratý plyn nezaplatil. Žaloba nevedel vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, preto ju určil v zmysle ustanovenia § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z., teda v súlade s vyhláškou č. 449/2012 Z. z. Námietku premlčania žalovaného nepovažoval za dôvodnú, pretože žalobca sa o škode dozvedel 13. mája 2014. Až odvtedy začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba a trojročná objektívna premlčacia doba plynula od 19. júla 2013. Žaloba bola pritom podaná už 6. októbra 2015, teda pred uplynutím objektívnej aj subjektívnej premlčacej doby. Na zaplatenie úroku z omeškania zaviazal súd žalovaného podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995. 5. Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáhal zmeny tohto rozsudku a zamietnutia žaloby. Na úvod vytkol súdu prvej inštancie, že odôvodnenie jeho rozsudku nezodpovedá ustanoveniam § 220 ods. 2 C. s. p. v dôsledku čoho porušuje jeho právo na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvej inštancie neuviedol úvahy, ktorými sa spravoval pri jednotlivých právnych a skutkových záveroch a nedal odpovede na všetky relevantné otázky. Súd prvej inštancie necituje ustanovenie § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z., ktoré normuje povinnosť odberateľa nahradiť skutočne vzniknutú škodu. Z rozsudku nie je zrejmé, akú právnu povinnosť žalovaný porušil a aký je vzťah medzi platnosťou overenia určeného meradla a vlastníctvom plynu. Nie je zrejmé na základe akých úvah dospel súd k záveru, že žalovaný spotreboval plyn žalobcu, keďže v distribučnej sieti sa nachádza plyn všetkých dodávateľov. A nevysporiadal sa s námietkami týkajúcimi sa postupu vyúčtovania. Vzťah medzi žalobcom a dodávateľom určuje zákon o energetike a zákon o metrológii. Žalobca neuviedol, kedy malo dôjsť k zániku platnosti meradla v dôsledku porušenia ochrany pred neoprávnenou manipuláciou. Tento deň bol určený fikciou cez vyhlášku č. 449/2012 Z. z., čo je však nesprávne. Súd prvej inštancie sa nezaoberal argumentáciou žalovaného k jednotlivým skutkovým a právnym otázkam najmä otázkou druhu zodpovednosti pri neoprávnenom odbere plynu. Postup podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. je namieste iba vtedy, ak je preukázaný aj zásah do meradla. Len vtedy je daná príčinná súvislosť medzi zásahom do meradla a množstvom plynu. Takéto použitie nie je možné pri neoprávnenom odbere podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z., pretože v následkom neoprávneného odberu nie je škoda predstavujúca množstvo plynu. Použitie tejto vyhlášky popiera kompenzačnú funkciu škody, ale plní funkciu sankčnú, čo porušuje majetkové práva zodpovednej osoby. K tomu žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky. Vykonané dokazovanie podľa žalovaného nepreukazuje, že by došlo k poškodeniu zabezpečenia v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2002 Z. z. V konaní nebolo preukázané, že by pôvodná plomba bola odstránená a nahradená inou. Znalec vo svojom posudku vyslovil len predpoklad, domnienku, bez toho aby mal vedomosť aká plomba sa na meradle v čase jeho montáže reálne nachádzala. Nemal vedomosť či tam reálne bola plomba s označením „09“, preto nie je možné vylúčiť, že už v čase montáže sa na tomto nachádzala nesprávna plomba. Takisto nie je možné vylúčiť, že bola neskôr vymieňaná samotným žalobcom. Znalec nemal k dispozícii samotné raznice, ale len odtlačky a pôvod týchto kontrolných odtlačkov nie je známy. Na základe toho dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. V konaní nebolo predložené vyúčtovanie, na základe ktorého by dodávateľ žalovaného vyúčtoval spotrebu plynu vo výške 0 m3. Žalovaný platil za plyn v súlade so zmluvou o dodávke plynu a ak by aj neplatil, nárok na zaplatenie by vznikol dodávateľovi, nie žalobcovi. Samotný odber plynu v období 19. júla 2013 až 27. marca 2014 nie je škodou, pretože absentuje protiprávne konanie odberateľa. Súd prvej inštancie má predovšetkým skúmať vznik skutočnej škody a nie hneď pristúpiť k určeniu jej výšky použitím fikcie uvedenej vo vykonávacom predpise. Podľa Občianskeho zákonníka sú predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom. Škoda musí byť skutočná, musí byť bez pochybností spôsobená práve porušením právnej povinnosti. Vzťah medzi príčinou a vzniknutou škodou musí byť bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, tá len napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Nie je zrejmé, aké dôkazy súd vykonal, ktoré by svedčili o vzniku škody a priamej príčinnej súvislosti. Z dôkazov vyplýva len toľko, že žalobca vykonal kontrolu odberného miesta, demontoval plynomer a poslal ho na znalecké skúmanie. Z tohto nevyplýva žiadna činnosť žalobcu, ktorá by mala preukazovať vznik skutočnej škody. Podľa konštantnej praxe súdov pritom v tomto prípade nestačí preukázať len poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácie, ale aj zásah do meradla. Žalobca takýto zásah nepreukázal. Súd prvej inštancie sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, resp. ju úplne prehliadol. Nesprávne určil aj začiatok premlčania, keď objektívna premlčacia doba musí plynúť odo dňa, kedy došlo k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Za takýto začiatok nemožno považovať 19. júl 2013, pretože ide len o fiktívne určený dátum za pomoci vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Takisto subjektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a od toho za ňu zodpovedá. Žalobca sa už pri kontrole meradla mohol dozvedieť o tom, že je na ňom umiestnená plomba s iným odtlačkom, v dôsledku čoho začala táto doba plynúť už 18. júla 2013 a uplynula 18. júla 2015. Rozdiel medzi týmito otlačkami nie je možné zistiť až znaleckým posudkom. Záverom žalovaný polemizoval so závermi vyslovenými v niektorých rozhodnutiach najvyššieho súdu ohľadom charakteru zodpovednosti podľa zákona č. 251/2012 Z. z. 6. Žalovaný vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Súd prvej inštancie sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, naopak, žalovaný počas konania predkladal viacero rozhodnutí, ktoré neboli právoplatné a nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax. Súd prvej inštancie vychádzal z názorov najvyššieho súdu, ktoré prezentoval žalobca. Pokiaľ ide o rozhodovanie nižších súdov, nemožno tu prax považovať vôbec za ustálenú, a pokiaľ ju je možné považovať za ustálenú, určite nie je ustálená v prospech žalovaného. Žalovaný porušil povinnosť podľa § 76 ods. 11 zákona č. 251/2012 Z. z., podľa ktorého je zakázaný akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore so zákonom č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Žalobca súhlasil s názorom, že nie každé poškodenie zabezpečenia znamená automaticky aj vznik škody na plyne, avšak len v prípadoch, kedy týmto poškodeným meradlom nebola realizovaná žiadna spotreba plynu (napr. odberné miesto bolo neobývané, spotrebiče vypnuté, prípadne bol úplne vypnutý prívod plynu a pod.). V prerokúvanej veci k škode na plyne došlo. Žalovaný tu dezinterpretuje § 82 zákona 251/2012 Z. z. Dikcia zákona je v danej veci zrejmá a použitie vyhlášky č. 449/2012 Z. z. priamo predpokladá. Nález Ústavného súdu ČR je vydaný súdom iného štátu a týka sa trhu s elektrinou, nie s plynom. Žalobca nelogicky interpretuje § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z., keďže zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii je samotná plomba. Potom je logické, že jej poškodenie je poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Nemožno sa stotožniť s názorom, že neoprávnený odber je len situácia, ak meradlo je znefunkčnené, alebo nezaznamená správnu spotrebu plynu. Meradlo môže zaznamenávať správne údaje, odstránením zabezpečenia však je možné ho stočiť, teda znížiť absolútnu hodnotu jeho meradla. Preto zákonodarca považuje takýto odber plynu tiež za neoprávnený. K znaleckému posudku žalobca poukázal na to, že každý znalecký posudok obsahuje určitú mieru pravdepodobnosti. Znalec potvrdil, že kontrolné a sporné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Súd prvej inštancie to správne vyhodnotil tak, že to svedčí o zásahu do meradla, teda o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Znalec porovnával odtlačky nie raznice, čo je logické. Otázka, či mal žalovaný fakturovanú spotrebu 0 m3, je len podporný dôkaz, ktorý súvisí s aktívnou legitimáciou. Celý proces vyplýva z vyhlášky č. 24/2013 Z. z,. ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom. Každá pochybnosť o manipulácii s meradlom sa musí preveriť znaleckým skúmaním. NS SR v tomto smere vo svojom rozsudku uzavrel, že pre plynutie premlčacej doby nepostačuje možnosť dozvedieť sa poškodeného o vzniknutej škode, ale je potrebné vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného. Je treba podstatné zistiť, kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorú by bolo možné natoľko objektívne vyčísliť, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Takýto moment v prerokúvanej veci nastal potom, čo poškodenie zabezpečenia meradla bolo preukázané nezávislou osobou. Až to je predpoklad na to, aby žalobca mohol svoj nárok objektívne vyčísliť. Názory žalovaného sú v tomto smere špekulatívne a účelové, naopak, názor žalobcu zodpovedá ustálenej praxi najvyššieho súdu. Napriek nedostatkom, ktoré žalovaný v odvolaní uviedol, žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav a správne aplikoval potrebné zákonné ustanovenia, čo ho doviedlo k správnemu výroku rozhodnutia. Odvolací súd môže na zdôraznenie správnosti pripojiť ďalšie dôvody. 7. Žalovaný v odvolacej replike na úvod nesúhlasil s názorom, že by sa za ustálenú súdnu prax mali považovať len rozhodnutia najvyššieho súdu, resp. rozhodnutia uverejnené v zbierke stanovísk a rozhodnutí. S odkazom na judikatúru ÚS SR považuje takýto záver za rozporný s princípom právnej istoty, keďže nie každá právna otázka sa dostane pred najvyšší súd. Za ustálenú rozhodovaciu prax teda považovať aj prevažujúcu rozhodovaciu prax okresných a krajských súdov. Aj keby to však ustálená prax nebola, súd prvej inštancie mal povinnosť sa predloženými rozhodnutiami zaoberať. Žalovaný predložil súdu len právoplatné rozhodnutia, na iné len okrajovo poukázal. Žalobcom citované ustanovenie § 76 ods. 11 zákona č. 251/2012 Z. z. súd prvej inštancie vôbec necitoval, v dôsledku toho nie je možné zistiť, kto a ako mal porušiť toto ustanovenie. Žalovaný zotrval na námietkach proti hodnovernosti znaleckého posudku. Takisto žalovaný zotrval na svojej argumentácii ohľadom vzniku škody v dôsledku poškodenia plomby, kedy môže vzniknúť len škoda na plombe a nemôže vzniknúť škoda predstavujúca množstvo plynu. Žalobca nepreukázal žiadne stočenie meradla, ani ho v konaní netvrdil. Žiadať si náhradu škody za neoprávnene odobratý plyn za určité obdobie môže mať zmysel len v prípadoch uvedených v § 82 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 251/2012 Z. z. V ostatných prípadoch môže vzniknúť škoda len zásahom, ktorým je jednorazové konanie a nemá zmysel určovať obdobie odberu plynu. Legálnosť spotreby plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) vylučuje uzavretá zmluva medzi odberateľom a dodávateľom. Táto zmluva je tiež právnym titulom odberu mimo spomenutého rozdielu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona č. 251/2012 Z. z. Z vyhlášky č. 449/2012 Z. z. vyplýva, že ju možno použiť len na určenie výšky škody, ktorá predstavuje množstvo plynu, nie univerzálne ku každej skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu. Neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. je neoprávneným odberom. Bez ohľadu na to, či plynomer zaznamenáva alebo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, dôsledkom toho však nie je škoda na množstve plynu. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. treba rozlišovať konanie poškodzujúce zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a konanie predstavujúci neoprávnený zásah do meradla (stočením). Odstránenie plomby nepreukazuje samotné stočenie. Škoda tu nevzniká poškodením plomby, ale vzniká až pretočením nameraných hodnôt, čo je samostatné konanie, ktorého existenciu žalobca ani netvrdil. Žalovaný ďalej zotrval aj na námietke premlčania, keď rozdiel medzi označením 09 a 10 je evidentne aj bez znaleckého posudku, preto je rozhodujúci pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby. 8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 9. Odvolací súd úvodom nezdieľa názor žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vo svojom rozsudku vo výsledku zrozumiteľne a prehľadne vysvetlil, aké skutkové zistenia považuje za preukázané a z akých dôkazných prostriedkov ich zistil. Odôvodnil, prečo považuje za naplnené podmienky § 82 ods. 1 písm. e) zákona č. 251/2012 Z. z., ako aj podmienky na výpočet škody podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Zrozumiteľnosti rozsudku neprekáža sama okolnosť, že súd prvej inštancie v ňom necitoval § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z., ktorý však aplikoval práve v spojení s vyhláškou č. 449/2012 Z. z. Odôvodnenie napadnutého rozsudku ako celok podľa názoru odvolacieho súdu vyhovuje náležitostiam § 220 ods. 2 C. s. p. To, že žalovaný s jednotlivými jeho závermi a úvahami nesúhlasí, samo osebe nespôsobuje objektívny nedostatok odôvodnenia, ani arbitrárnosť napadnutého rozsudku. Táto odvolacia námietka žalovaného je tak neopodstatnená. 10. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odsekoch 3.1 až 3.3 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Súd prvej inštancie v odsekoch 9 až 12 svojho rozsudku zrozumiteľne opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil, ako vyhodnotil prípadné rozpory medzi nimi. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, ani obsahu výsluchov účastníkov a znalca tak, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. 11. Podľa § 191 ods. 1 C. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa judikatúry zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Tak napr. pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi a pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 6 MCdo 1/2010). 12. Žalovaný vo svojom odvolaní napáda skutkové zistenie súdu prvej inštancie o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, vo svojej podstate však skôr polemizuje nad výkladom tohto pojmu v § 82 ods. 1 písm. e) zákona č. 251/2012 Z. z. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zo (súkromného) znaleckého posudku znalca Ing. Leška, jeho výpovede na pojednávaní, ako aj z montážneho listu meradla (č. l. 9) a zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta (č. l. 8) z 27. marca 2014 vyplýva, že na meradle umiestnenom na odbernom mieste žalovaného (M. X, F.) bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (tzv. plomby). Zo zápisu je zrejmé, že meradlo bolo umiestnené na pozemku žalovaného pod schodami v uzamknutej skrinke, teda nebolo verejne prístupné. Podľa montážneho listu meradla bolo meradlo - plynomer č. XXXXXXXXBXXX naposledy úradne overené v roku 2009. Zodpovedá preto logickej úvahe, ale aj všeobecným skúsenostiam, že na ňom správne mala byť overovacia značka s dvojčíslím „09“. Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že overovanie meradiel vykonáva žalobca osobne, ale vykonáva to preň tretia osoba, ktorá je držiteľkou príslušného oprávnenia v zmysle zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Zodpovedá potom všeobecným životným skúsenostiam záver, že je v podstate vylúčené, aby v takomto procese došlo k tak zásadnej chybe, že by meradlo v roku 2009 bolo opatrené overovacou značkou s rokom 2010. Logickým by skôr mohol byť opačný omyl, teda že v neskoršom roku by sa omylom použila skoršia overovacia značka. Nie je ale s logickou úvahou dobre zlučiteľné, aby bola v skoršom roku použitá neskoršia overovacia značka; na také použitie niet logického dôvodu. S tým potom korešponduje záver znalca o tom, že zistil tvarovú nezhodu aj na druhej strane overovacej značky, teda na znakoch M43. Znalec pritom vo svojej výpovedi primerane vysvetlil, akým spôsobom vykonáva znalecké posúdenie a prečo nie je potrebné, aby mal raznice, ale kontrolné odtlačky. Jeho vysvetlenie zodpovedá zásadám logického myslenia a je preskúmateľné. Všetky tieto dôkazy vo vzájomnej súvislosti opodstatňujú záver, že na plynomere na odbernom mieste žalovaného došlo k odstráneniu pôvodnej overovacej značky a jej nahradeniu inou, ktorá bola vyhotovená iným náčiním než používa autorizovaná osoba, ktorú žalobca touto činnosťou poveril. 13. Žalovaný ďalej namietol proti záveru súdu prvej inštancie o tom, že za obdobie 19. júla 2013 až 27. marca 2014 mu bola dodávateľom plynu vyúčtovaná spotreba 0 m3 tvrdiac, že žalobca túto okolnosť nedokázal. Pojem dôkazného bremena platný C. s. p. nedefinuje, len z čl. 8 základných princípov C. s. p. možno vyvodiť, že stranu zaťažuje bremeno podoprieť svoje tvrdenie dôkazmi. Dôkazným bremenom je procesné bremeno, na základe ktorého možno v prípade, že stav nie je možné dostatočne zistiť (non liquet), rozdeliť dôsledky tohto nedostatočného zistenia medzi jednotlivé sporové strany. Vo všeobecnosti teda platí, že každá zo strán je povinná tvrdiť a v prípade sporu dokázať existenciu znakov skutkovej podstaty (hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny následok (hypotéza) je v jej prospech. Žalobca je teda povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty právnej normy, ktorá jeho nárok zakladá, a žalovaný je povinný tvrdiť a dokazovať skutočnosti, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty právnej normy, ktorá žalovaný nárok oslabuje alebo celkom ruší. Pokiaľ strana toto bremeno neunesie a súd si na základe hodnotenia dôkazov nevytvorí dostatočné presvedčenie o skutočnostiach, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty danej normy, bude to mať rovnaké účinky, ako keby strana túto skutočnosť nedokázala vôbec. Žalobca potom v zásade nie je povinný dokazovať také skutočnosti, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty právnej normy, ktorá jeho nárok oslabuje alebo ruší. Neunesenie dôkazného bremena by totiž v tomto prípade malo celkom opačný význam než je jeho zmysel - ak by žalobca takéto dôkazné bremeno neuniesol, malo by to stále za následok trvanie jeho nároku a dôvodnosť jeho žaloby V prerokúvanej veci teda žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať splnenie predpokladov § 82 ods. 1 písm. e), t. j. porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, a ods. 2, teda vznik škody, zákona č. 251/2012 Z. z. Vznik škody pritom postačovalo preukázať postavením prevádzkovateľa distribučnej siete, pretože z povahy organizácie trhu s plynom (pozri ďalej) vyplýva zodpovednosť žalobcu za odchýlku v sieti, ktorá vzniká práve aj pri neoprávnenom odbere plynu. Naopak, dôkazné bremeno na preukázanie, že žalovaný za odobratý plyn zaplatil konkrétnemu odberateľovi, zaťažovalo žalovaného, pretože v jeho prospech bolo dokázať, že odobratý plyn v skutočnosti bol riadne zaplatený konkrétnemu odberateľovi. Z tvrdení samotného žalovaného, ale aj zo záznamu na č. l. 47 vyplýva, že na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k určitému odberu plynu. Žalovaný v prerokúvanej veci nedokázal, že by za odobratý plyn za obdobie, ktoré je predmetom tohto konania, zaplatil určitému konkrétnemu odberateľovi. Naopak, aj z oznámenia o zápočte z č. l. 36 je zrejmé, že vyúčtovacia faktúra vykázala preplatok, teda žalovaný mal za plyn platiť menej než boli jeho preddavkové platby. Bolo jeho úlohou preukázať, že napriek tomu mu bola cena plynu aspoň v určitej výške vyúčtovaná určitým dodávateľom. Ak tak neurobil, nemôže v odvolaní namietať, že súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru o tom, že v uvedenom období neplatil za plyn žiadnemu dodávateľovi. 14. Konečne žalovaný namieta, že nebolo preukázané, prečo nie sú použiteľné údaje meradla, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Táto námietka je však vo svojej podstate tiež viac polemikou nad právnymi závermi súdu prvej inštancie než nad zisteným skutkovým stavom. Podľa odvolacieho súdu tento záver vyplýva aj zo samotným žalovaným citovaného § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Možno súhlasiť so žalovaným v tom, že nepoužiteľnosť údajov meradla sa v zásade týka len údajov meraných potom, čo došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Do okamihu tohto porušenia totiž meradlo spĺňa atribúty určeného meradla v zmysle zákona č. 142/2000 Z. z. V prerokúvanej veci je však podstatné, že okamih, kedy k zásahu došlo, nie je možné objektívne určiť. Z podstaty veci vyplýva, že k tomuto zásahu mohlo dôjsť kedykoľvek medzi montážou meradla (2009) a dátumom kontroly (27. marca 2014). Teoreticky mohlo k tomuto zásahu dôjsť aj nasledujúci deň po montáži meradla. Preto v prerokúvanej veci nie je možné ustáliť presný okamih, dokedy sú údaje meradla použiteľné, a najmä, či stav meradla k 27. marcu 2014 (dátumu kontroly) je stavom nabehnutým len do okamihu porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (teda údajom použiteľným) alebo až potom. Tak je logickým záver súdu prvej inštancie, že nemožno použiť žiaden údaj z tohto určeného meradla na určenie množstva odobratého plynu. Pokusom žalovaného stotožňovať túto situáciu so zánikom platnosti overenia meradla uplynutím času chýba racionalita, keďže zánik platnosti meradla uplynutím času nie je medzi skutkovými podstatami neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. Je vecou žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete dbať o to, aby meral dodávku plynu vyhovujúcim určeným meradlom (porov. § 76 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z.). 15. Na základe takto zisteného skutkového stavu potom súd prvej inštancie správne právne uzavrel, že sú splnené podmienky nároku žalobcu prevádzkovateľa distribučnej siete na náhradu škody podľa § 82 ods. 1 písm. e) v spojení s ods. 2 a 3 zákona č. 251/2012 Z. z. Pokiaľ ide o výklad § 82 ods. 1 písm. e) zákona č. 251/2012 Z. z., odvolací súd odkazuje žalovaného na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 51/2017. V ňom NS SR s odkazom na predošlé rozhodnutia zaujal jednoznačný záver, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon [§ 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z.] považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) cit. zák. rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) cit. zák. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom škody. V dôsledku toho sa nemožno stotožniť s úvahami žalovaného o tom, že sa nedopustil porušenia právnej povinnosti. Z cit. rozhodnutia NS SR v podstate vyplýva, že odberateľ plynu tu zodpovedá za objektívny protiprávny stav vzniknutý na určenom meradle na jeho odbernom mieste bez ohľadu na to, či tento stav sám zavinil alebo vyvolal. 16. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný nahradiť okrem iného prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ak vznikla. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že v prípade neoprávneného odberu plynu dochádza k vzniku škody prevádzkovateľovi distribučnej siete práve preto, že tento nemôže odberateľovi poskytnúť platné údaje o nameranej spotrebe plynu. Z už cit. § 76 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. totiž vyplýva, že dodávka plynu sa meria určeným meradlom, pričom na základe týchto údajov spravidla aj prebieha fakturácia zo strany dodávateľa (§ 76 ods. 7 cit. zák.), pokiaľ prevádzkovateľ distribučnej siete neurčí použitie typového diagramu (§ 76 ods. 2 cit. zák.). Ako už bolo uvedené, v dôsledku porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou zaniká platnosť overenia a tiež použiteľnosť údajov z tohto určeného meradla [§ 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z.]. Údaje získané z takéhoto meradla teda dodávateľ plynu nemôže použiť ako podklad fakturácie, v dôsledku čoho nemôže v podstate vôbec vyúčtovať dodávku plynu (nie je totiž zrejmé, či vôbec plyn dodal a v akom rozsahu). Pokiaľ však bol na takomto odbernom mieste plyn skutočne odoberaný, potom je zrejmé, že niekomu tento plyn „chýba“. Pre určenie toho, komu chýba, kto teda má nárok na jeho náhradu, sú rozhodujúce pravidlá organizáciu trhu s plynom. 17. Plyn sa od dodávateľov prepravuje k odberateľom spravidla distribučnou sieťou [porov. § 2 písm. c) piaty bod zákona č. 251/2012 Z. z.]. Distribúcia plynu z technického hľadiska prebieha v zásade samospádom, keď zodpovednosťou prevádzkovateľa distribučnej siete je zabezpečovať v sieti v zásade dostatočný tlak na to, aby plyn v tejto sieti „tiekol“. Veľmi zjednodušene možno povedať, že jeho úlohou je zabezpečiť, aby bolo do tejto siete na jednom „konci“ vháňané dostatočné množstvo plynu na to, aby v tejto sieti bol dostatočný tlak na to, aby odberateľovi, ktorý otvorí kohútik alebo zapne plynový spotrebiteľ, plyn na určenom mieste sám (vlastným tlakom) vychádzal. Distribučná sieť je na území Slovenskej republiky v zásade len jedna s určenými vstupnými bodmi a výstupnými bodmi (§ 50 ods. 2 a 3 vyhlášky ÚRSO č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie trhu s plynom), na ktorú sú však napojení rôzni dodávatelia plynu a odberatelia plynu. Je technicky v podstate nemožné viesť samostatnú sieť od každého dodávateľa ku každému odberateľovi, v dôsledku čoho sa plyn všetkých dodávateľov distribuuje k odberateľom jednou sieťou. Dodávatelia do nej plyn dodávajú, odberatelia z nej plyn odoberajú. Úlohou prevádzkovateľa distribučnej siete je potom jednak zabezpečovať zásadný súlad medzi množstvom dodávaného a množstvom odoberaného plynu a v rámci toho vyúčtovávať a „párovať“ množstvá plynu odobraté jednotlivými odberateľmi s jednotlivými dodávateľmi. Na tento účel vyhlášky č. 24/2013 Z. z. ustanovuje v § 53 a 54, ako aj § 58 a nasl. podrobný postup, akým sa táto rovnováha zabezpečuje. Už z logiky veci však nie je možné nikdy presne predpokladať, koľko plynu odberatelia zo siete odoberú. V dôsledku toho môže dočasne nastať nesúlad medzi množstvom odobraného a dodaného plynu, čím vzniká tzv. odchýlka. Jej vyvažovanie je podľa § 2 písm. c) pätnásteho bodu zákona č. 251/2012 Z. z. a § 67 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. Cit. § 67 ods. 1 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. potom rozlišuje medzi technickým vyvažovaním (teda technické opatrenia na zabezpečenie prevádzky siete, napr. aj dodanie vlastného plynu prevádzkovateľa distribučnej siete do siete na účel udržania rovnováhy v sieti) a obchodným vyvažovaním, ktorým je vyúčtovanie vznikajúcich rozdielov. Prevádzkovateľ distribučnej siete na základe odčítania spotreby plynu jednotlivými odberateľmi, ktorí majú uzavretú zmluvu o dodávke s tým istým dodávateľom, zisťuje, či množstvo odobraného plynu zodpovedá množstvu plynu dodaného do siete týmto dodávateľom. Ak medzi týmito množstvami vznikne nesúlad, je zrejmé, že odberatelia odobrali plyn niekoho iného, a vzniknutý rozdiel musí nahradiť dodávateľ, ktorý nedodal do siete dostatok plynu pre svojich odberateľov. 18. Z uvedeného je zrejmé, akým spôsobom vzniká pri neoprávnenom odbere škoda prevádzkovateľovi distribučnej siete. V dôsledku porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou sú údaje z takéhoto meradla nepoužiteľné, takže prevádzkovateľ distribučnej siete nemôže zistiť množstvo plynu, ktoré by mal „spárovať“ s príslušným odberateľom, ktorý má pre toto odberné miesto zmluvu. Ak však na takomto odbernom mieste bol odoberaný plyn, vznikala tým v sieti nerovnováha, pretože množstvo odobraného plynu nemá ekvivalent v množstve dodaného plynu. Túto nerovnováhu musel vyrovnať prevádzkovateľ distribučnej siete dodaním vlastného plynu, resp. znášaním nákladov na tento plyn, ktorý nemôže priradiť a vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi. Škoda vzniknutá týmto spôsobom teda vzniká prevádzkovateľovi distribučnej siete a vzniká mu v zásade obchodne, teda tak, že plyn, ktorý reálne bol odobraný zo siete na danom odbernom mieste a ktorý v sieti chýba, nemôže vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi. Tým je daná aj žalovaným popieraná kauzalita medzi porušením zabezpečenia pred neoprávnenou manipuláciou a vznikom škody. Škoda tu nevzniká samotným odoberaním plynu na danom odbernom mieste, pretože ak by bolo určené meradlo neporušené, bolo by takto odoberaný plyn možné merať a následne vyúčtovať príslušnému dodávateľovi a odberateľovi. Porušením zabezpečenia pred neoprávnenou manipuláciou však zaniká prevádzkovateľovi distribučnej siete táto možnosť a odobraný plyn musí znášať sám. Preto až týmto momentom možno hovoriť o vzniku škody a tento moment celkom zjavne nasleduje po (a je aj následkom) porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou v zmysle § 82 ods. 1 písm. e) zákona č. 251/2012 Z. z. Vznik škody je tak s porušením zabezpečenia v príčinnej súvislosti, ako ju definuje aj žalovaným citovaný judikát R 21/1992. Ako už bolo uvedené, samotnú skutočnosť, že na odbernom mieste žalovaného bol v spornom období odoberaný plyn, žalovaný nikdy počas konania nepoprel. 19. V prerokúvanej veci teda žalobcovi svedčí aktívna legitimácia v zmysle § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. Odvolací súd takisto súhlasí s tým, že výšku škody nie je možné presne určiť práve preto, že nie je možné presne určiť okamih, kedy došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Nie je teda možné určiť ani okamih, odkedy už nie je možné vyúčtovať odberateľovi plyn vo vzťahu ku konkrétnemu dodávateľovi, ani množstvo plynu, ktoré plynomerom pretieklo, teda ktoré bolo neoprávnene odobraté. Z uvedených dôvodov sú splnené podmienky použitia postupu podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Správnosť samotného výpočtu výšky škody v prerokúvanej veci žalovaný vôbec nespochybnil. Odvolací súd sa pritom nestotožňuje s jeho námietkami, že by tento výpočet bol fiktívny alebo sankčný. Jednotlivé činitele vymedzené v § 1 cit. vyhlášky sú podľa názoru odvolacieho súdu logické a zodpovedajú životnej realite, sú teda založené na racionálnej úvahe primerane zodpovedajúcej účelu tejto normy. Naviazanie výpočtu škody na príkon plynových spotrebičov a času ich používania zodpovedá obvyklému mechanizmu spotreby plynu, takže tu nemožno hovoriť o sankčnom mechanizme. Okrem toho, ako žalobca uviedol vo vyjadrení, žalovanému nič nebránilo preukázať, že dané odberné miesto bolo v spornom období celkom neužívané, takže k žiadnemu odberu plynu nemohlo dochádzať. To však žalovaný počas konania ani netvrdil, ani nedokázal. Argumenty žalovaného tzv. spotrebiteľskou ochranou sú mylné už preto, že v uplatnený nárok v prerokúvanej veci nemá zmluvný základ. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa však výslovne týkajú spotrebiteľských zmlúv a neprijateľných podmienok v týchto zmluvách. Zodpovednosť za škodu pri neoprávnenom odbere však vyplýva z ustanovení § 82 zákona č. 251/2012 Z. z. a vyhlášky č. 24/2013 Z. z., nie zo zmlúv medzi prevádzkovateľom distribučnej siete a odberateľom. Aj keby však bolo možné tieto ustanovenia považovať za súčasť zmlúv alebo pokiaľ by aj boli obsiahnuté v zmluvách medzi prevádzkovateľom distribučnej siete a odberateľom, nebolo by ich možné kvalifikovať ako neprijateľné podmienky. Už podľa čl. 1 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorej implementáciu slúžia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, totiž tejto smernici nepodliehajú zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou. Zmluvné podmienky, ktoré by len reflektovali § 82 zákona č. 251/2012 Z. z., by teda nebolo možné posudzovať podľa § 53 Obč. zák. Pokiaľ žalovaný poukazoval na ustanovenia smernice 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, neuviedol, s ktorými jej konkrétnymi ustanoveniami (okrem všeobecnej deklarácie v preambule) by úprava § 82 zákona č. 251/2012 Z. z. mala byť v rozpore. 20. Konečne sa odvolací súd stotožňuje aj so spôsobom, akým súd prvej inštancie posúdil premlčanie uplatneného nároku. Nárok na náhradu škody sa podľa § 106 Obč. zák. premlčuje za dva roky, odkedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ako správne poukázal žalobca vo vyjadrení, judikatúra (porov. R 38/1975, ale aj 1 Cdo 43/2010) vyžaduje preukázanú vedomosť o osobe škodcu a škode; nestačí možnosť dozvedieť sa o nich skôr. Žalobca v prerokúvanej veci nadobudol bezpečnú vedomosť o tom, že došlo k porušeniu zabezpečenia určeného meradla proti neoprávnenej manipulácii až okamihom, kedy mal k dispozícii výsledky znaleckého posudku o nezhode overovacej značky. Dovtedy síce mohol mať dôvodné podozrenie na to, že k takémuto porušeniu došlo, nemohol však objektívne vylúčiť, že skutočne došlo k omylu na strane pracovníkov, ktorí zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii osádzali. Až potvrdením o nezhode použitej overovacej značky získal bezpečnú vedomosť, že nejde len o evidenčný omyl, ale skutočne došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Takúto vedomosť žalobca podľa zisteného skutkového stavu získal 13. mája 2014, kedy bol vypracovaný znalecký posudok Ing. Leška. Žaloba bola podaná na súd 6. októbra 2015, teda celkom zjavne v lehote dvoch rokov od tohto okamihu. 21. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd podľa § 387 C. s. p. vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (výrok I). 22. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania (výrok II). 23. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.