Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/111/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200267 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2018200267.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobkyne: Mgr. RNDr. O. D., N.., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX, XXX XX A. C., proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, 917 01 Trnava, za účasti ďalšieho účastníka: prof. doc. JUDr. K. C., PhD., rektor Trnavskej univerzity v Trnave, so sídlom Hornopotočná 23, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo OU-TT-OOP1-2018/002446-01 zo dňa 03. januára 2018, t a k t o r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu žalobkyne zo dňa 11.03.2018 o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 11.03.2018, doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 13.03.2018, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP1-2018/002446-01 zo dňa 03.01.2018, ktorým žalovaný postupom podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie navrhovateľky (žalobkyne) a napadnuté prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-TT- OVVS2-2017/010047, Pr. č. 274/2017 zo dňa 15.05.2017 potvrdil. Uvedeným rozhodnutím č. j. OU-TT- OVVS2-2017/010047, Pr. č. 274/2017 zo dňa 15.05.2017 prvostupňový správny orgán konanie vo veci práva na prístup k informáciám podľa § 42a ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť prof. doc. JUDr. K. C., PhD., rektor Trnavskej univerzity v Trnave tým, že ako zástupca Trnavskej univerzity v Trnave sa mal dopustiť priestupku na úseku práva na prístup k informáciám, a to tým spôsobom, že v súlade s príslušnými ustanoveniami infozákona nemal sprístupniť požadované informácie na základe žiadosti žiadateľky Mgr. RNDr. O. D., PhD. zo dňa 26.01.2017, týkajúce sa sprístupnenia po a) rozhodnutie kvestora Trnavskej univerzity v Trnave vo veci nesprístupnenia požadovaných informácií pani N. a po b) rozhodnutie rektora Trnavskej univerzity v Trnave o odvolaní proti rozhodnutiu kvestora Trnavskej univerzity v Trnave vo veci nesprístupnenia požadovaných informácií pani N., zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. 2. Uznesením č. k. 20S/31/2018 - 119 zo 13. augusta 2018 správny súd podľa § 66 Správneho súdneho poriadku vylúčil žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT- OOP1-2018/002446-01 zo dňa 03.01.2018 na samostatné konanie. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 20S/111/2018. 3. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 4. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 5. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 6. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh ( § 68 ods. 1). 7. Podľa § 68 ods. 1, veta prvá zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupky podľa § 42a a § 49 ods. 1 písm. a) sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len "navrhovateľ"). 8. Podľa § 72 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v konaní o priestupku sú účastníkmi konania a) obvinený z priestupku, b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci, d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1. 9. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 10. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 11. Správny súd zistil, že v danom prípade správnu žalobu podala neoprávnená osoba a správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP z uvedeného dôvodu odmietol. 12. Legislatívna konštrukcia správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku vychádza z čl. 46 ods. 2 ústavy, podľa ktorého sa na súd vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy môže obrátiť ten, kto tvrdí, že bol týmto rozhodnutím na svojich právach ukrátený, pričom ústava umožňuje zákonodarcovi obmedziť možnosti prístupu na súd a zároveň ustanovuje hranice takej možnosti tým, že preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd nesmie byť spod právomoci súdu vylúčené. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa SSP nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania, ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania napadnutým rozhodnutím, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie. Článok 46 ods. 2 posledná veta ústavy sa vzťahuje na situácie, keď zákonodarca obmedzí možnosť súdneho prieskumu správnych rozhodnutí určitého druhu. Aj v takom prípade musí byť umožnené dotknutej osobe obrátiť sa na súd so žalobou o preskúmanie správneho rozhodnutia inak vylúčeného zo súdneho preskúmania, ak sa týka základných práv a slobôd. Takýto účinok napadnutého rozhodnutia nepriamo vplýva aj na rozsah aktívne procesne legitimovaných osôb na konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. 13. Samotné konanie v správnom súdnictve má kontradiktórnu povahu, preto sú účastníkmi konania v zásade žalobca a žalovaný. Okrem týchto osôb sú účastníci konania vždy vymedzení zákonom. Okruh osôb, ktoré môžu vystupovať na strane žalobcu upravuje § 178 SSP, z ktorého vyplýva obmedzenie procesnej legitimácie len na tie fyzické a právnické osoby, ktoré boli účastníkmi administratívneho konania a ktoré o sebe tvrdia, že ako účastníci administratívneho konania boli rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátené na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, t.j. že im takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma. Samotné tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch však nepostačuje. S takýmto tvrdením musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv alebo ak žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou. Keďže žiaden iný subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby, nemôže byť aktívne legitimovaný na podanie žaloby ani v jej neprospech. Správny súd preto v každej veci posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby v správnom súdnictve. V prípade, ak správny súd zistí, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania alebo ako účastník administratívneho konania nebol ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, rozhodne, že nebol oprávnený ani na podanie správnej žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu následne uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. e) správny súd správnu žalobu odmietne. Aktívna procesná legitimácia na podanie žaloby v správnom súdnictve je inštitútom práva procesného, na rozdiel od všeobecného súdnictva, kde všeobecný súd posudzuje predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu. Posudzuje teda, či sú účastníci konania nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva. Tieto inštitúty nie je možné zamieňať. 14. V predmetnej právnej veci správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podala Mgr. RNDr. O. D., PhD. - žalobkyňa. Predmetom súdneho prieskumu malo byť rozhodnutie žalovaného č. k. OU-TT-OOP1-2018/002446-01 zo dňa 03.01.2018. Žalovaný týmto rozhodnutím rozhodoval ako odvolací orgán verejnej správy v konaní o odvolaní žalobkyne podanému proti rozhodnutiu Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-TT-OVVS2-2017/010047, Pr. č. 274/2017 zo dňa 15.05.2017. Predmetná žaloba žalobkyne spadá pod správnu žalobu vo veciach správneho trestania. 15. V rámci správneho trestania sa možno stretnúť s viacerými účastníkmi administratívneho konania stojacimi „proti sebe“ ako navrhovateľom trestania a osobou, ktorá má byť potrestaná. Návrh na potrestanie môže mať pritom charakter realizácie verejnomocenského oprávnenia, kontrolnej činnosti v rámci záujmovej samosprávy alebo súkromnoprávnej ochrany. Pre všetkých týchto navrhovateľov ako nesporných účastníkov administratívneho konania však platí, že potrestaním alebo nepotrestaním osoby, voči ktorej ich návrh smeroval, nemôžu byť priamo dotknutí na svojich subjektívnych právach. Žalobca ako navrhovateľ priestupkového konania v zmysle ustanovenia § 72 písm. d) v spojení s § 68 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch nie je rozhodnutím vydaným v rámci priestupkového konania ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami nezasahuje do právnej sféry žalobcu a nespôsobuje ani zmenu jeho právneho postavenia. 16. Správny súd považuje za nesporné, že žalobkyňa bola ako navrhovateľka účastníkom priestupkového konania v zmysle ustanovenia § 72 písm. d) v spojení s ustanovením § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch. V priestupkovom konaní sa však rozhodovalo o obvinení z priestupku a uložení sankcie prof. doc. JUDr. K. C., PhD., rektorovi Trnavskej univerzity v Trnave a týmto rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom, nebola žalobkyňa ukrátená na právach, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami nezasahuje do právnej sféry žalobkyne a nespôsobuje ani zmenu jej právneho postavenia. Navrhovateľ, ktorý je účastníkom priestupkového konania na úseku práva na prístup k informáciám, nie je osobou oprávnenou na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia o priestupku, pretože rozhodnutie o priestupku inej osoby nespôsobuje ukrátenie na právach v jeho právnej sfére. Vzhľadom na uvedené, „pocit“ žalobkyne o jej poškodení na práve na informácie je z hľadiska priznania aktívnej procesnej legitimácie na podanie žaloby pri zastavení priestupkového konania proti konkrétnej fyzickej osobe odlišnej od žalobkyne nepostačujúci, a teda aj právne irelevantný, i keď konanie o priestupku bolo začaté na jej návrh. Preto žalobkyňa nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 17. Je potrebné konštatovať, že hoci žalobkyňa bola ako postihnutá osoba a navrhovateľka účastníkom správneho konania, nebola zároveň osobou ukrátenou na právach rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Samotné tvrdenie žalobkyne o nesprávnosti záverov napadnutého rozhodnutia a ich rozpore so zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jej subjektívne oprávnenie vychádzajúce z konkrétneho právneho predpisu. V konaní podľa SSP správny súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv, alebo aj žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou. 18. Záver správneho súdu o absencii priameho dotyku na subjektívnych právach žalobkyne a teda i o neunesení aktívnej žalobnej legitimácie prešiel aj kontrolou ústavnosti. Konkrétne ide o uznesenie NS SR sp. zn. 3Sži 10/2009 zo dňa 21.04.2010, vo vzťahu ku ktorému ÚS SR rozhodoval uznesením sp. zn. IV. ÚS 242/2011 zo dňa 09.06.2011, uznesenie NS SR sp. zn. 6Sžo 434/2009 zo dňa 28.09.2010, vo vzťahu ku ktorému ÚS SR rozhodoval uznesením sp. zn. I. ÚS 166/2011 zo dňa 09.06.2011, uznesenie NS SR sp. zn. 5Sži 2/2011 zo dňa 24.02.2011, vo vzťahu ku ktorému ÚS SR rozhodoval uznesením sp. zn. II. ÚS 259/2011 zo dňa 04.07.2012, uznesenie NS SR sp. zn. 6Sži 2/2011 zo dňa 30.03.2011, vo vzťahu ku ktorému ÚS SR rozhodoval uznesením sp. zn. IV. ÚS 228/2011 zo dňa 02.06.2011. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za preukázané, že žalobkyňa nespĺňa podmienku aktívnej procesnej legitimácie podľa § 178 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého žalobcom môže byť iba fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Správny súd preto žalobu žalobkyne podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol z dôvodu, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 20. Súdny poplatok za uvedenú žalobu žalobkyňa zaplatila na základe realizovanej výzvy č. k. 20S/31/2018 - 112 zo dňa 19.06.2018 v konaní vedenom pod sp. zn. 20S/31/2018. Tento súdny poplatok bol žalobkyni vrátený v konaní vedenom pod sp. zn. 20S/31/2018 uznesením č. k. 20S/31/2018 zo dňa 30.11.2018, ktorým správny súd odmietol žalobu žalobkyne, žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania a uložil Slovenskej pošte, a.s. - prevádzkovateľ systému eKolok vrátiť žalobkyni krátený súdny poplatok v sume 343,30 Eur. 21. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 22. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.