Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/582/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714202559 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2714202559.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Zlatice Javorovej a Mgr. Jozefa Mačeja vo veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 179, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín proti žalovanému: M. G., nar. XX. G. XXXX, bytom A., Z. XXXX/X, o 1.583,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 19. mája 2015 č.k. 5C/173/2014-64, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v odvolaním napadnutej časti určenia neplatnosti zmluvných podmienok pre ich neprijateľnosť a v časti rozhodnutia o trovách konania p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu . o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 170,28 eur, úrok z omeškania vo výške 220,99 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 170,28 eur od 18. apríla 2014 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 40,- eur, splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, II. vo zvyšku žalobu zamietol, III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal a IV. určil, že v Úverových zmluvných podmienkach k Úverovej zmluve uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 4. decembra 2008, sú neprijateľné podmienky uvedené v Hlave 14 § 3 v znení: V prípade omeškania úhrady splátky, splátky RU I. či RU II. alebo ich častí alebo zmluvných pokút, alebo platieb podľa Hlavy 6 § 6 týchto UP je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania, najmenej však 300,-Sk. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RU I. či RU II. alebo ich časti dlhšie ako 7 dní, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto UP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute, a v Hlave 14 § 4 v znení: V prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RU I. alebo RU II., či ich častí dlhšieho ako 6 mesiacov, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, z ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní, a v Hlave 14 § 5 v znení: Spoločnosť je oprávnená klientovi účtovať a klient je povinný na základe toho vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 100,-Sk/3,32 eur, a v Hlave 14 § 7 v znení: Klient vyhlasuje, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, ktoré vznikli spoločnosti v súvislosti s uzatvorením ÚZ, ÚP, Zmluvy o RU I., Zmluvy o RU II., najmä právo na vrátenie úveru alebo RU I., RU II., právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút, prípadne práv, ktoré jej vznikli v dôsledku skončenia záväzkového vzťahu z tejto ÚZ, ÚP, Zmluvy o RU I., Zmluvy o RU II., a to na dobu desiatich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz plynúť, sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. Svoje rozhodnutie v časti určenia neplatnosti vyššie citovaných zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti odôvodnil právne poukazom na ust. § 4 ods. 1, 2 a ods. 3 ZoSÚ2001 (zákon č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii ), § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a ods. 5, § 544 ods. 1 a 2 O.z. (zákon číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne vyhodnotiac právny vzťah založený medzi žalobkyňou a žalovaným Zmluvou o úvere číslo 38111486865000 zo 4. decembra 2008 (z ktorej si žalobkyňa v tomto konaní uplatňovala právo na plnenie voči žalovanému) za spotrebiteľský a z tohto dôvodu vidiac potrebu z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať existenciu prípadných neprijateľných zmluvných podmienok v žalobkyňou predloženej úverovej zmluve a po takomto prieskume následne vyhodnotiac zmluvnú podmienku uvedenú v Hlave 14 a § 3 úverových podmienok žalobkyne týkajúcu sa povinnosti žalovaného zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, najmenej 300,-Sk za neplatnú, z dôvodu jej neprijateľnosti, keď neprijateľnosť takejto podmienky videl najmä v tom, že takto dohodnutý úrok z omeškania niekoľkonásobne prevyšuje úrok z omeškania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý bol ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (ku dňu 4. decembra 2008) vo výške 6,5% ročne a žalobkyňa na základe takejto zmluvnej podmienky požadovala od žalovaného platiť úrok z omeškania vo výške 29,9% ročne (teda niekoľkonásobne vyšší). Obdobne vyhodnotiac zmluvnú podmienku uvedenú v Hlave 14 § 5 úverových podmienok žalobkyne týkajúcu sa povinnosti žalovaného platiť žalobkyni poplatok za upomienku vo výške 100,- Sk (30,32 eur) za neplatnú, z dôvodu jej neprijateľnosti, keď neprijateľnosť takejto podmienky videl najmä v tom že, žalovanému v postavení spotrebiteľa sa v rozpore s dobrými mravmi ukladala povinnosť znášať neprimerané výdavky žalobkyne spojené s vymáhaním pohľadávky určenej žalobkyňou pevnou sumou vo výške niekoľkonásobne vyššej, ako boli jej skutočné náklady (poštovné) na takéto vymáhanie. Ďalej vyhodnotiac zmluvnú podmienku uvedenú v Hlave 14 § 3 a § 4 úverových podmienok žalobkyne týkajúcu sa povinnosti žalovaného platiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej omeškanej splátky alebo jej časti, z ktorej úhradou sa žalovaný dostane do omeškania viac ako 7 dní a vo výške 5 % z výšky úveru pri omeškaní dlhšom ako 6 mesiacov ako neplatnú, jednak pre nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy jej dojednania (zmluvné podmienky žalobkyne v ktorých sa takáto dohoda o zmluvnej pokute nachádzala neboli podpísané žalovaným ani žalobkyňou), ako aj pre jej neprijateľnosť, keď neprijateľnosť videl najmä v jej rozpore s dobrými mravmi, z dôvodu, že išlo o neprimerané sankcie ukladané spotrebiteľovi, spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, zohľadniac skutočnosť, že spotrebiteľ - v tomto prípade žalovaný, si zmluvnú pokutu individuálne nedojednal (bola totiž súčasťou formulárovej zmluvy žalobkyne a žalovaný dohodu o takejto podmienke nemohol ovplyvniť ) a naviac, úverová zmluva a úverové podmienky k nej sa viažuce umožňovali žalobkyni to isté porušenie povinnosti žalovaného sankcionovať niekoľkonásobným postihom (úrokom z omeškania, zmluvnou pokutou, náhradou škody ako aj odstúpením od zmluvy a zosplatnením úveru a pod.). Nakoniec vyhodnotiac za neplatnú, z dôvodu jej neprijateľnosti, aj zmluvnú podmienku uvedenú v Hlave 14 § 7 zmluvných podmienok žalobkyne, týkajúcu sa predĺženia premlčacej doby všetkých práv ktoré vznikli žalobkyni v súvislosti s uzatvorením ÚZ, ÚP, zmluvy o RU I., Zmluvy o RU II., najmä práva na vrátenie úveru alebo RU I., RU II., práva na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút, prípadne práv, ktoré žalobkyni vznikli v dôsledku skončenia záväzkového vzťahu z tejto ÚZ, Zmluvy o RU I., Zmluvy o RU II. a to na dobu 10 rokov odo dňa kedy premlčacia doba začala po prvý raz plynúť, keby dôvod neprijateľnosti videl najmä v tom, že takáto zmluvná podmienka predlžujúca premlčaciu dobu citovaných práv spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, keďže 10 ročnú premlčaciu dobu zákon priznáva len v osobitných prípadoch a to najmä vtedy, ak sa má predísť súdnym sporom uznaním dlhu, respektíve je potrebné chrániť riadny výkon súdneho rozhodnutia (§ 110 Občianskeho zákonníka), považujúc takéto dojednanie aj v rozpore s cieľmi a zmyslom európskej ochrany práv spotrebiteľov, ako aj v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný sa vo svoj neprospech vopred vzdal svojich práv, ktoré mu zákon priznáva a zhoršil si svoje zmluvné postavenie. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil právne poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. (zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne prevažným úspechom žalovaného v spore (78,5%), ktorý si však právo na náhradu trov konania neuplatnil, trovy konania nevyčíslil a zo spisu mu ani žiadne nevyplynuli, čo bolo dôvodom nepriznania mu takejto náhrady. 2. Proti tomuto rozsudku v časti určenia neplatnosti zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti (výrok IV. rozsudku) podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie, z dôvodu inej (bližšie nešpecifikovanej - poznámka odvolacieho súdu) vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho predpisu a v dôsledku svojej nečinnosti nedostatočne zistil skutkový stav a tak sa sporovým stranám (účastníkom konania) jeho postupom odňala možnosť konať pred súdom, a nakoniec aj z dôvodu absencie jeho jasného a presvedčivého odôvodnenia v tejto odvolaním napádanej časti (pričom jej odvolacie námietky boli len čisto všeobecného charakteru a pozostávali len z citácie ust. § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) a § 221 ods.1 písm. h) a f) O.s.p. - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, teda procesného predpisu upravujúceho občianske súdne konanie v čase konania a rozhodovania súdu prvej inštancie v tejto veci - poznámka odvolacieho súdu), poukazujúc (zase len vo všeobecnosti ) na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06, III. ÚS 107/07, IV. ÚS 14/07, I. ÚS 265/05, I. ÚS 243/07, I. ÚS 555/07, I. ÚS 402/08, IV. ÚS 115/3, III. ÚS 119/3, III. ÚS 209/04 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie z 29. júla 2010 spis. zn. 2MCdo 7/2009), považujúc úverovú zmluvu a všeobecné obchodné podmienky ktoré sú jej súčasťou za platné, uzatvorené v zákonom požadovanej - písomnej forme, ktoré neobsahujú žiadne neprijateľné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. 3. Žalovaný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (v časti určenia neplatnosti zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti) a v časti rozhodnutia o trovách konania, nakoľko išlo o výrok závislý od rozhodnutia o napadnutom výroku (§ 379 písm. a) a § 380 ods.1 C.s.p.), prihliadnuc na vady konania, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré však nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario C.s.p. ) postupom podľa § 219 ods. 3, C.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo zverejnené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 29. novembra 2016. 6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5C/173/2014 je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.583,938 eur, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 22,99 eur a úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne, počítaného zo sumy 1.583,93 eur od 18. apríla 2014 do zaplatenia. 7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým urči za neplatné zmluvné podmienky uvedené Úverových podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (presne vymedzené vo výroku IV. rozsudku) z dôvodu ich neprijateľnosti. 8. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. <. - procesného predpisu účinného v čase konania a rozhodovania súdu prevej inštancie (že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade s § 132 O.s.p. <. a to vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán (účastníkov) nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo pominul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na vadnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo, kde výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. <. 9. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. <. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 10. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci spomínané odvolacie dôvody nie sú naplnené. 11. Pokiaľ ide o námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu veci súdom prvej inštancie (v podstate konaním ex offo, teda bez ohľadu na návrhy účastníkov konania na vykonanie konkrétneho účastníkmi konania navrhovaného dokazovania) odvolací súd uvádza, že sporové konanie (konanie podľa O.s.p.) bolo ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodnuté skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy bolo zásadne vecou účastníkov konania. Účastník mal teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíhal toho účastníka, v koho záujme bolo, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumela procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia bol účastníkov procesný neúspech. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že súd bol povinný vykonať dokazovanie na preukázanie ňou tvrdených skutkových okolností aj z úradnej povinnosti je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. pri dokazovaní v sporovom konaní súd síce nebol odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, keďže zákon pripúšťal, aby aj sporovom konaní súd vykonal aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak v priebehu konania vyšla najavo potreba vykonania takýchto dôkazov a to v prípade" ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci" (§ 120 ods. 1 veta druhá) avšak takýto postup sa mohol uplatniť len úplne výnimočne a to v prípade, že takéto dôkazy vyplývali zo spisu a boli spôsobilé preukázať konkrétnu spornú právne významnú skutočnosť. V sporovom konaní, ktoré sa vyznačovalo predovšetkým súkromnoprávnou povahou uplatňovaných nárokov, nesmelo totiž uvedené právo súdu zasahovať do rovného postavenia účastníkov konania. Súd z vlastnej iniciatívy nemohol do sporu vnášať skutočnosti, pre ktoré nebol podklad v obsahu spisu a vo výsledkoch doterajšieho konania. Oprávnenie súdu vykonať účastníkmi nenavrhnuté dôkazy sa uplatnilo najmä v súvislosti s právnym posúdením veci tam, kde súdom mal byť na skutkový základ aplikovaný právny predpis kogentnej ( donucujúcej) povahy. Ak malo rozhodnutie súdu zodpovedať hmotnému právu, tak súd musel mať možnosť zistiť tiež skutočnosti rozhodné podľa hmotného práva a to aj vtedy, ak účastníci k ich preukázaniu nenavrhli všetky potrebné dôkazy, ktoré boli pre súd dosažiteľné, a vyplývali z obsahu spisu. Zásadne však nemal povinnosť po takýchto dôkazoch pátrať, ako to naznačila žalobkyňa vo svojich všeobecných odvolacích námietkach. 12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia vo veci a náležite zistil skutkový stav. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., t.j., a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. 13. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku (pokiaľ ide o odvolaciu námietku nedostatku riadneho odôvodnenia napádaného rozhodnutia v časti určenia neplatnosti zmluvných podmienok pozri čl. 7 - 9 odôvodnenia rozsudku) s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p. <.). Na ďalšie zdôvodnenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s prihliadnutím na odvolacie námietky žalobkyne, odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné: 14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. 15. Podľa § 7 ods. 2 písm. b) cit. zák., obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. 16. Podľa § 7 ods. 3 cit. zák. obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne. 17. Podľa § 7 ods. 4 cit. zák. za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1. 18. Podľa § 8 ods. 3 cit. zák. obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ ide závery súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvných podmienok uvedených v jej úverových podmienkach (zakladajúcich jej právo na zaplatenie úrokov z omeškania v dohodnutej výške, poplatkov za upomienky, zmluvnej pokuty a nakoniec aj dohoda o predĺžení premlčacej doby na 10 rokov) odvolací súd dodáva, že tieto dojednania boli neplatné nie len pre ich neprijateľnosť (ako to uzavrel súd prvej inštancie), ale aj pre spôsob, ktorý žalobkyňa zvolila na takéto dojednania a to použité písmo, kedy samotná úverová zmluva (obsahujúca základné práva a povinnosti zmluvných strán z nej plynúce) je vyhotovená väčším písmom ako prehlásenie (nachádzajúcej sa v spodnej časti úverovej zmluvy) o tom, že neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a že dolu podpísaný klient (žalovaný) svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s týmito úverovými podmienkami, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné a považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že už takéto vyhotovenie časti zmluvy spôsobilo absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, z ktorých potom zmluvným stranám nevznikli žiadne práva a povinnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na doterajšiu súdnu prax, ktorá už v minulosti vyhodnotila používanie tak drobného písma a jeho formát (ktoré je prakticky voľným okom nečitateľné) ako použila žalobkyňa na vyhotovenie časti úverovej zmluvy a obchodných podmienok k nej sa viažucich (v spotrebiteľských zmluvách) za odporujúce dobrým mravom a nekalú obchodnú praktiku, čo malo taktiež za následok ich neplatnosť. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že voľným okom nečitateľná veľkosť písma je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, ale taktiež klamlivou obchodnou praktikou, pri ktorej ide o takzvané klamlivé opomenutie. Ak sú informácie poskytnuté takouto nečitateľnou a neprehľadnou formou, má to ten dôsledok, ako keby spotrebiteľovi neboli poskytnuté vôbec. 20. Vzhľadom na uvedené, nakoľko iné odvolacie námietky žalobkyňa nepodala, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol i o náhrade trov konania. 21. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, v dôsledku čoho mu podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods.1 C.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu jeho úspechu vo veci. Preto mu odvolací súd podľa § 262 ods.1 C.s.p. priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 22. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).