Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/552/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512203187 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2512203187.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja vo veci žalobkyne: SERRAGHIS LOAN MANAGEMENT LTD, so sídlom Cyperská republika, Afentrika Court, Office 2, 6018, Larnaca, zapísaná v registri obchodných spoločností (Companies register) pod č. HE 257931, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, so sídlom Martin, Jilemnického č. 4012/30, proti žalovanej: C. R., nar. XX. E. XXXX, bytom K. č. XXX, o 779,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 17. marca 2015 č. k. 9C/37/2012-74, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol a II. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. § 2 písm. a), § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ (zákon č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), § 6 ods. 3 písm. b) ZoOS (zákon. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa), § 3 ods. 1, § 39 a § 524 ods. 1 a 2 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov); vecne potom nedostatkom aktívnej legitimácie žalobkyne (vystupujúcej v tomto konaní v právnom postavení postupníka - nového veriteľa) domáhať sa voči žalovanej plnenia zo spotrebiteľskej Zmluvy o úvere číslo 4810 z 25. apríla 2007 uzatvorenej medzi spoločnosťou Citibank (Slovakia) a.s., IČO: 31 401 295, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 43, ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, vyhodnotiac právne úkony postúpenia takejto pohľadávky pôvodného veriteľa na tretie osoby za absolútne neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi a to z dôvodu, že jednoznačne viedli k neprípustnému výraznému sťaženiu garancií úverového dlžníka - žalovanej voči úverovému veriteľovi, ktorý postup súd považoval za nekalú obchodnú praktiku a vybočenie z pravidiel morálky (najmä ak vo všeobecných úverových podmienkach pôvodného veriteľa tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy uzatvorenej so žalovanou - na základe ktorých aj veriteľ postupoval, bolo takéto právo úverového veriteľa svoje pohľadávky voči žalovanej kedykoľvek postúpiť, či previesť ktorékoľvek zo svojich práv, či záväzkov zo zmluvy o úvere na tretiu osobu, k čomu žalovaná svojím podpisom zmluvy o úvere dala aj výslovný súhlas, keď a) tretia osoba je zo skupiny Citigroup, b) trvá porušenie, dojednané len jednostranne, nerovnovážne, pričom dlžník vystupujúci v tomto úverovom vzťahu ako spotrebiteľ a slabšia strana takúto možnosť postúpenia svojich pohľadávok respektíve práv plynúcich mu zo zmluvy bez písomného súhlasu veriteľa nemal). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že takýmto zmluvným dojednaním sa s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter predmetnej úverovej zmluvy vytvorila výrazná nerovnováha medzi účastníkmi spotrebiteľského vzťahu, čo považoval za porušenie práva žalovanej ako spotrebiteľky a čo malo za následok aj neplatnosť postúpenia takejto pohľadávky inému subjektu pre rozpor takéhoto právneho úkonu s dobrými mravmi z dôvodu, že takýto právny úkon vyplýval z nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok medzi úverovým veriteľom a úverovým dlžníkom uzatvárajúc, že inštitút postúpenia pohľadávky je síce zákonom prípustný a zmluvná podmienka obsiahnutá spotrebiteľskej zmluve umožňujúca postúpenie pohľadávky bez ďalšieho ešte nezakladá sama osebe nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a nie neprijateľnou zmluvnou podmienkou, avšak pokiaľ takáto zmluvná podmienka umožňuje postúpiť v podstate bez obmedzení pohľadávku iba dodávateľovi, ktorý si v zmluve jednostranne naformuloval podmienku písomného súhlasu v prípade postúpenia spotrebiteľom, je ju potrebné považovať za nevyváženú, spôsobujúcu, hrubý nepomer v právach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. V tejto súvislosti vyhodnocujúc intenzitu rozporu konania veriteľa s dobrými mravmi súd prvej inštancie ďalej poukázala na to, že práva žalovanej ako spotrebiteľky boli oslabené o to viac, keď právna predchodkyňa žalobkyne ako úverový veriteľ postúpila svoje pohľadávky proti žalovanej z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy na ďalšie subjekty a tie následne na žalobkyňu, teda keď došlo k opakovanému postupovaniu pohľadávok pôvodného veriteľa. Podľa jeho názoru, takýmto opakovaným postúpením pohľadávky sa žalovaná ako spotrebiteľka dostala do výrazne zhoršeného právneho postavenia a došlo k obmedzeniu jej spotrebiteľských práv vedúcich k jej diskriminácii bez jej súhlasu. Ak by sa žalovaná chcela domáhať svojich práv, musela by si ich uplatniť nie u pôvodného úverového veriteľa, alebo v rôznych časových obdobiach u rôznych veriteľov, čím by bola značne diskriminovaná. Konanie pôvodného veriteľa a následných subjektov na ktoré bola pohľadávka úverového veriteľa postúpená, takto vykazuje znaky sťaženia sa domáhania práv (sťaženia garancií) úverového dlžníka voči úverovému veriteľovi, čo je možné považovať za vybočenia z pravidiel morálky. Takúto praktiku súd považuje aj za nekalú obchodnú praktiku, proti ktorej má každý spotrebiteľ právo na ochranu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne záverom o plnom úspechu žalovanej v konaní, ktorá si však právo na náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej ani žiadne trovy nevyplývali, preto jej právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, vytýkajúc súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu a to najmä z dôvodu, že tento nesprávne vyhodnotil aktívnu legitimáciu žalobkyne v konaní, najmä ak ustanovenie § 524 a nasledujúce O.z. umožňuje veriteľovi aj bez súhlasu dlžníka postúpiť svoju pohľadávku tretej osobe, nevynímajúc ani pohľadávky zo spotrebiteľského úveru. Pokiaľ teda podmienky postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa boli uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach a neboli dojednané v úverovej zmluve individuálne, mal sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní držať dikcie § 525 ods. 2 O.z. a skúmať, či postúpenie pohľadávky odporovalo dohode s dlžníkom, nakoľko len takýto právny úkon (konanie veriteľa v priamom rozpore s dohodou uzatvorenou s dlžníkom) môže spôsobiť neplatnosť postúpenia pohľadávky. V tejto súvislosti ďalej dôvodila, že cieľom smernice EHS 93/13 je odstrániť neprijateľné podmienky zo spotrebiteľských zmlúv, nie však vyhlásiť zmluvy obsahujúce takéto neprijateľné podmienky za neplatné, ako to urobil v prejednávanej veci súd prvej inštancie. Cieľ, ktorý sleduje normotvorca smernice, spočíva výlučne v nastolením rovnováhy, nie však odstránení zmluvy ako celku, nakoľko vyhlásením neplatnosti celých zmlúv v závislosti od záujmu spotrebiteľa by sa nenastolila rovnosť medzi zmluvnými stranami. Opravným zásahom na nastolenie rovnováhy zmluvy uzatvorenej pri výkone zmluvnej autonómie oboch strán sa má táto zmluva opraviť a nie zničiť. Podľa jej názoru neobstojí ani konštatovanie, že postúpenie pohľadávky môže obmedziť alebo neúmerne zaťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva, lebo v tomto konkrétnom prípade uplatňuje nároky veriteľ z titulu neplnenia záväzku a nie spotrebiteľ, preto použitie § 39 O.z. nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v skutkovom stave. K postúpeniu pohľadávky nie je potrebný súhlas dlžníka. Tvrdenie, že postúpenie pohľadávky v tomto konkrétnom prípade výrazne sťažuje pozíciu spotrebiteľa, je pre spotrebiteľa neúmerne náročné a môže ho odradiť od efektívnej ochrany svojich práv nemá opodstatnenie, nakoľko konanie prebieha na všeobecnom súde žalovanej strany a keby bol veriteľom ktokoľvek, vždy by nároky zo spotrebiteľskej zmluvy musel uplatňovať na tomto súde. Neprijateľná podmienka týkajúca sa práva veriteľa postúpiť svoje pohľadávky uvedená vo všeobecných podmienkach k zmluve nemôže spôsobiť neplatnosť postúpenia pohľadávky, lebo neprijateľná podmienka je v zmysle § 53 ods. 5 O.z. neplatná. Toto má za následok len skutočnosť, že aj druhý účastník úverového vzťahu má právo so svojou prípadnou pohľadávkou slobodne disponovať uzatvárajúc, že neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve bola iba podmienka, ktorá vylučovala u spotrebiteľa možnosť postúpiť svoje nároky, pričom v konaní sa svojich práv domáha veriteľ z titulu neplnenia záväzku a nie spotrebiteľ a táto neprijateľná podmienka - nemožnosť postúpiť nároky spotrebiteľa, nie je spôsobilá suspendovať právo veriteľa postúpiť nárok z predmetnej úverovej zmluvy. 3. Žalovaná odvolacie námietky nepodala a k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadrila. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania napadnutým bol rozsudok ako celok, teda v oboch jeho výrokoch (§ 379, prvá časť vety a § 380 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p.) postupom podľa § 219 ods. 3, C.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo zverejnené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti rozhodnutia vo veci samej vecne správny. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. septembra 2016. 6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9C/37/2012 je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 779,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 22. februára 2012 do zaplatenia. 7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobkyne zamietnutá. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 25. apríla 2007 právna predchodkyňa žalobkyne, Citibank ( Slovakia) a.s., IČO: 31 401, 295, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 43 ako veriteľ a žalovaná v postavení dlžníka podpísali Zmluvu o úvere č. 4 810, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 1.801,89 eur (54.284,- Sk) veriteľom - bankou dlžníkovi - žalovanej a záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a dohodnuté poplatky. Bežný úrok bol dohodnutý vo výške 29,99 % ročne, pričom ročná percentuálna miera nákladov pre tento úver predstavovala 41,09 %. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver spolu s úrokom v 35 mesačných splátkach, každej vo výške 85,07 eur (2.563,- Sk), keď prvá splátka bola splatná dňa 3. júna 2007 a každá nasledujúca vždy v 3. deň v mesiaci. Posledná splátka bola dohodnutá vo výške 96,46 eur (2.906,-Sk) a bola splatná 3. mája 2010. 9. Podľa všeobecných podmienok poskytovania úverov pre fyzické osoby spoločnosti Citibank (Slovakia) a.s. zo dňa 24.3.2003 v čl. 28 „zmeny zmluvných strán“ v bode 28.1 „zmeny na strane klienta“ klient nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu banky postúpiť, previesť, zmeniť či akokoľvek disponovať ktorýmkoľvek zo svojich práv, či záväzkov podľa zmluvy o úvere. Podľa bodu 28.2 tohto článku „zmena na strane banky“ banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť či previesť ktorejkoľvek zo svojich práv či záväzkov podľa zmluvy o úvere na tretiu osobu. Klient svojím podpisom zmluvy o úvere dáva výslovný súhlas k prevzatiu záväzkov treťou osobou v prípadoch, keď tretia osoba je zo skupiny Citigroup alebo trvá porušenie. 10. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo 16. decembra 2010 postupca Citibank Europe plc. postúpila na postupníka, spoločnosť DEBTINVEST LIMITED - právneho predchodcu žalobkyne v tomto konaní, pohľadávku voči žalovanej v tomto konaní, a to v sume 779,48 eur. 11. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 10. apríla 2012 postupca spoločnosť DEBTINVEST LIMITED postúpila na postupníka - žalobkyňu v tomto konaní pohľadávku voči žalovanej v sume 1.003,89eur. 12. Aj keď žalobkyňa v odvolaní neoznačila odvolací dôvod, z obsahu odvolania možno vyvodiť, že ide o dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. <P.> (procesného predpisu platného a účinného v dobe podania odvolania), že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. <P.>, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. 13. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. <P.> (že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade s § 132 O.s.p. <P.> a to vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo pominul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na vadnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo, kde výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. <P.> 14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. <P.> odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 15. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci spomínané odvolacie dôvody nie sú naplnené. 16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p. <P.>, t.j., a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. 17. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p. <P.>). Na ďalšie zdôvodnenie správnosti napadnutého rozhodnutia s prihliadnutím na odvolacie námietky žalobkyne odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné: 18. Na to, aby sa niekto stal sporovou stranou, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004). Pre poriadok je potrebné ďalej uviesť, že podľa odvolacieho súdu je na daný prípad potrebné aplikovať ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa toto zákonné ustanovenie na danú vec neaplikoval, pričom to bolo pre posúdenie veci potrebné, odvolací súd v zmysle § 382 C.s.p. vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii tohto ustanovenia, pričom tieto na výzvu odvolacieho súdu nereagovali. 19. Podľa upomienky II. z 3. júna 2009 právna predchodkyňa žalobkyne upomínala žalovanú že neuhradila dlžnú čiastkou úveru, ktorá dosiahla ku dňu 3. júna 2009 sumu 1.054,34 eur, pričom aktuálna výška splátky s úhradou ktorej je v omeškaní vrátane príslušenstva je 227,91 eur. Doručenka o doručení tejto upomienky žalovanej súdu predložená nebola. 20. Podľa žiadosti o okamžité splatenie úveru z 18. augusta 2009 právna predchodkyňa žalobkyne požiadala žalovanú, aby svoje záväzky zo Zmluvy o úvere číslo 7000232700 vo výške 1.032,89 eur okamžite uhradila na účet číslo XXXXX XXXX/XXX. Doručenka o doručení tejto upomienky žalovanej súdu predložená nebola. 21. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 22. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom- postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Obč. zák. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Obč. zák. účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Obč. zák. ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Obč. zák. nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. 23. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 Obč. zák., ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z toho vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., bol postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. 24. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobkyňa nedokázala, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Citibank Europe plc., pobočka zahraničnej banky voči žalovanej postúpená (16. decembra 2010), boli tieto podmienky postúpenia splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90-dňového omeškania, nebolo však dokázané, že by bola žalovaná aj písomne (porov. § 92 ods. 8 cit. zákona) vyzvaná na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere, resp., že by jej takáto výzva bola riadne doručená. Žalobkyňa tak nedokázala, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia na spoločnosť DEBINVEST LIMITED - právnu predchodkyňu žalobkyne spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobkyňa je oprávnená pohľadávku voči žalovanej uplatňovať pred súdom. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobkyňa nepreukázala, že sa platne a účinne stala veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie. 25. Medzi účastníkmi konania nie je sporná tá skutočnosť, že uzavretím zmluvy o úvere dňa 25. apríla 2007 medzi Citibank (Slovakia) a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 43, IČO: 31 401 293 a žalovanou vznikol medzi účastníkmi konania spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa vzťahoval zákon č.258/2001 <P.> Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj zákona č. 634/1992 <P.> Zb. o ochrane spotrebiteľa, lebo išlo o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa spotrebiteľka zaviazala veriteľovi vrátiť. 26. Pre poriadok je ďalej v tejto súvislosti potrebné uviesť, že odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v bode 28 Všeobecných podmienok poskytnutia úverov pre fyzické osoby Citibank (Slovakia), a.s. z marca 2003. Uvedená zmluvná podmienka už na prvý pohľad vyvoláva pocit hrubej nerovnováhy, no omnoho závažnejšie je to, čo právni predchodcovia žalobkyne realizovali (pohľadávku proti odporkyni niekoľkonásobne postúpili). Aj v prípade, že by žalovaná bola bankou na splatenie svojho dlhu bola riadne vyzvaná, postúpenie pohľadávky až na postupníka - právneho predchodcu žalobkyne DEBINVEST LIMITED, so sídlom na Britských Panenských ostrovoch v Atlantickom oceáne a neskôr na žalobkyňu so sídlom v Cyperskej republike by objektívne, podľa názoru odvolacieho súdu, znamenalo minimálne sťaženie jej garancii a nezanedbateľné by bolo aj nebezpečenstvo, že spotrebiteľku odradí od uplatňovania si svojho práva od subjektu na takomto odľahlom mieste. Postup zo strany právnych predchodcov žalobkyne možno vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku a postupovanie pohľadávky spomínaným spôsobom ako výkon práva priečiaci sa dobrým mravom. 27. Odvolací súd k odvolacej námietke žalobkyne ešte poznamenáva, že spotrebiteľský charakter uzatvorenej úverovej zmluvy síce nevylučuje postúpenie pohľadávky v zmysle odvolateľkou citovaných právnych predpisov, no napriek tomu aj takýto úkon odvolací súd považuje za porušenie práva spotrebiteľa s následkom rozporu s dobrými mravmi a neplatnosti takéhoto úkonu, ktorá neplatnosť vyplýva z nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok. Treba zdôrazniť, že ak by boli práva oboch zmluvných strán vyvážené, bolo by možné citovanú právnu úpravu aplikovať. 28. Z obsahu zmluvy, ako bolo vyššie citované však jednoznačne vyplýva, že možnosť postúpiť pohľadávku bola odporkyni výslovne „zakázaná“, čo medzi účastníkmi vytvorilo hrubú zmluvnú nerovnováhu. 29. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že opakovaným postupovaním pohľadávky sa odporkyňa dostala do zhoršeného právneho postavenia pre prípad, že by sa svojich práv chcela domáhať nie od pôvodného veriteľa, ale od žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu, čím by bola zároveň značne diskriminovaná. 30. Aj z tohto dôvodu takéto konanie žalobkyne a jej právnych predchodcov podľa odvolacieho súdu vykazovalo znaky sťaženia domáhania sa práv úverového dlžníka, čo podľa názoru súdu má znaky diskriminácie, ale aj vybočenie z pravidiel slušnosti a morálky. K obdobným záverom dospel tunajší krajský súd aj vo svojom rozsudku z 20. novembra 2013 vo veci sp. zn. 11Co/301/2013, prípadne rozsudku z 30. apríla 2014 vo veci sp. zn. 11Co/147/2013. 31. Vzhľadom na uvedené, nakoľko iné odvolacie námietky žalobkyňa nepodala, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol i o náhrade trov konania. 32. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, v dôsledku čoho jej podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu jej úspechu vo veci. Preto jej odvolací súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 29. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).