Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 25Sa/47/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200518 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3019200518.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu: Complex HM, s. r. o., so sídlom Dvory 581, Púchov, IČO: 45 517 991, právne zast.: JUDr. Ing. Zuzana Kvaková, advokát, so sídlom Žilina, J.M.Geromettu 146/1 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, za účasti ďalšieho účastníka: O. T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. T. S. XXX, L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 15567-3/2019-BA zo dňa 9. septembra 2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 09.09.2019 č. 15567-3/2019-BA a vec v r a c i a na ďalšie konanie. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 09.01.2014 č.: 76578-1/2014-PB rozhodla, že pánovi O. T.W. W. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa Complex HM s.r.o., Dvory 581, Púchov (žalobca) podľa slovenskej legislatívy - od 01.11.2010 do 31.03.2010. Rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o soc. poistení“) a v odôvodnení rozhodnutia poukázala na ustanovenia čl. 13 (3) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a na vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004. Dňa 08.03.2013 správny orgán vykonal u zamestnávateľa (žalobcu) kontrolu a zistil, že zamestnávateľ vykazuje znaky schránkovej firmy a predpokladá sa, že k reálnemu výkonu činnosti jeho zamestnancov nedochádza. Keďže pán O. T.W. W. reálne nevykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, podľa čl. 13 (3) základného nariadenia a nevzniklo mu poistenie podľa slovenskej legislatívy. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaná napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu napadnutým rozhodnutím. V odôvodnení rozhodnutia doplnila skutkový stav a uviedla, že zamestnávateľ (žalobca) prihlásil zamestnanca (ďalší účastník) do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia od 01.11.2010 do 31.03.2012. Za účelom preukázania reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu vykonal prvostupňový správny orgán kontrolu, na základe ktorej dospel k záveru, že zamestnanec reálne nevykonáva činnosť na území Slovenskej republiky a predmetné skutočnosti oznámil ZUS, ktorá stanovisko Sociálnej poisťovne akceptovala. Žalovaná zároveň poukázala na skutočnosť, že 14.11.2014 poľská inštitúcia - ZUS v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia určila, že pán O. T.W. W. podlieha od 1. novembra 2010 do 31. marca 2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom k tomu, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia definitívnym. Z uvedených dôvodov námietky odvolateľa nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. 3. Žalobca žalobou podanou v zákonnej lehote žiadal preskúmať vyššie uvedené rozhodnutie žalovanej a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Poukázal na to, že žalovanej zo strany ZUS bolo údajne doručené oznámenie, že žalobca podlieha v období od 01.11.2010 do 31.03.2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Predmetné oznámenie má byť súčasťou administratívneho spisu. Zamestnanec v zmysle poľských právnych predpisov využil prostriedky právnej ochrany a do dnešného dňa konanie nebolo v Poľsku právoplatne ukončené. Napriek odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaná napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila, stotožnila sa s jeho postupom. Žalobca v žalobe namietal prekročenie právomoci žalovanej citujúc článok 2 ods. 1, článok 11 a článok 13 ods. 3 základného nariadenia a článok 16 ods. 1, 2 a 4 vykonávacieho nariadenia. V danej veci je nesporné, že zamestnanec žalobcu má bydlisko v Poľskej republike a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy je príslušná ZUS a nie prvostupňový správny orgán, a to s poukazom na článok 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Žalobca ďalej namietal samotnú spornosť ako predpoklad aplikácie ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vzhľadom k skutkovým okolnostiam v danej veci a poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia NS SR v uznesení č.k. 1Vs/1/2018. Ďalej namietal nesprávny procesný postup - nezákonné prerušenie konania o odvolaní. Poukázal na to, že žalovaná prerušila konanie rozhodnutím zo dňa 20.01.2016, tzn. po 2 rokoch po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu z dôvodu nemožnosti presného a úplného zistenia skutkového stavu. Podľa názoru žalobcu išlo o účelový postup, nakoľko žalovaná v rozhodnutí o odvolaní žiadne nové skutočnosti neuviedla, nevykonala činnosti smerujúce k zisteniu skutkového stavu. 4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na základné a vykonávacie nariadenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou a na základnú úlohu týchto nariadení, ktorou je určenie uplatniteľnej legislatívy. Zároveň poukázala na povinnosti inštitúcii členských štátov na základe čl. 76 základného nariadenia, a to spoluprácu, vzájomné informovanie o relevantných skutočnostiach. Kontrolou so zameraním na preverenie reálneho výkonu zamestnancov žalobcu na území SR správny orgán zistil rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré dospel k záveru, že zamestnanec žalobcu reálne nevykonáva činnosť na území SR, čo správny orgán v zmysle čl. 76 (4) základného nariadenia oznámil poľskej inštitúcii soc. zabezpečenia - ZUS, ktorá jeho stanovisko akceptovala. Žalovaná poukázala na článok 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorých ZUS ako príslušná inštitúcia predbežne určila, že zamestnanec podlieha v období od 01.11.2010 do 31.03.2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky a toto oznámila žalovanej listom č. 020000/70/2014-UBS/OM/PW-321 zo dňa 14. novembra 2014. Vzhľadom na to, že žalovaná ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia definitívnym. Žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10 Sžso/20/2015, v zmysle ktorého je určenie uplatniteľných právnych predpisov definitívne a pre súd záväzné a nie je v kompetencii krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmavať a vyhodnocovať. Žalovaná zdôraznila, že nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy, ale rozhodla vo veci nevzniku sociálneho poistenia zamestnanca žalobcu podľa právnych predpisov SR z dôvodu, že bol prihlásený v registri poistencov od 1. novembra 2010 do 31. marca 2012 a preto bola nútená odstraňovať dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca. Keďže sa na zamestnanca v zmysle koordinačných nariadení vzťahovala podľa určenia Poľská legislatíva, nápravu bolo možné urobiť len vydaním rozhodnutia o nevzniku sociálneho poistenia podľa slovenskej legislatívy. Žalovaná poukázala i na rozhodnutia v obdobných veciach, a to rozhodnutia Krajského súdu v Žiline a Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžso/411/2015. K námietke týkajúcej sa prerušenia konania uviedla, že konanie prerušila i z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu Dvoru EÚ. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že nezisťovala stav administratívnych resp. súdnych konaní v Poľsku uviedla, že výsledkami takýchto konaní nie je viazaná a ani nie je o nich zo strany ZUS informovaná. Zdôraznila, že prerušenie konania nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril. 6. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie po oboznámení sa s písomnými vyjadreniami účastníkov a predloženým administratívnym spisom správnych orgánov nariadil vo veci pojednávanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 199 a nasl. SSP a dospel k záveru, že žalobe je potrebné priznať úspech a rozhodnutie žalovanej zrušiť z týchto dôvodov: 7. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorých bolo určené, že zamestnancovi žalobcu - O. T. W. podľa slovenskej legislatívy nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.11.2010 do 31.03.2012. 8. V danej veci je medzi účastníkmi konania nesporné, že žalobca sa od 1. júna 2010 prihlásil do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou a tiež, že prihlásil O. T.W. W. ako svojho zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou od 01.11.2010 do 31.03.2012. Uvedený zamestnanec je občanom Poľskej republiky s bydliskom v Poľskej republike, ktorý vykonáva prácu ako zamestnanec a ako SZČO v rôznych členských krajinách. 9. V administratívnom spise predloženom žalovanou sa nachádza Priebežný protokol č. 22938-3/2013 o vykonaní vonkajšej kontroly zo dňa 08.03.2013 u žalobcu za obdobie od 01.06.2010 do 31.01.2013 a správa k nemu, ako i registračný list FO - prihláška a odhláška. 10. Dňa 09.01.2014 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 76578-1/2014-PB o nevzniku poistenia zamestnanca žalobcu, ktoré zdôvodnil výsledkami vykonanej kontroly, keď nebolo preukázané, že pán O. T. W. reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území SR, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom podľa čl. 13 (3) základného nariadenia. 11. V administratívnom spise predloženom správnym orgánom sa ďalej nachádza oznámenie ZUS pobočka v Bielsku-Bialej č. 020000/70/2017-UBS/OM/PW-321 zo dňa 17.11.2014, ktorým ZUS informuje žalovanú a ďalšieho účastníka, že p. O. T.W. W. od 01.11.2010 do 31.03.2012 podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho poistenia. 12. Žalovaná o odvolaniach účastníkov konania rozhodla tak, ako je uvedené v bode 2 tohto rozsudku, keď najskôr konanie prerušila rozhodnutím č. 19866-2/2016-BA zo dňa 20.01.2016 podľa § 193 ods. 3 zák. o sociálnom poistení z dôvodu, že v odvolacom konaní boli zistené skutočnosti, ktoré je potrebné objasniť a ktoré môžu mať vplyv na správnosť prvostupňového rozhodnutia. V administratívnom spise predloženom žalovanou sa však nenachádzajú žiadne zisťovania, skutočnosti či dopyty na ZUS alebo iné orgány, správy alebo iné dôkazy, po prerušení nasleduje v spise napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 09.09.2019. 13. Podľa čl. 2 ods. 1 základného nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých. 13.1. Podľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. 13.2. Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. 13.3. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1. 14. Podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. 14.1. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. 14.2. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko. 14.3. Podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia. 14.4. Podľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe. 14.5. Podľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom členského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej dotknutej inštitúcie. 15. Podľa bodu 1 rozhodnutia č. A1 z 12.06.2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1“) toto rozhodnutie stanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v týchto prípadoch: a/ prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov, ktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES) č. 987/2009, alebo b/ prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov. 15.1. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti dokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí s (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou. Inštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou. 15.2. Podľa bodu 6 rozhodnutia č. A1 ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca inštitúcia sa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade potreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje rozhodnutie. 15.3. Podľa bodu 7 rozhodnutia č. A1 žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom uvedie, že sa uplatňuje toto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom žiadosti. Uvedie, kto bude jej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu. 15.4. Podľa bodu 9 rozhodnutia č. A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku svojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti. 15.5. Podľa bodu 10 rozhodnutia č. A1 ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/ alebo ak sa dokument zruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O svojom rozhodnutí informuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými postupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. 16. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa. 16.1. Podľa § 120 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu prístupového bodu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie. 16.2. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zák. č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. 16.3. Podľa § 210 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b). 17. V prejednávanej veci správny súd poukazuje na to, že na zamestnanca žalobcu, ktorý je občanom Poľskej republiky, vykonáva SZČO v tejto krajine bydliska a zároveň uzatvoril so žalobcom pracovnú zmluvu ako zamestnanec, sa vzťahujú v oblasti sociálneho zabezpečenia vyššie citované nariadenia Európskeho parlamentu a Rady. Uvedená skutočnosť je medzi účastníkmi konania nesporná a správny súd konštatuje, že správne orgány sa riadili týmito nariadeniami. 18. Podstatnou skutočnosťou v prejednávanej veci je určenie uplatniteľnej legislatívy zamestnancovi žalobcu, ktorá skutočnosť bola žalovanej oznámená listom ZUS zo dňa 17.11.2014, t.j. po rozhodnutí prvostupňového orgánu. Oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 26.11.2014 19. Žalovaná napadnuté rozhodnutie vydala dňa 09.09.2019, t.j. v čase, keď už bolo určenie poľskej legislatívy definitívnym, čo žalovaná ani nespochybňuje, a potvrdenie prvostupňového rozhodnutia o nevzniku poistenia zamestnancovi žalobcu od 01.11.2010 do 31.03.2012 žalovaná odôvodnila tým, že prvostupňový orgán rozhodol správne, keďže príslušná inštitúcia štátu bydliska zamestnanca žalobcu - ZUS v spolupráci so žalovanou, rešpektujúc postupy určené v čl. 16 vykonávacieho nariadenia určila zamestnancovi žalobcu podliehanie právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. 20. Správny súd poukazuje na to, že prihláška do registra poistencov nezakladá povinné sociálne poistenie, nemá konštitutívne účinky, čiže vznik a zánik sociálneho poistenia nie je podmienený podaním prihlášky či odhlášky, ktoré len deklarujú právnu skutočnosť, s ktorou zákon (nariadenie) spája vznik sociálneho poistenia. Prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a deklarovať jeho vznik (zánik) v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. 21. Na základe uvedeného sa správny súd nestotožnil s názorom žalovanej, že prvostupňový orgán svojim rozhodnutím odstraňoval dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca žalobcu. 22. Správny súd poukazuje na to, že pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu v hlave II. základného nariadenia majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosť alebo aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. 23. V súvislosti s určením uplatniteľnej legislatívy príslušná ZUS bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností a žalovaná bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať, nakoľko posúdiť vznik poistného vzťahu v právnom zmysle môže len orgán, ktorý je v mieste vykonávania práce. Ide o vzájomnú spoluprácu inštitúcii sociálneho zabezpečenia členských štátov v zmysle koordinačných opatrení, čl. 2 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia. 24. Následne po spolupráci žalovanej a ZUS rozhodla ZUS, ako inštitúcia príslušná na určenie uplatniteľnej legislatívy, že p. O. T.W. W. (zamestnanec žalobcu a ďalší účastník v prejednávanej veci), podlieha od 01.11.2010 do 31.03.2012 poľskej legislatíve v rámci sociálneho zabezpečenia. Ako žalovaná v napadnutom rozhodnutí, i vo vyjadrení v žalobe uviedla, toto určenie sa stalo definitívnym, keďže žalovaná v lehote určenej koordinačnými nariadeniami toto určenie nenamietala. 25. S poukazom na uvedený skutkový stav je nesporné, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia už bolo určené, že na zamestnanca žalobcu sa vzťahuje poľská legislatíva v rámci sociálneho zabezpečenia a napriek uvedenému, žalovaná konala a rozhodovala vo veci týkajúcej sa sociálneho zabezpečenia zamestnanca podľa slovenskej legislatívy. 26. Z uvedených dôvodov námietku žalobcu, týkajúcu sa prekročenia právomoci žalovanej správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. 27. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 28. Správny súd rozhodnutie žalovanej podľa vyššie citovaného ustanovenia SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa žalovaná musí vyporiadať prioritne s otázkou svojej právomoci s poukazom na skutkový stav. 29. Pokiaľ sa týka ďalších námietok uvádzaných v žalobe, správny súd sa nimi nezaoberal, nakoľko ich dôvodnosť či nedôvodnosť nemôže mať za následok iné rozhodnutie vo veci. Tiež pokiaľ sa týka poukazovania účastníkov konania na rozhodnutia NS SR, správny súd sa s tými rozhodnutiami stotožňuje, ale v prejednávanej veci ide skutkovo o odlišný prípad, keďže uplatniteľná legislatíva už bola definitívne určená. Správny súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v obdobných skutkových veciach ako v prejednávanej veci a to rozhodnutia NS SR sp.zn. 7Sžsk/41/2018, 7Sžsk/69/2018 zo dňa 27.03.2019, v ktorých NS SR dospel k záveru o potrebe prioritne vyriešiť otázku právomoci žalovanej. 30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté v zmysle § 175 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.