Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 14Sa/15/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200373 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200373.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobkyne: MUDr. K.B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. F., T. XXXX právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie so sídlom Bratislava, 29. augusta 8 a 10 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 41669-2/2017-BA zo dňa 9. augusta 2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania a zrušenia v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon) zamietnuté jej odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín č. 27888-1/2017-TN zo dňa 23.03.2017. Potvrdeným rozhodnutím bolo rozhodnuté, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2005, ale 30.06.2007. 2. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe poukázala na to, že rozhodnutie žalovaného je založené na úvahe, že ako fyzická osoba disponujúca licenciou podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v nadväznosti na § 4 písm. b) citovaného zákona je počas trvania tejto licencie dôchodkovo a nemocensky poistená, resp. jej poistenie trvalo do účinnosti novely zákona č. 461/2003 Z.z., ktorou sa zmenila definícia povinne dôchodkovo a nemocensky poistenej osoby. Poukázala na to, že výkon povolania na základe licencie L1A je viazaný na splnenie rôznych podmienok, a to najmä pridelenie kódu od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako aj povolením na prevádzkovanie ambulancie vydanej príslušným vyšším územným celkom. Bez splnenia týchto náležitostí nemôže držiteľ licencie samostatne vykonávať svoje povolanie vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poukázala na to, že v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom preukázala, že Trenčiansky samosprávny kraj jej dňom 31.12.2005 zrušil povolenie na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia. Rovnako požiadala o odňatie kódov pôvodne pridelených úradom verejného zdravotníctva, pričom bez povolenia nemohla poskytovať zdravotnú starostlivosť vo vlastnom mene a na vlastný účet. Inak povedané nemala v rozhodnom období účinné oprávnenie na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe, nakoľko neboli splnené podmienky špeciálnych predpisov. Vo svojej materiálnej a ani formálnej stránke teda nemohlo prísť k naplneniu definície samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný pri svojej právnej úvahe nezohľadnil materiálnu podstatu ustanovenia § 5 písm. c) zákona účinného do 31.12.2010 a to, že žalobkyňa nemohla reálne vykonávať činnosť na základe licencie L1A, resp. ju ani nevykonávala. Taktiež začala poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe §3 ods.4 písm. b) zákona č. 578/2004 Z.z. a súčasne prestala poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba. Došlo aj k vydaniu novej licencie L1C pre odborného zástupcu a tým aj k povinnému vzniku pracovného pomeru k novému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. 3. Žalobkyňa mala za to, že aj Ústavný súd SR podal výklad ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a poukázala na jeho konkrétnu rozhodovaciu činnosť. V tejto súvislosti poukázala na to, že jej nezostal zachovaný materiálny obsah oprávnenia, t.j. prax nevykonávala ako samostatne zárobkovo činná osoba, ale už prostredníctvom vlastnej právnickej osoby. Záverom zdôraznila, že jej konanie bolo vždy v súlade so zákonmi a nikdy nemala v úmysle ukrátiť Sociálnu poisťovňu na odvodoch za sociálne poistenie. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti svojho rozhodnutia a žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú osoby vymedzené v ust. § 5 zákona č. 461/2003 Z.z.. Do 31.12.2010 bolo rozhodujúcou skutočnosťou pre status SZČO na účely sociálneho poistenia aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO, t.j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť aj vykonáva) nadobúda v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010 status SZČO. Poukázal na to že podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods.4 zákona č. 578/2004 Z.z.. V citovanom ustanovení tento zákon upravuje rôzne formy výkonu, resp. poskytovania zdravotníckej starostlivosti, pričom za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu je aj licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Žalobkyňa bola považovaná za SZČO na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 na základe povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V čase, keď bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bola žalobkyňa aj držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár č. L1A/TN/0218/05 vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 26.07.2015. Uvedená licencia bola zrušená až dňom 27.03.2017. 5. Žalovaný trval na tom, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu vykonávať samostatnú zdravotnícku prax zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, logopéd, psychológ sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia. Vyslovený právny názor prezentovala aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke. Držiteľ tejto licencie je oprávnený priamo vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z.. 6. Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby, ako SZČO na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 nie je právne významné či dotknutá osoba skutočne samostatne zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status SZČO. Zákon v znení účinnom do 31.12.2010 neustanovoval žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status SZČO a taktiež neukladá Sociálnej poisťovni skúmať ďalšie podmienky zakladajúce fyzickej osobe status SZČO na účely sociálneho poistenia. Zdôraznil, že je povinný aplikovať právne normy tak, aby pri vydávaní individuálnych právnych aktov nevznikali neopodstatnené rozdiely a právne neistota v skutkovo obdobných, resp. zhodných prípadoch. V tejto súvislosti poukázal na posudzovanie právneho postavenia advokátov, stavebných inžinierov, architektov. 7. Nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky tejto osobe povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Vznik poistenia závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej osobe podľa § 6 ods.1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Vznik, resp. zánik poistenia sa posudzuje vždy k 1.7. kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Ustanovenie § 21 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. odkazuje na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti ktorý SZČO dosiahla podľa osobitného predpisu, pričom v ustanovení § 21 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nie je uvedení bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Pri posudzovaní vzniku povinného poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem. 8. Ďalej poukázal na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nevylučuje súbeh poistení, a preto ak SZČO, ktorej vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, zároveň nadobudne aj právne postavenie zamestnanca, nezaniká jej poistenie ako SZČO. V ust. §138 zákon č. 461/2003 Z.z. upravuje poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí podliehajú viacerým sociálnym poisteniam, ako aj vymeriavací základ. Žalobkyňa dosiahla za rok 2004 príjem 1 104 446 Sk a vzniklo jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie do 01.07.2005 do 30.06.2006. Vzhľadom na príjmy, ktoré dosiahla za rok 2005 (1 165 474 Sk) vzniklo žalobkyni povinné poistenie od 01.07.2006 do 30.06.2007. Na príjem zo závislej činnosti Sociálna poisťovňa neprihliadla nakoľko tento nie je príjmom, ktorý by SZČO zakladal povinné poistenie. Zdôraznil, že žalobkyňa bola držiteľom licencie typu L1A aj po 31.12.2005, kedy jej bolo zrušené Trenčianskym samosprávnym krajom povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a preto jej nezaniklo povinné poistenie podľa § 21 ods.4 zákona dňom 31.12.2005. K zániku došlo až 30.06.2007, a to vzhľadom na to, že v roku 2006 žalobkyňa nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 9. Žalobkyňa v následne podanom vyjadrení zopakovala, že nebola spôsobilá vykonávať zdravotnícku prax, nakoľko nemala kód pre ambulanciu všeobecného lekára. Poukázala na znenie § 5 zákona a uzavrela, že po 31.12.2005 nemala postavenie SZČO. Od 01.01.2006 sa zamestnala v spoločnosti ASM TN, s.r.o., kde zároveň vykonávala odborného zástupcu pre daný špecializačný odbor. Súčasne poukázala na znenie ust. § 21 ods. 4 písm. b) zákona, z ktorého je zrejmé, že jej povinné poistenie zaniklo. 10. Žalovaný v nadväznosti na uvedené zopakoval podstatu svojich argumentov, pričom sa vyjadril k jednotlivým typom licencii podľa zák. č. 578/2004 Z.z.. 11. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom k 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách 17) a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, 11) b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, 18) c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21) d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu. 12. Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 463/2001 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2010 zárobková činnosť podľa tohto zákona je na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia činnosť zamestnanca, činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená. 13. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2010 povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 14. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 21 ods.4 písm. b) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21) ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). 16. Podľa § 209 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 17. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP a ustálil, že žaloba nie je dôvodná. 18. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti : 19. V predmetnej právnej veci je nesporné, že Krajský úrad v Trenčíne, odbor zdravotníctva vydal dňa 07.01.1997 Rozhodnutie č.: Zdrav.97/00017, ktorým vyhovel žiadosti žalobkyne vo veci vydania povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení, pričom jej bolo povolené poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore vnútorné lekárstvo v rozsahu II. atestácie, s miestom výkonu Trenčín, K N. E. XX. Trenčiansky samosprávny kraj Rozhodnutím č.: TSK/2005/05170/zdrav.-2 zo dňa 09.12.2005 vyššie uvedené povolenie zo dňa 07.01.1997 zrušil a žalobkyni povolil prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore vnútorné lekárstvo s miestom výkonu činnosti Poliklinika Trenčín, K N. E. XX. Na základe uvedeného žalobkyňa podala odhlášku z poistenia k 31.12.2005. V zdaňovacom období roku 2004 dosiahla žalobkyňa príjem z podnikania v sume 1 104 446 Sk a v roku 2005 v sume 1 165 474 Sk. 20. Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni licenciu č. L1A/TN/0218/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s účinnosťou od dňa 26.07.2005. Uvedená licencia bola zrušená 27.03.2017. 21. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín dňa 23.03.2017 vydala rozhodnutie o tom, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2005, ale až 30.06.2017. Pri svojom rozhodovaní pritom vychádzala zo zistenia, že žalobkyňa je držiteľkou oprávnenia na podnikanie podľa osobitného predpisu, a to licencie L1A a v rozhodnom období dosiahla zákonom stanovenú výšku príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutie pobočky Trenčín ako vecne správne potvrdil. 22. Správny súd konštatuje, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (L1A) je jednou zo štyroch licencií vydávaných Slovenskou lekárskou komorou v zmysle zák.č. 578/2004 Z.z.. Uvedená licencia je určená pre lekárov, ktorí neplánujú mať vlastné zdravotnícke zariadenie, ale budú poskytovať zdravotnú starostlivosť u iných poskytovateľov, ktorí majú povolenie na prevádzkovanie zariadenia zdravotníckej starostlivosti, a to na základe zmluvy (mimo pracovného pomeru). Lekár - zamestnanec túto licenciu nepotrebuje. Takýto lekár potom pri realizácii svojej činnosti za svoje služby účtuje ako podnikateľ formou faktúry, pričom má povinnosť tieto faktúry viesť v rámci svojho účtovníctva. Uvedená licencia predstavuje oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. 23. V konaní nie je sporné, že žalobkyňa bola od júla 2005 držiteľkou licencie typu L1A. K 31.12.2005 podala odhlášku z poistenia, pričom Sociálna poisťovňa nedisponovala informáciou o tom, že v tomto čase bola držiteľkou predmetnej licencie a teda pri posudzovaní odhlášky vychádzala z údajov, ktoré jej boli dostupné. Je nesporné, že predmetná odhláška bola vykonaná výlučne za účelom realizácie ohlásenia, ukončenia povinného poistenia, a preto z jej obsahu nie je možné dovodiť, že by ňou žalobkyňa mienila podať akékoľvek vyhlásenie alebo informáciu o jej licencii typu L1A alebo o tom, že na základe tejto licencie nepodniká. Uvedené nie je možné vyvodiť zo žiadnych okolností realizácie tohto formalizovaného a štandardizovaného úkonu vykonaného na formulári Sociálnej poisťovne. 24. Po obdržaní informácie o existencii licencie od Slovenskej lekárskej komory, bola vec žalobkyne opätovne posúdená tak, že pokiaľ ide o zánik poistenia, tak toto nezaniklo (tak ako uviedla v odhláške) dňa 31.12.2005, ale až dňa 30.06.2007, a to s ohľadom na skutočnosť, že bola držiteľkou licencie L1A a v rozhodnom období dosiahla zákonom stanovený príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. 25. Správny súd uvádza, že sa vo veci zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj vyjadrenia žalovaného podaného k správnej žalobe, a preto iba stručne konštatuje, že žalobkyňa z dôvodu zrušenia licencie vydanej Krajským úradom v Trenčíne, odbor zdravotníctva zo dňa 07.01.1997 nestratila postavenie SZČO pre účely sociálneho poistenia, keďže v tomto čase jej bola udelená licencia podľa osobitného predpisu a súčasne dosiahla zákonom stanovenú výšku príjmu z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. 26. Ak žalobkyňa zdôrazňovala, že z licenciu typu L1A nevyužívala, tak správny súd sa s uvedeným stotožňuje v tom smere, že uvedené oprávnenie na výkon činnosti je potrebné vidieť tak vo formálnej ako aj materiálnej rovine. Zatiaľ čo formálna rovina predstavuje existenciu tohto povolenia (v danej veci licencie), materiálna predstavuje právo na uvedenú činnosť podľa tohto oprávnenia vykonávať a dosahovať z nej príjem. Uvedená materiálna rovina však nepredstavuje dobrovoľné nevykonávanie činnosti, na ktorú je držiteľ oprávnenia licencovaný, ale faktickú (objektívnymi skutočnosťami) danú nemožnosť vykonávať regulovanú činnosť v zmysle udeleného oprávnenia. Uvedené vo svojej podstate konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich nálezoch II.ÚS 63/2012 z 21.2.2013 a II.ÚS 426/2012 zo dňa 21.02.2013, v prípade advokátov, ktorí boli zapísaní v advokátskej komore a zmenili formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným. Ústavný súd uviedol, že prípade takejto zmeny formy výkonu advokácie tu existuje zákonná prekážka, ktorá bráni týmto advokátom dosahovať príjem z advokátskej činnosti (nemôžu vykonávať túto činnosť na vlastný účet) a preto uzavrel, že tieto osoby nespĺňajú materiálnu podmienku pre to, aby mohli byť považovaní za osobu samostatne zárobkovo činnú. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe netvrdila a správny súd nezistil, že by tu existovala zákonná prekážka, ktorá by bránila žalobkyni naplniť materiálnu stránku veci, teda dosahovať z predmetnej udelenej licencie príjem. Rozhodnutie žalobkyne uvedenú licenciu reálne nevyžívať napriek tomu, že o ňu požiadala, nemá pre posúdenie naplnenia materiálnej roviny postavenia žalobkyne ako SZČO právny význam. Rovnako správny súd poukazuje na to, že odhlášku z poistenia nie je možné považovať za čestné vyhlásenie podľa § 21 ods.4 zákona, a to z dôvodov uvedených v odstavci 23 tohto rozsudku. Rovnako sa žalobkyňa nemôže odvolávať na to, že nemala pre takúto činnosť vydané kódy Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Správny súd konštatuje, že žalobkyňa ako držiteľka licencie, ktorá ju oprávňovala na činnosť - výkon samostatnej zdravotníckej praxe, mala zákonnú povinnosť zabezpečiť si vydanie takýchto kódov, a ak tak neučinila, porušila zákon. Takéto porušenie zákona následne nemôže preukazovať, že jej nevzniklo postavenie SZČO pre účely sociálneho poistenia, tak ako sa domnieva. Uvedené môže jedine preukazovať skutočnosť, že túto licenciu nemienila reálne využívať a vykonávať na základe nej činnosť, čo však nemá vplyv na jej status SZČO pre účely poistenia. 27. Ustanovenie § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom k 31.12.2005 definoval SZČO, pričom žalobkyňa uvedené podmienky splnila. Takto definovanej SZČO vzniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, ak v predchádzajúcom roku dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu. Na strane druhej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa nedosiahol vyššie uvedený príjem. Skutočnosť, že žalobkyňa nedosiahla v období rokov 2004 a 2005 príjem z predmetnej licencie typu L1A nemá vplyv na právne posúdenie veci ani s poukazom na skutočnosť, že ust. § 21 ods. 1 zákona stanovuje ako ďalšiu podmienku vzniku poistenia dosiahnutie príjmu v zákonom stanovenej výške. Ani z gramatického výkladu tohto ustanovenia nie je možné dovodiť, že by malo ísť o príjem práve z tejto licencie. Naopak zákon je postavený na „ jednote“ poistenia fyzickej osoby, ktorá má postavenie SZČO (a to aj v prípade, že dosahuje príjem na základe viacerých oprávnení, napr. živnostenského a licencie podľa osobitného predpisu). Zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb ako jedno poistenie. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantných na vznik, resp. na trvanie poistenia nie je rozhodujúce či osoba dosiahla tento príjem zo živnosti, alebo z vytvorenia diela a umeleckého výkonu, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý zakladá osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak napr. SZČO dosahovala príjmy z viacerých činností pre výpočet poistného na sociálne poistenie sa vychádza z príjmu, ktorý dosiahla zo všetkých týchto činností spolu. Uvedené platí aj pri posudzovaní vzniku a zániku poistenia, a teda aj pri posudzovaní vzniku statusu SZČO pre účely poistenia v zmysle zákona. Je preto pre vznik poistenia nerozhodné, že žalobkyňa nedosahovala z tejto licencie v rozhodnom období žiaden príjem, nakoľko je preukázané, že mala príjmy z podnikania, a to vo výške presahujúcej 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona. Z uvedených dôvodov považuje správny súd záver správnych orgánom o vzniku poistenia za správny. 28. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne ohľadne procesného postupu správnych orgánov, tak správny súd konštatuje, že prejednávaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktoré sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon č. 461/2003 Z.z. však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z.z. ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá správny poriadok. Taktiež zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Uvedené závery vyplývajú z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011, od ktorých nie je dôvod sa odchýliť. Skutočnosť, že nie je v predmetnej právnej veci zrejmé, či došlo k začatiu konania z podnetu poisťovne nemá zásadný význam pre zákonnosť rozhodnutia žalovaného. 29. Záverom krajský súd konštatuje, že podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia sú presne stanovené v zákone č. 461/2003 Z.z., ktorý nepozná ustanovenie upravujúce zmiernenie tvrdosti zákona alebo uplatňovanie výnimiek u jednotlivých poistencov. Ak sa zástupca žalobkyne pred súdom dovolával aplikácie inštitútu rozporu s dobrými mravmi tak je potrebné uviesť, že ide o inštitút súkromného práva, ktorý nie je možné v oblasti verejného práva použiť. Okrem toho správny súd poukazuje na to, že žalobkyňa bola preukázateľne (tak ako ostatní držitelia licencie) svojou stavovskou komorou informovaná o tom, že zakladá postavenie SZČO a pokiaľ nie je využívaná tak, je potrebné ju zrušiť. Žalobkyňa však zjavne na uvedené nereagovala a licenciu zrušila až potom ako začala vo veci konať Sociálna poisťovňa. 30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 31. Podľa § 168 žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. V konaní úspešnému žalovanému nebola v zmysle uvedeného priznaná náhrada trov konania, nakoľko neboli zistené dôvody pre takýto postup a žalovaný náhradu trov konania ani nepožadoval. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.