Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoE/123/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807216261 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3807216261.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: Majetkový holding, a.s., IČO 35 823 364, so sídlom Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, proti povinnému: K.. S. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XXX, U., t.č. Y. ulica XXX/XX, T., o vymoženie istiny - zmenkovej sumy 15.127,07 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er/2783/2007-61 zo dňa 10. marca 2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti, výroku I. p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi, Exekútorský úrad, so sídlom Samoty 1061, Púchov priznal nárok na náhradu trov exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 6, § 196, § 199, § 200, § 203 Exekučného poriadku (ďalej len Ex. por.), § 2 ods. 1 pís. a) a b), 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka dňa 02.01.2008 vykonaním exekúcie v prospech oprávneného, na základe exekučného titulu - zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V č. k. 1Zm/120/07-25 zo dňa 22.06.2007. Dňa 15.01.2016 doručil oprávnený doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol uzavretím Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2438097 0 02 a stavebnom úvere č. 2438097 3 01, ktorú povinný uzatvoril s právnym predchodcom oprávneného - so spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.. Plnenie povinného zo zmluvy bolo zabezpečené vlastnou blankozmenkou, vystavenou povinným. Zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú povinný uzatvoril dňa 05.09.2005 vyplýva, že ju uzavrel oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinný pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Ďalej prvostupňový súd uviedol, že sa oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava V, z ktorého je zrejmé, že súd vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Súd uzavrel, že vlastný právny vzťah právneho predchodcu oprávneného s povinným vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Pri uzatvorení zmluvy konal právny predchodca oprávneného ako podnikateľ poskytujúci služby - úvery (to je zrejmé i z výpisu z obchodného registra), pričom povinný vystupoval a konal ako fyzická osoba nepodnikateľ, ktorý použil službu oprávneného pre svoju priamu osobnú spotrebu. Preto ide o zmluvu spotrebiteľskú, tak ako majú na mysli § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd uviedol, že zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca však ukladá povinnosť oprávnenému, v prípade ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom; pričom dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje. Z listinných dôkazov predložených oprávneným nevyplýva, že by v danom prípade išlo o nespotrebiteľský vzťah, resp. že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 pís. m) bod prvý až tretí EP. Na základe uvedených skutočností a uvedených zákonných ustanovení súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Ďalej prvostupňový súd rozhodol, že nakoľko zastavil konanie v zmysle § 262 ods. 1 CSP, ktorý je vo vzťahu k EP lex generalis, rozhodol o nároku na náhradu trov konania. V zmysle § 203 ods. 1 EP na náhradu trov konania zaviazal oprávneného, pretože v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal, čím oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, pričom podľa návrhu EP musel oprávnený predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V ňom namietal, že vydaním napadnutého rozhodnutia bolo porušené základné právo oprávneného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. Ústavy SR a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď exekučný súd pri svojom rozhodnutí nerešpektoval zákonom stanovené účinky exekučného titulu ako právoplatného súdneho rozhodnutia. Oprávnený ďalej uviedol, že právoplatné súdne rozhodnutia musia exekučné súdy plne rešpektovať a k ich zmene možno dospieť výlučne prostredníctvom konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch upravených v zákone č. 160/2015 Z.z.; pre vyššie uvedené oprávnený namieta, že exekučný titul nebol napadnutý mimoriadnymi opravnými prostriedkami, a teda v príslušnom konaní exekučný súd bol a je povinný plne rešpektovať jeho záväznosť a zásadnú nemennosť garantovanú § 226, 228, 230, 232 zák. č. 160/2015 Z.z. S ohľadom na uvedené oprávnený mal za to, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie napádaného rozhodnutia v zmysle § 365 ods. 1 pís. a) CSP. Oprávnený namieta, že prijatím zák. č. 438/2015 Z.z. dal zákonodarca exekučným súdom akúsi sui generis právomoc dodatočne (spätne) vo vykonávacom konaní vecne preskúmať právoplatné súdne rozhodnutia a to mimo rámca základného (nachádzacieho) konania - a to podľa názoru oprávneného je v priamom rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej oprávnený poukazuje na princíp právnej istoty, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou a definičným znakom právneho štátu, pričom poukazuje na argumentáciu Ústavného súdu (PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 3/00, PL. ÚS 21/08, PL. ÚS 16/06). V odvolaní je ďalej namietané, že právna úprava obsiahnutá v zákone č. 438/2015 Z.z. zakladá vzájomný nesúlad medzi dvoma normami do tej miery, že oslabuje reálnu uplatniteľnosť právnych noriem a osobitne právnu istotu ako základný atribút právneho štátu. Oprávnený upozorňuje na všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, pričom poukazuje na nález Ústavného súdu PL. ÚS 16/95. Ustanovenie § 243f EP odporuje zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty, nakoľko toto ustanovenie umožňuje súdom dodatočne a spätne preskúmavať právoplatné súdne rozhodnutia v už prebiehajúcich exekučných konaniach. Oprávnený tvrdil, že právna úprava zák. č. 438/2015 Z.z., ktorou bol novelizovaný EP, ignoruje všetky základné právne poučky o základných princípoch právneho štátu, ignoruje jednotnú judikatúru Ústavného súdu SR, judikatúru ESĽP. Ďalej oprávnený namietol, že s poukazom na citované ustanovenie § 57 ods. 1 pís. m) EP nemôže exekúciu zastaviť len na tom základe, že súd v základnom konaní neskúmal spotrebiteľskú zmluvu. Totiž vychádzajúc z právnej úpravy platnej v čase vydania exekučného titulu bolo jedinou podmienkou pre uplatnenie práva zo zmenky predloženie originálu zmenky a súd nebol oprávnený skúmať žiadne ďalšie skutočnosti okrem platnosti samotnej zmenky. Exekučný súd, podľa názoru oprávneného, nekonkretizoval jedinú neprijateľnú zmluvnú podmienku, nekonkretizoval žiadne obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a nekonkretizoval ani rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, na ktoré zmenkový súd neprihliadol. Vzhľadom na uvedené mal oprávnený za to, že napádané rozhodnutie je nesprávne, a to z dôvodu, že exekučný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle § 365 ods. 1 pís. e) CSP. Oprávnený namieta, že vnútroštátny súd, ako to vyplýva z viacerých rozhodnutí Súdneho dvora ES, je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícií právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Oprávnený namieta, že len v prípade ich zistenia mohol exekúciu súd zastaviť. Rovnako mal postupovať aj k preskúmaniu existencie obmedzenia resp. neprípustnosti použitia zmenky. Predmetné zmluvy patria medzi tzv. absolútne obchody podľa Obchodného zákonníka, a preto by sa mali spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy. Ďalej oprávnený poukazuje na to, že použitie zmenky na zabezpečenie záväzku z predmetných zmlúv bolo podľa úpravy platnej a účinnej v čase podpisu zmluvy a v čase vystavenia zmenky prípustné, a preto bez akýchkoľvek pochybností nie je daný dôvod pre zastavenie exekúcie. Záverom oprávnený žiada, aby konajúci súd zrušil napadnuté uznesenie, podal v zmysle čl. 125 Ústavy SR návrh na vyslovenie nesúladu § 39 ods. 4, 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f EP s čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 46 Ústavy SR a toto konanie do času rozhodnutia súdu prerušil. 3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu povinného nebolo podané. 4. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "CSP") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zároveň považuje za potrebné dodať: 6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Oprávnený sa domáha proti povinnému v danom exekučnom konaní vykonania exekúcie pre vymoženie 15.127,07 eur s príslušenstvom na podklade vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, č. k. 1Zm/120/07-25 zo dňa 22.06.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené súdom dňa 02.01.2008. S poukazom na § 243f EP oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko však oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP zastavil. 9. Podľa § 39 ods. 4 EP v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 10. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 11. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Ex. por. v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 12. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdu prvej inštancie dňa 15.01.2016 možno vyvodiť, že vlastný právny vzťah týkajúci sa právneho predchodcu oprávneného a povinného vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie v tomto smere správne uviedol, že Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2438097 0 02 a stavebnom úvere č. 2438097 3 01, ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného (Prvá stavebná sporiteľňa, a.s..) s povinným (ďalej len "predmetná zmluva"), je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. 13. Exekučným titulom, na podklade ktorého bola vykonávaná exekúcia je zmenkový platobný rozkaz, t. j. rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V pod č. k. 1Zm/120/07-25, zo dňa 22.06.2007 vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne na základe tvrdenia oprávneného a predloženého originálu zmenky. Nakoľko zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že v základnom konaní nebolo v konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. 14. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, a že by prihliadal na okolnosti uvedené v ustanovení § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí EP. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne v predmetnej zmluve identifikoval viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. So závermi súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení sa odvolací súd stotožňuje. 15. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, kde zaujal stanovisko, že ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Zmenka bola v preskúmavanej veci žalovaným (povinným v exekučnom konaní) vystavená pred 31.12.2007, pričom ustanovenie § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 31.12.2007) upravovalo, že ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je totiž zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu musí súd prihliadať ex lege, a táto povinnosť sa vzťahuje aj na prieskumnú činnosť konaní, ktoré prebiehali pred uvedenou novelou. 16. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP (s poukazom na § 243f ods. 4 EP), pričom tento nedostatok neodstránil ani v odvolacom konaní, a preto odvolací súd vychádzajúc z prezumpcie dôvodu zastavenia exekúcie (§ 243f ods. 6 EP), uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).